Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821010181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2022
odvolanie obžalovaného J. O. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/47/2021 zo dňa
18. novembra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
0T/47/2021 zo dňa 18.11.2021 - vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného J. O., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., F. č.
XXX/XX

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného J. O. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/47/2021 zo dňa 18.11.2021 bol obžalovaný J. O.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:

dňa 20.07.2021 v čase okolo 11:35 hod. viedol motorové vozidlo Volkswagen Transporter, ev. č.

TS-677AU, v Trstenej smerom od Nábrežia Ľudovíta Štúra na cestu I/59, potom, ako spozoroval
policajnú hliadku, začal cúvať a naspäť, kde bol pred budovou č. 589/20 zastavený a kontrolovaný
hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Žilina,
a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 0T/11/2017,
vydaným a právoplatným dňa 24.02.2017, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvekdruhuna67mesiacov,ktorývýrokbolnáslednepojatýdosúhrnnéhotrestu,uloženéhoJ.O.
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/169/2019, vydaným a právoplatným dňa 30.06.2020,

pričom predmetný zákaz v čase skutku trval.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný J. O. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vovýmere 10 mesiacov. Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný J. O. prostredníctvom obhajcu písomným podaním
zo dňa 29.11.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 1.12.2021. Odvolanie podané voči
výroku o treste následne písomne doplnil, a to podaním zo dňa 14.2.2022, doručeným Okresnému súdu
Námestovo dňa 18.2.2022, a to s poukazom na nasledovné:

Odvolanie podáva voči výroku o treste, pretože so závermi Okresného súdu Námestovo v predmetnej
trestnej veci sa nestotožňuje, trest považuje za neprimerane prísny.
Svoj skutok úprimne oľutoval, je náležite poučený a zaväzuje sa viesť riadny život a zdržať sa
akéhokoľvek protiprávneho konania. Je presvedčený, že už len samotným trestným konaním bol
naplnený účel trestu voči jeho osobe. Vyhodnotil svoje nesprávne konanie, ktoré oľutoval, uvedomil si,
že spravil chybu.

Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a troma deťmi. Jeden syn je plnoletý, druhý má 14 mesiacov a
dcéra má 15 rokov. Stará sa riadne o rodinu a zabezpečuje celú jej starostlivosť. V rámci svojej živnosti
má mesačný príjem okolo 1000,- EUR.
Venuje sa kynológii na medzinárodnej úrovni. Cvičí psov pre služobnú kynológiu pre Policajný zbor
Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. Ako jediný zo Slovenska je zamestnaný ako poradca v

oblasti chovu psov pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Je toho názoru, že trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny a účel trestu, ktorým je aj
ochrana spoločnosti, by mohol byť naplnený aj niektorým z alternatívnych trestov, napr. peňažný trest.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Poukazuje na právnu a justičnú prax pri sledovaní účinnosti jednotlivých trestov ukladaných za prečiny,
ktoré ukazujú, že alternatívne prostriedky trestania patria k najúčinnejším prostriedkom nápravy, nakoľko
už samotné vedenie súdneho konania má za následok poučenie a dostatočnú nápravu páchateľa, aby
bolazaistenáochranazákonomchránenýchzáujmovspoločnostipredpáchanímďalšejtrestnejčinnosti.
Uloženie trestu odňatia slobody by malo negatívny dopad na rodinu, vývoj maloletých detí, ako aj na

jeho zamestnanie, ktoré sú predpokladom na jeho úspešné pokračovanie v usporiadanom a riadnom
živote ako slušného a plnohodnotného občana spoločnosti.
Trest odňatia slobody by v prípade obžalovaného pôsobil kontraproduktívne v rozpore so záujmami
spoločnosti, nakoľko by v neprimeranej miere postihol jeho rodinu, jeho maloleté dieťa a v konečnom
dôsledku aj spoločnosť, nakoľko by bol narušený riadny vývoj maloletého. Odsúdenie na trest odňatia

slobody by malo za následok poškodenie finančnej situácie celej rodiny a rodinného života, čím by v
značnej miere postihol nielen obžalovaného, ale aj osoby žijúce v spoločnej domácnosti, čo by pôsobilo
ako dvojité potrestanie, neprimerane prísne.
Namieta aj zdôvodnenie predmetného rozsudku č. 0T/47/2021 zo dňa 18. novembra 2021 v časti
odôvodnenia vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)

Trestného poriadku, kde je v písomnom vyhotovení uvedené: „§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku:
Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1

písm. d/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal vinu za spáchaný skutok“.
Uvedená časť odôvodnenia nie je totožná s výrokom rozsudku, kde je vo výroku uvádzaný len prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a nie zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok.
V písomnom odôvodnení rozsudku k uvedenému zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Trestného zákona., ktorý je v písomnej forme rozsudku uvedený, na hlavnom pojednávaní
ako obžalovaný nikdy neuznával vinu za spáchaný skutok.
Uvedený skutok sa ani nenachádza v obžalobe Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 21. júla 2021,
vedenej pod č. Pv 251/21/5507-7.

Uvedenú skutočnosť považuje za závažné pochybenie Okresného súdu Námestovo v uvedenom
trestnom konaní vedenom pod č. 0T/47/2021 a bude na odvolacom súde, aby sa s týmto pochybením
vysporiadal.V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že uvedené pochybenie nie je dôvodom na zrušenie
predmetného rozsudku prvostupňového súdu v plnom rozsahu, navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok
o treste a sám rozhodol tak, že by mu uložil alternatívny peňažný trest, ktorého výška by bola určená

podľa uváženia odvolacieho súdu.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného J. O. písomne nevyjadril.

Obžalovaný J. O. sa na verejné zasadnutie konané pred odvolacím Krajským súdom v Žiline nedostavil.

O termíne verejného zasadnutia bol upovedomený riadne a včas, upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia určeného na deň 29.6.2022 osobne prevzal dňa 19.5.2022. Obžalovaný svoju neúčasť na
verejnom zasadnutí ospravedlnil prostredníctvom obhajcu a súčasne doručil odvolaciemu súdu písomnú
žiadosť o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti zo dňa 28.6.2022. Na verejnom zasadnutí
prítomný obhajca obžalovaného a prokurátor navrhli verejné zasadnutie vykonať v neprítomnosti
obžalovaného. Senát odvolacieho súdu rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti

obžalovaného, nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka. Na verejnom zasadnutí sa osobne
zúčastnil obhajca obžalovaného. Obhajca obžalovaného aj na konanom verejnom zasadnutí zotrval
na písomne podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch. Totožne s písomne podaným odvolaním
obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a sám rozhodol o uložení alternatívneho peňažného

trestu obžalovanému. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný J. O.) podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť
prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, proti výroku rozsudku proti ktorému je prípustné (konkrétne proti výroku o treste),
oprávnenou osobou a je dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádzal obžalovaný.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaný v prítomnosti svojho
obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom pred okresným súdom vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., (ktoré súd pre potreby ďalšieho

konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku), odvolací súd preskúmal zákonnosť
postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného.

Krajský súd zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta

skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so
zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému
J. O..

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, ktorý obžalovaný napadol
podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne
dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti
z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú

činnosť. Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že
prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného zákona, rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák., osobitne v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u

obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Okresný súd však vo výroku o treste nesprávne aplikoval
priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. bol už za trestný čin odsúdený.
Krajský súd sa s použitím tejto konkrétnej priťažujúcej okolnosti nestotožnil a pripomína, že súčasťouskutkovej vety rozsudku je poukázanie na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním maril výkon
rozhodnutia tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje konkrétne rozhodnutie súdu o zákaze
činnosti. V prejednávanej veci to je predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu

Námestovo, sp.zn. 0T/11/2017, vydaným a právoplatným dňa 24.2.2017, ktorým bol obžalovanému
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 67 mesiacov, ktorý výrok
bol následne prevzatý do súhrnného trestu uloženého J. O. rozsudkom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/169/2019, vyhláseným a zároveň právoplatným dňa 30.6.2020. Predchádzajúce odsúdenie
je teda zákonným znakom skutkovej podstaty žalovaného prečinu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný

vinným (podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti). V súlade s platnou judikatúrou nie je možné
na túto skutočnosť opätovne prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr.
zák., pretože ide o porušenie zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) a osobitne uvedené
je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. (na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
trestného činu nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť). Odvolací súd uvedené pochybenie na

základe odvolania podaného v prospech obžalovaného napravil tak, že zrušil výrok o treste, v ktorom už
neuviedol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a následne u obžalovaného konštatoval
prevahu poľahčujúcich okolností v pomere 1 : 0, čo sa prejavilo aj v aplikácii ustanovenia § 38
ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Obžalovanému teda súd trest ukladal v rozpätí 0 až 16

mesiacov. Krajský súd si je vedomý toho, že aktuálne sa obžalovanému ukladá trest odňatia slobody
s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. (za existencie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.
a bez zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.) a okresný súd obžalovanému trest ukladal
pri aplikácii § 38 ods. 2 Tr. zák. z dôvodu nesprávneho konštatovania priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Tr. zák. u obžalovaného. Aj napriek tomu, krajský súd považuje nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz potrieb
individuálnej aj generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovaného dostatočne
splní účel trestu. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou, preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v §

34 Tr. zák. V danom prípade zásadám ukladania trestov a účelu trestu by nezodpovedalo uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení na
strane 5 a ani uloženie alternatívneho peňažného trestu tak, ako to navrhoval obžalovaný. Vzhľadom
na povahu spáchanej trestnej činnosti a osobu obžalovaného, na jeho prevýchovu a nápravu by nebolo
dostatočným uloženie peňažného trestu obžalovanému, ako to obžalovaný žiadal v podanom odvolaní.

Na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného je v danom prípade nutné pôsobiť už nepodmienečným
trestom odňatia slobody tak, ako to správne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a následne
v odôvodnení. V prípade tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovaného nejedná o ojedinelý a
výnimočný exces (vybočenie) z vedenia inak riadneho života. Tejto aktuálne súdenej trestnej činnosti
sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre predchádzajúcu

trestnú činnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 6T/169/2019. Teda
ani hrozba výkonu pomerne vysokého trestu odňatia slobody pre prípad porušenia podmienečného
odsúdenia nebola pre obžalovaného dostatočnou, aby viedol riadny život a viac nepáchal trestnú
činnosť. V prípade predchádzajúceho odsúdenia, pre ktoré obžalovanému plynula skúšobná doba
podmienečnéhoodsúdenia,sapritomjednaloospáchanieúmyselnejtrestnejčinnosti,väčšejzávažnosti

- zločinu, navyše trest bol ukladaný ako súhrnný aj vo vzťahu k odsúdeniu pre trestnú činnosť v
súvislostisvedenímmotorovéhovozidlaúmyselnejpovahyaaktuálnesúdenátrestnáčinnosťjerovnako
úmyselnej povahy a súvisí s vedením motorového vozidla. Je pravdou, že obžalovaný má prvé tri
odsúdenia v odpise z registra trestov zahladené. Ani zahladenie odsúdenia však nič nemení na tom, že
obžalovaný pred spáchaním tejto žalovanej trestnej činnosti neviedol riadny život a vedenie riadneho

života opakovane porušil spáchaním trestnej činnosti. Za tohto stavu, aj vzhľadom na mieru narušenia
obžalovaného, je na jeho ďalšiu prevýchovu a nápravu nutné vplývať už výkonom nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že obžalovaný je otcom maloletých detí, nie je dôvodom, aby
u obžalovaného bol uložený alternatívny trest, zohľadniac vyššie podrobne uvedené skutočnosti,
navyše, maloleté deti majú ešte matku. Obžalovanému v podstate v nedávnej minulosti v prípade

predchádzajúcehoodsúdeniavkonanívedenomnaOkresnomsúdeNámestovopodsp.zn.6T/169/2019
už bola daná šanca uložením trestu na slobode a to aj napriek spáchaniu zločinu a ukladaniu súhrnného
trestu, no obžalovaný túto šancu nevyužil, počas plynutia skúšobnej doby (a to v podstate krátko
po začatí jej plynutia) sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti opätovne v súvislosti s vedenímmotorového vozidla, a preto na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného už nie je možné pôsobiť
uložením trestu na slobode, ktorý si v jeho prípade dostatočne neplnil svoj účel a pre dosiahnutie
účelu trestu u obžalovaného je potrebné na neho pôsobiť uložením a výkonom nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Krajský súd tiež považuje za potrebné uviesť, že uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom by bolo v rozpore so zákonom (konkrétne s ustanovením § 49
ods. 2 Tr. zák., nakoľko priamo zo zákona je vylúčené podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody v prípade spáchania úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia pre predchádzajúcu trestnú činnosť, čo je tento prípad). Pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia

slobody,vyššieuvedenéskutočnostibyuobžalovanéhoodôvodňovaliuloženienepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Nakoľko však obžalovaný urobil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, v dôsledku čoho nebolo nutné vykonať celé dokazovanie
v konaní pred súdom ohľadne jeho viny, pri zohľadnení aj tejto významnej skutočnosti pre ukladanie
trestu v prospech obžalovaného, súd obžalovanému uložil trest pri strede trestnej sadzby trestu odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, kde namieta odôvodnenie rozsudku na strane 3
prvý odsek, v ktorom okresný súd v rozpore s priebehom hlavného pojednávania zachyteným v

zápisnici o hlavnom pojednávaní, konštatuje u obžalovaného zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d) Tr. zák., krajský súd uvádza, že z obsahu a celého kontextu rozsudku, ako aj priebehu
hlavného pojednávania zaznamenaného v zápisnici o hlavnom pojednávaní je zrejmé, že ide o zrejmú
nesprávnosť, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovení odôvodnenia daného rozsudku. Uvedené však

nemá žiaden významnejší vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
ohľadne výroku o vine, nakoľko celé trestné stíhanie voči obžalovanému sa viedlo pre prečin podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku je správne uvedená právna
kvalifikácia protiprávneho konania obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr zák. aj s uvedením príslušnej trestnej sadzby použitej pre dané konanie

obžalovaného, ktorá bola použitá aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Uvedená zrejmá nesprávnosť je
napraviteľná vydaním opravného uznesenia okresným súdom (§ 174 ods. 1 Tr. por.).

Záverom krajský súd poznamenáva, že obžalovaný v rámci odvolania neuviedol žiadne také právne
významné a relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu obžalovanému.

Dôvodom pre uloženie miernejšieho trestu obžalovanému nie je, že obžalovaný v súčasnosti pracuje,
žije so svojou rodinou, má tri deti a finančne zabezpečuje starostlivosť o rodinu. Obžalovaný súdenú
trestnú činnosť nepochybne spáchal, pričom právnym následkom spáchanej trestnej činnosti je uloženie
zákonného a spravodlivého trestu, ktorý si obžalovaný musí vykonať.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.