Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8712208500.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G.,
K. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach,
Štefánikova 26, IČO: 35 553 961, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.09.2018 č.k. 20C 115/2012-273
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o náhrade trov konania.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu
trov celého konania vo vzťahu k nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 %, vo
vzťahu k nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v rozsahu 100 %
a vo vzťahu k nároku na mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celom rozsahu
prisúdenej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 18,1%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 522,-
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou o náhradu škody z ublíženia na zdraví
doručenou súdu dňa 14.6.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola
uložená povinnosť náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.706,- eur, zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.592,- eur a náhrady straty na zárobku vo výške 813,-
eur s príslušenstvom. Príslušenstvo žalobca uplatnil vo forme úroku z omeškania vo výške 10% ročne
zo sumy 8.706,- eur od 1.6.2011 do zaplatenia.
Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.10.2009 asi o 16,30 hod. bol ako spolujazdec os. mot.

vozidla zn. J. 76, R. PP-T., účastníkom dopravnej nehody, kedy vodič P. E., viedol v smere do G. os. mot.
vozidlo zn. O. T., R. BA-XXXJC, s vozidlom prešiel do protismeru, zachytil ľavú zadnú časť protiidúceho
vozidlazn.C.XXX,R.KE-XXX,ktoréviedolG.T.,anáslednevrazildovozidlavktoromsaviezolžalobca,
pričom žalobca utrpel pri nehode úplné roztrhnutie dolnej časti šľachy dvojhlavého svalu ramena vpravoa podvrtnutie ľavého ramenného zhybu s poranením svalov umožňujúcich rotáciu v ramennom zhybe.
Vodičovi os. mot. vozidla zn. O. T. P. E. bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ ÚJ a KP v G. vznesené
obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák a uznesením

Okresnej prokuratúry G. zo dňa 29.7.2010, č. k. XPv XXX/XX-XX bolo trestné stíhanie obv. P. E. podľa
ust. § 216 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavené, pričom podľa ust. § 216 ods. 2 Tr. por. mu bola určená
skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.
Žalobca si uplatnil nárok v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Pri odškodnení bolesti si uplatnil náhradu odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 566 bodov bodového ohodnotenia a vychádzal pritom z celkovej výšky bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1596 bodov, ktorá bola žalovaným čiastočne
uhradená.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním, v ktorom žiadal nárok zamietnuť s tým, že

poukázal na skutočnosť, že odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví
a priebehu liečenia. Poukázal na to, že v lekárskom posudku o bodovom ohodnotení posudzujúci C..
Y. žalobcovi priznal vyššie bodové hodnoty, pričom žalovaný akceptoval hodnoty stanovené zákonom.
Uviedol ďalej, že navrhovateľ sa domáha náhrady v sume 15,38 eur/bod, avšak v rozhodnej dobe
bola hodnota bodu stanovená na sumu 14,89 eur. Jednoznačne odmietol nárok na 35% zvýšenie

odškodnenia, nakoľko namietal, že tento nie je prípadom hodným osobitného zreteľa. Súčasne namietol
oprávnenosť nároku na náhradu straty na zárobku a nároku na úrok z omeškania.

4.Rozsudkomzodňa12.11.2013súdprvejinštanciežalovanéhozaviazalpovinnosťouzaplatiťžalobcovi
sumu 8.428,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške ?9% od 14.6.2012 do zaplatenia a sumu 3.565,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške ?9% od 14.6.2012 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.
Po odvolaní podanom oboma stranami rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 7.4.2014 bol rozsudok
súdu I. stupňa v časti úroku z omeškania a zamietavej časti zrušený a vec vrátená na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Rozsudkom zo dňa 25.11.2014 súd prvej inštancie žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 278,- eur a sumu 813,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Po odvolaní podanom oboma stranami rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.2.2016 bol
rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 813,- eur potvrdený a v časti úroku z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 8.706,- eur za obdobie od 1.6.2011 do 29.11.2011 zrušený a vec vrátená
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
V zmysle pokynu súd druhej inštancie sa mal súd prvej inštancie opätovne zaoberať nárokom žalobcu
na úrok z omeškania s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.

5.Rozsudkomzodňa10.11.2016súdprvejinštanciežalovanéhozaviazalpovinnosťouzaplatiťžalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.428,- eur, zo sumy 3.565,- eur a zo sumy 278,- eur. Po
odvolaní podanom žalovaným uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 26.6.2018 bol rozsudok súdu
prvejinštanciezodňa10.11.2016vovýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcoviúrokzomeškania
vo výške 9 % zo sumy 8.428,- eur od 30.11.2011 do 28.11.2013, zo sumy 278,- eur od 30.11.2011 do

11.12.2014 a zo sumy 813,- eur od 30.11.2011 do 18.04.2016, ako aj výroku o súdnom poplatku zrušený
a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
V zmysle pokynu súd druhej inštancie sa mal súd prvej inštancie opätovne zaoberať nárokom žalobcu
na úrok z omeškania a rozhodnutie náležite odôvodniť.

6. Po vrátení veci súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, opätovne zhodnotil vykonané
dokazovanie v časti nároku na príslušenstvo a zistil tento skutkový stav:

7. Po už právoplatných čiastočných rozhodnutiach zostalo predmetom žaloby príslušenstvo uplatneného
nárokuvoformeúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy8.706,-eurod30.11.2011dozaplatenia.

Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tvrdením, že pokiaľ ide o ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č.
381/2001 Z. z., je zrejmé, že je potrebné, aby poisťovateľ skončil prešetrenie potrebné a poskytol poistné
plnenie a oznámil poškodenému výšku poistného plnenia, ako aj rozsah povinnosti poskytnúť poistné
plnenie a nárok na náhradu škody. Žalobca má za to, že od začiatku preukázal nárok na náhradu škodyv celom rozsahu a má nárok na úrok z omeškania. Žalovaný s povinnosťou úhrady úroku z omeškania
nesúhlasí a má za to, že na úrok nárok nevznikol, nakoľko žalovaný plnil nárok po jeho právoplatnom
priznaní súdom.

8. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, ods.
2 zákona č. 437/2004 Z.z., § 5 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 3 citovaného zákona, článku 6 ods. 1, článku 8
a § 149 CSP a dospel k nasledovným záverom.

9. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo sumy 8.706,- eur, ktorá predstavuje doplatok
sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ošetrujúcim lekárom
žalobcu vyčíslené na 1596 bodov za pooperačné jazvy na ploche 9 cm2 (30 bodov), obmedzenie
pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, vzpaženie s predpažením do 90° po roztrhnutí
rotátorovej manžety a AS stabilizácii (250 bodov, zvýšených na 500 bodov), súčasné obmedzenie
rotačných pohybov ľavého ramenného kĺbu (83 bodov zvýšených na 166 bodov), trvalé následky po

pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu vľavo ľahkého stupňa (200 bodov zvýšených na 400 bodov)
a trvalé následky po pretrhnutí dolného úponu dvojhlavého svalu vpravo ľahkého stupňa (250 bodov
zvýšených na 500 bodov). Lekársky posudok bol vyhotovený k 18.2.2011 a žalovanému doručený
výzvou zo dňa 24.2.2011 (č.l. 13, 14).
Na základe uvedeného posudku žalovaný plnil žalobcovi nárok na náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 1006 bodov s tým, že za pooperačné jazvy na ploche 9 cm2 žalovaný uznal
hodnotu 30 bodov, za obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, vzpaženie s
predpažením do 90° po roztrhnutí rotátorovej manžety a AS stabilizácii hodnotu 160 bodov, súčasné
obmedzenie rotačných pohybov ľavého ramenného kĺbu 166 bodov, za trvalé následky po pretrhnutí
dlhej hlavy dvojhlavého svalu vľavo ľahkého stupňa 400 bodov a trvalé následky po pretrhnutí dolného

úponu dvojhlavého svalu vpravo ľahkého stupňa 250 bodov. Výsledok šetrenia nároku žalovaný
žalobcovi oznámil listom zo dňa 9.3.2011 (č.l. 15). Nakoľko žalobca s krátením plnenia nesúhlasil,
predložil žalovanému vyjadrenie C.. X. Y. (č.l. 17) a žiadal o prehodnotenie stanoviska žalovaného. Na
základe uvedenej žiadosti žalovaný pristúpil k doplateniu sumy 357,- eur za 24 bodov (č.l. 19). Možno
konštatovať, že žalovanému žalobca predložil potrebné podklady svojim podaním zo dňa 30.3.2011 (č.l.

17). Po ich predložení žalovaný nároky žalobcu plnil, neuhradená zostala sporná hodnota 566 bodov. O
uvedenom nároku (suma 8.428,- eur a 278,- eur) súd právoplatne rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.11.2013 (suma 8.428,- eur), resp. 16.12.2014 (suma 278,- eur).
Súd mal za preukázané, že došlo k čiastočným plneniam, ktoré neboli riadne odôvodnené, a to dňa
28.11.2013, 28.10.2014, 11.12.2014 a 18.4.2016.

10. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý
zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom
súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,

predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním
spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v

sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v

podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

11. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,

uzavrel, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, teda preukázala existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohlabyť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185

C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

12. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a
to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

13. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

14. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z uplatnenej sumy 8.706,- eur vo výške 9 % ročne (uplatnený
pôvodne vo výške 10%) od 1.6.2011 do zaplatenia, následne upravil obdobie od 30.11.2011.

15. Úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom
pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou
hlavnou a druhá jej príslušenstvom, že vlastnícky patria vlastníkovi veci, že (príslušenstvo) je určené
na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením. Úroky z

omeškania sú viazané, upínajú sa k pohľadávke. Vzťah príslušenstva k pohľadávke treba vnímať ako
vzťah vedľajší.

16. Je nepochyné, že v prejednávanej veci je čas plnenia stanovený právnym predpisom, a to ust. §11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla tak, že „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia“. Ust. § 6 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z.z. žalobcu oprávňuje na uplatnenie nároku prostredníctvom súdu.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v prípade, že
nárok na náhradu škody je preukázaný, poisťovateľ je povinný poistné plnenie poskytnúť do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu plnenia, a v prípadoch, že dochádza k
súdnemu konaniu o opodstatnenosti nároku na náhradu škody, poisťovateľ je povinný plniť v lehote
vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, inak do 15 dní po doručení tohto

právoplatného rozhodnutia poisťovateľovi. Pokiaľ uvedenú povinnosť poisťovateľ dobrovoľne nesplní,
nastupuje sankcia v podobe povinnosti úhrady úroku z omeškania.

17. S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia pri posúdení nároku na úroky z omeškania je teda
potrebné vychádzať zo skutočnosti, že o povinnosti žalovaného žalobcovi doplatiť náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia v rozsahu 8.706,- eur (suma 8.428,- eur a 278,- eur) súd právoplatne rozhodol
a tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 30.11.2013 (suma 8.428,- eur), resp. 16.12.2014 (suma
278,- eur). V zmysle rozsudkov prisúdenú istinu žalovaný bol povinný žalobcovi zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, t. j. v danom prípade do 3.12.2013 a 19.12.2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkami priznaná istina 8.706,- eur žalovaným v prospech žalobcu

bola poukázaná, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala, aplikujúc citované ustanovenie §11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z., dospel súd k záveru, že žalovaný so sporným peňažným plnením sa nedostal
do omeškania, a žalobca nemá preto nárok na úroky z omeškania.18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

19. O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. podľa
ktorého v prípade, že je žalobca v konaní oslobodení od súdneho poplatku, táto povinnosť prechádza
na odporcu ak u neho nie sú tiež predpoklady pre oslobodenie. Vzhľadom na status žalovaného súd
predpoklady oslobodenia od súdneho poplatku nezistil.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a v konaní priznal žalobcovi náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný na 59,05%, žalovaný zase
40,95%.Rozdielpredstavuje18,1%trovkonania,ktoréboližalobcovipriznané,aoktorýchsúdrozhodne
v zmysle § 262 C.s.p. samostatným uznesením.

21. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti

zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 8 428 Eur odo dňa 30.11.2011
do 28.11.2013 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka
Radačovského - advokáta vedený v P. banka, a.s., č. účtu: W.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 278 Eur odo dňa 30.11.2011

do 11.12.2014 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka
Radačovského - advokáta vedený v P. banka, a.s., č. účtu: W.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 813 Eur odo dňa 30.11.2011
do 18.4.2016 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka
Radačovského - advokáta vedený v P. banka, a.s., č. účtu: W.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

22. Čo sa týka prvého výroku, ktorým súd prvej inštancie nárok žalobcu v časti úroku z omeškania
zamietol, odvolateľ je toho názoru, že vychádza z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na daný

skutkový stav.

23. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že už v mimosúdnom konaní svoj nárok preukázal. Rozsah
zodpovednosti svojho poisteného žalovaný nikdy nenamietal. Poisťovateľ, resp. žalovaný nepostupoval
kvalifikovaným spôsobom tak, ako mu to prikazuje zákon a jeho odmietnutie plnenia je možné označiť

za svojvoľné, ktoré nemá oporu v zákone.

24. Žalobca písomným podaním zo dňa 09.09.2011 doručeným žalovanému dňa 13.09.2011 si
uplatňoval nárok na náhradu škody - mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a toto
mu bolo zo strany žalovaného odmietnuté listom zo dňa 24.11.2011 doručeným mu dňa 29.11.2011.

25. V posledných rokoch sa na Slovensku rozmohla nebezpečná prax poisťovateľov, ktorí si ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z.z. vykladajú vo vzťahu voči poškodeným tak, že stačí na nárok poškodeného
na náhradu škody odpovedať čokoľvek písomne do 3 mesiacov, uviesť dôvody, ktoré nemajú oporu
v zákone a zbavia sa tým povinnosti platiť poškodeným úrok z omeškania. Vyššie uvedený zákon,

podľa názoru odvolateľa nebol myslený tak, že stačí napísať v lehote 3 mesiacov akýkoľvek dôvod, ale
musí ísť o odôvodnené vysvetlenie majúce oporu v zákone, prečo a v čom nebol preukázaný rozsah
zodpovednosti a výška náhrady, to však žalovaný nesplnil.

26. Poisťovateľ žalobcovi na jeho mimosúdne uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku

počas PN odpovedal v trojmesačnej lehote a zamietol ho - zjavne nijak nepodloženou a nesprávnou
právnou argumentáciou, ktorá je v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia, tento žalobca preukázal v plnej výške tak, ako to každému poškodenému ukladá zákon č.
437/2004 Z.z. a to lekárskym posudkom.

27. V prípade, ak poisťovateľ, resp. žalovaný mal pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia C..
X. Y., uvedeného v jeho lekárskom posudku, mal požiadať v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o vydanie
znaleckého posudku. Toto však žalovaný neurobil a tak nedodržal zákon a nesplnil si povinnosti ako
poisťovateľ v zmysle platnej právnej úpravy.28. Žalovaný predložil iba vyjadrenia svojich zamestnancov, o ktorých nezaujatosti v daných veciach
možno mať minimálne dôvodné pochybnosti a ktoré nemôžu nahradiť znalecké dokazovanie tak, aby

ho chápe zákon č. 437/2004 Z.z.

29. Odvolateľ si dovoľuje vyjadriť názor, že je potrebné dať stranám konania odpoveď na jednoduchú
otázku, čo v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. znamená ustanovenie obsiahnuté v písmene § 11 ods.
6 písm. a) a b).

30. Čo sa týka druhého výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu
trov konania vo výške 18,1%, je toho názoru, že vychádza z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na
daný skutkový stav, ale je hlavne nepreskúmateľný a pri tomto výroku absentuje akékoľvek zdôvodnenie,
prečo súd rozhodol práve tak a nie inak.

31. Odvolateľ je toho názoru, že bol v konaní úspešný na 100 %.

32. Žalobou zo dňa 14.06.2012 sa domáhal

- zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.706 eur, súd mu to právoplatne priznal v

plnej výške - bol na 100 % úspešný,
- zaplatenia sumy 813 eur ako náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, súd mu
právoplatne priznal v plnej výške - bol na 100 % úspešný,
- zaplatenia sumy 8.592 eur z titulu mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v
zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., čo predstavuje 35 % mimoriadneho zvýšenia z SSÚ - súd

mu priznal sumu 3.565 eur, čo predstavuje 15 % mimoriadneho zvýšenia SSÚ - bol 100 % úspešný v
tejto časti vo výške 3.565 eur, keďže posúdenie záviselo na voľnej úvahe súdu.

33. Priznanie plnej náhrady trov konania z priznanej sumy je potom zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu úspech vo veci (§ 255 CSP), keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma čo do právneho základu,

nie čo do priznanej výšky.

34. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku I. a II. potvrdil ako vecne správne.

35. V predmetnej veci sa prvoinštančný súd pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania náležite vysporiadal
so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a správne na daný prípad aplikoval platnú
právnu úpravu, konkrétne zákon č. 381/2001, ktorý priznanie úrokov z omeškania voči žalovanému ako
poisťovateľoviviaželennanesplneniepovinností,ktorésústriktneupravenévust.§11ods.6citovaného
zákona.

36. Pokiaľ ide o odvolanie voči trovám konania, tak v tejto časti odvolania žalovaný oznamuje súdu, že
nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danom konaní bol 100 % úspešný, a preto mu prináležia
trovy konania vo výške 100 %. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, pri stanovení pomeru úspechu a
neúspechu žalobcu, musí konajúci súd za základ pre určenie vziať tak žalovanú istinu, ako aj žalované

príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania, tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.04.2004.

37. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z
omeškania zamietol, nie je opodstatnené.

38. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na zaplatenie úroku z omeškania sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu

odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.39. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 27) zaujal právny názor, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,

ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

40. Odvolací súd zvýrazňuje, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.
8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6
písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod

následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

41. Ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa,
ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.
Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle

ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ).
Je tomu tak i v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie
tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a), b)) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže
výučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. (pre porovnanie rozsudok NS SR 3Cdo 145/2017
zo dňa 22.11.2018).

42. Samotný odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že písomným podaním zo dňa 09.09.2011
doručeným žalovanému dňa 13.09.2011 si uplatnil nárok na náhradu škody - mimoriadne zvýšenie
SSÚ a toto mu bolo zo strany žalovaného odmietnuté listom zo dňa 24.11.2011 doručeným mu dňa
29.11.2011.

43. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie,
je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť
písomnévysvetlenieatotodoručiťpoškodenému,čovprejednávanomprípadežalovanýakopoisťovateľ
v lehote 3 mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv

žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver,
že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania.
(rozsudok NS SR 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018).

44.Záversúduprvejinštancieuvedenývodôvodneníjehorozhodnutia(bod28),žerozsudkamipriznaná

istina8.706euržalovanýmvprospechžalobcubolapoukázaná,čo žiadnazostránsporunerozporovala,
aplikujúc ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., preto súd dospel k záveru, že žalovaný so sporným
peňažným plnením sa nedostal do omeškania a žalobca nemá preto nárok na úroky z omeškania,
považuje odvolací súd za správny.

45. Z uvedených dôvodov postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku, ktorým súd
žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietol, ako vecne správny potvrdil.

46. Čo sa týka napadnutého výroku o trovách konania, treba prisvedčiť odvolateľovi, že tento je
nepreskúmateľný a absentuje akékoľvek zdôvodnenie, prečo súd rozhodol tak a nie inak.

47. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len to (bod 31), že žalobca bol v
konaní úspešný na 59,05 % a žalovaný na 40,95 % a rozdiel týchto súm predstavuje 18,1 %, čo je základ
pre priznanie trov konania žalobcovi, bez ďalšieho vysvetlenia nie je možné tieto úvahy súdu preskúmať.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca v tomto konaní plný úspech vo vzťahu k uplatneným
nárokom, pričom posúdenie výšky mimoriadneho zvýšenia SSÚ záviselo výlučne od úvahy súdu a
posúdenie výšky SSÚ od znaleckej činnosti.

49. Skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie úroku z omeškania, ktorý žalobca

uplatnil v súvislosti s nárokom na zaplatenie SSÚ, nemožno posudzovať vo vzťahu k náhrade trov
konania ako neúspech žalobcu, pretože v danej veci nešlo o výpočet čistého úspechu strany, pri ktorom
saprihliadaajnapríslušenstvopohľadávky.Úrokyzomeškaniasaupínajúkpohľadávke,ktorejprocesný
úspech závisel od znaleckého posudku.50. Z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý výrok o trovách konania v súlade s ust. § 388 CSP
zmeniť a rozhodnúť tak, ako to odvolací súd uviedol vo výroku tohto rozsudku.

51. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.