Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. júl 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210822
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6118210822.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

H. H., X.. XX. XX. XXXX, V. L. J. XXX, XXX XX J. proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o porušenie žalobcovho
práva na súkromie v súvislosti s neumožnením zakúpenia si výživových doplnkov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý je povinný zaplatiť
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou, aby súd rozhodol:

– že žalovaný neumožnením nákupu výživových doplnkov v predajni ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová
neoprávnene zasiahol do jeho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd,
– uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8 500,- Eur.

2. Podaním zo dňa 11. 09. 2019 špecifikoval žalobný petit v bode 1 tak, že sa domáhal určenia, že
žalovaný neumožnením nákupu výživových doplnkov, konkrétne srvátkových proteínových nápojov,

aminokyselín, kreatínu, spaľovačov tukov a stimulantov, v predajni ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová
neoprávnene zasiahol do žalobcovho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd žalobe v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do
jeho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhovel.
V prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal z tohto titulu náhrady nemajetkovej ujmy v sume 8

500,-- Eur, žalobu zamietol.
5. Krajský súd na základe odvolania oboch strán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil
dôvody vo väzbe na porušenie osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 a nasledujúcich O. z. k
tvrdenému porušeniu výkonu práva žalobcu na súkromie v súvislosti s neumožnením nákupu výživových
doplnkov, najmä, či takýto neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že je športovec a má vyššie nároky na príjem

bielkovín a ani jeho zdravotný stav neindikoval potrebu zvýšenia bielkovín v jeho strave.
6. Odhliadnuc od toho, že jednotlivé články Dohovoru sú premietnuté do vnútroštátneho zákonodárstva,
všeobecný súd mal predovšetkým skúmať existenciu neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu
podľa vnútroštátnej právnej úpravy § 11 a nasledujúcich O. z. v spojení s článkom 8 Dohovoru, na ktorýžalobca výslovne odkazuje. Predmetom ochrany osobnosti človeka podľa § 11 O. z. je najmä život a
zdravie,občianskačesťaľudskádôstojnosť,súkromie,menoaprejavyosobnejpovahy.Podľakrajského
súdu nebolo zrejmé, do ktorého konkrétneho práva, resp. okruhu práv, ktoré sú obsahom ochrany v

zmysle článku 8 Dohovoru, malo byť zo strany žalovaného zasiahnuté vo forme neoprávneného zásahu.
Z týchto dôvodov sa potom malo jednať o výrok nejasný, neurčitý a nevykonateľný.
7. Rozhodnutie prvostupňového súdu v časti náhrady nemajetkovej ujmy bolo zrušené z dôvodu
nedostatočného zdôvodnenia.
8. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí tiež uviedol, že pokiaľ predtým zrušil uznesenie o

zastavení konania dňa 25. 05. 2021, bolo to z dôvodu, že sa žalobca podľa jeho názoru domáhal žalobou
určenia, že zásahom žalovaného bolo porušené jeho právo na súkromie a ľudskú dôstojnosť. Jednalo
sa potom o žalobu v zmysle § 11 a nasledujúcich O. z. v spojení s článkom 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorý predmet konania spadá do právomoci všeobecného súdu,
keďže sa nejedná o verejnoprávnu povahu sporu.
9. Okresný súd viazaný zrušujúcim rozhodnutím aj vo vzťahu k takto vyslovenému právnemu názoru

krajského súdu vychádzal potom zo znenia ustanovenia § 11 O. z., keď považoval za predmet sporu
ochranu skupiny právnych vzťahov v zmysle článku 8 Dohovoru premietnutého v § 11 O. z. „na právo na
súkromie,“ ktorá skutočnosť vyplýva aj z bodu 25,29 a 45 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu .Do
výroku rozhodnutia však takýto okruh práv neuviedol , cítiac sa viazaný obsahom žalobného petitu.
Žalobca neupravil prvý žalobný petit ani po doručení druhého rozhodnutia odvolacieho súdu.

10. V žalobe uviedol, že od 01. 12. 2016 vykonával u žalovaného trest odňatia slobody, počas ktorého
zaznamenal úbytok hmotnosti cca 15 kg a cíti sa chronicky vyčerpaný a zoslabnutý. Domáhal sa
rozšírenia sortimentu ústavnej predajne žiadosťou zo dňa 26. 03. 2017, kedy žiadal o povolenie si
zakúpiť sušené vaječné bielka, na čo kladne reagovala ošetrujúca lekárka. Prevádzkovateľ ústavnej
predajne zabezpečil sušené vaječné bielka, avšak k ich predaju napokon nedošlo (prečo neuviedol).

Jeho opätovná žiadosť zo dňa 28. 10. 2017 bola zdravotným strediskom schválená so záverom, že nejde
o potrebu zo zdravotného hľadiska a nákup bude realizovaný cestou lekárne. K nákupu výživového
doplnku opätovne nedošlo a nebol ani rozšírený sortiment ústavnej predajne. S prihliadnutím na článok
6 ods. 1, článok 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, článku 1 - 3 Odporúčania
Rec 2 Výboru ministrov členských štátov o Európskych väzenských pravidlách a príslušné ustanovenia

zákona č. 475/2005 Z. z. a judikatúru ESĽP poukázal na svoje práva väzňa.
11. Mal za to, že neumožnenie predaja výživových doplnkov nie je zákonom dovolené, nakoľko sa
nejednalo o potraviny zjavne nespôsobilé zmariť účel výkonu trestu, či ohroziť bezpečnosť alebo zdravie,
a preto tento zásah nebol v súlade so zákonom, nesledoval legitímny cieľ a nebol nevyhnutný v
demokratickej spoločnosti. Obmedzenie jeho práva v tomto smere nemá oporu v právnom poriadku a

predstavuje neoprávnené obmedzenie jeho práva na súkromie.
12. Jeho záujmom je cvičiť a primerane tomu sa aj stravovať a dodržiavať zdravý životný štýl. Konanie
žalovaného mu v tomto bránilo, čo pociťoval ako ponižujúce zaobchádzanie. Prežitá citová úzkosť a
fyzické a psychické strádanie predstavuje u neho nenapraviteľnú majetkovú ujmu a z tohto dôvodu
požadoval jej náhradu vo výške 8 500,-- Eur.

13. Pri výkone trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavoch (Ilava, Leopoldov) svoje nutričné
potreby suploval sušenými vaječnými bielkami a netrpel výraznejším fyzickým diskomfortom ani
zdravotnými ťažkosťami. Ako športovec má vyššie nároky na príjem bielkovín, pričom došlo u neho k
úbytku svalovej hmoty, zoslabnutiu a vyčerpaniu.
14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca žiadal o zakúpenie výrobkov, ktoré uviedol v

žalobe. V zmluve s nájomcom bufetu je síce uvedené, že je možnosť zakúpiť aj iný než v nej uvedený
tovar, ale iba po schválení riaditeľom ústavu.
15. Tento v danom prípade nepovažoval v tom období za vhodné, aby pre jedného odsúdeného
požadoval od nájomcu bufetu vykonať takýto nákup. Nemohol ho k tomu nútiť, keďže by to nebolo
pre neho rentabilné. Výživové doplnky sa nemôžu posielať väzňom balíkom, len prostredníctvom

zdravotného strediska alebo sortimentu v bufete.
16. Žalobca poukázal na článok 5 ods. 4 písm. b) vzorovej nájomnej zmluvy, ktorý nie je premietnutý do
nájomnej zmluvy žalovaného uzatvorenej s nájomcom bufetu a podľa ktorej je možné si objednať tovar
v bufete na základe individuálnych objednávok schválených riaditeľom ústavu.
17. Na pojednávaní dňa 19. 06. 2020 uviedol, že v súčasnej dobe je už možnosť si zakúpiť v bufete

žalovaného sušené bielka ako aj proteínový nápoj.
18. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný poukázal na to, že okresný súd subsumoval
pod právo na súkromie chránené článkom 8 Dohovoru umožnenie nákupu výživových doplnkov v
predajni v ÚVTOS. Týmto dezinterpretoval obsah práva na súkromie chránené článkom 8 Dohovoru,.19. Žalobca mohol získať výživné látky predovšetkým z pestrej stravy, ktorú mal zabezpečenú
podávaním stravnej dávky v súlade s predpismi upravujúcimi danú oblasť.

20. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom, súd posudzoval nárok žalobcu v zmysle
vnútroštátnej právnej úpravy ust. §§ 11 a nasl. OZ.

21. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa § 13 OZ,
(1) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie,

(2) pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
(3) výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Žalobca považoval neumožnenie nákupov výživových doplnkov v predajni žalovaného za
neoprávnený zásah do jeho práva na súkromný život a osobný rozvoj, keď poukázal na rozsudok vo
veci Laduna proti Slovenskej republike Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa tohto rozhodnutia
zachovanie duševnej stability väznenej osoby je nepostrádateľná predbežná podmienka požívania práv

na rešpektovanie súkromného života.

24. Žalobca žiadal, aby súd skúmal tento zásah z hľadiska legality, legitimity a proporcionality.

25. Vo všeobecnosti súdna ochrana pred zásahom do súkromia predstavuje ochranu pred vonkajším

neoprávneným zasahovaním iných subjektov, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj fyzickej alebo
psychickej morálnej sociálnej integrity. Táto však prichádza do úvahy len pri takých zásahoch, ktoré
majú určitú intenzitu a závažný / možný/ následok.

26. Článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach upravuje právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života. Jasná definícia obsahu týchto pojmov nebola všeobecne prijatá, keď samotný ESĽP
sa vyjadril, že sa jedná o široký pojem, ktorý nie je poddajný vyčerpávajúcej definícii.

27. Žalobca pod bodom 40 svojej žaloby uviedol, že žalovaný mu bránil svojim chovaním v náležitej
životospráve, osobnom rozvoji a udržiavaní fyzických schopností, čo nemožno charakterizovať inak ako

ponižujúce zaobchádzanie. Je možné potom subsumovať tvrdený neoprávnený zásah do práva na
súkromia aj ako do práva na zdravie / keď žalobca prezentoval svoj záujem cvičiť, primerane sa tomu
stravovať a dodržiava tzv. zdravý životný štýl/.

28. Ako už bolo uvedené, ochrana práva na súkromie je vo vnútroštátnej úprave SR premietnutá v

ustanovení § 11 OZ. Predpokladom úspešnosti žaloby v zmysle citovaného ustanovenia, je preukázanie
existencie neoprávneného zásahu a že tento bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených v cit. ustanovení.

29. Za neoprávnený zásah do osobnostných práv sa považuje taký zásah, ktorý nemá základ v zákonnej

úprave, nesleduje legitímny cieľ a nedbá podstatu a zmysle obmedzovania základného práva a slobody
a nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

30. V ustanovení § 13 ods. 1 OZ sú uvedené prostriedky právnej ochrany a to právo domáhať sa na súde,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov, prípadne

sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Jednou z foriem primeraného morálneho zadosťučinenia môže
byť aj domáhanie sa určenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv súdnou cestou.31. Len ak nie je postačujúca takáto forma zadosťučinenia, najmä vo vzťahu k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v spoločnosti, prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

32. Pre vyhovenie žaloby na poskytnutie morálnej satisfakcie podľa ust. § 13 ods.1 OZ stačí, ak zásah
bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených § 11 OZ.

33. Na rozdiel od tohto nároku, nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2

OZ vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky daného zásahu. Dôkazné bremeno
na preukázanie týchto následkov bolo na žalobcovi.

34. Náhrada nemajetkovej ujmy je právnym inštitútom výnimočného charakteru a uplatní sa len pri
splnení zákonom ustanovených predpokladov a len v prípade, keď ostatné satisfakčné nástroje v zmysle
§ 13 ods. 1 OZ nestačia na zmiernenie a vyváženie nepriaznivých následkov zásahu.

35. Občiansky zákonník v citovanom zákonnom ustanovení § 13 ods. 3 pri stanovení výšky náhrady
podľa ust.§13 ods.2 OZ prikazuje okrem závažnosti ujmy prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých ku
porušeniu práva došlo.

36. Tak, ako už okresný súd uviedol v prvom rozhodnutí, z ustanovenia § 30 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z.
z. vyplývalo právo žalobcu ako odsúdeného na nákup potravín a výživových doplnkov, ktoré sú v zmysle
ich legálnej definície potravinami, okrem prípadov keď by sa jednalo o predmety, ktoré by nebolo možné
v predajni zriadenej v ústave predávať, čo nebol daný prípad.

37 Riaditeľ ústavu žalovaného mal možnosť rozhodnúť na žiadosť žalobcu o rozšírení povoleného
sortimentupredávanéhotovaruopožadovanévýživovédoplnky.Nebolosporné,žetoneurobilazároveň
žalobca mal možnosť získania týchto výživových doplnkov len dvoma spôsobmi. Prostredníctvom
predajne nachádzajúcej sa v ústave a prostredníctvom zdravotnej ambulancie ústavu.

38. Pri rozhodovaní o prvom žalobnom petite, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že svojím konaním
žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd súd vychádzal zo znenia tohto žalobného petitu, pričom neoprávnenosť tohto
zásahu posudzoval v prvom rozhodnutí výlučne z hľadiska legality, legitimity a proporcionality.
Takto definoval predmet sporu aj krajský súd v prvom zrušujúcom uznesení, keď ho nepovažoval za

neurčitý a mal za to, že je v právomoci všeobecného súdu rozhodnúť o takejto žalobe.

39. V druhom zrušujúcom rozhodnutí prikázal posudzovať tento nárok žalobcu z hľadiska vnútroštátnej
právnej úpravy § 11 OZ, ktorá za neoprávnený považuje zásah, ktorý je zároveň objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Vo vzťahu k prvému určujúcemu petitu uviedol, že

je neurčitý a nevykonateľný.
Žalobca po doručení tohto rozhodnutia bol nečinný. Nezmenil žalobný petit a na pojednávanie sa bez
ospravedlnenia nedostavil.

40. Súd napriek vyslovenému právnemu názoru druhostupňového súdu sa musel zaoberať

otázkou neoprávnenosti tvrdeného zásahu, keďže sa jednalo aj o prejudiciálnu otázku vo vzťahu k
požadovanému nároku žalobcom na náhradu nemajetkovej ujmy.

41. V konaní bolo preukázané, že žalobca požadoval zabezpečenie výživových doplnkov nad rámec
sortimentu, ktorý ponúkala predajňa nachádzajúca sa v ústave žalovaného.

42. Dňa 29. 03. 2017 žiadal o povolenie zakúpenia resp. zaslania sušených vaječných bielkov s
odôvodnením, že to bolo „po konzultácii s lekárkou ústavu v súvislosti s nutričnými potrebami môjho
organizmu“(č. l 7).

43. Zo stanoviska lekárky ústavu zo dňa 31. 03. 2017 vyplýva, že s týmto súhlasila za podmienky,
že nejde o potrebu zo zdravotného hľadiska. Uviedla, že „ Nákup môže byť realizovaný cestou
zdravotníckeho zariadenia. Sušenými vaječnými bielkami bude žalobca suplementovať bielkoviny a
znižovať tuky“ (č. l 8).44. Dňa 10. 05. 2017 žalobca požiadal o rozhovor z dôvodu, že nemá prístup k aktivitám, nedá sa mu
cvičiť a pri informácii ohľadom dodania proteínov vaječných bielok alebo srvátky, si vybral srvátku (č.

l 163).
Dňa 24. 05. 2017 bola preňho dodaná objednaná srvátka v objeme dva krát dva kilogramy. Žalobca po
preštudovaní obalu ju odmietol prevziať lebo obsahovala zlý cukor (č. l. 164).

45. Dňa 28.10.2017 požiadal z dôvodu, že je športovec a má vyššie nároky na príjem bielkovín o

zakúpenie bielkovinového výživového doplnku s tým, že za obdobie výkonu trestu v ústave mal úbytok
váhy 15 kg z čoho značná časť tvorí svalová hmota. Cítil sa vyčerpaný, zoslabnutý, fyzicky trpel (č. l. 9).

46. MUDr. Dagmar Kolárikovej, vedúca lekárka zdravotníckeho zariadenia žalovaného uviedla v správe
zo dňa 08. 10. 2019, že žalobca nastúpil do výkonu trestu dňa 22. 05. 2015 s váhou 106 kg. Dňa 24.
10. 2017 bola jeho váha 98 kg. V októbri 2017 žiadal opätovne o zakúpenie bielkovinových výživových

doplnkov ako športovec. Nebolo jej známe, že by bol športovec (č. l. 162).

47. Dňa 09.11.2017 bol žalobca informovaný, že nákup bielkovinového doplnku môže byť realizovaný
prostredníctvom lekárne, nie ústavného bufetu (č. l. 165). Na túto ponuku podľa žalovaného nereagoval.
Dňa 26. 01. 2018 podal žalobu na súd.

48.ZvyjadreniaprofesoraMUDr.DušanaHamara,PhD.,vedúcehooddeleniatelovýchovnéholekárstva,
zo dňa 12. 10. 2019 bolo zistené, že vyšší príjem bielkovín u osoby, ktorá sa venuje posilňovaniu je
potrebný, ak má viesť k svalovej hypertrofii. Nezvýšenie príjmu bielkovín však nevedie k negatívnym

zdravotným následkom. Ak zostane pri silových cvičeniach príjem bielkovín na normálnej úrovni,
ale je zabezpečený dostatočný príjem energie, nedostaví sa svalová hypertrofia, nehrozí však riziko
poškodenia zdravia (č. l 171).

49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že konanie žalovaného nemohlo byť spôsobilé

mu spôsobiť ujmu na právach chránených § 11 a nasl. OZ.

50 V prejednávanej veci nedošlo k naplneniu skutkových dôvodov pre použitie zákonných ustanovení §
11 a § 13 ods. 1, 2 OZ, keďže nebolo preukázané, že by žalobca bol aktívnym športovcom a teda by
nevyhnutne pre výkon svojich športových aktivít potreboval predmetné výživové doplnky.

51. Tieto v zmysle vyjadrenia MUDr. Dušana Hamara, PhD slúžia len pre účely zväčšenia svalovej
hmoty, nie energetického príjmu. Ich nedostatok neohrozuje zdravie.
Príjem bielkovín mal možnosť si žalobca zabezpečiť v strave, prípadne doplnením iných potravín, ktoré
boli v sortimente predajne.

52. Aj keď tieto výživové doplnky nepatria medzi vylúčené predmety z predaja v predajni v ústave, bolo
preukázané, že žalobca si ich mal možnosť, alebo ich adekvátnu náhradu zabezpečiť prostredníctvom
zdravotného strediska, Toto však odmietol , keď výslovne súhlasil s dodaním srvátky, ktorú následne
odmietol prevziať a druhýkrát na túto možnosť nereagoval.

53. Tvrdenie, že by v dôsledku nedostatočnej stravy schudol počas výkonu trestu odňatia slobody u
žalovaného 15 kg nepreukázal, ani existenciu ohrozenia zdravia či už psychického alebo fyzického.

54. Z vyjadrenia MUDr. Dagmar Kolárikovej, vedúcej lekárky bolo preukázané, ž od 22. 05. 2015 do

24. 10. 2017 schudol len 8 kg, čo pri jeho pôvodnej váhe nepredstavovalo žiadne zdravotné riziko.

55. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný., keďže žalobca nepreukázal
existenciu ujmy ani jej hrozbu zo strany žalovaného na jeho osobnostných právach / práve na súkromí,
zdraví, ľudskej dôstojnosti/ v súvislosti s tvrdeným zásahom .

56. Súd na okraj poznamenáva, že z judikatúry ESĽP tak isto vyplýva, že zlé zaobchádzanie musí
dosiahnuť určitú minimálnu úroveň závažnosti, ak má spadať do pôsobnosti článku 3 Dohovoru.
Posúdenieminimálnejúrovnezávisínavšetkýchokolnostiachprípadu,najmänatrvaniezaobchádzania,jeho psychické a fyzické účinky, či sa jedná o ponižujúce t. j. či bolo vykonávané s cieľom dotyčného
človekapokoriť,resp.čisvojimidôsledkamipostihlojehoosobnosťospôsobomnezlučiteľnýmsčlánkom
3 Dohovoru (Kudla proti Poľsku 2000).

57. V danom prípade vzhľadom k okolnostiam prípadu nemožno mať za to, že by konanie zo strany
žalovaného malo za cieľ žalobcu ponížiť, naopak viackrát sa mu snažili vyjsť v ústrety aj prostredníctvom
zdravotnej ambulancie.

58. Z uvedených dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

59. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešného žalovanému
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).