Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201623
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6420201623.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti 1/ maloletú M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. D. 3, XXX XX
R. H. a 2/ maloletú Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. 3, XXX XX R. H., obe deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov matky

B.. K.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. 3, XXX XX R. H., zastúpená Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3/F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otca
G.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D. X, XXX XX R., zastúpený advokátkou JUDr. Dianou
Hrončekovou, so sídlom Komenského 10/B, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na zákaz
styku a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/22/2020-1492 z 25. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na zákaz styku otca s oboma
maloletými deťmi a zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31.05.2016 v časti
úpravy styku otca s maloletými deťmi. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia konanie o zákaze styku otca s maloletými deťmi začalo na Okresnom

súde Levice dňa 13.06.2017 na návrh matky, ktorá žiadala zmenu rozhodnutia Okresného súdu Levice
v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi s odôvodnením, že matka má podozrenie, že otec sexuálne
zneužíva obe maloleté deti. Okresný súd Levice rozhodoval vo veci o návrhu rodičov na nariadenie
neodkladného opatrenia a po presťahovaní sa matky do obvodu Okresného súdu Žiar nad Hronom
postúpil dňa 16.04.2020 vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Žiar nad Hronom. O zákaze styku
otca s maloletými deťmi už rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 7P/22/2020-1365 z

25.11.2020 a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/2/2021 z 27.01.2021 uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil.
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31.05.2016, v ktorom upravil výkon
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a upravil aj styk otca s maloletými deťmi.

Styk otca s deťmi podľa rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 3P/19/2015 aj prebiehal. Po zmene
správania sa oboch maloletých detí v negatívnom slova zmysle vyslovila matka podozrenie voči otcovi
maloletých detí z konania vymykajúceho sa všetkým základným štandardom správania sa rodičov voči
maloletým deťom a dňa 13.06.2017 podala na Okresný súd Levice návrh na zmenu rozhodnutia v
časti úpravy styku. Konanie otca voči maloletým deťom bolo predmetom šetrenia orgánov činných v
trestnom konaní. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach ČVS:

ORP-399/1-VYS-LV-2017 zo 07.07.2017 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie vo veci pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona,ktoré bolo skončené uznesením vyšetrovateľa OR PZ Levice sp. zn. ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 zo
07.11.2019 zastavením trestného stíhania, keď orgány činné v trestnom konaní mali za nepochybné,
že sa nestal skutok, za ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Okresný súd Žiar nad Hronom uvádzal, že sa

oboznámil s dôkazmi vykonanými pred Okresným súdom Levice, ktoré vzhľadom na uplynutý čas od
ich vykonania (3, 4 roky) podľa názoru Okresného súdu Žiar nad Hronom už neodzrkadlovali reálny
stav v čase jeho konania a rozhodovania, z tohto dôvodu vypočul psychoterapeutky, ktoré obe maloleté
deti navštevujú a ich výpoveď považoval za prioritný dôkaz pre svoje rozhodnutie. Maloletá M. sa
od februára 2018 nachádza v starostlivosti G.. Y. R. a maloletá Q. od marca 2018 v starostlivosti

G.. N. V.. Obe psychoterapeutky vypovedali pred súdom prvej inštancie, že liečba oboch maloletých
detí je nutná aj do budúcna pre zabezpečenie zdravých podmienok pre vývoj maloletých detí tak po
psychickej i somatickej stránke. Obe zhodne konštatovali, že stav maloletých detí sa po návšteve
otca, resp. pri spomienke na otca zhoršil. Okresný súd Žiar nad Hronom si položil otázku, prečo
dochádza k takému stavu u maloletých detí a zároveň si na ňu odpovedal, že „keď i obvinenie otca zo
sexuálneho obťažovania maloletých detí v trestnom konaní a pred orgánmi činnými v trestnom konaní

sa nepreukázalo a nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, samotnú túto okolnosť, ktorá vyplýva
z vyjadrenia psychoterapeutov, resp. niektorých znaleckých posudkov je nutné považovať za veľmi
závažný symptóm, pričom samotné zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok sa skutočne
mohol stať. Na jednej strane teda existuje vážna pochybnosť o konaní otca, ktorá vyplynula z chovania
detí, ich výpovedí, ako aj posúdenia odborníkov, nie z podnetu matky voči otcovi, na druhej strane rázne

odmietanietvrdenímatkyaobviňovaniematkymaloletýchdetízbludovejporuchy.Vprevedenomkonaní
bol produkovaný dôkaz, ktorý toto tvrdenie o bludovej poruche matky nepotvrdil a to znalecký posudok
G.. D. č. 8/2018. V konaní bolo taktiež potvrdené jednoznačne výsluchom svedkýň, ale aj znaleckými
posudkami veľmi zvláštne konanie detí, ktoré zjavne vykazuje viaceré znaky posttraumatického šoku,
ktorých príčinou môže byť i sexuálne zneužívanie. V konaní existuje vykonaných veľa dôkazných

prostriedkov a to predovšetkým vo forme znaleckých posudkov alebo odborných vyjadrení psychológov,
ktoré si vzájomne protirečia. V tomto smere súd chcel odstrániť nezrovnalosti v dôkazných prostriedkoch
vo forme nariadenia ústavného posúdenia uplatneného nároku ako kontrolného a zosúlaďujúceho
úkonu, čo sa však súdu zrealizovať nepodarilo. Pri rozhodovacej činnosti pre súd vyplynuli signály, ktoré
v konaní nemožno bagatelizovať a to neodôvodnený strach detí z otca, ktorý sa potvrdil chovaním detí,

ako aj ich v výpovediach, resp. prejavoch vo forme kresby. Nebolo v konaní preukázané a zistené, že
potreba psychoterapeutickej liečby, ktorá trvá do súčasnej doby by mala základ v inom podnete. Súd
ďalej konštatuje, že v mnohých prípadoch, v ktorých dochádza k rozvodu manželstva rodičov maloletých
detí dochádza taktiež k strate dôvery a strate citových väzieb medzi rodičmi a maloletými deťmi, resp.
naopak, takto závažné dopady a prejavy ako v súdenej veci zo strany maloletých detí sa však vyskytujú

len minimálne. Súd ďalej konštatuje, že otec sa s maloletými deťmi nestretával počas obdobia štyroch
rokov. Je nutné konštatovať, že deti svojho otca prestali vnímať ako súčasť rodiny, pričom takýto vzťah
je vylúčené obnoviť formou autoritatívneho rozhodnutia štátneho orgánu naviac v prípade, že vzťah
maloletých detí k otcovi je traumatizovaný ich zážitkom. Súd má v ďalšom preukázané, že v prípade,
že maloleté deti sa s otcom nestretávajú, dochádza k stabilizácii ich zdravotného stavu, k minimalizácii

prejavov patologického charakteru, psychického, ale i somatického.“ Takto zistený skutkový stav podľa
názoru súdu prvej inštancie s prihliadnutím na prioritný výsostný záujem maloletých detí odôvodňoval
vyhovieť návrhu matky na zákaz styku otca s deťmi.
1.3 Právne posúdenie veci podriadil súd prvej inštancie ustanoveniu § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“), podľa ktorého sa môžu rodičia kedykoľvek dohodnúť o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností a ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti a citoval článok 5 zákona o rodine a článok 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „C. m. p.“), v zmysle ktorých musí súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti
sledovať najlepší záujem dieťaťa a ak je to vhodné, informovať dieťa o všetkých podstatných otázkach

týkajúcich sa priebehu konania o veci samej.
1.4 Podľa bodu 17 odôvodnenia neušlo pozornosti súdu, že otec maloletých detí dňa 13.02.2018
podal návrh na zmenu výchovného prostredia u oboch maloletých detí a navrhol zverenie oboch
maloletých detí do svojej výchovy a opatery a na vysvetlenie, prečo o tomto návrhu otca nerozhodol
v bode 29 odôvodnenia okresný súd uviedol: „V danom prípade sa však súd domnieva, že priorita je

vzhľadom na dĺžku konania otázka vyriešenia pôvodného návrhu na zákaz styku otca s maloletými
deťmi.“ Na vysvetlenie svojho rozhodnutia ešte súd prvej inštancie dodal, že rozhodnutie o zákaze styku
prijal i vzhľadom na jednoznačné vyjadrenia a konštatovania kolízneho opatrovníka v konaní, ktorého
zákonnou povinnosťou je zisťovať a vyvodzovať závery výsostne v prospech maloletých detí.1.5 K výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo rozhodované o povinnosti úhrady náhrady trov konania (bez poukazu na ustanovenie
zákona, o ktoré svoje rozhodnutie vo výroku o trovách konania oprel).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí s odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)
a návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) uplatnil z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na zmenu
výchovného prostredia oboch maloletých detí zverením do jeho výchovy a opatery. Nerozhodnutím o
jeho návrhu z 13.02.2018 bolo porušené právo otca na spravodlivý proces v kontexte práva na prístup k
spravodlivosti. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. je podľa otca naplnený tým, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne

znalecké dokazovanie, ktoré uznesením z 02.10.2020 nariadil. V rámci znaleckého dokazovania otec
navrhoval zodpovedať otázky pre toto konanie podstatné, na základe ktorých by bol spoľahlivo zistený
skutkový stav pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov v tomto konaní a to, či ide o manipuláciu
detí zo strany matky alebo či u maloletých detí existuje reálny zážitok z matkou tvrdeného sexuálneho
zneužívania detí otcom. Súd upustil od svojho zámeru vykonať znalecké dokazovanie, bez ktorého

nebolo možné správne zistiť skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle judikatúry
v konaniach o zákaze styku s druhým rodičom je nevyhnutné odhaliť spoľahlivo pravý dôvod, prečo
bol takýto návrh podaný, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie, resp. záujem
dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úloha každého rodiča má pri výchove dieťaťa význam, preto

musí súd podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom.
Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to
existujú dôvody, ktoré však v tomto konaní neboli spoľahlivo zistené a preukázané. V rámci trestného
konania vedeného pod ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 bol vypracovaný znalecký posudok č. 10/2019
znalkyňou v odbore psychológia a odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí

PhDr. L. D. dňa 12.09.2017 vo veci posúdenia vierohodnosti výpovedí maloletých detí, ktorý vzhľadom
na uskutočnené spoločné vyšetrenie otca, matky a oboch maloletých detí možno jediný považovať za
objektívny. Z tohto vyšetrenia bol vyhotovený aj audiovizuálny záznam, ktorý vyvracia tvrdenia uvádzané
matkou o sexuálnom zneužívaní maloletých detí otcom. Zo znaleckého posudku celkom jednoznačne
vyplýva manipulácia maloletej M. dospelými (starými rodičmi, tetou, matkou) a sugestibilita obidvoch

detí je potvrdená aj vo videách, ktoré nahráva matka. Znalkyňa pripustila, že fakty, ktoré uviedli maloleté
deti ako masírovanie zadočku, kúpanie vo vani spolu s tatinom, chytanie cikáčika tatinovi sú reálne a
deti ich zažili, ale podľa znalkyňa s pravdepodobnou blížiacou sa istote tieto aktivity nemali sexuálny
podtón v zmysle sexuálneho zneužívania, ako to prezentuje matka a jej rodina. Po stretnutí u znalkyne
dňa 08.09.2017 s obomi maloletými deťmi sa otec ešte nasledujúci deň 09.09.2017 za prítomnosti

matky a v doprovode jej otca stretol s maloletou M., ktorá na prechádzke vôbec nebola uvoľnená a na
uštipačné poznámky matky reagovala negatívne. Odvtedy otec svoje deti nevidel. Ak preto u maloletých
sú symptómy, pre ktoré musia byť štyri roky od tohto vyšetrenia sledované u psychoterapeutov, každá
u iného, pramene týchto problémov treba vidieť v domácom výchovnom prostredí matky a jej najbližšej
rodiny. Nemožno opomenúť vlastné zistenia znalkyne, že matka každý argument znalcov alebo otca

maloletých detí spochybňuje a je paranoidne nastavená. Otec poukazuje na fakt, že matka vyhľadala
niekoľko psychológov pre obe maloleté deti, s ktorými nepokračovala v spolupráci, až kým nenašla
osoby,ktorézdieľajújejnázory.Upozornil,žeobemaloletédetinavštevujúpsychoterapeuta,uktoréhosa
liečia na rovnaký posttraumatický syndróm; M. v starostlivosti G.. Y. R., Q. v starostlivosti G.. N. V., avšak
žiadna z nich nemá klasifikáciu diagnostikovať posttraumatický syndróm a tento ani nediagnostikovali,

ani jedna z nich nevedela sa jednoznačne vyjadriť k príčine symptómov pozorovaných u maloletých.
Znalkyňa D.. D. doporučila sociálny dohľad nad rodinou z dôvodu, že s deťmi je zjavne manipulované
a sú ovplyvňované dospelými. Otcom prednesený návrh na nariadenie výchovného opatrenia v tomto
smere súd neakceptoval. O tom, že matka začala vytesňovať osobu otca zo života maloletých detí
svedčí aj označenie otca deťmi ako „K.“. Maloleté deti žijú v uzavretom malom kruhu ľudí a preberajú

negatívne nastavenie svojho okolia voči otcovi, ktoré pramení z konfliktného vzťahu medzi rodičmi a stali
sa nástrojom matky na vysporiadanie jej negatívneho vzťahu k osobe otca. Zo strany maloletých detí
ide celkom zjavne o predstieraný stav odmietania osoby otca. Skutočnou príčinou problémov maloletých
detí, pre ktoré sú sledované každá u inej psychoterapeutky je podľa názoru otca vnútorný rozpormaloletých detí prameniaci z ich nechuti ublížiť otcovi na jednej strane a na strane druhej negatívneho
nastavenia matky a jej blízkych voči osobe otca, čo kladie na psychiku maloletých detí neúmerné
požiadavky. Psychoterapeutky G.. N. V. a G.. Y. R. pripustili, že spúšťačom symptómov, ktoré sú u

obidvoch maloletých detí popisované môžu byť rôzne zdroje, nevynímajúc výchovné domáce prostredie
matky. Znalkyňa D.. L. D. v závere znaleckého posudku č. 10/2017 uviedla, že s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote negatívne prejavy v správaní obidvoch maloletých detí nepramenia zo sexuálneho
zneužívania, ale pramenia z málo konzekventnej výchovy obidvoch detí. V najlepšom záujme maloletých
detí bol súd povinný zisťovať v rámci nariadeného znaleckého dokazovania skutočnosti rozhodujúce pre

toto konanie, čo neurobil.
2.1 Podľa odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. vytýka súdu prvej inštancie, že
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vzťah maloletých detí
k jeho osobe je traumatizovaný ich zážitkom. Ani jedno z maloletých detí nemá v sebe žiadny zážitok
tvrdený matkou o údajnom sexuálnom zneužívaní a vo vzťahu k tomuto záveru nebol v súdnom konaní
produkovaný žiaden dôkaz. Dôvod na zásah do rodičovských práv otca v tomto konaní preukázaný

nebol. Posúdenie najlepšie záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil najlepší záujem oboch maloletých detí, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.

3. K odvolaniu otca matka vo vyjadrení uviedla, že je postavené na klamstvách, zveličovaných

skutočnostiach, ktoré sa nikdy nestali. S dôvodmi uvádzanými otcom sa Okresný súd Žiar nad Hronom
a Krajský súd v Banskej Bystrici už vysporiadali v rámci konania o neodkladnom opatrení o zákaze
styku. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí otec v tom, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu
na zmenu výchovného prostredia oboch maloletých detí. Okresný súd však v bode 29 predmetného
rozsudku uviedol, že v danom prípade bola otázka vyriešená nariadením zákazu styku otca s maloletými

deťmi. Bolo by zjavne nedôvodné sa opätovne zaoberať návrhom, ktorý už bol vyriešený nariadením
neodkladného opatrenia najmä z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania. Navrhovanie ďalšieho
skúmania maloletých detí je de facto návrhom na ich ďalšiu retraumatizáciu s neistým výsledkom, keďže
skutočnosti, o ktorých maloleté deti svedčili, zažili s otcom vo veku 2 a 4 roky a v súčasnosti sú vo veku
6 a 8 rokov, pričom sa s otcom už 4 roky nestretli. Vystavenie detí opätovnému vyšetrovaniu označila

G.. N. V. za nevhodné. Znalecký posudok D.. D. vyhotovený v trestnom konaní ako prvý, na ktorý sa
otec odvoláva ako jediný objektívny, bol následne viackrát spochybnený. Matka zaslala okresnému súdu
dňa 08.07.2020 návrh na doplnenie dokazovania, prílohou ktorého bolo odborné vyjadrenie D.. L., D..
č. 2/2020 zo 16. marca 2020, ktorá analyzovala doposiaľ vykonané znalecké dokazovania v trestnom
konaní, aj správy od psychologičiek, ktoré dlhodobo pracujú s maloletými deťmi. D.. L., D.. zistila pri

svojejanalýzeniekoľkopochybeníprivyšetrovaníznalkyňouD..L.D.,ktorémohlimaťvplyvnajejzávery.
Znalecký posudok D.. D. bol spochybnený už aj odborníkom na danú problematiku bývalým znalcom D..
F. U. z Čiech, ktorý vo svojom posúdení z 18.06.2019 veľmi pregnantne opísal a zdôvodnil fatálne chyby
v posudku znalkyne D.. D.. Videozáznam zo skúmania maloletých detí D.. D. bol posúdený znalkyňou
D.. L., D.., ktorá tu našla pochybenia. Za nepravdivé označuje matka tvrdenie otca, že znalkyňa PhDr.

D. skúmala otca. Vyjadrenia D.. D. k duševnému stavu matky boli vyvrátené. Viaceré dôkazy v konaní
rozporovali otcom vyzdvihovaný znalecký posudok D.. D., ktorému súd prvej inštancie správne pri
hodnotení dôkazov nepriložil takú dôležitosť, akú žiada otec. Matka zdôrazňuje, že spochybnené boli
len odborné vyjadrenia a znalecké posudky svedčiace v prospech otca. Ani jedna správa, odborné
vyjadrenie, či znalecký posudok svedčiaci o pravdivosti výpovede maloletých detí a matky znalcami ani

súdom spochybnené neboli. Matka sa stotožňuje s postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý
vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a prihliadol na najlepší záujem maloletých detí.
3.1 K tvrdeniam otca, že problémy maloletých detí je potrebné hľadať ich v domácom prostredí matka
uviedla, že zlepšovanie zdravotného stavu maloletých detí od obdobia ako sa nestretávajú s otcom
potvrdila aj G.. N. V. a konštatoval to aj Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Otec sa opäť vracia

k svojmu pôvodnému plánu spred štyroch rokov pripísať matke vážnu psychiatrickú diagnózu napriek
tomu, že toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom G.. D. a G.. N. M.. Traumu z údajnej
otcom vyfabulovanej manipulácie detí matkou neobjavil doposiaľ žiaden znalec. Znalkyňa G.. M. M.
navyše vo svojom znaleckom posudku manipuláciu detí zo strany matky vylúčila a u detí identifikovala
mnohé indikátory sexuálneho zneužívania. Otec prekrúca fakty a pripisuje vyjadrenia osobám, ktoré

neuviedli. G.. Y. R. na pojednávaní dňa 02.10.2020 pripustila, že zdrojom posttraumatickej stresovej
poruchy môže aj byť aj niečo iné ako sexuálny útok rodiča alebo zneužívania, ale nie konkrétne u
maloletej M., ale vo všeobecnosti u akéhokoľvek maloletého dieťaťa.3.2 Pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. otec tvrdí, že súd neposúdil správne
najlepší záujem maloletého dieťaťa, následne však v odvolaní predostiera súdu len svoj subjektívny
pohľad, čo si pod týmto pojmom treba predstaviť. Ak sa preukáže, že dieťa stretnutie s rodičom

odmieta a má z neho obavy, súd nemôže tieto skutočnosti ignorovať, ale musí zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Okresný
súd najväčšiu váhu pripísal názorom a výpovediam maloletých detí, najmä výpovedi maloletej M.
nahratej do zvukového záznamu jej tetou B. D., ktorej verbalizovala nečakane vynorené spomienky na
prežitie traumy a dopodrobna opísala spomienky na sexuálne zneužívanie otcom, ktoré bolo následne

analyzované a potvrdené znalkyňou D.. L., D.. ako vierohodné. Súd zohľadnil aj výpovede maloletých
detí pred kolíznym opatrovníkom počas jeho šetrenia v domácnosti matky 20.11.2020. Maloleté deti sa
pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že otca nechcú vidieť. Súd vzal do úvahy aj kľúčové svedecké
výpovede terapeutiek maloletých detí. Matka má za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom dospel na
základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že styk otca s maloletými deťmi je potrebné
zakázať. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. Aj kolízny opatrovník maloletých detí navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na
svedecké výpovede psychoterapeutiek maloletých detí, ktoré zhodne uviedli, že nie je vhodné, aby otec
maloletých detí počas tohto procesu deti kontaktoval a stretával sa s nimi z dôvodu, že by to bolo pre
ich správny psychický vývin a zdravie ohrozujúce. Maloleté deti počas pohovoru uviedli, že otca nechcú

vidieť „nikdy v živote“. Styk otca s deťmi sa nerealizoval štyri roky, maloleté deti reagujú negatívne už
len pri spomienke na otca. Vzhľadom na to, že privolaní znalci odmietli vyhotoviť znalecký posudok je
pre úrad smerodajné vyjadrenie maloletých detí a psychoterapeutiek.

5. V reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu otec zopakoval a rozvinul dôvody odvolania. Poprel

tvrdenie matky, že okresný súd v bode 29 odôvodnenia rozsudku uviedol, že v danom prípade bola
otázka jeho návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyriešená nariadením zákazu
styku otca s maloletými deťmi. Tvrdenie matky, že návrh otca na ďalšie skúmanie detí je návrhom na
ich retraumatizáciu je účelové a v rozpore s tvrdením predneseným na pojednávaní dňa 25.06.2021,
kedy na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania matka trvala a na retraumatizáciu maloletých

detí nepoukazovala. Znalecký posudok D.. D. bol vypracovaný po vyšetrení maloletých detí. Odborné
vyjadrenie D.. L., PhD. bolo vypracované na súkromnú objednávku matky bez akéhokoľvek vyšetrenia
maloletých detí. Matkou zdokumentované vyjadrenia maloletých detí sú z obdobia ich veľmi útleho
veku, pričom ani v jednom z vyjadrení maloletých detí nie je popisované správanie osoby otca, ktoré
by malo vykazovať znaky matkou tvrdeného sexuálneho zneužívania. Opakovane poukázal otec na

to, v akom prostredí žijú maloleté deti od rozchodu rodičov a upozornil na odborné články týkajúce
sa vnímania a reprodukcie prežitého maloletými deťmi vo veku 3, 4 rokov a po zlomovom 7 roku.
Znalkyňa D.. D. popísala správanie sa maloletých detí v jeho prítomnosti, čo podľa otca znamená, že
deti k nemu prechovávajú vnútorne pozitívny vzťah, ale navonok sa snažia prejavovať vo vzťahu k jeho
osobe spôsobom stotožňujúcim sa s ich bezprostredne najbližším okolím, t. j. odmietaním, negatívnym

nastavenímažiadnazopsychoterapeutiektentovnútornýkonfliktobochmaloletýchdetíneposudzovala.
Maloleté deti boli vyšetrené len znalkyňou D.. D. a na podnet matky G.. M. M., avšak žiadnej z týchto
znalcov nebola zadaná úloha skúmať, či deti nie sú manipulované matkou. Odmietanie otca zo strany
detí je vyvolaný zámerným pôsobením matky, ktorej sú deti zverené do osobnej starostlivosti.
5.1 V tomto súdnom konaní nebol vypracovaný žiaden znalecký posudok. Súd prvej inštancie

nevykonal nariadené dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by
bol spoľahlivo zistený skutkový stav pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov a to, či u maloletých
detí ide o manipuláciu zo strany matky alebo či u maloletých detí existuje reálny zážitok s matkou
tvrdeného sexuálneho zneužívania detí otcom. Tvrdenie matky, že súd najväčšiu váhu pripísal názorom
a výpovediam maloletých, najmä výpovedi maloletej M. nahratej zo zvukového záznamu jej tetou B.

D. nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie, že maloletá dopodrobna opísala
spomienky na sexuálne zneužívanie otcom je v rozpore s objektívnou realitou.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní zaujal otec kritický postoj. Poukázal na to, že
znalkyňa D.. D. doporučila sociálny dohľad nad rodinou z dôvodu, že s deťmi je zjavne manipulované

a sú ovplyvňované dospelými. Kolízny opatrovník sa nevyjadril, aké opatrenia boli z jeho strany v
tomto smere vo vzťahu k rodine a ochrane oboch detí prijaté a vykonané. Úrad vo svojej zákonnej
povinnosti zostal absolútne nečinný a jeho vyjadrenie k veci, že vychádza z informácií získaných
vypočutím maloletých detí a zo svedeckých výpovedí psychoterapeutiek je vzhľadom na osobitnéokolnosti danej veci neodborné a arbitrárne bez potrebného preskúmania a zodpovedania znalcom
zisteného ovplyvňovania maloletých dospelými. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka nesleduje najlepší
záujem maloletých detí.

7. V poradí druhom vyjadrení zo dňa 23.09.2021 matka s poukazom na analýzu D.. F. U. a odborné
vyjadrenie D.. L., D.. opätovne vyvracia názory otca na znalecký posudok vyhotovený D.. D., ktorý ona
za správny neuznáva. Popiera tvrdenie otca, že v tomto súdnom konaní neboli vypracované žiadne
znalecké posudky a oponuje poukazom na tri odborné vyjadrenia a znalecké posúdenie maloletých

detí znalkyňou G.. M. v súdnom konaní nespochybnené. Matka obviňuje otca z fabulácií a klamstiev aj
vo vzťahu k prostrediu, v ktorom maloleté deti žijú a spôsobu ich života, kde uvádza, že maloleté deti
chodia do školy, na krúžky, majú množstvo kamarátov, s ktorými sa navštevujú, chodia na výlety a sú
vyslovene až nadštandardne obľúbené deťmi aj dospelými. Za nepravdivé označila tvrdenia otca, že
matka prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 25.06.2021 trvala na vykonaní znaleckého
dokazovania. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva opak, že matka trvala len na preskúmaní dovtedy

podaných znaleckých posudkov, audio a videonahrávok, aby neboli deti opätovne traumatizované.
Tvrdenia otca o psychickej poruche matky boli vyvrátené znalkyňou G.. N. M.. V závere vyjadrenia matka
uvádza „znepokojivé fakty“ vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému Okresným úradom vyšetrovania
Policajného zboru Levice vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí, z ktorých matka
nadobudla dojem, že otec získaval z trestného konania nezákonné informácie. Matka vyjadruje nesúhlas

aj s hodnotením vyjadrenia kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní zo strany otca. Zaujíma názor, že
ÚPSVaR Banská Štiavnica odvádzal odbornú prácu, každé jedno vyjadrenie úradu či správa vychádzala
z preskúmania situácie v domácnosti matky, v ktorej maloleté deti žijú. Inak to bolo za pôsobenia
kolízneho opatrovníka v osobe ÚPSVaR Levice, na činnosť ktorého sa otec nesťažoval a opäť vyjadruje
podozrenie, že otec mal podporu ÚPSVaR-u Levice a orgánov policajného zboru v okrese Levice. Z

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zdôrazňuje pasáž, v ktorej sa okresný súd vyjadroval k
spôsobu skončenia trestného konania, že samotné zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok
sa skutočne mohol stať, keď z iných dôkazov vyplynulo „veľmi zvláštne konanie detí, ktoré zjavne
vykazuje viaceré znaky posttraumatického šoku, ktorých príčinou môže byť sexuálne zneužívanie“.

8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravuje Civilný mimosporový poriadok v § 111
a nasledujúce. I na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (§ 2 ods. 1 C. m. p.), ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Odlišnosti
konania podľa Civilného mimosporového poriadku od konaní vedených podľa Civilného sporového
poriadku sú vyjadrené v ustanovení § 62 C. m. p., podľa ktorého možno odvolanie odôvodniť aj tým,

že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, že odvolacie dôvody možno
meniť a dopĺňať aj do rozhodnutia o odvolaní a v § 63, ktoré pripúšťa v odvolacom konaní uvádzať nové
skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy, čo súvisí so systémom úplnej apelácie zavedeným
v mimosporových konaniach a uplatnením vyšetrovacieho princípu zakotveného nielen v článku 6 C. m.
p. (súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci; súd je povinný

na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania
nenavrhli),aleajpriamov§35a§36C.m.p.opovinnostisúduzistiťskutočnýstavveciavykonaťvšetky
dôkazy, aj nenavrhnuté účastníkmi, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Práve z dôvodu,
že aj odvolací súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočného stavu veci, nie je odvolací
súd podľa § 65 C. m. p. viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu ani odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 a jeho povinnosťou je preskúmať celý postup okresného
súdu predchádzajúci rozhodnutiu vo veci samej, či na jeho podklade bol zistený skutočný stav veci.

9. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, čo považoval za skutočný stav veci odôvodňujúci
rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi, keď v odôvodnení tento súd iba popísal, čoho

a na základe akých dôvodov sa matka v konaní domáhala, ako sa v konaní bránil otec, vyjadrenia
kolízneho opatrovníka podľa bodu 3 a bodu 30 odôvodnenia sú diametrálne odlišné. K dôkazom
predloženým do súdneho spisu účastníkmi konania súd prvej inštancie zaujal názor, že sú neaktuálne
a za základ svojho rozhodnutia vzal iba vyjadrenie psychoterapeutiek maloletých detí na pojednávaní
dňa 02.10.2020, v zmysle ktorých deti vykazujú viaceré znaky posttraumatického šoku, príčina ktorého

ale zistená nebola. Okresný súd poukázal na trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania
maloletých detí L., výsledok ktorého spochybnil (zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok
sa skutočne mohol stať) a v ďalšom texte odôvodnenia už vyslovil závery, že „vzťah maloletých detí
k otcovi je traumatizovaný ich zážitkom“, avšak neuviedol, z akých dôkazov záver o traumatizovanomzážitku detí s otcom vyvodil. Za súdom označený „takto zistený skutkový stav“ možno podľa dôvodov
rozhodnutia považovať len skutočnosti, že sa maloleté deti s otcom z dôvodu obvinenia otca matkou
zo sexuálneho zneužívania maloletých detí od roku 2017 nestretávajú, žiaden dôkaz však nesvedčí

pre záver, že toto obvinenie sa zakladá na reálnych skutočnostiach. Ak nebol zistený skutočný stav
veci, nemôže súd konštatovať, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby otec vo vzťahu k nim
rodičovské práva a povinnosti nevykonával či už formou úpravy styku alebo osobnou starostlivosťou,
ktorej sa otec domáhal návrhom z 13.02.2018, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Nezrozumiteľné
je odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 29, ktoré má vysvetľovať, z akého dôvodu súd o návrhu

otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nekonal a nerozhodol. Z vety „v danom
prípade sa však súd domnieva, že priorita je vzhľadom na dĺžku konania otázka vyriešenia pôvodného
návrhu na zákaz styku otca s maloletými deťmi“ by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie mieni
pokračovať v konaní po vyriešení prioritnej otázky, či je vhodné, aby sa maloleté deti s otcom stretávali.
Tomu však nezodpovedá forma rozsudku o veci samej, ktorý nie je označený ako čiastočný rozsudok
podľa § 213 C. s. p.

9.1 Odvolací súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k názoru, že odvolanie otca je
dôvodné v plnom rozsahu, súd prvej inštancie vo veci úpravy styku rozhodol bez zistenia skutočného
stavu veci, bez vykonania a vyhodnotenia dôkazov okrem výsluchu svedkýň G.. N. V. a G.. Y. R.,
v dôsledku čoho nemohol vec správne právne posúdiť a nerozhodnutím o návrhu otca na zverenie
maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti porušil právo otca na spravodlivý proces, do ktorého patrí

aj prístup k súdu.
9.2 Odvolací súd je v prvom rade súdom prieskumným, ktorého úlohou nie je nahrádzať konanie na
súde prvej inštancie, ale rozhodnúť podľa § 34 C. s. p. o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie. Vzhľadom na zistené pochybenia zo strany súdu prvej inštancie a potrebu vykonaného
dokazovania v tomto konaní dospel odvolací súd k názoru, že sú splnené podmienky pre zrušenie

rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 C. s. p.), pretože nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, vzhľadom na jeho rozsah.

10. Spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní otca má 1596

strán. Podstatnú časť súdneho spisu však tvoria rozsiahle podania rodičov (ich právnych zástupcov)
a opakovane predkladané listinné dôkazy, rozhodnutia súdov o návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia a s nimi súvisiace odvolania, vyjadrenia, repliky a dupliky účastníkov.
10.1 Konanie začalo 13.06.2017 na Okresnom súde Levice, kam matka doručila návrh na zmenu
rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v časti styku otca

s maloletými deťmi spojený s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhala
zmeny rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31. mája 2016 o rozvode manželstva
rodičov maloletých detí a schválení ich rodičovskej dohody v znení, že sa maloleté deti M. a Q. na
čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej M.

sumou 400,- € mesačne, na maloletú Q. sumou 300,- € mesačne a styk bol upravený s maloletou M.
a maloletou Q. na každý piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod., s maloletou M. na každý párny týždeň
od soboty 9.00 hod. do 18.00 hod., s maloletou Q. na každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do
11.00 hod. a znovu od 14.00 hod. do 18.00 hod. (prerušenie styku z dôvodu spánku maloletej Q. v
domácnostimatky).Dôvodomprezákazstykuotcasmaloletoupodľanávrhumatkymalobyťpodozrenie

na sexuálne zneužívanie maloletých detí otcom. Matka trestné oznámenie na otca nepodala. Orgány
činné v trestnom konaní začali konať vo veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania na základe
oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorý sa o matkou tvrdenom skutku dozvedel
len potom, ako ÚPSVaR Levice kontaktoval matku po sťažnosti otca, že matka dohody o úprave styku
nedodržuje. Otec od počiatku popiera, že by sa k maloletým dcéram choval inak, ako ich otec a styku

s deťmi sa domáhal nielen návrhom doručeným Okresnému súdu Levice 21.06.2017 na č. l. 45 spisu,
v ktorom žiadal rozšíriť styk oproti úprave v rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125,
ale aj v konaní o výkon rozhodnutia na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Em/3/2017. Dopytom na
Okresný súd Levice Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho konania zistil, že návrh na výkon
rozhodnutia vo veci sp. zn. 10Em/3/2017 vzal otec 24.02.2021 späť. Okresný súd Levice ustanovil za

kolízneho opatrovníka maloletým deťom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorý v prvotnom
vyjadrení z 26.06.2017 uviedol, že upozornil matku na potrebu oznámenia podozrenia zo sexuálneho
zneužívania detí orgánom činným v trestnom konaní a keď tento úkon neuskutočnila matka, trestné
oznámenie podal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odborkriminálnej polície Levice dňa 07.06.2017 (jeho kópia je založená na str. 64 spisu). Obsah uznesenia o
začatí trestného stíhania za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, preto že „od presne nezisteného dňa pravdepodobne od júla 2016 v M. v byte na ul. C. č.

XXXX/XX doposiaľ nestotožnený páchateľ, pravdepodobne otec maloletých detí, sa nevhodne správal
k maloletej Q. a v mesiaci august 2016 sa nevhodne správal aj k maloletej M.“, bol Okresnému súdu
Levice oznámený e-mailovou poštou z 13. júla 2017 (č. l. 95 a 96 spisu). Od rozhodnutia o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k. 10P/139/2017-98 dňa 13.07.2017 až do
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre uznesením č. k. 7CoP/42/2017-371 dňa 12.10.2017 konal Okresný

súd Levice len vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca proti
uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým nebolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené
na č. l. 227 spisu uvádzala, že sa maloleté deti s otcom stretli 15.07.2017, čo malo za následok, že
sa maloletá Q. začala pocikávať, mávala nočné mory, nekontrolovateľné záchvaty plaču a srdu a pred
blížiacim sa ďalším termínom styku 29.07.2017 maloletá M. odmietala ísť na styk s otcom a postupne
matke začala rozprávať, čo jej otec robil. Pre účely súdneho konania sa otec maloletých detí podrobil

znaleckému skúmaniu u G.. B. K., PhD., MHA, súdneho znalca Ministerstva spravodlivosti SR z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
a sexuológia, ktorý v znaleckom posudku č. 42/2017 vyslovil záver, že v prípade vyšetrovaného G..
K. L. sa jedná o duševne zdravého človeka aj čo sa týka štruktúry jeho osobnosti z psychiatrického
hľadiska, teda také správanie voči jeho dieťaťu ako to opisuje jeho manželka znalec vylučuje a sexuálnu

deviáciu(pedofíliu)uotcanezistil.Matkaotcompredloženýsúkromnýznaleckýposudokspochybňovala.
Otec už v podaní z 19.09.2017 na č. l. 334 spisu navrhol, aby si Okresný súd Levice vyžiadal od OR
PZ Levice kópiu celého trestného spisu ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017, v ktorom sa už v tom čase
mal nachádzať znalecký posudok D.. L. D., vrátane audiovizuálnej dokumentácie znalkyne o priebehu
vyšetrenia. Adresovanie tejto žiadosti súdu zdôvodňoval otec tým, že on sám nie je obvinený v trestnom

konaní a tieto nahrávky a posudok k dispozícii nemá. Znalecký posudok č. 10/2017 vo veci posúdenia
vierohodnosti výpovede maloletej M. L. a Q. L. vypracovaný znalkyňou D.. L. D. pre účely trestného
konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru pod ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 bol
doručený Krajskému súdu v Nitre (č. l. 339 spisu), ktorý v uznesení č. k. 7CoP/42/2017, ktorým zrušil
rozhodnutie Okresného súdu Levice o nariadení neodkladného opatrenia o styku otca s deťmi poukázal

na predložené listinné dôkazy a už vtedy vytkol Okresnému súdu Levice, že nemal pre rozhodnutie vo
veciosvedčenézákladnéskutočnostitvrdenématkouavytkolOkresnémusúduLevice,žesanezaoberal
listinami a videozáznamami, ktoré už v čase jeho rozhodovania tvorili súčasť spisu. K týmto dôkazom
(ani iným predloženým v ďalšom konaní) sa v napadnutom rozsudku nevyjadruje ani Okresný súd Žiar
nad Hronom, iba súhrnne označuje dôkazy predložené súdu pred rokom 2020 za neaktuálne.

10.2 Vec sa pred Okresným súdom Levice nedostala do štádia prejednávania vo veci samej z dôvodu
opakovaných návrhov matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými chcela docieliť, aby sa otec
s deťmi nestretával (13.06.2017 zamietnutý uznesením Okresného súdu Levice č. k. 10P/139/2017-404
zo 16.11.2017, ďalší návrh 17.01.2018, o ktorom rozhodol Okresný súd Levice uznesením č. k.
10P/139/2017-577 z 19.02.2018 tak, že ho zamietol). K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

zo 17. januára 2018 pripojila matka znalecký posudok č. 7/2017 znalkyne G.. F. N., vypracovaný na
žiadosť matky za účelom posúdenia relevantných skutočností vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, osobitne posúdiť vierohodnosť matky so záverom o vierohodnosti
verbálnych výpovedí matky a nezistených sklonov k zámernej leživosti, či k skresľovaniu skutočností a
znalecký posudok č. 56/2017 vypracovaný znalkyňou G.. M. M. na žiadosť matky, u ktorej boli vyšetrené

obe maloleté deti opakovane na jeseň roku 2017, ktorá upozornila, že „závery posudku sa okrem iného
odvíjajú od vstupných, v tomto prípade najmä heteroanamnestických údajov, v tomto prípade bola
zadávateľom matka, teda aj zodpovednosť za pravdivé vykreslenie situácie a poskytnutie pravdivých
údajov nesie rodič“, čím vlastne sama znalkyňa spochybnila vyslovené závery svojho posudku, ktoré
pri iných vstupných údajov mohli byť iné. Okresný súd Žiar nad Hronom sa nevyporiadal ani s týmito

dôkazmi predkladanými matkou.

11. Otec nespokojný s priebehom súdneho konania na Okresnom súde Levice dňa 13.02.2018 navrhol
vylúčiť na samostatné konanie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa súd už mohol
zaoberať vecou samou, vypočuť účastníkov a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či

je v ich záujme zotrvanie v osobnej starostlivosti matky alebo je potrebné ich zveriť otcovi a súčasne
podal návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti tvrdiac zmenu pomerov na
strane rodičov spočívajúcich v tom, že matka zneužíva deti a núti ich stotožniť sa s tým, že ich otec
sexuálne zneužíva obzvlášť hrubým spôsobom. Za účelom zistenia príčiny správania sa maloletýchdetí, ktoré verbalizujú sexuálne zneužívanie otcom navrhol vykonať znalecké dokazovanie ústavom v
kombinácii znalca psychológa a psychiatra a po vykonaní tohto znaleckého dokazovania rozhodnúť o
jeho návrhu na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Obsahom návrhu na zverenie detí

do starostlivosti otca bol aj návrh na nariadenie výchovného opatrenia vo forme dohľadu a podrobeniu sa
psychologickému poradenstvu celej rodiny. O týchto návrhoch Okresný súd Levice ani Okresný súd Žiar
nad Hronom vôbec nekonali, neprejednali ho, neskúmali zmenu pomerov oproti stavu, kedy Okresný súd
Levice rozsudkom o rozvode manželstva rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom.

12. Súbežne s konaním vo veci starostlivosti o maloleté deti prebiehalo aj trestné konanie na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Leviciach, o stave ktorého sa Okresný súd Levice priebežne informoval
a žiadal obstarané podklady v rámci vyšetrovania a to aj znalecký psychiatrický posudok č. 8/2018
vyhotovený G.. G. D., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia vyžiadaný OR PZ Levice na
posúdenie, či matka detí trpí duševnou poruchou a ako je schopná reprodukovať vnímané udalosti.

Znalkyňa nezistila u matky žiadnu duševnú poruchu, preto jej schopnosť reprodukcie udalostí aj v čase
výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní nebola ovplyvnená.

13. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 10P/139/2017-577 z 19. februára 2018, ktorým Okresný súd Levice návrh matky zamietol, v

odôvodnení svojho uznesenia 7CoP/22/2018-724 z 24. mája 2018 znovu poukázal na účastníkmi
konania predkladané dôkazy v konaní a zadovážené z vyšetrovacieho spisu a upozornil Okresný súd
Levice, že ich objektivitu musí posúdiť v konaní o veci samej.

14. Po opakovanej urgencii otca, aby súd konal o veci samej a predložení ďalšieho dôkazu otcom -

správy z polygrafického vyšetrenia otca zo dňa 15.05.2018 nariadil Okresný súd Levice pojednávanie
na 08.11.2018, ktoré bolo zmarené v dôsledku podaného dovolania matkou proti uzneseniu Krajského
súdu v Nitre o neodkladnom opatrení. Pre nepriaznivý zdravotný stav matky bolo odročené pojednávanie
nariadené na 30. apríla 2019, ďalšie pojednávanie určené na deň 17.09.2019 odročené pre kolíziu
na strane právneho zástupcu otca a prvé pojednávanie vo veci samej pred Okresným súdom Levice

sa uskutočnilo až dňa 08.10.2019, na ňom vypovedali matka, otec a matka informovala súd, že sa
maloleté deti podrobujú terapii u psychológov G.. V. a G.. R. a na otázku sudkyne, či bola u detí
diagnostikovaná psychiatrom choroba matka uviedla: „U psychiatra som s deťmi nebola, avšak obe deti
majúposttraumatickústresovúporuchudiagnostikovanúpsychologičkouaextrémnuseparačnúúzkosť“.
Súd nezisťoval, z akého dôvodu vybrala matka maloletým deťom rôzne terapeutky.

15. Na žiadosť Okresného súdu Levice doručil do súdneho spisu vyšetrovateľ OR PZ Levice znalecký
posudok č. 38/2018 vyhotovený Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o.,
so sídlom v Nových Zámkoch, vypracovaný na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Levice vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí L., účelom ktorého bolo odstrániť

rozpory medzi znaleckým posudkom D.. L. D. vypracovaným pre účely trestného konania a súkromným
znaleckým posudkom G.. M. M. predloženým matkou, výsledky ktorého ovplyvnili rozhodnutie vo veci
trestného stíhania za zločin sexuálneho zneužívania, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa zo 07.11.2019
sp. zn. ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 zastavené s odôvodnením, že je nepochybné, že sa nestal
skutok, za ktorý sa vedie trestné stíhanie.

16. Na č. l. 1239 je žurnalizované podanie matky (jej právneho zástupcu) adresované Okresnému súdu
Levice dňa 30. januára 2020, ktorým odpovedá a predkladá listiny na žiadosť súdu, medzi iným aj
potvrdenie o návšteve školy maloletou M. z 27.01.2020 vydané Súkromnou základnou školou R. v R.
H. o tom, že maloletá M. v školskom roku 2019/2020 je žiačkou prvej triedy tejto školy, bez oznámenia

zmeny bydliska maloletých detí, o ktorom sa Okresný súd Levice dozvedel z oznámenia ÚPSVaR Levice
z 29.01.2020, ktorý dal Okresnému súdu Levice na vedomie, že matka žije s deťmi na adrese R. H. a túto
skutočnosť na žiadosť Okresného súdu Levice potvrdila matka v podaní zo 07.02.2020 tvrdiac, že sa
tak stalo na doporučenie terapeutiek maloletých detí, aby s maloletými deťmi opustila prostredie, ktoré
im môže pripomínať traumatické zážitky z minulosti a tento stav trvá už od mesiacov august, september

2019. Na základe tejto skutočnosti rozhodol Okresný súd Levice o prenesení miestnej príslušnosti vo
veci na Okresný súd Žiar nad Hronom, kde bola vec zapísaná pod sp. zn. 7P/22/2020. Okresný súd
Žiar nad Hronom už na 27.07.2020 nariadil prvé pojednávanie, pred ktorým doručila matka Okresnému
súdu Žiar nad Hronom odborné vyjadrenie D.r. K. L., PhD. k posúdeniu procesu odhaľovania susp.sexuálneho zneužívania u maloletých detí na základe odborných vyjadrení vypracované na objednávku
matky a ďalšie odborné vyjadrenie tej istej znalkyne na posúdenie zvukovej nahrávky maloletej M. v
kontexte procesu odhaľovania susp. sexuálneho zneužívania maloletej vypracované tiež na objednávku

matky. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 27.07.2020 súd prvej inštancie vypočul prítomnú
matku, otca, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, žiadne dokazovanie na tomto pojednávaní
nevykonal a odročil ho na 02.10.2020 za účelom výsluchu G.. V. a G.. R. s tým, že následne nariadi
znalecké dokazovanie ústavom a žiadal od rodičov predložiť otázky na znalecký ústav. Ani na tomto
pojednávaní nebol prejednávaný návrh otca na zmenu výchovného prostredia, z dôkazov navrhnutých

účastníkmi vykonal okresný súd iba výsluch G.. N. V. a G.. Y. R. a pojednávanie bolo odročené za
účelom vykonania znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. V dopytoch adresovaných konkrétnym
znalcom Okresný súd Žiar nad Hronom uvádzal, že chce požiadať znalca o vypracovanie znaleckého
posudku v konaní o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom L. a uviedol aj otázky, ktoré
by mal znalec zodpovedať. Po neúspešnom pokuse uložiť znaleckú úlohu konkrétnym znalcom či
znaleckým organizáciám okresný súd nariadil pojednávanie na 25.06.2021 a o návrhu matky na zmenu

rozvodového rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi rozhodol bez vykonania dôkazov
navrhovaných účastníkmi konania.

17. O zákaze styku otca s maloletými deťmi rozhodol súd prvej inštancie už pred rozhodnutím vo
veci samej na základe návrhu matky uznesením č. k. 7P/22/2020-1365 z 25. novembra 2020, ktorý

ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 7P/22/2020 na Okresnom súde Žiar
nad Hronom s odôvodnením, že otec sa po dlhej dobe, kedy sa s deťmi nestretával, namiesto toho,
aby si po rokoch postupne budoval s deťmi vzťah, pristúpil ku krajne nevhodnému a k deťom značne
necitlivému riešeniu situácie tým, že keď s ním deti odmietli na styk v novembri 2020 ísť, vyhrážal sa
políciou, teda zvolil silové riešenie, ktoré vystavuje deti stresu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o

návrhu matky na zákaz styku neodkladným opatrením vychádzala aj zo správy kolízneho opatrovníka,
ktorý uskutočnil šetrenie v domácnosti matky a maloletých detí 20. novembra 2020, kedy v rámci
rozhovoru s matkou boli dopytované aj maloleté deti ohľadne vôle stretnúť sa s otcom, ktoré odpovedali
záporne. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/2/2021 z 27. januára 2021 potvrdil
uznesenie okresného súdu, odôvodnenie ktorého bolo inšpiráciou Okresného súdu Žiar nad Hronom

pre rozhodnutie o veci samej, čo vyplýva z porovnania dôvodov uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoP/2/2021 v bode 47 a rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v bode 28
skoro doslovne zhodnom v častiach, kde súdy poukazujú na prebiehajúcu psychoterapeutickú liečbu
maloletých detí, ktorých stav sa po návšteve otca zhoršuje a k výsledku trestného konania vo veci
zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí L. uvádzajú, že výsledok trestného konania, ktoré bolo

zastavené nevylučuje, že skutok sa skutočne mohol stať.

18. Senát prejednávajúci vec 17CoP/37/2021 s týmto názorom nesúhlasí.

19. Trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí, z ktorého bol podozrivý

ich otec, bolo zastavené podľa uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach zo
07.11.2019 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého môže prokurátor zastaviť
trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Oprávnenie
policajta zastaviť trestné stíhanie podľa tohto zákonného ustanovenia, ak nebolo vznesené obvinenie
vyplýva z § 215 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. V dôvodoch uznesenia Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach zo 07.11.2019 sú popísané dôkazy, z ktorých pri zastavení
trestnéhostíhania,pretožesaskutoknestal,vyšetrovateľvychádzal.Bolivyhodnotenédôkazysvedčiace
v prospech tvrdení uvádzaných v trestnom oznámení aj vyvracajúceho jeho obsah. Vyšetrovateľ
vzhľadomnanámietkykznaleckémuposudkuD..L.D.apredloženýznaleckýposudokG..M.M.,ktorých
závery sa líšili, pribral do konania Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s. r. o., so sídlom

Nové Zámky, ktorý vyšetril maloleté deti a na základe jeho záverov dospel k názoru, že sa skutok, z
ktorého matka obviňovala otca detí, nestal.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 16. decembra 2014 sp. zn. III. ÚS 725/2014
konštatoval, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je determinované hodnotením zadovážených

dôkazov, pri ktorom sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Ak dôkazy nedávajú dostatočný podklad na vedenie trestného stíhania, resp. na jeho
pokračovanievtrestnomstíhaní,niejemožnévtrestnomstíhanípokračovať,pretožeústavanegarantuje
nikomu „právo na trestné stíhanie iného“. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorú posudzoval ústavnýsúd v označenom unesení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Tz/29/94 zo 6. februára 1996 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 11/1996,
podľa ktorého pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku

(teraz § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) nepostačuje len zistenie, že o existencii skutku sú
pochybnosti vyplývajúce z rozporov vo vykonaných dôkazov, ktoré sa nepodarilo odstrániť. Aplikácia
tohto ustanovenia predpokladá istotu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

21. Odvolací súd poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 725/2014

a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 11/1996 mieni vzhľadom
na názor Okresného súdu Žiar nad Hronom a senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15CoP/2/2021, že zastavenie trestného stíhania vo veci zločinu sexuálneho zneužívania preto, že je
nepochybné, že sa skutok nestal, neznamená v skutočnosti, že sa skutok nestal a je naďalej možné
zotrvať na názore, že obvinenia matky vo vzťahu k otcovi možno považovať za pravdivé a že maloleté
deti skutočne zažili s otcom traumatizujúci zážitok, ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 28

napadnutého rozsudku upozorniť, že kým nie je výsledok trestného konania vo veci zločinu sexuálneho
zneužívania vyvrátený, je potrebné z neho vychádzať.
21.1 Súd prvej inštancie si mal v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 15CoP/21/2021 všimnúť aj pasáže,
kde odvolací súd zdôrazňoval, že v konaní o neodkladnom opatrení súd svoje závery nevyvodzuje z
vykonaného dokazovania, ale z aktuálnej situácie, ktorá po šetrení kolízneho opatrovníka v domácnosti

detí vyžadovala okamžitú dočasnú úpravu do rozhodnutia o veci samej, ku ktorej má okresný súd
pristupovať veľmi citlivo vzhľadom na závažnosť predmetu konania a nie vytrhnúť iba určité pasáže bez
kontextu s ostatnou časťou odôvodnenia.

22. Osobitnú úpravu dokazovania Civilný sporový poriadok neobsahuje, z tohto dôvodu aj v konaniach

podľa Civilného mimosporového poriadku je potrebné aplikovať ustanovenia Civilného sporového
poriadku o dokazovaní (o spôsobe vykonávania dôkazov, dôkazných prostriedkov, hodnotení dôkazov),
ktoré ukladajú súdu vykonávať dôkazy na pojednávaní alebo aj mimo pojednávania za splnenia
zákonných podmienok upravujúce, čo môže byť dôkazným prostriedkom (najmä výsluch strany, výsluch
svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka), o povinnosti súdu hodnotiť

dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
starostlivosti prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 185, 187, 188, 191 C. s. p.). Vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, kde je súd podľa § 35 C. m. p. povinný zistiť skutočný stav veci
súd nielen môže, ale je aj povinný vykonať iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci (§ 36 C. m. p.).

22.1 Procesný postup súdu prvej inštancie vykazuje nedostatky v procese dokazovania z dôvodu, že
dôkazy zákonom predpísaným spôsobom nevykonal, listinné dôkazy predkladané účastníkmi konania
neprečítal, nevyhodnotil a z popisu obsahu súdneho spisu súdom prvej inštancie a odvolacím súdom je
už na prvý pohľad zrejmé, že okrem rozhodnutí, ktoré citoval okresný súd v bode 4 až 15 odôvodnenia
svojho rozsudku mal prihliadnuť na množstvo informácií vyplývajúcich zo súdneho spisu, vyhodnotiť

každújednotlivoajvovzájomnejsúvislosti,pretožeibatakmoholdospieťksprávnemunázoru,čijenávrh
matky na zákaz styku maloletých detí s otcom, prípadne návrh otca na zmenu výchovného prostredia
a uloženie výchovného opatrenia dôvodný.

23. Nie je zdôvodnené v rozsudku okresného súdu, prečo podriadil návrh matky na zmenu úpravy

styku pod ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o rodine, ktorý upravuje možnosť rodičov nežijúcich spolu
kedykoľvek sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností s tým, že ak sa nedohodnú,
môže sa súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prípadne upraviť styk aj s blízkymi osobami, keď sa
matka návrhom na zákaz styku a otec návrhom na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti domáhali

zmeny pôvodného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré pripúšťa ustanovenie
§ 26 zákona o rodine (ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností). Pokiaľ už
súd o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol a to rozsudkom Okresného súdu Levice č. k.
3P/19/2015-125 z 31.05.2016, mal súd prvej inštancie zamerať dokazovanie na zistenie, či od tohto

rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských
práv a povinností v ktorejkoľvek časti.24. Na základe obsahu spisu sa zatiaľ javí, že nastala podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ale príčina zmeneného stavu podľa názoru
odvolacieho súdu zistená nebola. Vzťah otca a maloletých detí evidentne dobrý nie je, zistil to aj kolízny

opatrovník pri návšteve maloletých detí v ich prirodzenom prostredí dňa 20.11.2020. Čo však viedlo k
tejto situácii nevyplýva ani zo svedeckých výpovedí psychoterapeutiek maloletých detí G.. V. a G.. R.,
ktoré tvrdia, že poskytujú maloletým deťom psychoterapeutickú pomoc pre posttraumatickú stresovú
poruchu, ktorá ale u detí psychiatrom diagnostikovaná nebola a príčina strachu detí z otca doteraz
objasnená nebola.

25. Odvolací súd nebagatelizuje tvrdenia matky o existencii strachu maloletých detí z otca ani zistenia
kolízneho opatrovníka, že maloleté deti skutočne otca odmietajú. Zrušením tohto rozhodnutia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie mieni iba dosiahnuť, aby sa zistila skutočná príčina strachu detí z otca z
dôvodu, že sexuálne zneužívanie detí otcom je veľmi vážne obvinenie, ktoré nie je možné považovať
za dôvod odmietania otca deťmi, pokiaľ spáchanie tohto skutku skutočne preukázané nebolo. Otec

predložil množstvo dôkazov vyvracajúcich obvinenie matky, matkou predkladané odborné vyjadrenia
spochybňujú znalecké posudky vypracované pre účely trestného konania a javí sa, že žiadnemu zo
znalcov alebo znaleckému ústavu sa do hodnotenia predchádzajúcich posudkov nechce. Ak však má
byť objektívne zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie sa nevyhne znaleckému dokazovaniu
za účelom zistenia príčin odmietavého vzťahu maloletých detí k otcovi, ak rodičia zotrvajú na svojich

návrhoch, pretože súd nemá odborné znalosti na to, aby maloleté deti vo veci vypočul a sám príčinu,
prečo sa deti nechcú stretávať s otcom, zistil. Ak by rodičia tvrdiaci, že im ide o blaho a najlepší záujem
detí prejavili navzájom dobrú vôľu a podriadili by sa namiesto znaleckého dokazovania výchovnému
opatreniu podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, podľa ktorého môže súd uložiť maloletému a
jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu, bolo by možné

v jeho priebehu zistiť, či strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia matky o tom, že im
otec v minulosti ubližoval.

26. Zákon o rodine priznáva obom rodičom rovnocenné rodičovské práva a povinnosti, ktorých súčasťou
je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 zákona o rodine), dieťa má
právo podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi, pokiaľ záujem dieťaťa, ktorý musí byť sledovaný pri každom
rozhodovaní súdu vo vzťahu k maloletým deťom nevyžaduje odlišnú úpravu. Zakázať styk rodiča s

maloletým je podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine možné taktiež len v záujme maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie si musí v prvom rade
ujasniť, čo je predmetom súdneho konania a ak konanie začalo na návrh účastníka, musí rozhodnúť
o celej prejednávanej veci (§ 212 ods. 2 C. s. p.). Nároky uplatnené v konaní musí podriadiť pod

správne zákonné ustanovenia a dokazovanie zamerať na zistenie rozhodujúcich skutočností pre prijatie
záveru o ne/dôvodnosti návrhov. Vzhľadom na charakter veci musí súd prvej inštancie vykonať všetky
dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci a to zákonom predpísaným spôsobom, jeho
výsledky vyhodnotiť, závery, ktoré z dôkazov vyvodil zrozumiteľne popísať v dôvodoch rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé aj úvahy súdu, ktoré ho priviedli k zvolenému spôsobu

rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania, ak návrh na
rozhodnutie zo strany účastníkov podaný bude.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).