Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710203854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1710203854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1710203854 Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej
a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov: X/ H. H.,
X.. XX.XX.XXXX, L. E., L., Š. S. R., X/ A.. E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Č.P. X, L., Š. S. R., Xa/ E.. E. Š., X..
X.XX.XXXX, L. Y. XXX/X, H., Š. S. R., C. Xb/ L. Š., K.. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXX/X, H., Š. S. R., X/ Š.
B., X.. XX.X.XXXX, L. X.Z. XXX/XX, H. J. L., S. R. (právny X. J. Ž. Y. X. K. - C. B., K.. R., X.. X.XX.XXXX,

B.. X.X.XXXX X. L. H. J. L., Š. S.C.) X/ E. R., X.. XX.X.XXXX, L. R., Z. X. Z., Š. S. R., X/ H. R., X..
XX.X.XXXX, L. H. J. L., štátny občan SR, žalobcovia zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna
42, Bratislava, proti žalovanej: B. E., X.. XX.X.XXXX, L. G. XX, L., štátny občan SR, zastúpená: Mgr.
Miroslav Tokarčík, advokát so sídlom Študentská 17, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/108/2010-232, zo dňa 19.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/108/2010-232 zo dňa 19.10.2016 m e n
í tak, že:

Súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovanej B. E., X.. XX.XX.XXXX, že ako predávajúca uzatvára
so žalobcom v 1. rade H. H., X.. XX.XX.XXXX C. F. F. B. S. S. J. Y. J. F. R.M. J. S. Y. XX/XXX na J. J.
K. „. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XXXXX H. B. na Z. Y. Č.. XXX Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J.
L. C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v sume 4.461,85 eur,
so žalobcom v 2. rade A.. E. H., X.. XX.XX.XXXX C. F. F. B. S. S. J. Y. J. F. R.M. J. S. Y. XX/XXX na J.
J. K. „. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XXXX H., B. na Z. Y. Č.. XXX Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H.

J. L. C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v sume 1.228,50 eur,
so žalobcami v 3. rade: C.) E.. E. Š., X.. X.XX.XXXX C. L.) L. Š., K.. H., X.. XX.X.XXXX C. F. F.J. B. S.
S. J. Y. J. F. R. J. S. Y. XX/XXX, na J. J. K. „. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XXXXX H., B. na Z. Y. Č.. XXX, Y.
Okresným Ú. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. C. S. S. J. Y. J. F. R. J. S. Y.F. XX/XXX na J. J.
K. „. Č.. XX/X, S. J. S. Y. X.XXX H. B. na Z. Y. Č.. XXX Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J. L.
C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 4. rade Š. B., X.. XX.X.XXXX C. F. F. B. S. S. J. Y. J. F. R. J. S. Y. XX/XXX na J. J. K. „.“. Č..

XX/X - S. J., S. Y. XXXXX H., B. na Z. Y. Č.. XXX, Y. Okresným Ú. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.
R. C. S. S. J. Y. J. F. R. J. S. Y. XX/XXX, na J. J. K. „. Č.. XX/X, S. J. S. Y. X.XXX H. B. na Z. Y. Č.. XXX,
Y. OkresnÝ. Ú. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 5. rade E. R., X.. XX.X.XXXX C. F. F. B. S. S. J. Y. J. F. R. J. S. Y.Ľ. XX/XXX na J. J. K. „. Č..
XX/X - S. J., S. Y. XXXXX H., B. na Z. Y. Č.. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.
R. C. S. S. J. Y. J. F. R. J. S. Y. XX/XXX, na J. J. K. „. Č.. XX/X - S. J.G. S. Y. XXXX H. B. na Z. Y. Č.. XXX

Y. Okresným Ú. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 6. rade H. R., X.. XX.X.XXXX C. F. F. B. S. S. J. Y. J. F. R. J., S. Y.Ľ. XX/XXX na J. J. K.
„. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XXXXX H., B. na Z. Y. Č.. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J.
L. C. F. Ú. R. C. S. S. J. Y. J. F. R. J., S. Y. XX/XXX na J. J. K. „. Č.. XX/X
- orná pôda, o výmere 8.632 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom
R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v celkovej sume 3.793,60 eur.Kúpnu cenu sú žalobcovia 1,2,3,4,5, 6 povinní zaplatiť žalovanej v hotovosti každý z nich v deň
nasledujúci po dni doručenia výpisu z listu vlastníctva o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa výroku
tohto rozsudku na žalobcov 1,2,3,4,5,6.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 6C/108/2010-232 zo dňa 19.10.2016 zamietol žalobu žalobcov,
ktorou sa po procesnej zmene domáhali vydania rozsudku o nahradení vôle žalovanej tak, že ako
predávajúca uzatvára so žalobcom v 1. rade H. H., X.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o
odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku
parcely registra „U. Č.. XX/X - orná pôda, o výmere 31351 m2 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX,

vedenom Okresným úradom R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v sume 4.461,85
eur,sožalobcomv2.radeA..E.H.,X..XX.XX.XXXX, akokupujúcimkúpnuzmluvuoodplatnomprevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným
úradom R., F. S. pre S. R.,S. H. J. L. C. F. Ú. R.É., za kúpnu cenu v sume 1.228,50 eur, so žalobcami

v 3. rade E.. E. Š., X.. X.XX.XXXX C. L. Š., K.. H., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o
odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku
parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda, o výmere 31351 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX
vedenomOkresnýmúradomR.,F.S.preS.R.,S.H.J.L.C.F.Ú.R.ao odplatnomprevodevlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná

pôda o výmere 8.632 m2 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX Y. Okresným Ú. R., F. S. pre S. R., S.
H. J. L. C. F. Ú. R., za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur, so žalobcom v 4. rade C. B., K.. R., X..
X.X.XXXX, ako kupujúcou kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 33/252 na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda o výmere 31351 m2
zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C.

F. Ú.B. R. a o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252 na
pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda o výmere 8.632 m2 zapísaného na Liste vlastníctva č.
XXX vedenom Okresným úradom R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.B. R. za kúpnu cenu v celkovej
sume 5.690,35 eur, so žalobcom v 5. rade E.H. R., X.. XX.X.XXXX, ako kupujúcim kúpnu zmluvu o
odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku

parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX
vedenom Okresným úradom R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. a o odplatnom prevode vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná
pôda, o výmere 8.632 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom R.,
F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.B. R. za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur a so žalobcom v

6. rade H. R., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcim, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 22/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda,
o výmere 31.351 m2 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom R., F. S. pre
S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.B. R. a o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 22/252 na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda o výmere 8.632 m2, zapísaného

na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú.B. R., za
kúpnu cenu v celkovej sume 3.793,60 eur, v znení kúpnej zmluvy predloženej žalobcami v 1. až 6. rade,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 1.4.2009 bola Správou katastra R. J. Č. Y.- XXX/
XX v katastri nehnuteľností zavkladovaná kúpna zmluva uzavretá medzi E. R., ako predávajúcim a

žalovanou, ako kupujúcou. Jej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 11/18-in k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci H. J. L., Y. F. Ú. R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
ako pozemok parcela registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2 a ako pozemok
parcela registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2 (ďalej aj sporné alebo predmetné
nehnuteľnosti) za cenu 26.555,- eur, ktorej časť vo výške 5.000,- eur, podľa článku III zmluvy bola

vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške 21.555,- eur mala byť
kupujúcou uhradená v hotovosti potom, ako kupujúca obdrží list vlastníctva. Ku dňu 28. apríla 2006
boli na liste vlastníctva č.XXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci H.
J. L., v katastrálnom území R., pozemok parcela registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda, o výmere
31.351 m2 a ako pozemok parcela registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 8.632 m2, evidovaní

žalobcovia 4/, 5/, 6/, právna predchodkyňa žalobcov 1/ a 2/ U. H., K.. R., právna predchodkyňa žalobcov3/ C. H., K.. R. C. E. R.. Výzvou zo dňa 22.3.2010 žalobcovia 1/,4/, 5/, 6/ a právna predchodkyňa
žalobcov 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornili žalovanú na porušenie predkupného
práva pri uzatvorení kúpnej zmluvy a podľa § 603 ods. 3 OZ žalovanú vyzvali, aby im ako kupujúca

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23. 1. 2009 ponúkla jej spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok,
za akých ho nadobudla. Žalovaná bola vyzvaná na podpísanie a úradne overenie podpisu priloženého
návrhu kúpnej zmluvy v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala 1.4.2010. Z kópie
vyjadrení k predkupnému právu mal súd prvej inštancie preukázané, že tieto boli vyhotovené na
predtlačenom texte s doplnením konkrétnych údajov ručne písaným textom. Podpísaný E. R. nimi žiadal

adresátov o oznámenie v lehote 15 dní, či majú záujem o odkúpenie podielu 11/18 na predmetných
nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 450,-Sk/m2, ktorú ponúkol kupec pred uzatvorením kúpnej zmluvy.
Vyjadrenia adresované žalobkyni 4/ a právnej predchodkyni žalobcov 3/ C. H. sú identické, datované
sú „V Bratislave dňa 27. 11. 2008. Vyjadrenie adresované žalobcovi 2/ je datované „V Bratislave dňa
27. 2. 2009“, a okrem LV č. XXX uvádza aj LV č. XXX, pričom pri označení adresáta sa nachádza
aj veľkým tlačeným písmom rukou písaný text: „A NA VEDOMIE AJ OSTATNÝM DEDIČOM“. Podľa

výpisu z katastra nehnuteľností boli ku dňu 8. 4. 2010 na liste vlastníctva č.XXX pre F. Ú. R., ako
podieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2
evidovaní žalobcovia 1/,4/, 5/, 6/, právna predchodkyňa žalobcov 3/ C. H., K.. R. a žalovaná. Podľa
výpisu z katastra nehnuteľností boli ku dňu 8.4.2010 na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
R., ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda, o výmere 8.632

m2 evidovaní žalobcovia 2/,4/,5/, 6/, právna predchodkyňa žalobcov 3/ C. H., K.. R. a žalovaná. Listom
zo dňa 7.4.2010 žalovaná právnemu zástupcovi žalobcov 1/,4/, 5/, 6/ a právnej predchodkyne žalobcov
3/ oznámila, že nemá záujem nič odpredávať. Ku dňu 30.5.2011 boli na liste vlastníctva č.XXX pre F.
Ú. R., k pozemku parcele registra „E“ parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 31.351 m2 ako podieloví
spoluvlastníci evidovaní žalobcovia 1/,3/,4/, 5/, 6/ a žalovaná. E. R. v konaní uviedol, že kúpna cena

uvedená v kúpnej zmluve bola len čiastočná. V skutočnosti so žalovanou uzavreli v roku 2010 dodatok
na sumu 365.043,96 eur. Celá kúpna cena uvedená v dodatku mu bola postupne vyplatená, časť
prevodom na jeho bankový účet, časť v hotovosti a časť použil na splatenie svojich záväzkov, okrem
iného aj zo sprostredkovateľskej zmluvy, vďaka ktorej sa mu podarilo uzatvoriť uvedenú kúpnu zmluvu.
Dňa 23.1.2009 E.X. R. Y. H. J. L. rukou podpísal predtlačený text, v ktorom prehlásil, že: „Vyjadrenia

oslovených spolupodielnikov k predkupnému právu na pozemky v k.ú. R. J..Č.. XX/X C. XX/X, B. na Z.
Č..XXX R. F. R. v určenej lehote boli nasledovné: ani jeden z oslovených spoluvlastníkov neprejavil o
kúpu môjho podielu vo výške 11/18 predmetných pozemkov záujem (oslovení sa v navrhovanej lehote
nevyjadrili). Dňa 28.5.2010 mal byť v H. J. L. H. E. R., ako predávajúcim a žalovanou, ako kupujúcou
uzavretý Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2008. Jeho predmetom bola zrušenie článku III.

-Kúpna cena a spôsob platby a jeho nahradenie nasledovným znením: „Predávajúci predáva predmet
kúpy za 365.043,96 eur (slovom: tistošesťdesiatpäťtisícštyridsaťtri eur a deväťdesiatšesť centov).“. K
osvedčeniu pravosti podpisu predávajúceho na dodatku došlo dňa 31.5.2012 na Notárskom úrade
JUDr. Štefana Kuteniča v Žiari nad Hronom. Žalovaná dňa 29.10.2010 informovala právneho zástupcu
žalobcov, že súhlasí s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy a ponúka svoj spoluvlastnícky podiel

k predmetným nehnuteľnostiam na odpredaj ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok, za
akých ho nadobudla.
3. Žalobca 1/ v spore vypovedal, že si nespomína, že by mu bol doručený od E. R. návrh na predaj
predmetnýchnehnuteľnostízakúpnucenu450,-Sk/m2.Nevedelaniuviesťpresnýrok,kedysadozvedel
o predaji sporných nehnuteľností pánom R., poukázal na to, že s ním nikto nerokoval o nájomnej zmluve

k pozemkom. Žalobca 2/ v spore vypovedal, že si nespomína, že by mu bol doručený od E. R. návrh na
predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 450,- Sk/ m2, poukázal na to, že s ním nikto nerokoval
o nájomnej zmluve k pozemkom. Za žalobcu 3/ JUDr. E. Š. uviedol, že mu nebol doručený od E. R. návrh
na predaj sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 450,- Sk/ m2. E. R. poznal, keďže vyrastal v H. J. L.
C. K. R. bývala oproti cez ulicu, a s predávajúcim sú rovnako starí. Uviedol, že s ním nikto nerokoval

o nájomnej zmluve k pozemkom, v roku 2011 ho oslovil s ponukou na odkúpenie pozemkov A.. Š.,
ktorý prišiel za ním do domu a mal záujem odkúpiť podiel manželky na pozemkoch, pričom za celkovú
výmeru 33 árov pozemkov ponúkal kúpnu cenu približne 3 000,- eur pod podmienkou, že to nepovedia
ostatným spoluvlastníkom. Za žalobcu 3/ L. Š. vypovedala, že v spore pôvodne zastupovala svoju mamu
C. H., pričom mama na ňu neskôr pozemky previedla za symbolickú cenu. Uviedla, že v čase, keď prišla

ponuka na odkúpenie pozemkov za 450,- Sk/m2, zdalo sa to všetkým spoluvlastníkom v tej dobe za
premrštené, nakoľko porovnateľné pozemky sa v tej dobe prevádzali asi za 30,- Sk/m2. Žalobkyňa 4/
vypovedala, že jej bol doručený od E. R. návrh na predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu
450,- Sk/m2, spomenula si, že ju zastavil E. R. a pýtal sa jej, či súhlasí s kúpnou cenou 450,- Sk/m2.Hovorila mu, či sa nezbláznil, že ide o ornú pôdu bez inžinierskych sietí. E. R. jej mal povedať, že takú
cenu dostal od p. C.. Poukázala na to, že p. C. vedel, že ich rodina takúto sumu nebude vedieť zaplatiť.
Žalovaná vypovedala, že dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve podpisovala, no nevedela uviesť, prečo došlo

k jeho uzatvoreniu, pretože všetko vybavoval jej nevlastný otec G.. D. C., X.. XX. H. XXXX, L. H. J. L.,
F. B. Y. E. XXXX. Nevlastný otec jej vtedy povedal, že má podpísať zmluvu a následne jej povedal,
že má podpísať dodatok. Ona síce tieto dokumenty čítala, no nepamätá si, aká kúpna cena tam bola
napísaná. Peniaze, ktorými bola hradená kúpna cena, boli asi nebohého C.. Uviedla, že E. R. pozná z
dediny, keď bola dievča bývala Y. H. J. L.. Pri podpisovaní dokumentov - kúpnej zmluvy a dodatku, sa

s ním nestretla, podpisovali ich osobitne. Žalovaná si vôbec nepamätala, prečo v súhlase zo dňa 29.
10. 2010 nespomenula, že mal byť uzatvorený dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Uviedla, že potvrdeniami
o úhradách kúpnej ceny predávajúcemu nedisponuje. Svedok E. R. vypovedal, že žalobcovia sú jeho
príbuzní, je síce s nimi v rodinnom vzťahu, avšak v bližšom kontakte nie sú, pretože sa v roku 2008
odsťahoval do Ž. X. P.. Žalovaná je jeho kamarátkou, túto pozná od malička, ešte keď bola dieťa, avšak
v nejakom bližšom vzťahu spolu nie sú. Uviedol, že predmetné pozemky predal asi v roku 2008, vtedy

mal o ne záujem pán C., ktorý chcel odkúpiť tieto pozemky. Ich pôvodná dohoda bola taká, že svedok
tieto pozemky odpredá za 360 000,- eur, z ktorej sumy mal svedok dostať 60% a zvyšných 40% mal
dostať pán C.A. za sprostredkovanie obchodu. Nakoľko svedok nemal v tom čase dostatok financií,
pristúpil na takúto dohodu s pánom C., podľa ktorej mal za pozemky dostať len 60% kúpnej ceny. Spísali
s nebohým C. spolu zmluvu, pričom za predmetné nehnuteľnosti dal pán C. J.eniaze v korunách a po

prechode na menu euro v eurách. Peniaze mu pán C. začal vydávať v roku 2007 alebo 2008, keďže
boli ústne dohodnutí, že od neho odkúpi ten pozemok. Po roku až dvoch spravili zmluvu. V korunách
mu nebohý C. dal sumu vo výške 250.000,- Sk až 300,000,- Sk, potom mu posielal peniaze v eurách.
Bankovým prevodom mu 4 alebo 5 mesiacov po sebe pán C. J.reviedol sumu vo výške cca 1 000,-
eur. Potom si svedok zvykol pre peniaze chodiť do H. J. L., vždy pánovi C. predtým zatelefonoval a

dohodli sa, že mu dá peniaze. Peniaze mu pán C. dával v hotovosti, keď ho svedok navštívil v H. J. L. a
celkovo mu za pozemky do dnešného dňa zaplatil sumu vo výške 200.000,- eur. J. C. svedok podpisoval
prevzatie peňazí, pričom potvrdenia zostávali u J. C.. Uviedol, že k podpisu dodatku č. 1 ku kúpnej
zmluve došlo po dohode s pánom C.. Svedok nevedel uviesť, na základe čoho sa zvýšila kúpna cena
uvedená v dodatku, oproti kúpnej cene uvedenej v zmluve, myslel si, že k sume, uvedenej v dodatku

na 365.043,96 eur, prišlo z toho dôvodu, že nebohý C. sa musel držať zákonov. Kúpnu zmluvu svedok
podpisoval doma u pána C.. Mal tušenie, že dodatok č. 1 podpisoval u právnika v Bratislave. Pozemky
ponúkal na predaj svojej rodine, t. j. žalobcom, pretože mali predkupné právo, týmto sa však kúpna
cena zdala priveľká, preto potom pozemky predal nebohému C., ktorý peniaze mal. Svedok A.. G. Š.
vypovedal,žezosubjektovnastranáchsporuokremžalobcu5/a žalobcu2/,poznáviacmenejvšetkých,

pretože ide o osoby, ktoré žijú v H. J. L., ako on. Uviedol, že v minulosti s D. C. založil dve obchodné
spoločnosti, v ktorých obaja boli jednými zo spoločníkov. Prvá firma, bola projekčná spoločnosť, G. Š.
v nej mal na starosti projekciu s inžinieringom a p. C. mal na starosti developerské projekty. Druhá
firma, bola výrobno - stavebná spoločnosť, produkovala betónové výrobky. Vždy podnikali za účelom
zisku, pričom hlavne spoločnosť H. K., dosahovala značné zisky, ktoré si spoločníci neskôr - po zdanení

aj rozdeľovali. D. C. mal ako fyzická osoba vo vlastníctve pozemky, ktoré dával do developerských
projektov, z ktorých niektoré sa uskutočnili, niektoré nie. Ich vzájomná spolupráca sa prerušila smrťou
D. C.A., Uviedol že, p. C. mal so žalovanou vzťah, ako s vlastnou dcérou. Po pracovnej stránke sa
s D. C. spoznal bližšie v roku 2003, charakterizoval ako solventného človeka, ktorého podporovala aj
jeho rodina. E. R. poznal, bol spolužiakom jeho manželky a sedával s ňou v jednej lavici. Uviedol,

že on predávajúcemu žiadne peniaze asi neposielal, ale manželka svedka asi áno. Jeho manželka v
minulosti požičala E. R. sumu okolo 50,- eur, možno dva-tri krát. O pozemkoch E. R. svedok vedel, že
tieto boli v katastrálnom území R., Ž.U. D. C. s predávajúcim tieto pozemky riešil. Bolo to súčasťou
jedného developerského projektu v ich firme, malo ísť o ťažbu a spracovanie štrkopieskov. D. C.Š. mu
spomínal, že najskôr s E. R. uzatvoril zmluvu o prenájme a neskôr tzv. ostrú zmluvu o týchto pozemkoch,

ktoré chcel vlastne venovať svojej nevlastnej dcére - žalovanej, nakoľko druhej z jeho nevlastných dcér
p. C. venoval prevádzku pohostinstva. Číslo účtu v V. L. XXXXXXXXXX je jeho osobný účet, nevedel
zodpovedať, z akého konkrétneho dôvodu v júli, v auguste a v septembri 2009, odoslal z tohto účtu na
účet E. R. každý mesiac po 1.000,- eur, pretože všetky platby z tohto účtu má na starosti jeho manželka,
keďžesinternetbankingomaninerobí.Odohodeokúpnejceneničnevedel,spomenulsi,ževzačiatkoch

spolupráce mu D. C. ukazoval obálku pre E. R., ktorá sa vrátila z ČR, pričom mu spomínal, že písomne
oboznamoval celú rodinu so zamýšľanou kúpou pozemkov. Tento ich developerský projekt nevyšiel.
Svedkyňa U. Š. vypovedala, že E. R. pozná, žiadne peniaze mu neposkytovala, ani ju nikdy nežiadal o
pôžičku. Uviedla, že disponovala s bankovým účtom manžela v V. L.. Denne z tohto účtu vykonávaladesiatky platieb, ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti jej manžela v dvoch obchodných spoločnostiach.
Uviedla, že pán C. ju nikdy nepožiadal o to, aby pánovi R. J.reviedla peniaze, nepamätala, či ju o to
požiadal jej manžel. Svedkyňa o troch platbách z účtu jej manžela v období od 8. 7. 2009 do 16. 9. 2009,

každej vo výške 1 000,- eur na účet E. R., nič bližšie uviesť nevedela a vypovedala, že manžel jej dával
pokyn na platby cez internetbanking takým spôsobom, že jej povedal: „toto mi zaplať“, dal jej číslo účtu
a to je celé, ona sa nikdy nepýtala na dôvod platby.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 34, § 35 ods. 1, § 40a, § 603, § 606
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník)

a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože podľa výsledkov dokazovania nadobudla žalovaná
spoluvlastnícky podiel vo výške 11/18 predmetných nehnuteľností za vyššiu cenu, ako je cena 26.555,-
eur, za ktorú by podiel od nej do vlastníctva získali žalobcovia, v prípade pozitívneho rozhodnutia
o ich uplatnenom nároku. Žalobcovia nepreukázali, že kúpna cena predmetných nehnuteľností bola
predávajúcemu vyplatená vo výške 26.555,- eur, ako sa to uvádzalo v kúpnej zmluve. Kúpna cena za
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/18 predmetných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 365.043,96

eur, čo je zrejmé z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, pričom reálne bola predávajúcemu vyplatená
iba suma vo výške 200.000,- eur a zvyšná časť kúpnej ceny bola započítaná na úhradu odmeny
sprostredkovateľa obchodu medzi predávajúcim a žalovanou, D. C.. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že D. C.Š. bol šikovným podnikateľom, ktorý nemal núdzu o peniaze. Pokiaľ mal D. C.
podnikateľský zámer s predmetnými nehnuteľnosťami taký, že sa na nich bude ťažiť štrk a piesok (kvôli

prebiehajúcimdeveloperskýmprojektomvobchodnýchspoločnostiach,ktorýchbolspoločníkom),musel
z dôvodu rozhodovania o využití predmetných nehnuteľností kontrolovať väčšinový spoluvlastnícky
podiel, t.j. minimálne 10/18. Preto oslovil predávajúceho, ktorý vlastnil podiel o veľkosti 11/18 s tým,
že mu sprostredkuje predaj tretej osobe za kúpnu cenu vo výške 450,- Sk za meter štorcový (rádovo
prevyšujúcu kúpnu cenu metra štvorcového ornej pôdy v danej lokalite v roku 2008), a s tým, že

40% z kúpnej ceny si ponechá ako sprostredkovateľ obchodu a 60% z kúpnej ceny bude vyplatený
predávajúcemu. Následne predávajúci oslovil s ponukou na využitie predkupného práva za kúpnu cenu
vovýške450,-Skzameterštvorcovýžalobcu4/aprávnupredchodkyňužalobcov3/.Žalobcu2/stakouto
ponukou oslovil až po uzavretí kúpnej zmluvy a žalobcov 1/, 5/ a 6/ neoslovil vôbec. Uvedené zistenie je
dôvodom na rozhodnutie súdu o tom, že kúpna zmluva je neplatná, a to na základe § 40a Občianskeho

zákonníka. Právna doktrína v tejto súvislosti uvádza: „Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva
má v prípade porušenia povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tri možnosti: a)
domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a
nadobúdateľom-treťouosobouzdôvodutzv.relatívnejneplatnostiprávnehoúkonualebob)domáhaťsa
mimosúdne od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu - tretej osoby, aby mu predaný spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu (§ 603 ods. 3 OZ), a to za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícky
podiel kúpil od povinnej osoby; ak tak nadobúdateľ neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má
právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle
nadobúdateľa,aleboc)naďalejsiponechaťpredkupnéprávo,ktorévšakzačnepôsobiťodteraz,atovoči
budúcemu nadobúdateľovi podielu ( § 603 ods. 3 in fine OZ).“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký

komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s.803). V posudzovanej veci strana žalobcov uplatnila procesný
nárok, ktorým žiadala realizovať možnosť b), neuplatnila procesný nárok podľa možnosti a), a keďže na
relatívnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada iba ab exceptio, vyslovil súd prvej inštancie názor,
že na zjavnú relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia § 140 Občianskeho zákonníka
prihliadnuť nemohol. Kúpnu zmluvu preto súd prvej inštancie považoval za platnú, rovnako za platný

považoval aj dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, a keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do
sféry dispozície predávajúceho sa titulom kúpnej ceny reálne dostala suma vo výške cca. 200.000,-
eur, súd prvej inštancie uzavrel, že predkupné právo žalobcov odkúpiť od žalovanej spoluvlastnícky
podiel za cenu 26.555,- eur zaniklo v dôsledku toho, že žalobcovia nesplnili neskoršie podmienky
prevodu predmetných nehnuteľností dohodnuté medzi žalovanou a predávajúcim, prostredníctvom D.

C.. V priebehu sporu vyplynula z dokazovania odhadná kúpna cena vo výške 200.000,- eur, aj to, že
predávajúci pred uzatvorením kúpnej zmluvy porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, preto
sa podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia zmenou žaloby mohli úspešne domáhať nahradenia
vôle žalovanej predať predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 200.000,- eur, resp. určenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďže žalobcovia žalobu takto nezmenili, súd prvej inštancie

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP).
5. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že konanie má vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že predávajúci E.X. R. nedodržal zákonné
predkupné právo žalobcov. Už v konaní pred súdom prvej inštancie predniesol dôvody porušenia
predkupného práva vo vzťahu k jednotlivým žalobcom, keďže skutková situácia sa pri nich čiastočne líši.
Podielový spoluvlastník je povinný doručiť ponuku na uplatnenie predkupného práva všetkým ostatným
podielovým spoluvlastníkom, čo E. R. neurobil. To má za následok nesplnenie ponukovej povinnosti

podľa § 140 OZ k sporným nehnuteľnostiam. Za riadnu ponuku na uplatnenie predkupného práva
sa považuje taká ponuka, v ktorej je pri nehnuteľnostiach stanovená lehota na prijatie ponuky dva
mesiace a viac. Vo výzvach na uplatnenie predkupného práva vo vzťahu k niektorým žalobcom je
stanovená lehota 15 dní. Nejedná sa teda o riadne ponuky na uplatnenie predkupného práva, a aj z
tohto dôvodu bolo predkupné právo porušené vo vzťahu k žalobcom. Takisto vo výzvach absentuje
údaj o splatnosti kúpnej ceny. Ak spoluvlastník nevyčká na uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a

prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje tým predkupné právo ostatných spoluvlastníkov.
Ak sa preukáže porušenie povinnosti spoluvlastníka z predkupného práva, potom má oprávnený
spoluvlastník nárok na uplatnenie ktorejkoľvek z troch možností, a nie je to dôvod len na rozhodnutie
o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 40a OZ, ako uviedol súd prvej inštancie. Ak bolo preukázané
porušenie povinnosti zaviazaného spoluvlastníka, na základe čoho si oprávnený spoluvlastník vybral

a uplatnil jednu z troch možností daných mu na výber, súdy vo všeobecnosti v súdnych konaniach
následne vyhodnocujú, či oprávnený spoluvlastník dodržal všetky zákonom stanovené podmienky na
uplatnenie tej ktorej možnosti, a teda či nastali/nastanú právne účinky s danou možnosťou spojené.
Žalobcovia preto zastávajú názor, že oprávnený spoluvlastník si v prípade porušenia povinnosti zo
strany zaviazaného spoluvlastníka musí vybrať a včas uplatniť voči správnemu subjektu jednu zo

špecifikovaných troch možností, pričom tento svoj výber nemôže následne právne účinne svojvoľne
meniť, ak chce byť s uplatnením svojho nároku úspešný. Je to z dôvodu, že každá z vymenovaných
troch možností má vlastné pravidla jej uplatnenia z hľadiska spôsobu, prostriedkov, subjektu voči
ktorému sa uplatňuje. Nesprávne je preto podľa názoru žalobcov tvrdenie súdu, že „žalobcovia sa
zmenou žaloby mohli úspešne domáhať určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia

namietajú, že zaplatenie kúpnej ceny 200.000,- eur E.Á. R. nebolo v konaní preukázané. Poukázali
na to, že E. R. overil svoj podpis na Dodatku dňa 31.5.2012, čo je až po uplynutí premlčacej doby na
napadnutie tzv. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Predžalobná výzva žalobcov je zo dňa 22.3.2010
a žaloba bola na súd podaná dňa 9.4.2010. V tom čase neexistoval žiaden Dodatok. Podľa žalobcov
bol dodatok uzavretý účelovo len kvôli tomuto súdnemu sporu, o čom svedčí dátum jeho uzavretia

28.5.2010, s osvedčením podpisu E. R. až dňom 31.5.2012. Predávajúci teda mal overiť svoj podpis
na Dodatku až o dva roky po jeho domnelom uzavretí. Z dátumu overenia podpisu E. R. na dodatku
je zrejmé, že dodatok bol vyhotovený až v máji 2012 s jediným cieľom, a to dosiahnuť zamietnutie
žaloby žalobcov. Dátum uzavretia dodatku, ako aj dátum overenia podpisu predávajúceho E. R. na
dodatku sú až po podaní žaloby na súd, respektíve po doručení predžalobnej výzvy na uzavretie

kúpnej zmluvy žalovanej. Ak by bol dodatok naozaj uzatvorený dňa 28.5.2010, prečo sa nespomenul
v žiadnej korešpondencii žalovanej alebo E. R. vo vzťahu k žalobcom, prečo sa prvýkrát spomína
až koncom roku 2013. Žalovaná listom zo dňa 29.10.2010 súhlasila s uzatvorením kúpnej zmluvy
k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach v prospech žalobcov (predmetný list žalovanej je
súčasťou súdneho spisu). Žalovaná týmto listom reagovala na list právneho zástupcu žalobcov zo dňa

22.3.2010 - predžalobnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, prílohou ktorej bol návrh kúpnej zmluvy
v zmysle ktorej žalovaná predáva v celosti spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach žalobcom za
kúpnu cenu 26.555,- eur. Ak by v novembri 2010 existoval dodatok o „zvýšení“ kúpnej ceny, žalovaná
by sa na tento dodatok nepochybne odvolala a nesúhlasila by s predajom nehnuteľností za kúpnu
cenu 26.555,- eur. Neexistovala skutočnosť, na základe ktorých by mali mať žalobcovia v danom čase

(uplatnenia svojho nároku a pokračovania v jeho domáhaní sa) pochybnosti o výške kúpnej ceny za
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Odo dňa podania žaloby zotrvával takýto skutkový stav
až do konca roku 2013, t.j. do predloženia dodatku a podpísaného predtlačeného vyjadrenia E.na
R.. Dôkazné bremeno preukázania skutočnej úhrady takto zvýšenej kúpnej ceny bolo na žalovanej
ako strany, ktorá dodatok predložila za účelom preukázania skutočností ňou tvrdených, a zároveň i

zmluvnej strany, ktorá na základe dodatku mala túto zvýšenú kúpnu cenu aj reálne plniť. Žalobcovia
namietajú, že žalovaná v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nakoľko okrem
inéhovypovedala,žeospôsobehradeniakúpnejcenysiničnepamätá,dôvodpodpisudodatkunepozná.
Výpoveď E.na R. je zmätočná a nedôveryhodná, nebolo ňou preukázané skutočné uhradenie kúpnejceny v sume uvedenej v dodatku. Z výpovede žalovanej vyplýva, že všetko vrátane dodatku mal
vybavovať jej nevlastný otec, D. C., potom ale nie je zrejmé ako mohol vybavovať overenie podpisu
E. R. na dodatku dňa 31.5.2012, štyri mesiace po jeho smrti (zomrel 25.1.2012). Žalobcovia uviedli, že

v súdnom spore trvali na výsluchu E. R. a žalovanej bezprostredne za sebou na jednom pojednávaní
(čo sa neuskutočnilo kvôli žalovanej), ďalej výpismi z bankového účtu E. R., potvrdeniami o úhrade
kúpnejcenyE.R.(ktoréžalovanánenašla).Ztýchtodôkazovnáslednepodľažalobcovvyplynulapotreba
ďalšieho dokazovania výsluchom A.. G. Š. a jeho manželky A.. U. Š.. Z výsluchu pani A.. Š.C. zase
podľa žalobcov vyplynula potreba konfrontácie, t.j. spoločného výsluchu týchto dvoch svedkov A.. Š. a

jeho manželky. Namietajú, že nemali žiaden dôvod, a ani možnosť (pre premlčanie) zvolený a uplatnený
nárok zmeniť za iný. Nemôže potom byť na ťarchu žalobcov, ak sa v priebehu súdneho konania s
niekoľkoročným oneskorením objaví dodatok, ktorý bol vyhotovený dodatočne, účelovo a bez reálneho
plnenia na jeho základe, t.j. len pre účely súdneho konania v záujme dosiahnutia zamietnutia žaloby.
V danom prípade sa spolu s predložením dodatku koncom roku 2013 zmenila aj obrana žalovanej v
súdnom spore, keď dovtedy súhlasila s predajom dotknutých nehnuteľností žalobcom za kúpnu cenu

26.555,- eur, a následne s odvolaním sa na dodatok už nie. Dovtedy žalovaná nevedela, že dodatok
uzavrela a uhradila na jeho základe niekoľkonásobne vyššiu kúpnu cenu? Obzvlášť, ak mal byť dodatok
uzavretý cca mesiac po podaní žaloby na súd. Dodatok vyhotovený a predložený súdu za týchto
skutkových okolností by mal byť vyhodnotený ako absolútne neplatný, a teda nevyvolávajúci žiadne
právne účinky. V danej súvislosti žalobcovia poukázali na § 41a ods. 2 OZ, na simuláciu právnych

úkonov. Poukázali aj na rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 30.11.2012, sp. zn. 17C/61/2011
posudzujúci obdobnú skutkovú situáciu, keď predávajúci a kupujúci dodatočne, po uplatnení nároku
z porušenia predkupného práva zo strany oprávneného spoluvlastníka, uzavreli dodatok ku kúpnej
zmluve, ktorým niekoľkonásobne zvýšili pôvodnú kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti, pričom
konajúci súd vyhodnotil tento dodatok ako fiktívny a účelový. Žalobcovia argumentujú, že súd prvej

inštancie v rozsudku uviedol, že predkupné právo žalobcov odkúpiť od žalovanej spoluvlastnícke
podielyzacenu26.555,-eurmalozaniknúťvdôsledkutoho,žežalobcovianesplnilineskoršiepodmienky
prevodu predmetných nehnuteľností dohodnuté medzi žalovanou a predávajúcim prostredníctvom D.
C.. Ak sa tieto neskoršie podmienky, t.j. dodatočne dohodnuté podmienky prevodu vlastníckeho práva
zjavne dohodnú až potom, ako si oprávnený spoluvlastník účinne uplatní svoje práva, respektíve

ak vyjdú najavo až s niekoľkoročným odstupom po tomto uplatnení, ich právne účinky sú vzhľadom
na ich účelovosť sporné a spochybniteľné. V takom prípade oprávnený spoluvlastník logicky nikdy
nemôže splniť neskoršie podmienky prevodu vlastníckeho práva, keďže tieto neskoršie podmienky
boli dojednávané až potom, ako si on uplatnil a konkretizoval svoje nároky z porušenia predkupného
práva, a teda s jediným cieľom zabrániť mu v účinnej realizácií ním už predtým konkretizovaných

uplatnených nárokov. Uplatňovanie nárokov zo strany oprávnených spoluvlastníkov by sa tým fakticky
stalo zbytočné, reálne nevymožiteľné. Neakceptovateľné a v rozpore s dobrými mravmi by bolo, ak by
žalobcovia mali žalovanej uhradiť kúpnu cenu 200.000,- eur, resp. 365.043,96 eur, ktorú kúpnu cenu ona
v skutočnosti za dotknuté nehnuteľnosti nezaplatila. Ak by žalovaná, prípadne prostredníctvom D. C., v
skutočnosti od počiatku mienila zaplatiť E. R. kúpnu cenu 365.043,96 eur za spoluvlastnícke podiely na

nehnuteľnostiach, určite by to uviedla ihneď do kúpnej zmluvy, a nevystavovala by sa riziku uplatnenia
nárokov z porušenia predkupného práva, vzhľadom na sumu kúpnej ceny za 1m2 uvedenú vo výzvach
na uplatnenie predkupného práva, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobcovia namietajú, že z vykonaných
dôkazov nevyplynula skutočná úhrada kúpnej ceny E. R. vo výške 200.000,- eur. Z odôvodnenia
rozsudku ani nie je zrejmé z ktorých konkrétnych dôkazov, má vyplývať obdržanie sumy 200.000,-

eur E. R., titulom kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Sumu 200.000,- eur
spomenul E. R. jediný krát pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 9.3.2015, na tom istom pojednávaní
ale E. R. pri doplňujúcich otázkach akým spôsobom mu mala byť táto suma uhradená uviedol rozpätie
rôznych súm, z ktorých sa ani jeden výsledný súčet ani len nepribližuje k čiastke 200.000,- eur.
Ďalej v predtlačenom písomnom vyjadrení E. R. zo dňa 3.9.2013 je uvedená iná výška kúpnej ceny,

taktiež v dodatku, a samozrejme aj v samotnej kúpnej zmluve. Tvrdenia E.na R. nezodpovedajú ani
skutočnostiam uvedeným vo výpise z jeho bankového účtu, ktorého číslo uviedol na pojednávaní
samotný E. R.. Súd z celého vykonaného dokazovania pravdepodobne vytrhol z kontextu jedinú vetu
E. R., na základe ktorej má byť preukázaná ním obdržaná kúpna cena v sume 200.000,- eur. Táto
jediná veta je však v rozpore s ostatnými tvrdeniami E.na R., iných svedkov a žalovanej, a tiež s ďalšími

vykonanými dôkazmi, a preto nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Odôvodnenie rozsudku je
v tomto smere absolútne nepresvedčivé. Konkrétne E. R. na pojednávaní dňa 9.3.2015, okrem iného
uviedol, že dôvodom podpisu dodatku bolo zrejme to, že D. C. sa musel držať zákona. Toto jeho
zdôvodnenie uzavretia dodatku vo výpovedi priamo na pojednávaní je v rozpore s tým, čo E. R. uviedolv predtlačenom písomnom vyjadrení zo dňa 3.9.2013 - „aby moja rodina nezasahovala do mojich
finančných záležitostí“. Čiže to nemal byť záujem E. R. predať pozemky za čo najvyššiu sumu a túto aj
dostať? E. R. nevedel ani uviesť, na základe čoho sa dospelo k zvýšenej sume kúpnej ceny uvedenej

v dodatku. Kúpna cena sa mala zvyšovať len preto, aby sa dodržal zákon, aj to až následne po vklade
vlastníckeho práva v prospech žalovanej do katastra nehnuteľnosti. Je nelogické podpisovať dodatok
ku kúpnej zmluve týkajúci sa domnelého zvýšenia kúpnej ceny po vklade vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho, na základe pôvodnej kúpnej zmluvy. Aký reálny záujem môže mať kupujúci na tom, aby po
povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech na základe kúpnej zmluvy s konkrétne dohodnutou

výškou kúpnej ceny, následne súhlasil s niekoľkonásobným zvýšením kúpnej ceny? Jediným záujmom
môže byť snaha o papierové dodržanie zákona, formou dodatku, s cieľom uspieť v súdnom spore, nie
reálne uhradenie zvýšenej kúpnej ceny predávajúcemu. Okrem toho v čl. VII. samotnej KZ je uvedené,
že sa zmluvné strany zaväzujú podpísať dodatok ku kúpnej zmluve, keď nebude vkladuschopná, pričom
kúpna zmluva vkladuschopná bola. Pri vysvetľovaní akým spôsobom mal E. R. obdržať sumu 200.000,-
eur, tento svedok uvádzal viaceré alternatívy: prvú splátku mal dostať vo výške 300.000,- Sk, resp.

neskôr uviedol že 250.000,- Sk, následne mal obdržať bankovými prevodmi postupne 4 x 1.000,- eur
alebo 5 x 1.000,- eur, zvyšok kúpnej ceny mal obdržať v hotovosti postupne buď 5 x po 7.000,- eur,
resp. 8.000,- eur alebo 6 x po 7.000,- eur, resp. 8.000,- eur. Rozpätie súčtov týchto E. R. uvedených
čiastkových úhrad kúpnej ceny sa k sume 200.000,- eur ani nepribližuje. V súvislosti s tvrdením E.
R. o obdržaní prvej časti kúpnej ceny v mene SK poukazujú žalobcovia na to, že kúpna zmluva bola

uzavretá dňa 23.1.2009, t.j. v čase platnosti meny EUR. V kúpnej zmluve je zároveň uvedené, že prvá
časť kúpnej ceny v sume 5.000,- eur sa hradí pri podpise kúpnej zmluvy. Tu žalobcovia zdôraznili rozpor
v spôsobe úhrady prvej časti kúpnej ceny vyplývajúci z kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou katastrálneho
spisu s overeným podpisom E. R. a tvrdením E.na R. na pojednávaní. Z výpovede E. R. nie je možné
jednoznačne ustáliť aká výška kúpnej ceny mu bola v skutočnosti uhradená v mene žalovanej za predaj

spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach. Žalovaná si nič nepamätá, pri ničom nebola prítomná,
nenašlaanepredložilaE.X.R.spomínanépotvrdeniaoúhradekúpnejcenyvhotovosti.Pretožalobcovia
tvrdia, že v súdnom konaní nebola preukázaná suma 200.000,- eur, ako konkrétna výška kúpnej ceny,
ktorá mala byť podľa súdu prvej inštancie zaplatená. Kúpna zmluva je jediným dôveryhodným listinným
dokumentom vyhotoveným v čase, kedy žalovaná ani E. R. nemali vedomosť o tom, že žalobcovia si

uplatnia svoje nároky z porušenia ich predkupného práva. Na jej základe bol povolený vklad do katastra
nehnuteľnosti, je to jediný dôveryhodný doklad v tomto súdnom konaní o skutočnej výške kúpnej ceny,
ktorá bola dohodnutá medzi predávajúcim E. R. a kupujúcou žalovanou. Žalovaná za týchto podmienok
nadobudla spoluvlastnícke podiely, a preto je povinná previesť ich na žalobcov za rovnakých podmienok.
Z výpisov z bankového účtu E. R. za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2012 vyplýva, že po uzavretí

kúpnej zmluvy bola na tento účet pripísaná postupnými vkladmi v hotovosti alebo bankovými prevodmi
celková suma cca 4.159,87 eur. Pričom pri troch samostatných bankových prevodoch v sume po 1.000,-
eur je poznámka A.. G. Š. a zvyšok je bez uvedenia platiteľa, respektíve akejkoľvek poznámky okrem
jedného čísla účtu. Ak by aj súd prvej inštancie vychádzal z toho, že časť kúpnej ceny vo výške cca
4.159,87 eur bola E.X. R. uhradená na jeho bankový účet, v konaní nebolo preukázané, že zvyšok

súdom prvej inštancie tvrdenej kúpnej ceny v sume 195.840,13 eur bol E. R. uhradený v hotovosti. Tieto
tvrdenia E. R. o spôsobe úhrady kúpnej ceny nezodpovedajú textu kúpnej zmluvy, keď podľa jej článku
III. mal E. R. pri podpise kúpnej zmluvy dostať 5000,- eur v hotovosti a po vklade vlastníckeho práva
v prospech žalovanej mal zvyšok kúpnej ceny dostať v hotovosti. V dodatku, je v čl. II. uvedené, že
rozdiel kúpnej ceny v sume 338.488,82 eur mal byť E. R. doplatený v hotovosti, čo E. R. „potvrdil svojím

podpisom“.Rozdielneodtohovypovedal,žefaktickymaldostať„len“60%kúpnejceny(ktoráskutočnosť
v dodatku ani v kúpnej zmluve nie je žiadnym spôsobom spomenutá), avšak jednotlivé splátky kúpnej
cenyšpecifikovanéE.R.vosvojomsúčtenepredstavujúanilentých60%celkovejkúpnejcenyuvedenej
vdodatku.Žalobcovianamietajú,žesúdprvejinštanciesiselektívnezvolilniektorétvrdeniaaskutočnosti
za pravdivé a na ich základe rozhodol, hoci tieto sú zjavne v rozpore so zvyšnými dôkazmi, pričom

samotný výsluch E. R. obsahuje množstvo rozporov. Takéto odôvodnenie rozsudku je podľa žalobcov
svojvoľné, arbitrárne, nemajúce žiaden podklad vo vykonaných dôkazoch a ich logickom vyhodnotení vo
vzájomných súvislostiach. Výpismi z bankového účtu E.na R. bolo preukázané, že z bankového účtu A..
Š. L. na Ú. E.na R. poukázané platby v sume 3 x 1.000,- eur. Vzhľadom na tvrdenie E. R., že časť kúpnej
ceny mu mala byť uhradená na bankový účet, trvali žalobcovia na výsluchu A.. Š., a to predovšetkým z

dôvodu objavenia sa jeho priezviska na výpise z bankového účtu E. R.. A.. Š. vo svojej výpovedi potvrdil,
žečíslobankovéhoúčtu,zktoréhobolaodoslanácelkovásuma3.000,-eurnaúčetE.R.jejehoosobným
účtom, nevedel vysvetliť z akého dôvodu zaslal E. R. tieto peňažné prostriedky. Pri svojom výsluchu však
vylúčil že by sa jednalo o nejakú jeho pôžičku E. R., keď vypovedal: Ak by som ja svedkovi v súvislosti stýmito platbami poskytol nejakú pôžičku, určite by som to dal na papier. Nemám však vedomosť o tom,
že by som s E. R. nejakú zmluvu uzatvoril.“ Jediným jeho vysvetlením k týmto platbám bolo, že všetky
platby z jeho účtov realizuje jeho manželka A.. Š., nakoľko on nerobí s internetbankingom. V záujme

bližšieho objasnenia právneho dôvodu zaslania sumy 3.000,- eur na účet E. R. z účtu A.. Š. v rozhodnom
období po vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy sa pokračovalo výsluchom A.. Š.. A..
Š. na pojednávaní dňa 19.10.2016 vypovedala, že ona osobne E. R. žiadne peniaze neposkytovala, E.
R. ju nikdy o žiadnu pôžičku nežiadal a ona mu nikdy pôžičku neposkytovala. Vypovedala, že D. C. ju
nikdy nepožiadal, aby prevádzala E. R. nejaké peniaze. Potvrdila, že vykonávala platby z účtu manžela,

aj v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, o predmetných platbách z účtu manžela E. R. nič bližšie
nevedela. Z týchto dvoch svedeckých výpovedí manželov vyplýva jednoznačný rozpor v dôvode úhrady
sumy 3.000,- eur na účet E. R. B. Ú. A.. Š.. Táto suma by pritom mala, vychádzajúc z vykonaných
dôkazov, predstavovať časť kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uhradenú E.X.
R., a teda skutočnosť podstatnú a rozhodujúcu pre tento súdny spor. Osoba, na ktorej podnet boli
vykonané predmetné platby na účet E. R. logicky musí disponovať bližšími informáciami o predmetnom

obchode, kúpnej zmluve a kúpnej cene, ktorá bola na jej základe v skutočnosti uhradená. Práve z
toho dôvodu žalobcovia navrhli na pojednávaní dňa 19.10.2016 vykonať konfrontáciu, resp. spoločné
vypočutie svedkov manželov Š. v súlade s § 199 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie návrh žalobcov na
vykonanie takéhoto dôkazu zamietol, čím podľa žalobcov bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP. Žalobcovia poukázali aj na to, že E. R. uviedol úplne nesprávne miesta podpisu kúpnej

zmluvy a dodatku. V dodatku je uvedené, že kúpna zmluva mala byť uzavretá dňa 22.10.2008, pritom
kúpna zmluva bola zjavne uzavretá dňa 23.1.2009 podľa textu notárskej overovacej doložky k podpisu
predávajúceho - E. R. na kúpnej zmluve, ktorý znie: „Listinu predo mnou vlastnoručne podpísal“. Zjavne
nesprávny dátum uzavretia kúpnej zmluvy uvedený v dodatku si súd prvej inštancie nevšímal, avšak
sumu kúpnej ceny v ňom uvedenú už považoval za preukázanú. Žalobcovia namietajú, že v rozsudku

absentuje jasné a výstižné vysvetlenie ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a argumenty žalobcov, okrem iného najmä vo vzťahu k účelovosti uzavretia dodatku (odôvodnenie
rozsudku je v celosti postavené na jednom z tvrdení z výsluchu E. R. bez jeho logického vyhodnotenia v
kontexte s ostatnými dôkazmi). Z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil
dôkazy z ktorých vychádzal, a jednoznačne ani to, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal pri prijatí

právneho záveru, a prečo práve z tých, a nie z iných. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
ďalej vyhodnotil, že medzi E. R. C. D. C. mala byť uzatvorená sprostredkovateľská zmluva, na základe
ktorej mala p. C. prináležať čiastka vo výške 40 % zo zaplatenej kúpnej ceny zo strany žalovanej E. R..
Uzavretie takejto sprostredkovateľskej zmluvy nebolo v konaní preukázané, opäť sa jedná o prebratie
do odôvodnenia rozsudku len jedného z tvrdení E. R. bez jeho zhodnotenia v širších súvislostiach.

Ak by však malo byť toto odôvodnenie súdu prvej inštancie dotiahnuté do detailov, tak potom celková
kúpna cena hradená žalovanou by mala predstavovať sumu 365.043,96 eur, a pre účely splnenia
podmienok prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej na žalobcov za rovnakých podmienok, za akých
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudla ona by mali byť žalobcovia povinní uhradiť
žalovanej presne takúto istú sumu, a nie len vyhodnotenú sumu 200.000,- eur. Nie je predsa rozhodujúce

akým spôsobom s kúpnou cenou naložil predávajúci E. R., resp. aká časť z kúpnej ceny mala ísť
tzv. sprostredkovateľovi obchodu, ale koľko v skutočnosti uhradil kupujúci, tu žalovaná. Žalovaná
nevedela pri svojich výsluchoch uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, žiadne podrobnosti si nepamätala,
jejzáležitostiriadilbuďjejneb.nevlastnýotec(vsúvislostiskúpnouzmluvou)alebojejmama(vsúvislosti
s nájomnou zmluvou). Nepamätala si ani výšku kúpnej ceny, nebola ani pri odovzdávaní peňazí - všetko

mal vybavovať je nevlastný otec. Z jej výpovede na pojednávaní dňa 8.9.2015 v podstate vyplynulo, že
kúpna cena nebola uhradená z jej peňazí, ale asi z peňazí jej neb. otca. Ak kúpna cena bola hradená z
peňazí p. C., tak potom si fakticky svoju „sprostredkovateľskú odmenu“ mal hradiť sám sebe? Svedok
A.. Š. zase vypovedal, že p. C. mu mal spomínať, že najskôr s E. R. uzatvoril zmluvu o prenájme a neskôr
tzv. ostrú zmluvu o týchto pozemkoch. Tento svedok ani náznakom nespomenul sprostredkovateľskú

zmluvu. Z uvedených dôvodov je záver o existencii sprostredkovateľskej zmluvy medzi p. C. C. E. R.
podľa žalobcov nesprávny, a neobhájiteľný. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia odvolaciemu
súdu navrhli, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v súlade s § 388 CSP tak, že vyhovie žalobe
žalobcov a vydá rozsudok v znení :
Súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovanej B. E., X.. XX.XX.XXXX, že ako predávajúca uzatvára

so žalobcom v 1. rade H. H., X.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252 na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.
S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za kúpnu cenu v sume 4.461,85 eur,so žalobcom v 2. rade A.. E. H., X.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252 na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú.K. R., F.

S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za kúpnu cenu v sume 1.228,50 eur,
so žalobcami v 3. rade: a) E.. E. Š.J., X.. X.XX.XXXX C. L.) L. Š., K.. H., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcimi
kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252,
na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú.K. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. a o odplatnom prevode

vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X, orná pôda, o výmere 8.632 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.Z.
S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 4. rade Š. B.P., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.

S. pre S. R., S. H. J. L. C. F.Á. Ú. R. a o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X, orná pôda, o výmere 8.632 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú.K. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za
kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 5. rade E. R., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode

vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.
S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R.É. a o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 33/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za

kúpnu cenu v celkovej sume 5.690,35 eur,
so žalobcom v 6. rade H. R., X.. XX.X.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 22/252, na pozemku parcely registra „E“ č.
XX/X - orná pôda, o výmere 31.351 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R.,
F. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. a o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu

podielu o veľkosti 22/252, na pozemku parcely registra „E“ č. XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Y. Okresným Ú. R., F.Z. S. pre S. R., S. H. J. L. C. F. Ú. R. za
kúpnu cenu v celkovej sume 3.793,60 eur.
v znení kúpnej zmluvy predloženej žalobcami v 1. až 6. rade, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku.

6. Žalovaná k odvolaniu uviedla, že preukázanie skutočnej úhrady kúpnej ceny vyplývajúcej z dodatku č.
1 ku kúpnej zmluve je pre posúdenie danej veci právne irelevantné. Žalobcovia ako osoby domáhajúce
sanápravyporušeniapredkupnéhoprávamajúmožnosťpožiadaťsúdovyslovenierelatívnejneplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, alebo sa môžu voči nadobúdateľovi
domáhať, aby im predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil

od povinnej osoby. Podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle v tomto prípade teda predpokladá, že
žalobcovia uvedú v petite žaloby rovnaké podmienky, za ktorých bol spoluvlastnícky podiel predaný
tretej osobe a to bez ohľadu na to, či došlo k úhrade kúpnej ceny alebo nie. Podľa žalovanej je dôležité
si uvedomiť, že kúpna zmluva zakladá záväzkovo-právny vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim,
pričom splatnosť kúpnej ceny môže byť dohodnutá v rámci zmluvnej voľnosti akokoľvek podľa vôle

účastníkov zmluvy. Ak by teda bolo naozaj nutné preukazovať v súdnom konaní skutočnú úhradu kúpnej
ceny, znamenalo by to ad absurdum v prípade, ak by splatnosť kúpnej ceny mala nastať niekedy v
budúcnosti a nebola by ku dňu podania žaloby o nahradenie prejavu vôle uhradená, že žalobcovia by sa
mohli domáhať bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu s poukázaním na neuhradenú kúpnu
cenu a nadobúdateľ by tak prišiel o predmet kúpy a navyše by mu zostala povinnosť uhradiť kúpnu

cenu predávajúcemu. Nie je predsa možné odňať kupujúcemu spoluvlastnícky podiel a ponechať mu
záväzok na úhradu kúpnej ceny. Takýmto spôsobom by bola žalovaná poškodená o to viac, že sama
nepozná okolnosti kúpy sporných pozemkov, ktoré zariaďoval D. C.. Poukazuje tiež na to, že v prípade,
ak by kúpna cena bola splatná pred podaním žaloby a nebola by riadne uhradená má predávajúci
možnosť domáhať sa jej úhrady, a to aj súdnou cestou, čo by žalovanú opäť postavilo do situácie

kedy by stratila predmet kúpy a zostal by jej záväzok uhradiť kúpnu cenu. Pán E.. R. ako predávajúci
sa však doteraz úhrady akejkoľvek kúpnej ceny voči žalovanej nedomáhal, čo nepriamo dosvedčuje
skutočnosť, že kúpna cena bola uhradená tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4 Cdo/48/2009 zo dňa 30.6.2010 uvádza, že spoluvlastník sa môže domáhať z tituluporušenia predkupného práva, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel za rovnakých zmluvných
podmienok, za ktorých ho kúpila tretia osoba od povinnej osoby. Takýto právny výklad, ktorý zaujal NS
SR je v súlade s logickým výkladom ustanovení o predkupnom práve, pretože v opačnom prípade, by

predaj veci žalujúcim poškodil osobu, ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel, a ktorá má v každom
prípade povinnosť uhradiť kúpnu cenu predávajúcemu. Tiež je bez významu, či zmluvné podmienky boli
neskôr menené, a či o nových podmienkach vedel žalobca pred podaním žaloby, keďže spoluvlastník
nie je v zmysle zákona povinný informovať ostatných spoluvlastníkoch o detailoch prevodu svojho
spoluvlastníckeho podielu. Okrem toho úhrada kúpnej ceny bola preukázaná predloženým dodatkom

ku kúpnej zmluve zo dňa 28.5.2010, ktorý v čl. II. uvádza, že predávajúci potvrdzuje svojim podpisom
úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny zo strany kupujúcej a výpoveďou samotného predávajúceho. Pán
E.. R. ako predávajúci potvrdil úhradu kúpnej ceny aj vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2013. Žalovaná
v konaní neuviedla spôsob úhrady ceny z dôvodu, že celý predaj riadil jej otec D. C.. Iní svedkovia
ohľadom preukázania tejto skutočnosti navrhnutí neboli a ani nemôžu byť, keďže kúpa sa uskutočnila
výlučne medzi osobami, ktoré v konaní vypovedali. Navyše z uskutočneného dokazovania nevyplynul

žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval skutkový záver, že by kúpna cena nebola zaplatená. Jediný rozpor
nastal v tom, v akých častiach bola kúpna cena uhradená a aká časť bola hradená hotovostné a
aká bezhotovostne. Tieto okolnosti však nemajú žiadny vplyv na predmet konania, preto odvolanie
žalobcov považuje žalovaná v tejto časti za právne nedôvodné. Žalovaná poukázala na ustanovenie §
58 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár alebo ním poverený zamestnanec pri výkone legalizácie

podpisu osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne
podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. V tomto konkrétnom prípade je na
osvedčovacej doložke uvedené, že notár uznal podpis za vlastný. To znamená, že listina nebola dňa
21.5.2012 pred notárom podpísaná, ale notár potvrdil skutočnosť, že jemu predložená podpísaná listina
- dodatok bol už podpísaný skôr a to dňa 28.5.2010, tak, ako je to uvedené v závere dodatku nad

podpismi zmluvných strán. Pre posúdenie právnej účinnosti tohto úkonu je dôležité pripomenúť, že
zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a nie dňom osvedčenia
podpisu na zmluve. Pravdou je, ako tvrdia žalobcovia, že žalovaná listom zo dňa 29.10.2010 súhlasila
s uzatvorením kúpnej zmluvy a neskôr v konaní zmenila svoj postoj. Takéto správanie žalovanej je
však plne legitímne a žalovaná tak urobila iba z dôvodu, že počas konania objavila medzi vecami z

pozostalosti po jej otcovi aj tento dodatok, ktorý vniesol nové svetlo do celého súdneho sporu. Tento
dodatok žalovaná nemala dovtedy k dispozícii, pretože všetky veci ohľadom prevodu dojednával pán
D.. C., ktorý zároveň disponoval aj písomnou dokumentáciou. Žalovaná z tohto dôvodu bola na začiatku
konaniavdôkaznejnúdziazvažovalamimosúdnevyriešeniecelejveci.Pozistenítejtonovejskutočnosti
žalovaná zmenila názor, čo je úplne logické a nie vykonštruované, ako sa snažia navodiť žalobcovia.

Tvrdenie o simulovaní právneho úkonu je nepravdivé a účelové, navyše je v rozpore s podstatou
právneho inštitútu neplatnosti simulovaného právneho úkonu. Pri simulácii právneho úkonu dochádza
k tomu, že vyhotoveným právnym úkonom má byť zastretý iný, skutočný právny úkon. Z argumentácie
žalobcov nie je jasné, aký právny úkon mal byť zastretý simulovaným právnym úkonom. Dodatok ku
kúpnej zmluve prestavuje iný druh právneho úkonu? Z obsahu napadnutého dodatku je zrejmé, že

sa jedná o zmenu pôvodnej kúpnej zmluvy, pričom ani z výpovedí svedkov nevyplynulo niečo iné.
Odvolávanie sa na rozhodnutie Okresného súdu Poprad, sp.zn. 17C/61/2011 žalobcami je neadekvátne,
pretože tento rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti. Uvádza síce, že dodatok k zmluve je fiktívny a
účelový, ale bližšie nevysvetľuje, či bola v konaní preukázaná neplatnosť dodatku a z akého dôvodu.
Okrem toho z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, či je konečné, alebo či niektorá zo strán podala odvolanie

a vo veci rozhodoval krajskú súd. V súdnom konaní bolo preukázané zhodnými tvrdeniami žalovanej a
svedka E.. R., že žalovaná priamo neparticipovala na dojednávaní zmluvných podmienok a celý predaj
dojednával za ňu jej otec D.. C.. Nemožno teda tvrdiť, že žalovaná pri podpise dodatku porušila dobré
mravy, keď ani nepoznala bližšie okolnosti tohto právneho úkonu. Pri kúpe sporných pozemkov sa v
plnej miere spoliehala na svojho otca a pri podpise kúpnej zmluvy a jej dodatku bola v plnej miere

dobromyseľná. K námietke žalobcov, že neboli vykonané nimi navrhnuté dôkazy dôležité pre riadne
objasnenie skutkového stavu veci, žalovaná uviedla, že základným pravidlom civilného procesu je, že
o tom, ktoré dôkazy sa vykonajú, a ktoré nie, rozhoduje súd. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 185
CSP. V tomto smere sa žalovaná stotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval
vykonanie uvedených dôkazov za nadbytočné. Opätovné vypočutie predávajúceho E.. R. a žalovanej

bezprostredne za sebou na jednom pojednávaní nemá pre konanie žiadny význam, keďže výsluch tohto
svedka bol vykonaný na pojednávaní za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý mal možnosť
klásť svedkovi otázky, tieto aj položil, čo je doložené v zápisnici z pojednávania. Spojenie výsluchu pána
E.. R. spolu s výsluchom žalovanej nemá výraznejšie opodstatnenie, keďže samotná žalovaná uviedla,že sa osobne nezúčastnila dohodnutia podmienok prevodu vlastníckeho práva k sporným pozemkom
a tento prevod dojednal jej nebohý otec. Takže žalobcami navrhovaným spôsobom dokazovania sa
nezískajú nové dôkazy, ktoré by mohli objasniť skutkovú situáciu. Predloženie výpisov z bankového

účtu svedka E.. R. považuje za nadbytočné, keďže presný rozsah úhrady kúpnej ceny nemá priamy
vplyv na toto konanie. Navrhovaná konfrontácia svedkov Š. rovnako nemá väčší význam, keďže či už
uhradil jeden alebo druhý z manželov nejakú sumu pánovi E., R. z titulu darovania alebo inej dohody
medzi nimi, táto transakcia nemá žiadnu spätosť s týmto konaním, pretože ani jeden z týchto svedkov
nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené predkupné právo žalobcov. Samotnú

žalobu považoval súd prvej inštancie za nesprávne podanú, pričom nesprávnosť celej žaloby podtrhuje
skutočnosť, že žalobcovia v 3. rade E.. E. Š.J., X.. X.XX.XXXX C. L. Š., X.. XX.X.XXXX nie sú v
tomto spore vôbec aktívne vecne legitimovaní, keďže zákonné predkupné právo je osobným právom
spoluvlastníka a nie majetkovým právom. To znamená, že ho nie je možné previesť na iného (§ 525
ods, 1 Občianskeho zákonníka) a neprechádza ani na dedičov (§ 604, § 579 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalobcovia v 3/. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú

predmetom konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2011. Týmto prevodom však nenadobudli
predkupné právo, ktorého porušenia sa žalobcovia domáhajú, preto nemajú žiadny hmotnoprávny vzťah
k predmetnému súdnemu konaniu. Skutočnosť, že predkupné právo je osobným právom spoluvlastníka
potvrdil vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12,05.2009 a vyplýva aj
z gramatického výkladu ust.§ 140 Občianskeho zákonníka, ktoré udáva: „Ak sa spoluvlastnícku podiel

prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo. Netreba tiež zabudnúť, že ust. § 604 Občianskeho
zákonníka uvádza: „Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť
na inú osobu". Ak by žalobcovia mali skutočný záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
predávajúceho E.. R., mohli tak urobiť už v roku 2002, kedy nadobudli svoje podiely v dedičskom konaní
a nesnažili by sa špekulatívne využiť neskorší predaj jeho podielu za výhodnejšiu cenu uvedenú v kúpnej

zmluve. Žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby predmetný rozsudok potvrdil.
7. Žalobcovia v replike poukázali na to, že v predžalobnej výzve zo dňa 22.3.2010 adresovanej
žalovanej, ako i v podanej žalobe zo dňa 9.4.2010 vo vzťahu k výške kúpnej ceny uviedli rovnaké
podmienky ako vyplývajú z kúpnej zmluvy. V danom čase objektívne neexistoval žiaden iný podklad, z
ktorého by mali žalobcovia vychádzať pri definovaní rovnakých podmienok pri uplatnení ich dôvodných

nárokov z porušenia predkupného práva. S dodatkom vyhotoveným až následne sa žalobcovia mali
možnosť prvýkrát oboznámiť koncom roku 2013, t.j. viac ako tri roky po prvom uplatnení ich nárokov
z porušenia predkupného práva vo forme predžalobnej výzvy. Z existujúcich skutkových okolností
(dátum uzavretia dodatku dňom 28.5.2010 a osvedčenia podpisu predávajúceho E. R. na ňom až dňom
31.5.2012, dodatok netvoril súčasť katastrálneho spisu ku kúpnej zmluve, existencia listu žalovanej zo

dňa 29.10.2010, ktorým v reakcii na predžalobnú výzvu súhlasila s uzatvorením KZ za kúpnu cenu
26.555,- eur, prvá písomná reakcia žalovanej na podanú žalobu a pod., žalobcovia vyhodnotili dodatok
ako vyhotovený účelovo, fiktívne a papierovo bez reálneho plnenia na jeho základe, a to výlučne pre
účely tohto súdneho sporu. Kvôli tomu spochybnili jeho právne účinky, začali navrhovať dôkazy na
preukázanie tohto ich právneho záveru, pričom majú za to, že nimi uvedená výška kúpnej ceny v

predžalobnej výzve a v žalobe je rovnaká, ako kúpna cena uhradená žalovanou v prospech E. R., čím sú
splnené rovnaké podmienky spomínané žalovanou vo vyjadrení k odvolaniu. Bez skúmania skutočnej
úhrady kúpnej ceny žalovanou v prospech E. R. na základe kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom,
nie je možné posudzovať a vyhodnocovať splnenie „rovnakých podmienok" majúcich relevanciu pri
uplatnení nárokov z porušenia predkupného práva zvolených žalobcami (domáhanie sa zo strany

oprávneného spoluvlastníka nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu
podielu na nehnuteľnostiach priamo od jeho nadobúdateľa). Taktiež žalobcovia podrobne vysvetlili prečo
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že z jej strany ako kupujúcej (je bezpredmetné
kto peniaze poskytoval, keďže ona je zmluvnou stranou spôsobilou na právne úkony) bola v prospech
E. R. ako predávajúceho uhradená kúpna cena v inej výške, ako vyplýva z kúpnej zmluvy bez dodatku,

resp. konkrétne vo výške uvedenej v dodatku. Je nutné sústrediť sa na konkrétne skutkové okolnosti
tohto súdneho sporu, v kúpnej zmluve je splatnosť kúpnej ceny uvedená v čl. Ill a v dodatku absentuje
informácia o splatnosti „zvýšenej“ časti kúpnej ceny, v jeho čl. II je „len“ uvedené, že rozdiel kúpnej
ceny v sume 338.488,82 eur mal byť E. R. už uhradený žalovanou. Po predložení koncom roku 2013
dodatku s takýmto znením vo vzťahu ku kúpnej cene a vzhľadom na spochybňovanie jeho právnych

účinkov žalobcami, bolo nevyhnutné skúmať či, kedy, v akej výške a akým spôsobom mala byť takto
zvýšená kúpna cena za príslušné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uhradená v prospech
E. R.. Nebolo potrebné polemizovať o hypotetických situáciách, ak by žalobcovia podali žalobu o
nahradenie prejavu vôle ešte predtým, ako mala byť kúpna cena splatná, alebo ak by kúpna cena sícebola splatná pred podaním žaloby avšak žalovanou neuhradená (ani jedna z týchto situácií nevyplývala
z predložených listín a skutkovej chronológie sporu), ale v danom čase, počínajúc koncom roku 2013,
bolo nutné hodnoverne preukázať, že skutočnosti uvedené v dodatku vo vzťahu k výške kúpnej ceny

sú pravdivé (zo strany žalovanej), resp. nepravdivé (zo strany žalobcov). Žalobcovia súhlasia s tým, že
splatnosť kúpnej ceny je v záväzkovom vzťahu ponechaná na vôľu zmluvných strán, avšak vo vzťahu k
predkupnému právu podielových spoluvlastníkov podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v platnom znení s určitými rizikami, resp. závažnými právnymi následkami vo vzťahu k dotknutým
zmluvným stranám. V prvom rade sa dojednanie a realizácia výhodnejších podmienok splatnosti kúpnej

ceny za nehnuteľnosti s treťou osobou, než sú zákonné podmienky platiace pre toho, komu svedčí
predkupné právo alebo než sú podmienky ponúknuté zo strany prevodcu nehnuteľností tomu komu
svedčí predkupné právo na nich považuje za porušenie predkupného práva a zakladá zákonné nároky
oprávneného podielového spoluvlastníka. Žalobcovia súhlasia aj s tým, že samotná úhrada kúpnej ceny
vrátane vymáhania jej zaplatenia (eventuálne uplatnenia iných nárokov plynúcich z jej neuhradenia v
celostiriadneavčas)jevzáväzkovomvzťahuponechanánakonaniedotknutýchzmluvnýchstrán,avšak

vo vzťahu k predkupnému právu podielových spoluvlastníkov podľa OZ opäť s určitými rizikami, resp.
závažnými právnymi následkami vo vzťahu k dotknutým zmluvným stranám. Skúmanie a preukázanie
reálne dojednanej a uhradenej výšky kúpnej ceny medzi zaviazaným spoluvlastníkom a tretou osobou
je v súdnom konaní, ktorého predmetnom je žaloba o nahradenie prejavu vôle podaná oprávneným
spoluvlastníkom podstatnou právnou otázkou, najmä ak sa v takom konaní spochybňuje uhradenie

výšky kúpnej ceny deklarovanej v zmluve o prevode vlastníckeho práva. Pretože predovšetkým v týchto
sporoch sa môže jednať o simulovaný právny úkon. Dôležité sú vždy skutkové okolnosti konkrétneho
prípadu. Ak by sa jednalo o reálnu kúpnu zmluvu malo by byť v maximálnom záujme zaviazaného
spoluvlastníka, aby kúpnu cenu obdržal v celosti a za tým účelom ju i prípadne vymáhať (všetko by
to boli skutočnosti podstatné pre také súdne konanie), a ak by šlo o simulovaný právny úkon bez

reálneho plnenia na jeho základe, zrejme by zaviazaný spoluvlastník v celosti nezaplatenú kúpnu cenu
nevymáhal, resp. by sa nepreukázala jej skutočná úhrada napriek jej splatnosti. V prejednávanom
prípade nebol spor žalobcov a žalovanej o úhrade kúpnej ceny žalovanou vo výške uvedenej v
kúpnej zmluve (ani v čase doručenia predžalobnej výzvy žalovanej, a ani samotnej žaloby), spor o
výške uhradenej kúpnej ceny vznikol medzi stranami až po predložení dodatku žalovanou. Z dodatku

uzavretého až po vklade vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy má práveže vyplývať, že žalovaná
už v minulosti (nevedno kedy, akým spôsobom a pod.) uhradila v prospech E. R. kúpnu cenu v
podstatne vyššej sume ako vyplýva z kúpnej zmluvy, z ktorých dôvodov bolo a je nevyhnutné preskúmať
skutočnú úhradu takto „zvýšenej“ kúpnej ceny, za účelom posúdenia právnych účinkov dodatku, a či sa
v skutočnosti nejedná o simulovaný právny úkon. A to predovšetkým vzhľadom k preukázaným faktom,

že v čase uplatnenia nárokov žalobcov z porušenia predkupného práva dodatok neexistoval a v súdnom
konaníbolpredloženýažponiekoľkýchrokochpojehozačatí.Právetútopodstatnúskutočnosťžalovaná
v konaní nepreukázala, že naozaj uhradila v prospech E. R. ešte naviac ňou tvrdenú zvýšenú kúpnu
cenu v sume 338.488,82 eur. Ak by žalovaná reálne uhradila ňou tvrdenú kúpnu cenu, nemohla by
byť poškodená žalobou o nahradenie prejavu vôle, nakoľko rovnaké podmienky úhrady kúpnej ceny by

mali splniť aj žalobcovia, avšak ak ju reálne neuhradila (čo sa preukázalo v konaní) napriek jej tvrdeniu
o opaku, potom nemôže byť poškodená na svojich právach, keďže žalobcovia sú povinní uhradiť jej
titulom kúpnej ceny toľko, koľko ona reálne plnila v prospech E. R. (rovnaké podmienky). V konaní
vyplynulo množstvo rozporov ohľadom skutočnej úhrady zvýšenej kúpnej ceny na základe dodatku,
ktoré vyplývajú z logického vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, ako

i každého osobitne, a tiež s prihliadnutím k samotnej chronológií tohto súdneho sporu a je nepravdivé
tvrdenie, že jediný rozpor mal nastať v tom, v akých čiastkach bola kúpna cena uhradená, a aká
časť bez/hotovostne. Ani len tvrdenie žalovanej, že celý obchod mal riadiť J.. C. neobstojí, nakoľko
overenie podpisu E. R. na dodatku dňa 31.5.2012 (t.j. štyri mesiace po smrti p. C.) pred notárom v Žiari
nad Hronom musel riadiť a zabezpečovať niekto iný, o čom žalovaná taktiež mlčí. Ustanovenie § 58

ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) upravuje, že notár
legalizáciouneosvedčujepravdivosťskutočnostíuvádzanýchvlistine.Toznamená,ženotárlegalizáciou
vykonávanou hociktorým zo spôsobov uvedených v § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku neosvedčuje
pravdivosť skutočností uvedených na listine, a teda ani dátumu uvedeného na listine ako rozhodný deň
podpisu konkrétnej osoby. Premietnuté na dodatok notár neosvedčuje dátum jeho skutočného uzavretia,

ani dátum nadobudnutia jeho platnosti a účinnosti. Notár legalizáciou podľa § 58 Notárskeho poriadku
osvedčuje výlučne to, že podpis konkrétnej osoby na listine naozaj patrí danej osobe, iné skutočnosti
uvedené na listine by notár nemal na základe čoho hodnoverne preverovať. Argument žalovanej, že
dodatok mala nájsť až dodatočne (a preto najprv preukázateľne súhlasila s kúpnou cenou 26.555,- eur anásledne svoje stanovisko zmenila) je bezpredmetný, nakoľko samotná žalovaná dodatok podpisovala
akoosobaplnespôsobilánaprávneúkony,tedalogickybyjejmalbyťtentofaktznámyihneďporealizácií
podpisu.Napojednávanídňa8.9.2015žalovanáo.i.uviedla:„Pamätámsi,žesompodpisovaladodatok.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná mala s J.. C. ako svojím nevlastným otcom dobrý
vzťah, a je potom nelogické, že by sa po doručení predžalobnej výzvy nešla p. C. poradiť, čo s tým“,
keď dovtedy všetka komunikácia ohľadom tejto záležitosti mala prebiehať „cez neho“. Ak by v tom čase
existoval dodatok, žalovaná by z neho, či už sama alebo za pomoci p. C. nepochybne vychádzala pri
svojich reakciách na predžalobnú výzvu a žalobu. Zaujímavé je aj to, že v pozostalosti po p. C. žalovaná

mala dodatočne „nájsť“ práve dodatok, avšak potvrdenia o úhrade kúpnej ceny v hotovosti E. R. nenašla.
Zdôraznením v odvolaní, že trvali na výsluchu E. R. a žalovanej bezprostredne za sebou na jednom
pojednávaní (čo sa neuskutočnilo kvôli žalovanej), ďalej na vykonaní dôkazov výpismi z bankového
účtu E. R. a potvrdeniami o úhrade kúpnej ceny E. R. (ktoré žalovaná nenašla) poukazovali na svoju
iniciatívu v rámci súdneho konania zameranú na spochybnenie právnych účinkov dodatku bezodkladne
potom, ako im bol prvýkrát predložený a na preukázanie nepravdivosti skutočností v ňom uvedených.

Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 3. rade uviedla žalovaná prvý krát až vo vyjadrení k
odvolaniu. V zmysle § 373 ods. 4 CSP nejde o prípustné prostriedky procesnej obrany s poukazom na
§ 366 CSP. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3982/2009
zo dňa 20.10.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo dňa 27.10.2010,
zo záveru ktorého vyplýva, že ustanovenie § 604 Obč. zákonníka, podľa ktorého predkupné právo

neprechádza na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické zaradenie,
predkupného práva založeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva. Na predkupné právo
spoluvlastníkazaloženézákonomv§140Obč.zákonníkaniejepoužiteľné.Jehonepoužiteľnosťvyplýva
z povahy predkupného práva spoluvlastníka, ktoré je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva,
a s dedením vlastníckeho, a teda aj spoluvlastníckeho práva. Navyše žalovaná mala možnosť namietať

voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 17.10.2013, č.k. 6C/108/2010-96 o pripustení vstupu
žalobcov v 3. rade do konania namiesto pôvodnej žalobkyne v 3. rade v prípadnom odvolaní proti tomuto
uzneseniu.
8. Počas odvolacieho konania, dňa X.X.XXXX žalobkyňa v 4. rade C. B., zomrela.

9. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie,
ak CSP neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). V zmysle Civilného sporového poriadku sú stranami konania žalobca a žalovaný; procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak
strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 63 ods. 1 CSP súd posúdi, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 63
odsek 2 CSP).

10. Podľa výsledku dedičského konania vyplývajúceho z uznesenia zo dňa 13.7.2018, sp.zn.
30D/348/2018, vydaného Okresným súdom Bratislava III prostredníctvom notárky Mgr. Moniky
Sporkovej, poverenej súdnej komisárky, súd okrem iného schválil dohodu dedičov o vyporiadaní
dedičstva tak, že nehnuteľnosti v kat. úz. R., S. H. J. L., S. R., Y. Y. F. X. Okresným Ú. R. na Z. Č.. XXX

C. J. J. K. „. J.. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XX.XXX H. C. na Z. Č.. XXX C. J. J.M. K. „. J.. Č.. XX/X, Y. J.
X/XX, po J.F. C. B. X. Š. B., X.. XX.XX.XXXX, L.: X. XXX/XX, H. J. L.. Preto odvolací súd vzhľadom
na majetkovú povahu veci posúdil, že v konaní môže pokračovať a uznesením č. k. 2Co/8/2018 - 320
zo dňa 25.10.2021 rozhodol, že v označenom súdnom spore bude pokračovať s tým, na koho podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo, o ktoré v konaní ide, teda dedičom Š. B.K., X.. XX.X.XXXX.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní na ktorom zopakoval
dokazovanie, s postupom podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 9.4.2010 v znení neskôr

pripustenej zmeny domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej s uzavretím kúpnej zmluvy, ktorú pripojili
k žalobe. Žalobcovia namietali porušenie svojho predkupného práva zo strany E. R. v tom, že tento
ako podielový spoluvlastník ponúkal na odkúpenie svoj podiel o veľkosti 11/18-in k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci H. J. L., v katastrálnom území R., B. na Z. Y. Č.. XXX, C. J. J. K. „. J. Č.. XX/X - S. J., S. Y. XX.XXX H.X C. C. J. J. K. „. J. Č.. XX/X - orná pôda, o výmere 8.632 m2, (ďalej aj sporné
nehnuteľnosti) za cenu 450,- Sk, čo je 14,94 eur za m2. Právni predchodchodcovia žalobcov v 3. rade
a žalobcu vo 4. rade, ako oprávnení z predkupného práva ponuku E. R. neprijali. Ďaľším oprávneným z

predkupného práva a to žalobcom v 1., 5. a 6. rade predávajúci E. R. odkúpenie jeho spoluvlastnícleho
podielu neponúkol vôbec a žalobcu v 2. rade s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu oslovil
až po uzavretí kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti so žalovanou. Spoluvlastnícky podiel E. R. k
sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol katastrom nehnuteností povolený
dňa 1.4.2009 pod číslom Y. XXX/XX nadobudla žalovaná. Podľa článku III kúpnej zmuvy dohodnutú

kúpnu cenu 26.555,- eur mala žalovaná vo výške istiny 5.000,- eur zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy
a zostatok kúpnej ceny vo výške 21.555,- eur v hotovosti, keď obdrží list vlastníctva. Z pomeru istiny
kúpnej ceny a predmetu predaja vyplýva kúpna cena 1,09 eur za m2. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa
5.11.2010 (č. l. spisu 46) žalovaná deklarovala vôľu uzavrieť so žalobcami žalovanú kúpnu zmluvu.
Na pojednávaní dňa 9.9.2013 predložila žalovaná dodatok č. 1 zo dňa 28.5.2010 ku kúpnej zmluve,
ktorým bol zrušený článok III pôvodnej kúpnej zmluvy a nahradený novým dojednaním, podľa ktorého

predávajúci E. R. sporné pozemky predáva za 365 043,96 eur. E. R. podpísaním dodatku potvrdil, že
žalovaná ako kupujúca mu rozdiel kúpnej ceny 338 488,82 eur uhradila (článok II dodatku). E. R. listom
zo dňa 3.9.2013 prehlásil, že kúpna cena v kúpnej zmluve bola len čiastočná, celá kúpna cena podľa
dodatku mu bola vyplatená postupne, časť prevodom na jeho účet v banke, časť v hotovosti a časť použil
na splatenie svojich záväzkov, okrem iného zo sprostredkovateľskej zmluvy.

13. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
14. V súdenej veci si všetci žalujúci uplatňujú nároky podielových spoluvlastníkov vyplývajúce im z

tvrdeného porušenia ich predkupného práva. Právo z tvrdeného porušenia predkupného práva si v
tomto spore pôvodne uplatnila aj podielová spoluvlastníčka C. H. ako žalobkyňa v 3. rade. Tá po začatí
konania svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam previedla kúpnou zmluvou na E.. E. Š.,
X. X.XX.XXXX C. L.U. Š., K.. H., X. XX.X.XXXX. Vstup právnych nástupcov C. H. do konania pripustil
súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/108/2010 - 96 zo dňa 17.10.2013.

15. Inštitút predkupného práva spoluvlastníkov (§ 140 Obč. zák.) je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom vo voľnej možnosti odplatne previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktoré vyplýva priamo zo
zákona, má vecnú právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek
obsahuvlastníckehopráva(právanakladaťsosvojouvecou,konkrétnepreviesťjunainého).Pôsobívoči

každému spoluvlastníkovi veci, aj jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť,
aby v prípade, že chce svoj podiel na veci predať, tento podiel prednostne ponúkol ku kúpe ostatným
spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom má každý spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky
podiel povinnosť prednostne ho ponúknuť na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom. Tejto povinnosti
potom zodpovedá právo všetkých ostatných spoluvlastníkov na prednostnú ponuku na kúpu a možnosť

jej využitia. Voči každému spoluvlastníkovi trvá tak dlho, ako dlho trvá jeho spoluvlastnícky vzťah k
veci. Je to vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom k veci, ktorá je predkupným
právom zaťažená. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov vyplýva priamo zo zákona a vzniká
so vznikom podielového spoluvlastníctva. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah
tohto právneho vzťahu, sú stanovené zákonom a účastníkom tohto vzťahu nemožno ukladať ďalšie

(iné) povinnosti, než aké zákon stanovuje, alebo nad zákonný rámec im zakladať ďalšie oprávnenia.
Od predkupného práva z podielového spoluvlastníctva podľa § 140 OZ treba odlišovať dohodnuté
predkupné právo (§ 602 až § 606 obč. Zák.), ktoré vzniká na základe zmluvy (najčastejšie ako vedľajšie
dojednanie predávajúceho a kupujúceho, ktoré je súčasťou kúpnej zmluvy). Aj keď možno predkupné
právo dojednať aj ako právo vecné (§ 603 ods. 2 Obč. Zák.), odlišuje sa od inštitútu zákonného

predkupného práva spoluvlastníkov podľa § 140 Obč. zák.
16. Oprávnenie zo zmluvne založeného predkupného práva - bez ohľadu na to, či bolo dojednané ako
záväzkový právny vzťah, pôsobiace len medzi zmluvnými stranami, alebo ako právo vecné, zaväzujúce
aj právneho nástupcu povinnej osoby - je osobnej povahy, t. j. je späté iba s osobou oprávneného
a zaniká jej smrťou (popr. jej zánikom). Oprávnenie z dohodnutého predkupného práva nemožno

previesť zmluvou na iného a neprechádza ani na dediča (§ 604 Obč. Zák.). Osoba oprávneného
sa teda počas existencie predkupného práva nemôže meniť. Oproti tomu v prípade zákonného
predkupného práva podielových spoluvlastníkov nový spoluvlastník, ktorý nadobudol podiel k veci od
svojho právneho predchodcu (pôvodného spoluvlastníka), stáva sa ex lege osobou oprávnenou zpredkupnéhopráva,ktoréjeviazanénaspoluvlastníckypodiel.Zákonnépredkupnéprávotakvdôsledku
prevodu spoluvlastníckeho podielu fakticky nezaniká; v závislosti na zmene vlastníctva podielu sa iba
mení osoba z predkupného práva oprávnená (podporne aj uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/209/2010 zo

dňa 27.10. 2010). Uvedené pre danú vec znamená, že súd prvej inštancie postupoval správne keď v
súdenej veci právnym nástupcom C. H., žalobcom 3a) a 3b) priznal aktívnu vecnú legitimáciu, (vecnú
legitimáciu v spore súd skúma ex offo), teda keď im priznal právo domáhať sa nárokov z porušenia
predkupného práva s tým, že toto predkupné právo malo byť porušené voči ich právnej predchodkyni.
Uvedenérovnakodopadáajnažalobcuv4.rade,ktorýjeprávnymnástupcompôvodnejžalobkyneC.B..

17. Vyššie odvolacím súdom citované ustanovenie § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka upravuje,
že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod
blízkej osobe (ust. § 116 a § 117). Pre daný prípad z toho vyplýva, že ak E.X. R. ako spoluvlastník
podielu11/18spornýchnehnuteľnostíprevádzaltentosvojpodielnaosobunieblízku,muselrešpektovať
zákonom stanovené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Mal teda povinnosť ponúknuť tento
podiel všetkým zostávajúcim spoluvlastníkom, a to formou predpísanou v ustanovení § 605 posledná

veta Občianskeho zákonníka, teda písomne. Písomná forma tejto ponuky, predchádzajúca momentu
uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou vo vzťahu k žalobcom v 1.2.5.a 6. rade v konaní preukázaná
nebola, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že v súdenej veci došlo k porušeniu predkupného
práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcov
v 3. rade, C. H. a žalobcu v 4. rade výzva na vyjadrenie k predkupnému právu (č. l. spisu - 11,12)

nekorešponduje so skutočným stavom, pretože podľa obsahu výzvy boli títo spoluvlastníci vyzvaní k
vyjadreniu sa k predkupnému právu k pozemkom evidovaným na LV č. XXX, pre F. Ú. R., S. R., J. Č..
XX/X, S. Y. XX.XXX H. C. J. Č.. XX/X, S. Y. X.XXX H., J. podľa F.J. B. J. J. L. R. J. E. R. XX/XX F.
J. U. na Z. Č.. XXX, pre F. Ú. R., J. Č.. XX/X, S. Y. XX.XXX H. C. J. Č.. XX/X, o výmere 8.632 m2.
Uvedené pre danú vec znamená, že skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov a bolo

na žalobcoch, akým spôsobom sa budú ochrany svojho predkupného práva domáhať.
18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
19. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a

povinnosti.
20. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá synalagmatický záväzkový vzťah
medzi predávajúcou stranou a stranou kupujúcou. K vzniku zmluvy § 588 Obč. zák. vyžaduje, aby
sa strany dohodli na podstatných náležitostiach, teda na predmete kúpy a na kúpnej cene. Kúpna
cena je odplata za predmet kúpy, musí byť určená uvedením peňažnej sumy alebo iným spôsobom,

ktorým ju možno nepochybne určiť. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní, či obmedzení
ohľadom dohodnutia výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Občiansky zákonník
umožňuje účastníkom záväzkového vzťahu, aby v rámci zmluvnej voľnosti zmenili jeho obsah. V
posudzovanom prípade platnosť kúpnej zmluvy, vloženej do katastra dňa 1.4.2009 (do katastra
nehnuteľnosti bola vložená v znení bez dodatku č. 1) nebola stranami sporu napádaná, pri uplatňovaní

svojich nárokov vychádzali z platnosti tejto zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na
závere, že dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý strany sporu uzavreli potom, ako na jej základe bolo
už do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo žalovanej, bolo preukázané, že do dispozície
žalovanej sa sporné pozemky dostali za cenu vo výške 200 000,- eur, ktorý záver však podľa názoru
odvolacieho súdu nemá oporu vo výsledkoch dokazovania preskúmavanej veci. Žalovaná síce v konaní

predložila dodatok č. 1 zo dňa 28.5.2010 ku kúpnej zmluve, podľa ktorého v čase viac ako rok po
vložení kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností spolu s predávajúcim E. R. deklarovali, že sa dohodli
na kúpnej cene sporných pozemkov nie vo výške 26.555,- eur ale vo výške 365.043,96 eur, ktorú
cenu ku dňu uzavretia dodatku č. 1 aj kupujúca už predávajúcemu E. R. uhradila. V súvislostiach
skutkového deja preskúmavanej veci však, aj napriek tomu, že E. R. ako predávajúci obsah dodatku č.

1 zo dňa 28.5.2010 kúpnej zmluvy svedecky potvrdil, tieto dôkazy (dodatok č. 1 a svedecký výsluch E.
R.) samy osebe nepostačujú pre prijatie záveru o spoľahlivom preukázaní výšky kúpnej ceny sporných
nehnuteľností podľa dodatku č. 1 kúpnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri
porušení predkupného práva je potrebné sa opierať o skutočnosti, existujúce v dobe jeho porušenia.
Žalovaná sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností dňom 1.4.2009 (účinky vkladu kúpnej zmluvy

do katastra) čo znamená, že dodatok č. 1 kúpnej zmluve, v ktorom bola kúpna cena zvýšená bol
dohodnutý až potom, ako na základe kúpnej zmluvy bolo do katastra nehnuteľností vložené pre žalovanú
vlastnícke právo. Z ďalšej chronológie skutkového deja je zrejmé, že žalovaná potom, ako dňa 25.8.2010
prevzala žalobu z tohto súdneho sporu rokovala so žalobcami o mimosúdnom vyriešení veci, ktoréhozákladom bol návrh kúpnej zmluvy predložený žalobcami na odkúpenie sporných pozemkov za kúpnu
cenu 26.555,- eur, teda vo výške označenej v kúpnej zmluve, na základe ktorej sa dňom 1.4.2009
stala vlastníčkou sporných pozemkov. Stalo sa tak aj napriek tomu, že dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve

mala uzavrieť ešte dňa 28.5.2010, teda potom ako bola dňa 1.4.2010 vyzvaná na vyriešenie porušenia
predkupného práva žalobcov, ktorú výzvu osobne prevzala, čo znamená, že ku dňu 1.4.2010, kedy ešte
žil p. C. musela o predmetnej veci získať informácie, minimálne v rozsahu obsahu označenej výzvy a
s infomáciami ohľadom dodatku č. 1 mala možnosť, pokiaľ tento existoval, sa minimálne z rozhovoru
s p. C. oboznámiť, pretože pokiaľ p. C. vybavoval pre ňu danú vec, musela ho o výzve, ktorú ona

prevzala dňa 1.4.2010 informovať. Žalovaná dodatok č. 1 kúpnej zmluvy v súdnom spore predložila
až na pojednávaní dňa 9.9.2013 po neúspešných mimosúdnych rokovaniach strán sporu o vyriešení
tejto veci, to znamená, že žalovaná disponovala dodatkom č. 1, na ktorom nechal E. R. dňa 31.5.2012
osvedčiť pravosť svojho podpisu. Žalovaná v konaní tvrdila, že kúpno-predajný vzťah vybavoval jej
nevlastný otec, p. C.Á., náležitosti priebehu tohto deja, napriek tomu, že v tom čase bola už vo veku
30 rokov nevedela označiť. Nevedela uviesť okolnosti deja spojeného s uzavretím dodatku č. 1 kúpnej

zmluvy, avšak do tohto deja musela vstúpiť na miesto J.. C.A. k 31.5.2012 iná osoba, pretože p. C.
ku dňu 31.5.2012, kedy bola na dodatku č. 1 osvedčená pravosť podpisu E. R.. Predávajúci E. R.
svedecky vypovedal, že peniaze do výšky 200.000,- eur mu p. C. začal vyplácal v hotovosti v rôznych
peňažných splátkach v roku 2007 alebo 2008 a prevzatie peňazí vždy písomne potvrdil. Svedok
definoval najviac 5 až 6 takýchto splátok, v najvyššej istine po 7.000,- eur až 8.000,- eur, ktorých najvyšší

súčet (6 x 8.000,- eur = 48.000)) s tvrdenou výškou dohodnutej kúpnej ceny vôbec nekorešponduje.
Kupujúca žalovaná mala disponovať dokladmi o úhrade kúpnej ceny dávno predtým, ako bol dňa
28.5.2010 podpísaný dodatok kúpnej zmluvy č. 1, respektíve predávajúci mal disponovať dokladmi o
zaplatení splátok kúpnej ceny na účet, ktoré tvrdenie predávajúceho ale nemá oporu vo výpisoch z jeho
účtu z rozhodného obdobia, keď ani súvislosť právneho dôvodu poukázania 3 krát istiny po 1 000,-

eur odosielateľom A.. G. Š. (obchodným spoločníkom p. C.) v mesiacoch 7-9/2009 s úhradou kúpnej
ceny nebola spoľahlivo preukázaná. A.. G. Š.C.k takýto skutkový stav svedecky nepotvrdil. Žalovaná
doklady o zaplatení kúpnej ceny nepredložila, okolnosti uzavretia dodatku č. 1 kúpnej zmluvy, v čase
nasledujúcom potom, ako bola vyzvaná na vyriešenie porušenia predkupného práva žalobcov, kedy už
musela vyvinúť nejakú aktivitu spojenú s týmto kúpno-predajným vzťahom, vierohodne nezdôvodnila.

Základomúpravycivilnéhosporovéhokonaniasúprocesnéinštitúty: dôkaznébremeno,hodnotadôkazu
a voľné hodnotenie dôkazov. Dôkazné bremeno znamená úpravu procesnej zodpovednosti za to, že
rozhodujúce skutočnosti v spore nesmú zostať nepreukázané. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
predstavuje metodiku priraďovania dôkaznej hodnoty poznatkom získaným v priebehu dôkazného
konania. Hodnota dôkazu vyjadruje potrebnú mieru dôkaznej hodnoty, podľa ktorej sa má preukazovaná

skutočnosť považovať za preukázanú a kedy nie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to,
že v niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k
dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, avšak protistrana má tieto
informácie k dispozícii. Ak potom strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body
skutkového stavu, a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia

povinnosť protistrany; nesplnenie tejto povinnosti má za následok hodnotenie dôkazu v neprospech
strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Popísaná chronológia skutkového deja, pri absencii
dokladov o zaplatení kúpnej ceny spochybňujú vierohodnosť obsahu dodatku č. 1 kúpnej zmluvy v takej
intenzite, že pre účely tohto súdneho konania nie je možné z predmetného dodatku ako dôkazu o výške
kúpnej ceny vychádzať, pretože vykazuje znaky fiktívnosti. Žalobcovia totiž v konaní predniesli námietky

ohľadom dojednania kúpnej ceny, ktorých výsledkom bola pravdepodobnosť účelovosti dodatku č. 1
kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná strana spoľahlivo nevyvrátila, a preto na dôkaze dodatkom č. 1 ku kúpnej
zmluve a svedeckom výsluchu E. R., nie je možné bez ďalšieho postaviť záver o výške kúpnej ceny
podľa dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Výsledky dokazovania je potom potrebné v danej veci uzavrieť
tak, že predávajúci E. R. previedol na žalovanú vlastníctvo sporných pozemkov za kúpnu cenu 26.555,-

eur, ktorá cena bola označená v kúpnej zmluve, ktorej vklad bol povolený pod číslom Y.-XXX/XX G.
X.X.XXXX, pretože pri hodnotení výsledkov dôkazov v súdenej veci nemožno nadobudnúť istotu o
tom, že sa skutočnosť deklarovaná v dodatku č. 1 kúpnej zmluvy reálne stala. Uvedené pre danú vec
znamená, že súd prvej inštancie otázku preukázania výšky kúpnej ceny, za ktorú nadobudla žalovaná
sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na podklade zisteného skutkového stavu posúdil nesprávne.

21. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil
vec ponúknuť na predaj.
22. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sanadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

23. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

24. Pretože Občiansky zákonník v ustanovení § 140 neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného

práva, je potrebné v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z analogickej aplikácie
všeobecnej právnej úpravy predkupného práva, obsiahnutej v časti ôsmej Občianskeho zákonníka,
ktorá upravuje predkupné právo záväzkové, s tým, že tie ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného
predkupného práva, nemožno použiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.10.2001,
sp. zn. 25Cdo/ 2764/99). Žalobcovia si z niekoľkých možných spôsobov, ktorými sa môžu domôcť
predkupného práva, a to dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej

nadobúdateľ získal vlastnícke právo, alebo sa môžu od nového spoluvlastníka domáhať, aby mu podiel
ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ, zvolili možnosť nahradenia prejavu vôle a to formou uloženia
povinnosti žalovanej uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu. V podmienkach danej veci na základe
výzvy žalobcov vznikla žalovanej ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu právna povinnosť
ponúknuť žalobcom podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých tento podiel nadobudla ona

sama. Tým, že túto povinnosť nesplnila, vzniklo žalobcom právo domáhať sa žalobou na súde aby
bol prejav vôle žalovanej uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu zodpovedajúceho znenia nahradený súdnym
rozhodnutím. Uzavretie zmluvy za tých istých podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely nadobudla
žalovanáneznamenánutnosťdoslovnéhoprevzatiaceléhoobsahupôvodneuzavretejzmluvy.Vprípade
kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ sú jej podstatnými náležitosťami predmet kúpy a kúpna cena,

prípadne jej splatnosť, ktorým podmienkam obsah kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej smeruje žalobcami
uplatnené nahradenie prejavu vôle, pri rešpektovaní veľkosti podielov žalobcov ako spoluvlastníkov
spornej nehnuteľnosti podľa žalobného petitu neodporuje. Nakoľko súčasťou napadnutej zmluvy bolo aj
určenie okamihu splatnosti kúpnej ceny preniesol odvolací súd aj túto náležitosť do textu nahradzovanej
zmluvy, pričom vychádzal z podmienok splatnosti kúpnej ceny dohodnutých medzi predávajúcim E. R.

a žalovanou podľa čísla vkladu XXX/XX povoleného katastrálnym úradom dňa X.X.XXXX. Odvolací súd
poukazuje na to, že nebol daný dôvod, aby nahradzovaná zmluva (predložená žalobcami) obsahovala
aj dojednania, ktoré napadnutá (pôvodná) kúpna zmluva neobsahovala. Nahradzovaná zmluva má síce
zodpovedať podmienkam pôvodnej zmluvy, čo ale neznamená, že ju má doslovne kopírovať, pretože
nahradzovaná zmluva musí reflektovať aj na vývoj právnej úpravy.

25. Preto odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 388 CSP zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe žalobcov v zmysle navrhnutého znenia žalobného petitu po jeho
procesnej zmene uznesením č. k. 6C/108/2010 - 146 zo dňa 16.12.2014 vyhovel.
26. K žalobcami predloženej listine - čestné prehlásenie E. R. B. G. XX.X.XXXX s ktorou sa odvolací
súd prvý krát oboznámil až na pojednávaní dňa 19.1.2022, keď z obsahu súdneho spisu a z evidencie

elektronicky doručenej pošty nevyplýva, že žalobcovia túto listinu do súdneho konania doručili skôr,
odvolacísúdprednáša,ženatútolistinuakodôkazneprihliadol,pretoženespĺňapodmienkyustanovenia
§ 366 CSP.
27. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, podľa § 396 ods. 1 a 2
CSP rozhodoval o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Žalobe žalobcov

bolo vyhovené, čím boli žalobcovia plne úspešnými voči žalovanej. Preto im odvolací súd podľa §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).