Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210285
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417210285.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: P.. M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., U.
XA, zastúpená: Mgr. Marta Magyarová, advokátka, so sídlom Palárikovo, Janka Kráľa 4, proti žalovanej:
P.. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., D. XX, zastúpená: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Nitra,
Školská 3, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. apríla 2018, č. k. 17C/85/2017-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 20. apríla 2018, č. k. 17C/85/2017-83 zamietol

žalobuaotrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanámánároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu
100 % (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 12.5.2017 domáhala ochrany osobnosti, keď žiadala, aby sa žalovaná ospravedlnila žalobkyni
za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti spôsobenú nepravdivými, nepresnými a

skresľujúcimi tvrdeniami o osobe žalobkyne citovanými v zmysle Stanoviska zamestnancov ZŠ SNP
5 v Šuranoch k situácii ZŠ na pracovnej porade na Základnej škole SNP 5, Šurany dňa 6.3.2017 a
na zasadaní Mestského zastupiteľstva v Šuranoch konaného dňa 6.4.2017 o 13.00 hod, ktoré verejné
ospravedlnenie mala žalovaná učiniť na pracovnej porade konanej na Základnej škole SNP Šurany
a na zasadaní Mestského zastupiteľstva v Šuranoch bezprostredne nasledujúcich po právoplatnosti
rozsudku.

2.2. Zároveň sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia 5 000 eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobu odôvodňovala tým, že na pracovnej porade dňa 6.3.2017 konanej na ZŠ
SNP 5, Šurany v zmysle zápisnice z pracovnej porady z 6.3.2017 sa žalovaná, t.j. zamestnankyňa
uvedenej školy v pozícii pedagogický zamestnanec - učiteľ, člen rady za pedagogických zamestnancov
a predsedníčka odborového zväzu základnej školy prihlásila o slovo a predniesla tzv. stanovisko

zamestnancov ZŠ SNP 5 v Šuranoch k situácii na ZŠ. Tvrdenia a výroky smerujúce na osobu žalobkyne
vzmyslestanoviskažalovanáprednieslaajnazasadaníMestskéhozastupiteľstvavŠuranochkonaného
dňa 6.4.2017 o 13.00 hod., čo je zaprotokolované v zmysle zápisnice z XXII. riadneho zasadania
Mestského zastupiteľstva v Šuranoch konaného dňa 6.4.2017 o 13.00 hod. na strane 673 a zverejnenej
na webovej stránke - oficiálnej stránky Mesta Šurany www.šurany.sk. Žalovaná tvrdenia a výroky
uvedené v zmysle stanoviska predniesla bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, ktoré by deklarovalo

a potvrdzovalo ich pravdivosť a opodstatnenosť.2.3. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná uviedla nepresné a skresľujúce informácie smerujúce na osobu
žalobkyne ešte aj z obdobia spred troch rokov a viac, keď žalobkyňa vykonávala funkciu zástupkyne
riaditeľky školy a ktoré záležitosti boli v kompetencii riaditeľky školy. Žalobkyňa tvrdí, že sa nedopustila

konaní uvedených žalovanou, tieto tvrdenia považuje za nepravdivé, pričom výroky žalovanej považuje
za ohováranie, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov a poškodiť
ju v zamestnaní. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že konanie žalovanej považuje za neoprávnený zásah do
práva na ochranu jej osobnosti a to občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, za konanie, ktorým bola
žalobkyni v značnej miere znížená vážnosť u občanov a dôstojnosť žalobkyne, ktorý neoprávnený

zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa považuje konanie žalovanej aj za
také správanie, v dôsledku ktorého došlo k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho,
ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho a urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom a následkom
je zásah do ľudskej dôstojnosti. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že je možné, že konanie žalovanej smerovalo
aj k tomu, aby žalobkyňa sama ukončila pracovný pomer so školou ako zamestnávateľom, čo je možné
konštatovať z výroku žalovanej uvedeného v stanovisku. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 13 ods.

3 Zákonníka práce, § 2a ods. 1, 4, 7 z. č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), ďalej na § 11, § 13 Občianskeho zákonníka.

3.1. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že riaditeľka ZŠ SNP 5 Šurany

na pracovnej porade dňa 6.3.2017 informovala prítomných o prednese primátora mesta Šurany na
Mestskom zastupiteľstve o tom, že opäť mala byť podaná na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka sťažnosť ohľadom rekonštrukcie elektroinštalácie v A pavilóne a jazykového kurzu pre žiakov 2.
stupňa ZŠ SNP 5 Šurany vykonávaných na ZŠ SNP 5, Šurany v roku 2015, pričom hlavná kontrolórka
sťažnosť už po niekoľkýkrát preverila a uviedla, že je neopodstatnená. Informovala, že primátor ďalej

uviedol, že bolo zistené, že anonymný sťažovateľ s nickom H. a G.. C. X. je tá istá osoba. Informovala, že
mesto zvažuje právne kroky voči tejto osobe, nakoľko poškodzuje dobré meno nielen školy, ale aj mesta.

3.2. V zmysle uvedeného bodu zápisnice písmeno b) sa o slovo prihlásila žalovaná a predniesla
stanovisko zamestnancov ZŠ SNP 5 v Šuranoch k situácii na ZŠ, ktoré tvorí prílohu uvedenej zápisnice,

ktoré stanovisko znie nasledovne: „My, kolektív učiteľov ZŠ SNP 5, sa chceme vyjadriť k situácii na našej
škole a sťažnostiam kolegyne X., ktoré opakovane predkladá rôznym úradom a s ktorými sa absolútne
nestotožňujeme. Kolegyňa narúša svojimi sťažnosťami dobré meno školy, atmosféru na pracovisku
a s jej názormi na rôzne záležitosti nesúhlasíme. Jej činnosť nepriamo ovplyvňuje vyučovací proces
a činnosť vedenia školy, ktoré je vystavované neustálym kontrolám a nútené vypracovávať smernice

k rôznym pracovným úlohám. Sústavne v sťažnostiach zameriava pozornosť len na vykonštruované
negatíva chodu školy a poškodzuje imidž školy na verejnosti i na inšpekčnom úrade. Už v čase jej
zastávania funkcie sme trpeli rôzne nespravodlivosti, strach a spísali sme o tom petíciu v roku 2014.
Vždy sme pociťovali od nej nadradené arogantné správanie a dávala nám najavo ľudské a profesionálne
podceňovanie. Využívala prístup k podriadeným z pozície sily a neprofesionálne riešenie svojich úloh.

Napríklad: Kolegyni dala podpísať nevyplnený hospitačný záznam, vtrhla do triedy a začala robiť
poriadok na hodine, ktorá prebiehala normálne. Takmer všetci, ktorí tu pracujú viac rokov by jej mohli
vyčítať rôzne krivdy z minulosti a napriek tomu ju akceptujeme ako kolegyňu. Služobne mladšie kolegyne
sú takisto znechutené jej záškodníckym správaním. Naplnil sa ale i náš kalich trpezlivosti s ňou. Cieľom
jej sťažností je zrejme snaha o škodenie súčasnému vedeniu, pretože nikdy sa neprišla sťažovať priamo

a ani na poradách nepredniesla žiadne konštruktívne návrhy na zmeny. Jej nelojálnosť a negatívne
počínanie v práci je zrejmé i v súčasnosti. Vynáša interné záležitosti viazané mlčanlivosťou a služobným
tajomstvom. Na Pedagogickej rade prejavila nesúhlas s celým kolektívom skúsených učiteľov, keď
obhajovala maximálne nevhodné správanie problematickej žiačky svojej triedy a bagatelizovala vážnosť
problému i vo vypracovanom posudku tejto žiačky. Kolegom zasahuje do udeľovania poznámok pri

porušovaní školského poriadku žiakom v jej triede. Neustále ignorovaním podnecuje kolegov, aby sa
tiež sťažovali a kritizovali chod školy. Domnievame sa, že týmito neopodstatnenými sťažnosťami sa
menovaná kolegyňa a jej manžel snažia zakryť prešľapy a porušovania zákonov v období, keď sama
zastávala vedúcu funkciu, nakoľko práve v tomto období nám ako zamestnancom školy napr. nebol
vydávaný cestovný príkaz, keď sme boli vyslaní na exkurziu, či inú pracovnú cestu a neboli nám

preplácané diéty. Bolo obdobie, keď sme nedostávali stravné lístky a nebolo možné odstravovať sa
v školskej jedálni. Niektorým kolegyniam nebolo umožnené čerpať dovolenku, bola im odpočítavaná
namiesto lekárskych vyšetrení a v čase PN, pričom ani nepodpísali doklad o jej žiadaní. Naopak pri
súčasnom vedení máme zatiaľ iba dobré skúsenosti s komunikáciou a môžeme asertívne prejaviť svojnázor. Pani riaditeľka je ústretová, dokáže prijímať nové podnety, podporuje nové nápady. Spolu so
zástupcami školy vytvárajú veľmi dobrú atmosféru v pracovnom prostredí, čo vnímame ako prvoradé pri
práci. Učiteľ je psychicky veľmi náročné povolanie, kde je nutnosťou vložiť do práce celého človeka. Pri

deťoch - tie sú alfou a omegou školy, je potrebné byť v dobrom psychickom stave. Učiteľ má ísť deťom
príkladom. Nie sme si istí, či človek s takýmto prístupom dáva dobrý príklad svojim žiakom. Táto situácia
ovplyvňuje verejnú mienku o škole a nechceme si predstaviť, čo si môžu myslieť rodičia. Sme kvalitná
škola a celý pedagogický zbor má veľmi dobré vzťahy, ktoré treba udržiavať a nie ich ničiť, najmä pre
pokoj a dobre vykonanú prácu s deťmi. Ak menovaná kolegyňa nie je stotožnená s terajším smerovaním

školy, bolo by vhodné, aby zvážila svoje ďalšie pôsobenie na škole.“

4.1. Ďalej prvoinštančný súd zistil, že s vyššie uvedeným stanoviskom vyjadrili súhlas nasledovní
zamestnanci svojím podpisom, a to: O. X., O. Q., Y. O., H. M., O. H., W. H., L. O., F. W., X. T., P. X., N.
C., D. N., D. X., D. I., T. P., P. P., F. X., U. P., B. W., P. T., X. Q., Y. P., Q. P., U. O. a S. Q..

4.2. Z výňatku zo zápisnice z XXII. riadneho zasadania Mestského zastupiteľstva v Šuranoch konaného
dňa6.4.2017o13.00hod.nastrane673malsúdpreukázané,ževzmysle13.boduprogramujeuvedený
otvorený list pedagógov a zamestnancov ZŠ SNP 5 Šurany, ktorý predložila P.. N. C., učiteľka ZŠ SNP
5 Šurany, ktorý list je pripojený k zápisnici, a ktorá žalovaná prečítala stanovisko zamestnancov ZŠ SNP
5 Šurany k situácii na škole.

4.3. Považoval ďalej za preukázané, že G.. C. X. žiadal o sprístupnenie informácie - zaslanie úplnej
zápisnice zo zasadnutia poslancov mestského zastupiteľstva aj s prílohami, na ktorej bolo schválené
vykonanie rekonštrukcie elektroinštalácie v A budove ZŠ SNP 5 Šurany v roku 2014, schválenie
poverenia riaditeľky školy vykonaním výberového konania a vyčlenením finančných prostriedkov mesta

na vykonanie danej rekonštrukcie, pričom žiadal informácie zaslať na emailovú adresu A.. Ďalej sa
tam nachádzala reakcia na odpoveď Mestského úradu Šurany, zároveň G. C. X. žiadal o sprístupnenie
informácie - zaslanie kópie kontroly kurzov anglického jazyka konaných v dňoch 19.-23.1.2015 a
2.-6.11.2015ZŠSNP5Šurany.TaktiežG..C.X.žiadalosprístupnenieinformácie,ktobolprijatývobdobí
od 1.7.2014 do 28.2.2017 na miesto údržbára v základnej škole SNP 5 Šurany, ktorá je v zriaďovacej

pôsobnosti Mesta Šurany v rámci projektu „Základná škola, ul. SNP č. 5 Šurany II etapa“ ITMS č.
22110120686 sa vytvorilo jedno pracovné miesto obsadené mužom. Keďže je to miesto financované
peniazmizEÚžiadal,abymuboliuvedenéinformácieposkytnuté.Následnežiadalosprístupneniekópie
výsledkov kontroly vykonané Mestom Šurany na základe odstúpeného podnetu na vykonanie kontroly z
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka evidovaného k ich spisovému číslu 3236/2015-021-90-

PO a kópiu výsledkov kontroly vykonanej Mestom Šurany na základe odstúpeného podnetu na
vykonanie kontroly z MPRV evidovaného k ich spisovému číslu 3958/2015-021-131-PO. Ďalej sa tam
nachádzalo emailové podanie adresované Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od
adresáta s nickom F.. Ďalej upozornenia pre hlavného kontrolóra Mesta Šurany na porušenia zákonov,
VZN Mesta Šurany, podmienok pre čerpanie nenávratného príspevku na zateplenie budov v používaní

ZŠ SNP 5 Šurany, príspevku na vytvorené pracovné miesto vzniknuté v dôsledku zatepľovania budov
od adresáta s nickom F..

4.4. V ďalšom obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol obsah výpovede
žalobkyne a žalovanej z pojednávania konaného dňa 25.10.2017.

5.1. Po vykonanom dokazovaní dospel prvoinštančný súd k záveru, že nebola daná pasívna procesná
legitimácia žalovanej. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, keď žiadala, aby sa žalovaná ospravedlnila žalobkyni za neoprávnený zásah do
jej práva na ochranu osobnosti spôsobenú nepravdivými, nepresnými a skresľujúcimi tvrdeniami o

osobe žalobkyne citovanými v zmysle Stanoviska zamestnancov ZŠ SNP 5 v Šuranoch k situácii
ZŠ na pracovnej porade na Základnej škole SNP 5, Šurany dňa 6.3.2017 a na zasadaní Mestského
zastupiteľstva v Šuranoch konaného dňa 6.4.2017 o 13.00 hod, ktoré verejné ospravedlnenie mala
žalovaná učiniť na pracovnej porade konanej na Základnej škole SNP Šurany a na zasadaní
Mestského zastupiteľstva v Šuranoch bezprostredne nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku. Zároveň

sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej o zaplatenie 5 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.5.2. V konaní nebolo sporné, že bolo spísané stanovisko zamestnancov ZŠ SNP 5 v Šuranoch k situácii
na ZŠ, keď uvedené stanovisko podpísalo 25 zamestnancov školy a to konkrétne O. X., O. Q., Y. O.,
H. M., O. H., W. H., L. O., F. W., X. T., P. X., N. C., D. N., D. X., D. I., T. P., P. P., F. X., U. P., B. W., P.

T., X. Q., Y. Q. P.. Taktiež nebolo sporné, že vyššie uvedené stanovisko prečítala na pracovnej porade
dňa 6.3.2017 konanej na Základnej škole SNP 5 Šurany a na zasadaní Mestského zastupiteľstva v
Šuranoch konaného dňa 6.4.2017 žalovaná, o čom svedčia aj predložené vyššie uvedené zápisnice ako
aj samotné výpovede strán sporu.

5.3. V prejednávanej veci je nespornou skutočnosť, že žalovaná nebola autorkou predmetného
stanoviska, keď podľa obsahu stanoviska ako aj podľa podpisu osôb, ktoré stanovisko podpísali, išlo
o spoločné stanovisko viacerých zamestnancov Základnej školy SNP 5 v Šuranoch, ktorá skutočnosť
vyplýva aj z výpovede žalovanej, ktorá na pojednávaní konanom dňa 25.10.2017 vypovedala, že išlo
o kolektívne stanovisko, keď všetci kolegovia vyjadrovali svoj názor, dalo sa to na papier, názory
boli zaslané elektronicky emailom p. učiteľke T., ktorá bola slovenčinárkou, ktorá stanovisko spísala.

Žalovaná sa bránila tým, že uvedené stanovisko nediktovala, nespisovala, podpísala ho a na požiadanie
kolegov ako aj z pozície člena školskej rady a predsedkyne odborového orgánu školy prečítala tak
na pracovnej porade konanej dňa 6.3.2017 ako aj zasadaní Mestského zastupiteľstva dňa 6.4.2017.
Uvedené skutočnosti žalobkyňa nerozporovala, keď vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o
tom kto vypracoval uvedené stanovisko, ani o tom, či žalovaná podnecovala ostatných zamestnancov na

spísanie stanoviska, pričom vypovedala, že s kolegami sa normálne baví, nie je medzi nimi nevraživosť,
bežne sa bavia o súkromných a pracovných veciach až na skupinu zamestnancov, ktorí boli účastní na
vypracovaní stanoviska - T., I., C., O., M..

6.1. Prvoinštančný súd ďalej k predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti

uviedol, že prišlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny
vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej
strane znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom
uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom,

ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, alebo
odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávneného zasahujúceho do chránených
osobnostných práv. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i
bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia

žalovaného. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce posúdenie vecnej legitimácie strán sporu. Aktívnu
legitimáciužalobkynemalsúdnespornepreukázanúzoStanoviskazamestnancovZŠSNP5vŠuranoch
k situácii na ZŠ ako aj zo samotnej žaloby.

6.2. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej preukázanú nemal, pretože v konaní nebolo sporné, že nebola

autorkou predmetného stanoviska, keď išlo o kolektívne stanovisko 25 zamestnancov základnej školy,
ktorí v ňom spoločne vyjadrili svoj postoj k situácii na škole, pričom žalovaná uvedené stanovisko
prečítala na požiadanie kolegov ako aj zo svojej pozície predsedníčky odborového zväzu školy a členky
rady školy. Žalovaná nie je tá, ktorá zásah do osobnostných práv žalobkyne spôsobila, nie je daná jej
zodpovednosť (objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a nie jej daná ani jej vecná pasívna

legitimácia, keď z jej strany nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.

6.3. Riadne označenie všetkých strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou
podmienkou podaného návrhu a uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným
postupom súdu, ktorý si strana sporu zvolila, a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúcu sa

v neúspechu jej žalovaného návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalobkyňa sa
domáhala ochrany osobnosti zásahom do jej osobnostných práv na základe prečítaného stanoviska
zamestnancov ZŠ SNP Šurany k situácii na škole, v ktorého prípade podľa názoru súdu išlo o kolektívne
stanovisko zamestnancov, teda o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, teda nerozlučné procesné spoločenstvo na

stranežalovaných,pričomkeďnávrhsúdpodrobnenepreskúmavalpovecnejstránke,pretožetovtomto
štádiu konania nepovažoval za potrebné, keď žalobu zamietol z procesnej stránky.6.4. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 60, § 77 ods. 1 CSP.

6.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, s poukazom na § 262 odsek
1 CSP, keď žalovaná bola v spore v plnom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

7.1. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že
žalobkyňapreukázalapasívnulegitimáciužalovanej,pretoženastanoviskupredloženomžalobkyňoubol
aj podpis žalovanej a vyjadrila s ním súhlas. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná uvedené stanovisko
obsahujúce nepravdivé údaje o žalobkyni rozširovala ďalej aj jej slovným prednesom na pracovnej
porade a na mestskom zastupiteľstve. Žalovaná vyzvala ostatných kolegov, aby podpísali stanovisko,

ktorí ešte chcú stanovisko podporiť. Žalobkyni bolo predložené čisté stanovisko, nepodpísané. Žalovaná
nepreukázala to, že stanovisko prečítala len z dôvodu, že bola o to požiadaná alebo že sa v ňom
nenachádza žiadne ňou napísané slovo, alebo ho nediktovala. Žalobkyňa poukázala napr. na stanovisko
k vyplácaniu dovoleniek.

7.2. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom prvoinštančného súdu o tom, že ide o kolektívne stanovisko
zamestnancov, teda o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaná, teda nerozlučné procesné spoločenstvo na strane
žalovaných. Konštatovala, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie občana, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka

a bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či
išlo len o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie. Môže byť urobený ústne, písomne, alebo inak,
pokiaľ z tohto iného spôsobu je možné vyvodiť jeho zmysel a význam.

7.3. Poukázala ďalej na teóriu procesného spoločenstva s tým, že rozhodujúcim kritériom je povaha

predmetu konania. V tomto prípade podľa názoru žalobkyne ust. § 11 a nasl. OZ nevyplýva, že predmet
konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči žalovanej. Nerozlučné spoločenstvo
účastníkov je uvedené v § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti,
že rozsudok sa musí vzťahov na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony
jedného z nich i pre ostatných. O takéto nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok a

dôsledok rozsudku vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného
práva ide právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov.

8.1. Použitie kritického stanoviska opierajúce sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný nepravdivý údaj,

predstavuje spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti,
pričom tu ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude obvykle mať nepriaznivé dôsledky
pre takto postihnutú osobu čo do jej postavenia v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by žalovaná preukázala pravdivosť tvrdení uvedených v stanovisku, s ktorými súhlasila a ktoré
slovne (slovným prejavom) ďalej rozširovala, a to ani listinným dôkazom a ani svojou výpoveďou na

pojednávaniach v konaní. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na strane
žalovaného. To konkrétne v prípade zásahu do cti žalobcu znamená, že žalovaný musí dokázať, že jeho
tvrdenie je pravdivé.

8.2. Žalobkyňa pripomenula, že nepoškodzovala imidž školy s poukazom na viaceré projekty, ktoré

realizovala pre školu. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že bol
zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Nevyžaduje
sa vyvolanie následkov. V ďalšom obsahu odvolania žalobkyňa uvádzala predpoklady zodpovednosti
(nemajetková ujma podľa § 11 OZ).

9. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila žalovaná,
a to súhlasom s odôvodnením napadnutého rozsudku a stotožňujúco vo vzťahu k vecnej správnosti
napadnutého rozsudku.10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebnépodľa§389ods.1písm.b/ac/vspojenís§391ods.1CSPzrušiťavecvrátiťprvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Uvedené závery

sa vzťahujú aj na právne normy procesného charakteru.

12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj

porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12.3. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
12.4. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).
12.5. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivýsúdnyprocespodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdnepatríaniprávo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13.1. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“, fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13.2. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.13.3. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13.4. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Právo fyzickej osoby dotknutej neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv na priznanie

občianskoprávnych sankcií uvedených v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka ako aj tomu
zodpovedajúca povinnosť zasahujúceho subjektu tvoria obsah zodpovednostného vzťahu medzi nimi,
ktorý vzniká po splnení všetkých náležitostí predpokladaných zákonom (existencia neoprávneného
zásahu objektívne spôsobilého zasiahnuť do osobnostných práv a príčinná súvislosť medzi zásahom a
ním vyvolaným ohrozením alebo porušením osobnostných práv).

15. Všeobecnému osobnostnému právu fyzickej osoby na ochranu osobnosti zodpovedá povinnosť
subjektu, ktorý do jej osobnostných práv neoprávnene zasiahol. Táto povinnosť má osobný charakter -
je spätá s osobou zasahujúceho subjektu. Fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté,
sa môže domáhať priznania zadosťučinenia iba voči tomu, kto do jej osobnosti neoprávnene zasiahol. Aj
súd v konaní o ochranu osobnosti môže uložiť povinnosť poskytnúť morálnu alebo materiálnu satisfakciu

výlučne iba zasahujúcemu subjektu. Pokiaľ subjekt, ktorý do osobnostných práv fyzickej osoby zasiahol,
zomrel, nemožno túto povinnosť uložiť, lebo smrťou zasahujúceho subjektu uvedená povinnosť zaniká
a neprechádza na iného (§ 460 a za použitia analógie (§ 579 ods. 2) aj §853 Občianskeho zákonníka).
Bolo by v rozpore s účelom zákona a podstatou práva na ochranu osobnosti, pokiaľ by túto povinnosť
bolo možné uložiť tomu, kto sa protiprávneho zásahu nedopustil (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3 Cdo 126/2011 z 16. apríla 2012).

16.1. Súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok v podstate na skutkovom zistení, že žalovaná
nebola autorkou predmetného stanoviska, že išlo o kolektívne stanovisko 25 zamestnancov základnej
školy, pričom žalovaná ho na požiadanie prečítala. V priamej súvislosti s tým, že rozsudok sa mal

vzťahovať na každého, koho sa týkalo spoločné kolektívne stanovisko zamestnancov, teda že išlo o
také práva a povinnosti, ktoré považoval za nerozlučné procesné spoločenstvo. Z obsahu dôvodov
napadnutého rozsudku smerujúcich k zamietnutiu žaloby odvolací súd považoval ako dôvod zamietnutia
žaloby skutočnosť, že žalobkyňa nezahrnula (nežalovala) všetkých, ktorí boli súčasťou kolektívneho
stanoviska, teda že ho podpísali.

16.2. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o tom, že išlo o nútené
procesné spoločenstvo, s dôsledkom zamietnutia žaloby, pretože žalobkyňa neoznačila za žalovaných
všetkých, ktorí stanovisko prednesené žalovanou podpísali. Záver prvoinštančného súdu bol predčasný
a nesprávny, pretože v tomto prípade nejde o nútené spoločenstvo.

17.1. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

17.2. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

17.3. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

17.4.Podľa§78ods.2CSPsúdžalobuzamietne,akniejesplnenápodmienkaúčastivšetkýchsubjektov
podľa odseku 1.

18.1. Odvolací súd uvádza, že z pohľadu úvah ohľadne charakteru procesného spoločenstva je

rozhodujúcim kritériom povaha predmetu konania. V tomto prípade ide o práva a ich ochranu, uplatnené
v súvislosťou so zásahmi do osobnosti žalobkyne. Základy zodpovednosti pri ochrane osobnosti dávajú
tušiť, že zásahmi, pri ktorých sa osoba môže domáhať ochrany svojej osobnosti bývajú dotknuté
subjektívne záujmy osoby, ktorými podľa jej vnímania bola subjektívne dotknutá. Zásah voči právamosoby môže vykonať jeden alebo viacerí škodcovia, jedným alebo viacerými skutkami. Nie je vylúčené,
že jedným alebo viacerými skutkami zasahujúcim do práv osoby budú zasiahnuté viaceré osoby
súčasne, pričom každá z nich môže zásah do jej práv posudzovať odlišne. Potom subjektívna kumulácia

na jednej sporových strán v súdnom konaní bude vyžadovať skúmanie charakteru previazanosti
spoločenstva, na tej ktorej strane sporu. Z hľadiska uplatnenia ochrany osobnosti na súde bude
smerodajný charakter procesného spoločenstva, ktorý je determinovaný aj hmotnoprávnym základom
ich „previazania“.

18.2. Na otázku, kto má plniť, treba odpovedať, že dlh má predovšetkým splniť dlžník. Ak je dlžníkov
viac, treba skúmať aj charakter, či ide o solidárny, delený alebo nedielny záväzok, čo môže dať
zároveň jasnejšiu odpoveď o aké spoločenstvo v súdnom konaní ide. V neposlednom rade je treba
rozlišovať procesné spoločenstvo a dôsledok jeho nerealizovania na jednej strane a charakter záväzkov
v hmotnoprávnej rovine na strane druhej.

19. Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných a
všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov
za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného. Právna úprava umožňuje
poškodenému domáhať sa náhrady škody od ktoréhokoľvek z poškodených, pretože funkciou pasívnej
solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môže požadovať náhradu škody od jedného

škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov.
Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa
účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). Táto zásada má základ v ustanovení
§ 511 Občianskeho zákonníka a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi

solidárne zodpovednými škodcami (§ 439 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ všeobecná úprava solidárnej
zodpovednosti (§ 511 Občianskeho zákonníka) počíta s tým, že ak nie je stanovené inak, sú podiely
spoločných dlžníkov rovnaké, ustanovenie § 439 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k nemu
ustanovením špeciálnym, spočíva v tom, že tomu zo škodcov, ktorý náhradu škody splnil, vzniká právo
požadovať náhradu škody od ostatných škodcov (regres) podľa miery ich účasti na spôsobenej škode.

20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho odôvodnení
z 12. septembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 110/2011 kde uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť, že pri
uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať
náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla

pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v
zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje
náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho
zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že

úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť
pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba
v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 110/2011.)

21.1. Teória a napokon po zmene civilného procesu (precíznejšie) aj zákon- Civilný sporový poriadok-
otázku procesných spoločenstiev rozpracováva tak, že z pohľadu subjektívnej kumulácie procesného
spoločenstva rozoznáva samostatné, nerozlučné a nútené procesné spoločenstvo.

21.2. Samostatné procesné spoločenstvo bude v civilnom procese pravidlom. Posúdenie otázky, o

aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu. Charakter procesného spoločenstva
je determinovaný charakterom predmetu konania, teda vlastne hmotnoprávnou úpravou. Samostatné
spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok
(povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. V zásade teda platí, že v konaní existuje toľko nárokov,
koľko je spoločníkov. O každom nároku preto možno rozhodnúť samostatne. Z hľadiska hospodárnosti

konania však súd bude spravidla rozhodovať v jedinom rozhodnutí vo veci samej, čo však nevylučuje,
aby sa napríklad o nároku jedného spoločníka rozhodlo čiastočným rozsudkom, prípadne rozsudkom
medzitýmnym. Pri procesnom spoločenstve samostatnom robí úkony (procesné či hmotnoprávne) každý
spoločník sám za seba. Nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného okrem seba, na rozdiel odspoločenstva nerozlučného (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 263 s.).

21.3. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu
spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva.
Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať
na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane (Števček. M, Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2016, 264 s.). O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z
povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak
povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou.

22.1. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovať možno v takýchto a obdobných
prípadoch samostatne aj jedného z viacerých hmotnoprávnych škodcov. Procesným dôsledkom takej

situácie je, že aj keď sa môže javiť z hmotnoprávneho vzťahu, že išlo o konanie viacerých subjektov,
ktorí by mali byť zaviazaní a zodpovední solidárne, uplatnenie nároku môže žalobca zúžiť aj len na jednu
osobu. Nešlo o nútené spoločenstvo. V tomto prípade bol žalovaným len jeden subjekt.

22.2. Dôležité je, aby súd vo fáze posudzovania procesného spoločenstva mal zodpovedané o čo v

konaní ide. Bude potrebné sa zaoberať ustálením toho, čoho a proti komu sa vlastne žalobkyňa žalobou
domáha ochrany. Až potom je možné pristúpiť k hodnoteniu charakteru hmotnoprávneho vzťahu medzi
viacerými škodcami a potom tiež vyhodnoteniu o aký charakter procesného spoločenstva ide.

23.1. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu

ohrozeného alebo porušeného práva.

23.2. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

24.1. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo
jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie

žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 486 s.).

24.2. Obsahom žaloby žalobkyne na viacerých miestach bolo tvrdenie, že „žalovanou bolo prednesené“
stanovisko. Tvrdenie, a teda aj modus zásahu do práv žalobkyne bol opakovaný v žalobe aj následne
na iných miestach s tým, že žalovaná stanovisko predniesla bez akéhokoľvek relevantného dôkazu,
ktoré by deklarovalo a potvrdzovalo pravdivosť a opodstatnenosť stanoviska. V ďalšom obsahu (napr.
na pojednávaní konanom dňa 25.10.2017) žalobkyňa uvádzala, že sa nestotožňuje so stanoviskom

zamestnancov. Odvolací súd poukazuje na potrebu tzv. „skutkovej izolácie“, ktorá je schopná odhaliť
podstatu žalovaného nároku. Na tomto mieste odvolací súd len poznamenáva, že treba odlišovať
skutočnosť napísania stanoviska (samostatným alebo spoločným konaním viacerých osôb), skutočnosť
jeho zverejnenia (publikácie), jeho prednesu alebo rozširovania. Koniec koncov vo všeobecnosti osoba,
ktorá predniesla nájdený nepravdivý dokument zodpovedá samostatne za akt jeho zverejnenia alebo

prednesenia, pokiaľ tento akt osoby spôsobil neoprávnený zásah.

25.1. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na potrebu ujasnenia, čo bolo podstatou tvrdeného
zásahu, ktorý zasiahol do tvrdených práv žalobkyne a až potom bolo (je) možné sa zaoberať otázkou
procesného spoločenstva. Rozhodujúce skutkové tvrdenia musí v rámci konania ustaľovať súd.

25.2. Obdobne to platí aj pre ustaľovanie žalobného petitu. Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa
neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť,
čohosanavrhovateľdomáha.Nováprávnaúpravaukladápovinnosťžalobcoviformulovaťžalobnýnávrh- petit. Ide o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť
jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať
ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno

považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu žalobným návrhom vymedzuje
predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka
materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku
rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (porovnaj aj ÚS ČR 1.233/97) in (Števček. M,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 487 s.).

26.1. Žalobkyňa v zastúpení právnym zástupcom v žalobnej žiadosti uviedla, že sa domáha
ospravedlnenia od žalovanej za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti spôsobený
nepravdivými,nepresnýmiaskresľujúcimitvrdeniamioosobežalobkynecitovanýmivzmysleStanoviska
zamestnancov Základnej školy SNP 5 v Šuranoch k situácii na ZŠ na pracovnej porade na ZŠ

SPN 5, Šurany dňa 6.3.2017 a na zasadaní Mestského zastupiteľstva v Šuranoch konaného dňa
6.4.2017 o 13:00 hodine, nasledovne: „ Ja - N. C. sa touto cestou verejne ospravedlňujem pani Mgr.
M. X. za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti spôsobený nepravdivým tvrdeniami
citovanými v zmysle stanoviska zamestnancov ZŠ SNP 5 v Šuranoch k situácii na ZŠ na pracovnej
porade na základnej škole SPN 5, Šurany dňa 6.3.2017 a na zasadaní Mestského zastupiteľstva v

Šuranochkonanéhodňa6.4.2017o13:00hodine“.Verejnéospravedlnenieježalovanápovinnáučiniťna
pracovnej porade konanej na Základnej škole, SNP 5, Šurany a na zasadaní Mestského zastupiteľstva
v Šuranoch bezprostredne nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobkyňa uplatnila
aj sumu vo výške 5.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Hoci poukázala na
ustanovenia osobitných predpisov, ktoré sa zaoberajú ochranou pred diskrimináciou, z obsahu žaloby

jednoznačne vyplývalo, že sa domáhala ochrany osobnosti vo vzťahu k jej kolegyni - žalovanej (nie k
zamestnávateľovi).

26.2. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu (teraz žaloby - pozn. odvolacieho súdu) je petit.
V ňom navrhovateľ (teraz žalobca - pozn. odvolacieho súdu) uvádza, ako by podľa jeho želania mal

súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej
súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o
návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit
je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/126/2011).

26.3. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu žalobnej žiadosti v súhrne s obsahom žaloby ako takej
vyplýva, že žalobkyňa žiada jednak ospravedlnenie za nepravdivé tvrdenia prednesené z predmetného
stanoviska a navyše žiada od žalovanej 5.000 eur ako nemajetkovú ujmu. Nemožno však bezpečne

(a vykonateľne zistiť), ktoré z vyjadrení uvedených v stanovisku mali byť nepravdivé a vo vzťahu ku
ktorým navrhuje žalobkyňa vydať rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť sa ospravedlniť. Bude
úlohou súdu prvej inštancie zákonným postupom odstrániť v súčinnosti so žalobkyňou nejednoznačnosť
žalobnej žiadosti tak, aby bol prípadný rozsudok vykonateľný a v súhrne so zásadou res iudicatae mohol
byť identifikovateľný rozsah veci rozhodnutej.

27. Postupom, pri ktorom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou uplatneného nároku, zamietajúc žalobu z procesného dôvodu, bolo žalobcovi porušené
právo na spravodlivý proces, lebo práve v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia dôsledkov
spočívajúcich v „nedostatku“ procesného spoločenstva neprišlo k vykonaniu ďalšieho dokazovania o

nároku žalobkyne, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28.1. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude riadiť právne záväzným názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP).

28.2. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (§ 396 ods. 3
CSP).29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).