Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208707
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119208707.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: Q. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. W. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: Peter Farkaš, advokátska
kancelária spol. s r. o., so sídlom Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, proti žalovaným: 1. X. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K., I. XXX/XX, 2. S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XXX/XX, 3. I. V., nar. XX.

XX. XXXX, bytom K., Y. XXX/XX, 4. H.. P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Y. XXX/XX, všetci žalovaní
zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 33, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 8. marca 2022 č. k. 10C/63/2019-313 vo výroku o nároku na náhradu trov konania takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným v 1.
až 4. rade priznaná proti žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 100% (I.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. až 4. rade priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 18.
05. 2015 a o určenie vlastníckeho práva zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1.

až 4. rade priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 162 ods. 1,
§ 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 2 CSP.

1.2. Žalobkyňa po tom, čo odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie uznesením

zo dňa 30. 09. 2021 č. k. 9Co/102/2020-256 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, následne vzala celú žalobu späť a žiadala, aby súd prihliadol na uznesenie odvolacieho
súdu a navrhla vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania využiť ust. § 257 CSP. Keďže žalobkyňa
vzala žalobu v celom rozsahu späť podľa § 144 CSP a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd
konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

1.3. Žalobkyňa nevzala žalobu späť pre správanie žalovaných, a preto platí, že zavinila zastavenie
konania v celom rozsahu. Na jej zavinenie nemá vplyv zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolacím súdom, a to ani z dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené, pretože táto skutočnosť môže
mať vplyv iba pri posudzovaní účelnosti úkonov žalovaných v odvolacom konaní, ktorú bude hodnotiť
vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto uznesenia.
Výnimku zo zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP je ust. § 257

CSP, a preto súd skúmal, či neexistujú nejaké dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným
nárok na náhradu trov konania nemal priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnejsituácie strán sporu, predmetu sporu a do úvahy treba brať tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
a prihliadnuť i na postoj strán v konaní. Súd však žiadne také dôvody nezistil, ani ich žalobkyňa netvrdila.
Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené, na čo poukazovala žalobkyňa, nie je

dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd preto priznal žalovaným podľa § 256 ods. 1 CSP náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku o nároku na náhradu trov konania napadla v

zákonnejlehoteodvolanímžalobkyňa,ktorásadomáhalajehozmenytak,žežiadnazostránsporunemá
nárok na náhradu trov konania, alternatívne sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o
vrátení súdneho poplatku.

2.1. Namietala, že súd prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania nerozhodol správne, nakoľko

na daný skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na uznesenie KS v Nitre sp. zn.
9Co/102/2020 zo dňa 30. 09. 2021, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadať pri náhrade trov
konania ako na dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd v uvedenom uznesení vyslovil, že tam
špecifikovaným postupom súdu prvej inštancie boli porušené jej práva, t. j. nesprávnym procesným

postupom jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval zákonne, mohla
procesne konať bezodkladne na základe predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
na predbežnom prejednaní sporu. Poukázala na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

2.2. O vrátení súdneho poplatku zo žaloby súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že vzala žalobu
späť po prvom pojednávaní. Poukázala na ust. § 168 ods. 1 CSP, ako aj na § 11 ods. 3 Zákona o súdnych
poplatkoch, pričom zdôraznila, že aj z logických dôvodov, kedy práve predbežné prejednanie sporu má
slúžiť na predbežné právne posúdenie veci súdom a zefektívnenie sporu, na základe ktorého procesné

strany, najmä žalujúca strana, zváži ďalšie procesné postupy vo veci, nemožno aplikovať ako prípad
vrátenia súdneho poplatku pri späťvzatí žaloby pred prvým pojednávaním.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. apríla 2022 č. k. 10C/63/2019-322 žalobkyni vrátil súdny
poplatok vo výške 92,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. do 30 dní odo dňa doručenia

podpisu právoplatného uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2022.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Sú toho názoru, že
súd prvej inštancie vo veci rozhodol v súlade so zákonom o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP, teda o

možnosti výnimočného nepriznania náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sú
toho názoru, že takýto dôvod v konaní nie je daný. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že skutkový dôvod,
o ktorý opiera svoje odvolanie, by vznikol až momentom rozhodovania na odvolacom súde. Zo súdnej
praxe vyplýva, že dôvod hodný osobitného zreteľa môže byť daný s prihliadnutím na osobné pomery
účastníka alebo na okolnosti prípadu. Osobnými pomermi žalobkyňa neargumentuje, domnievajú sa, že

ani okolnosti prípadu - v prejednávanej veci neposkytujú dôvodný záver, že by došlo k existencii hodného
osobitného zreteľa. Sú toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe dostatočne
zistených skutkových okolností v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie

v jeho napadnutom výroku (II.), ktorým žalovaným v 1. až 4. rade priznal voči žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100% a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a uznesenie súdu
prvejinštanciejepotrebnévnapadnutomvýroku(II.)akovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdiť.

6. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.7.1. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.2. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.3. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o
funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. Ide o
prejav tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a

šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Za trovy konania
môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak
vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Medzi konkrétnym výdavkom a
legitímnym procesným cieľom musí byť priamy vzťah odôvodnenosti, tzn. výdavok bol vyvolaný a
následne vynaložený z dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne

akceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedením sporu.

9. Vychádzajúc z dikcie ust. § 255 CSP, je zrejmé, že občiansko-právne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo

bránenie svojho práva. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu
stranu konania nahradiť druhej strane konania (protistrane) buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré
v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255
CSP ako základné kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma,
čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak,

že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej.

10. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
Ustanovenie § 256 odsek 1 CSP o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi
súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada zodpovednosti za zavinenie

je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti
sútie,ktorévzniklipozačatíkonania.Kzastaveniukonaniamôžedôjsťnapr.zdôvoduspäťvzatiažaloby,
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku
podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného.

10.1. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy
skúmať,činiektorázostránzavinila,žesakonaniemuselozastaviť.Nastranežalobcuexistujeprocesné
zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť

a pod. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného,
nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne, najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to
aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré

spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie
druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle
zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán zprocesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa
žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či
stranazavinila,žekonaniesamuselozastaviť,savychádzavýlučnezprocesnéhohľadiska,keďženárok

na náhradu je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný
výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie.

11. Istú výnimku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) predstavuje ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd vždy povinný
skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, avšak zároveň skúma, či v danom
prípade neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256

ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. V
zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo
46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

13. Žalobou podanou na OS Nitra dňa 02. 08. 2019 sa žalobkyňa voči žalovaným v 1. až 4. rade

domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim zo dňa 18. 05. 2015 a Darovacia zmluva
uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako darcom a žalovaným v 4. rade ako darovaným, sú absolútne
neplatné.Druhýmvýrokomsadomáhalaurčenia,žežalovanív1.a2.radesúbezpodielovíspoluvlastníci
nehnuteľností - stavba so súp. č. 581, druh stavby: dom postavený na parcele KNC - 1958, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2 v celosti v 1/1, pozemok KN-C parc. č. 1958,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2 v celosti v 1/1 a pozemok KN-C parc.
č. 1959, druh pozemku: záhrady o výmere 838 m2 v celosti v 1/1. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd
prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu dňa 05. 02. 2020 vo veci rozhodol rozsudkom tak, že
konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy zastavil a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Z dôvodu podaného odvolania žalobkyňou vo veci rozhodoval KS v Nitre, ktorý uznesením
zo dňa 30. 09. 2021 č. k. 9Co/102/2020-256 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku
(zastavujúcom) potvrdil a v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania (II. a
III.) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Následne podaním zo dňa 18. 02. 2020 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a

žiadala konanie zastaviť. O náhrade trov konania navrhla rozhodnúť v zmysle § 257 CSP, keď s odkazom
na uznesenie KS v Nitre 9Co/102/2020 zo dňa 30. 09. 2021 žiadala zohľadniť tú skutočnosť, že odvolací
súd vyslovil, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené jej práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že
konanie zastavil a žalovaným v 1. až 4. rade priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu

100%.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP
a konštatoval, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože žalobu nevzala späť pre správanie
žalovaných, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie. Odvolací súd svojím predchádzajúcim

rozhodnutím síce zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, avšak z dôvodu
nesprávneho procesného postupu, keď mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s požiadavkou
„možnostiaúčelnosti“napredbežnomprejednanísporurozhodolvovecisamej,bezsplneniazákonných
podmienok vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania. Uvedená skutočnosť však nemala vplyv
na rozhodnutie žalobkyni, ktorá zobrala žalobu späť, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie

žalovaných, ktorí by prípadne splnili to, čoho sa žalobkyňa domáhala. Samotná žalobkyňa pri podávaní
žaloby musela zvážiť aj prípadné následky v podobe trov konania, pokiaľ by bola vo veci neúspešná.
Žalobkyňa vo svojom úkone zo dňa 18. 02. 2022, ktorým zobrala žalobu späť v celom rozsahu, neuviedla
konkrétne dôvody, iba vo vzťahu k náhrade trov konania žiadala využiť ust. § 257 CSP s odkazom nazrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, v ktorom bolo konštatované porušenie jej práva na spravodlivý
proces.Prípadnýnesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancievšakniejemožnézohľadniťvovzťahu
k dispozitívnemu úkonu žalobkyni, ktorá sa rozhodla podanú žalobu zobrať späť v celom rozsahu. Z

uvedeného dôvodu, ani uvedený dôvod nie je možné zohľadniť ako dôvod hodný osobitného zreteľa
pre použitie ust. § 257 CSP. V podanom odvolaní ani samotná žalobkyňa neuvádza také bližšie dôvody,
ktoré by bolo možné pomenovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, či už ide o majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové alebo iné pomery, ktoré by odôvodňovali v danom prípade použitie ust. § 257 CSP
pri rozhodovaní o trovách konania.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle §
256 ods. 1 CSP a konštatoval, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, je jeho rozhodnutie správne,
a preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť.

15.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1a§255ods.1CSPtak,
že úspešným žalovaným v 1. až 4. rade v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).