Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. september 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200551
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120200551.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcov: 1/ W. R., nar. X.X.XXXX,

občianka SR, bytom W. C. D., C. XX/XX a 2/ D. R., nar. X.XX.XXXX, občan SR, bytom W. C. D., C. XX/
XX proti žalovanému : I. Y., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom I., D. T. X o zaplatenie 2.307€ takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.807 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 500,- € sa vo vzťahu k žalobkyni 1/ z a s t a v u j e .

III. V zostávajúcej časti sa žaloba proti žalobcovi 2/ z a mi e t a .

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému právo na náhradu trov konania 56 %, s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa konečnou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2.307€ a náhrady trov konania. Uviedli, že so žalovaným uzatvorili dňa 5.1.2019 nájomnú zmluvu
v zmysle zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu. Predmetom nájmu bol byt č. XX na
X. poschodí vo vchode XX bytového domu súp.č. XXX na LV č. XXXX v obci Trenčín, k.ú. Kubrá a

zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 5.1.2019 do 31.12.2019. V zmysle článku IV. ods.1 zmluvy
bolo dohodnuté za užívanie bytu suma 550€ mesačne vrátane služieb a energií. Uvedené splátky
nájomného boli splatné vždy mesiac vopred, do 15.teho dňa v mesiaci na účet žalobcov uvedený v
zmluve v článku IV. ods. 4 na účet č. G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Prvej stavebnej
sporiteľni, a. s. Žalovaný dosiaľ neuhradil splátky nájomného za mesiac január 2019 v sume 500€,
za marec 2019 v sume 275€, za apríl 2019 v sume 550€, za máj 2019 v sume 550€ a za jún 2019 v
sume432€,napriekopakovanýmupozorneniamasnaheozmierprostredníctvommailovejkomunikácie.

Žalovanémuboladňa5.4.2009doručenápísomnávýpoveďznájmubytuzdôvodupredajabytuvzmysle
čl. VIII. ods.2 písm.e/ zmluvy a dňa 28.4.2019 bol žalobcami osobne doručený dodatok k výpovedi z
nájmu bytu a žalovaný dňa 30.6.2019 prestal byt užívať. Dlhuje im na nájomnom sumu 2.307€, ktorú
žiadali uhradiť. Svoj nárok preukazovali rozhodnutím o povolení vkladu o nadobudnutí bytu v prospech
žalobcov, nájomnou zmluvou zo dňa 5.1.2019, mailovou komunikáciou, splnomocnením dcéry C. R. na
zastupovanie žalobcov v prípade sporného bytu, výpoveďou z nájmu zo dňa 21.3.2019, dodatkom
k výpovedi z nájmu, výpisom z účtu v Prvej stavebnej sporiteľni a, s., predžalobnou výzvou zo dňa

7.8.12019, dokladmi o doručovaní zásielok žalovanému, kúpnou zmluvou o predaji bytu z 13.9.2019.
Navrhli vykonať ako dôkazy výsluch žalobcov a žalovaného.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nájomný vzťah vznikol prostredníctvom realitnej
kancelárie a tejto bolo vyplatených 1.000€ záloha na nájom. Žalovaný mal za to, že má nájomné
na 2 mesiace uhradené a preto boli prekvapení, keď už 20.1.2019 žalobcovia požadovali uhradiť

ďalšie peniaze a krátko po nasťahovaní chceli byt vypratať z dôvodu jeho predaja, pričom žalovaný
mal za to, že tam budú bývať 1-2 roky. Pri preberaní bytu nebol robený odpočet energií. Žalovaný
poukazoval na rozsah poškodení v byte zachytený na 93 fotografiách, ktoré odoslali realitnej kancelári
ako aj C. R., a ktoré museli odstraňovať na vlastné náklady a opravy, ktoré v byte realizovali.
Poukázal na nemožnosť užívať byt riadne pre šváby v byte bezprostredne po nasťahovaní, náklady na

deratizáciu či pretekajúce WC. Tieto nedostatky spôsobili ujmu na znížení štandardu bývania a spolu
s nábytkom, ktorým tam žalovaný zanechal a drobným vybavením ďaleko prevyšuje sumu, ktorú si
uplatňujú žalobcovia. Navrhoval, aby sa žalobcovia obrátil na realitnú kanceláriu, ktoré im zadržuje časť
nájomného. Predložil ako doklad finančnú zálohu na nájom vyplatenú realitnej kancelárii Reality holding
s.r.o. so sídlom v Žiline, dodatok k výpovedi z nájmu, odovzdávací protokol, časť zmluvy o príkaze na
rezerváciu nehnuteľností, písomnú komunikáciu, fotodokumentáciu, doklady o úhrade. Tiež v konaní

pred súdom poukázal na to, že 2 mesiace v byte nebývali avšak kľúče prenajímateľom počas tohto
obdobia neodovzdali. Navrhoval prizvať do konania zastupujúcu realitnú kanceláriu Reality Holading,
a.s. a vyžiadal si od nich sprostredkovateľskú zmluvu, doklad preukazujúci vyplatenú odmenu ako aj
vyjadrenie ohľadne stavu bytu. Domáhal sa vykonania dôkazov a to ocenenia jeho nábytku, chcel dodať
doklad o deratizácii bytu a preukazovať platby, ktoré za byt zaplatil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia o povolení vkladu o nadobudnutí bytu v
prospech žalobcov, nájomnej zmluvy zo dňa 5.1.2019, mailovej komunikácie strán, splnomocnením
dcéry C. R. na zastupovanie žalobcov v prípade sporného bytu, výpoveďou z nájmu zo dňa 21.3.2019,
dodatkom k výpovedi z nájmu, výpisu z účtu v Prvej stavebnej sporiteľni a, s., predžalobnej výzvy

zo dňa 7.8.12019, dokladmi o doručovaní zásielok žalovanému, kúpnej zmluvy o predaji bytu z
13.9.2019, vyjadrením žalovaného, jeho fotodokumentáciou, výpisom z obchodného registra realitnej
kancelárie Reality holding, s.r,o., stanoviskom realitnej kancelárie o tom, ako sa zaúčtovala záloha
žalobcu vo výške 1.000€, zmluvu o príkaze na rezerváciu nehnuteľností, a zmluvu o sprostredkovaní
prenájmu z 31.10.2018, príjmový pokladničný doklad a prevodný príkaz o vrátení 500€ žalobcom a

korešpondenciu s V.. I. M.. Iné dôkazy súd nevykonal z dôvodu ich nehospodárnosti a zbytočného
predlžovania jednoduchého sporu. Súd nerozhodoval ani o návrhu žalovaného , aby do konania vstúpil
do konania Reality Holading, a.s. , pretože spoločnosť s takýmto obchodným menom neexistuje a návrh
na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania môže podať v zmysle § 79 C.s.p. iba žalobca.

4. Podľa § 2 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobým nájmom bytu sa na účely
tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa
náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

5. Podľa § 3 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím

nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do
užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody
zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát ( ods.1).
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno
jej vyhotovenie (ods.2). Nájomná zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b)

označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, c) určenie alebo spôsob určenia výšky
nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva, d) opis stavu
bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia,
ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, e) určenie doby nájmu, f) vyhlásenie
nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona (ods.3).

6. Podľa § 4 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb,
rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich
platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného
a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť

zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera
inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien aleboinflácie (ods.1). Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu
s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak (ods.2).

7. Podľa § 5 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve
dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa
voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými
pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu (ods.1). Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona

je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace
s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak (ods.3).
8. Podľa § 6 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu zanikne a)
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c)
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným

odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve
alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej
zmluvy druhej zmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.

9. Podľa § 8 zák.č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu nájomca je povinný na vlastné náklady

vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to
ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak (ods.1). Ak nájomca byt
nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia
nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil
odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa

§ 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z
exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy,
ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods.
1 (ods.2).

10.Podľa§673Občianskehozákonníka(účinnomvčaseuzavretiazmluvy)nájomcaniejepovinnýplatiť
nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom
alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

11. Podľa § 674 Občianskeho zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy )ak nájomca môže užívať

prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z
nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho,
že nájomca užíval vec len obmedzene.

12. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy ) právo na odpustenie

alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu.
Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo
zakladajúcim.

13. Podľa § 135 Občianskeho zákonníka kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak

vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník
neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu (ods.1). Nálezca má právo
na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny
predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel alebo ohlásil( ods.2) Ustanovenia odsekov 1
a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opustené veci (ods.3).

14. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods.2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.17.Vprejednávanejvecibolonespornéapreukázané,žežalovanýuzatvoril sRealityholding+,s.r.o. so
sídlom v Žiline, Bôrická 13, IČO: 36 427 772 dňa 5.1.2019 Zmluvu o príkaze na rezerváciu nehnuteľností

a poskytovaní služieb pri prenájme nehnuteľností, na základe ktorej sa rozhodol prenajať si na dobu
určitú byt.č.XX na ( X.poschodí, čo je očividne chyba v písaní) v skutočnosti na 4. poschodí vo vchode
XX v bude súpč. XXX v Trenčíne zapísaný na LV č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov
1/ a 2/ za mesačné nájomné 550€ a to na dobu určitú, do 31.12.2019. Žalovaný uhradil realitnej
kancelárii finančnú zálohu 1.000€ dňa 5.1.2019, ktorá bola časťou nájomného, ktorá bola vysporiadaná

s vlastníkom bytu formou vystavenej faktúry za poskytnuté služby ( odmena sprostredkovateľa) a
započítaná vlastníkovi do nájmu v zmysle bodu V. ods.4 zmluvných podmienok Zmluvy o príkaze na
rezerváciu nehnuteľnosti. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.5.2019 realitná kancelária vyúčtovala
žalobcom odmenu za služby vo výške 500€ a zvyšok 500€ vrátila žalobcom. Dňa 5.1.2019 došlo medzi
žalobcami 1/a 2/ a žalovaným k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme predmetného bytu so žalovaným
na dobu určitú od 5.1.2019 do 31.12.2019 s tým, že mesačná úhrada za byt predstavovala 550€ ( z

toho 260€ za energie a 290€ nájom) splatný vopred, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred . Okrem toho
nájomca mal zaplatiť kauciu dňa 5.1.2019 vo výške 500€, ktorá bude vrátená nájomcovi po skončení
nájmu alebo formou započítania na nájomné ( bod IV. ods. 6 Zmluvy o nájme). V článku II Zmluvy
o nájme bod 3. bolo uvedené, že byt je zariadený s tým, že bol uvedený popis zariadenia a v bode
4. prenajímateľ vyhlásil, že na byte sú drobné poškodenia, ktoré sú fotograficky zachytené a tvoria

neoddeliteľnú súčasť zmluvy a mimo nich nie sú v byte žiadne vady , ktoré by bránili jeho užívaniu. V
čl. VI bod 1 Zmluvy bolo dohodnuté, že drobné opravy v byte do výšky 25€ zabezpečí nájomca sám.
Nájomca dostal 7 dňovú lehotu od podpisu zmluvy na preskúšanie funkčnosti spotrebičov a zároveň v
čl. VI. Bod 6 zmluvy mal nájomca uloženú povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi
tie opravy v byte, ktoré je povinný vykonať prenajímateľ. V čl. VI. bode 5 zmluvy sa nájomca zaviazal,

že nebude v byte vykonávať podstatné zmeny a stavebné úpravy bez predchádzajúceho písomného
súhlasu prenajímateľa a to ani svoj náklad. V čl. VI. Bod 10 zmluvy sa strany dohodli, že nájomca je
povinný umožniť prenajímateľovi vstup do bytu za účelom prekontrolovania technického stavu bytu a
dodržiavania zmluvných podmienok vo vopred dohodnutom termíne. V zmysle čl. VI. Bod 14 Zmluvy
prenajímateľ uzná nájomcovi primeranú zľavu na nájomnom , ak preukáže dôvody , ktoré ho na to

odôvodňujú a toto právo si uplatní u prenajímateľa v zákonnej lehote. Je nesporné, že žalobcovia 1/ a
2/ dali žalovanému výpoveď z nájmu dňa 21.3.2019 a nakoniec sa nájomný vzťah skončil vzájomnou
dohodou, kedy dňa 30.6.2019 žalovaný opustil predmetnú nehnuteľnosť a táto bola dňa 13.9.2019
kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V XXXX/XXXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor
prevedená na inú osobu. V konaní sa preukázalo, že za celé obdobie trvania nájomného vzťahu boli

na účet uvedený v bode IV. Bod 4 Zmluvy o nájme žalovaným uhradené iba 2 platby ( č.l. 53 spisu) a
to dňa 4.4.2019 vo výške 325€ a dňa 6.3.2019 vo výške 550€; žiadne iné uhradené platby žalovaný
hodnoverne nepreukázal a na nájomné žalobkyňa 1/ žiadala započítať sumu 500€, ktorú im vrátila
realitná kancelária zo zálohy na kauciu. Celkove tak na nájomnom s službách spojených s užívaním
bytu bolo uhradených ( 325€ + 550€ + 500€ kaucia) spolu 1.375€. V danom prípade ide teda o spor

zo zmluvy o krátkodobom prenájme bytu a nie o nárok z titulu náhrady škody.

18. Žalovaný bol povinný podľa dojednanej nájomnej zmluvy za dobu trvania nájmu od 1/-5/2019
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2.750€ (550€ x 5) a za 6/2019 mu žalobcovia zľavili na nájme a
úhradách za byt na sumu 432€ zrejme preto, že sa konečne odsťahoval a teda žalovaný bol povinný

uhradiť sumu 3.182€ ( 2.750€ + 432€). Žalovaný zaplatil sumu 1.375€ a teda ešte má nedoplatok vo
výške 1.807€, čo je čiastka, ktorú na nájomnom spolu s poplatkami za služby dlhuje. Súd neuznal za
opodstatnené námietky žalovaného, pre ktoré by nemal platiť nájomné + úhradu za služby, z dôvodu
ním tvrdených závad na byte, pre ktoré údajne nemohol byt riadne užívať, resp. tvrdenia, že byt po dobu
2 mesiace neužíval vôbec. Závady, ktoré žalovaný zdokumentoval predstavujú bežné opotrebenia ,

ktoré nemajú žiaden vplyv na užívanie bytu. Ním uvádzané tvrdenia, že v byte pretekal záchod
sa nepreukázali. Žalovaný síce uvedenú vadu žalobcom nahlásil, avšak ako vyplýva z predloženej
mailovej komunikácie ( čl.15-16 spisu e-maily z 12.3.2019 ) , títo boli ochotní po predložení dokladov o
oprave na túto finančne prispieť. Žalovaný však žiadne doklady preukazujúce opravu pretekajúceho WC
nepredložil, rovnako ani dôkazy o údajnej deratizácii bytu. Snažil sa predložením značne rozmazaných

fotografií, z ktorých sa nedalo poznať, na akom mieste boli vyhotovené presvedčiť súd, že v byte
boli od počiatku jeho nasťahovania šváby; s tvrdením, že túto skutočnosť mal bezprostredne po
nasťahovaní žalobcom oznámiť. Žalobcovia toto popreli a z pripojenej mailovej komunikácie medzi
stranami nevyplýva, že by sa v prenajatom byte vyskytoval takýto hmyz; žalovaný mal možnosť si bytohliadnuť a žalobcovia pravidelne v zmysle zmluvy chodili do bytu na kontroly a existencia švábov
sa v žiadnej komunikácii medzi nimi nespomína. Na šváby začal žalovaný upozorňovať po prvý raz
až 26.6.2019, kedy sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zaplatenia dlžného nájomného a vypratania bytu,

zjavne v snahe získať pre seba zľavu z nájomného. Skutočnosť, že žalovaný byt po 2 mesiace neužíval
sa nepreukázala a zo zhodných výpovedí strán vyplynulo, že žalovaný držal u seba kľúče po celú dobu
trvania nájomného vzťahu, ktoré žalobcom nevydal, hoci ho o odsťahovanie sa opakovane žiadali (pre
neplatenie nájomného) a mal tam uskladnený nábytok na mieru, až do jeho vysťahovania ku dňu
30.6.2019, čiže bol za dané obdobie povinný nájomné platiť, pretože mal platnú zmluvu, kľúče od bytu

a v ňom uskladnené svoje veci. Z obsahu mailovej komunikácie medzi stranami vyplýva, že žalovaný
vedel v dostatočnom predstihu, že sa bude z bytu sťahovať a preto mal možnosť odviezť si všetok
svoj nábytok, o ktorý žalobcovia nemali záujem a v zmysle zmluvy bez ich súhlasu nemohol v byte
vykonávať žiadne opravy ani úpravy ( čl. VI. Bod 5 a13 zmluvy o nájme). Ak žalovaný v byte zanechal
svoj nábytok, išlo o opustenú vec ( § 135 ods.3 Obč. zákonníka) a jeho cenu nemožno uplatniť ako
kompenzačnú námietku vo vzťahu k započítaniu ceny opusteného nábytku na zľavu z nájmu + služieb

za byt. K opusteniu veci dochádza z vôle vlastníka, ide o jednostranný právny úkon, ktorý vlastník môže
urobiť aj konkludentne. Opustená vec sa nevydáva vlastníkovi ale vlastnícke právo k nej nadobúda štát
( § 135 ods.1,2 Obč. zákonníka).

19. Vzhľadom na horeuvedené žalovaný dlhuje žalobcom 1/ a2/ z titulu ukončenej zmluvy o nájme

bytu sumu 1.807€. Žalobkyňa 1/ žiadala započítať na dlžné nájomné úhradu kaucie 500€ , vrátenej od
realitnej kancelárie zo zálohy 1.000€ zloženej žalovaným a vzala v tejto časti žalobu späť. Preto súd
konanie v tejto časti vo vzťahu k nej ( bez námietok žalovaného) zastavil. Žalobca 2/ žalobu späť o 500€
kaucie nevzal, hoci tak urobiť mal, lebo ju bolo treba započítať na dlh zo zmluvy o nájme a preto súd
žalobu vo vzťahu k nemu v časti o 500€ kaucie zamietol ako nedôvodnú a obom žalobcom priznal len

nárok na sumu 1.807€ nedoplatku na nájme a službách spojených s užívaním bytu.

20. Podľa § 255 ods.2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a procesnej zodpovednosti
žalobkyne 1/ za zastavenie konania. Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní len čiastočný úspech, pretože

žalovali sumu 2.307€ a súd im priznal len sumu 1.807€, pričom žalobkyňa 1/ vzala žalobu čiastočne
späť o 500€, čím zavinila čiastočné zastavenie konania. V 78% teda mali žalobcovia 1/ a 2/ v spore
úspech a v 22% neúspech , pomer úspechu a neúspechu je 56% trov konania ( 78%-22%), ktoré bude
žalovaný povinný žalobcom zaplatiť. Späťvzatie žaloby ako aj jej zamietnutie v časti o 500€ súd posúdil
v oboch prípadoch ako čiastočný procesný neúspech žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 4
vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).