Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119331884
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119331884.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., W. XX/XX, o
zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 17. júna 2021 č. k. 10Csp/45/2020-276, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. a IV. výroku z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 17. júna 2021 č. k.

10Csp/45/2020-276 vo výroku I. rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 50 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 25 eur od 28.04.2021 do 27.05.2021, 50 eur od 28.05.2021
do zaplatenia.

1.2. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4 950 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000,- eur od 09.12.2017 do 28.04.2021, 4 975 eur od

29.04.2021 do 28.05.2021, 4 950 eur od 29.05.2021 do zaplatenia, všetko v splátkach, keď za obdobie
od 01.06.2021 do 31.12.2021 je žalovaná povinná platiť žalobcovi splátky po 25 eur mesačne, vždy do
28.dňatohoktoréhomesiacapočnúcdňom01.06.2021stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymá
za následok splatnosť celého plnenia a za obdobie od 01.01.2022 je žalovaná povinná platiť žalobcovi
splátky po 100 eur mesačne, vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.01.2022 s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

1.3. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol (III. výrok).

1.4. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % (IV. výrok).

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej

zaplatenia 5000 eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutého úveru. Na pojednávaní dňa
17.06.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
istiny vo výške 50 eur, pretože žalovaná po začatí sporu poukázala dve platby po 25 eur.

2.2. Žalovaná sa vo veci samej vyjadrila na pojednávaní dňa 17.06.2021 tak, že medzičasom mala po
začatí sporu uhradiť v dvoch splátkach po 25 eur celkovo 50 eur a v zostávajúcej časti istiny vo výške

4 950 eur nárok žalobcu uznala čo do základu a do výšky. Požadovala však plnenie v splátkach po 25
eur mesačne čo odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Je nezamestnaná, evidovaná na príslušnomúrade práca ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 220 eur
mesačne. Je rozvedená a má vyživovaciu povinnosť k maloletej O., ktorá študuje na Hotelovej akadémii
v Bratislave a je polosirota. Žalovaná sa stará o svojho otca, ktorý vo veku 71 rokov ako vdovec

trpí depresiami a demenciou, teda žalovaná žije so svojim otcom, pričom na nájomnom je aktuálny
nedoplatok 760 eur.

3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 14.06.2005 bol žalovanej ako dlžníčke poskytnutý veriteľom (ďalej aj banka) Slovenskou sporiteľňou

a.s., Suché Mýto 4, Bratislava úver vo výške 750 000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 6,70 % ročne
v deň podpisu zmluvy a ktorá bola v roku 2005 znížená o 1%, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 5 349 Sk k 20-temu dňu v mesiaci od 20.07.2005 do 20.05.2025. Išlo sa o úver plus na
bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorý bol poskytnutý jednorazovo. Dohodnutý bol aj poplatok za
správu úveru 50 Sk mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru.

3.2. Listom zo dňa 12.09.2016 bola dlžníčka upozornená veriteľom, že je v omeškaní so splácaním
pohľadávky banky ku dňu 12.09.2016 vo výške 2 680,86 eur. Zároveň bola vyzvaná na uhradenie
dlžnej sumy do 15 dní s upozornením, že v opačnom prípade banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka.
Podaním zo dňa 06.09.2017 veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava oznámil žalovanej, že v

dôsledku mimoriadnej splatnosti úveru aktuálne predstavuje ku dňu 04.09.2017 nedoplatok vo výške 9
843,95 eur. Dlžníčka bola zároveň vyzvaná k splateniu celej dlžnej sumy.

3.3. Podaním zo dňa 16.11.2016 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 16.11.2016 a
žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 19 486,61 eur do 15 dní. Napokon listom

zo dňa 29.04.2019 označeného ako pokus o zmier žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 10 604,06 eur najneskôr do 06.05.2019,
keď dlžná suma pozostávala z neuhradeného úveru 6 861,12 eur, zákonného/zmluvného úroku 757,92
eur, riadneho úroku 2 328,10 eur, úroku z omeškania 103,28 eur, zmluvného úroku 478,64 eur a
nákladov klienta 75 eur. Pokus o zmier bol dlžníčke odoslaný dňa 30.04.2019, čo je zrejmé z pripojeného

podacieho hárku.

4.1. Dňa 08.12.2017 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako postupcom a medzi žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok číslo 1214/2017/CE, ktorej predmetom sú podľa článku V. pohľadávky uvedené a

špecifikované v prílohe č. 1. V prílohe č. 1 k uvedenej zmluve je aj pohľadávka, ktorá je žalobcom
uplatnená v tomto súdnom konaní a ktorá ku dňu postúpenia činila 9 846,14 eur.

4.2. Listom zo dňa 13.12.2017 postupca, teda veriteľ oznámil žalovanej, že jeho pohľadávka zo zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 14.06.2005 bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 08.12.2017 na postupníka, t. j. žalobcu. Dlžníčka bola upozornená, že uvedený záväzok je nutné
hradiť výlučne plnením postupníkovi (zmluva o postúpení pohľadávok, jej príloha a
oznámenie o postúpení pohľadávky).

5. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021 po zistení, že žalovaná po začatí sporu uhradila žalobcovi

50 eur v dvoch splátkach po 25 eur, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu
späť v časti o zaplatenie 50 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho súd rozhodol podľa § 145 ods. 2
CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. rozsudku a konanie v tejto časti zastavil.

6.1. V zostávajúcej časti istiny, teda vo výške 4 950 eur žalovaná pred súdom uznala istinu nároku

žalobcu čo do základu a do výšky. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021 žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.

6.2. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že
uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, je

súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného, bez toho, aby vyhodnocoval predložené
dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca 2010).6.3. Keďže rozsudok pre uznanie je prípustný, súd rozhodol o zostávajúcej istine nároku žalobcu vo
výške 4 950 eur rozsudkom pre uznanie podľa vyššie citovaného ustanovenia bez toho, aby vo veci
vyhodnocoval predložené dôkazy.

7. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a
nariadenie vlády SR č.87/1995 Z. z. považoval za nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania s
plnením peňažného dlhu, čo najskôr viedlo k zosplatneniu úveru dňom 16.11.2016 veriteľom Slovenská
sporiteľňa a.s. a táto situácia sa nezmenila ani po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
08.12.2017. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2

k § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. v znení do 31.12.2014 k § 10d Nariadenia vlády SR
číslo 87/1995 Z. z v znení od 01.01.2015, teda vo výške 5,00 % ročne a v zostávajúcej časti úrokov z
omeškania bola žaloba zamietnutá, pretože žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.
Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu prvého dňa, ktorý nasleduje po dni
zosplatnenia, teda 17.11.2016, žalobca požadoval úrok z omeškania až od 09.12.2017, a preto mu bol
priznaný od navrhovaného obdobia.

8. Konajúci súd sa zaoberal žiadosťou žalovanej o plnenie v splátkach. Dôvody jej žiadosti sú uvedené
v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jej pomery sú konkretizované vyššie. Pri zohľadnení
predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 CSP a za situácie, keď žalovaná je nezamestnaná, hľadá
si zamestnanie, pri vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako aj jej snahy postupne riešiť svoj
dlh voči žalobcovi, ďalej na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovanej a výškou určených splátok nebola

neprimeranosť, dospel súd k záveru, že je spravodlivé vytvoriť žalovanej do konca kalendárneho roka
2021 možnosť splácať svoj dlh v navrhovaných splátkach po 25,- eur mesačne, ktorá výška je skutočne
neprimeraná k výške dlhu, no počas tohto obdobia v trvaní niekoľkých mesiacov má žalovaná možnosť si
nájsť vhodné zamestnanie a od januára 2022 poukazovať splátky v primeranej výške 100,- eur mesačne.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP - vo
vyhovujúcej a čiastočne zamietajúcej časti vo veci samej, keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej
časti úrokov z omeškania, ako aj podľa § 262 ods. 1 CSP k § 256 ods. 1 CSP - čiastočné zastavenie
konania zavinila žalovaná čiastočným plnením vo výške 50,- eur po začatí sporu a žalobcovi v konaní
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III., v ktorej súd zamietol žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy: 5 000 eur od 09.12.2017 do 28.04.2021, 4
975 eur od 29.04.2021 do 28.05.2021, 4 950 eur od 29.05.2021 do zaplatenia, podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak žalobu zamietol v tejto časti s

odôvodnením, že s účinnosťou od 01.02.2013 bola zákonná sadzba úroku z omeškania upravená tak,
že je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako je základná sadzba Európskej centrálnej banky.

11.1. Odvolateľ poukázal na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom

od 01.01.2009, v zmysle ktorého „Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.“

11.2. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

11.3. Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka: „Ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.“

11.4. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.“12.1. Prihliadnuc k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 14.06.2005 (t. j. pred 01.02.2013), žalobca
nesúhlasí so zamietnutím žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania, lebo v zmysle ust. § 10c

nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných k 31.01.2013,
v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne uplatnený v
zákonnej výške.

12.2. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
9Co/307/2019 z 27.05.2020.

13. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 3 % ročne zo sumy 5.000,00 € od 09.12.2017 do 28.04.2021 a 3 % ročne zo sumy

4.975 eur od 29.04.2021 do 28.05.2021 a 3 % ročne zo sumy 4.950 eur od 29.05.2021 do zaplatenia
a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, resp. alternatívne navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonnej lehote stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a zistení, že spĺňa náležitosti v
zmysle ust. § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci
v časti výroku o zamietnutí zvyšku požadovaných úrokov z omeškania je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pre nesprávny procesný postup súdu znamenajúci
porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

15.1. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/ súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16.1. Podľa Čl. 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len základných
princípov CSP) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

16.2.Podľaodseku2tohtočlánkuprávnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.18. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavného súdu“) riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavyvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyrovnalsovšetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý
proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,
určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi.

19. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v

medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej
inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Keďže odvolaním nebol napadnutý I.
výrok rozsudku (o zastavení konania v časti), ani II. výrok (vo vyhovujúcej časti z titulu uznania nároku),

tieto výroky sa v zmysle ust. § 367 ods. 1 CSP stali právoplatnými.

21. Pokiaľ ide o III. výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti odvolací súd v
odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov i to, či súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

22. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie časti žaloby nad priznaný úrok z omeškania vo výške

5 % ročne z priznanej istiny podľa ustanovení § 3 a § 10d ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. v znení od 01.01.2015 a uzavrel, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014
a výška úrokov z omeškania podľa § 3 citovaného nariadenia vlády v znení do 31.12.2014 je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.12.2014 k § 10d Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.01.2015, teda vo výške 5,00 % ročne a v zostávajúcej časti
úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá, pretože žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 8
% ročne.

23.1. Podľa ust. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

23.2. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

23.3. Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.“23.4. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.“

24. Prihliadnuc k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 14.06.2005 (t. j. pred 01.02.2013), žalobca

nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania, keďže
v zmysle ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom prípade podľa
predpisov účinných k 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne uplatnený v zákonnej výške.

25.1. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia žalobcu je dôvodná, pretože súd prvej inštancie v
danej veci vôbec nezohľadnil ustanovenie § 10c -Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára
2013- Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013 č. 20/2013, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2013, v

zmysle ktorého „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“.

25.2. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z. „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26.1. Súd prvej inštancie nielenže sa vôbec nezaoberal ustanovením § 10c citovaného nariadenia vlády,
čím vec nesprávne právne posúdil, ale nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie §10d Nariadenia
vlády č. 141/2014 Z. z. z 28. mája 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, ktoré upravuje odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných
prostriedkov (k § 53 ods. 6), ale nie výšku úrokov z omeškania.

26.2. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 141/2014 Z. z. Odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“

28. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. výroku o zamietnutí
zostávajúcej časti žaloby považuje odvolací súd za právne nesprávne, lebo sa vôbec nezaoberal
prechodnýmiustanoveniamiúčinnýmiod1.januára2009(§10a)aprechodnýmiustanoveniamikúprave
účinnej od 1. februára 2013 (§ 10c) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ale ustanovením § 10d

uvedeného nariadenia vlády, čím trpí vadou nepreskúmateľnosti, čo je v rozpore s ust. § 220 CSP, čím
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom III. zamietajúcom výroku a závislom IV. výroku o náhrade trov zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29.1. Právna úprava výpočtu zákonnej výšky úroku z omeškania sa v priebehu posledných 10 rokov

opakovane menila. Keďže všetky záväzkové vzťahy vzniknuté do konca januára 2013 sa spravujú
právnymi predpismi platnými do 31.01.2013 (a to aj po 01.02.2013), je potrebné venovať pozornosť i
predchádzajúcej úprave, keďže pre niektoré právne vzťahy môže byť stále aktuálna.29.2. Pokiaľ ide o výšku zákonného úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, je treba vziať
do úvahy tri časové pásma
- do 31.12.2008 - výška úrokov z omeškania sa určila ako dvojnásobok diskontnej sadzby (neskôr tzv.

základná úroková sadzba NBS) určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
- od 01.01.2009 do 31.01.2013 - výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (tzv. hlavné refinančné operácie) platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Ak došlo k omeškaniu pred 1.
januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadila podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
- od 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Úlohou súdu prvej inštancie, riadiac sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP, bude opätovne posúdiť výšku úrokov z omeškania, zohľadniť prechodné a záverečné ustanovenia
v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z. s prihliadnutím na to, kedy vznikol záväzkový právny vzťah, od

ktorého sa odvíja výška úrokov z omeškania a znova rozhodne o tom, či, odkedy a v akej výške má
žalobcanároknaúrokyzomeškanianadužprávoplatnepriznanéúrokyzomeškaniavovýške5%ročne
z priznaných istín a v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).