Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521010371
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1521010371.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Danice
Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci odsúdeného C. E. o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniuOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.7Nt/9/2021zodňa10.01.2022,naneverejnomzasadnutí
konanom dňa 14.februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBratislavaVnapadnutýmuznesenímpodľa§399ods.2Tr.por.zamietolnávrhodsúdeného
C. E. o povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
2T/38/2018.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním

prostredníctvom svojho obhajcu tak, že celé konanie na prvom stupni malo byť vykonané v neformálnej
dohode s prokurátorom, ktorú prokuratúra nedodržala a udelila mu vzhľadom na všetky skutočnosti
trest, ktorý je v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Zároveň súdu predložil dôkazy, ktorými odôvodnil
potrebuobnovykonaniaatolistMgr.S.B.,advokáta,ktorýpodporujejehotvrdeniaoneformálnejdohode
s prokuratúrou a jej neprijateľným postupom, trestné oznámenie na osoby zapletené do trestnej činnosti
priamo súvisiace s pôvodným konaním, predvolanie a vypočutie svedka Z. E., ktorý vie potvrdiť, že

osoba E. mal ovplyvňovať sudcu JUDr. Q. Z., ktorý rozhodoval v jeho veci ako člen odvolacieho súdu, list
odsúdeného N. D., v ktorom uvádza, že dokumenty k úverovej dokumentácii pozmenil S. Q., predvolanie
a vypočutie svedka G. O. k okolnostiam špecifikovaných v podanej sťažnosti. Okresný súd nevyhovel
jeho návrhu na vypočutie svedkov a vykonanie listinných dôkazov a návrh na povolenie obnovy konania
zamietol,čímporušiljehopráva.Navrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnutéuznesenieauložilokresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré
napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak
vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Inštitút obnovy konania teda nie je ďalším riadnym
opravnýmprostriedkom,vktorombyodsúdenýmoholžiadaťlenopätovnéprehodnotenieužvykonaných

dôkazov, respektíve aby sa súdy opätovne zaoberali jeho obhajobou, ktorá bola známa už v pôvodnom
konaní. Ohľadne právoplatných súdnych rozhodnutí platí tzv. prezumpcia správnosti a zákonnosti, ktoráplatí až dovtedy, kým takéto rozhodnutia nebudú v predpísanom konaní zrušené. Takýto zásah do
právoplatných rozhodnutí súdov cestou mimoriadnych opravných prostriedkov však prichádza do úvahy
len v ojedinelých (výnimočných) prípadoch, keď je zrejmé nielen to, že v pôvodnom konaní došlo k

skutkovým, či právnym omylom, ale aj to, že ide o podstatné omyly, ktoré by mohli mať výrazný vplyv
na rozhodnutie o vine, či treste.

Prostredníctvom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, sa pritom naprávajú tzv.
skutkové omyly, teda omyly, ktoré sa týkajú skutkových okolností, zo spáchania ktorých bol obvinený

uznaný za vinného, teda ide o prípady, keď vyšli najavo nové dôkazy, prípadne ide o dôkazy súdu známe
v pôvodnom konaní, avšak prichádza do úvahy ich zásadná zmena. Musí ísť však o také nové dôkazy,
respektíve zmeny v už vykonaných dôkazoch, ktoré možno označiť za zásadné (podstatné) a ktoré v
objektívnej polohe by mohli spôsobiť iné rozhodnutie o vine.

Sťažnostný súd zdôrazňuje, že nové skutočnosti a dôkazy nie sú predmetom povinného zisťovania v

konaní o povolení obnovy konania zo strany súdu, ale sú predkladané súdu spoločne s návrhom na
obnovu konania k posúdeniu, či ich existencia v prípade pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti
o správnosti napadnutého rozhodnutia. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé samé
osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu v pôvodnom konaní neznámymi odôvodniť
iné než pôvodné napadnuté právoplatné rozhodnutie, respektíve jeho časť, musí byť zisťovaná

porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia s dôkazným významom
nových tvrdených skutočností alebo nových navrhnutých dôkazov. Aby mohlo prísť k povoleniu obnovy
konania musí byť výsledkom takéhoto skúmania určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti, či dôvodný
predpokladpremožnúzmenurozhodnutia.Naobnovukonanianestačílennekriticképrevzatietvrdených
skutočností, či dôkazov bez ich zhodnotenia vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vyplynulo

pôvodné skutkové zistenie (tento záver vyplýva aj z odbornej literatúry napríklad Šámal, P. a kol.: Trestní
řád. Komentář. 2. vydání. Praha, C.H.Beck 1997, s. 1297 a nasl.).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania nie je povinnosťou súdu napríklad
vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhuje odsúdený a už vôbec nie je povinnosťou súdu opakovať

dokazovanie z hlavného pojednávania z pôvodného konania, či prehodnocovať rozhodnutia súdov v
pôvodnomkonaní.Vkonaníoobnovekonaniatedasúdnemôžepreskúmavaťzákonnosťpostupusúduv
pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou
obvineného (R 35/1988). Povinnosťou súdu v konaní o povolenie obnovy konania je to, aby porovnal
dokazovanie vykonané v pôvodnom konaní so skutočnosťami, či dôkazmi, ktoré sú navrhované v konaní

o povolenie obnovy konania a zisťoval, či výsledkom tohto porovnania môže byť vznik vyššieho stupňa
pravdepodobnosti pre možnú zmenu napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa preto postupoval procesne správne, keď hodnotil (zisťoval) možný význam dôkazov
navrhnutých odsúdeným v konaní o povolenie obnovy konania na závery dokazovania vykonaného v

pôvodnom konaní a dospel k záveru, že tu nevzniká žiadna relevantná (podstatná) pochybnosť o tom,
že v pôvodnom konaní došlo k takému skutkovému omylu, ktorého náprava by mohla odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

Pokiaľ odsúdený odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania tak, že navrhuje vypočutie svedka G.

O., ktorá vie vypovedať o skutočnosti, že vystavila originálny doklad za daňové výsledky spoločnosti, v
ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, ktorá vie potvrdiť, že dokumenty dostal odovzdané N. D. a
on nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ich pozmeniť, tak sťažnostný súd poukazuje na to, že G. O. už
bola vypočutá v pôvodnom konaní v prípravnom konaní, kedy bola riadne poučená ako svedok (č. l. 886
a nasl.), pričom vo veci vypovedala o stretnutiach s C. E. (ktorého označila za veľmi dobrého priateľa)

a D. ako aj o tom, že v jednom prípade pán E. odovzdal papiere z daňového úradu v takom nejakom
obale pánovi D. a v druhom prípade pán E. neodovzdával žiadne doklady. Táto svedecká výpoveď bola
urobená za prítomnosti aj obhajcu odsúdeného a na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom bola
so súhlasom strán prečítaná (č. l. 1754), pričom sa k nej vyjadril obžalovaný D. tak, že nemohlo sa stať,
že E. dal v obálke potvrdenia, ako to ona tvrdí, lebo pre tie si išiel o 3 až 5 dní a museli mi ich vystaviť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že odsúdený navrhuje vykonať v konaní o povolenie obnovy konania
dôkaz, ktorý už bol v pôvodnom konaní vykonaný, svedkyňa vypovedala a aj sa k veci vyjadrila, pričom
jej výpoveď bola čítaná aj na hlavnom pojednávaní. Súdy konajúce v pôvodnom konaní teda poznalivýpoveď tejto svedkyne a aj ju zohľadnili pri rozhodovaní (čo možno zistiť z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu). Nejde preto o žiadny nový dôkaz, v pôvodnom konaní neznámy, ktorého vykonanie
by bolo nutné zopakovať v konaní o povolenie obnovy konania.

Pokiaľ odsúdený poukazoval na list od odsúdeného N. D., v ktorom priznáva, že dokumenty k úverovej
dokumentácii pozmenil S. Q., tak je nutné uviesť, že v pôvodnom konaní bol vypočutý v procesnom
postavení aj svedok S. Q.. Ak o ňom odsúdený N. D. tvrdí, že sa mal tento svedok podieľať na páchaní
trestnej činnosti a pozmeňovať úverovú dokumentáciu, tak môže ísť o skutočnosť, ktorá by mohla

zakladať podozrenie, že sa na páchaní trestnej činnosti mohla podieľať aj iná osoba, než osoby už
odsúdené, čo možno preveriť v samostatnom trestnom konaní. Účelom konania o povolenie obnovy
konania nie je zisťovanie, či sa na trestnej činnosti, ktorá bola posudzovaná v pôvodnom konaní podieľali
aj iné osoby, než osoby odsúdené.

Odsúdený ďalej navrhuje povolenie obnovy konania z dôvodu, že výpoveď svedka Z. E. vie potvrdiť,

že osoba E. mala ovplyvňovať sudcu JUDr. Q. Z., ktorý rozhodoval ako člen odvolacieho senátu v
pôvodnom konaní.

Odsúdený teda výsluchom uvedeného svedka chce preukazovať možnú zaujatosť jedného z členov
odvolacieho súdu v čase rozhodovania odvolacieho súdu v pôvodnom konaní. Už bolo uvedené vyššie,

že pri obnove konania sa zisťujú možné nové dôkazy, ktoré sa vzťahujú k skutkovým okolnostiam
prípadu a ktoré môžu byť tak podstatné, že ak by o nich súd v pôvodnom konaní vedel, mohli by
odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sa však musia týkať skutku a nie osôb, ktoré o skutku
rozhodovali. V prípade, ak by o skutku rozhodovala osoba, ktorá mala byť z rozhodovania vylúčená,
išlo by o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. spočívajúci v tom, že vo veci konal

alebo rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ odsúdený namieta možnú zaujatosť člena odvolacieho súdu, môže sa nápravy
domáhať len prostredníctvom dovolania (ktoré obsahuje v tomto smere špecifický dovolací dôvod), ale
nie aj prostredníctvom obnovy konania. V tomto smere možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Tdo/72/2020 zo dňa 01.06.2021, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného

N. D., ktorý tento dovolací dôvod namietal.

Rovnako tak nie je novým dôkazom, ktorý by sa týkal skutku situácia ktorú deklaruje odsúdený, že
bol neformálne dohodnutý s prokurátorom, že mu prokurátor po ústnej dohode po jeho vyhlásení viny
sľúbil niečo, čo prvostupňový súd dodržal, ale prokurátor nie a tak ho uviedol do omylu. Skutočnosť, že

prokurátor nemal dodržať neformálnu dohodu o treste a následne vo veci podal odvolanie v neprospech
odsúdeného preto nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko sa vôbec netýka
dokazovania.

Sťažnostný súd uzatvára, že odsúdený v konaní o povolenie obnovy konania neuviedol žiadne

skutočnosti, či dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvolať vyšší stupeň pravdepodobnosti o tom, že v
pôvodnom konaní došlo k podstatných skutkovým chybám, ktoré mohli mať reálny vplyv na výrok o vine.

Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvého stupňa správne, keď zamietol návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania, nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré by

samé osebe, prípadne aj v spojitosti s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.