Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Er/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311203353
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8311203353.4

Uznesenie

OkresnýsúdHumennévexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovač.25,Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č.25, Bratislava, IČO: 36865141,
proti povinnému: T. P., IČO: 41882903, XXX XX J. B. S. X, o vymoženie pohľadávky vo výške 1837,27
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd povinnému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísanom vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému v sume 1838,27 eur s príslušenstvom,
a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 26.1.2011, spis. zn. SR

13945/10.
2. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie
1838,27eur,pričomsvojužiadosťodôvodnilnávrhomoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučným
titulom.
3.Uznesenímč.k.:10Er/227/2011-32zodňa15.11.2011súdrozhodoltak,žezamietolžiadosťoudelenie
poverenia súdnemu exekútorovi v časti zmenkového úroku a dňa 1.3.2013 súd vydal poverenie na

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
4. Podaním doručeným súdu dňa 23.3.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného zo dňa
21.1.2016 označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“. V tomto podaní oprávnený
uviedol, že zmluva medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľkou zmluvou.
5. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ust. § 243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným dňom vyhlásenia)
(1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa

účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.
(2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o

žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
(3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
(4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).
(5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

(6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.
7. Podľa ust. § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,

ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017,
exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísanom vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému v sume 1838,27 eur s príslušenstvom,
a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 26.1.2011, spis. zn. SR

13945/10.
11. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie
1838,27eur,pričomsvojužiadosťodôvodnilnávrhomoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučným
titulom.
12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13.Podľa§45ods.2zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
14. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnéhokonania
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
15. Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.16. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné

ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk
uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade
rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné
takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo ( stanovisko
Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).
17.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúvere,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
8.4.2010 a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

súd túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,- eur, je možné na ich zmluvný
vzťah aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ

plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzkur)vyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak predmetom
spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Súd preto skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a

odporujúcim dobrým mravom a to hneď z niekoľkých dôvodov.
28. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 1.3.2011
vymoženia sumy 1838,27 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.
so sídlom v Bratislave.

29. Súd vyhodnotil vzťah oprávneného a povinného založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
8.4.2010 ako vzťah spotrebiteľský. Zo základných zásad civilného poriadku platí, že ten kto tvrdí určitú
skutočnosť, je povinný ju preukázať, teda súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - tedaveriteľa (oprávneného). Označenie povinného okrem iných identifikačných údajov aj jeho IČO-m, nemá
bez ohľadu na iné skutočnosti za následok charakterizovanie vzájomného vzťahu medzi zmluvnými
stranami ako vzťahu nespotrebiteľského. úveru - podnikanie nie je možné považovať za unesenie

dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, na aký účel bol úver poskytnutý, keďže tento údaj nedáva
odpoveď na otázku, na čo konkrétne bol úver braný, či uvedená činnosť predstavuje činnosť v rámci
výkonu jeho podnikania, prípadne, či súvisí s takýmto predmetom činnosti povinného.
30. Rozhodcovská zmluva je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je

však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné

podmienky poskytovania úveru.
31. Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po

vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
32. Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a
vyplýva aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho
dodávateľa - oprávneného. Rozhodca akceptoval aj 0,25 % denne zmenkový úrok (91,25 % ročne),
ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o neprimeranú sankciu v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že túto sankciu pojal oprávnený do
zmenky, ktorá ale v rámci tohto spotrebiteľského vzťahu spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne
porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.

33. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že vyššie uvedené zmluvné dojednania, ktoré neboli
spotrebiteľom individuálne dojednané a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže
spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práva (rozhodca so sídlom v Bratislave) alebo pravidlá
rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy neupravujúce občianske súdne
konanie neupravujú a ktoré s v neprospech spotrebiteľa.

34. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti
rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

35. Súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému
známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 73/2012, 6CoE 74/2012, 6CoE 95/2012, 6CoE
16/2012, 6CoE 12/2011, 6CoE 173/2011, 6CoE 1/2012 20CoE 40/2012, 20CoE 70/2012, 20CoE
73/2012, 20CoE 132/2012, 20CoE 200/2012, 20CoE 210/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej
zmluvevspotrebiteľskejzmluve.Neprijateľnázmluvnápodmienkajeneplatná,atedanevyvolávaprávne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE
256/2012).

36. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný zarozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie ( viď uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 14CoE/9/2020 zo dňa 6.10.2020).
37. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
38.Záveroneprijateľnostirozhodcovskejzmluvysúdvidítiežvgeografickomfaktorevzmyslejudikatúry.
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce

účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 503 km na
rozhodcovskékonaniejeodradzujúca(rozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OcéanoGrupo
Editorial).
39. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).
40. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským

súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu bez vedomia a dôsledkov
tohto konania, preto sa prieči dobrým mravom a výkon práva povinnosti odporuje dobrým mravom.

Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žiadosť
exekútora o udelenie poverenia zamietol v celom rozsahu.
41. Z exekučného titulu súd zistil, že v konaní bola na preukázanie nároku predložená vlastná
blankozmenka č. XXXXXXXXX zo dňa 8.4.2010 vystavená povinným dňa 8.4.2010 na sumu 800 eur

so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 8.9.2010.
42. Súd samotnú zmluvnú podmienku o vystavení a následnom vyplnení blankozmenky považuje
za neprijateľnú, nakoľko značne oslabuje postavenie spotrebiteľa, keďže dáva dodávateľovi možnosť
vyplniť blankozmenku bez akejkoľvek kontroly alebo overenia jej vyplneného obsahu zo strany
spotrebiteľa alebo nezávislej tretej osoby. Spotrebiteľ následne po jej vystavení nemá žiadnu možnosť

ovplyvniť jej obsah a sumu, na ktorú znie. Táto podmienka je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.
43. Zároveň súd poukazuje na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka. Táto
je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok a je preto zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah a osobitne si ju nevyjednal. Mohol len zmluvu o úvere aj s jej všeobecnými
podmienkami ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu

súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
poukazujúc na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto je zrejmé, že rozhodca
ani nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.
44. Rozhodcovský súd pri skúmaní veci sa obmedzil iba na zmenkový vzťah oprávneného a povinného,
posudzoval len formálne náležitosti zmenky, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej

strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné
zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v
rozporesdobrýmimravmi,atozmenkovýúrok0,25%denne,čopredstavuje 91,25%ročne.Dojednanie
sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniamivnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v
príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Tým došlo k
prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom

na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52
a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd exekúciu zastavil.
45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a súd má za to, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky a rozpor s dobrými mravmi a zákonom, kvôli tomu súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia (viď rozhodnutia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1CoE/45/2020-49 zo dňa 21.1.2021, uzn. KSPo sp. zn. 1CoE/46/2020-71 zo dňa 21.1.2021).
46. Podľa ustanovenia § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za

výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
47. Súdny exekútor má právo na náhradu trov exekúcie, preto mu ju súd priznal.
48. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
49.Otrováchkonaniastrán(účastníkov)súdrozhodolpodľaust.§256ods.1CSP,§262ods.1CSPtak,
že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo povinný, pretože
zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že
vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v

znení účinnom do 31.03.2017). Povinnému však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania
nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods.
2 CSP nebude rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho

súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §
127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
( § 363 CSP).