Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915010004
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915010004.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom na hlavnom pojednávaní dňa

13.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Obvinená DT. nar. 1X. X. XXXX v Snine, trvale
bytom TrM., bez
pracovného pomeru, t.č. na materskej dovolenke,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

ako zákonná matka mal. JaJ.i v mieste svojho bydliska, ako aj inde, v období od 23. 12. 2013 až
doposiaľ neplní z nedbanlivosti vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 62 zákona
č. 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň jej bola uložená aj rozsudkom
Okresného súdu Trebišov zo dňa 25. 11. 2009 sp. zn. 15C/49/2009, právoplatného dňa 9. 12. 2009,
ktorým bolo rozhodnuté o tom, že je povinná prispievať na výživu svojho syna P.., v sume 30 % zo
sumy životného minima mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca P., čím jej takto na
bežnom výživnom vznikol dlh vo výške 399,55 Eur, pričom uvedeného skutku sa dopustila aj napriek

tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin bola odsúdená trestným rozkazom Okresného
súdu Trebišov zo dňa 23. 12. 2013 sp. zn. 7T/157/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 1. 2014,
k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov,

teda

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,

čím spáchala

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ju zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 8. 1. 2015 obžalobu na obvinenú pre spáchanie
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Samosudca vydal vo veci dňa 22. 1. 2015 trestný rozkaz, ktorým uznal obvinenú za vinnú v zmysle
podanej obžaloby a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu podala v
zákonnej lehote odpor obvinená, v ktorom uviedla, že navrhuje vo veci vytýčiť hlavné pojednávanie a
z obsahu odporu vyplynulo, že má snahu zaplatiť zameškané výživné a tým naplniť podmienky účinnej

ľútosti a teda zániku trestnosti tohto prečinu.

Z uvedeného dôvodu bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 24. 3. 2015, na
ktorom obžalovaná zotrvala v celom rozsahu na podanom odpore a dôvodoch tam uvedených. Súčasne
predložila súdu poštový poukaz o zaplatení dlžného výživného vo výške 350,- Eur. Z uvedeného dôvodu

navrhol prokurátor odročiť hlavné pojednávanie, nakoľko bola evidentná snaha obžalovanej na splnenie
si svojej vyživovacej povinnosti dodatočne a aby bola účinná ľútosť naplnená, je potrebné doplatiť aj
zvyšok zameškaného výživného za mesiace február a marec 2015. Z uvedeného dôvodu bolo hlavné
pojednávanie odročené na deň 5. 5. 2015, na ktoré sa však obžalovaná nedostavila a doručila súdu
potvrdenie o práceneschopnosti.

Následnebolvytýčenýnovýtermínhlavnéhopojednávanianadeň1.10.2015,naktorévšakobžalovaná
ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov a doložila taktiež potvrdenie o práceneschopnosti.
Z uvedeného dôvodu bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito do ukončenia práceneschopnosti
obžalovanej. Vzápätí bol vytýčený ďalší termín hlavného pojednávania na deň 9. 2. 2016, na ktoré sa

však obžalovaná nedostavila, pričom doručenie mala vykázané a lehota bola zachovaná. Z uvedeného
dôvodu bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito a bol vydaný príkaz na zatknutie obžalovanej,
nakoľko dospel súd k záveru, že obžalovaná sa vyhýba trestnému stíhaniu.
Príkaz na zatknutie bol realizovaný dňa 25. 2. 2016, kedy bola obžalovaná zatknutá a následne
predvedená na tunajší súd, kde bola vypočutá konajúcim samosudcom, pričom uviedla, že stále má

snahu svoju vyživovaciu povinnosť si splniť dodatočne podľa svojich schopností a možnosti, a predložila
súčasne ďalšie poštové poukážky o platení výživného. Dodala, že okrem syna P. má ďalšie štyri deti so
svojim druhom Mikulášom Korom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti aj s jeho matkou a spoločnými
deťmi. V čase rozhodovania súdu o príkaze na zatknutie bola výška dlžného výživného vypočítaná
na sumu 155,38,- Eur. Keďže sa nepotvrdila existencia dôvodu väzby, samosudca prepustil zatknutú

obvinenú na slobodu s tým, že súčasne bol vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 3. 5. 2016.

Na uvedené hlavné pojednávanie sa však opätovne obžalovaná nedostavila aj napriek tomu, že
doručenie u nej bolo riadne vykázané a lehota bola zachovaná. Svoju neúčasť písomne ospravedlnila
zo zdravotných dôvodov. Obžalovaná sa nedostavila ani na ďalšie pojednávanie súdu, a to na deň 9.6.

2016, kde ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu neodkladných rodičovských povinností voči nedávno
narodenému dieťaťu.

Z tohto dôvodu bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 8. 9. 2016, na ktoré sa obžalovaná dostavila,
avšak uvedené hlavné pojednávanie bolo odročené z preventívnych dôvodov, keďže obžalovaná súdu

uviedla,žebolanalekárskomvyšetreníapredbežnemápodozrenienažltačku,nobližšievýsledkyzatiaľ
nemá. Súčasne dodala, že má snahu zaplatiť zameškané výživné v celej výške. Vo veci bol vytýčený
termín hlavného pojednávania na deň 11. 10. 2016, kde obžalovaná opakovane súdu uviedla, že má
snahu doplatiť zameškané výživné, ktoré ku dňu tohto hlavného pojednávania činilo sumu 345,29,-
Eur. Požiadala súd o poskytnutie primeranej lehoty na zaplatenie tejto sumy. Súd jej znova vyhovel

už po niekoľký krát a hlavné pojednávanie odročil na deň 15. 11. 2016, na ktoré sa však obžalovaná
nedostavila aj napriek tomu, že termín hlavného pojednávania brala na vedomie na poslednom hlavnom
pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na deň 13. 12. 2016, na ktoré bola obžalovaná predvedená
cestou OO PZ Trebišov.Na poslednom hlavnom pojednávaní obžalovaná súdu uviedla, že má stále snahu doplatiť zameškané
výživné, ktoré ku dňu konania hlavného pojednávania neuhradila, nakoľko nemá na to peniaze, snaží
sa zháňať ich ako sa dá, no má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti a dodala, že po zdravotnej stránke

sa necíti dobre.
Bol vypočutý taktiež poškodený P., ktorý uviedol, že od posledného hlavného pojednávania obžalovaná
neuhradila žiadne výživné.

Samosudca oboznámil taktiež podstatný obsah spisového materiálu a bol oboznámený taktiež pripojený

spis tunajšieho súdu, sp. zn. 7T/157/2013. Následne bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, udelené
slovo na záverečné reči, po ktorých bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým bola obžalovaná uznaná
za vinnú v zmysle podanej obžaloby, pričom došlo k úprave výšky zameškaného výživného na sumu
399,55,- Eur a preto súd jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K tomuto záveru dospel súd po tom, čo obžalovanej bola od momentu podania obžaloby, teda od 8.
1. 2015, až do vyhlásenia rozsudku v tejto veci poskytnutá až nadštandardne dlhá doba na zaplatenie
zameškaného výživného, čím by eventuálne došlo k naplneniu účinnej ľútosti a teda k zániku trestnosti
činu. Hlavné pojednávanie bolo niekoľkokrát odročované za účelom poskytnutia primeranej lehoty,
navyše obžalovaná sa na viacero hlavných pojednávaní nedostavila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnila v niekoľkých prípadoch. Aj z uvedeného dôvodu bol na ňu vydaný príkaz na zatknutie,
ktorý bol realizovaný, no aj s prihliadnutím na jej osobnú a rodinnú situáciu, kedy má niekoľko ďalších
vyživovacích povinností a taktiež malé dieťa, ktoré v čase rozhodovania o príkaze na zatknutie kojila,
do väzby vzatá nebola a naďalej jej bola poskytovaná primeraná lehota na doplatenie zameškaného
výživného.

Súd považuje za podstatné opakovane zdôrazniť, že poskytnutá lehota takmer 2 rokov na doplatenie
zameškaného výživného je dostatočne dlhou dobou na to, aby si obžalovaná svoju povinnosť dodatočne
splnila. Súd berie do úvahy taktiež jej súčasnú situáciu a jej ďalšie vyživovacie povinnosti. No na
strane druhej nemožno tolerovať a akceptovať tú skutočnosť, že obžalovaná si neplní svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému synovi P., ktorý je v starostlivosti otca P., ktorý musí zabezpečovať
starostlivosť, výchovu a výživu ich spoločného syna, aj napriek neľahkej finančnej situácii aj na jeho
strane.

Z obsahu spisového materiálu a z množstva vykonaných a odročovaných hlavných pojednávaní je

nepochybné, že súd mal snahu poskytnúť obžalovanej primeranú lehotu na doplatenie zameškaného
výživného, ktoré je mimochodom v minimálnej výške, teda v sume 30 % sumy životného minima, čo v
súčasnosti činí 27,13,- Eur mesačne. V čase podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 352,69,-
Eur, avšak s ohľadom na charakter daného prečinu zanedbania povinnej výživy, teda že ide o trváci
trestný čin ktorý trvá aj po podaní obžaloby, teda aj v konaní pred súdom a preto je logické, že dlžné

výživné na syna P. s pribúdajúcim časom stúpalo. Súd poskytol obžalovanej dostatočný priestor na
doplatenie zameškaného výživného, pričom z poštových poukážok, ktoré súdu obžalovaná predložila je
evidentné, že zaplatila jednorázovo sumu 350,-Eur, a to dňa 23. 3. 2015 a následne dvomi poštovými
poukážkami zo dní 1. 10. 2015 (suma 20,- Eur) a dňa 25. 2. 2016 (suma 180,- Eur), teda dokopy
poštovými poukážkami obžalovaná uhradila sumu 550,- Eur. Aj napriek týmto prejavom obžalovanej,

kedy zaplatila určitú časť dlžného výživného, v čase rozhodovania súdu na hlavnom pojednávaní dňa
13. 12. 2016 jej dlh na výživnom činil sumu 399,55,- Eur.

Súd sa stotožnil so záverečnou rečou prokurátora, ktorý poukázal na dobu takmer dvoch rokov od
podania obžaloby, ktorá jej bola poskytnutá na doplatenie zameškaného výživného, aj napriek tomu tak

neučinila. Taktiež je pravdou, že suma dlžného výživného ku dňu posledného hlavného pojednávania je
vyššia ako v samotnej podanej obžalobe. Súd sa stotožňuje aj s tvrdením prokurátora, že s prihliadnutím
naosobnú,rodinnúamajetkovúsituáciuobžalovanej,nevidíjasnýpredpokladtoho,abybolozameškané
výživnévsumetakmer400,-Eurdoplatené.Navyše,akoužboloviackrátspomenuté,bolajejposkytnutá
až nadštandardne dlhá doba na doplatenie dlžného výživného, takmer dva roky od podania obžaloby.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nemožno donekonečna
odročovať hlavné pojednávanie za účelom poskytovania lehoty na doplatenie zameškaného výživného.
Niekoľkokrát jej súd v tomto smere vyšiel v ústrety, avšak doba takmer dvoch rokov od podania obžalobyjedostatočnoudlhoudobounasplneniesisvojejzákonnejpovinnostivočimaloletémusynoviJT..Navyše
považuje súd za potrebné zvýrazniť, že nevyhnutnou podmienkou pre naplnenie inštitútu účinnej ľútosti
pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je nielen

samotné dodatočné zaplatenie zameškaného výživného, ale je potrebné taktiež skúmať, či trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky, čo v danom prípade by bolo zrejme nenaplnené, čo vyplynulo z
výsluchu poškodeného, teda otca maloletého JT., ktorý je taktiež v neľahkej osobnej a finančnej situácii
a starostlivosť a výživu o ich spoločného syna zabezpečuje podľa svojich najlepších schopností a
možnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovanú za vinnú v zmysle podanej obžaloby s tým, že upravil
výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 399,55,- Eur.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku

ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností
bola zistená žiadna okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda, že obžalovaná sa priznala k
spáchaniu daného trestného činu a tento úprimne oľutoval, no na strane priťažujúcich bola konštatovaná
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že bola už v minulosti odsúdená. Ako vyplynulo
z oboznámeného odpisu registra trestov, obžalovaná bola v minulosti dvakrát právoplatne odsúdená za

totožnú trestnú činnosť, teda za prečin zanedbania povinnej výživy, a to trestným rozkazom Okresného
súdu Trebišov zo dňa 15. 11. 2010, sp. zn. 3T/156/2010, kde jej bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody, pričom uvedené odsúdenie je zahladené a hľadí sa na ňu ako keby nebola odsúdená, avšak
naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 23. 12. 2013, sp. zn.
7T/157/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 1. 2014, kde jej bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, pričom skúšobná
doba plynula do 22. 1. 2016. Je teda nepochybné, že teraz posudzovanej trestnej činnosti sa obžalovaná
dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a preto v danom prípade neprichádzalo do úvahy
opätovné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a preto jej súd uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zákonnú

trestnú sadzbu uvedenú v § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 až 5 rokov) a uložil jej trest odňatia slobody v
trvaní 1 roka nepodmienečne. Keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, v súlade s § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.