Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/52/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106219737
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1106219737.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobkyne: M. Š.Á.,

narodená X.X.XXXX, bytom I. G.. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Iva Lukačovičová,
advokátka so sídlom Na Riviére 22, 841 02 Bratislava, proti žalovanému 1/: I. M. A. P. Bratislava, so
sídlom O. G.. X, XXX XX Bratislava, T.: XX XXX XXX, 2/: M. Č. Bratislava - A. M., so sídlom Z. G.. X,
XXX XX Bratislava, T.U.: XX XXX XXX, 3/ I. G. XX, A.. A. P.. U.., so sídlom L. X, XXX XX Bratislava,
T.: XX XXX XXX, právne zastúpený: slc partners s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02
Bratislava, IČO: 47 246 634, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo vzťahu k žalovanému 3/ zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovaný 2/ a 3/ má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2006 v znení neskorších zmien sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovaným uzatvoriť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. X na 1. poschodí v dome

na I. G.. XX/XXX v K., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. M. (ďalej len "byt") tým, že súd
rozhodne o nahradení prejavu vôle žalovaných.

2.Žalobkyňabolavčasepodaniažalobynájomníčkoupredmetnéhobytunazákladenájomnejzmluvyzo
dňa 4.2.1997, č. XXX/XX/XXX. Žalobkyňa listami z 24.9.2001 a 23.12.2003 požiadala v zmysel zákona
č. 182/1993 Z.z. o prevod bytu do osobného vlastníctva na čo žalovaný nereagoval.. Žalobkyňa uvádza,
že §16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. síce neukladá povinnosť obce previesť byt na nájomcu, avšak

zaväzuje obec ako vlastníka bytu pre prípad prevodu vlastníctva toto previesť na nájomcu, ak je ním
fyzická osoba. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 29a citovaného zákona, podľa ktorého je obec povinná
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu do dvoch rokov odo dňa, keby o to nájomca požiada
v dome, v ktorom o prevod vlastníckeho práva požiada aspoň 50 % nájomcom bytov. V predmetnom
dome o prevod vlastníctva požiadalo 8 z 10 nájomcov, vrátane žalobkyne. Žalobkyňa považuje zákonné
podmienky na povinný prevod bytu do jej vlastníctva za splnené. Napriek uvedenému obec zmluvu o
prevode vlastníctva so žalobkyňou neuzatvorila.

3. Žalobkyňa súdu predložila:
- fotokópiu výmeru č. X-XXXX-K. zo dňa 23.7.1947,
- fotokópiu nájomnej zmluvy č. XXX/XX/XXX,- list žalobkyne zo dňa 24.1.2001,
- list žalobkyne zo dňa 30.12.2003,
- výpočtový list.

3. Žalovaný 1/ sa pôvodne vyjadril, že sporný byt je v jeho vlastníctve, avšak na základe protokolu č.
XX/XX zo dňa 13.1.1992 a Š. I. M. A. P. K. ho zveril do správy žalovaného 2/ so všetkými právami a
povinnosťami.

4. Žalovaný 1/ súdu predložil:
- protokol č. XX/XX zo dňa 13.1.1992,
- štatút, články 32-42b.

5. Žalovaný 2/ uviedol, že bytový dom je vo vlastníctva žalovaného 1/ v podiele 86/120. Časť bytového
domu v podiele 34/120 bola 30.8.1991 v zmysle reštitučných predpisov vydaná pôvodným vlastníkom,

pričom neskôr bol tento spoluvlastnícky podiel prevedený na tretí subjekt (naposledy bol vlastníkom
toho podielu žalovaný 3/). Žalovaný 2/ namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne. Poukázal na to, že
právu nájomcu na odpredaj bytu predchádza predkupné právo spoluvlastníka domu, ktorý listom zo dňa
8.12.2005 požiadal o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, preto žalobkyňa nemá právo na
jeho odpredaj. Právo žiadať predaj bytu do vlastníctva nájomcu je možné len v prípade, že obec je

jediným vlastníkom bytového domu.

6.Žalobkyňavnáslednýchvyjadreniachnamietala,žepredkupnéprávospoluvlastníkadomunemávplyv
na povinnosť obce previesť byty na nájomcov. Podľa argumentácie žalobkyne nie je možné s podielom
na bytovom dome nakladať ako s celkom, ale len samostatne s bytmi a nebytovými priestormi a s nimi

spoločnými časťami a zariadeniami domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. V tomto smere poukázala
aj na to, že prednosť predkupného práva spoluvlastníka domu bola do bytového zákona zavedená až
k 1.8.1995 a je toho názoru, že predkupné právo spoluvlastníka domu sa uplatní len v prípade, ak
nájomca nepožiada o prevod bytu skôr. Žalovaný 2/ sa mal v minulosti vyjadriť, že sa pokúsi vysporiadať
spoluvlastnícke vzťahy na bytovom dome v prospech nájomcov, k čomu však nedošlo.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a
oboznámením sa s predloženými listinami.

8. V ďalšom priebehu konania súd na návrh žalobkyne pripustil rozšírenie na strane žalovaných o

žalovaného 3/.

9.Žalobkyňavpriebehukonaniaprincipiálnezotrvalanapodanejžalobeaargumentácii.Argumentovala,
že spoluvlastníctvo k domu nebráni splneniu si zákonnej povinnosti žalovaných odpredať byt nájomcom,
pričom na strane žalobkyne boli splnené všetky podmienky predpokladané zákonom č. 183/1993 Z. z.

na to, aby obec žalobkyni odpredala byt do vlastníctva. Predložila súdu znalecký posudok a žiadala, aby
jej bolo umožnené si byt prípadne odkúpiť podľa spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa uviedla, že sa
domáha súdnej ochrany a konanie žalovaných považuje za účelové v snahe uprednostniť spoluvlastníka
nehnuteľnosti.

10. Žalovaný 1/ a 2/ zotrvali na svojej argumentácii a s výkladom žalobkyne sa nestotožňujú. Petit žaloby
považujú za nevykonateľný. Opätovne argumentovali, že byt nie je možné odpredať žalobkyni z dôvodu
prednosti predkupného práva spoluvlastníka domu pred právom nájomcu. Vzhľadom na to, že ide o
spoluvlastníctvo ideálne, obec môže previesť len svoj podiel a aj to iba po dohode so spoluvlastníkom.
Namietali, že obec nemá kontraktačnú povinnosť pokiaľ nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Z

uvedeného dôvodu tu nie je dané právo žalobkyne, ktorého sa domáha, nakoľko mu predchádzajú práva
spoluvlastníka, ktorý si ich aj uplatňuje. V tomto poukázal aj na konanie o vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva k bytovému domu vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/83/2009.
Žalovaní tiež poukázali na to, že žalobkyňa stratila postavenie nájomcu k 1.2.2013 a bola jej pridelená
bytová náhrada v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. Žalovaný 2/ v priebehu konania vzniesol aj námietku

premlčania nároku žalobkyne.

11. Žalovaný 3/ namietal, že v predmetnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný vzhľadom na to, že zo
žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť previesť vlastnícke právo na tretí subjekt.12. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu:
- list žalovaného 2/ zo dňa 28.4.2006

- výpis z programu zasadnutia mestského zastupiteľstva žalovaného 2/
- znalecký posudok Ing. T. K. č. X/XXXX

13. Žalovaný k svojej ďalšej argumentácii predložil rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady zo dňa
2.10.2013, č. M. A. XXXXX/XX-XXXXXXX/XXX/Dol, právoplatné 2.12.2013.

14. Súd konštatuje, že pre rozhodnutie podstatné skutkové okolnosti medzi stranami sporné neboli.
Nebolo sporné, že žalobkyňa požiadala o prevod vlastníctva k bytu na svoju osobu. Tiež nebolo sporné,
že bytový dom je v spoluvlastníckom vzťahu a že nájomný vzťah k bytu bol ukončený.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako

"BZ"), byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu.

16. Podľa § 29a ods. 1 BZ v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobkyne, obec je povinná s

nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca
požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva
najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z
prevodu vlastníctva podľa § 31.

17. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

18. Žalobkyňa sa v konaní domáhala uloženia povinnosti žalovaným previesť jej do vlastníctva byt,
ktorého bola nájomníčkou, nahradením ich prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva. Svoj

nárok žalobkyňa oprela o ustanovenie § 29a BZ.

19. § 29a BZ predpokladá, že účastníkmi zmluvy o prevode vlastníctva bytu sú obec a nájomca bytu.
Tento základný predpoklad však nie je naplnený. Žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu a táto
nebola zo strany žalobkyne relevantne spochybnená - žalobou na súde, čo medzi stranami sporné

nebolo. Došlo teda k platnému skončeniu nájmu predmetného bytu. V tomto dôsledku aj žalovaný
rozhodnutím zo dňa 2.10.2013 priznal žalobkyni nárok na bytovú náhradu. Žalobkyňa teda stratila
postavenie, z ktorého by jej prípadne vyplývalo právo, ktorého sa v konaní domáha. Z tohto dôvodu súd
žalobu zamietol.

20. Aj v priebehu konania však bola procesná obrana žalovaných na mieste. Aj v prípade, že by
nedošlo k zániku nájmu bytu, pred právom žalobkyne mali prednosť práva spoluvlastníka bytového
domu. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, že v predmetnom byte strávila veľkú časť života
a vyslovila aj svoje výhrady proti reštitučnému konaniu. Tieto výhrady sú síce pochopiteľné, ale nemajú
na predmet konania vplyv. Zákon síce za stanovených podmienok priznáva právo nájomcom bytov na

ich odkúpenie, tieto však neboli splnené. Pred právo nájomcu zákon stavia práva spoluvlastníka domu.
Od 30.8.1991 bol bytový dom v spoluvlastníctve, pôvodne s reštituentami po pôvodných vlastníkoch.
Spoluvlastníkovi domu tak svedčí predkupné právo, ktoré v danom prípade bolo uplatnené. Predkupné
právo spoluvlastníka musí byť zachované bez ohľadu na to, či toto uplatnil skôr ako žalobkyňa požiadala
o prevod vlastníctva k bytu alebo nie. Aj v prípade, že by boli všetky ostatné podmienky splnené, musela

by obec najprv osloviť spoluvlastníkov. Obrana žalovaných je teda aj tomto smere dôvodná.

21. Súd záverom k námietke premlčania uvádza, že touto sa osobitne nezaoberal vzhľadom na to,
že plynutie premlčacej lehoty vychádza z momentu splnenia všetkých podmienok predpokladaných v
ustanovení § 29a BZ, vrátane zistenia momentu, kedy došlo k splneniu podmienky podania žiadosti

najmenej50%nájomcov,ktorýnebolpredmetomdokazovaniaavzhľadomnadôvodyzamietnutiažaloby
by bolo takéto dokazovanie zrejme nadbytočné.22. Vo vzťahu k žalovanému 3/ žalobkyňa vzala žalobu na poslednom pojednávaní späť, preto súd
konanie proti žalovanému 3/ zastavil.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. V konaní boli v plnej miere úspešní žalovaní 1/ a 2/. Žalovanému 1/ však podľa obsahu trovy konania
nevznikli, preto mu súd nepriznal nárok na ich náhradu. Žalovanému 2/ súd priznal nárok na náhradu
trov konania v pomere 100%. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalovanému 3/ žalobkyňa vzala žalobu

späť, zavinila tak zastavenie konania v tejto časti a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému 3/. O samotnej výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
navykonanieexekúciepodľaExekučnéhoporiadku.Exekúciumožnovykonaťlennanávrhoprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia