Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613212620.9

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu R. K., H..U.. U. U.J. X., W. XX,
N.: XX XXX XXX v zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14 Bratislava proti
žalovaným X/ J. J., B.. XX.XX.XXXX, X. W., V. XXX, Š. C. U., v zast. JUDr. Ing. Linda Kovandová so
sídlom Bannská bystrica, Ul. Janka Kráľa 1 a X/ Ľ.Í. C., B.. XX.XX.XXXX. X. Z. - Z., L. I. XXXX/XX, štátny
občan SR za účasti osobitného subjektu konania na strane žalovaných Z. B. C. C. U. V. U. U. L., B. I. X, v

zast. JUDr. Andrej Cifra so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A v konaní o zaplatenie 8 489,63 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny 6 338,80 Eur, v časti úroku 10,60 % z istiny
7 162,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku 9 % p.a. z istiny 5 061,26 Eur od 22.12.2010
do zaplatenia.

Žaloba o zaplatenie 2 100,83 s prísl. sa z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade a osobitný subjekt konania m a j ú p r á v o na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 8 489,63 Eur s úrokom z omeškania
10,60 % p.a. z istiny 7 162,09 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 %
p.a. z istiny 7 162,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade.

Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka voči žalovaným vznikla medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, ktorý dňa 24.02.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému úver vo výške 4 979,09 Eur s úrokovou sadzbou
10,60 % p.a. Výška mesačnej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na 110,57 Eur. Konečná
splatnosť úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20.01.2011. žalovaný svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplácal. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu

ukončilprávnyvzťahapostúpilpohľadávkuvzniknutúzozmluvyoúverenažalobcuZmluvouopostúpení
pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bola žalovanému oznámená listom „Oznámenie
o postúpení pohľadávok“ podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov zo dňa 28.12.2010. Žalovaná suma 8 489,63 Eur pozostávala u istiny 7162,09 Eur, riadneho
úroku a úrokov z omeškania vo výške 1 327,54 Eur. Žalobca argumentoval rozhodnutím Najvyššieho
súdu Českej republiky, publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk Nejvyššího soudu pod

č.r. 15/2001, podľa ktorého v prípade úveru je potrebné v základnej sume úveru pripočítať aj sumu
úrokov. Úroky v rámci úverového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý má veriteľ nárok ako odplatu za
užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stávajú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je
veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.
Podľa žalobcu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nehovorí o podmienkach platnosti
postúpenia pohľadávok, ale iba podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového

tajomstva, preto hlavným účelom § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. s odkazom na dôvodovú správu
bolo prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. V uvedenomzákone ani v dôvodovej správe nie je žiadna zmienka o tom, že by podmienky stanovené v § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. podmieňovali platnosť právneho úkonu. Zároveň podľa žalobcu zákon o
spotrebiteľskýchúverochainýchúverocha pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorých

zákonov (pozn. súdu žalobca neuviedol číslo zákona) v § 17 upravuje postúpenie práv, preto podľa
žalobcu nie je správny postup aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak že aplikácia
tohto ustanovenia určuje neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie
nového veriteľa. V tejto súvislosti žalobca odkazoval na Nález Ústavného súdu SR z 28.04.2014 pod
sp. zn. IV ÚS 15/2014 a Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 sp. zn. I ÚS 640/2004, podľa ktorých

záverov neplatnosť zmluvy určená súdom má byť výnimkou a nie zásadou. Podľa žalobcu zákon o
bankách, ani zákon o spotrebiteľských úveroch pri absencii preukázania výzvy podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách neuvádza ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Zároveň aj všeobecné
obchodné podmienky v bode 18.14 stanovujú, že klient vyslovene súhlasí s tým, že banka je kedykoľvek
oprávnená postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú to budúce alebo súčasné,
podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah. Preto s odkazom na § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je stanovené, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku len ak to
pripúšťa osobitný predpis, pričom týmto je § 524 OZ. Žalobca v súvislosti s uvedeným uviedol rozsudky
viacerých okresných súdov, ďalej žalobca uviedol rôzne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu SR, kde zdôrazňoval povinnosť vysporiadať sa s argumentmi, ktoré podľa žalobcu
preukazujú nevyhnutnosť vysporiadať sa s argumentmi žalobcu. Žalobca mal za to, že na uvedenú

spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka. žalobca
podanímzodňa19.08.2016vzalžalobuspäťčiastočne,žiadalpriznaťsumu2100,83Eurspolusúrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 990,26 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 110,57 Eur
od 212.01.2011 až do zaplatenia a zároveň priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku okrem vyššie uvedených argumentov predložil súdu aj

nasledovnépísomnédôkazy: Zmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,2xOznámenieopostúpení
pohľadávky z 28.12.2010s doručenkami, Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX S., Výzva na
zaplatenie - Urgencia z 06.08.2008, Výzva z 28.10.2009, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne a.s..

2. Žalovaný 1/ sa vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Voči nároku vzniesol
námietku premlčania, pretože mal zato, že nárok žalobcu je premlčaný podľa § 100 ods. 1, 101, 103,
110 ods. 3 a 111 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že prvá splátka úveru bola splatná 20.03.2006 vždy
k 20. dňu kalendárneho mesiaca a posledná splátka bola splatná 20.01.2011. Keďže žalovaný 1/ uhradil
prvú splátku splatnú 20.03.2006 v deň jej splatnosti, prvý krát do omeškania sa dostal už 21.04.2006

keď neuhradil riadne a včas v poradí 2. splátku úveru splatnú dňa 20.04.2006. Od tohto dátumu si mohol
veriteľ uplatniť na splátku právo na súde v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 21.04.2009.
Od polovice roka 2006 už bol potom sústavne v omeškaní, pretože po platbe dňa 20.06.2006 už
žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. Rovnakým spôsobom teda uplynuli premlčacie lehoty v ďalších
splátkach, pričom 52. splátka bola splatná 20.06.2010, premlčacia doba začala plynúť 21.06.2010 a

uplynula21.06.2013. Žalovanýv1.radeuviedol,žepokiaľbydošlokzosplatneniuceléhoúveru,nakoľko
žalovaný bol v omeškaní niekoľko rokov, došlo by k premlčaniu všetkých splátok úverov a úrokov a preto
vznáša námietku premlčania aj v súvislosti s celým dlhom. Preto v prípade ak ani nedošlo k zosplatneniu
celého dlhu zo strany banky, v čase podania žaloby dňa 04.07.2013 bolo premlčaných 52 z 59 splátok
úveru vrátane úrokov z nich. Pokiaľ došlo k zosplatneniu dlhu v zmysle všeobecných obchodných

podmienok právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. a žalovaný 1/ vzniesol námietku
premlčania v spojitosti so všetkými splátkami úveru a úrokov z nich a dovoláva sa premlčania celého
dlhu. Vzhľadom na aplikáciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ide o zmluvu úveru, ktorá
sa síce riadi Obchodným zákonníkom ale zároveň treba na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právnu vec, ktorá je typicky občiansko-právnou

vecou a preto nie je rozumný dôvod dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu obsahuje
a je pre nepodnikateľov priaznivejšia. V zmysle čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu žalobcu bol právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Ak nevyužil žiadnu z uvedených možností pred tým

ako došlo k podstúpeniu pohľadávky na žalobcu bez toho aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu
splatnosť alebo aby bol úver ukončený výpoveďou alebo odstúpením s poukazom na § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách, nebol právny predchodca žalobcu oprávnený postúpiť pohľadávku na
ďalší subjekt. Vzhľadom na uvedené, postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom podľa§ 39 OZ a nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko žalobca nemá vo veci samej
aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný 1/ spochybnil žalobcom predložené výzvy na zaplatenie, nakoľko
z nich nie je zrejmé či boli zasielané v mene právneho predchodcu žalobcu, pretože neobsahujú

žiadne plnomocenstvo a či boli skutočne doručené žalovanému 1/, čo zo strany žalobcu preukázané
nebolo.Žalobcomtvrdenéskutočnostiohľadompremlčaniasúneaktuálne,pričompoukázalnarozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp. zn. 3Mcdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej
vety OZ sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ aj keby by sa mali inak použiť normy obchodného
práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou s poukazom.

3. Žalovaný 1/ zároveň považuje za neprijateľnú podmienku ustanovenie Všeobecných obchodných
podmienok v bode 18.14, na ktorý žalobca poukazuje. Žalovaný v 1. rade zároveň poukazuje na
predložené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/330/2013 zo dňa 04.06.2014, ktorá
sa zaoberá postúpením zosplatneného úveru a zároveň aj vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016 predložené vedľajším účastníkom, poukazuje

na to, že nemožno postúpiť nezosplatnený úver. Preto žalovaný v 1. rade má za to, že v súlade
s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách možno postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá
21.12.2010 a konečná splatnosť úveru mala byť 20.01.2011, pričom minimálna časť pohľadávky, ktorá
zodpovedá poslednej splátke úveru nemohol právny predchodca žalobcu postúpiť a nemôže byť v

konaní uplatňovaná lebo absentuje aktívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o náhradu trov konania
poukázal na rozsudok NS SR 3MCdo/1/2007, podľa ktorého je treba skúmať zavinenie pri späťvzatí
návrhu ak je dané zavinenie žalobcu je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca úspech. Preto
ak žalobca vzal časť nároku späť nie preto, že by došlo k zavineniu zo strany žalovaných, ale napríklad
preto, že žalovaný úspešne uplatnil námietku premlčania je žalobca povinný nahradiť trovy konania ako

keby bol v tejto časti neúspešný. Žalovaný predložil písomné dôkazy: Výpis zo sporožírového účtu
číslo XXXXXXXXXX/XXXX z 31.03.2006 a Výpis zo sporožírového účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX z
30.06.2006.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.

5. Osobitný subjekt konania na strane žalovaných uviedol vo svojich vyjadreniach, že v zmysle čl.
7.6.6všeobecnýchobchodnýchpodmienokpôvodnéhoveriteľaboltentooprávnenývyhlásiťmimoriadnu
splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Pokiaľ pôvodný veriteľ tak neurobil a
nepreukázal doručenie písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (pričom osobitný

subjekt spochybnil, že došlo k doručeniu tejto predmetnej výzvy) je úkon postúpenia pohľadávky na
základe zmluvy o postúpení neplatným právnym úkonom na základe § 39 OZ, pričom žalobca v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudky Krajských súdov v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015, v Trnave sp. zn. 24Co/79/2015, v Prešove sp. zn. 9Co/175/2015 a uznesenie Krajského
súduVBratislavesp.zn.6Co/203/2015.Pokiaľajideodojednaniebodu19.16všeobecnýchobchodných

podmienok, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere, na základe ktorej mohol pôvodný veriteľ postupovať
neobmedzene svoju pohľadávku a to aj budúci voči dlžníkovi, osobitný subjekt poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2012 ako neprijateľnú podmienku. Uvedené dôvody zakladajú voči žalobcovi
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Osobitný subjekt zároveň vzniesol námietku premlčania voči
nároku žalobcu. Pokiaľ ide o kontinuitu osobitného subjektu, ktorý vstúpil do konania pred 30.06.2016 v

súlade s § 93 OSP pod osobitným označením ako vedľajší účastník, tento uviedol, že v nadväznosti na §
95 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP ostávajú zachované účinky vstupu vedľajšieho účastníka na základe
procesnej kontinuity v záujme ochrany práv účastníkov a v záujme určitosti procesných vzťahov.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (Ďalej len „CSP“) žalobca môže

vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.9. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti prevyšujúcej 2 100,83 Eur, t.j. v časti istiny vo výške
6 388,80 Eur súd žalobu zastavil. Žalovaný v 1. rade ani osobitný subjekt nevzniesli žiadne závažné

dôvody, pre ktorý súd nevyhovel žalobcovi a súd vychádzal z dispozičného oprávnenia žalobcu ohľadom
jeho predmetu konania.

10. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Súd pri určení právneho postavenia pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil do za
účinnosti pôvodného zákona č. 99/1963 Zb. vychádzal z ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého
CSP rešpektuje procesný účinok úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti a ich účinok
zostáva zachovaný aj po 30.06.2016 aj napriek okamžitej aplikácie CSP podľa § 470 ods. 1 CSP. V
prípade pôvodného vedľajšieho účastníka sa jedná o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu a preto ostávajú účinky jeho úkonov a vstupu zachované pod
procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP v súlade so zachovaním právnej
kontinuity podľa § 470 ods. 2 CSP. V opačnom prípade, by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán sporu, nakoľko s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995
ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný.

13. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovné skutočnosti. Právny predchodca žalobcu U. U.
H..U.. U. T. X, X., N.: XXXXXXXX, ďalej len „banka“ uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 24.02.2006
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXX (na č. l. 6 a nasl.). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
splátkovéhoúveruvovýške150000Skpripremenlivejúrokovejsadzbe10,60%p.a.Bankasidojednala

so žalovaným v 1. rade poplatok za poskytnutie úveru 3 000 Sk z prostriedkov úveru, poplatok za
správu úveru 50 Sk. Výška splátky bola dojednaná vo výške 3 331 Sk so splatnosťou prvej splátky
dňa 20.03.2006 a splatnosťou splátok vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol 59
a konečná splatnosť úveru 20.01.2011, ročná percentuálna miera nákladov bola 5,87 % p.a. V bode
4 si zmluvné strany dojednali, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa § 262 Obchodného

zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 28.12.2010
(na č. l. 8) banka oznámila žalovanému 1/, že pohľadávku vo výške 8 489,63 Eur s prísl. postúpila
žalobcovinazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokč.XXXX/XXXX/CEuzatvorenej21.12.2010.Podľa
fotokópie doručenky bola zásielka s oznámením uložená 10.02.2011 (pozn. súdu: pri dátume uloženia
nie je uvedený rok, ale s dátumu podania na pošte vyplýva, že sa jedná o rok 2011, pretože dátum

podania na pošte je 08.02.2011). Banka oznámila postúpenie predmetnej pohľadávky aj žalovanému
v 2. rade oznámením z 28.12.2010 (na č. l. 10), uloženým na pošte 14.02.2011 (doručenka na č. l.
11). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE (na č. l. 12 a nasl.) zo dňa 21.12.2010 banka
postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade uvedenému v prílohe (na č. l. 41) vo výške
istiny 7 162,09 Eur a vyčíslených úrokov 1 327,54 Eur.

14. Žalobca predložil súdu Výzva na zaplatenie - urgencia zo dňa 06.08.2008 vo výške 1 961,14 Eur
adresovanému žalovaného v 1. rade a žalovanému v 2. rade (na č. l. 128-129). Žalobca tieto dokumenty
predložil dôkazu, ktorý by preukazoval, že takáto výzva bola zaslaná (napr. poštovou doručenkou) a s
prípadným priložením plnomocenstva, nakoľko táto je podpísaná žalobcom, avšak mene banky. Žalobca

ďalej predložil žiadosti o okamžitú úhradu dlžnej čiastky vo výške 3 619,71 Eur zo dňa 28.10.2009
adresovanú žalovanému v 1. a v 2. rade (č. l. 130 - 131), avšak bez dôkazov preukazujúcich doručenie
žalovaným 1/ a 2/. Žalovaní 1/ aj osobitný subjekt vo svojich vyjadreniach namietali uvedené dôkazy, že
nepreukazujú samotné doručenie žalovanému 1/. Žalobca napriek uvedeným námietkam, nepredložil
súdu dôkazy preukazujúce ich doručenie resp. podanie na poštu voči žalovanému 1/. Z uvedených

dôvodov preto súd z týchto dôkazov nevychádzal pri čiastkových skutkových zisteniach, nakoľko nemal
preukázané, že by uvedené výzvy boli reálne doručené žalovanému v 1/, resp. žalovanému 2/, napriek
tomu, že žalobcu súd aj vyzval na preukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Uvedené dokumenty sú podľa súdu z týchto dôvodov na preukázanie právne relevantných skutočnostínedostatočné. Zo všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) (na č. l. 238-261) súd zistil,
že podľa bodu 7.6.1 mala banka v prípade porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade oprávnenie
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, započítať pohľadávku z úveru banky

voči akejkoľvek pohľadávke žalovaného v 1. rade voči banke a pozastaviť poskytnutie alebo čerpanie
úveru. Z čl. 18.14 VOP žalovaný v 1. rade ako klient mal výslovne súhlasiť s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvekpostúpiťakékoľveksvojepohľadávkybezohľadunaprávnyvzťah,zktoréhovyplývajú.Klient
je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky. Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného v 1. rade k 31.03.2006 (na č. l. 154) súd zistil,

že žalovaný 1/ dňa 20.03.2006 zaplatil 3 331 Sk ako splátka predmetného úveru žalobcovi, čo
preukazuje číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré je identické s číslom Zmluvy o hotovostnom úvere
č. XXXXXXXXXX (č.l. 6) z čoho vyplýva, že sa jedná o splátku žalovaného 1/ voči banke v súlade s
uvedenou zmluvou. Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného v 1/ (na č. l. 155) je uvedený splátka
anuity 3 331 Sk k 20.06.2006 v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré je identické s číslom
Zmluvy o hotovostnom úvere XXXXXXXXXX (č. l. 6), z čoho vyplýva, že sa jedná o splátku žalovaného

1/ voči banke v súlade s uvedenou zmluvou.

15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný k 24.02.2006 (ďalej
len „OBZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere (§ 497).

16. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 504 OBZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 24.02.2006
(ďalej len „ZSÚ) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm. a), b) ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 21.12.2010 (t. j. ku

dňu podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávok) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinný k 24.02.2006, (t. j. ku dňu podpísania Zmluvy o splátkovom úvere)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

22. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ účinného k 21.12.2010 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č., 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZB“) účinný k 21.12.2010 (t. j.
ku dňu podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004 do
31.03.2006, (t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

25. Na základe vykonaného dokazovania za vyššie uvedených právnych predpisov súd skutkovo a
právne uzatvára: Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej, existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu, alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Z vykonaného
dokazovania súd nezistil skutočnosti, ktoré by umožňovali určiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
2/, t. j. súd nezistil z predložených dôkazov žiadnu existujúcu právnu povinnosť žalovaného 2/ voči
žalobcovi. Z tohto dôvodu žaloba voči žalovanému v 2. rade nie je dôvodná.

26. Pokiaľ ide o nárok uplatnený voči žalovanému 1/, súd mal za to, že žalobe nemožno vyhovieť z
viacerých dôvodov. Ako najdôležitejší dôvod súd posudzoval neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný 1/ mal uzatvorenú Zmluvu o splátkovom
úvere s bankou - právnym predchodcom žalobcu. V prípade uvedeného zmluvného vzťahu medzi
bankou a žalovaným 1/ ide o spotrebiteľskú zmluvu v súlade s § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, pretože je to zmluva uzatvorená podľa obchodného zákonníka, uzatváraná vo
viacerých prípadoch kedy je obvyklé, že žalovaný - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje a jedná sa teda o tzv. o formulárovú zmluvu. Vzhľadom na argumenty vznesené žalobcom,
žalovaným 1/ ako aj osobitným subjektom konania ohľadne výkladu, aplikácie a dôsledkov § 92 ods. 8
ZB, súd je toho právneho názoru, že predpokladom postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému 1/ z

bankového úveru a v danom prípade z predmetnej zmluvy na subjekt, ktorý nie je bankou, t. j. v danom
prípade žalobcu, je splnenie za určitých zákonom vymedzených podmienok. Bez súhlasu klienta banky,
v danom prípade žalovaného 1/, je banka podľa § 524 OZ oprávnená postúpiť svoju pohľadávku len v
súlades§92ods.8ZB,t.j.zasplneniakumulatívnychpodmienok:1)klientnesplnilriadneavčas,čoilen
jednu splatnú splátku istiny úveru, 2) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,

3) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne zaviazaný. Vzhľadom na žalobcom
uvedené argumenty s odkazom na viaceré označené rozhodnutia okresných súdov, ktoré podporovali
žalobcom uvádzaný dôvod o tom, že nesplnenie tejto podmienky (doručenia písomnej výzvy dlžníkovi,
ktorý musí byť v omeškaní nespôsobuje neplatnosť samotného postúpenia), súd uvádza, že v tejto
súvislosti už novšie súdne rozhodnutie druhostupňových súdov jednotne posudzujú uvedenú otázku tak,

že nesplnenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 ZB spôsobuje neplatnosť právneho konania podľa § 39 OZ. V
tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/460/2015-138 z
13.01.2016 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/511/2015. Z uvedených ustanovení
ZB vyplýva podľa názoru spomenutých súdov zákonná požiadavka, aby žalobca aj preukázal, že takáto
požiadavka, t.j., že banka skutočne klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient zostal v

omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní bola stranou sporu preukázaná. Pokiaľ tomu tak
nie je, má to za následok nedokázania aktívnej legitimácie postupníka. S uvedenými názormi sa okresný
súd stotožňuje a poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že by bolo splnené doručenie výzvy podľa
§ 92 ods. 8 ZB. Na základe uvedeného, je preto v súlade s § 39 OZ, neplatná Zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE a preto pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky banky na žalobcu voči

žalovanému 1/, sa jedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu t. j. § 92 ods.
8 ZB, preto je tento právny úkon podľa § 39 OZ neplatný. Samotná banka postupovala svoju pohľadávku
voči žalovanému 1/ napriek tomu, že si nesplnila svoju povinnosť písomne vyzvať žalovaného 1/, ktorýbol v omeškaní nepretržite viac než 90 dní. Preto súd mal za to, že žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na uplatnenie nároku voči žalovanému 1/, čo má za následok zamietnutie žaloby.

27. Nad rámec potrebného zdôvodnenia vzhľadom na kumulatívny nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu voči žalovanému 1/ a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ súd uvádza, že
žalobcov nárok by bol oslabený aj v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného 1/
a osobitného subjektu konania. Žalobcov nárok by bol premlčaný, vzhľadom nato, že v čase podania
žaloby dňa 04.07.2013 bolo premlčaných 52 z 59 splátok úveru vrátane úrokov z nich tak ako to namietal

žalovaný 1/ a to v čiastke 5 749,64 Eur s príslušenstvom, keď žalovaný 1/ od 21.04.2006 bol v omeškaní
a od 20.06.2006 neplnil ďalšie splátky, ako vyplynulo z predložených výpisov z účtu žalovaného 1/. Súd
sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka
pre premlčanie na predmetnú zmluvu s poukazom nato, že s poukazom na § 54 OZ by súd aplikoval
občianskoprávnu úpravu premlčania, nakoľko je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Pričom na aplikáciu OZ
v otázke premlčania spotrebiteľských zmlúv súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS

402/2013 v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/81/2012. Súd uvádza, že tak
ako bolo judikované v citovanou rozhodnutí (a s čím sa súd stotožňuje) nijako sa nespochybňuje názor
žalobcu, že úverová zmluva je absolútnym obchodom a spravuje sa treťou časťou OBZ bez ohľadu na
povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná zmluva však v čase jej uzavretia t. j. dňa 24.02.2006
bola upravená aj zákonom č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami OZ a teda ide o typický občianskoprávny

vzťah, nakoľko je zrejmé, že išlo o typovú formulárovú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Je
v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo.Keďžeúčinnosťouzákonač.150/2004Z.z.od01.01.2004došlokzmenespotrebiteľskéhopráva,
keď nevýhodné zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ

nesmie ani inak zhoršiť svoje postavanie. Použitie úpravy premlčania podľa OBZ predstavuje takéto
zhoršenie postavenia. Ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. ustanovuje, že spotrebiteľská
zmluva je aj zmluva uzavretá podľa OBZ.. O rozpor s § 54 ods. 1 OZ ide aj v prípade ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu premlčania podľa OBZ s odkazom na § 261 ods.
3 OBZ zhoršilo, keďže OZ upravuje rovnaký inštitút premlčania pre spotrebiteľa priaznivejšie. V tejto

súvislosti súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/14/2014 podľa ktorého
záverov sa ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

28. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto nemohol žalobe vyhovieť a aj po jej čiastočnom späťvzatí
žaloby, žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Procesný neúspech
žalobcu vyústil v procesný úspech žalovaného 1/, a osobitný subjekt konania na strane žalovaného, na
základe ich uplatnenej procesnej obrany, preto im prislúcha v súlade s § 255 ods. 1 CSP právo na plnú
náhradu trov. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ tento v konaní nebol aktívne zúčastnený a nevznikli mu žiadne

trovy konania, preto súd nepriznal žalovaného 2/ nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.