Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263543
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119263543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu v právnej
veci žalobcu Rastislav Štens, nar. 13.3.1996 trvale bytom Pri Celulózke 1580/50, 010 01 Žilina, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava -
Staré Mesto, proti žalovanému RADA Montage, s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar
nad Hronom, IČO: 46 388 664, právne zastúpenému spoločnosťou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 3.113,-- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 25Cb/13/2019-228 zo dňa

9. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. V Dopĺňacom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Č. k. 25Cb/13/2019-256 zo dňa
3.novembra 2021 opravuje v prvej a druhej výrokovej vete dátum vyhlásenia rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-228, ktorý správne znie: 09.06.2021.

II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-228 zo dňa 9.júna 2021 v spojení s
Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-256 zo dňa 3. novembra

2021 v napadnutej prvej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.293,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.293,--Eur od 28.01.2018 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur, všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti o zaplatenie 1.820,--Eur s 9%
úrokom z omeškania zo sumy 1.820,--Eur od 28.01.2018 do zaplatenia žalobu zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-228 zo dňa 9.júna 2021 v spojení
s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-256 zo dňa 3.novembra

2021 v napadnutej druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
v konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 16,92 %.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 16,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.113,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 3.113,--
Eur od 28.01.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 40,--eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou vetou
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v rozsahu 100 % a
treťou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu
- Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo

výške 3.113,-- Eur spolu s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny za vykonané elektromontážne
práce na stavbe Fitesa Germany GmbH Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE. V žalobe poukázal na
to, že medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom vznikol záväzkovo-právny
vzťah na základe objednávky č. 01 - 04/2017 zo dňa 02.01.2017, na základe ktorej si žalovaný u
žalobcu objednal elektromontážne práce na stavbe, pričom sa dohodli na odmene vo výške 14,--eur/

hodina. Termín začatia týchto prác bol stanovený od 03.01.2017 do 31.3.2017. Žalobca dohodnuté
práce vykonal riadne a včas. Na základe odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené vedúcim stavby
vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 2/2017 za obdobie február 2017 na sumu 3.001,-- Eur so
splatnosťou 6.04.2017 a faktúru č. 3/2017 za obdobie marec 2017 na sumu 952,-- Eur so splatnosťou
10.05.2017. Žalovaný uvedené faktúry nevrátil, ani nijako nespochybnil. Žalobca si v konaní uplatnil
len nárok za odpracované hodiny, mimo nákladov na ubytovanie, z uvedeného dôvodu si z faktúry č.

2/2017 uplatnil len sumu 2.231,--Eur a z faktúry č. 3/2017 len sumu 882,--Eur. Vzhľadom na to, že
žalovaný sa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, žalobca si súčasne uplatnil aj zákonný
úrok z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že upomínací súd vydal

v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 28Up/446/2019 zo dňa 16.5.2019, proti ktorému žalovaný
podalvzákonnejlehoteodpor.Vodporeuviedol,žesožaloboužalobcunesúhlasívcelomrozsahuajeho
nárok neuznáva s tým, že tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nie sú podložené žiadnymi relevantnými
dokladmi a listinami, ktoré by potvrdzovali a zároveň aj skutočne preukázali nárok žalobcu na zaplatenie
ním uvedených peňažných pohľadávok voči žalovanému.

4. Po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpil upomínací súd vec Okresnému
súdu Žiar nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05.08.2020, ktorým
žalobe o zaplatenie sumy 3.113,--Eur s príslušenstvom vyhovel, keď v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe
objednávky podpísanej oboma zmluvnými stranami podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
a keďže predmetom dohody strán konania bol objem prác v zahraničí na stavbe tretej osoby, dospel

súd k záveru, že medzi stranami sa jedná o cezhraničný výkon prác pre zahraničný subjekt na základe
nepomenovanej zmluvy.

6. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.
k. 41 Cob 66/2020-198 zo dňa 17.02.2021 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 05.08.2020

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal
odvolací súd na dôvody zrušenia rozsudku v tom, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným má súd posúdiť podľa ustanovení zmluvy o dielo v zmysle § 536
a nasl. Obchodného zákonníka, vysporiadať sa s právnym postavením osoby, ktorá je na listinných
dokladoch predložených žalobcom - doklad o vykonaní prác podpísaná ako vedúci (p. Adamczák) a

následne vyhodnotiť dôvodnosť kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Vyhodnotil, že medzi zmluvnými stranami vznikol záväzkový vzťah na základe objednávky č. 01-04 zo
dňa 02.01.2017, ktorá bola spísaná v písomnej forme. Na základe objednávky si žalovaný objednal u

žalobcu elektromontážne práce na stavbe v Nemecku s termínom nástupcu 03.01.2017 a s termínom
ukončenia prác do 31.03.2017. Odmena za vykonanú prácu bola dojednaná vo výške 14,--Eur/1 hodina
a termín platby 35 dní. Zhotoviteľ súčasne na danej objednávke prehlásil, že súhlasí so všeobecnými
objednávacími podmienkami s tým, že v prípade porušenia uvedených podmienok si objednávateľ
vyhradzuje právo znížiť adekvátne odmenu za vykonané práce. Súd prvej inštancie zistil, že vzhľadom

na charakter subjektov uzatvárajúcich daný záväzkový vzťah je nepochybné, že sa jedná o obchodný
záväzkový vzťah medzi podnikateľskými subjektmi (žalobca daný vzťah uzatváral ako podnikateľ -
fyzická osoba). Okresný súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v
Obchodnom zákonníku, avšak účastníci daného zmluvného vzťahu si dostatočne určili predmet svojichzáväzkov - dodanie elektromontážnych prác na bližšie špecifikovanej stavbe v Nemecku za dojednanú
cenu 14,-Eur/hodina vykonanej práce, pričom svojím obsahom je daná zmluva najbližšie k zmluve o
dielo, avšak jej predmetom bol objem prác (elektromontážne práce), ktoré boli jednou zo súčastí diela

ako takého, a ktoré práce vykonávali na stavbe viacerí pracovníci. Základom pre vyplatenie odmeny
bol podľa bodu 13 všeobecných objednávacích podmienok doklad o výkone práce. Z predložených
zoznamov vykonaných prác mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v období od 03.01. -
31.03.2017 vykonal na stavbe v Nemecku práce v rozsahu 216,5 hodín, za ktoré by mu prináležala
odmena vo výške 3.031,--Eur (216,5 x 14,--Eur) a v období marec 2017 vykonal práce v objeme 63

hodín, za ktoré obdobie mu prináležala odmena 882,--Eur (63 x 14,--Eur). Žalobca si žalobou neuplatnil
fakturovanú sumu aj za ubytovanie z jednotlivých faktúr. Zoznamy vykonaných prác boli odsúhlasené
vedúcim pracovníkom p. Adamczakom, ktorý predmetné zoznamy aj podpísal.

8. Súd prvej inštancie k výhradám žalovaného v tom smere, že uvedené zoznamy prác nie sú
hodnoverným dokladom uviedol, že z bodu 13. všeobecných objednávacích podmienok vyplýva, že sa

zmluvné strany zaviazali viesť samostatný denník (doklad o výkone práce), v ktorom budú uvádzané
skutočne vykonané práce a hodiny, a bude z neho vyplývať evidencia pracovníkov prítomných na
pracovisku. Uvedený zoznam prác, ako aj odpracovaných hodín žalobca v konaní predložil, a tento
bol v konaní odsúhlasený aj vypočutými svedkami Jánom Mlynárikom a Ladislavom Parízekom v
konaní vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/13/2019. Keďže žalovaný

v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobca vykonal práce v menšom
rozsahu za žalované obdobie, resp. ich nevykonal vôbec, súd z daného zoznamu prác vychádzal.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom,
že žalobca vykonal na danom pracovisku práce v menšom rozsahu, resp. ich nevykonal vôbec. Z
predloženého zoznamu vykonaných prác mal súd preukázané, že tieto boli odsúhlasené jeho vedúcim

pánom Adamczákom. Na základe takéhoto zoznamu boli následne vyplácané aj mzdy pre ostatných
pracovníkov, ktorí na danej stavbe pracovali. Súd mal za to, že predložený zoznam prác je vierohodný.
Bol odsúhlasený zodpovedným pracovníkom z nemeckej strany tak, ako to bolo medzi stranami
dojednané a obvyklé. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca nemá nárok na výplatu hodín, ktoré
sú uvedené v zozname, keďže v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobca z akéhokoľvek

dôvodu neodpracoval hodiny uvedené v zozname prác. Na základe uvedeného podľa názoru súdu
prvej inštancie vznikol medzi stranami sporu ako dvomi podnikateľskými subjektmi zmluvný vzťah, ktorý
sa spravoval režimom Obchodného zákonníka, ktorý je potrebné podriadiť pod ustanovenia zmluvy o
dielo. V čase uzavretia zmluvy bol žalobca fyzickou osobou - podnikateľom na základe živnostenského
oprávnenia, a to do ukončenia podnikateľskej činnosti ku dňu 22.02.2018 a žalovaným je obchodná

spoločnosť podnikajúca v oblasti obsahu uzavretej zmluvy. Predmetom samotnej zmluvy bol záväzok
žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo predstavujúce elektromontážne práce na stavbe za vopred
dohodnutú cenu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je
skutkovo a právne dôvodná, a preto jej vyhovel.

9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal
súd prvej inštancie žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej istiny podľa § 369 Obchodného zákonníka
a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 vo výške 9% ročne od 28.01.2018 do zaplatenia, t. j. od
nasledujúceho dňa po poskytnutí dodatočnej lehoty na plnenie vo výzve zo dňa 28.12.2017, ktorú
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu preukázateľne prevzal dňa 17.01.2018 kedy zaslal

právnemu zástupcovi žalobcu písomnú odpoveď na výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Súd zároveň
priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka vo výške 40,--Eur.

10. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pri priznaní

nároku žalobcovi nezohľadnil vznesenú kompenzačnú námietku zo strany žalovaného vo výške 1.820,--
eur, nakoľko žalovaný tým, že uhradil faktúry č. 8/2016 zo dňa 18.12.2016 a č. 01/2017 zo dňa
13.02.2017 uznal uplatnený kompenzačný nárok v celom rozsahu s poukazom na ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný faktúry uplatnené v rámci kompenzačnej námietky uhradil
v plnej výške, nesprávne použil ohľadom uplatnenej sumy vo výške 1.820,--Eur procesnú obranu vo

formekompenzačnejnámietky,pretožežalovanémužiadnapohľadávkavovzťahukžalobcovinevznikla,
keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by išlo o pohľadávku existujúcu (§ 358 a nasl. Obchodného
zákonníka). Naviac zo zhodných vyjadrení strán mal súd za preukázané, že žalovaný faktúry uplatnené
v rámci kompenzačnej námietky v minulosti nespochybňoval, uhradil ich bez výhrad v plnej výške, čímžalobca považoval zmluvný vzťah so žalovaný za ukončený aj ohľadom vyfakturovaných súm žalobcom
za ubytovanie.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. V súlade s ust. § 396 ods. 1,3 CSP rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
a s prihliadnutím na úspech odvolateľa - žalovaného mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100% ako úspešnej strane sporu, avšak len v odvolacom konaní.

13. Proti rozsudku v časti výroku I. a II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom
nedostatočne, resp. nesprávne vyhodnotil dôvodnosť kompenzačnej námietky, ktorú si žalovaný v

konaní 25Cb 13/2019 uplatnil.

14. Žalovaný tvrdí tak ako aj na pojednávaniach vo veci, že kompenzačná námietka je uplatnená
z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobcu. Žalobca si vyfakturoval vo
svojich faktúrach aj položky (ako ubytovanie alebo cestovné náklady), na ktoré nemal žiadny právny

nárok, vzhľadom na znenie všeobecných objednávacích podmienok, ktoré boli vždy súčasťou každej
objednávky žalovaného. Úhradu faktúr, ktoré sú predmetom každej kompenzačnej námietky (8/2016
a 1/2017) nemožno vyhodnotiť ako uznanie záväzku žalovaným, ale omyl na strane žalovaného,
teda plnenie bez právneho dôvodu. Súd teda nesprávne posúdil prejav vôle žalovaného, ktorý svoju
pohľadávku voči žalobcovi do začatia tohto konania neuplatňoval. Podstatou bezdôvodného obohatenia

je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa úkor iného bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať
tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Súd tieto náležitosti vôbec neskúmal a ani nedal žalovanému priestor na preukázanie vzniku
takého bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka zahŕňala
nárok žalovaného na vrátenie súm, ktoré boli pôvodne uhradené ako súčasť faktúry č. 8/2016 (vystavená

na základe objednávky 11-11/2016) kde si žalobca okrem vykonaných prác vyfakturoval položku za
ubytovanie v sume 665,--eur a z faktúry č. 01/2017 (vystavená na základe objednávky 01-04/2017),
ktorou si žalobca okrem vykonaných montážnych prác vyfakturoval aj položku za ubytovanie v sume
1.155,--eur. V zmysle všeobecných objednávacích podmienok žalovaného, konkrétne čl. 6 je uvedené,
že dojednaná cena za objednanú časť diela zahŕňa aj všetky náklady zhotoviteľa ( t. j. žalobcu) spojené

s vykonávaním diela, najmä na materiál, pracovníkov, dopravu, ubytovanie, služby, energie, výpomocné
práce, lešenie atď.

15. Z uvedeného vyplýva, že práce, ktoré si žalobca vyfakturoval mali obsahovať už aj súvisiace náklady
anemalibyťpredmetomsamostatnejfakturácie.Nákladyzaubytovanieadopravubolisúčasťouodmeny

za vykonané práce. Žalobcovi boli nad rámec jeho nároku vyplatené sumy za ubytovanie vo faktúrach,
ktoré boli žalovaným omylom uhradené v celku. Keďže aj v tomto konaní si žalobca nárokuje iba
úhradu montážnych prác a nie aj úhradu ubytovania, má žalovaný za to, že žalobcovi nárok na úhradu
ubytovania nikdy nevznikol.

16. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 27 napadnutého rozhodnutia, ktorý
uviedol, že nezohľadnil pri priznaní nároku žalobcu kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným do
výšky 1.820,--eur, nakoľko žalovaný tým, že uhradil faktúry č. 8/2016 a 01/2017 uznal kompenzačný
nárok v celom rozsahu s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože súd sa
v tomto prípade vôbec nezaoberal oprávnenosťou pohľadávky žalovaného, výlučne skonštatoval, že

pohľadávku, ktorú žalobca neuznal, nemožno započítať a k tomuto záveru dospel bez toho, aby
sa zaoberal dôvodnosťou pohľadávky žalovaného. Súd týmto konaním a svojim rozhodnutím úplne
paralyzoval procesný inštitút kompenzačnej námietky, pričom mu k tomu postačovalo tvrdenie žalobcu o
spornosti a neuznaní pohľadávky žalovaného, aby vyhodnotil pohľadávku žalovaného ako nespôsobilú
na započítanie.

17. Podľa názoru žalovaného je pravdou, že v tomto konaní nedošlo k započítaní pohľadávky, ale
poznamenal, že právna úprava pozná aj inštitút jednostranného započítania pohľadávky, kedy sa na
započítanie nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať proti jeho vôli (uznesenieNS SR sp. zn. 1 M Cdo 11/2018 z 26.mája 2010). Žalovaný má za to, že jeho pohľadávka existuje,
uplatnil si ju v súlade s ustanoveniami CSP ako prostriedok procesnej obrany v konaní, avšak súd
si túto kompenzačnú námietku nesprávne vyhodnotil, keď uviedol, že tým, že dve sporné faktúry boli

žalovaným uhradené v celej výške, došlo k uznaniu záväzku. Takýto výklad je nesprávny a spôsobil,
že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. Keby sa súd kompenzačnou námietkou zaoberal, zistil by,
že nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia je vymáhateľný (spôsobilý na úspešné
súdne vymáhanie) a teda uplatniteľný ako kompenzačná námietka v tomto konaní. Procesnú obranu
žalovanéhosúdodmietolbeználežitého preskúmaniaexistencieadôvodnostipohľadávky,čoovplyvnilo

výsledok sporu a právne postavenie žalovaného.

18. Má za to, že okresný súd mal povinnosť prejudiciálne posúdiť otázku spornosti/nespornosti
pohľadávky žalovaného z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka
existujealebonieaažnáslednepozistenívzávislostiodjejposúdeniarozhodnúťodôvodnostiprocesnej
obrany spočívajúcej v kompenzačnej námietke vznesenej zo strany žalovaného. Právny názoru súdu,

že kompenzačnou námietkou sa nemusí bližšie zaoberať, nakoľko žalovanému voči žalobcovi žiadna
pohľadávkanevzniklajenesprávnyatentoprávnynázorpovažuježalovanýzaneakceptovateľnýaúplne
popierajúci význam inštitútu kompenzačnej námietky ako prostriedku procesnej obrany žalovaného.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žiar

nadHronomvcelomrozsahuzrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie
a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

21. Po predložení veci z Okresného súdu Žiar nad Hronom odvolací súd vrátil vec okresnému súdu
bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že z obsahu spisu zistil, že žalobca na pojednávaní konanom
dňa 14.05.2021 upravil znenie žalobného petitu tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.113,--Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.313,--Eur
od 28.01.2018, pričom v žalobe si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.231,--Eur

od 07.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 882,--Eur od 11.05.2017 do zaplatenia. Odvolací súd zastával
názor, že predmetný dispozičný úkon žalobcu bolo potrebné posúdiť podľa obsahu ako čiastočné
späťvzatie žaloby, v časti úroku z omeškania žiadal žalobca priznať menej. Z uvedeného dôvodu vrátil
vec okresnému súdu ako predčasne predloženú, nakoľko je potrebné rozhodnúť o celom predmete
sporu.

22. Na základe uvedeného Okresný súd Žiar nad Hronom dopĺňacím rozsudkom č. k. 25Cb
13/2019-256 zo dňa 03. novembra 2021 doplnil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb
13/2019-228 zo dňa 9. júna 2021 o IV. výrok: Konanie zastavuje v časti uplatneného úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.231,--Eur od 07.04.2017 do 27.01.2018 a úroku z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 882,--Eur od 11.05.2017 do 27.01.2018.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v
ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) nariadil vo veci pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

24. Podľa ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Odvolací súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom v dopĺňacom rozsudku z 3.novembra 2021
uviedolvI.avII.výrokovejvetenesprávnydátumvyhláseniarozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronom
č. k. 25Cb 13/2019-228, ktorý bol vyhlásený dňa 09.06.2021, pričom okresný súd v dopĺňacom rozsudku

uviedol dátum 29.06.2021. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 224 a § 378 ods. 1 CSP v dopĺňacom
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom opravil v I. a v II. výrokovej vete dátum vyhlásenia rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb 13/2019-228, ktorý správne znie 09. 06.2021.27. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu,
ktorým v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.113,-- Eur s príslušenstvom
a druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči

žalovanému v rozsahu 100%.

28. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože Okresný súd Žiar nad Hronom
nedostatočne, resp. nesprávne vyhodnotil dôvodnosť kompenzačnej námietky, ktorú si žalovaný v

konaní uplatnil. Žalovaným uplatnená kompenzačná námietka zahŕňala jeho nárok na vrátenie súm,
ktoré boli pôvodne uhradené ako súčasť faktúr č. 8/2016 a 01/2017 ako položka za ubytovanie. Žalovaný
v odvolaní poukázal na ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že súd prvej
inštancie neskúmal uvedené náležitosti, konkrétne, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonná
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho
bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný a nedal žalovanému priestor na preukázanie vzniku

takéhoto bezdôvodného obohatenia.

29. Odvolací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného výzvou z
10.03.2022 v zmysle ust. § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré nebolo pri doterajšom rozhodovaní veci použité a podľa názoru odvolacieho súdu je

možné, že je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

30. Právny zástupca žalovaného podaním z 25.03.2022 odvolaciemu súdu oznámil, že žalovaný súhlasí
s použitím ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa použitie týchto ustanovení javí ako
rozhodujúce.

31. Právny zástupca žalobcu podaním zo 14.04.2022 uviedol, že z výzvy odvolacieho súdu mu
nie je zrejmé, ohľadne ktorého nároku považuje odvolací súd použitie § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka pre rozhodnutie veci za rozhodujúce s tým, že je toho názoru, že jednoznačne ide o vzťah
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený na uzatvorenej zmluve o dielo podľa § 536 a nasl.

Obchodného zákonníka a zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol v rámci dokazovania riadne
preukázaný, preto nevidí dôvod postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Ak by odvolací súd postupoval pri hodnotení nároku na základe inej právnej kvalifikácie,
teda podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, v podstate by podľa názoru žalobcu konal v rozpore
s vlastnými intenciami, ktoré zadal súdu prvej inštancie vo svojom uznesení zo dňa 17.02.2021 č.

k. 41Cob/66/2020-198. Tiež uviedol, že ak by odvolací súd mal na mysli použitie § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka pri uplatnenom nároku žalovaného vznesenou kompenzačnou námietkou, v
žiadnom prípade nemôže súhlasiť s navrhovaným postupom, a to s poukazom na písomné vyjadrenia
a doterajšie prednesy v konaní.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici vytýčil na prejednanie odvolania žalovaného pojednávanie na deň
20.04.2022. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva vo všetkom na svojom odvolaní z
23.06.2021, iné nové skutočnosti nemá aké k veci uviesť.

33. Právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších písomných ako aj ústnych vyjadreniach s tým,

že nie celkom vedel reagovať na výzvu odvolacieho súdu ohľadne použitia § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že pokiaľ sa použitie tohto ustanovenia má týkať vznesenej kompenzačnej námietky
zo strany žalovaného, vznáša námietku premlčania tohto nároku, keďže uvedené platby boli realizované
v roku 2015, 2017 a nárok bol na súde uplatnený v roku 2020. Zároveň uviedol, že námietku premlčania
vzniesol už v konaní na pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Odvolací súd odročil pojednávanie na deň 31.05.2022 z toho dôvodu, že bolo potrebné oboznámiť sa
so zvukovými záznamami z pojednávaní vedenými na Okresnom súde Žiar nad Hronom, keďže právny
zástupca žalobcu uviedol, že už námietku premlčania vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného
vzniesol na pojednávaniach na Okresnom súde Žiar nad Hronom.

35. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2022 odvolací súd oboznámil sporové strany, že keďže z
obsahu zápisníc z pojednávaní konaných dňa 10.07.2020 a 14.05.2021 námietka premlčania vznesená
žalobcom nevyplývala, bolo potrebné si vypočuť zvukové záznamy. Po vypočutí týchto záznamovodvolací súd konštatuje, že námietka premlčania žalobcom vznesená nebola, ktorá skutočnosť vyplýva
aj z obsahu písomných zápisníc zažurnalizovaných v spise na č. l. 156 a 223. Následne odvolací súd
v zmysle § 181 ods. 2 CSP pristúpil k oznámeniu, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,

ktoré považuje za nesporné a k uvedeniu predbežného právneho posúdenia veci.

36. Právny zástupca žalobcu opätovne uviedol, že má za to, že vzniesol námietku premlčania, aj keď
toto nebolo zachytené v zápisnici, na to reagoval odvolací súd, že si prehral zvukové záznamy z oboch
pojednávaní a takáto námietka vznesená nebola. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že si je

vedomý, že ubytovanie a náklady za ubytovanie neboli uvedené ani v objednávke ani vo Všeobecných
objednávacích podmienkach, preto si žalobou uplatňuje len sumu za odpracované hodiny, ale tvrdí,
že nemôže byť predmetná kompenzačná námietka dôvodná, pretože žalovaný aj v minulosti uhrádzal
faktúry vystavené žalobcom aj so sumou za ubytovanie, ktorá v nich bola uvedená, teda uhrádzal
dobrovoľne faktúry v celosti a tým aj uznal záväzok za ubytovanie s tým, že takáto bola medzi žalobcom
a žalovaným obchodná praktika. Uviedol, že všetkými pracovníkmi, ktorí pracovali boli vyplatené faktúry

vrátane čiastky za ubytovanie, len žalovaným nie.

37. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nárok za ubytovanie zo strany žalobcu nebol daný, preto
zaplatenie týchto súm považuje žalovaný za bezdôvodné obohatenie.

38. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. K inštitútu bezdôvodného
obohatenia a osobitne k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu

získaného plnením bez právneho dôvodu platí, že o bezdôvodné obohatenie sa jedná výlučne
vtedy, ak dôjde k majetkovej ujme na strane osoby oprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu
zodpovedajúcemu majetkovému prospechu na strane obohateného a zároveň na tento majetkový
prospech neexistoval na strane obohateného právny dôvod.

41. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.113,--Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že medzi ním ako dodávateľom a
žalovaným ako objednávateľom vznikol záväzkovo-právny vzťah objednávkou č. 01-04/2017 zo dňa
02.01.2017, na základe ktorej si žalovaný u žalobcu objednal elektromontážne práce za dohodnutú
odmenuvovýške14,--Eur/hod.Žalobcaprácevykonalriadneavčasanazákladeodpracovanýchhodín,

ktoré boli potvrdené vedúcim stavby vystavil pre žalovaného faktúru č. 02/2017 vo výške 3.001,--Eur a
faktúru č. 03/2017 vo výške 952,--Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v týchto faktúrach účtoval aj náklady
na ubytovanie tak, ako bol dohodnutý ústne so žalovaným a vzhľadom k tomu, že v objednávke to
uvedené nie je a žalobca to nevie preukázať, uplatňuje si v žalobe len nárok za odpracované hodiny a
teda z faktúry č. 02/2017 si uplatňuje len sumu 2.231,--Eur a z faktúry č. 03/2017 sumu 882,---Eur.

42. Odvolací súd má za to, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle
ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka tak ako správne posúdil súd prvej inštancie s tým, že za
vykonanie prác si žalobca vyúčtoval odmenu podľa predložených faktúr, avšak v žalobe poníženú o
náklady za ubytovanie, ktoré ako sám žalobca uviedol nevie preukázať, keďže sa na týchto nákladoch

za ubytovanie dohodol so žalovaným len ústne.

43. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný si na pojednávaní konanom na Okresnom súde
Žiar nad Hronom 10.07.2020 uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 2.230,--Eur. Na pojednávaní
konanom dňa 14.05.2021 žalovaný uviedol, že si uplatňuje kompenzačnú námietku vo výške 1.820,--

Eur, keďže vie preukázať svoj nárok len v tejto výške. Kompenzačnú námietku si uplatnil za zaplatené
ubytovanie, a to z faktúry č. 8/2016 v sume 665,--Eur a z faktúry č. 01/2017 v sume 1.155,--Eur. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka ubytovania bol štandardný obchodný styk medzi žalobcom a
žalovaným, že sa fakturovalo aj ubytovanie bolo to na základe nejakej ústnej dohody medzi žalobcoma žalovaným a potvrdil, že žalobu podával práve s ohľadom na to, že to v zmluve uvedené nie je a
teda náklady na ubytovanie v žalobe neuplatňoval. Poukázal na to, že samotný žalovaný uhradil faktúru
v plnej výške aj s ohľadom na jednotlivé položky za ubytovanie, čo je znakom toho, že uznal svoj

záväzok a túto pohľadávku práve s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý by sa
mohol použiť v tejto kompenzačnej námietke. Faktúry, ktoré deklaroval žalovaný v rámci kompenzačnej
námietky boli uhradené. Uviedol, že žalovaný si teraz uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, to,
čo sám uznal. Tiež uviedol, že prvýkrát si uplatnil žalovaný kompenzačnú námietku na pojednávaní dňa
05.08.2020 (odvolací súd konštatuje, že správne je dátum 10.07.2020). Žiadna výzva ani žiadne iné

námietky neboli a táto suma bola uhradená. Preto to žalobca považoval za ukončené a faktúry neboli
nikdy spochybnené.

44. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí
predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať
voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K

zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď
sú splatné. Pretože spravidla pohľadávky nebudú mať rovnaký deň splatnosti, stretnú sa s platnosťou
tej pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Z týchto dôvodov zánik pohľadávok alebo ich častí
započítanímnastanesospätnouúčinnosťou.Pohľadávkyzaniknúvtakomrozsahu,vakomsavzájomne
kryjú. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane.

45. Odvolací súd zistil, že žalovaný si prvýkrát uplatnil kompenzačnú námietku na pojednávaní dňa
10.07.2020 vo výške 2.230,--Eur, ktorú neskôr upravil na sumu 1.820,--Eur. Z faktúry č. 8/2016 (č.l.
131) si uplatňuje sumu 665,--Eur za ubytovanie, ktorá suma bola uhradená a z faktúry č. 01/2017 (č.l.
142) si uplatňuje sumu za ubytovanie vo výške 1.155,--Eur, ktorá suma bola takisto uhradená. Spolu

si v rámci kompenzačnej námietky uplatnil v konečnom dôsledku sumu 1.820,--Eur, ktorej zaplatenie
podľa vlastného vyjadrenia vie preukázať.

46. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že žalovaný si kompenzačnú námietku uplatnil v
tejto výške oprávnene, keď vychádzal jednak zo znenia objednávky č. 01 - 04/2017, kde bola dohodnutá

cenabezDPHvovýške14,--Eur/hod.akoaj zbodu6Všeobecnýchobjednávacíchpodmienok,vktorých
sa uvádza, že dojednaná cena za objednanú časť diela zahŕňa všetky náklady zhotoviteľa spojené s
jeho vykonávaním najmä na materiál, pracovníkov, dopravu, ubytovanie, služby, energie, výpomocné
práce,lešenie,dovoznénáklady,clá,prirážky,poistenie,ďalšiaprojektovádokumentácia,nezahŕňavšak
daň z pridanej hodnoty v zákonnej výške. Z vyššie uvedeného je nesporné, že suma 14,--Eur/hod. v

sebe zahŕňala aj náklady na ubytovanie, teda žalovaný pokiaľ v predchádzajúcom období žalobcovi
uhradil v zmysle faktúry 08/2016 a 01/2017 aj náklady za ubytovanie vo výške 665,--Eur a 1.155,--
Eur, uhradil tieto nedôvodne, bez právneho dôvodu, preto mal odvolací súd za to, že žalovaný vzniesol
kompenzačnú námietku vo výške 1.820,--Eur s poukazom na ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
oprávnene.

47. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozhodnutí
uviedol,že kompenzačnúnámietkuvznesenúžalovanýmnezohľadnil zdôvodu,žežalovanýuhradením
faktúry č. 8/2016 a č. 01/2017 uznal uplatnený kompenzačný nárok v celom rozsahu s poukazom na
ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný

nepreukázal, že by mu vo vzťahu k žalobcovi vznikla nejaká pohľadávka, keďže nepreukázal, že by išlo
o pohľadávku existujúcu (§ 358 a nasl. Obchodného zákonníka).

48. Odvolací súd konštatuje, že suma 1.820,--Eur, ktorú si žalovaný ako kompenzačnú námietku uplatnil,
je pohľadávka existujúca, preukázateľne uvedenú sumu žalovaný žalobcovi uhradil, čo ani žalobca

nespochybnil a ako už bolo povedané, ak medzi stranami sporu nedošlo k dohode o úhrade nákladov
za ubytovanie, a ak uvedenú sumu ako náklady za ubytovanie v minulosti žalovaný žalobcovi uhradil,
došlo z jeho strany k zaplateniu tejto sumy bez právneho dôvodu a teda na strane žalobcu vzniklo
v tejto výške bezdôvodné obohatenie. Podľa odvolacieho súdu sa na tento prípad nevzťahuje ust.
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré na uplatnenú kompenzačnú námietku aplikoval súd prvej

inštancie. V danom prípade nedošlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu záväzku (faktúry č.
8/2016 a 01/2017), žalovaný uhradil faktúry v plnej výške napriek tomu, že nebola preukázaná dohoda
na zaplatenie nákladov za ubytovanie, preto si žalovaný oprávnene túto sumu uplatnil v kompenzačnej
námietke ako bezdôvodné obohatenie.49. Na záver odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca na pojednávaní pred odvolacím súdom
uviedol, že vznáša námietku premlčania kompenzačnej námietky zo strany žalovaného, nie je možné

túto námietku uplatnenú žalobcom v odvolacom konaní akceptovať. Žalobca túto námietku premlčania
uplatnil ako prostriedok obrany upravený v § 152 CSP, uplatnenie ktorého zákon v ustanovení § 366 CSP
nepripúšťa, pretože v danom prípade nie je možné konštatovať, že by žalobca námietku premlčania ako
prostriedok procesnej obrany bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Ustanovenie
§ 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu

námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Vzhľadom na to, že v danom prípade neboli
splnené zákonné predpoklady uvedené v § 366 CSP na použitie námietky premlčania ako prostriedku
procesnej obrany žalobcom v odvolacom konaní, odvolací súd na námietku uplatnenú v odvolacom
konaní neprihliadal, keďže od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku
premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v § 366 CSP.

50. Keďže odvolací súd zo zápisníc z pojednávaní 10.07.2020 a 14.05.2021 ako aj zo zvukového
záznamu z týchto pojednávaní zistil, že žalobca námietku premlčania nevzniesol už v konaní pred
súdom prvej inštancie, na námietku premlčania vznesenú až v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť.

51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
25Cb/13/2019-228 zo dňa 9.júna 2021 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 25Cb/13/2019-256 zo dňa 3. novembra 2021 v napadnutej prvej výrokovej vete zmenil
podľa ust. § 388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.293,--Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.293,--Eur od 28.01.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti o zaplatenie 1.820,--Eur s 9% úrokom z omeškania zo
sumy 1.820,--Eur od 28.01.2018 do zaplatenia žalobu zamietol.

52. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.113,--Eur. Žalobca bol úspešný v časti

o zaplatenie 1.293,--Eur, čo predstavuje 41,54 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 1.820,--
Eur, čo predstavuje 58,46 %. Potom čistý úspech žalovaného v spore predstavuje 16,92 % (58,46
% - 41,54%).

53. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Cb/13/2019-228
zo dňa 9.júna 2021 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
25Cb/13/2019-256 zo dňa 3.novembra 2021 v napadnutej druhej výrokovej vete tak, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov v konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 16,92 %.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 16,92 %.

55. O výške trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

56. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).