Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/37/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211736
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120211736.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu Mesto Y., proti žalovanému: V. M.,
X..: XX.X.XXXX, V. L. J. L. XX, XXX XX Y. Š., naposledy bytom B. XX, XXX XX J., o zaplatenie 875,44
eura s príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2021, č.
k. 14C/96/2020 - 46 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám
nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal,
aby súd o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 875,44 eur s príslušenstvom titulom neplnenia
povinností, ktoré vyplývali žalovanému z nájomnej zmluvy za časť roka 2017. Súd prvej inštancie sa
oboznámil so zmluvou o nájme bytu, ktorú na požiadanie v konaní predložil žalobca s tým, že z príloh
zmluvy zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako prenajímateľ s pani C. E. ako nájomcom.
Žalovaný však v rozpore s tvrdeniami žalobcu podľa tejto zmluvy nájomcom ani
spolunájomcom nebol, nevystupoval ani ako solidárny dlžník podľa tejto nájomnej zmluvy, len tvoril
osobu domácnosti s nájomcom, spolu s nájomkyňou C. E. a mal. C. M.. Žalobca, ktorý bol s týmito
zisteniami súdu oboznámený, na túto skutočnosť nereagoval. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 685 ods. 1 OZ v spojení s §710 ods. 1 OZ. Zistil, že žalovaný podľa zmluvy o nájme bytu,
ktorá mala tvoriť základ nároku žalobcu nebol nájomcom a ani spolunájomcom bytu podľa predloženej
nájomnej zmluvy nevystupoval ani ako solidárny dlžník, nebol povinný platiť žalobcovi nájomné za
užívanie bytu, preto žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril zistenia, či názory,
ktorými sa riadil pri rozhodovaní o tom, že C. E. bola jedinou nájomníčkou podľa nájomnej zmluvy a
žalovaný tvoril len spoločnú domácnosť tejto nájomkyne. Uviedol, že zákon na vznik spoločného nájmu
bytu nevyžaduje akúkoľvek osobitnú formu jeho zriadenia, postupu postačuje, ak na strane nájomcu
vystupuje viac subjektov, ktoré sa na znak súhlasu s nájomnou zmluvou vlastnoručne podpíšu. Poukázal
na uzavretú nájomnú zmluvu, kde v časti označenia účastníkov nájomnej zmluvy vystupujú spoločne
C. E. a V. M., vrátane ich osobných identifikačných údajov, spoločne ďalej označovaní ako nájomca,
nakoľko ide o hromadne používané generické zmluvy v spoločnom označení spolunájomcovia vystupujú
ako„nájomca“.Preprávneposúdeniespoločnéhonájmubytujevšaktotospoločnéaskrátenéoznačenie
irelevantné a nezakladá žiadne právne účinky. Títo spolunájomcovia predmetnú nájomnú zmluvu aj
spoločne podpísali a vyjadrili s ňou súhlas, čím sa podľa § 700 ods. 1 OZ stali spoločnými nájomcami.
Žalobca pripúšťa, že ust. čl. II. bod 9 nájomnej zmluvy, ktorý vymenúva členov spoločnej domácnostinájomcu, môže vyznieť vo vzťahu k určeniu nájomcov a osôb tvoriacich spoločnú domácnosť zmätočne.
V tomto ustanovení nájomnej zmluvy je okrem žalovaného a detí žalovaného uvedená aj samotná
nájomníčka C. E., ktorá však podľa názoru súdu prvej inštancie vystupuje ako jediná nájomníčka. V
prípade, že súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný podľa nájomnej zmluvy nie je
spolunájomcom,právenazákladezneniačl.II.bod9nájomnejzmluvy,výkladomzmluvybynájomníčkou
nemala byť ani C. E., ktorej status nájomníčky súd prvej inštancie uznal. Tento status podľa žalobcu patrí
aj žalovanému. Poukázal aj na uznesenie Mestského zastupiteľstva vo Y. č. XXX/XXXX - XX/XX A.. zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým mestské zastupiteľstvo chválilo pridelenie nájomného bytu pre spolunájomcov
C. E. a V.Á. M.. Žalobca nepovažoval za potrebné dokladať tento dôkaz pred súdom prvej inštancie,
nakoľko táto listina sama o sebe nájomný vzťah nezakladá, ale v tomto smere poukazoval v štádiu
prvoinštančného konania na uzatvorenú zmluvu o nájme bytu.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. Z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že nie sú
dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6. Podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia splatného nájomného za
mesiace júl - november 2017 vo výške 875,44 eur a v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný
spolu s C. E. boli nájomcovia bytu č. XX na A.. podlaží, ul. J. L. XXXX/XX vo Y. Š. s tým, že táto nájomná
zmluva bola s nájomcami uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.01.2017 do 31.12.2017.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 700 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.
Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
7.Zdoterazvykonanéhodokazovaniaplynie,žepredmetomzmluvyonájmeč.R..L..XX,boltzv.nájomný
byt vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúci sa vo Y. Š. X. N.. J. L. XXXX/XX.
8. Vo všeobecnosti nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi
za nájomné byt do užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania,
výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.Nájomca
je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na
hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Prenajímateľom je spravidla vlastník bytového domu, v
ktorom sa byt nachádza. Prenajímateľom však môže byť aj vlastník toho-ktorého bytu, teda osoba, ktorej
svedčí vlastnícke právo, ktoré je zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Nájomcom môže byť tak
fyzická aj právnická osoba. Uzatváranie nájomných zmlúv je bezformálne, tzn., že zákon nevyžaduje
výslovne písomnú formu zmluvy. Zmluvy uzavreté v ústnej forme budú taktiež platné, je však potrebné
podotknúť, že v záujme právnej istoty účastníkov nájomného vzťahu, aj s prihliadnutím na to, že nájomné
vzťahy zvyčajne trvajú dlhšiu dobu, je vhodné, aby nájomné zmluvy boli uzavreté vo forme písomnej.
9. Spoločný nájom bytu môže vzniknúť na základe nájomnej zmluvy alebo na základe iných právnych
skutočností. Najčastejším spôsobom vzniku spoločného nájmu bytu v zmysle § 700 Občianskeho
zákonníka, bude uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a viacerým nájomcami. Zákonvýslovne v § 700 ods. 3 OZ uvádza, že pri družstevných bytoch (čo však nie je prípad prejednávanej
veci), môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa 21.12.2016 predloženej v štádiu prvoinštančného konania
je zrejmé, že túto žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcami C. E., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.
XXXXXX/XXXX a V.S. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom J. L. XX, Y. Š., ktorí v záhlaví
zmluvy boli označení ...“ďalej len nájomca“. Obaja takto označení nájomcovia v záverečnej časti zmluvu
podpísali. Je tiež zrejmé, že nájomná zmluva v čl. II. bod 9, obsahuje označenie domácnosti nájomcov,
ktorú okrem spomínaných C. E.Y. a V. M. tvorili aj C. M., nar. XXXX a G. M., nar. 2016. Ide v tejto
súvislosti však nie o označenie nájomcov, ktorí sú uvedení v úvodnej časti zmluvy, ale o osoby tvoriace
domácnosť týchto dvoch nájomcov.
11. Ako už bolo spomínané, v prejednávanej veci predmetom nájmu nebol družstevný byt.
12. So zreteľom na túto situáciu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako to určuje § 391 ods. 1
CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu na tvrdené
nezaplatené splatné nájomné za obdobie mesiacov júl až november 2017, keď k tomuto nedoplatku,
podľa jeho tvrdení, malo dôjsť z dôvodu neplnenia povinností zo strany nájomcov daného bytu, a teda
aj žalovaného. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.