Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206547
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8819206547.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobkyne: G. Z., Q..

XX.X.XXXX, U. Y. XXXX, J., proti žalovaným: 1/ H. S., Q.. XX.X.XXXX, bytom F. Q. W. XX, X/ J. E., Q..
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, J., Č. N., X/ H. G., Q.. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, F. Q. W., X/ G. J., Q..
X.X.XXXX, bytom F. Q. W. XX, o určenie dedičského práva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi H. Z., Q.. XX.X.XXXX, zomrelému X.X.XXXX,
naposledy bytom U. XXX/X, F. Q. W..

II. Žalovaní v 1.,3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania

vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni sa voči žalovanej v 2. rade náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je dedičkou po
poručiteľovi H. Z., Q.. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
V žalobe uviedla, že dňa X.X.XXXX zomrel pán H. Z., narodený XX.X.XXXX v F. Q. W., biologický
otec žalobkyne, ktorý sa o ňu po celý život nezaujímal a nestaral. Po zistení že bol vážne chorý a

že náhle zomrel vo veku XX rokov, skontaktovala pani H.. M. O., notárku. Žalobkyni bola následne
z notárskeho úradu doručená zásielka, ktorá obsahovala Listinu o vydedení. Z tejto listiny vyplýva, že
žalobkyňu otec vydedil, keďže o neho neprejavovala záujem. Žalobkyňa má za to, že listina o vydedení
je neplatná, lebo neexistuje dôvod vydedenia a preto ako dcéra poručiteľa je oprávnená byť dedičkou
po poručiteľovi. Otec H. Z. sa o ňu od malička vôbec nestaral. Rodičia sa rozviedli, keď bola ešte malé
dieťa a opustil ich, keď mala približne 1 rok. Otec žalobkyňu nenavštevoval, nekontaktoval ju a podľa
jej vedomostí neplatil na ňu ani výživné. Podľa otcovej družky, kvôli ktorej maminu opustil, otec výživné

platil pravidelne, o čom žalobkyňa nemá doklad, keďže bola ešte dieťa. Otcova družka žalobkyni ani pred
notárkou nechcela ukázať listinné dôkazy o platení výživného z dôvodu, že žalobkyňu nepozná. Celý
život sa otec o dcéru nezaujímal. Keď ho ako študentka vysokej školy požiadala o opätovné platenie
výživného, súd to zamietol s vyjadrením, že otec je chorý a nemá na to aby platil, alebo ak bude platiť on,
stiahnu jej sociálne štipendium. V roku XXXX žalobkyňa ukončila stredoškolské štúdium a žila s matkou
v J. Š.. Mama žalobkyne zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po stredoškolskom štúdiu žalobkyňa asi 2 roky
pracovala brigádnicky, potom začala pracovať na trvalý pracovný pomer v G. firme. Od roku 1995 sa

žalobkyňa s jej mamkou starali aj o starého otca z mamkinej strany, pretože stará mama XX.XX.XXXX
zomrela. Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil museli si ho vziať k sebe domov a neustále sa o neho starať.
Po čase však starý otec odmietal u nich bývať a vrátil sa do svojho domčeka, kde za ním pravidelne
každý jeden deň chodili a robili všetky úkony okolo neho. V roku 2004 si žalobkyňa podala prihláškuna štúdium na vysokú školu a to do U. U. Q. R. A. K. P. W. a misia. V roku XXXX v decembri starý
otec zomrel, už nebola potrebná starostlivosť o neho. V Y. XXXX žalobkyňa na štúdium do U. U. aj
nastúpila. V listine o vydedení je uvedené doslovne : „ J. D. Y. J. Q. X. G. Q.Š. G. R. D. R., R. J. G. G.

W. X. J. M. M. T. M..“. Ako žalobkyňa uviedla, od roku 1995 po smrti starej mamy sa starali o starého
otca, a od toho roku 1998 už intenzívne. Tesne pred maturitou žalobkyne prišiel otec k nim domov s
tým, že prišiel v podnapitom stave, tak ho slušne poprosila nech odíde, jednak preto, že bol v stave
v akom bol, a jednak aj preto, že mala pár dni pred maturitou a musela sa učiť. Inak žalobkyňu otec
nekontaktoval a ani sa o ňu nezaujímal. Od roku 2004 bola žalobkyňa mimo domova, keďže študovala,

bola vyše 300 km ďaleko od domova a nemohla sa starať o otca, keďže často nebola ani s mamkou. V
roku 2007 začala študovať v U. a tým bola ešte viac vzdialená od domova. Jej nevýhodou bolo aj to, že
nemala auto a preto nemohla chodiť často domov. Na strane druhej otec mal viac druhov áut a tým mal
viac možností navštíviť dcéru či už v Banskej Bystrici, alebo aj v Bratislave, či v Martine na diaľkovom
štúdiu. Otec dcéru zaprel, keď od nej odišiel, keď' ju ako maličkú opustil, keď jej ako študentke nepriznali
výživné. Otec sa o ňu nezaujímal už od narodenia, nevenoval jej pozornosť, nekupoval žiadne darčeky,

nenavštevoval ju, nekontaktoval a neprejavil žiaden záujem, aby mal s dcérou nejaký vzťah. Vydedenie
neprichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, keď medzi poručiteľom a jeho potomkom existuje určitý
stupeň nezáujmu, ale vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský
vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade,
keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám prispel. NS SR 4 Cdo

32/2014, NS SR 2 Cdo 109/2010). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokiaľ je
skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný

samotným poručiteľom (NS SR 1 Cdo173/ 1996, 2 Cdo 109/ 2010) Zákonný dôvod vydedenia uvedený v
cit. ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí
len samotná existencia takéhoto stavu (NS SR 4 Cdo 32/2014). O neprejavovanie opravdivého záujmu
o poručiteľa v zmysle súdnej praxe sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom ( NS SR 1 Cdo 173/1996). Dôvod vydedenia preto nie je daný a

vvdedenie je preto neplatné. Zároveň žalobkyňa požiadala o preverenie prepísania bytového domu ešte
za života otca v F. Q. W. XXX/X na cudziu osobu, s tým, že sa otcova družka vyjadrila na konaní, že
otec prepísal byt s odôvodnením dochovania smrti jeho a jeho družky. Ak sa prepíše byt na cudziu
osobu z dôvodov aké sú uvedené mala by sa dotyčná osoba sústavne starať, ale pokiaľ je žalobkyni
známe, dotyčná osoba ani len na konanie dedičské otcovu družku nepriviezla, ale doviezol ju sused.

Ďalej žiadala súd o preverenie právoplatnosti podpisu z notárskej zápisnice z Listiny o vydedení. Otcov
podpis žalobkyňa nepozná, preto žiadala o preverenie či je to naozaj jeho podpis. Žiadala súd o určenie
neplatnosti listiny o vydedení z dôvodov aké uviedla, že sa o otca nemohla trvalo starať až do jeho
smrti a že otcovi bola úplne počas štyridsiatich rokov ľahostajná. Otec prežil celý jej život so svojou
družkou, kde pokiaľ žalobkyňa vie sa staral o iné dieťa, nie o ňu. Od septembra roku 2007 do dnešného

dňa pôsobí žalobkyňa v U., kde už 2 roky býva aj trvalo. Otec ju mohol vyhľadať a navštíviť. Mohol
si zistiť aj on kontakt na ňu a mohol za ňou prísť. Žiadala preto súd o posúdenie neplatnosti listiny o
vydedení ako predbežnú otázku a o určenie že je dedičkou po jej otcovi. Otázka, či závet alebo listina
o vydedení je alebo nie je platným právnym úkonom, má pre rozhodnutie ( t.j. pre posúdenie, či je
žalobkyňa dedičom ) len povahu otázky predbežnej. Inak povedané, určenie, či listina o vydedení je

alebo nie je platná z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti( neexistencia dôvodov vydedenia ) je
súčasne určením existencie či neexistencie tejto listiny, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie
(ako otázky predbežnej), či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa ( porovnaj R 44/1999, R
12/2006, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 586/98, rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1729/2010).

2. Žalovaní H. S., H. G. G. G. J. so žalobou nesúhlasili. Žalovaná J. E. so žalobou súhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: listina o
vydedení, zápisnica napísaná na Notárskom úrade H.. O. pod sp. zn. 8D/61/2019, poštové poukazy o
plnení vyživovacej povinnosti poručiteľa a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci

skutkový stav veci:

4. Notárska zápisnica napísaná dňa 26.6.2014 notárkou H.. T. Č. obsahuje listinu o vydedení, ktorou H.
Z. v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedil jeho dcéru G. Z.Ú., Q.. XX.X.XXXXv plnom rozsahu a to z tohto dôvodu: Dcéra G. Z.Á. oňho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mala prejavovať. Od rozvodu manželstva s U. Z. v roku 1982 ho jeho dcéra G. Z.
osobne nenavštívila, nekontaktovala ho písomne ani telefonicky. V domácnosti bývalej manželky H. Z.

po rozvode nebol vítaný a táto nechcela, aby dcéru navštevoval. Jeho dcéra sa ho nesnažila kontaktovať
alebo navštíviť ani po dosiahnutí plnoletosti, pričom jeho adresu alebo telefonický kontakt mohla zistiť
z viacerých zdrojov. O živote dcéry sa dozvedal len sporadicky a sprostredkovane cez jeho známych.
Jej terajšiu adresu ani osobný stav nepozná. Touto listinou vydedil svoju dcéru G. Z. a zároveň aj jej
potomkov, tak ako to je uvedené v ustanovení § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka- teda žiadal, aby

dôsledky vydedenia sa vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Listinu o
vydedení urobil dobrovoľne, pri plnom vedomí a bez akéhokoľvek psychického alebo fyzického nátlaku.

5. Zo zápisnice o pojednávaní napísanej dňa 22.10.2019 v Notárskej kancelárii H.. M. O. vyplýva, že
poručiteľH.Z.,Q..XX.X.XXXXzomrelD.X.X.XXXX adedičskékonaniesavediepodsp.zn.8D/61/2019.
Dedička zo zákona v I. dedičskej skupine by prichádzala do úvahy dcéra G. Z.. Na základe lustrácie

v Notárskom centrálnom registri závetov však bolo zistené, že poručiteľ zanechal listinu o vydedení
napísanú dňa XX.X.XXXX, ktorou dcéru G. Z.Č. vydedil. Dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy súrodenci a spolužijúca osoba: J. E.- Y., R. R. Y. R. G. S. H. D.: H. S. G. G. J. G.
H. G. ako spolužijúca osoba. Dcéra poručiteľa G. Z. uviedla, že listinu o vydedení neuznáva za platnú,
preto jej súdna komisárka uložila predložiť návrh na začatie civilného konania o uplatnení si dedičského

práva potenciálnej dedičky z titulu listiny o vydedení.

6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že jej rodičia prerušili spolužitie keď mala 1 rok. Od tej doby ju
otec nijako nekontaktoval, otca vlastne nepoznala. Od prerušenia spolužitia rodičov videla otca asi
dvakrát, raz na pojednávaní na súde v r. 2005, kedy žiadala výživné od otca ako študentka vysokej

školy. Druhýkrát otec prišiel k nej domov keď mala 19 rokov, pripravovala sa na maturitu. Keďže otec
prišiel v podnapitom stave, poslala ho preč. Otec sa s ňou nijako pravidelne nestretával, nekontaktoval
ju písomne ani telefonicky, v prípade sviatkov ju neobdarúval. Keď mal sviatok otec, ona sa spočiatku
snažila kontaktovať ho telefonicky, ale on telefón zložil, preto už neskôr tento kontakt nevyužívala.
Jej otec mal k dispozícii motorové vozidlo, takisto mal finančné prostriedky, teda mohol ju ako dcéru

kontaktovať. Žalobkyňa sa v dospelosti spočiatku starala o jej starého otca, neskôr odišla študovať, žila
v Banskej Bystrici, potom v Bratislave. Nemala osobné motorové vozidlo, takže ona otca kontaktovať
nemohla. Žalobkyňa má za to, že otec nemal právo ju vydediť. Ona mu nikdy neublížila, vlastne ho
nemala možnosť ani poznať.

7. Z výpovede žalovanej G. J. vyplýva, že Q. H. Z. bol brat jej mamy. Ujo bol roky chorý človek, posledné
roky absolvoval aj dialýzu. Keď sa on rozhodol, využil svoje právo a dcéru vydedil, má za to, že toto
jeho právo treba rešpektovať. Žalovaná prvýkrát jeho dcéru videla na dedičskom konaní. Žalobkyňa ako
dcéra sa o chorého otca nestarala a teraz si ona na niečo nárokuje. Žalovaná vedela od starej mamy,
že ujo má dcéru, ale nikdy sa o nej v rodine nejako nerozprávali.

8. Z výpovede žalovanej v 2. rade J. E. súd zistil, že táto bola sestrou nebohého H. Z.. Podľa jej
vedomostívlastniljejbratgarsónku,ktorúužívajehodružka.Nebohýbratpočasživotaprepísalgarsónku
na neter jeho družky a tým pádom vydedil vlastnú dcéru G. Z., čo žalovaná považuje za podvod. O
vydedení G. Z. žalovaná nemala vedomosť, dozvedela sa to až zo žaloby.

9. Podľa výpovede žalovaného H. S. poručiteľ H. Z. bol jeho ujo. Vie o tom, že ujo sa rozviedol a z
manželstva mal jednu dcéru. Túto ale žalovaný prvýkrát videl u notárky pri prejednávaní dedičského
konania. Žalovaný nebol s nebohým ujom v pravidelnom osobnom kontakte, občas sa stretli na rybačke.
Nevedel uviesť prečo žalobkyňa nenavštevovala svojho otca. Myslí si ale, že žalobkyňa nenapísala
pravdu, ona chce len peniaze. Ako študentka O. E. T. R. mohla otca navštevovať, lebo vtedy jej otec

býval neďaleko.

10. Žalovaná H. G. vo výpovedi uviedla, že ona prvýkrát videla žalobkyňu u H.. O. na dedičskom konaní.
Vtedy tam žalobkyňa povedala, že vraj jej otec neplatil výživné. Žalovaná však má doklady o tom, že
vyživovaciu povinnosť si on ako otec riadne plnil. Nebohý H. Z. dcére na výživnom zaplatil celkovo sumu

68 520 slovenských korún. Žalovaná žila s H. Z. družným spôsobom života asi od roku 1983. Celkovo
spolu žili 33 rokov. Ona vedela, že jej druh bol ženatý a má dcéru. Má vedomosť o tom, že poručiteľ bol
v kontakte s dcérou len vtedy, keď dcéra chcela peniaze. Stalo sa napríklad, že keď pracoval jej druh v
Českej republike alebo v Nemecku a nemohol si riadne splniť vyživovaciu povinnosť, hneď bol hlásenýnapolíciu.Otecsasdcérounikdynavzájomnenavštevovali,vprípadesviatkovsanijakoneobdarúvavali,
ani si nepísali pohľadnice, listy, neboli ani v telefonickom kontakte. Žalovaná nemá vedomosť, prečo
medzi nimi boli takéto vzťahy, vie len, že mal s bývalou manželkou nejaké veľké nezhody. Žalovaná ani

nevedela, že jej druh napísal listinu o vydedení, dozvedela sa o nej až keď po jeho smrti kontrolovala
listinné doklady.

11. Žalovaná H. G. súdu predložila poštové poukazy, ktoré preukazujú plnenie si vyživovacej povinnosti
zo strany H. Z. voči dcére. Išlo o poštové poukazy za obdobie rokov 1979, 1980, 1981, 1982, 1983,

1984, 1989, 1990, 1991,1993, 1994, 1995, 1997.

12. V zmysle § 469a ods. 1-3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené
v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a
480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

13. V prejednávanom spore poručiteľ H. Z. D. XX.X.XXXX spísal vo forme notárskej zápisnice listinu
o vydedení jeho dcéry ako aj jej potomkov. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka v listine o
vydedení bol uvedený dôvod vydedenia a to , že dcéra oňho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok mala prejavovať ( §469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ako dcéra

poručiteľa v dedičskom konaní namietala neplatnosť listiny o vydedení a následnou žalobou žiadala
určiť, že je dedičkou po poručiteľovi.

14. Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorý sa urobil pre prípad smrti. Je súčasťou poručiteľovej
poslednej vôle. Vydediť možno iba na základe dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 Občianskeho

zákonníka, preto musí byť dôvod vydedenia výslovne uvedený v listine o vydedení. Dedič môže
existenciu dôvodu vydedenia poprieť v dedičskom konaní.

15. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná, teda že nebol
daný dôvod pre jej vydedenie a že žalobkyňa je dedičkou poručiteľa. Dôvod vydedenia súd musí

preverovať vždy podľa okolností konkrétneho prípadu. V danom prípade rodičia žalobkyne prerušili
spolužitievčase,keďmalažalobkyňacca1rokaodtejdobyotecsdcérounebolvpravidelnomkontakte.
Žalovaní ako príbuzní poručiteľa sami vo výpovediach potvrdili, že poručiteľ sa s dcérou nestretával,
nekontaktoval ju telefonicky, v prípade sviatkov ju neobdarúval. Žalobkyňa uviedla, že v podstate svojho
otca nepoznala a keďže on o ňu od útleho detstva nejavil záujem, nemala ani ona dôvod v neskoršom

veku sama ho kontaktovať. Samotní žalovaní ako rodinní príslušníci a spolužijúca osoba potvrdili, že
žalobkyňu ako dcéru poručiteľa nepoznali, prvýkrát ju videli u notárky na dedičskom konaní. Z takého
správania sa poručiteľa možno vyvodiť, že on sám nemal záujem o udržiavanie vzťahu s dcérou.

16. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ treba rovnako zisťovať, či

potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť ozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal
prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy. ( ZSR č. 23/1997). Ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ
neprejavoval záujem o potomka, nemožno bež ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie ( ZSR č. 23/1998)

17. Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa
skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho
vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. V

prejednávanom spore možno konštatovať, že neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa zo strany
dcéry- žalobkyne bolo práve dôsledkom toho ako sa poručiteľ správal k nej od detstva až do dospelosti.
Len samotné plnenie vyživovacej povinnosti( zákonnej povinnosti) voči dcére nemožno vyhodnotiť ako
opravdivý záujem rodiča o dieťaťa, ak rodič dieťa nenavštevoval, nekontaktoval ho písomne, telefonicky,neobdaroval ho v prípade sviatkov. Poručiteľ dôvod vydedenia oprel o neprejavovanie skutočného
záujmu dieťaťa o rodiča, pričom sám ako rodič skutočný záujem o vlastné dieťa neprejavoval.

18. S poukazom na zistený skutkový stav súd zistil, že dôvod vydedenia žalobkyne uvedený v listine o
vydedení nie je daný, preto oprávnenej žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že je dedičkou po poručiteľovi
H. Z..

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Keďže súd dôvodnej žalobe vyhovel, žalobkyňa mala plný úspech v spore a má nárok na náhradu

trov konania voči žalovaným. S prihliadnutím na postoj žalovaných v dedičskom ako aj v súdnom konaní,
súd žalovaných, ktorí so žalobou nesúhlasili, teda žalovaných v 1. 3. a 4. rade zaviazal na náhradu trov
konania vo výške 100% . Žalobkyni voči žalovanej v 2. rade, súd podľa § 257 CSP náhradu trov konania
nepriznal. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd vzhliadol v celkovom postoji žalovanej v
2. rade v súdnom konaní, ktorá nemala námietky voči neplatnosti listiny o vydedení a uznala dedičské

právo žalobkyne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni voči žalovanej 2 sa súdu
nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči žalobkyni a neodporuje ani dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.