Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. august 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916214812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7916214812.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková v právnej veci žalobcov: 1. V. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom V., D. X/XXX, 2. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., D. XX/XX, obaja zast. JUDr. Norbertom
Horváthom, advokátom, so sídlom v T. proti žalovaným: 1. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Š. XXX/XX,
2. Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 3. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXXX/XX, 4. P.D. K. P.
V.,sosídlomX.V.,B.XXX,C.:XXXXXXXX,žalovanýv4.radezast.JUDr.PavlomHalajom,advokátom,
so sídlom v E., O. F., o určenie, že K. o užívaní spoločného P. E. Č.. X V. zo dňa 07.09.2012 nebola
podpísaná vlastníkmi spoločného P. E. Č.. X V. vlastniacimi najmenej dve tretiny poľovných pozemkov
z celkovej výmery P. E. Č.. X V. s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd zamieta.

II. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/304/2016-78 zo dňa 04.11.2016.

III. Žalovaným v 1., 3. a 4. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu
100 %.

IV. Žalovanej v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.

V. Vracia sa žalobcovi v 1. rade V. M. suma 250,- Eur evidovaná učtárňou tunajšieho súdu pod položkou
D14 7/2020 a žalobcovi v 2. rade L. P. suma 250,- Eur evidovaná pod položkou D14 6/2020, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, učtárňou Okresného súdu Trebišov na adresu trvalého bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že Zmluva o užívaní P. E. Č.. X, V. zo dňa
07.09.2012, uzavretá medzi prenajímateľom: vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného spoločného P.
E. Č.. X V., zastúpenými L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX V., Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. Č.. XXX, XXXXX M. a U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX Z. na strane
jednej a užívateľom: P.. V., C.: XX XXX XXX, so sídlom D. XX, XXX XX V.Š. na strane druhej, je
neplatná. Zároveň žiadali priznať im nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100
%. Súčasťou žaloby zo dňa 22.10.2016 bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pôvodnú
žalobu odôvodnili tým, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu v U. (ďalej len OLU) č. 2007/00052-
Ga,2006/00054(2005/00382) zo dňa 26.01.2007 bol uznaný P. E. V.. V rozhodnutí o uznaní poľovného
revíru sa deklaruje celková výmera poľovného revíru 2.136,63 ha. Žalobcovia sú vlastníkmi poľovných

pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru. Dňa 30.08.2012 sa konalo Zhromaždenie vlastníkov
poľovných revírov tvoriacich poľovnícky revír, priebeh ktorého bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N 429/2012, Nz 31662/2012, NCRIs 32380/2012 zo dňa 06.09.2012 notárom L.. R. Y., so sídlom
Notárskeho úradu O. F.. N. R. U. XXX/XX, F.. Zhromaždenie vlastníkov bolo podľa žalobcov zvolanés odkazom na § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve pozvánkami zo dňa 13.08.2012 formou verejných
vyhlášok zverejnených v Obciach V., V., F. B., M.. Zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov bolo P. F.
B. V., K. V. H. V., C.: XX XXX XXX, so sídlom D. XX/XX, V., spoločnosť AT Zemplín s.r.o., IČO: 36

200 239, so sídlom M., spoločnosť ZE.A.S s.r.o., so sídlom M., Ľ. Z. - F., C.: XX XXX XXX, so sídlom
U. L. XXX/XX, M. a C.. X. U., bytom V. Č.. XXX. Zvolávatelia podľa žalobcov vychádzajúc z obsahu
pozvánok na zhromaždenie vlastníkov označili za splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných
pozemkovvrámcipoľovnéhorevíruovýmerepresahujúcejjednutretinuvlastníkovpoľovnýchpozemkov
počítanou z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Pozemkové spoločenstvo

B. V. deklarovalo oprávnenie zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru
o celkovej výmere 175,99 ha, pozemkové spoločenstvo V.Š. 48,67 ha, AT Zemplín s.r.o. 277,69 ha,
ZE.A.S. s.r.o. 240 ha, Ľ. Z. - F. 97,68 ha a C.. X. U. 45 ha, t. j. spolu podľa výpočtu žalobcov 885,03
ha. Argumentovali tým, že žalovaný v 1. rade v čase konania zhromaždenia vlastníkov nevykonával
funkciu predsedu PS B. V. a v zmysle jeho stanov nebol v tom čase jeho štatutárnym zástupcom.
Zároveň poukázali na to, že subjekty zúčastnené na zhromaždení vlastníkov s priznanými hlasovacími

právami mali spolu vlastniť resp. zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov so súhrnnou výmerou
2071,60 ha z celkovej, v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru deklarovanej výmery poľovného revíru
2136,63 ha, t. j. podľa výpočtu uvedeného v notárskej zápisnici, podiel 96,96 % z celkovej výmery
poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov prijalo v rámci programu okrem iného aj rozhodnutie o tom,
aby užívanie poľovného revíru bolo postúpené Zmluvou o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona

o poľovníctve v prospech žalovaného v 4. rade s náhradou za užívanie poľovného revíru vo výške
podľa zákona o poľovníctve. Dňa 07.09.2012 bola na základe záverov a uznesení zo Zhromaždenia
vlastníkov uzatvorená s odkazom na ustanovenie § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi poľovných
pozemkov poľovného revíru zastúpenými žalovanými v 1. až 3. rade ako prenajímateľmi a žalovaným
v 4. rade ako užívateľom poľovného revíru Zmluva o užívaní poľovného revíru. Žalovaní požiadali

Obvodný lesný úrad ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy poľovníctva a evidenciu Zmluvy
o užívaní poľovného revíru. Tento úrad žiadosti vyhovel dňa 07.09.2012. Zmluva o užívaní poľovného
revíru bola uzatvorená na dobu určitú 10 rokov, pričom jej platnosť nastala dňom jej uzavretia, t.
j. 07.09.2012. Žalobcovia mali za to, že rozhodnutie prijaté Zhromaždením vlastníkov vrátane toho,
kto je uvedený v bode II. 6. tejto žaloby a tým aj z nich vychádzajúca zmluva o užívaní poľovného

revíru je absolútne neplatná a od počiatku neúčinná. Dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu
podrobne opísali v žalobe s tým, že zdôrazňovali, že zhromaždenie vlastníkov sa konalo v rozpore
so zákonom a zhromaždenie svoje rozhodnutie špecifikované v notárskej zápisnici vrátane toho, ktoré
je uvedené v bode II. 6. žaloby v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve neprijalo
potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, resp. zástupcov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť

poľovného revíru. Tvrdili, že došlo k porušeniu zákonných ustanovení § 5 ods. 3, ods. 4 a ods. 5
zákona o poľovníctve čo má za následok ex lege neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov a
najmä neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastala
priamo zo zákona. Každý, kto má na určení takejto absolútnej neplatnosti naliehavý právny záujem
môže sa jej i bez časového obmedzenia dovolávať, a preto žiadali, aby súd ex offo prihliadol na

absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy a vyvodil z nej dôsledky, nakoľko v tomto prípade verejný
záujem prevažuje nad osobným záujmom. Zároveň v pôvodnej žalobe poukazujú na ust. § 137
ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého majú naliehavý právny záujem na
takomto určení, čo odôvodnili tým, že vyššie uvedenými porušeniami zákona o poľovníctve bolo
zasiahnuté do práv žalobcov plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o užívaní práva poľovníctva v

poľovnom revíri z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim súčasť poľovného revíru, ktorým
pre nezákonnosť rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov nemohli svojím spolurozhodovaním ovplyvniť
priebeh Zhromaždenia vlastníkov. Následkom tohto nezákonného rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov
došlo k nezákonnému podpísaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru. Naliehavosť právneho záujmu
na určení neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru žalobcovia odôvodnili tiež tým, že nevydaním

rozsudku, ktorého sa takouto žalobou domáhali by zostal užívateľom poľovného revíru žalovaný v 4.
rade, pričom žalobcom ako vlastníkovi poľovných pozemkov by bola naďalej odňatá akákoľvek možnosť
participovať spolu s inými na užívaní poľovného revíru. Ak by súd nerozhodol v zmysle návrhu žalobcov,
ostali by vyššie uvedené práva žalobcov odňaté. Právne vzťahy nastolené účinkami napadnutej Zmluvy
o užívaní poľovného revíru by zostali porušené a postavenie žalobcov týchto vzťahov by zostalo neisté.

2. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd uznesením sp. zn. 2C/304/2016-78
zo dňa 04.11.2016, ktorým návrhu vyhovel v celom rozsahu a žalovaním v 1., 2. a 3. rade
ako splnomocnenom vlastníkov poľovných pozemkov zvoleným na zhromaždení vlastníkov poľovnýchpozemkov v P. E. Č.. X V. konanom dňa 30.08.2012 zakázal nakladať s právami vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorých sú z toho titulu oprávnení zastupovať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej a žalovanému v 4. rade zakázal používať poľovné pozemky uznaného P.É. E. Č.. X V.,

nakladať s právami užívateľa poľovných revírov uznaného P. E. Č.. X V. alebo splnomocniť akúkoľvek
inú osobu na nakladanie s predmetnými právami, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v M. sp.
zn. 6Co/252/2017-200 zo dňa 09.10.2017.

3. Žalovaní podali voči uzneseniu Krajského súdu v M. zo dňa 09.10.2017 sp. zn. 6Co/252/2017
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Co/90/2018-259
zo dňa 27.09.2018, ktorým dovolanie odmietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2018.

4. Žalovaní v 1 až 3. rade žiadali žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 1. a 3. rade nárok na

náhradu trov konania v plnej výške. Bránili sa tým, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem
na podanej žalobe, lebo v žalobe neodôvodnili neoprávnený zásah do ich vlastníckych práv a právom
chránených záujmov ani do ich ekonomických záujmov, nakoľko žalobcom nevznikla a ani nevzniká
užívaním P. Č.. X V. žiadna ekonomická ujma z dôvodu, že poľovná zver na území P. Č.. X V. nie
je majetkom vlastníkov poľovných pozemkov ani majetkom užívateľa poľovného revíru ale zver je

majetkom štátu. Žalobcovia neuviedli aké ich ekonomické záujmy sú v tomto prípade zo strany užívateľa
PR ohrozené a vôbec sa nezmienili a nevyčíslili škody, ktoré im výkonom práva poľovníctva na ich
výmere cca 2,6 ha vznikajú a ktoré by im mohli v budúcnosti vzniknúť. Žalobcovia nešpecifikovali ani
spôsob, k akým nenapraviteľným a neodvrátiteľným škodám by došlo výkonom práva poľovníctva a z
toho dôvodu nespĺňajú podmienku k tomu, aby súd rozhodol o neplatnosti zmluvy tak, ako to žiadajú

v podanej žalobe. Samotná skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia s tým, aby výkon práva poľovníctva
na ich majetku, ktorý je ich vlastníctvom realizovala poľovnícka organizácia, ktorej nie sú členovia
nestačí k preukázaniu naliehavého právneho záujmu čím je preukázané, že žaloba, keďže sa jedná o
určovaciu žalobu, neobsahuje preukázanie naliehavého právneho záujmu a z toho dôvodu žalovaní v
1. až 3. rade sa nezaoberajú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré obsahuje žaloba v rozsahu 25

strán. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr 166/2011 zo dňa
05.06.2012. Zároveň namietli pasívnu legitimáciu strán sporu, nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o
neplatnosť Zmluvy o užívaní P. Č.. X V., čiže v danom prípade ide o procesné spoločenstvo a procesné
dôsledky rozhodnutia súdu by sa vzťahovali v prípade vyhovenia žalobe aj na ostatných vlastníkov
poľovných revírov, ktorí nie sú stranou sporu. V tomto súdnom konaní vzhľadom na nedostatočnú

pasívnu legitimáciu strán sporu by sa tak ostatní vlastníci poľovných pozemkov v P. Č.. X V. nemohli
žiadnymspôsobombrániť,čižebrániťsvojezáujmyasvojepráva.Procesnúzodpovednosťzaoznačenie
strán sporu v žalobe nesie vždy žalobca s tým, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán
sporu znamená vždy zamietnutie žaloby žalobcom. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného
práva, podľa ktorého je strana sporu nositeľom práv, či povinností aj nedostatok je stále dôvodom

na zamietnutie žaloby, z čoho vyplýva, že je vždy vecou žalobcov, aby požiadavke vyplývajúcej z
hmotného práva vyhoveli a aby žalovaných v súdnom spore riadne označili. V uvedenom súdnom
spore žalobcovia nedostatočne označili žalovaných, čo je základným dôvodom k tomu, aby súd aj bez
nariadenia pojednávania, žalobu zamietol. Rovnaké stanovisko k žalobe zaujal aj žalovaný v 4. rade,
ktorý z dôvodov totožných ako žalovaní v 1. až 3. rade žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil nedostatok

pasívnej legitimácie žalovaných poukazujúc aj na rozhodnutie Krajského súdu v P. sp. zn. 17Co/94/2016
a sp. zn. 6Co/252/2014, v ktorých súdy zhodne a dostatočne vysvetľujú otázku vecnej legitimácie
argumentujúc, že za žalovaných mali byť označení okrem nich aj iné osoby a pokiaľ tak žalobcovia
neurobili, ich žaloba musí byť zamietnutá.

5. Na pojednávaní dňa 14.05.2019 žalobcovia žiadali súd o pripustenie zmeny petitu žaloby jeho
rozšírením o alternatívny petit (č.l. 313), o ktorom súd rozhodol na pojednávaní uznesením, ktorým
pripustil zmenu petitu žaloby jeho rozšírením o alternatívny petit takto:
„ I. Súd určuje, že Zmluva o užívaní P. E. V. zo dňa 07.09.2012 uzavretá medzi žalovanými v 1. a 3.
rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4. rade ako užívateľom nepodpísali vlastníci spoločného P. E.

V. vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu pôvodných pozemkov z výmery P. E. V..II. Žalovaný v 4. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní P. E. V. zo dňa 07.09.2012 uzavretej medzi
žalovanými v 1. a 3. rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4. rade ako užívateľom oprávneným
užívateľom P.Ľ. E. V..“

6. Žalovaný v 4. rade podaním zo dňa 06.05.2020 navrhol súdu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie
tvrdiac, že odpadli dôvody, na základe ktorých bolo nariadené. O tomto návrhu žalovaného v 4. rade
rozhodol súd uznesením sp. zn. 2C/304/2016-502 zo dňa 28.07.2020 tak, že ho zamietol a žalobcom
v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 4. rade v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. dňa 02.03.2021 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v M. sp. zn. 6Co/146/2020-713 zo dňa 11.03.2021, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zamietnutí
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vo výroku I. a zrušený výrok II. o náhrade trov konania.

7. Dňa 19.02.2021 oznámil sudca U.. C.. G. V., ktorý bol zákonným sudcom na konanie a rozhodovanie
v tejto veci podľa § 50 ods. 1 CSP predsedovi Okresného súdu Z., že sú dané skutočnosti pre jeho

vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 2C/304/2016, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu, že
žalovaný v 4. rade P. K.W. P. V.E. zastúpené C.. X. U.M. šíri o jeho osobe nepravdivé skutočnosti a
písomnými podaniami zasahuje do jeho osobnej integrity, čo vyplýva aj z podania žalovaného v 4. rade,
ktoré bolo doručené Kancelárii súdnej rady SR k rukám jeho predsedu, preto nadobudol presvedčenie,
že všetky kroky žalovaného v 4. rade ohrozujú jeho vážnosť u kolegov, spoluobčanov a značnou mierou

poškodzujúanarušujújehorodinnévzťahyaspôsobujúmuvážnuujmu,pretoprotižalovanémuv4.rade
podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Z. dňa 19.02.2021. Kópia trestného oznámenia zo
dňa19.02.2021sanachádzanač.l.729.NazákladevyššieuvedenýchskutočnostípredsedaOkresného
súdu Z. uznesením sp. zn. 2C/304/2016-730 zo dňa 23.02.2021 vylúčil sudcu Okresného súdu Z. U..
C.. G. V. z konania a rozhodovania v tejto veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.03.2021.

Na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Z. zo dňa 16.03.2021 bola vec pridelená náhodným
výberom inému sudcovi tunajšieho súdu. Elektronická podateľňa súdu dňa 16.03.2021 vec pridelila na
konanie a rozhodnutie sudkyni L.. W. I..

8. Výzvou zo dňa 23.03.2021 súd vyzval žalobcov, aby vzhľadom k tomu, že žalobou zo dňa 22.10.2016

sa domáhali určenia, že Zmluva o užívaní P. E. Č.. X, V. uzavretá dňa 07.09.2012 je neplatná a na
pojednávaní dňa 14.05.2019 požiadali súd o pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorému súd vyhovel ,
čoho sa v konaní domáhajú a presne vymedzili predmet sporu. Bolo to potrebné nielen preto, že došlo
k zmene zákonného sudcu, ktorý sa po oboznámení s obsahom spisu a jeho naštudovaní dospel k
záveru, že je potrebné po procesnej stránke vymedziť čo je predmetom sporu a čoho sa žalobcovia v

skutočnosti žalobou domáhajú. Na základe toho vyzval žalobcov, aby jednoznačne vymedzili petit žaloby
(teda uviedli jeho presné znenie), t.j. ako má súd vo veci rozhodnúť po pripustení zmeny (rozšírenia)
žaloby na pojednávaní dňa 14.09.2019 aj s ohľadom na nimi vymedzený pôvodný petit žaloby zo
dňa 22.10.2016. Súd túto výzvu adresoval žalobcom preto, lebo mal pochybnosti o tom či ide o
jednoduchý petit, alternatívny, resp. eventuálny petit žaloby, čo má veľký význam nielen z procesného

ale aj hmotnoprávneho hľadiska.

9. Na výzvu súdu reagovali žalobcovia podaním zo dňa 26.03.2021, v ktorom oznámili súdu, že po
pripustení zmeny žaloby treba nimi vymedzený petit považovať za jednoduchý petit a jeho navrhované
znenie je takmer identické s tým ako bolo uvedené v uznesení súdu na pojednávaní dňa 14.05.2019.

Petit teda má znieť nasledovne:

I. Súd určuje, že Zmluvu o užívaní spoločného P. E. Č.. X, V. zo dňa 07.09.2012, uzavretá medzi
žalovanými v 1., 2. a 3. rade na strane jednej a žalovaným v 4. rade na strane druhej nepodpísali vlastníci
spoločného P.Ľ. E. Č.. X, V. vlastniaci najmenej 2/3 poľovných pozemkov (väčšinou počítanou podľa

podielov) z celkovej výmery P. E. Č.. X, V..

II. Žalovaný v 4. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní spoločného P. E. Č.. X, V. zo dňa 07.09.2012
uzavretej medzi žalovanými v 1., 2., 3. rade na strane jednej a ním na strane druhej oprávneným
užívateľom P. E. Č.. X, V..

III. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Zároveň v tomto podaní zdôraznili, že trvajú na argumentácii obsiahnutej v ich doterajších ústnych a
písomných prednesoch prezentovaných v rámci konania. Zmena nastáva v tom, že nejde o žalobu o
určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP ale o žalobu o určenie práva podľa § 137 písm. c)

CSP. Zdôraznili, že o zmenu žalobného petitu žiadali súd vychádzajúc z vývoja judikatúry, ktorá smeruje
k názoru, že v prípade určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov majú byť účastníkmi (sú pasívne vecne legitimovanými) všetci vlastníci poľovných pozemkov
v rámci dotknutého poľovného revíru. V takomto prípade by vzhľadom na rozdrobenosť vlastníckych
pomerov v rámci dotknutého spoločného poľovného revíru patriaceho spoluvlastníkom (z toho takmer

1200 neznámych) konanie nemohlo byť nikdy reálne skončené, čo by sa priečilo zmyslu o účele zákona.

10. V súvislosti s formuláciou petitu z hľadiska legislatívy žalobcovia poukázali na ust. § 5 ods. 5
prvá veta zákona o poľovníctve (z. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, z rozhodnutí
ktorého vzišla relevantná zmluva o užívaní dotknutého poľovného revíru). Zdôraznili aj ust. § 16 ods.

1 prvá a druhá veta cit. zák. ako aj ust. § 17 ods. 1 písm. e) cit. zák., na základe ktorého zmluva
zanikározhodnutímsúdu.Zhľadiskavývojajudikatúryvoblastisprávnehosúdnictvažalobcoviaodkázali
na uznesenie Krajského súdu X. M. sp. zn. 7S 24/2017, v ktorom sa konštatuje, že správne súdy
ani správne orgány nemajú suplovať úlohu civilných súdov. Žalobcovia poukázali na zaužívanú prax
okresných úradov vychádzajúcu zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR, z ktorého má vyplývať

právny názor, že okresné úrady nie sú oprávnené skúmať splnenie podmienok vyžadovaných na
možnosť, resp. nutnosť evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve. Týmto odôvodnili existenciu ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v
zmysle zmeneného petitu žaloby. Zároveň z hľadiska určenia súčasného okruhu žalovaných žalobcovia
poukázali na označenie zmluvných strán v rámci relevantnej zmluvy o užívaní dotknutého poľovného

revíru, pričom z obsahu listín prítomných na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
v rámci dotknutého poľovného revíru nevyplýva, koho títo účastníci zhromaždenia zastupovali a v koho
mene žalobcovia ako zvolení splnomocnenci, relevantnú zmluvu podpísali. Poukázali na to, že ust. § 137
CSP neobsahuje taxatívny ale naopak demonštratívny výpočet druhov žalôb. Vo vzťahu k posúdeniu
žaloby žalobcov (v znení jej zmeneného petitu) zo strany súdu prvej inštancie sa žiada uviesť, že podľa

právneho názoru žalobcov sa nejedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)
CSP. Žalobcovia zdôrazňujú, že sa nedomáhajú určenia neplatnosti žiadneho právneho úkonu ani inej
právnej skutočnosti. V tomto smere z hľadiska rozhodovacej praxe súdov poukazuje len uznesenie
Krajského súdu v Z. sp. zn. 4Co/41/2019-236 zo dňa 26.06.2019. Uviedli, že v prípade zmeneného
petitu žaloby sú žalovanými výlučne osoby, ktoré vystupujú ako subjekty, ktoré podpisovali relevantnú

zmluvu o užívaní dotknutého poľovného revíru. Zdôraznili, že žaloba v znení zmeneného petitu je
žalobou o určenie práva, pričom naliehavý právny záujem preukázali argumentáciou obsiahnutou v
rámci svojich doterajších písomných a ústnych prednesov. V súvislosti s preukázaním naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení poukázali žalobcovia aj na ust. § 16 ods. 1, ods. 2 zákona
o poľovníctve obsahujúce taxatívny výpočet podmienok, na základe ktorých je príslušný okresný úrad

oprávnený, resp. povinný zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať a na druhej strane výpočet
situácií, na základe ktorých nie je prípustné zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať. Dokazovanie
nad rámec vyššie citovaných zákonných ustanovení obvodné lesné úrady na základe ich doterajšej
aplikačnej praxe ani nevykonávali. Poukázali aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 16 zákona o
poľovníctve, v zmysle ktorého „návrh zákona dáva vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom

spoločného poľovného revíru možnosť rozhodnúť o spôsobe užívania práva poľovníctva v poľovnom
revíri, nie je preto dôvod, aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím
v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy Obvodný lesný úrad bude uzavretú zmluvu len
evidovať“. Žalobcovia týmto preukazujú existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Ak totiž došlo k zaevidovaniu relevantnej zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru napriek

tomu, že relevantné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neprijalo rozhodnutia v súlade
so zákonom, nastali účinky z titulu neplatnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, t. j. reálne právo
poľovníctva vykonáva subjekt, ktorému takéto právo nesvedčí.

11. Vo vzťahu k neplatnosti relevantnej zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru z dôvodu

porušenia ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve zdôraznili, že ide o ustanovenie kogentnej
povahy, ktoré veľmi jasne zakotvujú akým pomerom hlasov rozhoduje zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov. V prípade nedodržania základnej hmotnoprávnej podmienky zakotvenej v tomtozákonnom ustanovení a akékoľvek rozhodnutia prijaté na ňom, zmluva o užívaní poľovného revíru
uzavretá na ich základe nemôže byť platná ( ide o absolútnu neplatnosť právneho úkony podľa § 39 OZ).

12.Výzvouzodňa12.04.2021súdvyzvalžalovaných,abyzaujalistanoviskokodôvodneniunaliehavého
právneho záujmu žalobcov na takom určení práva v akom znení súd pripustil zmenu petitu žaloby dňa
14.9.2019 na pojednávaní.

13. Žalovaný v 1. rade v stanovisku zo dňa 19.04.2021 uviedol, že žalobcovia nepreukázali žiadny

naliehavý právny záujem na podanej žalobe v zmysle § 137 písm. c/ OSP. Ide o šikanóznu žalobu, ktorej
jediným zmyslom je iba neodkladné opatrenie. Zároveň poukázal aj na to, že nedostatok naliehavého
právneho záujmu bol dôvodom na zamietnutie podobnej žaloby vydanej v konaní sp. zn. 11C/35/2013
Okresným súdom Z.. Poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017, ktorý
ukladá povinnosť zohľadňovania vlastnej judikatúry všeobecných súdov, opačný postoj sa vyznačuje
znakom svojvôle, ktorý odporuje základnému princípu právneho štátu. Podľa žalovaného v 1. rade

naliehavý právny záujem zo strany žalobcov by bolo možné považovať za preukázaný iba vtedy ak by
žalobcovia preukázali, že väčšine vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do P. V., dohodnutý
obsah napadnutej zmluvy buď nevyhovuje alebo väčšina vlastníkov má záujem na zmene právneho
stavu touto zmluvou vytvoreného. Žalobcom však nič nebránilo pred podaním žaloby alebo aj počas
konania zvolať nové zhromaždenie vlastníkov, na ktorom by nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných

pozemkov rozhodla o užívaní poľovného revíru pre iného užívateľa a tým by bol procesný nedostatok
neexistencie naliehavého právneho záujmu odstránený. Poukázal na niektoré rozhodnutia NS SR,
a to konkrétne sp. zn. 4Cdo/56/2009, sp. zn. 5Cdo/31/2011, sp. zn. 5Sžp 5/2011, sp. zn. 8Cžp/14/2011
a iné. Opakovane žiadal súd o zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré považuje za nezmyselné, lebo
súdny zákaz pre vlastníka poľovných pozemkov, ktorý ich zveril užívateľovi poľovného revíru P. P. V.,

nemá logické opodstatnenie.

14. Žalovaný v 3. rade svojim podaním zo dňa 20.04.2021 oznámil súdu, že nesúhlasí so zmenou petitu,
a preto ho žiada odmietnuť. Žaloba je od počiatku zmätočná, a preto ju navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že
už 6 rokov nie je predsedom Urbariátu Obce V. a vôbec nerozumie prečo vystupuje v tomto konaní ako

žalovaný.Ideospormedzidvomapoľovnýmizdruženiami,doktoréhobolinezmyselnevtiahnutí vlastníci
poľovných pozemkov a nechápe, prečo oni ako vlastníci majú zakázané nakladať so svojimi pozemkami,
čo považuje za neadekvátny zásah do ich práv. Zdôraznil, že žalobcovia trýznia celé P. K. P. V.E. s
tridsiatimi členmi, ktoré poľuje 50 rokov nepretržite, a to iba pre dvoch neprispôsobivých poľovníkov s
P. G., ktorí sa nevedia a nechcú dohodnúť. Zároveň zdôraznil, že nie je ochotný znášať žiadne trovy

tohto konania, lebo pri podpisovaní Zmluvy vstupoval ako vtedajší štatutárny zástupca, podpísal výkon
práva poľovníctva pre P. P. V., lebo uplatňoval práva vlastníkov, v ničom sa však neprevinil, nebude preto
znášať žiadne trovy konania.

15. Žalovaná v 2. rade na výzvu súdu nereagovala.

16. Žalovaný v 4. rade prezentoval svoje stanovisko prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 27.08.2021 tak, že považoval žalobu v znení jej zmeneného petitu za nedôvodnú v celom rozsahu,
a preto ju navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že zo strany žalobcov ide o zjavné zneužitie práva, pretože ich
zámerom, ktorý sa podľa žalovaného v 4. rade aj preukázal, bolo získať právo v predmetnom poľovnom

revíri poľovať. Toto právo však získali spôsobom, ktorý zákonodarca ani nepredpokladal. Zdôraznil, že
zmysel a účel zákona o poľovníctve spočíva v tom, že vlastníci poľovných pozemkov rozhodnú o tom,
kto bude užívateľom ich pozemkov a za akých podmienok bude oprávnený poľovný revír užívať. To sa aj
stalo prijatím uznesenia na zhromaždení delegátov, užívateľov poľovného revíru. Žalobcovia vlastniaci
menej ako 3 ha pozemkov, po podaní žaloby dosiahli v dôsledku súdom nariadeného neodkladného

opatrenia a následne rozhodnutia Okresného úradu Z., pozemkového a lesného odboru stav, že
žalovaný v 4. rade, v prospech ktorého bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru, prestal
tento poľovný revír užívať.
Poukázal aj na to, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Z. zo dňa 22.02.2018 (č.l. 768) bolo
poverením ochrany a starostlivosti o zver v P. E. Č.. X, V. poverené P. K. G., a to až do právoplatného

rozhodnutia súdu v tomto konaní. Členmi P. K. G. sú obaja žalobcovia, pričom V. M. je jeho predsedom
a ako to vyplýva z prehľadu ulovenej zveri na K. v rokoch 2020 až 2021 (č.l. 767-768) obaja žalobcovia
sa na poľovaní v tomto poľovnom revíri aj aktívne zúčastňovali, pritom P. K. G. je poverené ochranou
a nie užívaním tohto poľovného revíru a nie je povinné platiť vlastníkom poľovných pozemkov žiadnenájomné. Zdôraznil, že nakoľko P. K. G. nie je užívateľom revíru, nie je povinné zúčastňovať sa na
opatreniach nasmerovaných na zníženie, resp. odstránenie škôd spôsobených poľovnou zverou v tomto
revíri, pre žalobcov je preto vyhovujúci stav prebiehajúceho konania, pokiaľ možno po najdlhšiu dobu.

Prehlásil, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ohľadom žiadneho
z nimi navrhovaných výrokov.

17. Právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaní dňa 27.08.2021 k vyjadreniam všetkých
žalovaných uviedol, že s nimi nesúhlasí. K žalovanému v 1. rade uviedol, že za žalovaného bol

označený preto, že ide o osobu, ktorá podpísala zmluvu o užívaní poľovného revíru a nie preto, že
je alebo bol štatutárom jedného z poľovných združení. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade uviedol, že
doposiaľ nepoprela jediné skutkové tvrdenie uvedené žalobcom. K žalovanému v 3. rade uviedol, že
ide o údajného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov, preto bol označený za žalovaného
v tomto konaní. So stanoviskom žalovaného v 4. rade nesúhlasil a uviedol, že žalobcovia vlastnia
menej ako 3 ha dotknutých poľovných pozemkov. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.03.2019,

kde sa podrobne vyjadruje k otázke aktívnej vecnej legitimácie, pasívnej vecnej legitimácie, otázke
naliehavého právneho záujmu, kde okrem iného poukazuje na uznesenie Krajského súdu v M. zo
dňa 09.10.2017 sp. zn. 6Co/252/2017 vydaného v rámci predmetného súdneho konania, kde sa súd
jednoznačne vyjadruje k otázke naliehavého právneho záujmu. Odmietol tvrdenie žalovaného v 4. rade,
že žalobcovia majú záujem na tom, aby sa konanie viedlo čo najdlhšie. Žalobcovia vždy dodržali všetky

zákonné a aj sudcovské lehoty. Zúčastňovali sa všetkých procesných úkonov nariadených súdom a boli
to práve žalovaní, ktorí obštrukciami predlžovali konanie, či už podávaním námietok zaujatosti, návrhov
na zrušenie neodkladného opatrenia, dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom
opatrení a podobne.
Právny zástupca žalobcov v súvislosti zo zmenou petitu žaloby zdôraznil, že nikdy nemali v úmysle

žiadať o pripustenie zmeny žaloby v zmysle alternatívneho petitu. Pokiaľ to súd tak v zápisnici dňa
14.9.2019 uviedol, išlo o zrejmú nesprávnosť alebo chybu v písaní, lebo žalobcovia mali na mysli zmenu
petitu vo forme jednoduchého petitu v tom znení, kto bolo súdom do zápisnice z pojednávania dňa
14.9.2019 uvedené. Na takom jednoduchom petite trvajú v celom rozsahu.

18. Z Notárskej zápisnice N 429/2012, Nz 31662/2012, NCRIs 32380/2012 zo dňa 06.09.2012, spísanej
notárom L.. R. Y., so sídlom Notárskeho úradu v F. súd konštatuje, že notárska zápisnica osvedčila
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v P. E. Č.. X, V. podľa § 5 ods. 5 z. č.
274/2009opoľovníctveaozmeneadoplneníniektorýchzákonovNRSRa§61 z.č.323/1992Zb.
Notárskeho poriadku. Z notárskej zápisnice vyplýva priebeh celého zhromaždenia, zúčastnené osoby,

spôsob hlasovania, výsledok hlasovaní, program zhromaždenia ako aj prijaté uznesenia a ich obsah. Z
uznesenia č. 3 vyplýva, že zhromaždenie 77,4 % hlasov prítomných rozhodlo za užívanie P. Č.. X, V.
pre užívateľa poľovnícku organizáciu organizáciu - P. K. P. V., aby v Zmluve o užívaní P. E. Č.. X, V. bolo
stanovené nájomné pre P. P. V. v súlade so zákonom. V uznesení č. 4 sa konštatuje, že zhromaždenie
77,4 % prítomných volí splnomocnencov na konanie o uzavretie Zmluvy o užívaní P. E. Č.. X, V. podľa §

13 a nasl. zákona o poľovníctve, a to Ľ. Z., L. Z. R. U. V.. V uznesení č. 5 sa konštatuje, že zhromaždenie
77,4 % hlasov prítomných poverilo podpísaním notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia
C.. X. U. a C.. R. P..

19. Zo Zmluvy o užívaní P. E. Č.. X. V., uzavretej podľa § 13 a nasl. z. č. 274/2009 Z. z. súd konštatuje,

že bola uzavretá dňa 07.09.2012 medzi L. Z., Ľ. Z. R. U. V. ako splnomocneným k podpisu zmluvy
Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov v P. Č.. X, V.a zo dňa 30.08.2012 na základe Notárskej
zápisnice N 429/2012, Nz 31662/2012 zo dňa 06.09.2012 (ďalej len ako „prenajímatelia“) a P. K. P.
V. (ďalej len ako „užívateľ“). Z čl. IV Zmluvy vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú -10 rokov s jej
platnosťou odo dňa jej podpisu všetkými účastníkmi a jej účinnosťou podľa dátumu jej zaevidovania na

Obvodnom lesnom úrade v U. podľa § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve.

20. Z oznámenia Obvodného lesného úradu v U. zo dňa 07.09.2012 , č. j. 2012/00301 vyplýva, že ako
príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle § 74 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve, konajúc podľa § 16 ods. 1 cit. zák. zaevidoval dňa 07.09.2012 zmluvu podľa § 13 ods. 1

písm. b) cit. zák. o užívaní poľovného revíru medzi zvolenými splnomocnencami vlastníkov pozemkov
podľa § 7 ods. 7 a) L. Z. (P. B. V.), Ľ. Z. (F.), U. V. (združenie bývalých urbárnikov V.) a užívateľom
poľovného revíru P. K.Í. P. V. zast. R. M.. Dátum uzavretia zmluvy 07.09.2012 a dátum evidovania zmluvy
07.09.2012.21. Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v U. č.j. 2007/00052-Ga, 2006/00054, (2005/00382) zo dňa
26.01.2007súdkonštatuje,ženazákladetohtorozhodnutiapodľa§6ods.2z.č.23/62Zb.opoľovníctve

v znení zákona NR SR č. 99/1993 Z. z. bol uznaný P. E. Č.. X V. zo súvislých poľovných pozemkov
o celkovej výmere 2.136,63 ha, vo vlastníctve, užívaní a správe subjektov, ktoré sú v rozhodnutí
vymenované, Výmera poľovných pozemkov podľa katastrálnych území bola nasledovná: V. 903,18 ha,
V. 1116,29 ha, M. 37,95 ha, F. B. 79,21 ha.

22. Z rozhodnutia Okresného úradu Z., pozemkového a lesného odboru, č. j. OU TV PLO 2018/001810
zo dňa 22.2.2018 vyplýva, že tento orgán štátnej správy poveruje podľa § 74 ods. 1, písm. c/ zákona
o poľovníctve poľovnícku organizáciu P.Ľ. K. G. so sídlom D.Á. X/XXX, V. vykonávaním ochrany
poľovníctva a starostlivosti o zver v P. E. Č.. X V. do právoplatného rozhodnutia OS Z. vo veci
samej sp. zn. 2C/304/2016.

23. Z potvrdenia Obvodnej poľovníckej komory Z. zo dňa 10.7.2019 vyplýva, že žalobcovia sú členmi
P. G. V..

24. Podľa § 5 ods. 1 - až 5 z. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na

zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). (2) Na zhromaždení práva
vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) (3) Zhromaždenie zvoláva,
zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej
z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo
verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom

najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je
prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
(5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a

sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných
pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis
do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je
listina prítomných.

25. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 cit. zák. (1) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi

založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru.

26. Podľa § 12 ods. 1 - 4 cit. zák. (1) Ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať celý
spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, dohodnú si

podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.
(2) Zmluva podľa odseku 1 musí obsahovať najmä:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum
narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami,
b) údaje o poľovníckej organizácii (§ 11 ods. 2),

c) údaje o poľovnom revíri,
d) dobu užívania spoločného poľovného revíru,
e) podmienky užívania spoločného poľovného revíru,
f) podmienky zmien a doplnkov,
g) podmienky zániku,

h) dátum uzatvorenia a podpisy oprávnených zástupcov,
i) notársku zápisnicu podľa § 5 ods. 5.
(3) Zmluvu podľa odseku 1 vlastníci predložia do 15 dní od jej uzatvorenia na evidenciu na okresný úrad,
ktorý ju bezodkladne zaeviduje, ak obsahuje náležitosti podľa odseku 2.(4) Vlastník samostatného poľovného revíru oznamuje užívanie poľovného revíru na evidenciu na
okresný úrad.

27. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 5 cit. zák. (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,

c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
(2) Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa

odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty.
(5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a
starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru do 30 dní od
a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a

nenavrhnú poľovníckeho hospodára,
b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu
vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

28. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) cit. zák. zmluva zaniká rozhodnutím súdu.

29. Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného prepisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Žalobný návrh (petit) je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia.
Je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods .1 CSP). Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť,
neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok
odmietnutie žaloby (§ 129 CSP). Má teda podstatný význam pre samotné konanie preto mu súd venoval
mimoriadnu pozornosť, aby sa ustálilo, čo je cieľom žalobcov, určenia akého práva sa v skutočnosti

domáhajú tak, aby v prípade ich úspechu v konaní, mohol byť výrok rozsudku vykonateľný a použiteľný
v praktickom živote.

31. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu a petit žaloby vymedzili v
žalobe zo dňa 22.10.2016. Zároveň žiadali súd aj o nariadenie neodkladného opatrenia v čase, keď

predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní P. E. Č.. X V. zo dňa 7.9.2012.
Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, vzhľadom k tomu, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP,
preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V pôvodnej žalobe žalobcovi existenciu
naliehavého právneho záujmu odôvodňovali porušením ust. § 5 ods. 3,4,5,6, § 11 ods. 1, § 16 ods.
1, §13 ods. 1, písm. b) zákona o poľovníctve a tvrdili, že to má za následok absolútnu neplatnosť

právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že uvedenými porušeniami zákona o
poľovníctve bolo zasiahnuté do práva žalobcov plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o využití práva
poľovníctva v PR z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim súčasť PR, ktorý pre nezákonnosť
rozhodovania Zhromaždenia vlastníkov nemohol svojim rozhodnutím ovplyvniť priebeh Zhromaždenia
vlastníkov. Následkom tohto nezákonného rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov došlo k nezákonnému

podpísaniu Zmluvy o užívaní PR. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu
odôvodňovali aj tým, že nevydaním rozsudku, ktorého sa domáhajú, by zostal užívateľom PR žalovaný v
4. rade, pričom žalobcom ako vlastníkom poľovných pozemkov by bola naďalej odňatá možnosť podieľať
sa spolu s inými na užívaní PR. Tvrdili, že ak by súd žalobu zamietol, ostali by ich vyššie uvedenépráva odňaté, právne vzťahy nastolené účinkami napadnutej Zmluvy o užívaní PR by zostali porušené
a postavenie žalobcov v týchto vzťahoch by zostalo neisté.
Za tohto stavu súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením sp. zn. 2C/304/2016-78 zo dňa 4.11.2016

lebo bol toho názoru, že užívaním P. E.Í. Č.. X V. žalovaným v 4. rade dochádza k zásahu do práv a
právom chránených záujmov žalobcov, do ich vlastníckeho práva a ekonomických záujmov za stavu,
že otázka platnosti právneho úkonu je zatiaľ sporná lebo predmetom konania bola neplatnosť Zmluvy
o užívaní P. Č.. X V. zo dňa 7.9.2012.
Odvolací súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia v uznesení sp. zn. 6Co/252/2017-200 zo dňa

9.10.2017, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na osvedčenie
spornosti práva žalovaného v 4. rade vykonávať právo poľovníctva na základe Zmluvy o užívaní PR zo
dňa 7.9.2012, ktorá sa stala účinnou dňom jej zaevidovania obvodným lesným úradom dňa 7.9.2012
a ktorej neplatnosť je predmetom konania vo veci samej, je dočasná úprava pomerov strán sporu, v
zmysle ktorej žalovaný v 4. rade sa zdrží výkon práva poľovníctva z tejto zmluvy až do definitívneho
rozhodnutia o tomto jeho práva, dôvodná.

32. Procesná situácia sa zmenila po tom, čo žalobca dňa 14.9.2019 predniesol návrh na zmenu žaloby
(§ 139 CSP), a teda aj jej petitu, o čom súd rozhodol uznesením na pojednávaní (§ 142 ods. 1 CSP) v
ten istý deň a pripustil zmenu žaloby z pôvodnej o neplatnosť právneho úkonu na novú - o určenie práva.
Nakoľko sa pojednávania osobne zúčastnili všetky strany sporu a ich zástupcovia, toto rozhodnutie

nemusel súd písomne vyhotoviť a doručiť stranám sporu. Zároveň išlo o uznesenie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP a contrario). Zmena žaloby bola teda právoplatne pripustená dňa
14.9.2019 predchádzajúcim zákonným sudcom pre toto konanie. Pri protokolácii prednesu právneho
zástupcu žalobcu bolo v zápisnici uvedené, že súd pripúšťa zmenu petitu žaloby o alternatívny petit v
znení, ktoré zaznamenal do zápisnice.

Petit žaloby je najdôležitejšou časťou žaloby. Ide o presnú formuláciu , akého výroku súdu sa žalobca
domáha. Petit označuje to ako má súd vo veci rozhodnúť. Petit nie je možné meniť bez súhlasu súdu a
právna teória rozlišuje niekoľko druhov petitov. Môže ísť o petit jednoduchý - uplatňuje sa ním len jeden
nárok , alternatívny - navrhuje sa viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z
nich splní, zložený alebo eventuálny.

33. Po zmene zákonného sudcu bolo potrebné ustáliť čo je predmetom spor, čoho sa žalobcovia žalobou
domáhajú hlavne s ohľadom na protokoláciu v zápisnici z pojednávania zo dňa 14.9.2012 kde došlo k
pripusteniu zmeny žaloby. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcov ustálil, že zmenou žaloby mali na
mysli petit jednoduchý, nikdy nebolo ich úmyslom žalovať alternatívne aj o neplatnosť právneho úkonu

aj určenie práva a pokiaľ to zo zápisnice vyplýva, ide o chybu v písaní. Jednoznačne tak ustálil, že
súd má konať o žalobe po pripustení jej zmeny v zmysle jednoduchého petitu žaloby, ktorej znenie je
vymedzené v bode 9 rozsudku tak, ako to žalobcovia uviedli aj vo svojom podaní zo dňa 26.3.2021
(čl. 743), ktorým reagovali na výzvu súdu v tomto smere. Zároveň vymedzil aj charakter žaloby, ktorú
označil za žalobu o určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Dôvody, ktoré viedli žalobcov k zmene

žaloby sú uvedené vyššie v bode 9 až 12 rozsudku tak, ako ich žalobcovia prezentovali podaním zo dňa
26.3.2021. V tejto súvislosti bolo povinnosťou súdu skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení preto vyzval žalobcov, aby odôvodnili v čom ich naliehavý právny
záujem na požadovanom určení spočíva.

34.Vpodanízodňa26.3.2021žalobcoviapoukazujúnato,ženaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení práva aj po zmene žaloby majú z tých istých dôvodov, ktorými argumentovali v podaní zo
dňa 5.3.2019 a nad rámec poukázali aj na § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, ktorý obsahuje
taxatívny výpočet podmienok, na základe ktorých je príslušný okresný úrad oprávnený, resp. povinný
Zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať a výpočet situácií, za ktorých nie je prípustné Zmluvu

o užívaní poľovného revíru zaevidovať. Tvrdili, že naliehavý právny záujem spočíva v tom, že ak
došlo k zaevidovaniu relevantnej zmluvy o užívaní poľovného revíru napriek tomu, že relevantné
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neprijalo rozhodnutia, z ktorých v súlade s § 5 ods. 5
zákona o poľovníctve nastali účinky z titulu neplatnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, t.j. reálne
právo poľovníctva vykonáva subjekt, ktorému takéto právo nesvedčí. Vo vzťahu k neplatnosti relevantnej

zmluvy o užívaní PR z dôvodu porušení § 5 ods. 5 cit., zák. uviedli, že ide o kogentné ustanovenie
zákona, ktoré jasne zakotvuje akým pomerom hlasov rozhoduje zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov. V prípade nedodržania základnej hmotnoprávnej podmienky zakotvenej v predmetnomzákonnom ustanovení, každé rozhodnutie prijaté na ňom, resp. zmluva o užívaní PZ uzavretá na ich
základe nemôže byť platná.

35. Žalobcovia sa žalobou v zmysle jej zmeneného petitu sa domáhajú určenia práva, teda ide o žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP, teda je potrebné skúmať či žalobcovia na takomto určí majú naliehavý
právnyzáujem(ďalejlen„NPZ“).Všeobecnýmpredpokladom,abysúdžalobevyhovel,jeprávnyzáujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, t.j.
užitočný ( aby mal zmysel). Súdne konanie možno poňať aj ako službu štátu žalobcom za účelom

ochrany ich práv, preto je potrebné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí NPZ na určení
práva preukázať.

36. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musel prednostne zaoberať otázkou existencie
NPZ na určovacej žalobe už v čase jej podania, resp. pripustenia zmeny žaloby, pričom NPZ na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v
ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve

s podmienkou NPZ, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude
plniť, nebude ani NPZ na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok NPZ na
požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30.6.2009).

37. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú NPZ na takom určení práva akého sa po zmene
žaloby domáhali voči žalovaným. Poukazujúc na vyššie citované rozhodnutie preto súd vo veci ďalšie
dokazovanie nevykonával a žalobu ( po jej zmene) vecne nepreskúmaval.

38. Súd vychádzajúc zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 skúmal, či podaná žaloba

(po jej zmene) je vhodný a účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou
môžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisnáďlenzbytočnenevyvolávakonanie,poktorombude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. NPZ je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak ba sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám

praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov;akvšakurčovaciažalobavytvárapevný
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba (viď
rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

39. Súd je toho názoru, že žaloba v znení zmeneného petitu nie je vhodným nástrojom ochrany práva

žalobcov, vydaním požadovaného rozsudku sa nemôžu trvalo upraviť pomery strán sporov, neodstráni
sa spornosť medzi nimi, vznikne priestor na nové, zbytočné spory, ktoré nebudú viesť ku spravodlivému
vyriešeniu sporu a neodstráni sa ním ani nežiaduci stav, ktorý trvá min. od uzavretia zmluvy o užívaní
P. Č.. X zo dňa 7.9.2012. Napriek tomu, že súd pripustil zmenu žaloby hoci tak urobiť nemusel (§ 143
CSP), takýto petit žaloby je podľa názoru súdu nemá žiaden praktický význam ani pre strany sporu, ani

pre orgán verejnej moci ( obvodný lesný úrad, okresný úrad, pozemkový a lesný odbor), lebo takého
rozhodnutie by nemalo za následok ani výmaz zmluvy o užívaní PZ z registra obvodného lesného úradu,
ani zmenu vlastníckych pomerov, nahradenie prípadnej ujmy, škody a pod., v konečnom dôsledku by
bol len odrazovým mostíkom pre ďalšie spory, ktoré by po jeho vydaní mohli alebo museli nasledovať.
Súd dospel k záveru, že takáto žaloba neodstráni neistotu vzťahov strán sporu ani nevytvorí pevný

základ pre ich usporiadanie, preto žalobu zamietol.

40. Argumenty žalobcov o existencii NPZ sú podľa súdu dôvodmi na vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu, v plnom rozsahu vystihujú podstatu problému a mohli by mať za následok vydanie rozhodnutia,
v ktorom by súd dospel k záveru, že zmluvy o užívané PZ zo dňa 7.9.2012 je neplatná ak by žalobcovia

správne označili strany sporu, t.j. všetkých, ktorých v podobných prípadoch žalovať treba lebo inak by ich
žaloba bola z procesných dôvodov zamietnutá. Žalobcovia v priebehu konania zmenili procesnú taktiku
(vidiac, že nie sú schopní označiť všetkých žalovaných v konaní), zmenil petit žaloby ale tým existenciu
NPZnapožadovanomurčeníneosvedčiliaužvôbecnepreukázalidôvodnosťapotrebutakéhotourčenia(t.j. čo by sa takýmto rozhodnutím vyriešilo), súd ich žalobu zamietol bez toho, aby vo veci vykonával
dokazovanie a zbytočne predlžoval konanie a rozhodnutie v nej. Súd je toho názoru, že nemožno
existenciu NPZ na požadovanom určení preukazovať a osvedčovať skutočnosťami, ktoré sú dôvodmi

pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, preto ak žalobcovia tvrdili, že NPZ na požadovanom určení
preukázali argumentmi, ktorými odôvodňovali neplatnosť zmluvy o užívaní poľovných pozemkov, ich
tvrdenia nemohol súd akceptovať ani z nich vychádzať lebo žaloba, tak ako ju súd pripustil v znení
zmeneného petitu, nemá pre žalobcov žiaden praktický význam, nie je použiteľná a v žiadnom smere
nerieši ich vzájomné neusporiadané právne vzťahy.

41 . Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

42. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu vo veci samej zamietol, podľa § 335 ods. 1 CSP zrušil aj nariadené

neodkladné opatrenie zo dňa 4.11.2016. Zároveň súd dňa 6.9.2021 oznámil Okresnému úradu Z.,
odboru katastrálnemu a pozemkovému a lesnému, že dňa 27.8.2021 došlo k meritórnemu rozhodnutiu
vo veci samej, súd žalobu zamietol a zároveň zrušil aj neodkladné opatrenie vydané dňa 4.11.2016.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1., 3., a 4. rade

priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcom(neúspešnýmvkonaní) vplnomrozsahu.Žalovaná
v 2. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preukázateľné trovy jej v konaní nevznikli preto
súd, v súlade s čl. 17 CSP žalovanej v 2. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal,
hoci bola v konaní úspešná.

44. O výške trov konania podľa§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žalobcovia na výzvu súdu zložili zálohu na trovy dôkazu, ktorá sa nepoužila preto súd rozhodol o jej
vrátení zložiteľom v celom rozsahu, po právoplatnosti rozhodnutia, učtárňou tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.