Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 31. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209116
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7817209116.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: N. R., narodená XX.XX.XXXX,
bytom N. Q., F. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila
a Metoda 4, proti žalovanému: N.Í. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXX, zastúpenému JUDr.
Timeou Schwarcovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 16. novembra 2021 sp. zn. 9C/45/2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 16. novembra 2021 č.k. 9C/45/2017-486 a v
zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 16. novembra

2021 č. k. 9C/45/2017-486 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniknuté ku dňu
10.10.2016 tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal dom súpisné číslo 270, nachádzajúci
sa na parcele KN-C 2635/9, vedený na LV č. XXXX k.ú. Vlachovo, v zostatkovej hodnote 79.695 €,
hodnotu oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KN-C 2635/9, k. ú. Vlachovo v sume 1.700 €, udiareň
v zostatkovej hodnote 10 € (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielov 40.702 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vyslovil, že strany sporu

nemajú právo na náhradu trov konania (výrok III.), a žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 2.442 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“), zaniknutého rozvodom manželstva strán sporu. Predmetom vyporiadania

BSM zostali položky: rodinný dom súpisné číslo 270, na parcele KNC 2635/9, vedený na LV č. XXXX
k. ú. Vlachovo v zostatkovej hodnote 79.695 €, hodnota oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KNC
2635/9 v zostatkovej hodnote 1.700 €, udiarne nachádzajúcej sa na danej parcele v zostatkovej hodnote
10 €. Cena nehnuteľnosti bola ustálená na základe znaleckého posudku č. 134/2019 Ing. Bartolomeja
Turóciho vo výške 79.800 €. Nakoľko strany sporu zhodne uviedli, že prípojka vody ohodnotená v
znaleckom posudku nie je predmetom BSM, súd ponížil hodnotu nehnuteľnosti o hodnotu prípojky

vody a takto všeobecná hodnota rodinného domu bola ustálená na sumu 79.695 €. Strany sporu
dohodou určili zostatkovú hodnotu oplotenia na sumu 1.700 € a udiarne sumu 10 €. Súd neprihliadol na
odborné vyjadrenie znalca Ing. Dionýza Doboša, znalca v odbore stavebníctvo, pretože z obsahu tohto
odborného vyjadrenia vyplynulo iba všeobecné konštatovanie nárastu cien nehnuteľností oproti stavu k
07.12.2019 o 10 % v obci Vlachovo. Tvrdenie žalobkyne o darovaní sumy 60.000 Kčs bolo preukázané
výpoveďou svedkyne Z. R. a výpoveďou svedkyne X.Ľ. Č. bolo preukázané, že otec žalobkyne zaplatil

10.000 Kčs manželovi svedkyne, avšak nebolo preukázané, aký konkrétny materiál bol z týchto peňazí
zakúpený, resp. aké práce boli z týchto peňazí zaplatené v súvislosti so stavbou rodinného domu.Žalovaný netrval na výsluchu svedkýň M. O. a B. H. na preukázanie darovania sumy 40.000 Kčs zo
strany jeho rodičov na výstavbu domu a ohľadne tohto tvrdenia neboli predložené žiadne iné listinné
dôkazy, preto súd tvrdenie nepovažoval za preukázané.

3. Po citácii ust. § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že celková
masa BSM predstavuje sumu 81.405 € (hodnota rodinného domu 79.695 €, oplotenie 1.700 €, udiareň
10 €) a podiel jedného z manželov predstavuje 40.702 €. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z
bytových potrieb obidvoch strán sporu a ich finančných možností vyplatiť druhú stranu sporu z jeho

podielu. Obe strany sporu vyhlásili, že nemajú finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany z jeho
podielu. Žalobkyňa predmetný dom neužíva, žalovaný zostal bývať a býva v dome, ktorý je predmetom
BSM. V priebehu sporu sa strany sporu dohodli na spoločnom predaji predmetného domu a rozdelení
výťažku. V priebehu konania však k predaju domu nedošlo. Súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného všetky vyporiadané veci napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že nemá finančné prostriedky
na vyplatenie žalobkyne z podielu. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovaný v predmetnom dome býva,

pozemok pod domom tvoril jeho výlučné vlastníctvo, na ktorom bol postavený rodinný dom patriaci do
BSM, tento pozemok žalovaný darovacou zmluvou V1615/21 v priebehu konania previedol na tretiu
osobu, a to svojho synovca. Tým vytvoril stav, že rodinný dom sa nachádza na cudzom pozemku, čím
je sťažený jeho predaj. Postup žalovaného nesvedčí o jeho skutočnom úmysle spolu so žalobkyňou
predať predmetný rodinný dom a tým získať finančné prostriedky na zabezpečenie bývania pre obe

strany sporu. Z uvedených dôvodov súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného ako
aj hodnotu udiarne a oplotenia, ktoré sa síce nachádzajú na pozemku, teda sú súčasťou pozemku,
ktorého vlastníkom je tretia osoba, avšak tieto hodnoty patria do BSM strán sporu.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario, nakoľko v záujme obidvoch strán

sporu bolo, aby ich bezpodielového spoluvlastníctvo bolo vyporiadané.

5. Po citácii ust. § 2 ods. 1 písm. b/ , § 2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. a položky 6 písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov - prílohy k danému zákonu, súd zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3% z predmetu vyporiadania po odpočítaní spoločného dlhu strán

sporu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, okrem výroku III.
daného rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a prikázal nehnuteľnosť, oplotenie ako aj udiareň do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vo veľkosti 1/2 k celku, a zrušil výrok II. a IV. daného rozsudku.
Prípadne navrhol, aby súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že síce súhlasil s návrhom na vyporiadanie BSM, avšak bolo
to v čase, keď nevedel, akú hodnotu má spoločný rodinný dom. Žalovaný v konaní namietal hodnotu
majetku určenú znaleckým dokazovaním, nakoľko je určená v nereálnych a najmä v nepredajných

číslach v danej lokalite. Súdu predložil dôkaz, a to inzerát z predaja domu v obci Vlachovo, z ktorého
vyplynulo, že dom skoro identický v dedine Vlachovo spolu s pozemkom cca 1.200 m2 sa predával a
predal za cenu 72.000 €. Súd na tento dôkaz neprihliadol. Žalovaný po zistení hodnoty domu v sume
79.000 € podľa znaleckého posudku nie je schopný vyplatiť žalovanej požadovanú sumu. Je starobný
dôchodca a banka mu poskytne pôžičku najviac 6.000 €. Snažil sa dohodnúť so žalovanou (správne

žalobkyňou - poznámka odvolacieho súdu) ohľadne jej podielu, avšak táto nesúhlasila s jej výškou.
Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že rodinný dom je predajný aj za 95.000 €, tiež by prijal za rodinný dom
svoj podiel z tejto sumy a nemal inú možnosť ako súhlasiť s predajom rodinného domu. Javí sa, že
súd otázku finančných a majetkových pomerov žalovaného v konaní neriešil. Rovnako namietal otázku
zabezpečenia bývania žalovaného, túto otázku súd neriešil dôsledne, pretože má výšku dôchodku 482

€ a nemôže mať zabezpečenú bytovú otázku v dome, ktorý je energeticky náročný. Rodinný dom si
vyžaduje údržbu, na ktorú žalovaný nemá finančné prostriedky a vzhľadom na jeho zdravotný stav
už ani nevládze ako dôchodca pracovať. Nie je jasné, z akých dôvodov súd vo svojom odôvodnení
neuviedol, že počas konania žalovaný uznal, že jediná cesta je spoločný dom predať. S týmto spôsobom
súhlasil a túto skutočnosť prezentoval nielen pred súdom, ale aj právnym zástupcom žalobkyne, aby

vybrala realitnú kanceláriu, ktorá bude vyhovovať jej a aby sa rodinný dom predal. Žalobkyňa tvrdila,
že má veľa kupcov na dom, ktorí chcú dom kúpiť, nakoniec vedela zabezpečiť len jedného kupca,
ktorý pri požadovanej hodnote 95.000 € za dom sa zdržal 5 minút. Rovnako namietal, že súčasťou
domu nie je pozemok a nepovažuje za spravodlivé, aby sa jeho majetok považoval za samozrejmúsúčasť majetku aj žalobkyne. Považoval za nedôvodnú argumentáciu súdu, že prevodom pozemku na
tretiu osobu je sťažený predaj domu, nakoľko súd sa počas celého konania ani nezaoberal otázkou
predaja pozemku pod rodinným domom. Žalovaný je finančne odkázaný na pomoc svojej rodiny, teda

sestry a synovca, s dcérami sa nekontaktuje. Nesúhlasil so záverom súdu, že žalovaný chcel sťažiť
predaj rodinného domu, pretože tento záver je irelevantný z pohľadu vyporiadania spoločného majetku.
Súd nepostupoval voči stranám rovnocenne a jednostranne pri posudzovaní všetkých dôkazov konal v
záujme žalobkyne. Súd nezdôvodnil, prečo by predaj spoločného domu mal byť sťažený, ak sa nikdy súd
touto otázkou nezaoberal, ani ju nezohľadnil pri hodnote domu a neriešil ani otázku, akú časť pozemku

by chcel žalovaný predať. Žalovaný žiadal na pojednávaní dňa 16.11.2021 o vyhotovenie kontrolného
znaleckéhoposudku,najmäzdôvodunereálneurčenejhodnotyrodinnéhodomu.Považujezaporušenie
zásady nestrannosti súdu, ak súd vo svojom rozhodnutí uvedie, že hodnotí postup žalovaného tak,
že nesvedčí o jeho skutočnom úmysle predať rodinný dom. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu snahu od
roku 2019 predať rodinný dom prostredníctvom realitnej kancelárie za jej cielený úmysel dosiahnuť čo
najväčšiu cenu na svoj podiel z vyporiadania rodinného domu, a to prostredníctvom súdu pri určení

nereálnej trhovej ceny domu. Pokiaľ poukázal na to, že žiadal o predaj rodinného domu, súd mal
prihliadnuť na insolventnosť žalovaného a zvážiť túto možnosť a prikázať nehnuteľnosť do podielového
spoluvlastníctva,keďžeanižalobkyňanemádostatokfinančnýchprostriedkovnavyplateniežalovaného.
Súdna prax prihliada na solventnosť oboch vlastníkov nehnuteľnosti a finančné možnosti pri vyporiadaní
sú kľúčovou otázkou, ktorú skúma súd v každom konaní o vyporiadanie BSM. Podľa jeho názoru ide o

výnimočnú situáciu u oboch účastníkov konania, pretože obidvaja sú dôchodcovia a nemajú finančné
prostriedky. Súd mal pripustiť návrh žalovaného o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý
by vylúčil námietky a pochybnosti žalovaného ohľadom nadhodnotenej ceny domu. Súd nezdôvodnil, z
akých dôvodov nepripustil vykonať dôkaz navrhnutý žalovaným. Je faktom, že ani žalobkyňa nesúhlasila
s cenou určenou znalcom, pretože predložila súdu stanovisko znalca, ktorý hodnotu dokonca navýšil.

Zároveň predložil inzerát rodinného domu zo dňa 02.01.2021 priamo v meste Rožňava s pozemkom
ponúkaný za sumu 85.000 €. Táto lokalita je neporovnateľná s obcou Vlachovo. Cenu určenú znalcom
považuje za nereálnu a je zrejmé, že by nevedel v budúcnosti predať dom za túto cenu. Súd opomenul
vysporiadať sa s vyjadrením žalovaného o jeho vôli predať nehnuteľnosť, keďže sa v nej zdržiava len
preto, aby sa nezničila. Predajom by získal peniaze na bývanie, nehnuteľnosť určite nie je výhodná pre

bývanie jednej osoby, preto nie je ideálnym riešením bývania ani pre žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/, g/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. a
to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 45.862 € a zaplatiť trovy

odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa namietala, že súd vychádzal iba zo všeobecnej hodnoty rodinného domu uvedenej
v znaleckom posudku a nezohľadnil preukázateľné navýšenie všeobecnej hodnoty od 07.12.2019
najmenej v sume 8.000 € až 10.000 €. Súd nezohľadnil v prospech nej preukázateľne darované finančné

prostriedky od rodičov vo výške 10.000 Kčs a 60.000 Kčs, ktoré boli darované a použité na výstavbu
rodinného domu účastníkov konania. K odvolacej námietke týkajúcej sa ceny nehnuteľnosti žalobkyňa
uviedla, že nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku boli ohodnotené vo všeobecnej cene 79.800 €.
Nárast všeobecnej trhovej ceny vyššie daných nehnuteľností za posudzované obdobie od 07.12.2019
do 18.10.2021 znalec Ing. Dionýz Doboš v odbornom vyjadrení, ktoré predložila, hodnotil najmenej o

10 % a viac, t. j. o 8.000 € až 10.000 € oproti stavu ohodnotenia znaleckým posudkom. S ohľadom
na všeobecný nárast cien stavebného materiálu, energií, pracovnej sily a s ohľadom na vyhodnotenie
okolností lokality danej obce, služieb, prírody, vybudované inžinierske siete, atraktivitu okolitej prírody,
kultúrne pamiatky, v obci sa nenachádza marginalizovaná skupina obyvateľov. Na základe toho mal súd
priznať zvýšenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. K odvolacej námietke týkajúcej sa nezohľadnenia

darovaných finančných prostriedkov žalobkyňa uviedla, že darovanie týchto finančných prostriedkov
bolo preukázané, ako konštatoval aj súd. K darovaným finančným prostriedkom uviedla, že boli
nepopierateľnedarovanévčasevýstavbyrodinnéhodomuzaúčelomtoho,žestavajúrodinnýdom,alen
preto a na tento účel boli darované, ináč by darované neboli. Predložila písomné čestné prehlásenie jej
otca z 14.10.2015, ktoré potvrdzuje, že boli darované finančné prostriedky dcére a použité na výstavbu

domuamateriálapráce.Jednoznačnebolopreukázané,podarovaníjej10.000Kčs,žejejotecodovzdal
tieto finančné prostriedkov elektrikárovi Z. Č. v súvislosti s prácami elektriky, ktoré Z. Č. nepopierateľne
robil na dome účastníkov. Túto sumu uhradil otec žalobkyne, preto navrhla, aby odvolací súd zohľadnil
v prospech nej túto sumu. Nárok žalobkyne je preukázaný písomným prehlásením otca, že 10.000 Kčszaplatil Z. Č. za práce na ich dome a materiál elektriky, ktorú v stavanom dome robil. Súd tento dôkaz
nezobral do úvahy, pričom ide o dôležitý dôkaz. Zaplatenie sumy 10.000 Kčs otcom žalobkyne Milanovi
Č. potvrdila svedkyňa X. Č.. Súd nevyhodnotil všetky tieto dôkazy a dôkazy nevyhodnotil správne.

Navrhla preto zmenu napadnutého rozsudku.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok
v konaní, avšak súd tento návrh nepripustil a tiež navrhol prerušenie konania za účelom predaja
nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, čo súd tiež nepripustil. Podľa žalovaného žalobkyňa

má síce záujem o navýšenie ceny svojho podielu, avšak je nepochybné, že zatiaľ má len jedného
kupca za dom, ktorý bol fiktívny, lebo si dom ani nepozrel. Žalovaný spochybňuje hodnovernosť tvrdení
žalobkyne ohľadom prostriedkov na výstavbu domu, keďže neboli zo strany žalobkyne preukázané.
Spochybnil hodnovernosť aj preto, lebo v návrhu žalobkyne zo dňa 31.08.2017 nie sú vôbec také
darované sumy uvedené, žalobkyňa ich teda po podaní návrhu vôbec nepožadovala započítať do
vyrovnania. Je to len opäť potvrdením snahy žalobkyne dodatočne zvýšiť cenu jej podielu. Žalovaný

rovnako podal odvolanie s tým, aby súd prikázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva. Tento návrh považuje za spravodlivý vzhľadom aj na záujem žalobkyne, ktorá chce
vyššiu cenu za rodinný dom, aj keď žalovaný nemá finančné prostriedky na jej vyplatenie.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že je nedôvodné, špekulatívne a v rozpore

s vykonanými dôkazmi. Žalovaný totiž žiadal, aby boli nehnuteľnosti prikázané jemu a s výplatnou
povinnosťou, pred posledným pojednávaním v septembri 2021 previedol pozemok pod domom a
garážou a ostatný pozemok a len za tým účelom žalovaný požiadal o odročenie pojednávania, pričom
už na tomto predposlednom pojednávaní súd mal vo veci rozhodnúť. Právna zástupkyňa žalovaného sa
snažila dohodnúť s právnym zástupcom žalobkyne a so žalobkyňou nižšiu sumu. Počas celého konania

od podania návrhu žalovaný robil sústavne len to, aby nehnuteľnosť nemohli odpredať cudzím osobám,
odmietol ísť do realitnej kancelárie. Žalovaný robil sústavne kroky, aby nehnuteľnosť nepredali, odmietol
ísť ako povinný podpísať dohodu sám alebo jeho splnomocnený zástupca. Teda žalovaný špekulatívne
previedol len niekoľko dní pred vyhlásením rozsudku pozemok na svojho synovca a postupoval cielene.
Na danom pozemku sa nachádza rodinný dom a garáž, príslušenstvo patriace do BSM účastníkov, a

to prípojka kanalizácie, prípojka zemného plynu, prípojka NN, žumpa, betónový chodník, plot č. 1 pred
domom, oplotenie bočne od suseda, udiareň a je tu aj prípojka vody, ktorá nepatrí do BSM. Počas
celého konania žalovaný nehnuteľnosť užíva a túto nehnuteľnosť na krátky čas neužíval, bolo to pred
piatimi rokmi, odvtedy dom sústavne užíva. Žalobkyňa bola donútená sa z domu trvale a definitívne
odsťahovať v máji 2018. Stotožnila sa s napadnutým rozhodnutím, nakoľko žalovaný je z Vlachova,

dom stále užíva žalovaný. Ona bola nútená sa z domu vysťahovať, zarába minimálnu mzdu, musela si
zakúpiť byť a spláca úver mesačne do roku 2031. Žije vo veľmi zlých sociálnych pomeroch, žalovaný
stále presadzoval, že dom prevedie na príbuzného synovca, ktorý je podnikateľom a samozrejme nie je
žiaden problém, že po vyporiadaní nehnuteľnosti, ak by chcel, že predá so ziskom inému. Žalovaný však
robí všetko preto, aby vyplatil žalobkyni čo najnižšiu sumu. Poznamenala, že žalovaný do posledného

pojednávania 16.11.2021 nenavrhol nové znalecké dokazovanie, ani len časti znaleckého posudku
nespochybnil, ak by bol chcel, mohol dať nehnuteľnosti prehodnotiť aj iným znalcom. Ak sudkyňa
na predposlednom pojednávaní oznámila, že vyhlási rozsudok, uviedla ako bude vo veci rozhodnuté.
Žalovaný mal štyri roky na predkladanie návrhov a žalovaný len mieni pokračovať v naťahovaní konania.
Na pojednávaní 20.10.2020 žiadal zrušiť doplnenie znaleckého dokazovania, ani nežiadal výsluch

znalca ku žiadnym okolnostiam. Uznal, že domová nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a ohodnotenie
druhého oplotenia bolo určené dohodou účastníkov a iné od znalca nič nežiadal. Jeho návrh na znalecké
dokazovanie na poslednom pojednávaní po štyroch rokoch konania je bezpredmetný. Dom je vo veľmi
dobrom stave, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. Žalovaný vie, že domovú nehnuteľnosť môže
odpredať v krátkej dobe so značným ziskom. Opätovne poukázala na to, že pri cene nehnuteľností

by malo byť zohľadnené aj navýšenie ceny oproti stavu 07.12.2019, pričom nárast všeobecnej ceny
stále ďalej pokračuje. K prípadnému predaju nehnuteľnosti poukázala na to, že sa vyžaduje súhlas
všetkých vlastníkov a teda nie iba žalobkyne, ale aj žalovaného. Na predaj nehnuteľnosti stále vyzývala
žalovaného písomne aj mobilom cez jeho právneho zástupcu. K predaju cez realitnú kanceláriu však
nedošlo. Žalovaný nebol ochotný ísť ani do realitnej kancelárie sám ani jeho právny zástupca s takýmto

splnomocnením.11.Žalobkyňavodvolacejreplikezotrvalanaobsahuvyjadreniažalobkynezo14.02.2022arozvedených
dôkazoch, čo sa týka žalovaného počas celého konania od roku 2017, na obsahu odvolania žalobkyne,
ktoréniejepotrebnéopakovaťatiežpripojilainévyjadreniežalobkynesfarebnýmzvýraznenímdôkazov.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom vyjadrení - odvolaní voči rozsudku, kde navrhol
kontrolný znalecký posudok a vyjadril sa k skutočnostiam, že súd neskúmal finančné možnosti
žalovaného, a to, či je schopný vyplatiť žalobkyňu z danej nehnuteľnosti. Nesúhlasil s vyjadrením, že
nenamietal znalecký posudok, niekoľkokrát sa vyjadril, že cena je nadhodnotená a nezodpovedá trhovej

cene, preto je nevyhnutné, aby sa predaj uskutočnil cez realitnú kanceláriu. Trval na vyjadrení, že
žalobkyňa nepreukázala darované prostriedky na výstavbu domu.

13. Žalobkyňa v odvolacej duplike označila vyjadrenie žalovaného za nepravdivé, špekulatívne, účelové
a v rozpore s dôkazmi, ktoré boli predložené v roku 2017 až do vyhlásenia rozsudku. Poukázala na svoje
písomné vyjadrenie z 14.02.2022, na tam rozvedené dôkazy vykonané v tejto veci súdom, vyjadrenie

opätovne priložila. Poukázala na to, že ohľadne prikázania nehnuteľností súd rozhodol v súlade so
všetkými právnymi zásadami a preukázanými okolnosťami v danej veci, žalobkyňa bola nútená sa z
domu odsťahovať do Rožňavy v roku 2017 z dôvodu svojej bezpečnosti, nútená zobrať si úver a kúpiť
v Rožňave byt, ktorý bude splácať ešte mnoho rokov.

14.Odvolaciaduplikažalobkynedoručenásúdu20.06.2022bolažalovanémudoručenádňa12.07.2022.
Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach vyjadrených v odvolaní a odvolacej replike.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolania strán
sporu sú dôvodné.

16. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o jeho záver o ustálení výšky

finančného vyrovnania, ktorá sa odrazila vo výplatnej povinnosti žalovaného voči žalobkyni, a v otázke
prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného je predčasný, nakoľko sa súd nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami rozhodnými pre ustálenie daného spôsobu vyporiadania BSM.

17. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie
rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody

musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta
na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má

byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať
správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j.musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

20. Nepreskúmateľný je záver súdu prvej inštancie o daroch venovaných žalobkyni zo strany rodičov,
ak súd na jednej strane konštatoval, že darovanie sumy 60.000 Kčs žalobkyni bolo preukázané
výpoveďou svedkyne R. Z. a sumy 10.000 Kčs výpoveďou X. Č., na strane druhej konštatoval, že nebolo
preukázané, aký konkrétny materiál bol z týchto peňazí zakúpený, resp. aké práce boli z týchto peňazí
zaplatené.

21. Z výpovede svedkyne S.. R. Z. (čl. 310) ako aj z čestného prehlásenia otca žalobkyne zo dňa
14.10.2015 (čl. 43) síce vyplynulo, že suma 60.000 Kčs bola žalobkyni darovaná, avšak správny je záver
súdu prvej inštancie v tom, že nebolo preukázané, či suma 60.000 Kčs aj reálne bola použitá na výstavbu
domu; žalobkyňa nepreukázala, čo konkrétne bolo za uvedenú sumu zakúpené resp. aké práce boli za
uvedenúsumuvykonané.Vtomtosmereajodvolacísúdzastávanázor,žežalobkyňaneuniesladôkazné

bremeno ohľadne preukázania použitia darovanej sumy na výstavbu domu. Čo sa týka sumy 10.000
Kčs, z čestného prehlásenia S.. Č. zo dňa 09.10.2018 (čl. 42) ako aj z jej svedeckej výpovede (čl.310)
jednoznačne vyplynulo, že daná suma bola žalobkyni darovaná v súvislosti s výstavbou rodinného domu
strán sporu, ktorého výstavba nebola sporná, navyše táto suma 10.000 Kčs bola žalobkyni darovaná a
zaplatená otcom žalobkyne pánovi Z. Č., ktorý pri výstavbe domu robil elektrinu a s tým súvisiace práce a

materiál.Vdanomprípadeodvolacísúdzastávanázor,žežalobkyňapreukázala,žefinančnéprostriedky
vo výške 10.000 Kčs jej boli darované a rovnako preukázala, na aký účel (elektrifikácia rodinného domu).
Odvolací súd má za to, že darovanie týchto finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 10.000 Kčs
a ich vnos do spoločného majetku bol preukázaný dostatočne určitým spôsobom (výstavba rodinného
domu - konkrétne rozvody elektriny- práca a materiál), a preto ho bolo potrebné zahrnúť do celkového

finančného vyrovnania strán sporu.

22. Z uvedeného dôvodu je čiastočne dôvodná odvolacia námietka žalobkyne.

23. Rovnako dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, spočívajúca v tom, že súd pri prikázaní

nehnuteľnosti do vlastníctva tej ktorej strane nezvážil možnosť prikázania nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva strán sporu.

24. Zmyslom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je ukončenie spoluvlastníckeho
vzťahu manželov (bývalých manželov), čím sa zároveň predchádza vzniku možných sporov ohľadom

spoločných majetkových vecí manželov v budúcnosti. Za tým účelom by sa teda súd rozhodujúci v
konaní o vyporiadanie BSM mal snažiť rozhodovať spory tak, aby každému z manželov bola prikázaná
do vlastníctva celá vec v BSM, s tým, že pri vzniku disparity (nerovnosti) podielov, zaviaže toho z
manželov, ktorý obdržal veci či práva vo vyššej hodnote, na výplatu druhého z manželov v peniazoch.
V určitých prípadoch môže nastať situácia, keď vzhľadom na výnimočné okolnosti, nie je vhodné určitú

vec v BSM (pôjde najmä o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale súd ju prikáže do
podielového spoluvlastníctva, čím ich spoluvlastnícky vzťah neukončí, ale pretransformuje na podielové
spoluvlastníctvo.

25. Takýto spôsob vyporiadania však vedie k rozširovaniu sporov, pretože podielové spoluvlastníctvo

medzi manželmi (bývalými manželmi), ktoré takto vznikne, bude musieť byť vyporiadané v rámci
ďalšieho konania nasledujúceho po konaní o vyporiadanie BSM.

26. Proti tejto argumentácii však stojí záver, že pri vyporiadaní BSM, na rozdiel od zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemá súd pri rozhodovaní alternatívu, ktorou je nariadenie

predaja veci. V prípade podielového spoluvlastníctva však môže súd v prípade, ak vyporiadavanú vec v
podielovom spoluvlastníctve nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto vec nie je deliteľná, nariadiť
predaj takejto veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.

27. V konaní o vyporiadanie BSM možnosť stanovenú v § 142 ods. 1 posledná veta OZ súd nemá,

pretože platná právna úprava BSM (na rozdiel od zákonnej úpravy pri podielovom spoluvlastníctve),
nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci a rozdelením
jej výťažku. Analógiu v tomto prípade použiť nemožno. Z týchto dôvodov v konaní o vyporiadaní
BSM prichádza do úvahy aj možnosť prikázania veci do podielového spoluvlastníctva za podmienky,keď sú dané výnimočné okolnosti odôvodňujúce tento spôsob vyporiadania BSM, pretože týmto
rozhodnutím umožní súd v prípadnom nasledujúcom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva riešiť zrušenie a vyporiadanie takto vzniknutého spoluvlastníctva aj nariadením predaja

veci a rozdelením výťažku, čo v konaní o vyporiadanie BSM možné nie je.

28. V prejednávanom spore bolo stranami sporu ustálené, že nehnuteľnosť nie je deliteľná. Rovnako
z obsahu súdneho spisu vyplýva, že obe strany sporu nemajú dostatok finančných prostriedkov na
splnenie výplatnej povinnosti druhého bývalého manžela. Ďalej zo súdneho spisu vyplynulo, že sa strany

sporu pokúsili o predaj rodinného domu, avšak neúspešne. Žalobkyňa v dome nebýva a ani nemá v
úmysle sa tam vrátiť z dôvodov, ktoré síce v spore namietala (agresívne správanie žalovaného, fyzické
ohrozenie jej osoby a pod.), no žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako žalovaný uviedol, že nemá
dostatočný príjem, aby zvládal udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na bývanie a pri takto vysokej
výplatnej povinnosti nie je schopný vyplatiť žalobkyňu.

29. Odvolací súd preto zastáva názor, že súd prvej inštancie by mal, po výsluchu strán sporu k
tejto otázke a prípadnom doplnení dokazovania, zvážiť aj daný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti s
príslušenstvom. Odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou
solventnosti strán sporu, a tým, či prípadná výplatná povinnosť je aj reálna. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/290/2019. Nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM

nemožno nariadiť predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 20.10.2004, sp. zn. 22 Cdo 1399/2004, uverejnený v časopise Soudní rozhledy, 2005, č.
2, str. 58), tak úvaha o prikázaní nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu nie je zjavne
neprimeraná. Je však nevyhnutné doplniť, že ak sa strany sporu nebudú vedieť dohodnúť na výkone
spoluvlastníckych práv a na predaji spoločnej nehnuteľnosti (ako to bolo od začiatku sporu 06.09.2017),

budú sa môcť domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti súdom
v zmysle ust. § 142 OZ s možným zákonným spôsobom vyporiadania, ktorým je aj nariadenie predaja
spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd však zdôrazňuje,
že pri nariadení predaja nehnuteľnosti súdom, nemusí cena dosiahnutá predajom (výťažok z predaja)
zodpovedať predstavám strán sporu a výťažku, ktorý by sa mohol dosiahnuť predajom nehnuteľnosti

mimo predaj nariadený súdom, príp. dražbu. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť sa nachádza
na pozemku vo vlastníctve tretej osoby, môže mať daný fakt dopad na určenie jej všeobecnej ceny.
Uvedená okolnosť teda môže mať vážny vplyv na to, či vôbec dôjde k prevodu nehnuteľnosti a prípadne
za akú cenu. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty sporných
nehnuteľností zohľadnil iba to, že nehnuteľnosti sa nachádzajú na pozemku vo vlastníctve žalovaného

(k prevodu vlastníctva k pozemkom zo žalovaného na tretiu osobu došlo až po vyhotovení znaleckého
posudku).

30. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva
strán sporu nie je vhodným spôsobom vyporiadania ich BSM, odvolací súd poznamenáva, že súd môže

zvážiť aj poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie, než je 30 dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím
na ust. § 232 ods. 3 CSP. Odvolaciemu súdu sa javí, že lehota 30 dní na splnenie výplatnej povinnosti
žalovaným nie je v danom prípade adekvátna, nakoľko žalovaný nedisponuje dostatočným obnosom
finančných prostriedkov na výplatu, a rovnako v takom krátkom čase by ani nebol schopný nehnuteľnosť
speňažiť a vyplatiť žalobkyňu.

31.Dôvodnésúajodvolacienámietkystránsporutýkajúcesanavýšeniahodnotynehnuteľnostiprípadne
doplnenia znaleckého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom ohľadne ceny nehnuteľnosti.

32. V prejednávanom spore bola cena nehnuteľnosti ustálená na základe znaleckého posudku č.

134/2019 Ing. Bartolomeja Turóciho vo výške 79.800 €. Posudok bol vyhotovený dňa 07.12.2019, pričom
súd prvej inštancie rozhodol dňa 16.11.2021.Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vyhotovenia znaleckého
posudku, prihliadnuc na skutočnosť, že cena nehnuteľností sa vyporiadava ku dňu rozhodnutia súdu,
bude v ďalšom konaní potrebné aktualizovať cenu nehnuteľností buď znaleckým posudkom alebo
odborným vyjadrením na cenu ku dňu vyporiadania majetku.

33. Žiadna skutočnosť však nebránila ani jednej strane sporu predložiť odborné vyjadrenie od odborne
spôsobilej osoby, prípadne súkromný znalecký posudok na preukázanie ceny nehnuteľností ku dňučo najviac predchádzajúcemu dňu rozhodnutia súdu, ak mali za to, že cena nehnuteľnosti ustálená
znaleckým posudkom Ing. Turóciho nie je aktuálna.

34. Strany sporu si musia uvedomiť, že hodnota nehnuteľnosti sa mení každým dňom trvania tohto
súdneho sporu, a preto je jedine v ich záujme čo najrýchlejšie ukončiť tento súdny spor, prípadne sa
súbežne s týmto sporom pokúsiť speňažiť predmetnú nehnuteľnosť, a získať tak finančný obnos vo
výške zodpovedajúcej aj predstavám strán sporu, vychádzajúci zo situácie na trhu s nehnuteľnosťami.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. V tomto ďalšom konaní súd prvej inštancie eliminuje vytknuté nedostatky tým, že ustáli rozsah masy
BSM strán sporu po zohľadnení vnosu žalobkyne do BSM a pristúpi k ich opätovnému vyporiadaniu.
Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa zásad stanovených v § 191 ods. 1 CSP, jasným,

právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyložísvojemyšlienkovépochodyazoskutkovýchzistení
vyvodí právne závery, t. j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia
hmotnéhoprávaaozrejmívzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnajednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Vyporiada sa pritom so všetkými podstatnými námietkami
strán sporu.

37. O žalobe rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho
rozsudok bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

38. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).