Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212318
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5116212318.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ S. Z.,

F.. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, štátny občan SR, 2/ C. Z., F.. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. Č.. XX, štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ O.. W. B., F.. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XXX/
X, G. D. O., štátny občan SR, 2/ O. A., F.. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Ž., štátny občan
SR, žalované 1/ a 2/ právne zast. JUDr. Ing. Milan Očko, advokát so sídlom Kuzmányho 18, Žilina, o
uloženie povinnosti uviesť pozemok do pôvodného stavu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej v texte len ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
10.05.2016 pôvodne domáhali uloženia povinnosti žalovanej 1/ uviesť do pôvodného stavu parcelu č.
XXX zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. F., k pôvodnej hranici pozemku, v lehote do 1 mesiaca odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej 2/ uviesť do pôvodného stavu,
k pôvodnej hranici pozemku parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. F., v lehote do mesiaca odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 8.10.2012 sa ako manželia stali výlučnými vlastníkmi parcely
č. XXX o výmere 793 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Uvedenú nehnuteľnosť riadne užívajú
vo svoj prospech a majú na nej postavenú drevenú chatku, pre ktorej výstavbu a následnú kolaudáciu
majú k dispozícií a k nahliadnutiu všetky potrebné úradné listy. Následne po kúpe vyššie uvedenej
nehnuteľnosti požiadali Geodéziu Žilina, a.s. o vypracovanie geometrického plánu na zameranie chatky
na parcele č. XXX/X na vydanie kolaudačného rozhodnutia. L.. S. Z. z uvedenej spoločnosti im dňa
22.10.2012 vypracoval geometrický plán, v ktorom presne určil a zameral hranicu parcely č. XXX o

výmere 1148 m2, zapísanej na LV č. XXX, pre kat. úz. F.. S vymeraním a zakreslením presne určených
hraníc parcely súhlasili. Parcela č. XXX o výmere 793 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. F. hraničí s
parcelou č. XXX o výmere 645 m2, zapísanou na LV č. XXX, kat. úz. F., ktorej vlastníčkou je žalovaná 1/
O.. W. B.. Ďalej hraničí s parcelou č. XXX o výmere 536 m2, zapísanou na LV č. XXX, kat. úz. F., ktorej
vlastníčkou je žalovaná 2/ O. A.. Všetky parcely sú umiestnené v kopci, a nie na rovinatom pozemku.
Žalovaná 1/ si na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, postavila záhradnú chatku, ktorú umiestnila
v blízkosti hranice s ich parcelou č. XXX. Žalovaná 2/ si na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXX

postavila záhradnú chatku, ktorú umiestnila v blízkosti hranice s ich parcelou č. XXX. To spôsobilo zosun
pôdy z parcely č. XXX a z parcely č. XXX na ich parcelu č. XXX. Zosun pôdy na ich pozemok predstavuje
približne presahujúcu šírku do 60 cm u žalovanej 1/ a od 60 cm do 95 cm u žalovanej 2/. Uvedené
predstavuje zamedzenie užívania ich pozemku v šírke približne od 60 do 95 cm od hranice s parcelamižalovaných. V prípade, že by sa v súčasnosti mal vyhotoviť nový geometrický plán ich parcely č. XXX,
znamenalo by to, že hranica s pozemkom oboch žalovaných a žalobcov by sa posunula približne o 65cm
-69 cm v neprospech žalobcov. Z uvedeného dôvodu žiadajú uložiť žalovaným povinnosť uviesť parcelu

č. XXX do pôvodného stavu. Nezodpovedným konaním zo strany oboch žalovaných boli a naďalej sú
poškodzované ich vlastnícke práva. Užívacia plocha ich parcely sa takýmto neodborným zásahom zo
strany žalovaných výrazne zmenšila.

3.Žalovaná2/vovyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa06.09.2016žiadalapovykonanomdokazovaní

žalobu zamietnuť a uložiť žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania. Poprela skutkové tvrdenia
žalobcov z dôvodu, že neopisujú pravdivo existujúce a rozhodujúce skutočnosti. Stavbu - záhradný
domček s prístreškom má postavenú na parcele č. XXX/X v k. ú. F.. Táto stavba bola dodatočne
povolená na základe rozhodnutia Obce Rudinka ako príslušného stavebného úradu zo dňa 20.2.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2015, ktorým rozhodnutím bolo zároveň povolené aj užívanie
stavby. Stavba záhradný domček postavená na parcele č. XXX/X a rovnako aj parcely č. XXX/X o

výmere 536 cm2, a číslo XXX o výmere 19 m2 sú zapísané spoločne na LV č. XXX v jej výlučnom
vlastníctve v podiele 1/1. Zosuv pôdy vznikol v čase, keď žalobcovia začali stavať oplotenie parcely č.
XXX v predmetnom katastrálnom území bez stavebného povolenia. Pozemky v tejto časti katastrálneho
územia sú v svahovitom teréne, oddelené medzami. Žalobcovia odkopaním časti medze parciel č. KNC
XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré sú nad ich parcelou spôsobili zosuv pôdy na ich parcelu KNC č. XXX/

X. Tento problém bol riešený aj v konaní o dodatočnom povolení stavby záhradnej chatky s oplotením,
ktorá bola vo vlastníctve žalobcov a v ktorom druhostupňový stavebný orgán Okresný úrad Žilina vo
svojom rozhodnutí zo dňa 9.9.2014 na strane 6 jednoznačne konštatuje, že k zosúvaniu zeminy na
pozemok stavebníkov jednoznačne došlo potom, čo bola odkopaná časť pozemku pri realizácii stĺpiku
oplotenia.Stavebnícisitýmtosvojímkonanímsamispôsobili,žedošloknamietanémuzosúvaniuzeminy

a teda sú zaň aj sami zodpovední. Stavebný úrad im preto správne nariadil úpravu tohto pozemku
tak, aby nedochádzala k zosúvaniu zeminy. Výzvu stavebného úradu však žalobcovia nerešpektovali
a v realizácii oplotenia pokračovali ďalej. Zosuv pôdy sa nachádzal len v miestach, kde žalobcovia
uskutočňovali stavebné práce, teda odkopávanie medze, a nie pod jej záhradným domčekom, ktorý je
v dostatočnej vzdialenosti od hranice ich pozemku. Medza pod nimi v pôvodnom stave. Z jej strany do

medze nebol robený žiaden zásah. Žalobcovia si pri realizácii oplotenia sami vytýčili kolíkmi hranicu
svojho pozemku. Vytýčenie hraníc pozemku na ich parcelu č. XXX/X tak ako ho opisujú v žalobe,
neexistuje. Geometrický plán, ktorý žalobcovia predložili, je zhotovený len pre účely zamerania ich
záhradnej chatky a nebol úradne autorizovaný. Vytýčenie hraníc medzi pozemkami bolo určené až
vytyčovacím náčrtom hranice medzi pozemkami č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a parcelné číslo XXX a

XXX/X zo dňa 26.6.2016 úradne overeným dňa 1.10.2015. Samotného vytyčovania sa žalobca 1/
zúčastnil, takže ku dnu podania žaloby vedel, ako bolo vyriešené vytyčovanie hraníc pozemkov. Nakoľko
žalobcovia nemali nehnuteľnosti zamerané tak, ako tvrdia, keďže ich vytyčovací návrh je neúplný a
nespĺňal náležitosti z. č. 215/1995 Z. z. a zosuv pôdy bol spôsobený konaním samotných žalobcov, ktoré
je navyše v rozpore so z. č. 50/1976 Z. z. o stavebnom plánovaní a stavebnom poriadku. Mala zato, že

žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.09.2016 uviedla, že stavbu záhradnú
chatku a žumpu má postavenú na parcele č. XXX/X v k. ú. F., ktorej užívanie bolo riadne povolené na
základe kolaudačného rozhodnutia Obce Rudinka zo dňa 13.07.2004 právoplatným dňa 15.07.2004.

Záhradná chatka je postavená na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý jej vyčlenili z bývalej parcely č. XXX a
rovnako jej vyčlenili aj pozemok č. XXX/X. Záhradná chatka so žumpou bola postavená a skolaudovaná
skôr ako stavebné práce sa začali realizovať zo strany žalobcov. Je postavená na úrovni susediaceho
pozemku parc. č. XXX, ktorého vlastníkom je p. M. B. a nie žalobcovia. Skutočný stav rozmiestnenia
pozemkov v tejto lokalite preukazuje priložený geometrický plán na zameranie záhradnej chatky parc.

č. XXX/X a na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 21.6.2004, ktorý bol úradne overený zo dňa
24.6.2004. Zosuv pôdy sa teda nenachádza priamo pod záhradnou chatkou, ale mimo nej a súvisí
s nedovoleným a zakázaným porušením celistvosti medze patriacej pozemku parc. č. XXX, ktorého
je vlastníčkou. Konkrétne odkopávaním a podkopávaním medze v dĺžke 21 m, výške 80 cm a šírke
60 cm, ktoré vzniklo konaním žalobcov v snahe postaviť plot, ktorí do odkopanej medze zabetónovali

stĺpiky a oplotili kari sieťkou. Už počas zásahu do pôdy upozorňovala aj písomne príslušné úrady ako
úrad životného prostredia a stavebný úrad prostredníctvom Obecného úradu v Obci Rudinka, a to
podaním žiadosti o prešetrenie oplotenia na pozemku parc. č. XXX zo dňa 8.8.2012, ktoré bolo podané
na stavebný úrad dňa 9.8.2012 s tým, že upozorňovala na riziko vzniknutia problémov. Po vykonaníobhliadky na mieste samom pracovníci úradu zistili nepovolenú stavbu, a to záhradnú chatku a oplotenie
na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X na k. ú. F., a to stavebníkov žalobcov a svojvoľný zásah do medze
parc. č. XXX. V konaní o dodatočnom povolení stavby záhradná chatka a oplotenie na pozemku č.

XXX/X, XXX/X žalobcov na základe aj pripomienok žalovanej 1/ Okresný úrad Žilina rozhodnutie zo
dňa 9.9.2014 zrušil rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového orgánu, ktorý bola dodatočne
povolená stavba a vec vrátil Obci Rudinka na nové prejednanie a rozhodnutie. Doposiaľ nebolo o
dodatočnom povolení záhradnej chatky a oplotenia vo vlastníctve žalobcov právoplatne rozhodnuté.
Žalobcovia mali stavebným úradom zakázané odkopávanie až do právoplatného rozhodnutia o povolení

stavby na základe výzvy Obce Rudinka č. XXX/XXXX zo dňa 14.8.2012. Napriek tomu odkopy dokončili
a odkopanú pôdu použili na vyrovnanie terénu na svojom pozemku. Podkopaná medza sa postupne
zrútila na ich plot. Ich zavinenie jednoznačne konštatuje aj Okresný úrad Žilina vo svojom rozhodnutí zo
dňa 09.09.2014 na strane 6, podľa ktorého „k zosúvaniu zeminy na pozemok stavebníkov jednoznačne
došlo potom, čo bola odkopaná časť pozemku pri realizácii stĺpiku oplotenia. Stavebníci si týmto
svojím konaním sami spôsobili, že došlo k namietanému zosúvaniu zeminy, a teda sú zaň aj sami

zodpovední.“ Zavádzajúce je aj tvrdenie žalobcov, že majú geometrický plán a vytýčený pozemok,
nakoľko geometrický plán, ktorý predložili, sa týka len zamerania záhradnej chatky, ktoré bolo potrebné
ku konaniu v dodatočnom povolení záhradnej chatky a prípadnému kolaudačnému rozhodnutiu.
Geometrický plán na určenie vlastníctva k parcelám č. XXX/X a X a XXX/X zo dňa 30.9.2013 úradne
overený 8.10.2013 a vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X a X a parc. č.

XXX, XXX/X zo dňa 26.6.2015 vyvracajú tvrdenie, že žalobca má pozemok riadne zameraný, nakoľko
vytyčovací náčrt na ich parcelu č. XXX bol vyhotovený z podkladu nečíselnej vektorovej katastrálnej
mapy katastra nehnuteľností, kde kvalita spracovanie hraníc pozemkov je pod úrovňou kvality hraníc
pozemkov. Toto konštatovanie uvedené vo vyrozumení Okresného úradu KNM zo dňa 5.5.2015 na
strane 2. Nakoľko žalobcovia nemajú nehnuteľnosti riadne zamerané v takom rozsahu, ako uvádzajú

a vytyčovací náčrt je neúplný a nespĺňa náležitosti katastrálneho zákona a zosuv pôdy bol spôsobený
konaním samotných žalobcov, ktoré je v rozpore so Zák. č. 50/1976 Zb. o stavebnom plánovaní a
stavebnom poriadku, mala za to, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. K vyjadreniu predložila kópiu
kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.7.2004, kópiu geometrického plánu, kópiu fotografie oplotenia
stavebných prác na oplotení v počte listov 2 ks a kópiu žiadosti o prešetrenie oplotenia zo dňa 8.8.2012,

kópiu zápisnice z konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 23.11.2013, kópiu rozhodnutia Obce
Rudinka zo dňa 18.7.2013, kópiu rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 9.9.2014, kópiu odpovede
na žiadosť o prešetrenie oplotenia na pozemku, kópiu geometrického plánu zo dňa 30.9.2013, kópiu
vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.6.2015 a kópiu vyrozumenia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto
zo dňa 5.5.2015.

5. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 12.10.2016 k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedli, že popierajú
tvrdenia žalovanej 2/. Žalovaná 2/ poukazuje na skutočnosti, ktoré priamo nesúvisia s podstatou
podaného žalobného návrhu, ale poukazuje na skutočnosti súvisiace s pôvodom výstavby záhradnej
chatky žalobcov, ktorá nie je predmetom sporu. Žalobcovia zotrvali na podanom návrhu, ktorý sa

týka výlučne uvedenia pozemkov žalobcov do pôvodného stavu, ktorý zmenil svoju veľkosť, hranice
a charakter využitia po neodbornom zásahu zo strany žalovanej 1/. Tiež v plnom rozsahu nesúhlasili
s tvrdením žalovanej, že k zosúvaniu zeminy došlo potom, čo bola odkopaná časť pozemku pri
realizáciu stĺpikov oplotenia. Uviedli, že vzniknutá medza, ktorá je predmetom sporu, vznikla v čase
výstavby záhradnej chatky žalovanej, ktorú postupne vytvorila vyvážaním zeminy pri vyrovnávaní terénu

pred výstavbou záhradnej chatky. Pri betonáži základovej dosky záhradnej chatky žalobca upozornil
manžela žalovanej 2/, že stavbu realizuje vo veľmi tesnej vzdialenosti k pozemku žalovaných, a to
v rozmedzí 25cm - 30 cm od hrany medze. Vzhľadom k tomu, že terén má svahovitý charakter,
akékoľvek úpravy, stavebné, záhradné a iné musí žalovaná najskôr upraviť tým, že terén zrovná a
zeminu niekde premiestni. Na preukázanie svojich tvrdení priložili fotodokumentáciu spornej medze

medzi pozemkami žalobcov parc. č. XXX a pozemkom žalovanej 2/ parc. číslo XXX, z ktorých je
preukázaná pôvodná hranica medzi oboma pozemkami, ktorá vznikla na základe geodetického merania
z 22.10.2012 a označená je bodom 1. Vo vytyčovacom návrhu pre geometrický plán zo dňa 22.10.2012
je označený bodom 8, bodom 2 na predloženom materiáli je vytýčený nový bod určenia hranice pozemku
medzi vyššie uvedenými pozemkami z roku 2015, s čím žalobcovia nesúhlasili a preto dňa 10.08.2015

podali žiadosť o nezaregistrovanie geometrického merania na parcele č. XXX. Týmto novým vytýčeným
geodetickým bodom je zrejmý značný rozdiel medzi jednotlivými vytyčovacími bodmi. Pri zameraní
parcely č. XXX sa žalobca pýtal geodeta, z akých podkladov vychádza pri meraní bodov, ten odpovedal,
že podklady mu budú k dispozícii až po ich vyžiadaní z katastrálneho úradu.6. V replike doručenej súdu dňa 12.10.2016 vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej 1/ žalobcovia popreli
tvrdenia žalovanej 1/. Mali za to, že podaným vyjadrením žalovaná poukazuje na skutočnosti, ktoré

nesúvisia s podstatou podaného žalobného návrhu, a to skutočnosti súvisiace s pôvodom výstavby
záhradnejchatkyžalobcov,ktorániejepredmetomžalovanéhosporu.Sporovásituáciamedzižalobcami
a žalovanou 1/ siaha k obdobiu, kedy žalovaná zdedila pozemok parc. č. XXX/X a XXX/X po svojej
matke. Žalovaná počas celej doby užívania pozemku na medzi, ktorá je priamym predmetom sporu,
pestovala maliny a počas výstavby jej záhradnej chatky a žumpy vyvážala prebytočnú zeminu pozdĺž

už jestvujúcej medze, čím spôsobila súčasnú sporovú situáciu tým, že navezená medza zmenila
veľkosť užívaného pozemku žalovanej na úkor pozemku žalobcov. K uvedenému tvrdeniu priložili
fotodokumentáciu pôvodného stavu medze medzi pozemkami č. XXX/X, XXX/X a XXX. Žalobca v
mesiaci apríl 2012 upozornil žalovanú 1/ na vzniknutú sporovú situáciu ohľadom posunu navezenej
medze na pozemok žalobcu a zároveň ju upozornil na skutočnosť, že požiada odbor geodézie o
premeranie hraníc medzi pozemkami XXX/X, XXX/X a XXX. Dňa 17.7.2012 vyhotovil geodet vytyčovací

náčrt hraníc medzi pozemkami XXX/X, XXX/X a XXX. S týmto meraním bola oboznámená aj žalovaná
1/, ktorá meranie nespochybnila. Uvedené tvrdenie dokazuje aj úradný záznam z Obce Rudinka zo
dňa 22.8.2013, v ktorom je uvedené, že vytýčenie v teréne nikto z účastníkov konania nespochybnil,
čo bolo uvedené aj v samotnom rozhodnutí. Dňa 17.9.2012 vyzval žalobcov Obecný úrad Rudinka k
predloženiu dokladov k legalizácii záhradnej chatky postavenej na parc. č. XXX, medzi ktoré žalobca

bol povinný predložiť aj geometrický plán na zameranie záhradnej chatky. Dňa 22.10.2012 Geodézia
Žilina vydala žalobcom geometrický plán, na ktorom sú riadne označené geodetické body pod číslom
9 medzi parcelou XXX/X, XXX a parcelou XXX/X. Geometrický plán spĺňa všetky náležitosti úradného
dokumentu, čím sa vyvracia tvrdenie žalovanej 1/, že bol vyhotovený z podkladu nečíselnej vektorovej
katastrálnej mapy katastra nehnuteľností, kde kvalita spracovania hraníc pozemku je pod úrovňou

kvalityhranícpozemkovurčenýchgeometrickýmplánom.Povyhotovenígeometrickéhoplánužalobca1/
kontaktoval pracovníčky Katastrálneho úradu KNM, ktorému zhodne potvrdili, že oba geometrické plány
sú zhodné s tým, ktoré katastrálny úrad užíva pre svoje úradné účely. Žalovaná 1/ nepravdivo uvádza, že
žalobcovianemajúdoposiaľriadnezameranýpozemokparc.č.XXX,čopodľanejpreukazujevytýčovací
náčrt hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X a X a parc. č. XXX, XXX/X zo dňa 26.6.2015,

avšak po vykonanom vytyčovaní hraníc zo dňa 26.6.2015 žalobca požiadal Katastrálny úrad KNM o
nezaregistrovanie geometrického merania. Dňa 17.8.2015 od katastrálneho odboru obdŕžal žalobca
odpoveď na žiadosť o nezaregistrovanie geometrického merania, v ktorom sa uvádza, že Okresný úrad
KNM, katastrálny odbor k dnešnému dňu neeviduje žiadnu listinu, alebo geometrický plán, na základe
ktorej by malo vzniknúť, zmeniť sa vlastnícke právo k predmetným parcelám.

7. Žalovaná 1/ v duplike doručenej súdu dňa 20.01.2017 poukázala na to, že žalobcovia odvádzajú
pozornosť od merita vecí, a to od povinnosti vybudovať oporný múrik v dĺžke 21 metrov pozdĺžnym
odkopanej porušenej medze patriace k pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X v predmetnom katastrálnom
území. Fotografie priložené k vyjadreniu žalobcov pod číslom 1 a 2 z roku 2012 dokazujú, že na medzi

nie je žiadna navážka, ani maliny, iba tráva a medza je celistvá a neporušená. K porušeniu a zvaleniu
medze došlo až po odkopaní žalobcami, ktoré odkopanie bolo vykonávané až do výšky 80 cm a do
hĺbky 30 cm za hranicu pozemku žalobcov napriek zákazu odkopávať a plot bol následne postavený bez
stavebného povolenia. Súčasný stav spôsobili žalobcovia ako stavebníci a boli im uložené podmienky
na dokončenie stavby plotu, a to vybudovať oporný múrik, aby sa predišlo zosuvu pôdy. Po 4 rokoch je

žalobcami porušená medza zosunutá na ich plote a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by žalované mali
osobne mať nariadenú povinnosť uviesť status kvót do pôvodného stavu. Nespochybňuje medze medzi
pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX od začiatku, avšak trvala na vybudovaní oporného múrika,
nakoľko padajúcu medzu treba zastabilizovať. V ostatných listinách žalobcov, ktoré boli priložené k jej
vyjadreniu, uviedla, že z prílohy č. 5 nie je zrejmé, o aký dokument ide, nakoľko mapa z katastra je

staršieho datovania, keďže je na nej zaznačená len jej chatka, nápis geometrický plán prečiarknutý, a
nad tým nápis vytyčovací náčrt, a absentuje v ňom náležitosť ako úradná pečiatka overený príslušného
katastrálnehoúradu,rovnakoautorizácia.R.jebezvytyčovaciehoprotokoluabezkatastrálnejevidencie.
Geodet, ktorého meno je uvedené, pán F. N., nie je podpísaný. Príloha č. 7 je geometrický plán na
zamerania chatky parc. č. XXX/X a na vydanie kolaudačného rozhodnutia a nie na pozemok č. XXX/X.

K prílohe č. 8 žiadosť o nezaregistrovanie geometrického merania zo dňa 26.6.2015 a podľa jej názoru
nie je dôkazom, že ktorý by meranie zneplatňoval. Skutočnosť, že žalobca 1/ bol prítomný na tvare
miesta pri vytyčovaní hraníc pozemku a jediný nepodpísal protokol, nie je dôvodom na neregistráciu
hraníc medzi pozemkami, naopak registrácia merania bola uskutočnená Katastrálnym úradom v KNMdňa 1.10.2015 na základe vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.6.2015 protokolu a zápisnice, ktoré boli
prílohou jej vyjadrenia k žalobe. Žalobcovia tak uvádzajú nepravdivo a tendenčne skutočnosti, ktoré nie
sú preukázané dôkazmi.

8. Žalovaná 2/ v duplike doručenej súdu dňa 20.01.2017 zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení,
uviedla, že z jej strany nebol robený žiadny zásah, čím by sa zmenila hranica pozemku. Sporná medza
nevznikla v čase stavby jej chatky, ale medza tam bola, aj je odjakživa v pôvodnom stave. Jej chatka je
vzdialená viac ako 1 meter od hranice pozemku žalobcu, čo jej dokonale umožňuje vykonávať údržbu

chatky. Pri realizácii podkladovej dosky pod jej chatku si zvyšnú zeminou vyrovnávali svoj pozemok
nad chatkou, čo preukazuje príloha č. 2. Odkopanie zeminy sa robilo v hornej časti pod podkladovú
dosku, v dolnej časti od spornej medze sa neodkopávalo, o čom svedčí to, že na niektorých miestach je
podkladová doska vo vzduchu tak, ako vyplýva aj z prílohy žalobcu č. 1. Hrúbka podkladovej dosky je 10
cm, V súvislosti s tým zotrvala na tom, že zeminu nikdy nenavážala na spornú medzu a táto nemohla byť
narušená jej stavbou. Bol to práve žalobca, ktorý pri budovaní oplotenia bez povolenia odkopal medzu.

Oplotenienedokončil,pretožedostalzákazpokračovať.Výstavbajejchatkybolarealizovanávroku2006
a v tom čase sa žalobca informoval len o tom, aby mu sneh z jej strechy nepadal na jeho pozemok, avšak
strecha z jej chatky je realizovaná tak, že sneh padá výlučne na jej pozemok. Žalobcov geometrický
plán a vytyčovací návrh nie je dôveryhodný, nakoľko je škrtaný, nepodpísaný a nie je na ňom pečiatka.
Naopak ona predložila geometrický plán s vytyčovacím náčrtom so súradnicami vytýčených bodov a

protokolu o vytýčení hraníc zo dňa 26.6.2015 overený a zaregistrovaný na Okresnom úrade, katastrálny
odbor v KNM s vyznačenou právoplatnosťou 8.10.2015. K žiadosti žalobcov o zaregistrovanie merania
medzi parcelami XXX, XXX a parcelu č. XXX zo dňa 26.6.2015 dodala len to, že žalobca bol prizvaný
starostom obce, takže tam náhodne nebol. Po vytýčení sa vyjadril, že neuznáva vytýčenie hranice, ktorú
vytýčil oprávnený geodet. Ďalej uviedla, že v jej neprítomnosti sa žalobca pohybuje po jej pozemku

dokonca aj so psom.

9. Podaním doručeným súdu dňa 16.8.2008 žalobca predložil súdu tri fotografie a uviedol, že žalované
nad spornou medzou postavili plot, čím prakticky zamedzili prístup a možnosť dostať sa k spornému
miestu a uviesť ho do pôvodného stavu. Žalovaná 2/ postavila plot v mesiaci júl 2018, čo vyplýva z

prílohy č. 1 a 2 a žalovaná 1/ plot postavila na jeseň 2017, čo vyplýva z prílohy č. 3.

10.Uznesenímč.k.2C/123/2016-124zodňa7.1.2019žalobcoviatunajšímsúdomvyzvaný,abyvlehote
21 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia podania odstránili vady podania zo
dňa 14.04.2016, a to doplnením nasledovných náležitostí: doplnením žaloby o riadny petit žaloby tak,

aby z obsahu petitu žaloby bolo jednoznačné, do akého pôvodného stavu, k pôvodnej hranici pozemku,
majú žalovaní v rade 1/ a 2/ uviesť parcelu č. XXX, zapísanú na LV XXXX, kat. územie F..

11. Žalobcovia následne podaním doručeným súdu dňa 27.2.2019 doplnili svoje podanie, a to v časti
petitu návrhu tak, že žiadali uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť navezenú a zosunutú zeminu

na pozemok žalobcov, a to k hranici pozemku vytýčenej vytyčovacím návrhom zo dňa 17.7.2012.
Zároveň sa domáhali voči žalovanej 2/ uloženia povinnosti upraviť výšku medze medzi parcelou
žalobcov č. XXX a parcelou žalovanej č. XXX na pôvodnú výšku, t.j. min. 90 cm od povrchu zeme.
Tretím výrokom sa domáhali uloženia povinností žalovaným 1/ a 2/ konať tak, aby zabránili ďalšiemu
následnému zosúvaniu pôdy k hranici parcely žalovaných, a aby tak nedochádzalo k poškodeniu

oplotenia žalovaných. V uvedenom podaní doplnili, že súčasná výška navezenej medze predstavuje 120
až 135 cm od úrovne zeme, pričom pôvodná výška, ktorú žalobcovia žiadali upraviť aj v petite návrhu
predstavuje výšku 90 cm od úrovne zeme. K uvedenému priložili aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva
pôvodný stav pozemku a následne je na ňom možné vidieť terajší stav, ktorý vznikol po návoze zeminy
a jej úprave.

12. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k doplneniu žaloby žalobcov, ktoré doručili súdu dňa 04.11.2020 uviedli,
že k doplneniu petitu žalobného nesúhlasia. Škody, ktoré žalobca uvádza si spôsobil sám, nakoľko
postavil svoj plot bez stavebného povolenia a odkopal medzu v dĺžke 21 metrov až do výšky 80 cm a
hĺbky 40-60 cm na pozemkoch XXX/X,XXX/X, a XXX/X. Tým narušil stabilitu pozemkov, hoci mal zákaz

kopania a stavania od pozemkového úradu. Odkopanú zeminu použil na vyrovnanie svojho pozemku.
Dokumentácia z konania stavebného úradu sa nachádza v spise, pričom od roku 2016 sa medze týchto
pozemkov vzhľadom na narušenie zosúvajú na jeho plot v dĺžke 21 metrov, čim práve žalobca spôsobuje
ďalší zosun pôdy z uvedených pozemkov Podľa informácie od žalovanej 2/ si ona žiadnu zeminu namedzu nikdy nenavážala, pričom podľa tvrdenia žalobcu by musela naviesť najmenej nákladné auto
zeminy, čo nie je možné, nakoľko na svoj pozemok XXX/X a XXX/X má obmedzený prístup, a to len 1
meter široký chodník cez pozemok XXX/X a XXX/X. Podľa vyjadrenia pozemkového úradu, ktoré je už

uložené v spise, mal žalobca povinnosť vybudovať oporný múr na zastabilizovanie zosuvu pôdy.

13. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ k doplneniu žaloby uviedli, že vyjadrenie žalovanej 1/
je účelové a nepravdivé a nesúhlasili s tvrdením, že spornú medzu vytvorili neoprávnenou stavbou
plotu, pričom v plnom rozsahu trvali na podanom žalobnom návrhu. K vyjadreniu žalovanej 2/ uviedli,

že medza vznikla a zväčšovala sa po neoprávnenom zásahu z jej strany pri výstavbe jej záhradnej
chatky a nesúhlasili ani s jej tvrdením, že geometrický plán, ktorý použili ako prílohu žalobného návrhu,
je nedôveryhodný, nakoľko bol riadne úradne použitý a o 3 mesiace aj riadne úradne označený.
Nesúhlasili s vytýčením hranice pozemku geodetom, ktorý zrealizovala žalovaná strana a považovali ho
za nesprávny a nesúhlasili ani s tvrdením, že žalobca bol o takomto úkone geodeta vopred informovaný,
pričom prítomnosť žalobcu bola v tom čase na vlastnom pozemku čisto náhodná.

14. Súd na pojednávaní dňa 10.05.2021 uznesením pripustil zmenu žaloby zo dňa 10.05.2016 tak, že
žaloba znie:
„I. Žalované v bode 1/ a 2/ sú povinné odstrániť navezenú a zosunutú zeminu na pozemok žalobcu, a
to k hranici pozemku vytýčenej vytyčovacím návrhom zo dňa 17.7.2012.

II. Žalovaná v bode 2/ je povinná upraviť výšku medze medzi parcelou žalobcov č. XXX a parcelou
žalovanej č. XXX na pôvodnú výšku, t. j. minimálne 90 cm od povrchu zeme.
III. Žalované v bode 1/ a 2/ sú povinné konať tak, aby sa zabránilo ďalšiemu následnému zosúvaniu
pôdy k hranici parcely žalovaných a aby tak nedochádzalo k poškodeniu oplotenia žalovaných.
IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania“.

15. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 10.05.2021 a 16.09.2021, na ktorom vo veci rozhodol.

16. Na pojednávaní dňa 10.05.2021 súd vykonal výsluch sporových strán. Žalobca 1/ uviedol, že v roku
2012 si dal zamerať pozemok č. XXX inžinierom N. a následne si začal vytyčovať terén zo strany od pani

B. tak, ako bol vytýčený geodetom. Potom pani B. s pani O. z obecného úradu prišli na jeho pozemok,
vymerali si, vytýčili si body bez jeho vedomia a zavolali ho na stavebný úrad, kde ukázal, aké body majú
byť, pretože nevedeli, aké tie body sú. Následne žalobcu zavolali na stavebný úrad, kde im ukázal výkres
a uložili žalobcovi vyhotoviť projekt na chatku a oplotenie. Stavebný úrad potom žalobcovi napísal do
rozhodnutia, že chatka je murovaná, pritom je drevená. Následne si dal žalobca vypracovať projekt

pánoviG.,ktorýmuvytýčilprojektajpreoplotenie.Žalovaná1/,abysimohlasvojterénzarovnať,takbolo
potrebné niekde prebytočnú zeminu zaviesť. Ďalej burinu postriekala chemikáliou a teda bol narušený
koreňový stav. Zemina zo strany žalovanej 1/ je navezená na pozemok žalobcov v celej dĺžke. To isté
pokiaľ ide o žalovanú 2/, ona si postavila chatku nad pozemkom žalobcov, kde je upravený terén pod
chatou, má tam betónovú platňu a teda musela zrovnať terén. Ten rozdiel je až 95 cm od vytýčeného

bodu, je zemina na pozemku žalobcov. Tá vzdialenosť od pozemku parc. č. XXX má byť 6,42 m a od
hrany od parcely č. XXX/X po parcelu č. XXX by malo byť 19,10 m. V dôsledku posunutia je pozemok
posunutý o 95 cm od vytýčeného bodu, od parc. č. XXX po parc. č. XXX je vytýčený bod 0,90, ktorý je
16,7 metra vo vzdialenosti pozemku parc. č. XXX je 8,3 m po hranicu pozemku parc. č. XXX/X. Medzi
meraním urobeným v roku 2012 a 2016 je rozdiel 1,20 m. V roku 2016 si žalovaná 1/ dala vymerať

pozemok geodetovi, ktorý je posunutý od jeho pôvodného bodu o 70 cm, a v bode 102 je ten rozdiel 1,20
m. Žalované nemali vysporiadané vlastnícke právo k ich parcelám č. XXX a č. XXX, a preto nemohli dať
vyjadrenie obecnému úradu pri stavbe oplotenia. Žalované si bez jeho vedomia nakreslili oporný múr
a žalobca im ho mal zrealizovať na svojom pozemku. Zároveň doložil fotografiu, ako vyzerala medza
pred 20 rokmi. Pokiaľ ide o oplotenie, to staval na základe projektovej dokumentácie, ktorú predkladal

stavebnému úradu. Plot stojí výhradne na jeho pozemku. Je pravda, že zeminu, ktorá bola za vytýčeným
pozemkom na jeho strane, musel odviesť. Žiadal, aby žalované vysvetlili, ako sa dostala na pozemok tá
zemina 60 cm a 80 cm na jeho stranu. Od toho ako začal robiť oplotenie, nevypúšťali vodu z chatky na
jeho pozemok, až doteraz. Vodu vypúšťali do nádrže, tá bola otvorená, všetko vytekalo. Nech si upravia
žalované pozemok tak, aby podľa vytýčenia bola hranica jeho pozemku uvoľnená. Na fotografii, ktorá

je súčasťou spisového materiálu, je vyfotená hranica pozemku. Je tam 80 cm alebo 95 cm pri bode 8.
Ďalej doplnil, že v roku 2016 situáciu s vodou cez životné prostredie, ktoré mu poslalo vyjadrenie. Toto
vyjadrenie bolo zaslané starostovi, že boli porušené ustanovenia zákona o životnom prostredí a teda
je potrebné urobiť opatrenia, aby voda nestekala na pozemok. V marci 2016 bolo na stavebnom úradejednanie, na ktorom doložil žalobca starostovi USB kľúč so záznamom ukazujúcim, že pozemok bol
celý zaplavený. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti so stekaním vody na jeho pozemok z pozemkov
žalovaných sa obrátil aj na životné prostredie, kde mu bola daná odpoveď, že stavba musí byť navrhnutá

tak, aby nedošlo k stekaniu vody na susedný pozemok. Starosta nezvolal a nevykonal žiadne jednanie
ohľadne tejto veci.

17. Žalobkyňa 2/ uviedla, že je tam od roku 1974 a tá medza bola pozdĺž celého pozemku maličká,
teraz je neporovnateľná. Označila vyjadrenia žalovaných za klamstvo. V tom čase ešte sadila jahody na

medzi B. mama. Doplnila, že žalované majú kade, ale poza tuje majú natiahnuté hadice a je vidno, ako
tie hadice majú napojené na kaďu a potom voda vyteká dole.

18. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní poukázal na to, že tým čo uvádza navrhovateľ, jednak
vo svojej žalobe ako petit žaloby a čo chce dosiahnuť týmto súdnym sporom, ako aj samotné dôkazy,
sa vôbec nestotožňujú s podaným návrhom. Poukázal na to, že žalobcami predložený geometrický plán

na uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a hlavne ich hranice, neexistuje. To, čo žalobca
predložil je vytyčovací návrh, o ktorý sa nemôže opierať vo svojom konaní ako o geometrický plán,
ktorý je záväzný. Dokonca ku dnešnému dňu nemá urobený geometrický plán na uvedený pozemok.
K ďalšiemu geometrickému plánu poukázal, že tento zakresľuje chatku, ale nie je geometrický plán
na pozemok. Okresný úrad KNM, katastrálny odbor zo dňa 05.05.2015 konštatuje, že na parc. č. XXX

katastra nehnuteľností sa nenachádza geometrický plán k tomu dňu vydania tohto dokumentu. To
znamená, že nie je známy vôbec obvod parcely. Podľa vyjadrenia z Obecného úradu Rudinka, žalobca
k dnešnému dňu nemá vydané žiadne stanovisko, či ako drobná stavba, alebo ako stavba v zmysle
stavebného zákona o vykonávaní takejto stavby. Výkresová dokumentáciu od architekta Ing. G. je len
výkresová dokumentácia, ktorú si dá každý stavebník pred začatím nejakého konania vypracovať, v

niektorých prípadoch ju požaduje úrad, ktorý je oprávnený vydať povolenie, niektorý pre vlastné potreby.
K vyjadreniu žalobkyne 2/ na pojednávaní uviedol, že to, čo uvádza, je stav, ktorý už nie je možné ani
kontrolovať. Svedkyne, ktoré by mohli byť potencionálne vypočuté, nežijú. Hovorí o stave z roku 1970,
to znamená pred 41 rokmi. Dal do pozornosti rozhodnutie č. OÚ-Z-P.-XXXX/XXXXXX/PAV zo dňa 9.
septembra 2014, ktoré rozhodlo na základe pretrvávajúcich susedských sporov o tento problém, že

žalobca 1/ má povinnosť vybetónovať oporný múrik. Vzhľadom k tomu, že žalobca 1/ od roku 2014
nekonal v súlade s rozhodnutím došlo pravdepodobne k premlčaniu, ktoré a neurobil úkon, ktorý mu
ukladá štátny orgán. stĺpiky sa nachádzajú na pozemku žalobcu, ale zásah bol robený do pozemku
žalovanej a takisto podľa rozhodnutia stavebného úradu bolo uložené žalobcovi vybudovať oplotenie a
určené podmienky na vybudovanie oplotenia do výšky 0,60 m.

19. Žalovaná 1/ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že celá táto oblasť je flyšovým pásmom,
dochádza k prirodzenému zosunu. Na pozemku pestovali maliny. Žiadnu navážku nerobili, pretože táto
hlina bola vyvezená prostredníctvom jej brata. Žalobca 1/ nemá žiadne povolenie na chatku, nemá
žiaden geometrický pán. Dávali mu súhlas na stavbu chatky, keďže bola postavená bez povolenia.

Nemá povolenie ani na oplotenie. On začal svojvoľne kopať už v roku 2012. Odkopal medzu v dĺžke
21 m, 60 cm do hĺbky, a kolmo 80 cm. Všetkou tou zeminu, ktorú si on odkopal, si vyrovnal pozemok.
Nerešpektuje nariadenia akýchkoľvek orgánov. Pri vytyčovaní pozemku došlo k nedorozumeniam na
geodézii. Ani jeden z geometrických plánov sa nezhoduje s pôvodným stavom, preto požiadala o
vyhotovenie geometrického plánu, kde tam bol žalobca, starosta a žalobca to odmietol podpísať. Pán

N., ktorý ešte predtým vyhotovoval geometrický plán a zúčastnil sa merania, nemal žiadne podklady od
katastra. Spochybňovala spôsob odstránenia tej medze, keďže ona sa jej ani nedotkla a došlo k zosunu
v dôsledku prác žalobcu. Trvala na tom, aby žalobcovia urobili oporný múr. Je možné, že došlo k zosunu,
ale ona do tej medze nezasiahla, ona ju neodkopávala.

20. Žalovaná 2/ počas výsluchu na pojednávaní popierala, že by zasahovala do pozemku žalobcov.
Keby si navážala zeminu, tak by ten múrik zasypala a hlina by bola na chatke na tom dreve, keďže horná
strana bola šikmo. Z hornej strany sa odoberala zemina, aby sa to zarovnalo, nie od strany žalobcu. Keby
opravovala zeminu do výšky, ublížila by sebe do šírky. Žalobca sa v čase, keď to robila, neozval. Jediné,
čo sa žalobca opýtal pri stavbe chatky bolo, aby mu sneh nepadal na jeho pozemok. Ona povolenie

chatky žalobcovi podpísala. On jej nepodpísal. Išlo to na Okresný úrad Žilina a pracovník okresného
úradu sa zúčastnil obhliadky, pričom rozhodnutím zamietol sťažnosť žalobcov. Konštatoval, že aj odtok
vody je v poriadku. Obec Rudinka vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a určila popisné
číslo. K vode uviedla, že tam má 1000 l nádrž a dva 200 l sudy. Tam má zeleninu, niekedy jej dokoncavoda až chýba. Tam, kde má koniec hadíc, tam má svoj pozemok, ktorý si dodatočne kúpila, t. j. parc.
č. XXX, čiže tam to vyteká. Ona má tie hadice otočené tak, že jej vyteká voda na jej pozemok. Podľa
kolíkov, ktorý urobil jej geodet a geodet žalobcov, tak je rozdiel a kolík, ktorý dal geodet žalobcov je už

v jej pozemku, do dĺžky 5 metrov.

21. Výzvou zo dňa 25.05.2021 súd vyzval strany sporu, aby v lehote 30 dní zhrnuli podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a aby označili dôkazy na ich preukázanie. Na
uvedenú výzvu súdu reagovali žalobcovia, ktorí navrhli vykonať obhliadku hranice pozemkov č. XXX,

ktorá tvorí medzu s parcelami žalovaných č. XXX a parcelou č. XXX s odôvodnením, že obhliadka na
mieste samom bude dostatočná pre posúdenie právneho stavu a charakteru žalovanej veci a bude z
nej zrejmé, že tvrdenie žalobcov je relevantné a založené na reálnom stave veci. Žalované na výzvu
súdu nereagovali.

22. Súd na pojednávaní dňa 16.09.2021, na ktorom bol vo veci vyhlásený rozsudok, vykonal

dokazovanie výsluchom svedka - starostu Obce Rudinka, a oboznámil obrazové a zvukovoobrazové
záznamy vyhotovené a predložené žalobcom na CD nosiči, a to ich prehratím.

XX. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 16.09.2021 uviedol, že pribudli na pozemkoch ďalšie zmeny, sieťové
oplotenie na parcele č. XXX a č. XXX, čím si žalované zabránili udržiavať pozemok. K tejto zmene došlo

pred týždňom. Ďalej žalobca predložil fotografie, ktoré majú preukazovať, že si žalované dali sieťovinu
na oplotenie a ktoré majú preukazovať vytýčenie, na ktorých sú viditeľné kolíky, ktorými bola vytýčená
hranica podľa vytyčovacieho návrhu a geometrického plánu, ak aj fotografie, ktoré znázorňujú medzu
medzipozemkamižalobcovažalovaných.Rozdielmedzikolíkomvytýčenýmjehogeodetomageodetom
žalovaných je 110 cm - 120 cm. Sú v jednej osi za jeho plotom. Ďalšia fotografia preukazuje vytýčený

bod medzi parcelami žalovanej 1/ a žalobcu, sú tam dva vytýčené body, každý geodetom sporovej strany
a rozdiel je opäť medzi nimi, sú síce v jednej osi, ale rozdiel je 60 cm. Ak žalovaná 1/ tvrdila, že jej
odkopal zeminu, poukázal, že vytyčovacie body sú za plotom a ten plot je na jeho pozemku. Z toho
dôvodu chcel, aby bola vykonaná obhliadka, aby sa tieto body premerali, keďže medzi bodmi, ktoré boli
vytýčené jednotlivými geodetmi, je rozdiel. Trval na tom, aby hranica pozemku bola dobre daná. Keď

robil oplotenie podľa geometrického plánu, mala pani B. 60 cm zeminy na jeho pozemku. A to bol dôvod,
prečo je to skopané za tými stĺpikmi na jeho strane. Na fotografii predloženej žalovanou odkopané kvôli
tomu, že tá medza bola 60 cm už na jeho pozemku. Celý spor začal, keď povedal žalovanej 1/ až si
odprace svoju hlinu do svojej záhradky, ktorá bola zosunutá na jeho. Najmenej je to v bode, kde sa
vychádza z parcely č. XXX na č. XXX a viac je to, ako sa vchádza na jeho parcelu. Keď si chcel urobiť

plot na svojom pozemku, musel to odkopať a preto nesúhlasil s ich geometrickým plánom. Žalovaná 1/
začala pestovať na medzi maliny, a to bol dôvod prečo sa medza zosunula k nemu. Žalované nemajú
ani žumpu, ani čističku, voda mu steká na jeho pozemok už od roku 2012. Žalovaná 1/ má vyvedenú
hadičku z kade na jeho pozemok, aj z 200 litrového suda má hadicu vyvedenú na pozemok žalobcu a
tečie to dole na pozemok žalobcu. Má si urobiť strešné zvody.

24. Právny zástupca žalovaných poukázal, že súčasný stav si zavinil sám žalobca porušovaním
právnych noriem a neuznaním, nerešpektovaním rozhodnutí orgánov verejnej moci, žalované 1/ aj 2/
za toto nezodpovedajú. Čo sa týka vody po pozemku, žalované tam majú zo strechy zvedené rúry do
kadí a z tej kade potom používajú na polievanie, ale keď sa tá kaďa preplní, je možné, že vrchom potom

preteká, keď je veľká búrka hodinová, ale nepreteká na jeho pozemok.

25. Žalovaná 1/ uviedla, že hranicu žalobcu nespochybňuje, na predloženej fotografii vidno stĺpiky a je
zrejmé, že medza je odkopaná, a že je zasiahnuté za hranicu a za žalobcov pozemok odkopané do
jej pozemku, do jej medze. Na ďalšej fotografii je utrhnutá časť medzí, ktorá bola utrhnutá v dôsledku

odkopania žalobcom. Je to jeho zásah, ona nemala čo na jeho pozemku odkopávať. A na poslednej
fotografii dôkaz, že zemina sa stále uvaľuje a upadá. Tam, kde žalobca nezasiahol, tá medza je stále
rovnaká, tam kde zasiahol, tá medza sa zosúva. Napriek zákazu stavebného úradu pokračoval žalobca
v budovaní oplotenia. Ide o to, kto prvý zasiahol do tej medze. Podľa nej to bol žalobca, ktorý ju porušil
a on ju odkopal, podkopal, zosúva sa na jeho čierny plot. Nechápe, prečo by mala dávať do poriadku

medzu, ktorú znehodnotil žalobca a keď sa tam ona môže napichnúť na plot. Žalobca mal povinnosť
vybetónovať oporný múrik rozhodnutím stavebného úradu ešte zo septembra 2014. Plot si postavila
kvôli tomu, že jej znehodnotil žalobca tuje, ktoré musela vykopať, ktoré tuje aspoň trochu držali aspoň
tú medzu, rovnako na medzi pestovala aj černice, ktoré podľa jej názoru mali tú medzu spevňovať, alepo výtke žalobcu aj tieto odstránila. Oplotenie a sieťku si vybudovala z toho dôvodu, že žalobca sa
na jej adresu hanlivo vyjadruje, a teda aby mala od neho pokoj. Ďalej predložila výpis z LV č. XXX,
na parcelu XXX, k. ú. F. zo dňa 3.8.2012, ktorý zobrazuje stav k 28.7.2012, na ktorom sa uvádza, že

žalobca je podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku v 1-tine a poukazuje, že vytyčovací náčrt
zo dňa 17.7.2012 vyhotovený F. N. si dal zamerať, vyhotoviť v čase, keď ešte nebol vlastníkom celého
pozemku. Ďalej uviedla, že keď prší, prší všade. Ona uvádza, že to má ošetrené, má vyjadrenie z vodárni
a kanalizácii, že to má urobené dobre.

26. Žalovaná 2/ uviedla, že predkladá fotografiu, podľa ktorej je nemysliteľné, aby sa tá medza posunula
o jednej meter. Tá medza je zosunutá len tam, kde sa kopalo, podľa toho je vidno, kde sa kopalo, tá
medza tam sa zosunula, kde sa nekope, tam je medza dobrá. Ona si tiež dala plot urobiť hore na medzi,
má to riadne obcou potvrdené. Predložila aj fotografiu, ktorá preukazuje, že žalobca postriekal tuje a
tie boli potom znehodnotené.

27.SvedokstarostaObceRudinkaL..S.O.napojednávanívrámcivýsluchuuviedol,žezdokumentácie,
ktorú má na obecnom úrade, zistil, že predchádzajúca starostka obce v roku 2012 riešila čiernu stavbu a
oplotenie týkajúcu sa žalobcu. Chcela dať veci do poriadku, preto vydala dodatočné stavebné povolenie,
proti ktorému sa však žalobca odvolal, vec bola posunutá na nadriadený orgán. Poukázal na rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 09.09.2014, strana 6. Ďalej obec

vyzvala v zmysle pokynu nadriadeného orgánu žalobcu, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že so stavbou
oporného múrika nesúhlasí. V roku 2013 zaevidoval obecný úrad aj sťažnosť pána M. B. v súvislosti so
stavbou plotu žalobcov, ktorý uvádza, že napriek pozastaveniu pokračujú výkopové práce a zároveň,
že došlo k vyrovnaniu jeho pozemku k znehodnoteniu slivky, zničeniu slivky. Svedok bol pozrieť na
spornej medzi a tá medza je holá, nie je tam teda žiadne rastlinstvo, ani stromy, ktoré by trošku tú medzu

zastabilizovali a takisto predtým tam mala pani B. maliny, ktoré by aspoň čiastočne mohli ten svah, alebo
tú medzu zastabilizovať. V súčasnej dobe je z oboch strán medze vybudované oplotenie, čo takisto
znemožňuje akékoľvek udržiavanie tejto medze, zároveň uvádza, že by bolo potrebné urobiť oporný
múrik zo strany pána Z., aby došlo k zastabilizovaniu tejto medze.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, ako aj listinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:

29. Z predložených výpisov z listov vlastníctva stranami sporu pre kat. úz. F., s overením aktuálneho

stavu ku dňu 13.09.2021 súd zistil, že podľa LV č. XXX žalovaná 2/ je vlastníčkou pozemku parcely
registra „C“ č. XXX/X a XXX/X. Ďalej z LV č. XXX mal súd zistené, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou
parciel registra „C“, parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že
žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými vlastníkmi parciel registra „C“ XXX/X, XXX/X.

30. Z geometrického plánu (č. l. 53) č. XX/XXXX vyhotoveného L.. V. F., autorizačne overeného L..
M. F. a úradne overeného dňa 24.6.2004 Správou katastra KNM súd zistil, že tento bol vyhotovený
na zameranie záhradnej chatky parc. č. XXX/X za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia. Z
kolaudačného rozhodnutia Obce Rudinka (č. l. 51-52) súd zistil, že Obec Rudinka ako stavebný
úrad vydal kolaudačné rozhodnutie pre žalovanú 1/, ktorým povolil užívanie stavby záhradnej chatky,

vrátane žumpy. Z rozhodnutia Obce Rudinka (č. l. 28 -32 spisu) zo dňa 20.02.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 09.04.2015 súd zistil, že Obec Rudinka dodatočne povolila stavbu záhradný domček s
prístreškom na pozemku č. KNC XXX/X v kat. úz. obce F. pre žiadateľku O. A. (žalovaná 2/).

31. Kúpnou zmluvou (č. l. 9 spisu) uzatvorenou medzi predávajúcimi tam uvedenými a kupujúcimi -

žalobcom a jeho manželkou, ktorá bola uzatvorená dňa 08.10.2012 nadobudol žalobca 1/ a žalobca 2/
do výlučného vlastníctva pozemok parc. č. G. XXX, pôda o výmere 793 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat.
úz. G. D. O.. Rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto (č. l. 13-15 spisu) č. V XXXX/XX zo
dňa 07.11.2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej
zmluvy v prospech žalobcov 1/ a 2/.

32. Na č. l. 101 sa nachádza vytyčovací náčrt predložený žalobcom, pod ktorým je prečiarknuté
označenie Geometrický plán na oddelenie určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXvyhotovenédňa17.07.2012L..F.N.,autorizačneoverený,niesúrovnakouvedenéaniúdajekúradnému
overeniu.

33. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX na zameranie chatky parc. č. XXX/X na vydanie kolaudačného
rozhodnutia vyhotoveného dňa 22.10.2012 a autorizačne overeného dňa 22.10.2012 Ing. S. Z. a úradne
overeného dňa 31.10.2012 Správou katastra KNM (č. l. 8) súd zistil, že týmto geometrickým plánom bola
zameraná chatka, ktorá sa nachádza na parc. č. XXX/X, t. j. chatka na pozemku žalobcov za účelom
vydania kolaudačného rozhodnutia.

34. Zo žiadosti o prešetrenie oplotenia na pozemku parc. č. XXX (č. l. 57) zo dňa 8.8.2012 vyplýva, že
žalovaná 1/ podala žiadosť na Obecný úrad v Rudinke o prešetrenie oplocovania pozemku na parcele
č. XXX, ktorý susedí s jej pozemkom č. XXX, ktorý začal oplocovať žalobca 1/, ktorý odkopaním medze
hlboko zasiahol do jej pozemku, ktorý znehodnotil. Zamedzil tak využitiu jej prístupu na jej pozemok.
Podkopaná medza sa v priebehu krátkeho času zvalí. Dňa 17.9.2012 (č. l. 73) Obec Rudinka odpovedala

na žiadosť žalovanej 1/ o prešetrenie oplotenia na parc. č. XXX, kde bolo uvedené, že stavebný úrad
zaslal žalobcovi 1/ výzvu zo dňa 14.8.2012, v ktorej bol menovaný upozornený, aby nepokračoval vo
výstavbe oplotenia s okamžitou platnosťou boli zastavené stavebné práce na tejto stavbe a zároveň
bolo oznámené žalobcovi 1/ začatie konania o nepovolených stavbách.

35. Obecný úrad Rudinka oznámil dňa 17.9.2012 začatie konania o nepovolených stavbách s výzvou
na predloženie dokladov adresovanou žalobcovi 1/, a podľa ktorého zahajuje konanie o nepovolených
stavbách, a to chatky zrealizovanej na pozemku G. XXX, kat. úz. F. a oplotenia na pozemku G. XXX v
kat. úz. F. bez stavebného povolenia.

36. Zo zápisnice spísanej dňa 28.01.2013 sa na Obecnom úrade v Rudinke súd zistil, že sa uskutočnilo
konanie (č. l. 58 -61 spisu) o dodatočnom povolení stavby záhradnej chatky a oplotenia na pozemku
KNC XXX/X a XXX/X v kat. úz. F. stavebníkov S. Z. a manželky C. (žalobcovia 1/ a 2/), ktorého sa
zúčastnil za Stavebný úrad Kysucké Nové Mesto p. O., za Obec Rudinka starostka obce, stavebník -
teda žalobcovia 1/ a 2/ a ostatnými účastníkmi boli žalované 1/ a 2/ a ďalšie dve osoby.

37. Rozhodnutím Obce Rudinka č. 189/2012 ( č. l. 62 spisu) bola dodatočne povolená stavba záhradnej
chatky na pozemku č. KN XXX/X k.ú. F. pre stavebníkov S. Z. a manželka C., rod. N.. Rozhodnutie bolo
vydané dňa 18.07.2013.

38. Z podania M. B. adresovaného Obecnému úradu Rudinka ako „Žiadosť o prešetrenie oplocovania
pozemkovPKN-XX,PKN-XXX“(č.l.255)bolozistené,žesťažovateľspochybňujespôsoboplocovania,
ktorý vykonáva p. Z. na susediacom pozemku. Napriek pozastaveniu výkopových prác p. Z. pokračuje
v kopaní, vyrovnáva pozemok sťažovateľa, vyťal mu slovku a stĺpiky zabetónoval bez jeho súhlasu, k
čomu predlžil 2 fotografie.

39. Na odvolanie stavebníkov S. Z. a manželky Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky
rozhodnutím č. OÚ-ZA-P (č. l. 35) zo dňa 09.09.2014 podľa ust. § 59 ods. 30 Zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní zrušil rozhodnutie Obce Rudinka č. 189/2012 zo dňa 18.7.2013 a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia

konštatoval, že v rozhodnutí Obce Rudinka bola dodatočne povolená stavba záhradná chatka na
pozemku parc. č. KNC XXX/X v k. ú. F., stavba oplotenia na pozemku parc. č. KNC XXX/X v kat. úz. F..
Na strane 6 citovaného sa ďalej konštatuje: „námietka stavebníkov, ktorou žiadajú, aby bolo zamedzené
padanie zeminy na ich pozemok na pletivo, je neprijateľná. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v
predloženom administratívnom spise je dostatočne zrejmé a preukázané, že k zosúvaniu sa zeminy

na pozemok stavebníkov jednoznačne došlo potom, čo bola odkopaná časť pozemku pri realizácii
stĺpiku oplotenia. Stavebníci si týmto svojím konaním spôsobili, že došlo k namietanému zosúvaniu
zeminy, a teda sú zaň aj sami zodpovední. Stavebný úrad im preto nariadil úpravu tohto pozemku
tak, aby ďalej nedochádzalo k zosúvaniu sa zeminy. Okresný úrad Žilina uvádza, že stavebný úrad
uložil podmienku pre dokončenie oplotenia, a to vybudovanie múru správne, avšak tento musí spĺňať

základné technické požiadavky a dostatočnú statickú odolnosť a stabilitu aj z ohľadom, že sa nachádza
v zosuvnom území. Z vyššie uvedených dôvodov preto Okresný úrad Žilina túto námietku stavebníkov
zamietol ako neprijateľnú“.40. Rozhodnutím Obce Rudinka zo dňa 05.06.2015 (č. l. 213) bola dodatočne povolená stavba záhradná
chatka na pozemku č. G. v kat. úz. F. pre stavebníkov, ktorými sú žalobca 1/ a žalobkyňa 2/. Na strane
3 citovaného rozhodnutia je uvedené, že bolo dohodnuté, že oplotenie pozemku č. KNC XXX/X v kat.

úz. bude predmetom ďalšieho konania po doriešení hraníc pozemkov medzi parcelou KNC XXX/X
a pozemkami KNC/XXX/X, XXX/X, XXX/X následne po doriešení hraníc pozemkov bude riešené aj
stavebno-technické riešenie samotného oplotenia. Stavebný úrad sa preto v tomto konaní zaoberal iba
stavbou záhradnej chatky, voči ktorej neboli zo strany účastníkov konania a dotknutých orgánov v zmysle
jej námietky.

41. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX (č. l. 75) vyhotoveným L.. S. Y., autorizačne overeným F. G. a
úradne overeným dňa 08.10.2013 Správou katastra KNM došlo k zameraniu pozemkov, a to za účelom
určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X.

42. Okresný úrad KNM listom zo dňa 05.05.2015 (č. l. 80) adresoval Obci Rudinka vyrozumenie k ich

žiadosti o určenie geodetických bodov potrebných na zameranie pozemku KNC č. XXX/X v kat. úz.
F., v ktorom uvádza, že prešetril podklady archivované v dokumentácii katastra nehnuteľností, ktoré
boli použité pri zápise jednotlivých parciel na listy vlastníctva. Teda v tomto prípade sa jedná o parcely
KNC XXX/X, XXX/X a XXX, kat. úz. F. v súvislosti s listinami a z prešetrenia uvádza, že poskytnutie
geodetických bodov je možné iba osoba vykonávajúca geodeticko-kartografickú činnosť na území

SR. Keďže na predmetné parcely boli vyhotovené geometrický plány, sú k ním založené aj záznamy
podrobného merania zmien, v ktorých sa tieto súradnice lomových bodov nachádzajú - vo vzťahu k
parcelám G. XXX/X a KNC XXX/X. To však nemôžu tvrdiť o parcele KNC XXX, v ktorej sa dokumentácii
katastra nehnuteľností nenachádza geometrický plán na určenie vlastníckeho práva k pozemku,
prípadne skutočné zamerania obvodu parcely, presnosť určenia lomových bodov spadá do nižšej triedy

kvality a presnosti. Ako bolo po prešetrení zistené, parcela KNC č. XXX bola na list vlastníctva založená
identifikáciou pri dedičskom konaní, a teda jej priebeh, teda priebeh hranice nebol v teréne okrem
mapovania, alebo fotogrametrie zameraný, čo nevychádza z tvrdenia žiadosti, a teda geometrický plán k
tejto parcele vyhotovený nebol. Dopĺňa, že pre vyriešenie daného susedského sporu je potrebné vyzvať
vlastníkov parciel KNC XXX/X a XXX/X, aby si dali vytýčiť priebeh hranice predmetných parciel v teréne

podľa vyhotovených geometrických plánov, čím by došlo k určeniu priebehu hraníc parciel v teréne,
nakoľko na parcelu č. KNC XXX geometrický plán vyhotovený nebol. Vytyčovací náčrt a súradnice
lomových bodov parciel by potom bolo potrebné prepočítať zo zápisníkov z THM. Vytyčovací náčrt
poskytnutý k nahliadnutiu na stavebnom oddelení spoločného Obecného úradu Rudina nie je záväzný,
a teda k tvrdeniu žiadosti, že pán Z. má pozemok zameraný, nie je presné, nakoľko tento vytyčovací

náčrt nie je podpísaný vlastníkmi parciel, ktorých spoločná hranica je predmetom vytýčenia a nie je ani
autorizačne overený. Z hľadiska posúdenia katastra nehnuteľností je tento vytyčovací náčrt neúplný,
nakoľko nespĺňa náležitosti z. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a smernice S74.20.73.43.00 na
vyhotovenie geometrický plánov a vytyčovaní hraníc pozemkov. Predmetný vytyčovací náčrt na parcelu
KNC XXX bol vyhotovený z podkladu nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy katastra nehnuteľností,

kde kvalita spracovania hraníc pozemkov v tomto prípade je pod úrovňou kvality hraníc pozemkov
určených geometrickým plánom.

43. Z vytyčovacieho náčrtu (č. l. 44, č. l. 77) vyhotoveného L.. H. G., autorizačne overeného dňa
26.6.2015 L.. N. S., úradne overenom 01.10.X015 Okresným úradom KNM, katastrálnym odborom súd

zistil, že uvedený vytyčovací náčrt slúžil na určenie hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, 2
a parc. č. XXX a XXX/X. Z protokolu o vytýčenie hranice pozemku (č. l. 46) vyplýva, že objednávateľom
bola žalovaná 1/ za účelom vytýčenia hranice medzi uvedenými C KN parcelami. Na vytýčení hranice
pozemku boli prítomní žalovaná 1/, žalovaná 2/ geodet, starosta obce, ako aj žalobca 1/, ktorý odmietol
tento protokol podpísať.

44.Dňa09.08.2015adresovalžalobcaSprávekatastraKNMžiadosťonezaregistrovaniegeometrického
merania na parcely č. XXX zo dňa 26.6.2015. Okresný úrad KNM, katastrálny odbor v odpovedi zo dňa
17.8.2015 (č. l. 89) uviedol, že okresný úrad k uvedenému dňu neeviduje žiadny geometrický plán, na
základe ktorého by mali vzniknúť alebo zaniknúť vlastnícke práva k parcelám.

45. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 03.10.2016
postúpil podanie (č. l. 216 spisu) žalobcov 1/ a 2/ vo veci odvádzania odpadových vôd zo susedných
nehnuteľností - záhradných chatiek na ich pozemok C KN č. XXX/X k. ú. F.. Podanie postúpil s tým,že stavebný úrad musí postupovať v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, najmä §43d ods. 4,
podľa ktorého sa stavba musí navrhnúť a postaviť tak, aby z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a
životného prostredia spĺňala enviromentálnu vhodnosť a bezpečnosť a neohrozovala hygienu a zdravie

jej užívateľov a susedov.

46. Obec Rudinka dňa 12.4.2017 doručila žalobcovi 1/ podanie označené ako „Odpoveď na oznámenie
o nadmernom podmáčaní ornej pôdy“ (č. l. 219), v ktorom konštatuje, že stavebný úrad bol v minulosti
niekoľkokrát v danej lokalite, uskutočnil obhliadky a nezistil poškodenie žalobcovho pozemku, alebo

stavby (pri povoľovaní chatky, kolaudácii chatky a riešení podnetov). Podmáčanie pozemkov je len v
čase dažďov, čo je preukázané aj na USB kľúči. Ďalej bolo uvedené, že podaním sa zaoberal v roku 2016
starosta obce Rudinky, ktorý zaslal písomnú odpoveď dňa 29.7.2016. Stavebný úrad sa plne stotožňuje
so stanoviskom starostu obce s tým, že na ďalšie podanie týkajúce sa podmáčania, poškodzovania
pozemku stavebný úrad nebude odpovedať.

47. Žalobca dňa 4.5.2017 doručil Krajskému úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie
oznámenie o nadmernom podmočovaní ornej pôdy a znemožňovaní využitia ornej pôdy na
pestovateľské účely na pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. F. a žiadosť o vyvodenie opatrenia voči
účastníkom sporu (č. l. 220 spisu). V oznámení bolo uvedené, že v bezprostrednom okolí jeho pozemku
sú vystavané ďalšie záhradné chatky iných majiteľov. Problém, ktorý po výstavbe záhradných chatiek

vznikol, spočíva v odvádzaní odpadových vôd z okolitých pozemkov. Vlastníci okolitých pozemkov
odvádzajú odpadovú vodu tak, že ju nechávajú voľne vypúšťať na jeho pozemok, ktorý je tak celoročne
podmočený a tiež takýmto spôsobom dochádza k znehodnocovaniu ornej pôdy na pestovateľské
účely a taktiež k neustálemu poškodzovaniu jeho majetku, teda záhradnej chatky, ktorá je riadne
skolaudovaná ako celodrevená. Tento stav naďalej trvá, je nemenný. Podaním zo dňa 05.05.2017

adresovaným Krajskému úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie (č. l. 221) žalobca doplnil
svoje prechádzajúce podanie a uviedol, že zároveň podáva sťažnosť k vyriešeniu predmetnej situácie
voči obci Rudinka.

48. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení:

Podľa § 123 z. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa Čl. 8 Základných princípov z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v

rovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať

dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú,
že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento
zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

49. Predmetom sporu je uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť navezenú a zosunutú zeminu
na pozemok žalobcov, a to k hranici pozemku vytýčenej vytyčovacím návrhom zo dňa 17.07.2012.Voči žalovanej 2/ sa domáhali žalobcovia aj uloženia povinnosti upraviť výšku medze medzi parcelou
žalobcov č. XXX a parcelou žalovanej č. XXX na pôvodnú výšku, t. j. min. 90 cm od povrchu zeme.
Zároveň žiadali žalovaným 1/a 2/ uložiť povinnosť konať tak, aby zabránili ďalšiemu následnému

zosúvaniu pôdy k hranici parcely žalovaných, a aby tak nedochádzalo k poškodeniu oplotenia
žalovaných. Je zrejmé, že medzi sporovými stranami prebiehajú dlhoročné susedské spory, čo vyplynulo
aj z výpovede starostu obce.

50. Z listinných dôkazov predložených žalobcami, ako aj žalovanými mal súd preukázané, že žalobcovia

a žalované sú vlastníkmi susediacich pozemkov v oblasti rekreačných chát, k. ú. F.. Pozemok žalovanej
1/parcelaregistraCKNč.XXX/Xasanachádzanadpozemkomžalobcovparcelaregistra„C“č.XXX/Xa
XXX/X, na ktorom majú postavenú záhradnú chatku. Rovnako nad pozemkami žalobcov sa nachádzajú
aj pozemky žalovanej 2/, a to parcela registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X, na ktorej je postavená záhradná
chatka.

51. V danej veci ide o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, konkrétne o tzv. zapieraciu alebo
negatórnu žalobu v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobcovia domáhajú ochrany
svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto podľa ich presvedčenia do ich vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje a ruší ich vo výkone ich vlastníckeho práva. V širšom zmysle za zapieraciu žalobu možno
považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky rušivých

zásahov - v podmienkach prejednávanej veci ide petit 1/ a 2/ žalobného návrhu po pripustenej zmene
žaloby, t. j. o odstránenie navezenej zeminy na pozemok žalobcov k hranici vytýčenej vytyčovacím
návrhom a o upravenie výšky medze medzi parcelami žalobcov a žalovanej 2/. Podstatou negatórnej
žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov do
vlastníctva žalobcu, domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané iné rušivé konanie, teda aby sa

zdržal určitého konania alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu. Podmienkou úspešnosti negatórnej
žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, b/ konkretizovane druhov zásahov, ktoré ma súd
zakázať, c/ preukázanie neoprávnenosti zásahov, d/ trvanie alebo opakovanie neoprávneného zásahu.

52. Súd môže uložiť povinnosť protistrane odstrániť následky rušivých zásahov, len vtedy, ak má

preukázané, že k rušivým zásahom vôbec došlo, že sú neoprávnené a že k nim došlo zo strany
osoby, ktorej sa má uložiť povinnosť na ich odstránenie. Práve táto rozhodujúca otázka bola sporná
medzi stranami sporu. Aby bolo možné žalovaným uložiť povinnosť zeminu odstrániť a upraviť výšku
medze, súd musel vyriešiť otázku, či k zosunu zeminy resp. k jej navezeniu došlo, v akom rozsahu
k nemu došlo (keďže žalobcovia tvrdili, že došlo k posunu hraníc medzi pozemkami sporových strán

v ich neprospech) a koho konaním bol zosun resp. navezenie spôsobené. V tomto smere sa strany
sporu zhodli, že k zosunu zeminy došlo, avšak spornou ostala skutočnosť, v akom rozsahu k zosunu
došlo a koho konaním bolo spôsobené. Žalobcovia argumentovali, že zosun pôdy spôsobilo postavenie
záhradných chatiek žalovaných. Medza sa zväčšila v čase výstavby záhradnej chatky žalovanej 2/ a
vytvorila sa vyvážaním zeminy. Rovnako žalovaná 1/ pri výstavbe chatky vyvážala prebytočnú zeminu

pozdĺž medze a na medzi pestovala maliny. Žalované tvrdenia žalobcov popreli s tým, že k zosuvu
pôdy došlo v dôsledku stavby oplatenia parc. č. XXX žalobcami, ktorí odkopaním medze spôsobili
zosun pôdy na ich vlastnú parcelu č. XXX/X. Žalovaná 1/ poukázala, že je záhradná chatka bola
postavená skôr ako začali žalobcovia robiť stavebné práce, o čom predložila aj kolaudačné rozhodnutie
vydané Obcou Rudina z roku 2004 a navyše je postavená na úrovni susediacej parcely registra „C“

č. XXX, ktorej vlastníkom je M. B.. Žalovaná 2/ zrealizovala stavbu záhradnej chatky v rokoch 2006 -
2009, následne Obec Rudinka, rozhodnutím č. 8/2014 zo dňa 20.02.2014 dodatočne povolila stavbu
záhradného domčeka s prístreškom na pozemku registra „C“ XXX/X patriaceho žalovanej 2/. Keďže
strany sporu vo svojich vyjadreniach datovali problémy so zosunom pôdy do obdobia roku 2012, je
zrejmé a vyplýva to aj z predložených dôkazov, že vzhľadom na dobu kedy si žalované postavili

záhradné domčeky, k zosunom nemohlo dôjsť v dôsledku ich stavby. Zároveň tvrdenie žalobcov, že
zosun pôdy spôsobili žalovaný spochybňuje aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky č. OÚ-ZA-P zo dňa 09.09.2014, ktorý rozhodol podľa ust. § 59 ods. 30 Zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, že rozhodnutie Obce Rudinka č. 189/2012 zo dňa 18.7.2013 zrušuje a vec vracia
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozhodnutí Obce Rudinka

bola dodatočne povolená stavba záhradná chatka na pozemku parc. č. KNC XXX/X v k. ú. F., stavbu
oplotenie na pozemku parc. č. KNC XXX/X v kat. úz. F.. Na strane 6 citovaného rozhodnutia Okresného
úradu Žilina sa konštatuje, že: „námietka stavebníkov, ktorou žiadajú, aby bolo zamedzené padanie
zeminy na ich pozemok na pletivo, je neprijateľná. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v predloženomadministratívnom spise je dostatočne zrejmé a preukázané, že k zosúvaniu sa zeminy na pozemok
stavebníkov jednoznačne došlo potom, čo bola odkopaná časť pozemku pri realizácii stĺpiku oplotenia.
Stavebníci si týmto svojím konaním spôsobili, že došlo k namietanému zosúvaniu zeminy, a teda sú zaň

aj sami zodpovední. Stavebný úrad im preto nariadil úpravu tohto pozemku tak, aby ďalej nedochádzalo
k zosúvaniu sa zeminy. Okresný úrad Žilina uvádza, že stavebný úrad uložil podmienku pre dokončenie
oplotenia, a to vybudovanie múru správne, avšak tento musí spĺňať základné technické požiadavky a
dostatočnú statickú odolnosť a stabilitu aj s ohľadom, že sa nachádza v zosuvnom území. Z vyššie
uvedených dôvodov preto Okresný úrad Žilina túto námietku stavebníkov zamietol ako neprijateľnú“.

Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 1/ v roku 2012 podala na Obecný úrad
Rudinka žiadosť o prešetrenie oplotenia pozemku žalobcov, kde poukázala na zosúvajúcu sa medzu.

53. V sporovom konaní, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, to
znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkom, t.j.
žalobnými tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a

navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním
tvrdená, aby bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Na preukázanie
rozhodnejskutočnosti,žežalovanéspôsobilizosunzeminynapozemokžalobcov,vdôsledkučohodošlo
k posunu hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných a k zamedzeniu užívania pozemku žalobcov,

žalobcovia súdu nepredložili relevantný dôkaz. Pokiaľ doložili značný počet fotografií, tieto samotné nie
sú spôsobilé preukázať rozhodnú skutočnosť, že došlo v dôsledku konania žalovaných k zosunu pôdy
a v takom rozsahu, že došlo k posunu hranice v neprospech žalobcov. Žalované tvrdené skutočnosti
účinne popreli. Otázka, v akom rozsahu a koho neoprávneným zásahom došlo k zosunu medze bola
otázkou rozhodnou, avšak žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, čo vylučuje uloženie

povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť následky rušivého neoprávneného zásahu, ktorého vykonanie sa
nepreukázalo, naopak predložené dôkazy takýto neoprávnený zásah zo strany žalovaných vylučujú.

54. Nadväzne na uvedené súd konštatuje, že zároveň pokiaľ žalobcovia žiadali odstrániť navezenú
a zosunutú zeminu na ich pozemok, k hranici pozemkov vytýčenej vytýčovacím návrhom zo dňa

17.07.2012 a upraviť medzu do nimi určenej výšky, uvedený vytyčovací návrh nebol zapísaný do súboru
informácií katastra. Nie je na ňom totiž uvedená osoba, ktorá ho autorizačne overila a ani úradne
overený Okresným úradom, katastrálnym odborom. Uvedeným vytyčovacím návrhom tak nemohla byť
hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných zameraná, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Okresného
úrad v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor, ktorý listom zo dňa 05.05.2015 adresoval Obci

Rudinka vyrozumenie k ich žiadosti o určenie geodetických bodov potrebných na zameranie pozemku
KNC č. XXX/X v kat. úz. F. a v ktorom uvádza, že prešetril podklady archivované v dokumentácii
katastra nehnuteľností, ktoré boli použité pri zápise jednotlivých parciel na listy vlastníctva. Teda v
tomto prípade sa jedná o parcely KNC XXX/X, XXX/X a XXX, kat. úz. F. v súvislosti s listinami a z
prešetrenia uvádza, že poskytnutie geodetických bodov je možné iba osoba vykonávajúca geodeticko-

kartografickú činnosť na území SR. Keďže na predmetné parcely boli vyhotovené geometrický plány,
sú k ním založené aj záznamy podrobného merania zmien, v ktorých sa tieto súradnice lomových
bodov nachádzajú - vo vzťahu k parcelám KNC XXX/X a KNC XXX/X. To však nemôžu tvrdiť o
parcele KNC XXX, v ktorej sa dokumentácii katastra nehnuteľností nenachádza geometrický plán
na určenie vlastníckeho práva k pozemku, prípadne skutočné zamerania obvodu parcely, presnosť

určenia lomových bodov spadá do nižšej triedy kvality a presnosti. Ako bolo po prešetrení zistené,
parcela KNC č. XXX bola na list vlastníctva založená identifikáciou pri dedičskom konaní, a teda jej
priebeh, teda priebeh hranice nebol v teréne okrem mapovania, alebo fotogrametrie zameraný, čo
nevychádza z tvrdenia žiadosti, a teda geometrický plán k tejto parcele vyhotovený nebol. Dopĺňa, že
pre vyriešenie daného susedského sporu je potrebné vyzvať vlastníkov parciel KNC XXX/X a XXX/X,

aby si dali vytýčiť priebeh hranice predmetných parciel v teréne podľa vyhotovených geometrických
plánov, čím by došlo k určeniu priebehu hraníc parciel v teréne, nakoľko na parcelu č. KNC XXX
geometrický plán vyhotovený nebol. Vytyčovací náčrt a súradnice lomových bodov parciel by potom bolo
potrebné prepočítať zo zápisníkov z THM. Vytyčovací náčrt poskytnutý k nahliadnutiu na stavebnom
oddelení spoločného Obecného úradu Rudina nie je záväzný, a teda k tvrdeniu žiadosti, že pán Z.

má pozemok zameraný, nie je presné, nakoľko tento vytyčovací náčrt nie je podpísaný vlastníkmi
parciel, ktorých spoločná hranica je predmetom vytýčenia a nie je ani autorizačne overený. Z hľadiska
posúdenia katastra nehnuteľností je tento vytyčovací náčrt neúplný, nakoľko nespĺňa náležitosti z. č.
215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a smernice S74.20.73.43.00 na vyhotovenie geometrický plánov avytyčovaní hraníc pozemkov. Predmetný vytyčovací náčrt na parcelu registra „C“ XXX bol vyhotovený z
podkladu nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy katastra nehnuteľností, kde kvalita spracovania hraníc
pozemkov v tomto prípade je pod úrovňou kvality hraníc pozemkov určených geometrickým plánom.

55. Pokiaľ žalobcovia v tomto smere predložili Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 22.10.2012, ten
bol síce úradne overený dňa 31.10.2012 Správou katastra KNM, avšak vyhotovený bol za účelom
zamerania chatky na parc. č. XXX/X pre účely vydania kolaudačného rozhodnutia, nie však za účelom
určenia hraníc medzi pozemkami sporových strán. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení ani súdu

nielenže nedoložili relevantné dôkazy, ale ani nenavrhli žiadne iné relevantné dokazovanie v tomto
smere. Neuniesli tak dôkazné bremeno, ktoré na nich ležalo. Žalobcovia nepreukázali k akej hranici majú
žalované odstrániť zeminu, keď zároveň žalobcovia popierali hranicu zameranú geometrickým plánom
a vytyčovacím návrhom predloženým žalovanými. Otázka, v akom rozsahu došlo k zosunu pôdy a či
došlo vôbec v tom dôsledku k posunu hranice v neprospech žalobcov v rozsahu ako tvrdia, je otázkou
odbornou,navyriešeniektorejsúpotrebnéodbornéznalostiaktorúsúdniejevkonaníspôsobilývyriešiť.

Žalobcovia na vyriešenie rozhodných otázok nenavrhli súdu žiaden relevantný návrh na vykonanie
dokazovania, predovšetkým znalecké dokazovanie a vyhotovenie geometrického plánu. V danej veci
boli práve žalobcovia povinní preukázať, že ich vlastnícke právo bolo porušené zo strany žalovaných,
že žalované do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasiahli zosunom pôdy a posunutím hranice, a
teda na nich ležalo dôkazné bremeno. Súd nemohol len z doložených fotografií a vytyčovacieho návrhu

žalobcov, ktorý nie je overený správou katastra a je určený na oddelenie a určenie vlastníckeho práva
k parcele č. XXX a nie na určenie hraníc pozemkov žalobcov a žalovaných a zároveň pri účinnom
popretí zo strany žalovaných dospieť k záveru, že nárok žalobcov je daný. Z uvedeného dôvodu súd
nepovažoval za dôvodné a potrebné vykonať ani dokazovanie obhliadkou na mieste samom. Bez
znalosti presných hraníc pozemkov a pôvodného stavu je takéto dokazovanie nadbytočné a nemalo

by vo veci žiaden prínos. Súd nemôže vykonať premeranie ako to žiadali žalobcovia. Na to je odborne
spôsobilý výlučne geodet.

56. Vo vzťahu k výroku 2/ žalobného petitu, ktorým žalobcovia žiadali uložiť povinnosť žalovanej 2/
upraviť výšku medze medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovanej 2/ na pôvodnú výšku 90cm od

povrchu zeme, súd dospel k záveru, že ani tento nárok žalobcov nie je daný a to už vzhľadom na vyššie
uvedené nepreukázanie, že neoprávneným zásahom žalovanej 2/ došlo k zosunu medze na pozemok
žalobcov, ale aj z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali súdu, na základe čoho má byť žalovaná 2/ povinná
upraviť výšku medze na výšku práve 90 cm, nakoľko - uvedená výška nevplýva zo žiadneho právneho
predpisuanizožiadnychdokumentovpredloženýchvspore.Žalobcasinemôžesvojvoľneurčovaťvýšku

medze bez opory v právnych predpisoch alebo odborných geodetických meraní.

57. Pokiaľ ide o 3/ výrok petitu, ktorým sa žalobcovia domáhali uložiť žalovaným konať tak , aby zabránili
ďalšiemu následnému zosúvaniu pôdy k hranici parcely žalovaných a aby nedochádzalo k poškodeniu
oplotenia žalobcov, k tomuto žalobcovia uviedli, že dochádza k zatekaniu vody na ich pozemok a k jeho

podmáčaniu konaním žalovaných. Ani uvedené skutočnosti žalobcovia nepreukázali. Len zo samotných
fotografií a videozáznamu žalobcov nie je zrejmé, že dochádza k porušovaniu povinnosti zo strany
žalovaných, že voda vyteká na pozemok žalobcov v dôsledku ich činnosti/nečinnosti resp. v dôsledku
nedostatočného zabezpečenia jej zachytenia, a že tento stav nie je len v čase daždivého počasia a
v zime. Z predloženej fotodokumentácie a zvukovoobrazových záznamov bolo zrejmé, že žalované

majú na svojich pozemok umiestnené kade, do ktorých voda steká. Zároveň nimi nebolo preukázané
žiadne také konanie žalovaných, ktorým by spôsobovali podmáčanie pozemku žalobcov. Záznam boli
vyhotovované v období, kedy pršalo resp. snežilo. Zároveň, ani z dokumentácie predloženej žalobcami,
predovšetkým sťažnosti adresovanej Krajskému úradu, ani z ich odpovede nebolo preukázané žiadne
konanie žalovaných, ktoré by žalobcov poškodzovalo. Žalobcovia nepreložili súdu ako sa vysporiadal

Krajský úrad s ich sťažnosťou. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že konaním žalovaných dochádza k podmáčaniu
ich pozemkov, bolo ich povinnosťou predložiť minimálne vyjadrenia príslušných orgánov, z ktorých by
uvedené vyplynulo. Naopak aj z vyjadrenia Obce Rudinka zo dňa 12.04.2017 vyplýva, že boli vykonané
viaceré obhliadky na mieste samom, na ktorých nezistili žiadne pochybenie zo strany žalovaných.
Žalobcovia nepreukázali, či k stekaniu vody nedochádza v dôsledku jej stekania z vyšších polôh, keďže z

fotografií je zrejmé, že nad pozemkami žalovaných sa nachádzajú ďalšie pozemky a záhradné domčeky.
Aj v tomto smere by jednoznačnú odpoveď bol spôsobilý poskytnúť znalecký posudok, avšak znalecké
dokazovanie žalobcovia nenavrhovali. Pokiaľ súd návrh žalobcov na vykonanie dokazovania obhliadkou
na mieste samom zamietol, súd zdôrazňuje, že ani obhliadkou na mieste samom by nebol schopnýerudovaneposúdiť,čidošlokporušeniupovinnostižalovanýchačivdôsledkutohtoporušeniadochádza
k podmáčaniu pozemku žalobcov. Keďže nebol preukázaný zásah do práv žalobcov, nie je dôvodné
ukladať žalovaným v tejto súvislosti akúkoľvek povinnosť. Navyše pokiaľ by aj súd posudzoval tento petit

podľa ust. § 417 ods. 2 muselo by byť z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcom hrozí vznik
vážnej škody, čo žalobcovia ani netvrdili a ani nepreukázali, navyše aj na posúdenie tejto okolnosti by
bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
58. Súd len na okraj poukazuje, že dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V

rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.
Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693,
resp. 696-697). Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna

norma ich práva a povinnosti. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný
tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Predpokladom dôkaznej povinnosti je
teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

59. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie

skutočností, ktoré sú im na prospech a preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, v spore boli úspešné
žalované 1/ a 2/, ktorým vznikol voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

63. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.