Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010796
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010796.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného W. Y. a spol. za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí 15. februára 2018 o odvolaní obžalovaného W. Y. a obž. D. G. proti rozsudku

Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T 89/2017 zo dňa 5. 10. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno
sp. zn. 3T 89/2017 zo dňa 5. 10. 2017.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec Okresnému súdu Brezno, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T 89/2017 zo dňa 5. 10. 2017 boli obž. 1) W. Y. a
obž. 2) D. G. uznaní za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustili tým, že
v presne nezistenom čase dňa 9. 2. 2017 v H., časť I., pred predajňou CBA, po predchádzajúcej
spoločnej dohode od neznámej osoby za sumu 1.000 € zakúpili bielu kryštalickú látku - metamfetamín,

následne obaja na motorovom vozidle obžalovanej 2/ D. G. zn. Volkswagen Golf, ev. č. H. A., odišli do
T., kde obžalovaná 2/ D. G. v kaderníctve pri miestnej železničnej stanici uvedenú látku roztriedila do
striekačiek a plastových vreciek, a zobrala so sebou v úmysle, že ju spoločne predajú, pričom v T. toho
istéhodňao17.05hpríslušníkmiORPZBreznobolaobžalovaná2/D.G.podrobenáosobnejprehliadke,
pri ktorej vydala 5 ks zatavených plastových striekačiek a 3 ks plastových vreciek s uzatváracou
lištou s obsahom bielej kryštalickej látky - metamfetamín o celkovej hmotnosti 24,11 g s obsahom

metamfetamínu najmenej 41,6% hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 241 obvyklým dávkam drogy
v hodnote najmenej 964 €, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa
zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Za to boli odsúdení a to obž. W. Y. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. m) Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, kde súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne obž. W. Y. bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložené i ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

V prípade obž. D. G. tejto prvostupňový súd podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr.

zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s tým, že obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Svoje rozhodnutie o uznaní viny, ako i uložení trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku
odôvodnil tým, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku, ktorý im kladie za vinu obžaloba. Senát

pritom zhodnotil výpovede obž. W. Y., ako i obž. D. G., ktoré urobili na hlavnom pojednávaní, ako aj
prečítanú výpoveď obž. D. G., ktorú urobila v prípravnom konaní dňa 10. 2. 2017, pričom za pravdivú
považuje výpoveď obž. D. G. z prípravného konania, ktorá korešponduje s ďalšími vykonanými dôkazmi.
Zdôrazňuje pritom, že senát neuveril obž. W. Y. a ani obž. D. G., že obž. W. Y. nevedel čo ide robiť
spolu so spoluobžalovanou na I., keď išla zakúpiť pervitín, ako aj v kaderníctve v T., kde obž. G. delila

zakúpený pervitín do striekačiek a obž. Y. mal byť 10 minút na WC. Akcentuje pritom tiež skutočnosť, že
obž. G. nevedela súdu vysvetliť ako sa dozvedela o osobe, od ktorej kupovala pervitín pred obchodom
CBA na I., ani nevedela identifikovať priezvisko tejto osoby, ktorej telefonovala, neuviedla toto priezvisko,
pričom na ďalšie doplňujúce otázky odpovedala vyhýbavo s tým, že má vypnutý mobil a podobne.
Zdôrazňuje tiež, že to bol práve obž. Y., ktorý poznal osoby, od ktorých kupoval v minulosti drogu a
že to presne korešponduje s výpoveďou obž. G. z prípravného konania, keď uviedla, že jej obž. Y.

mal povedať od koho má kúpiť pervitín. V konečnom dôsledku potom poukazuje súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia na to, že obaja obžalovaní sa dohodli, že si zarobia peniaze predajom pervitínu,
nakoľko boli obaja v tom čase nezamestnaní. Výpoveď obž. Y. tak v prípravnom konaní, ako i na
hlavnom pojednávaní považuje súd za nevieryhodnú a to z toho hľadiska, že by nevedel, čo ide
spoluobžalovaná robiť na I. alebo že by sa jej na to neopýtal. Skutočnosť, že u obžalovaného Y. sa

nenašlinarukáchstopymetamfetamínu,eštepodľanázoruprvostupňovéhosúdunemôžeznamenať,že
by tento nebol spolupáchateľom predmetného skutku. Osobitne hodnotí prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia výpoveď spoluobžalovanej D. G. a to z toho dôvodu, že výpoveď na hlavnom
pojednávaní a zmenu výpovede v prípravnom konaní považuje v prípade tejto spoluobžalovanej za
účelovú s tým, aby vyvinila obžalovaného W. Y. spod obžaloby, nakoľko s týmto mala partnerský vzťah

a tento by sa dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe odsúdenia. Ako motív ich spoločného
konania hodnotí prvostupňový súd získanie financií na cestu do zahraničia, nakoľko v tomto čase boli
obaja nezamestnaní.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu v prípade obž. W. Y. prvostupňový súd konštatuje, že

obž. W. Y. sa inkriminovaného konania dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby z rovnorodej trestnej
činnosti, kde bol odsúdený Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 1T 96/2015 zo dňa 16. 7. 2015, kedy mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov a zároveň mu
bolo uložené i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. V prípade obž. W. Y. konštatuje
prvostupňový súd, že u neho bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr.

zák., t.j. že bol za trestný čin odsúdený a preto potom obžalovanému ukladal trest v zmysle ust. § 38 ods.
2, 4 Tr. zák., nakoľko pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu.Zuvedenýchdôvodovpotomobžalovanémuuložiltrestnadolnejhranicizvýšenejtrestnejsadzby
s tým, že v prípade obžalovaného neboli naplnené podmienky na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. V
tejto súvislosti tiež akcentuje mimoriadnu závažnosť nebezpečnosti trestnej činnosti, kedy podľa názoru

prvostupňového súdu, si obaja obžalovaní zaobstarali metamfetamín za účelom jeho ďalšieho predaja.
S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody tohto pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. S
poukazom tiež na závery znalca z odvetvia psychiatrie I.. I. F. napokon v prípade obž. Y. tomuto uložil
ochranné opatrenie protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

U obž. D. G. pri ukladaní trestu prvostupňový súd podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia vzal v úvahu,
že táto doposiaľ súdne trestaná nebola, v mieste trvalého bydliska nie je negatívne hodnotená, kde ďalej
pri zvažovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností konštatuje na strane obžalovanej 2 poľahčujúce
okolnosti a to, že v minulosti viedla riadny život a ku spáchaniu trestnej činnosti sa priznala a svoje

konanie oľutovala. Z uvedeného dôvodu potom obžalovanej ukladal prvostupňový súd trest na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 3 rokov, kde pre výkon trestu odňatia slobody
obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ súdne
trestaná ani odsúdená nebola. Poukazuje pritom tiež na stupeň nebezpečnosti trestnej činnosti obž. D.
G.. Prvostupňový súd vyslovuje názor, že podmienečný trest je možné uložiť iba pri prechovávaní ľahkej

a menej nebezpečnej drogy.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obž. W. Y. a to proti celému
rozsudku a taktiež i obž. D. G. a to výlučne vo vzťahu k uloženému trestu.V písomných dôvodoch svojho odvolania obž. D. G. uvádza, že uložený trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

považuje za neprimerane prísny, pretože súd nebral do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti v danom
prípadeaporušilprávaobhajobyobhajcomnezastúpenejobžalovanejvovzťahukporušeniuzákladných
zásad súdneho konania a to predvídateľnosti súdneho postupu a proporcionality uplatňovania trestu
za podmienok daných povahou veci a statusom obžalovanej. Akcentuje pritom, že obžalovaná viedla
pred spáchaním trestného činu riadny život, priznala sa k spáchaniu trestnej činnosti a tento úprimne

oľutovala, pričom chce poukázať, že čin spáchala vo veku blízkom veku mladistvého a tiež, že v jej
prípade neboli preukázané žiadne priťažujúce okolnosti. V písomných dôvodoch odvolania poukazuje
potom na zásady pre ukladanie trestu s tým, že súd nevzal v úvahu jej pozitívne pracovné hodnotenie,
ako aj pozitívne hodnotenie z miesta bydliska a taktiež ani skutočnosť, že doposiaľ nebola súdne
trestaná, kde akcentuje, že doterajšie trestné konanie bolo pre ňu dostatočným ponaučením. Ako
prílohu odvolania predložila aj záruku pracovného kolektívu a záruku záujmového združenia. Podaním

odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby obžalovanej bol uložený trest
odňatia slobody s probačným dohľadom. Ako prílohy boli predložené návrh na prevzatie záruky za
nápravu neprávoplatne odsúdenej D. G. od spoločnosti RKS, spol. s r.o. Brezno, návrh záujmového
zduženia na prevzatie záruky za nápravu odsúdenej D. G. Záujmového združenia Útulok Tuláčik,
pracovná zmluva, posudok zamestnávateľa.

Obž.W.Y.vpísomnýchdôvodochsvojhoodvolania,ktorépodalprostredníctvomsvojhoobhajcuuvádza,
že podáva odvolanie tak proti výroku o vine, ako i treste. Vyslovuje názor, že v danom prípade na
hlavnom pojednávaní nebolo dokázané, že skutok spáchal obž. W. Y. vo forme spolupáchateľstva
alebo samostatným konaním. Vyslovuje tiež názor, že v prípade výsluchu spoluobžalovanej D. G. bola

porušená zásada kontradiktórnosti konania a že v danom prípade neboli vykonávané na hlavnom
pojednávaní dôkazy stranami, ale súdom. Osobitne pritom akcentuje skutočnosť, že súd mal objektívne
hodnotiť dôkazy v zmysle zásad trestného konania. V súvislosti s výpoveďou obžalovanej D. G. zo
dňa 10. 2. 2017 akcentuje skutočnosť, že táto vypovedala v čase, keď sa rozhodovalo o tom, či
bude alebo nebude väzobne stíhaná, čo mohlo mať vplyv na jej výpoveď, že podľa jeho názoru

bolo potrebné vykonať i na súde konfrontácie medzi spoluobžalovanými. Osobitne v tomto prípade
akcentuje obhajca obžalovaného skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade neexistuje žiadny iný
priamy dôkaz ako výpoveď spoluobžalovanej z prípravného konania, resp. súbor nepriamych dôkazov,
ktoré by potvrdzovali, že skutok mal spáchať aj obž. W. Y.. Poukazuje tiež na to, že zo sterov na
pravej a ľavej ruke obž. W. Y. nebola zistená prítomnosť žiadnych omamných a psychotropných látok

a preto mala byť aplikovaná, podľa jeho názoru, zásada „in dubio pro reo“, teda obž. W. Y. mal byť
spod obžaloby oslobodený. Ďalej tiež uvádza, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval
dôsledne a že svoje rozhodnutie o uznaní viny, ako i uložení trestu dostatočne nezdôvodnil. Poukazuje
tiež na to, že prokurátor v obžalobe navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní svedkyňu F. Y., avšak
tento svedok nebol z neznámych dôvodov vypočutý a predvolaný na hlavnom pojednávaní. Podaním

odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o vine a treste v prípade
obžalovaného s tým, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a sám obžalovaného spod
obžaloby oslobodil, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obž. W. Y..

Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v
zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie oboch obžalovaných sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne neriadil.

Tak ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu jediným dôkazom, ktorý usvedčuje
obž. W. Y. z trestnej činnosti je výpoveď spoluobžalovanej D. G. v prípravnom konaní, tak ako to
odôvodnil i prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku, že uveril tejto výpovedi spoluobžalovanej z

prípravného konania. Túto výpoveď prvostupňový súd i prečítal na hlavnom pojednávaní a v náväznosti
na ňu vypočul i príslušníkov polície, ktorí vykonali tento výsluch a to na hlavnom pojednávaní.

Prvostupňový súd však ničím bližším nezdôvodnil prečo práve túto výpoveď považuje za jedinú správnu
a zákonnú, keď táto výpoveď tak, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu obv. D. G. na č.l. 80-86, podľa
názoru krajského súdu, vzbudzuje mimoriadne závažné pochybnosti o priebehu tohto úkonu. Práve

legalita tohto procesného úkonu je esenciálnym prvkom toho, aby tento úkon mohol byť považovaný
za dôkaz vykonávaný lege artis. Tak ako zisťuje krajský súd zo zápisnice o výsluchu obv. D. G.,
táto bola začatá v C. dňa 10. 2. 2017 (ponechajúc bokom škrtanie) o 15.00 h, kedy sa obžalovaná
dostavila na predvolanie o 15.00 h. Záverom tejto zápisnice na č.l. 84 je uvedené, že obvinená s
obsahom zápisnice po hlasitom prečítaní súhlasí, nežiada zmenu ani jej doplnenie, na znak súhlasu po

prečítaní ju podpisuje o 14.20 h. Tento časový rozpor je ešte viac zvýraznený manipuláciami v zápisnici,
ktoré sú zrejmé na č.l. 83, z ktorej sa javí, že obžalovaná odmietla vypovedať ako obvinená, kde je
doslovneuvedené:„Viacnemámčokveciuviesť,sobsahomzápisnicepohlasitomprečítanímsúhlasím,
nežiadam jej zmenu ani doplnenie a na znak súhlasu po prečítaní podpisujem o 10.20 h“. Tento údaj je
prepísaný pravdepodobne vyšetrovateľom, avšak vznáša zásadné pochybnosti o tom, kedy a za akých

okolností bol tento výsluch uskutočnený. Naviac krajský súd poznamenáva, že na č.l. 79 je doložené
plnomocenstvo obhajcu spoluobžalovaného W. Y. s dátumom 10. 2. 2017 bez prezenčnej pečiatky, kedy
bolo skutočne príslušníkmi polície toto plnomocenstvo prevzaté. Doplňujúci úradný záznam na č.l. 98
v kontexte s upovedomením o úkone č.l. 107 vnáša potom ďalšie pochybnosti o legalite výsluchu obv.
D. G., kde tak ako vyplýva z upovedomenia o úkonoch, plánovaný úkon výsluch D. G. bol naplánovaný

dňa 10. 2. 2017 v čase o 21.20 h v budove OKP Brezno, Rázusova 40, kde samotný spoluobžalovaný
uviedol, že sa chce takéhoto úkonu zúčastniť. O takomto úkone však nie sú v spisovom materiáli žiadne
zmienky.

Všetky tieto horeuvedené skutočnosti vnášajú zásadné pochybnosti o priebehu tohto úkonu, o

ktorý dôkaz ako jediný oprel vinu prvostupňový súd. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu
vysporiadať sa s týmito nejasnosťami, najmä však uvedenými časovými údajmi, ktoré vnášajú zásadné
pochybnosti o priebehu tohto procesného úkonu.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle ust. § 2

ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná
v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Na preukázanie viny
obžalovaného je potrebný súhrn tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, ktorý musí tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu vzájomne doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine sa preto môže zakladať iba na
dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania
a to platí tým skôr výrazne, že v danom prípade existujú, podľa názoru krajského súdu, pochybnosti
zatiaľ o tomto jedinom dôkaze, ktorý usvedčuje obžalovaného z trestnej činnosti.

S poukazom tiež na skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade nebol prítomný pri úkone ani obhajca
spoluobžalovaného, vnáša táto skutočnosť tiež ďalšie pochybnosti o tom, či v danom prípade nebolo
porušené právo obvineného na obhajobu.

S poukazom na horeuvedené bude preto potrebné dopočuť k okolnostiam výsluchu obž. D. G. a

následne vyhodnotiť legalitu tohto procesného úkonu a potom podrobne zdôvodniť, ktoré konkrétne
dôkazy usvedčujú obž. W. Y..V súvislosti s odvolaním obžalovanej krajský súd dáva do pozornosti ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Z
odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v
prípade obž. D. G. prihliadol najmä na nebezpečnosť činu a na zištný motív. Podľa názoru Krajského

súdu v Banskej Bystrici sa nezaoberal ďalšími významnými okolnosťami a zásadami pre ukladanie
trestu, najmä osobu obžalovanej. V tejto súvislosti bude potom potrebné preveriť ponúknuté záruky a
podrobnezhodnotiťosobuobžalovanejsozameranímnato,čivdanomkonkrétnomprípadevýkontrestu
odňatia slobody je ultima racio. Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny, zároveň však najprísnejší
druh trestu a preto zákon predpokladá, že bude ukladaný len v tých prípadoch, keď miernejšími

druhmi trestov nebude možné dosiahnuť splnenie účelu trestu alebo v prípadoch, keď pôjde o typovo
najzávažnejšie zločiny a obzvlášť závažné zločiny, kde uloženie trestu odňatia slobody bude jediným
spôsobom vyjadrenia závažnosti a škodlivosti spáchaného trestného činu.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu, vzhľadom na skutočnosť, že pre
spravodlivé rozhodnutie bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, zrušil rozsudok prvostupňového

súdu a uložil tomuto, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.