Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. júl 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200229
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219200229.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: G. G., B..

XX.XX.XXXX, X. W. XX, X., L. Ž.Q.: P. G., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, Z., Č. G., o nahradenie prejavu
vôle a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. a) Žalobca sa pôvodnou žalobou z 18.01.2019 domáhal proti žalovanej určenia, že žalobca

sa stáva vlastníkom podielu 1 vedeného na LV č. XXXX, k.ú. Č. v zázname B8, a podielu 19/100 zo
spoluvlastníckeho podielu 1 vedeného na LV č. XXXX, W..Ú.. Č. v zázname B15, ktoré boli dosiaľ vo
vlastníctve žalovanej.
b) Po viacerých zmenách žalobného návrhu tunajší súd uznesením č. k. 17C/2/2019-354 z 17.09.2020
pripustil zmenu žaloby na žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej pri uzavretí predloženej dohody o
urovnaníktamšpecifikovanýmnehnuteľnostiamvedenýmnaLVč.XXXX,XXXX,XXXXH.XXXX,W..Ú..
Č., so žalobcom a pri podpise súvisiaceho návrhu na vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam

(celé znenie petitu vyplýva z č.l. 354 spisu).
c) Uznesením z 09.07.2021 bola po ďalších zmenách pripustená zmena žaloby z 09.07.2021, ktorej
konečné znenie spočíva:
v nahradení prejavu vôle žalovanej k právnemu úkonu podpísania a podania návrhu na vklad
vlastníckeho práva zo strany žalovanej na žalobcu k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, W..Ú.. Č. s presným textom návrhu na vklad, ako aj v nahradení
prejavu vôle žalovanej k právnemu úkonu uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam so žalobcom s presným textom zmluvy a jej podpísania,
alternatívne v uložení povinnosti žalovanej podať v určenej lehote na príslušný katastrálny odbor návrh
na vklad a v súvislosti s týmto podaním vykonať všetky ďalšie právne kroky ako ich vyžaduje zákon s
dôsledkom právoplatného prevodu vlastníckeho práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, W..Ú.. Č., tvoriacich odmenu do vlastníctva žalobcu podľa znenia
platne uzavretej zmluvy.

2. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu v rôznych zneniach a v podstate samotný nárok tvoriaci predmet
tohto sporu (vo svojich početných vyjadreniach vo veci) tým, že v konaní si uplatňuje od žalovanej
prevod pozemkov (resp. spoluvlastníckych podielov k nim) vo vlastníctve žalovanej ako odmenu za
činnosť žalobcu vykonanú pre žalovanú na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa10.07.2008. Žalobca sa v mandátnej zmluve zaviazal pre žalovanú a v jej mene uskutočniť úkony
súvisiace so zistením celkového rozsahu novoobjaveného dedičstva po otcovi žalovanej a zariadiť a
vykonať úkony v súvislosti s vysporiadaním vlastníckeho práva žalovanej a jej brata. Žalobca svoje

povinnosti splnil a hoci sa mu nepodarilo vysporiadať všetky pozemky, jeho činnosť viedla k nemalému
úspechu vo veci. Zmluva v čl. III určovala mechanizmus výpočtu odmeny v podobe konkrétnych
pozemkov. Žalobca však pôvodne žiadal, aby súd určil jeho vlastnícke právo k pozemkom v poradí a
v rozsahu, ktoré mali byť medzi stranami ústne dohodnuté na stretnutí strán v auguste 2016. Neskôr
uplatnenými zmenami žaloby sa žalobca ďalej domáhal v konaní nahradenia prejavu vôle žalovanej pri

uzavretí a podpise rôznych úkonov podľa písm. b) a c) - základný petit odseku 1 odôvodnenia tohto
rozsudku, resp. uloženia jej povinnosti podľa písm. c) - alternatívny petit odseku 1 odôvodnenia tohto
rozsudku, pri tých pozemkoch (spoluvlastníckych podieloch k nim), ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú
už v poradí vysporiadaných pozemkov podľa čl. III zmluvy (viď napr. č.l. 257, 313, 316 spisu) s tým,
že konečný stav nastal 10.06.2019. Cieľ rôznych variantov žaloby bol pritom nemenný, a to súdnym
rozhodnutím dosiahnuť prevod vymedzených pozemkov (ich spoluvlastníckych podielov) z vlastníctva

žalovanej do vlastníctva žalobcu titulom oprávnenej odmeny žalobcu z uvedenej mandátnej zmluvy.
Žalobca poukázal na to, že v čase uzavretia mandátnej zmluvy boli dotknuté pozemky súčasťou
prídelového operátu podľa listín vychádzajúcich z prídelového konania právneho predchodcu (otca)
žalovanej. Žalobca potvrdil, že mandátna zmluva vtedy neobsahovala evidenčný stav dotknutých
pozemkov, pretože to nebolo technicky možné, avšak zmluva obsahovala prioritný zoznam prídelových

parciel pre výber do odmeny. Žalobca zdôraznil, že majetková podstata, t.j. aktuálne
určenie vlastníckych vzťahov k pozemkom sa doteraz stále menilo, pričom podľa dohodnutej priority
pozemkov by mal žalobca nadobudnúť práve tie pozemky, pri ktorých boli vlastnícke vzťahy usporiadané
až nedávno, v priebehu tohto konania, t.j. premlčanie nároku neprichádza do úvahy. Žalobca tiež
poukázalnato,žedňa21.04.2017žalovaná,ajsosúhlasomžalobcu,súhlasilasprevodomčastiodmeny

(týkajúcej sa pozemkov neskôr zapísaných na LV č. XXXX) B. U. H. U.. U. G..C.., N.: XX XXX XXX, v
dôsledku čoho bola z jej strany už vyplatená časť dohodnutej odmeny (žalobca si v konaní uplatňuje
prevod zvyšných pozemkov) a zároveň i uznaný nárok žalobcu na odmenu.

3. Procesná obrana žalovanej obsiahnutá v jej písomných a ústnych vyjadreniach spočívala v tom, že

neuznala nárok žalobcu ani sčasti a popierala, že by z uzavretej mandátnej zmluvy mohlo žalobcovi
vzniknúť právo na to, aby sa stal vlastníkom práve tých pozemkov, ohľadne ktorých navrhuje určiť svoje
vlastníctvom súdom. K žiadnej neskoršej zmene mandátnej zmluvy pritom nedošlo. Žalovaná nikdy
nemala a ani naďalej nemá v úmysle previesť na žalobcu vlastnícke právo k sporným pozemkom bez
uzavretia komplexnej dohody, ktorá by vyriešila všetky vzájomné vzťahy medzi stranami sporu. Takáto

dohoda však dosiaľ nebola dosiahnutá a žalobkyňa taktiež nemá vedomosť o tom, že by nárok
žalobcu právne účinným spôsobom uznala. Žalovaná zároveň namietala aj to, že by podľa mandátnej
zmluvy mohol žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu, keďže žalobca si podľa tejto zmluvy riadne nesplnil
svoje povinnosti. Výkon žalobcovho práva považovala žalovaná tiež za rozporný s dobrými mravmi,
pretože svojim nedbanlivostným konaním privodil procesný neúspech v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp. zn. 12C/245/2010, ktorého predmetom boli pozemky mnohonásobne vyššej hodnoty, než
je hodnota sporných pozemkov, čím žalobca spôsobil žalovanej škodu vo výške niekoľkých desiatok
tisíc eur. Žalovaná namietala, že zmluvná úprava v článku III písmeno c) nekorešponduje s aktuálnym
evidenčným stavom pozemkov, a to najmä čo sa týka označenia pozemkov a ich aktuálnej evidencie
na LV. Taktiež žalobca nepožaduje pozemky titulom jeho odmeny podľa pravidiel, ktoré boli upravené

v článku III mandátnej zmluvy, keďže nežiada celé spoluvlastnícke podiely podľa poradia a žiada ním
určený podiel z viacerých pozemkov, aj z takých, kde by podľa určeného poradia už nemal dostať žiadny
podiel.
K zmenenej žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaná uviedla, že taká žaloba by tu mohla obstáť
iba v prípade, ak by hmotné právo pre žalovanú stanovilo povinnosť urobiť žalovaný úkon, pri ktorom

úkone by sa potom v prípade odmietnutia dobrovoľného splnenia záväzku mohol jej prejav vôle
nahradiť súdnym rozhodnutím. Žalovaná má za to, že žalobcom zmenený žalobný návrh nemá oporu v
hmotnom práve, pričom žalovaná aj vo vzťahu k tomuto novému žalobnému návrhu vzniesla námietku
premlčania. Vo vzťahu ku konečnému zneniu petitu žaloby žalovaná takisto popierala, že by jej vyplývala
z hmotného práva nejaká povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nejakú inú zmluvu a taktiež podať

návrh na vklad k prevodu vlastníctva na nehnuteľnostiach na žalobcu. Žalovaná zároveň namietala aj
neurčitosť a nevykonateľnosť eventuálneho žalobného petitu, a to v časti tam uvádzaných iných ďalších
právnych krokov, ktoré by vyžadoval zákon s dôsledkom právoplatného prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam tvoriacich odmenu.4. Keďže obsah žaloby žalobcu neumožňoval bez pochybností určiť o aký druh žaloby v pojednávanej
veci ide, teda či žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti alebo žalobu na určenie vlastníckeho práva,

súd v súlade s § 168 ods. 1 C.s.p. nariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na (a
po) ktorom boli v prvom rade odstraňované nedostatky podmienok konania (§ 170 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 161 C.s.p.) opätovne spôsobované podávaním neperfektných a zmätočných žalobných návrhov vo
veci žalobcom, s ktorými bolo potrebné sa najprv vysporiadať z hľadiska ich prípustnosti, určitosti a
vykonateľnosti. Súd následne prejednal vec v prítomnosti obidvoch strán sporu na ústnom pojednávaní,

na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu
(najmä žaloba s prílohami č. l. 1-87, vyjadrenie žalovanej k žalobe s prílohami z 18.03.2019 č. l. 144-146,
replika žalobcu s prílohami z 09.05.2019 č. l. 151-170, duplika žalovanej s prílohami z 10.06.2019
č. l. 197-199, podania žalobcu z 22.07.2019 č. l. 202-211, z 14.11.2019 č. l. 233-242, z 17.02.2020
č. l. 255-263, z 26.03.2020 č. l. 278-297, z 06.07.2020 č. l. 310-342, z 17.09.2020 č. l. 357-360, z
02.11.2020 č. l. 389-432, z 22.12.2020 č. l. 454-459, z 11.01.2021 č. l. 464-472, z 12.01.2021 č. l.

481-484,z24.03.2021č.l.538-540,z14.05.2021č.l.547-551,z05.07.2021č.l.569-643az09.07.2021
(konečné znenie žalobných návrhov k pojednávaniu), vyjadrenie žalovanej z 11.03.2020 č. l. 270-273, z
29.01.2021 č. l. 507-509), ako aj prednesmi strán (u žalovanej predovšetkým jej zástupcu),
ktoré na pojednávaní v podstate zopakovali svoju dovtedajšiu argumentáciu, pričom súd na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou existoval zmluvný vzťah založený
mandátnou zmluvou o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva z 10.07.2008 a že žalobca vykonával
činnosť vymedzenú touto zmluvou, a to vrátane činnosti, ktorá viedla k získaniu pozemkov
(spoluvlastníckych podielov k nim) uvádzaných v žalobných návrhoch žalobcu do vlastníctva žalovanej

(žalovaná to v konaní nespochybňovala). V tejto zmluve sa strany dohodli o. i. na tomto:
„Článok I a) Mandatár sa zaväzuje, že v prospech mandanta a v jeho mene uskutoční potrebné právne
a iné úkony, aby zariadil nasledovné záležitosti:
· aby zistil v rámci úradných dokumentov celkový rozsah novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi Q.
X. na území Slovenskej republiky.

· aby sa zúčastňoval na všetkých úkonoch v tejto veci, na predbežnom šetrení, ako aj súpise a najmä
prejednaní novoobjaveného dedičstva
· aby dával písomné návrhy a vyjadrenia…
Článok III Celková odmena a jej dohodnuté súvislosti
a) Nárok na odmenu vzniká mandatárovi výlučne vtedy, pokiaľ riadne vykoná činnosť, ku ktorej sa podľa

tejto zmluvy zaviazal. Pokiaľ činnosť mandatára nepovedie k nadobudnutiu žiadneho nehnuteľného
majetku podľa písmena c) tohto článku tejto zmluvy do mandantovho vlastníctva, vtedy mandatárovi
žiadna odmena neprislúcha.
b) Odmena pre mandatára sa vypočíta spôsobom stanoveným v písmene c) tohto článku tejto zmluvy. …
c) Za účelom stanovenia výšky celkovej spoločnej odmeny mandatárov sa zmluvné strany dohodli

na nasledujúcom poradí pozemkov, ktoré sú predmetom vysporiadania predmetného novoobjaveného
dedičstva podľa prídelovej listiny: …
V prípade, ak sa nepodarí získať všetky pozemky podľa vyššie uvedených prídelových listín, pozemky[,]
ktoré neboli v prospech mandanta vysporiadané[,] sa z tohto zoznamu vyškrtnú bez toho, že by sa
meniloporadieostatnýchpozemkov.Ztakzredukovanéhozoznamusamandatároviakoodmenazajeho

činnosť podľa tejto zmluvy postupne prideľujú pozemky počínajúc pozemkom s najnižším poradovým
číslom smerom k pozemku s najvyšším poradovým číslom tak dlho, než súčet výmer takto pridelených
pozemkov nepresiahne 29 % z celkovej výmery všetkých pozemkov uvedených v tomto zozname,
zredukovaného o pozemky, ktoré sa v rámci konania novoobjaveného dedičstva nepodarilo získať. Z
pozemku[,] pri ktorom bude prvý krát presiahnutá výška 29 % z celkovej výmery bude ako odmena

odrátaná alikvotná časť tohto pozemku v m2. …
f) Mandant sa zaväzuje previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom v predmetnom
konaní o novoobjavenom dedičstve, ktoré sa stanú podľa tohto článku tejto zmluvy odmenou pre
mandatára v prospech listu vlastníctva číslo XXXX P. W.. Ú.. Č., W. W. Ú. P. J. U. vedie na
meno mandatára. Odmena mandanta sa považuje za vyplatenú dňom nadobudnutia právoplatnosti v

rozhodnutí o prevode odmeny na list vlastníctva č. XXXX W.. Ú.. Č.. Mandant je podľa tejto zmluvy
povinný podať návrh na vklad nehnuteľností tvoriacich odmenu pre mandatára najneskôr do 15-tich dní
od právoplatného vloženia novoobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta.
Článok VIII. Záverečné ustanovenia …d) akékoľvek prípadné zmeny, čo sa týka obsahu tejto zmluvy, sa uskutočnia len v písomnej forme…
e) Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami obchodného
zákonníka platného v Slovenskej republike…“

6. V konaní nebolo zistené, že by medzi stranami došlo k zmene obsahu „mandátnej zmluvy“. Ako
(spolu)vlastník nehnuteľností označených pod písm. c) odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku (ďalej
len „sporné pozemky“) je v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná (výpisy z LV, č. l. 68-71 + 296).
Vlastnícke právo k sporným pozemkom bolo v prospech žalovanej zapísané do katastra nehnuteľností

(okrem iného) na základe výsledku súdnych konaní, v ktorých ju zastupoval žalobca (k tomuto žalobca
predložil najmä listiny: rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/142/2009, č. l. 19 až 25; rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/230/2011, č. l. 27 až 36; rozsudok tun. súdu sp. zn. 7C/11/2012, č. l. 37
až 40; uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/34/2013, č. l. 42 až 48; rozsudok tun. súdu
sp. zn. 6C/115/2009, č. l. 49 až 58; rozhodnutie správy katastra V-1242/11, č. l. 59 až 62; osvedčenie o
dedičstve, č. l. 63 až 66; výkaz výmer, č. l. 79; identifikácia parciel, č. l. 80 až 83, rozsudok Krajského

súdu v Trnave č.k. 25Co/225/2018-768 z 26.03.2019 č.l. 284-295).

7.Vzhľadomnakonečnézneniežalobnéhonávrhuužďalejnebolapodstatnážalobcompôvodnetvrdená
skutočnosť, že mu na základe ústnej dohody z augusta 2016 vznikol nárok práve na tie pozemky, ktoré
bolivymedzenévpôvodnejžalobe,čožalovanápočaskonaniaspochybnila.Súdpretotútootázkubližšie

neskúmal a vychádzal z toho, že žalobca si podľa vlastného vyjadrenia napokon uplatnil
v predmetnom konaní prevod pozemkov v zmysle poradia vysporiadaných pozemkov podľa článku III
mandátnejzmluvy.Natomtomiestebolopotrebnéprisvedčiťžalobcovi,žežalovanáriadnenezdôvodnila
svoju námietku, podľa ktorej považovala uplatnenie nároku na odmenu (odhliadnuc od iných žalovanou
tvrdených okolností, ktoré by mohli mať vplyv na samotnú opodstatnenosť tohto nároku) vo vzťahu

k pozemkom v k.ú. Č. vedeným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a to v celom rozsahu spoluvlastníckeho
podielu žalovanej a k pozemkom na LV č. XXXX v časti zostávajúcej do dosiahnutia podielu 29 % z
celkovej výmery všetkých vysporiadaných pozemkov (i s poukazom na listiny vyhotovené
Správou katastra J. U. - identifikácia parciel, založené na č.l. 80-83 spisu) za také uplatnenie práva, pri
ktorom by neboli zachované pravidlá v zmysle článku III mandátnej zmluvy. Pre meritórne rozhodnutie

veci však napokon nebola podstatná ani táto otázka, ako ani ďalšie sporné otázky podľa odsekov 2 a
3 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré by si vyžadovali vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania účelovo
zameraného na ustálenie toho, či si žalobca riadne splnil všetky svoje povinnosti podľa uvedenej
mandátnej zmluvy z hľadísk žalovanou uplatnených dôvodov (resp. či tieto dôvody žalovanej by mohli
relevantne ovplyvniť nárok žalobcu na odmenu v uplatnenom rozsahu), a ďalej či zo strany žalovanej

mohlo dôjsť k prípadnému uznaniu nároku žalobcu na odmenu tým, že previedla so súhlasom žalobcu
časť svojich pozemkov na tretiu osobu - H. spol. s r.o. Vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania súdom k
uvedeným otázkam by bolo nehospodárne, neúčelné a nadbytočné, nakoľko súd po právnom posúdení
podanej žaloby (vrátane konečného znenia jej petitu z 09.07.2021) dospel k jednoznačnému záveru o
tom, že žalobcom predostretý žalobný návrh, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP) nemá oporu

v hmotnom práve, a preto takejto žalobe nie je možné priznať úspech (aj keby žalobcovi vznikol nárok
na odmenu tak ako to bolo medzi stranami dohodnuté v mandátnej zmluve). Z uvedeného dôvodu súd
nemohol posudzovať ani otázku premlčania nároku žalobcu, keďže v zmysle žaloby by bolo potrebné v
prvom rade skúmať premlčanie toho práva žalobcu, ktorému by zodpovedal záväzok žalovanej vykonať
určitý ďalší úkon podľa odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku v nadväznosti na žalobcom

tvrdený vznik jeho nároku na odmenu, pričom však v predmetnej veci práve opodstatnenosť takejto
ďalšej povinnosti žalovanej podľa hmotného práva (pri ktorej by teoreticky mohlo prichádzať do
úvahy i prípadné nahradenie prejavu vôle) nebola preukázaná, čo objektívne znemožňuje aj posúdenie
dôvodnosti námietky premlčania v danom smere.

8. Súd poukazujúc i na závery tunajšieho súdu vyslovené v skoršom rozsudku sp. zn. 19C/5/2019 zo dňa
09.06.2020 vydaného vo veci obdobnej žaloby žalobcu voči bratovi žalovanej (s ktorými závermi sa súd
konajúci v predmetnej veci plne stotožňuje a vo viacerých bodoch ho aj cituje) uvádza, že „Osobitným
druhom žalôb o splnenie nepeňažnej povinnosti sú žaloby o nahradenie prejavu vôle. Tieto žaloby
majú svoju oporu v tých ustanoveniach hmotného práva, ktoré účastníkovi právneho vzťahu ukladajú

uzatvoriť zmluvu alebo uskutočniť iný právny úkon. Môže ísť nielen o ustanovenia zákonné (napr. § 50a
ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ako „OZ“), ale aj zmluvné (§ 2 ods. 3 OZ v spojení s § 51
OZ). Žalobca svoj nárok opiera o „mandátnu zmluvu“, ktorej právna povaha je nejasná. Vychádzajúc
z článku VIII písm. f) ju treba podľa názoru súdu posudzovať podľa slovenského práva. Žalobca sa vtejto zmluve zaviazal pre žalovanú vykonať úkony smerujúce k vyporiadaniu pozemkov patriacich do
dedičstva po jej otcovi [čl. I písm. a)]. Hoci sa strany v „mandátnej zmluve“ dohodli, že ich vzťahy sa budú
riadiť slovenským obchodným zákonníkom, neznamená to, že aj nimi podpísaná „mandátna zmluva“ je

mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. OBZ. Je síce pravda, že strany si môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje Obchodným zákonníkom (§
262 ods. 1 OBZ), no aby sa mohol posúdiť ako vzťah z mandátnej zmluvy podľa cit. ustanovenia, musí
vyhovovať základným ustanoveniam pre túto zmluvu. Cit. ustanovenie § 566 OBZ však ako základný
znak mandátnej zmluvy vyžaduje, aby mandatár zariaďoval pre mandanta určitú „obchodnú záležitosť“.

Vysporiadanie dedičstva k pozemkom po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalovaného, však vzhľadom
na okolnosti veci nemožno považovať za „obchodnú záležitosť“. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o
mandátnu zmluvu podľa § 566 OBZ, ale najskôr o nepomenovanú zmluvu, prípadne príkaznú zmluvu
podľa § 724 a nasl. OZ. Právna kvalifikácia „mandátnej zmluvy“ by si vyžadovala ďalšie dokazovanie,
ktoré by ale vzhľadom na stav prejednávanej veci bolo nadbytočné. Nech už sa „mandátna zmluva“
posúdi ako nepomenovaná zmluva alebo príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. OBZ alebo hoci aj

mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OBZ, vo výsledku je podstatné len konštatovanie, že zmluva vo
všetkých troch prípadoch bola platne uzavretá. Súd nezistil a ani strany netvrdili, že by boli ktorékoľvek
ustanovenia „mandátnej zmluvy“ neplatné, preto možno uzavrieť, že platná je aj dohoda o odmene pre
žalobcu za vykonanú činnosť, ktorú obsahuje čl. III zmluvy. Práve vymedzenie povinnosti žalovanwj v
tomto ustanovení je podstatné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.

9. Z článku III písm. a) zmluvy plynie, že žalobca má nárok na odmenu aj v prípade čiastočného úspechu
pri vyporiadaní dedičstva po otcovi žalovanej. Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie vôbec nehovorí o
charaktere odmeny pre žalobcu, teda nie je z neho zrejmé ani to, či má peňažný alebo nepeňažný
charakter.Nasledujúcedveustanovenia,čl.IIIpísm.b)ac),hovoriapredovšetkýmotom,akosaodmena

„vypočíta“, resp. ako sa „stanoví jej výška“. Možno sa z nich ale dozvedieť, že určujú určité poradie
pozemkov podľa toho, v akom rozsahu sa žalobcovi podarí splniť svoje povinnosti vyplývajúce z čl. I
zmluvy. Obsah týchto dvoch ustanovení už naznačuje, že odmena nie je peňažná, ale nepeňažná (in
natura).Kýmvprípadepeňažnéhoplneniajejasné,žesamáplniť„zaplatením“,tedaposkytnutímpeňazí
(v hotovosti alebo bezhotovostne), ako bolo uvedené vyššie, spôsob splnenia nepeňažnej povinnosti je

determinovaný tým, o akú povinnosť ide. V prejednávanej veci možno z citovaných ustanovení zmluvy
vyvodiť, že strany si dohodli odmenu v podobe pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov na nich.
Pozemky sú ako bežné nehnuteľné veci predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 spojení
s § 119 ods. 1 a 2 OZ). Platné právo však k nim viaže nie len jeden druh práv, ale viaceré rôzne práva,
ktoré sa líšia podľa svojho obsahu a rozsahu. Podľa názoru súdu je v danej súvislosti rozhodujúcim popri

čl. III písm. c) predovšetkým čl. III písm. f) tohto článku. Až čl. III písm. f) tohto článku totiž umožňuje
určiť konkrétny charakter nepeňažného plnenia, na ktoré sa žalovaná zaviazala.“ Článok III písm. f)
zmluvy obsahuje z hľadiska charakteru nepeňažného plnenia pomerne jasne vymedzený, avšak iba
všeobecný záväzok žalovaného „previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom…, ktoré
sa stanú odmenou pre mandatára v prospech listu vlastníctva…, ktoré… katastrálny úrad… vedie na

meno mandatára“.

10. Podľa názoru súdu predmetná „mandátna zmluva“ zakladá výlučne záväzkový vzťah, na základe
ktorého (po splnení tam uvádzaných podmienok) vzniká žalobcovi nárok na odmenu.
Keďže vlastnícke právo možno prevodom nadobudnúť v zásade len vkladom do katastra nehnuteľností

(§ 133 ods. 1 OZ), k reálnemu získaniu odmeny dohodnutej v podobe (prevodu) pozemkov
(spoluvlastníckych podielov k nim) od žalovanej by sa vyžadovalo, aby žalovaná ako prevodca
zároveň aj kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu k
jasne vyšpecifikovaným pozemkom, na základe ktorého prejavu vôle by sa následne mohol uskutočniť
vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností k týmto pozemkom. Záväzok žalovanej

na uskutočnenie kvalifikovaného prejavu vôle v tomto smere, t.j. takého právneho úkonu (napr.
kúpna zmluva, atď.), ktorý by bol úkonom perfektným a platným, a ktorý by mohol byť podľa hmotného
práva právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva (titulus) nevyplýva z uzavretej mandátnej zmluvy
a nemožno ho vyvodiť ani z jej článku III písm. f), kde je podľa názoru súdu len určený konkrétny
charakter nepeňažného plnenia so všeobecne formulovaným záväzkom žalovanej takto plniť, avšak

zároveň absentuje nadväzujúca konkrétna a určitá úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami vo vzťahu
k vyplateniu vzniknutej odmeny prevodom vlastníctva (táto skutočnosť je na ťarchu „mandatára“, ktorý
si v zmluve mohol a mal kvalifikovanejším spôsobom zaistiť a právne ošetriť svoje postavenie pri
predmetnejotázke).Zároveňvšaktakúpovinnosťžalovanej(prijejchýbajúcomprejavevôlevuvedenomsmere), aby konkrétne uskutočnila tie právne úkony, ktoré žalobca v konaní od nej požadoval (dohoda o
urovnaní) a stále požaduje (kúpna zmluva), nemožno vyvodiť nielen zo žiadneho ustanovenia uzavretej
mandátnej zmluvy (a už vôbec nie s takým presným a rozsiahlym obsahom, s akým boli návrhy zmlúv

žalobcom predložené), ale ani zo žiadneho zákonného ustanovenia, a teda je možné v tejto otázke
jednoznačne ustáliť že žalovanej uvedená povinnosť bez ďalšieho nevyplýva z hmotného práva.

11. Súd v danej súvislosti ešte dopĺňa (i vo vzťahu k alternatívnemu konečnému petitu), že právnym
dôvodom nadobudnutia vlastníctva (titulus) tu nemôže byť ani samotná mandátna zmluva, ktorá bez

pochýb nemôže byť považovaná (popri tom, že je platnou záväzkovoprávnou zmluvou v zmysle odseku
8 odôvodnenia tohto rozsudku) aj za určitý, perfektný (t.j. zavŕšený) a platný (t.j. obsahujúci všetky
zákonom vyžadované náležitosti) právny úkon na účely scudzenia (prevodu) sporných nehnuteľností
- pozemkov. Tu pritom súd dal za pravdu aj argumentu žalovanej, že na uvedený účel nie je ani
dostatočne určitý článok III mandátnej zmluvy, ktorý nekorešponduje s aktuálnym evidenčným stavom
pozemkov, a to najmä čo sa týka označenia pozemkov a ich aktuálnej evidencie na LV. Vzhľadom na

vyššie uvedené dôvody potom taktiež nemožno za daných okolností a pri absencii povinnosti žalovanej
uskutočniť žalobcom uplatňované úkony (navyše v predložených podobách), resp. i ďalšie úkony ktoré
pri alternatívnom petite ani neboli určitým spôsobom špecifikované (vykonať všetky ďalšie právne kroky
ako ich vyžaduje zákon) uložiť žalovanej ani povinnosť podpísať a podať v spojitosti s týmito úkonmi
(resp. v spojitosti len s mandátnou zmluvou) súvisiaci návrh na vklad do KN (taktiež s presným obsahom

predloženým do konania žalobcom), pretože požiadavky žalobcu neobstoja ani v časti určenia takto
vymedzenej povinnosti žalovanej. Nakoľko teda uvedené povinnosti žalovanej z popísaných dôvodov
nevyplývajú z hmotného práva, taktiež nebolo možné v konaní nahradiť jej vôľu pri splnení týchto
povinností súdnym rozhodnutím (predovšetkým podľa § 229 C.s.p.).

12. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu v celom rozsahu (t.j. v
rozsahu všetkých aktuálnych variantov žalobného návrhu žalobcu) zamietol (výrok I rozsudku). Záverom
súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania už súd nepripustil,
pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci (na účely vyššie uvedeného právneho

posúdenia veci), a tým za účelné a hospodárne a mal za to, že v konečnom dôsledku
by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie
argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s
nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu
zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaná má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v tejto sporovej veci úspešná na 100 % a neúspešná na 0 %, t.j.
čistý úspech žalovanej predstavuje 100 % (u žalovanej nemožno vylúčiť vznik odôvodnených a účelne

vynaložených /napr. hotových/ výdavkov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s bránením práva vo veci, a
ktoré si v konaní uplatnila - viď napr. č.l. 270 spisu). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).