Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205026
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1616205026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX bytom
P. T. XXX, zastúpeného: HHB advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52274896 so sídlom Andreja Kmeťa
576/13,Martinprotižalovanému:SCHNELLECKESLOVAKIAs.r.o.,IČO:35768908sosídlomWestpoint
Logistics Park, Hala DC6b 1137, Lozorno, zastúpenému: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o.,
IČO:51643359sosídlomPalisády33,Bratislava,zaúčastiintervenientanastranežalovaného:Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so
sídlom Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, o určenie, že ide o pracovný úraz, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Malacky zo dňa 02.novembra 2021, č.k. 5Cpr/2/2016-238, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že žalobca utrpel u
žalovaného dňa 23.02.2016 pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný.

Žalobca má proti žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby súd
určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 23.02.2016 v areáli pracoviska žalovaného je pracovný úraz, žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal

zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.03.2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej
vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté všetky strediská
žalovaného nachádzajúce sa na území SR v obciach Lozorno, Bratislava, Trnava. Dňa 23.02.2016
žalobca nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod. v šatniach žalovaného určených na
prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému útoku na žalobcu zo strany iného
zamestnanca. V dôsledku tohto útoku na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s
dobou liečenia od 24.02.2016 do 09.04.2016, teda v rozsahu 46 dní. Znalec z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odbor chirurgia MUDr. Štefan Novák vypracoval lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 02.06.2016. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 195 ods. 1, ods.2,
§ 220 ods. 1, ods. 2, Zák. práce, podľa § 8 ods. 1 písm. a), ods. 4, ods. 5 písm. a), zák. č. 461/2003 Z.z.
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že podľa výpovede žalobcu v trestnom
konaní, v ktorom bol vypočutý ako svedok - poškodený, potom ako ". W. U. U., L. U. O. H. W. B. L. L.
O. H. L. L. G. V. D. J. O.. Zhodne aj svedok G. U. v trestnom konaní uviedol, že keď žalobca prišiel
do šatne položil si tašku na lavičku a vtedy ho L. O. napadol, udrel ho päsťou pravej ruky do tváre. Z

týchto výpovedí dovodil, že žalobca síce bol v šatni žalovaného, avšak iba prišiel do tohto priestoru.
Nezačal sa ešte prezliekať. Úkony potrebné pred výkonom práce sú iste aj úkony spojené s prezlečením
zamestnanca s kontrolou pracovných prostriedkov. Takúto činnosť však žalobca ešte nevykonával, iba
sa dostavil na pracovisko. Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zvykonaného dokazovania dospel k záveru, že nesporne v prípade žalobcu došlo u neho k úrazu, avšak
v čase, keď zamestnanec neplnil pracovnú úlohu ani nevykonával činnosť, ktorá je v priamej súvislosti
s plnením pracovných úloh, a preto teda nejde o pracovný úraz. Je jednoznačne preukázané, že úraz a

škodu žalobcovi spôsobil L. O.. Žalobu bolo tak potrebné zamietnuť pre nesplnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti zamestnávateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby
jeho žalobe bolo vyhovené z dôvodov porušenia jeho práva a na spravodlivý súdny proces, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že mu nebola doručovaná duplikát žalovaného a táto
nikdy nebola prečítaná v rámci pojednávania. Namietal, že čas na oboznámenie s trestným spisom bol
absolútne neprimeraný a nedostatočný. Vytýkal súdu prvej inštancii, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu
na čiastočné zastavenie konania voči žalovanému 2/. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku vôbec neuviedol jeho podstatné argumenty. Zdôraznil, že úkonmi potrebnými pred výkonom
práce, ktoré sa považujú za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, sú úkony spojené
s prezlečením zamestnanca, nielen samotný akt prezliekania sa. V čase, kedy bol spôsobený úraz
už rozhodne vykonával úkony spojené s prezlečením, ak nie aj samotné prezliekanie sa, keďže už
vošiel do šatne určenej žalovaným ako zamestnávateľom na prezliekanie pred začiatkom smeny, zložil

a odložil si tašku a pristúpil k svojej skrinke. Je nepochybné, že v momente, kedy utrpel úraz, plnil
pokyny žalovaného ako svojho zamestnávateľa prezliecť sa pred nástupom na zmenu do pracovného
odevu a sledoval jediný tento zámer, keď sa riadne dostavil do šatne, odložil si tašku a pristúpil ku
svojej šatňovej skrinke. Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali, že mal porušiť predpisy týkajúce sa
BOZP, tieto skutočnosti v konaní nepreukázali. V čase, keď utrpel úraz vykonával činnosť v prospech

žalovaného ako svojho zamestnávateľa. Dňa 23.2.2016 sa dostavil do šatne určenej žalovaným ako
svojim zamestnávateľom na prezlečenie sa do pracovného odevu, ktoré bolo nevyhnutné z hľadiska
povahy jeho pracovnej činnosti a vyžadované na základe pokynu žalovaného, v štandardnom čase
akceptovanom žalovaným ako čas príchodu na zmenu začínajúcu sa o 18.00 hod. V daný deň sa
riadne dostavil na svoju nariadenú zmenu. V momente útoku nepochybne vykonával úkony súvisiace

s prezliekaním, keď vošiel do šatne, zložil a odložil si tašku a prišiel k svojej skrinke. Vykonával úkony
so zámerom pre prezlečenia sa a uposlúchnutia pokynu žalovaného byť pred nástupom na zmenu
riadne prezlečený do pracovného odevu. Do šatne prišiel spolu so svedkom jedine za týmto účelom.
Považoval za preukázané, že išlo o jednostranný útok, nedal nijaký reálny objektívny podnet na útok. V
danom prípade išlo o činnosti, ktoré boli nevyhnutne vyžadované povahou práce a pokynmi žalovaného

ako zamestnávateľa, súviseli s prezliekaním sa do pracovného odevu, boli vykonávané v priestoroch,
kde sa už bol povinný riadiť pokynmi žalovaného a boli objektívne vykonávané v prospech žalovaného
ako zamestnávateľa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť vyhodnotil príliš formalisticky a v
rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci. Výslovne napadol aj výrok o
priznaní náhrady trov konania intervenientovi na strane žalovaného, rozsudok v tejto časti považoval

za arbitrárny s poukazom na to, že Civilný sporový poriadok nepriznáva náhradu trov konania subjektu,
ktorý je v postavení intervenienta.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že rozsudok považuje za správny,
zotrval na tom, že žalobca ako zamestnanec neplnil pracovnú úlohu ani nevykonával činnosť, ktorá

je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a preto nejde o pracovný úraz. Nebola v žiadnom
prípade preukázaná vecná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a plnením jeho pracovných
úloh, resp. úkonov v súvislosti s ich plnením. Jednalo sa výhradne o súkromnú záležitosť medzi dvoma
súkromnými osobami, ktoré sa ho v žiadnom prípade akýmkoľvek spôsobom nedotýka tak miestne,
časovo ako aj vecne, a to ani len okrajovo alebo v náznakoch. Vzhľadom na absenciu miestnej, časovej

a vecnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu sa nemôže jednať o pracovný úraz žalobcu a jeho
zodpovednosť za takýto úraz. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko netvrdil ani uviedol žiadne
skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie vzniku nároku na určenie, že ide o pracovný úraz a
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom. Navrhol preto rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

4. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobcovi neboli
odňatie jeho procesné práva a už vôbec nie v takom rozsahu, že by došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivýsúdnyproces.Malzato,žeúraz,ktorýžalobcautrpel,nemožnopovažovaťzapracovnýúraz.K poškodeniu zdravia žalobcu došlo v čase, ktorý nespadá do časového úseku určeného žalovaným
ako čas na prezliekanie zamestnancov, teda čas určený na vykonávanie úkonov spojených s pracovným
plnením úloh. V čase poškodenia zdravia žalobca neplnil žiadnu pracovnú úlohu a ani nevykonával

úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalobca utrpel úraz výslovne a jedine z dôvodu
súkromných záležitostí, jednalo sa o konflikt zamestnancov z dôvodu ich vzťahu k tej istej žene. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca dal pre pána L. O. podnet k vzájomnému konfliktu, že dôvodom
konfliktu bol vzťah k tej istej žene, a nie je pravdou, že by pán L. O. napadol fyzicky žalobcu bezdôvodne.
Nesúhlasil ani s odvolacími námietkami žalobcu v časti priznania mu náhrady trov konania. Navrhol

preto rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrariovspojenís§219ods.3C.s.p.)aviazanýskutkovýmstavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

7. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

8. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po
jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej

súvislosti s plnením pracovných úloh.

9. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
01.03.2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom
výkonu práce boli dohodnuté všetky strediská žalovaného nachádzajúce sa na území SR v obciach

Lozorno, Bratislava, Trnava. Dňa 23.02.2016 žalobca nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod.
v šatniach žalovaného určených na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému
útoku na žalobcu zo strany zamestnanca L. O.. V dôsledku tohto útoku na žalobcu mu bolo spôsobené
ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia 46 dní. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že ako žalobca prišiel k svojej skrinke v šatni, položil si tašku na

lavičku, pristúpil k nemu L. O. a päsťou pravej ruky ho udrel do tváre. Dovodil, že žalobca síce bol v
šatni žalovaného, avšak iba prišiel do tohto priestoru, nezačal sa ešte prezliekať. Mal za to, že úkony
potrebné pred výkonom práce sú iste aj úkony spojené s prezlečením zamestnanca, avšak v danom
prípade dospel k záveru, že takúto činnosť žalobca ešte nevykonával, iba sa dostavil na pracovisko.
Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a preto teda nejde o pracovnú

úraz. Mal jednoznačne preukázané, že úraz a škodu žalobcovi spôsobil L. O..

10. V zmysle § 220 ods. 2 Zákonníka práce považujú sa za úkony v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh aj úkony potrebné pred začiatkom práce a týmto úkonom sú nepochybne aj úkony
spojené s prezlečením sa zamestnanca do pracovného odevu pred nástupom na pracovnú zmenu. Súd

prvej inštancie vyložil uvedené ustanovenie príliš reštriktívne, keď považoval za úkon v priamej súvislosti
s plnením pracovných úloh len samotný akt prezliekania sa. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne
namieta, že takýto výklad je príliš striktný a formalistický.

11. Žalobca vošiel do šatne určenej žalovaným ako zamestnávateľom na prezliekanie do pracovného

odevu pred začiatkom pracovnej zmeny, zložil a odložil si tašku na lavičku a pristúpil k svojej
skrinke. V momente, kedy bol napadnutý iným zamestnancom, plnil pokyny žalovaného ako svojho
zamestnávateľa prezliecť sa pred nástupom na zmenu do pracovného odevu a tento jediný zámer
sledoval, keď sa riadne dostavil do šatne, odložil si tašku a pristúpil ku svojej šatňovej skrinke.12. Prezlečenie do pracovného odevu bolo nevyhnutné z hľadiska povahy jeho pracovnej činnosti a
vyžadované od neho žalovaným ako zamestnávateľom, úkony vykonával pred zmenou začínajúcou sa

o 18.00 hod., ktorú mal v ten deň nariadenú. Žalobca tak dôvodne argumentuje v podanom odvolaní,
že v momente útoku vykonával úkony súvisiace s prezliekaním, keď vošiel do šatne, zložil a odložil
si tašku na lavičku a prišiel k svojej skrinke s úmyslom sa prezliecť. Vykonával úkony so zámerom
prezlečenia sa a uposlúchnutia pokynu žalovaného byť pred nástupom na zmenu riadne prezlečený do
pracovného odevu. Do šatne prišiel jedine za týmto účelom. V danom prípade nešlo o vzájomný konflikt

či o bitku zamestnancov, ale o jednostranný útok, na ktorý žalobca nedal nijaký reálny objektívny podnet
v priestoroch žalovaného. Intervenient v tejto súvislosti nedôvodne namieta, že žalobca dal podnet
na takýto útok. Dostavenie sa do šatne so zámerom prezlečenia do pracovného odevu bola činnosť
žalobcu nevyhnutne vyžadovaná povahou práce a pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa, súvisela
s prezliekaním sa do pracovného odevu, bola vykonávaná v priestoroch, kde sa už bol žalobca povinný
riadiť pokynmi žalovaného a bola objektívne vykonávaná v prospech žalovaného ako zamestnávateľa.

Žalobca sa v tomto smere svojím konaním nedopustil žiadneho excesu. S ohľadom na uvedené odvolací
súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade utrpel žalobca dňa
23.02.2016 pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný.

13. Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali, že žalobca mal porušiť predpisy týkajúce sa BOZP, tieto

skutočnosti v konaní nepreukázali a v tomto smere ich námietky zostali len v rovine ich tvrdení.

14. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní ako
dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

15. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojenís§255ods.1C.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalnáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobokminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).