Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113243307
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1113243307.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: R..

W.. B. W., I.. XX.XX.XXXX, Z.: V.. M. Č.. X, XXX XX Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uplatnený nárok žalobcu
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.12.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k
náhrade škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného a nesprávneho postupu polície v

priestupkovom konaní a nesprávneho a nezákonného postupu policajných orgánov pri vybavovaní jeho
žiadosti o preskúmaní jeho sťažnosti na postup policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty mimo
odvolacieho konania a to v celkovej výške 79 000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
žalovanej sumy počnúc od 16.12.2013 do zaplatenia.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 16.5.2005 ho policajná hliadka Cena 557, z ktorej jeden
policajt mal identifikačné číslo 12325 a ktorá jazdila na vozidle VW Golf S. W. XXXAM, krivo obvinila
zo spáchania dopravného priestupku, ktorý mal spáchať tým, že mal prekročiť maximálnu povolenú

rýchlosť o 13 km/h. Keďže maximálnu povolenú rýchlosť neprekročil, obvinenie odmietol a požiadal
hliadku o spoľahlivé preukázanie spáchania priestupku a tiež o certifikát radaru a spísanie zápisnice. Po
tejto žiadostimuhliadkaukázalasnímkuprednejkapotyjehovozidlasúdajomoprekročenejmaximálnej
rýchlosti. Pretože však radar bol viditeľne umiestnený na prednej časti policajného vozidla, takže jazdiac
predo ním hliadka nemohla rýchlosť jeho vozidla spoľahlivo zamerať, okamžite snímku považoval za
zmanipulovanú a trval na predložení certifikátu radaru a spísaní zápisnice. Na to m u policajti z hliadky
oznámili, že jeho požiadavkám sú ochotní vyhovieť jedine za predpokladu, že mu okamžite odoberú

vodičské oprávnenie, pričom sa následne bude musieť podrobiť preškoleniu a preskúšaniu v cene 20
000 Sk. Takéto konanie bolo nesporne v rozpore so zákonom (§ 22 zákona č. 71/1967 Zb., článok
2 ods. 2 a článok 17 ods. 2 Ústavy SR) a jednoznačne predstavovalo nesprávny a nezákonný úradný
postup polície. Vyhrážkami a hrubým nátlakom v situácii, ktorá bola pre žalobcu mimoriadne nevýhodná,
ho hliadka nakoniec proti vôli donútila podpísať súhlas s pokutou nezaplatenou na mieste. Súhlas za
danej situácie podpísal neslobodne a nedobrovoľne s tým, že na postup policajnej hliadky sa následne
sťažoval priamo ministrovi vnútra.

3. Sťažnosť na policajnú hliadku Cena 557 ministrovi vnútra podal ihneď po naštudovaní príslušných
predpisov listom zo dňa 29.7.2005, pričom mu zároveň podal aj žiadosť o zrušenie nezákonne
uloženej pokuty v rámci mimoriadneho opravného konania (t. j. v rámci preskúmania rozhodnutia hliadky
mimo odvolacieho konania). Minister však nevybavil ani jeho sťažnosť a ani jeho žiadosť. Vo vecimimoriadneho opravného konania mu iba úradník a riaditeľ ÚK MV SR listom č.p. UK-589/Sť-2005
zo dňa 7. 9. 2005 oznámili, že žiadosť o mimoriadny opravný prostriedok (o preskúmanie rozhodnutia
hliadky mimo odvolacieho konania) postupujú na KR PZ v Bratislave, ktoré ho najprv vyzve na úhradu

správneho poplatku. Preto, očakávajúc konanie o preskúmaní rozhodnutia policajnej hliadky mimo
odvolacieho konania vo veci údajného spáchania priestupku, čakal na výzvu na zaplatenie správneho
poplatku. Namiesto výzvy na úhradu správneho poplatku mu však dňa 11. 10. 2007, t. j. takmer po
2,5 roku, prišlo od exekútora, bývalého policajta V.. B. K., upovedomenie o začatí exekúcie zn. EX
3895/07 kvôli nezaplatenej pokute. Proti exekúcii okamžite podal námietky a to listom z 22. 10. 2007.

Okresný súd Bratislava 4 však v exekučnom konaní stále konal a rozhodoval iba v jeho neprospech
a to aj napriek skutočnosti, že riaditeľ KR PZ Bratislava plk. Z. súdu oznámil, že moja žiadosť o
preskúmanie rozhodnutia hliadky mimo odvolacieho konania na KR PZ nikdy postúpená nebola, čo
mal súd prinajmenšom považovať za dostatočný dôvod na preskúmanie zákonnosti vzniku exekučného
titulu. Túto skutočnosť B.. Z. oznámil súdu listom č.p. KRP-113-7/K-2009 zo dňa 20.3.2009, ktorý
bol súdu doručený už dňa 24.3.2009, no súd napriek tomu vo veci preverovania zákonnosti vzniku

exekučného titulu vôbec nekonal. Žalobca uvedenú skutočnosť zistil až nahliadnutím do súdneho spisu
zn. 37Er 2960/2007 na Okresnom súde Bratislava 4 dňa 13. 12. 2011. Následne žalobca podal listom z
27. 7. 2012 na GP SR trestné oznámenie na príslušných úradníkov MV SR, ktorí jeho žiadosť vybavili
tým, že mu oznámili, že ju postupujú na KR PZ Bratislava, a to pre dôvodné podozrenie zo spáchania
zločinu zneužitia právomocí verejného činiteľa spolupáchateľstvom a zároveň aj zločinu poškodzovania

cudzích práv spolupáchateľstvom. Z uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava zn. 1 Kn 83/13- 10 z 19.
4. 2013, ktorým jeho oznámenie KP Bratislava s konečnou platnosťou vybavila, sa dozvedel, že jeho
žiadosťsícezministerstvanapríslušnézložkypolíciepostúpenábola,avšakprepochybeniekonajúceho
príslušníka PZ sa ňou príslušný správny orgán nikdy nezaoberal.
4. Uvedeným uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava bol jednoznačne a nespochybniteľne

preukázaný nesprávny a nezákonný úradný postup polície v priestupkovom konaní, ktorý mal za
následok katastrofálne negatívne následky na vzťahy a pomery v rodine žalobcu, na výrazné zhoršenie
celkovej rodinnej atmosféry, na bezprecedentné zhoršenie jeho i manželkinho zdravotného stavu a tiež
osobného i súkromného života, mojej dobrej povesti a zároveň aj môjho spoločenského uplatnenia a
to všetko v dôsledku doteraz už deväťročného nezákonného policajného exekučného teroru a tyranie.

Políciavpriestupkovomkonanínepostupovalapodľazákona,alehoobišla,nevydalažiadnerozhodnutie
vo veci jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia policajnej hliadky mimo odvolacieho konania, nijaké
rozhodnutie v tejto veci ani nedoručila a tým porušila ústavu a zákony. Takýmto nezákonným a
protiprávnym spôsobom a postupom sa potom polícii podarilo získať právoplatný exekučný titul, hoci
podľa platných právnych princípov SR je v zmysle citovaných zákonných ustanovení takto získaný

exekučný titul v skutočnosti neplatný.
5. Deväťročnou policajnou exekučnou tyraniou a exekučným terorom bola žalobcovi a jeho rodine
spôsobená nemajetková ujma a majetkové škody nedozierného rozsahu, pričom tieto sa peniazmi
nedajú ani len oceniť a nieto ešte aj vyčísliť. Napriek nevyčísliteľnej hodnote nemajetkovej ujmy a
majetkových škôd, spôsobených žalobcovi a jeho rodine nesprávnym úradným postupom polície, sa

v zmysle ustanovení § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. pokúsil výšku nemajetkovej ujmy, spôsobenej
políciou na vzťahoch a pomeroch v jeho rodine, na jeho i manželkinom zdraví, tiež na jeho osobnom
i súkromnom živote, dobrej povesti a zároveň aj na jeho spoločenskom uplatnení stanoviť aspoň
symbolicky a to sumou 10.000.000,00 Eur. Pri stanovení majetkovej škody, t. j. škody na ušlom zisku
a na nákladoch na neoprávnene a nezákonne získaný exekučný titul žalobca vychádzal z nákladov

spôsobených nezákonne vedenou exekúciou vo výške 33,19 Eur (1 000 Sk) za nezákonne získaný
exekučný titul a vo výške 98,75 Eur (2 975 Sk) za doterajšie trovy nezákonnej exekúcie ako i z
predpokladaných ziskov, ktoré by dosiahol v prípade včas zrealizovanej rekonštrukcie rodinného domu
v súlade s podnikateľským zámerom (ubytovacie kapacity pre 9 osôb a prevádzky lekárne) v priebehu
rokov 2008 až 2010. Vedením exekúcie voči jeho osobe mu bolo zo strany bánk odmietnuté poskytnutie

úverových prostriedkov na rekonštrukčné práce, v dôsledku čoho bol nútený projekt realizovať s
vlastných finančných zdrojov čím došlo k značnému posunutiu ukončenia rekonštrukcie a v konečnom
dôsledkukuškodevpodobeušléhozisku.Tedaoneskorenímzačiatkupodnikateľskýchaktivítminimálne
o 4 roky prišiel o zisk vo výške 148 560 Eur (96 000 Eur zisk lekárne pri mesačných tržbách 25 000
Eur a pri mesačnom zisku 2 000 Eur z týchto tržieb a 52 560 Eur zisk z ubytovacích kapacít pri cene

ubytovania 12 Eur za noc a osobu a iba 50-percentnej obsadenosti ubytovania.
6. Celkovú nemajetkovú ujmu a majetkové škody, spôsobené nesprávnym a nezákonným úradným
postupom polície v priestupkovom konaní, teda aspoň orientačne a symbolicky vyčíslil sumou
10.148.691,94 Eur v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.7. Aj napriek nevyčísliteľnej ujmy vyzval listom zo dňa 11.12.2013 žalovanú zastúpenú MV SR na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu spôsobených škôd a nemajetkovej ujmy a uplatnil voči
žalovanej nárok na vyplatenie skromnej náhrady ujmy a spôsobenej škody vo výške 79 000,00 Eur.

Ministerstvo vnútra na jeho žiadosť do podania žaloby nereagovalo.
8. V podaní zo dňa 12.09.2014 doplnil svoju žalobu o špecifikáciu uplatneného nároku, ktorý mal
pozostávať z náhrady škody vo výške 10 000 Eur z dôvodu nesprávneho postupu polície a nezákonného
rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, z náhrady škody vo výške 50 000 Eur z titulu škody a
ujmy spôsobenej zverejnením informácií o exekúcii, ušlého zisku vo výške 19 000 Eur z plánovaných

podnikateľských aktivít. .
9. Podaním zo dňa 27.06.2016 žalobca zmenil petit a žiadal aby súd zaviazal žalovanú k náhrade 337
700 Eur titulom náhrady škody vo výške 187 700 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 150 000 Eur.
10. Skúmanie procesných podmienok
Žalovaná na základe podania zo dňa 11.02.2015 žiadala konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci
začatej (litispendencia). Návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 15C

145/2012 v ktorom vystupujú rovnaké sporové strany a predmetom konania je totožný nárok na náhradu
škody spôsobenej výkonom verejnej moci podľa zák. 514/2003 Z.z. odôvodnený rovnakými skutkovými
okolnosťami ako v danom prípade.
11. Z oznámenia žalobcu zo dňa 02.10.2015, ako vyjadrenia k podaniu žalovanej zo dňa 11.02.2015,
ako i z predloženého uznesenia č.k. 15C 145/2012-131 súd zistil, že konanie vedené pod sp.zn. 15C

145/2012. bolo na základe späťvzatia žaloby žalobcu zastavené uznesením súdu zo dňa 23.04.2015 č.k.
15C 145/2012-131, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2015, čím odpadli dôvody litispendencie
v súvislosti s predmetným konaním.
12. Vyjadrenie žalovanej
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaniami zo dňa 8.10.2015 a 09.02.2017, v ktorých namietala splnenie

zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku žalobcu. Uviedla, že medzi stranami nie je
sporné že žalobcovi bola uložená pokuta v blokovom konaní dňa 16.05.2005, že upovedomenie o začatí
exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2007 a že žalobca podal námietky voči exekúcii listom zo
dňa 22.10.2007.
V rámci svojho stanoviska uviedla, že žalobca si náhradu škody uplatnil tým titulom, že nijako nebola

vybavená jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v súvislosti s pokutou
uloženou v blokovom konaní dňa 16.05.2005. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania podal žalobca dňa 29.07.2005 spolu so sťažnosťou na policajnú hliadku, ktorá blokovú pokutu
ukladala. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 489023 nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2005.
Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho

konania ( § 84 ods.3 zák.č. 372/1990 Zb).
13. Podľa komentára k ustanoveniu § 83 ods. 3 zákona č, 372/1990 Zb. v systéme ASP1, zaplatením
pokuty sa blokové konanie končí a zákon o priestupkoch výslovne uvádza, že podať odvolanie proti
rozhodnutiu v blokovom konaní nie je prípustné. Proti blokovej pokute teda nemožno uplatniť riadny
opravný prostriedok, pretože zaplatením pokuty, prípadne podpísaním bloku na pokutu na mieste

nezaplatenú, je priestupok právoplatne prejednaný. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu
správneho aktu, ktorým sa autoritatívne zasahuje do subjektívnych práv páchateľa, a keďže sa proti
nemu nemožno odvolať, stáva sa právoplatným vydaním bloku. Do úvahy neprichádza ani použitie
mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 71/1967 Zb."), a to obnovy konania,

ani preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon
č. 372/1990 Zb. teda ani neumožňuje v prípade blokových pokút tieto preskúmať mimo odvolacieho
konania. Preto žalovaný považuje žalobu založenú na skutočnosti, že nijako nebola vybavená jeho
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania za neopodstatnenú, nakoľko zákon č.
372/1990 Zb., ako lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. takéto konanie správnemu orgánu

neumožňuje. Žalobca mal možnosť postupovať podľa vtedajšej účinnej právnej úpravy O. s. p. (piata
časť:Správnesúdnictvo,konanievočinečinnostiorgánuverejnejsprávy),čovšakneurobil.Zuvedených
dôvodov má žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná.
14. Žalovaná ďalej poukázala na to, že uplatnený nárok je premlčaný vzhľadom k tomu, že žaloba
žalobcu bola podaná dňa 17.12.2013 pričom žalobca sa o spôsobenej škode dozvedel už dňa

16.05.2005, kedy mu v blokovom konaní bola uložená bloková pokuta, t.z., že k premlčaniu nároku
došlo dňom 17.11.2008. Taktiež poukázala na to, že uznesením zo dňa 28.11.2016 súd pripustil zmenu
žaloby v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na sumu 150 000 Eur. Nakoľko
sumu 150 000 Eur si žalobca uplatnil až v roku 2016. túto považuje za premlčanú z dôvodov uvedenýchvyššie. Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v sume 150 000 eur je podľa žalovaného premlčaná aj
za predpokladu, že by sa vychádzalo z tvrdenia žalobcu o tom, že o nemajetkovej ujme sa dozvedel
až 27.04.2013, i keď s týmto tvrdením žalobcu žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí a má za to,

že akékoľvek nároky žalobcu boli najneskôr v roku 2011 premlčané z dôvodov uvedených vyššie. K
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania tiež žalovaná poukázala na skutočnosť, že upovedomenie
o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2007. Z obsahu predmetného upovedomenia je
jasné, v akej veci sa exekučné konanie vedie, nakoľko v predmetnom upovedomení o začatí exekúcie
je exekučný titul a jeho výška špecifikovaná jednoznačne rovnako aj osoba oprávneného a povinného.

Voči upovedomeniu o začatí exekúcie podal žalobca dňa 22.10.2007 námietky, ktoré boli exekútorovi
doručené dňa 24.10.2007. Z obsahu podaných námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie je
evidentné, že žalobca mal vedomosť o tom, z akého dôvodu je voči nemu vedené exekučné konanie.
Preto má žalovaná za to, že už dňom 11.10.2007, doručením upovedomenia o začatí exekúcie, žalobca
mohol predpokladať, že k zrušeniu blokovej pokuty nedošlo a z obsahu tohto upovedomenia mu podľa
žalovaného bolo zrejmé, v akej veci sa ho dané exekučné konanie týka. Preto má žalovaná za to, že

aj v prípade, že by začiatok plynutia premlčacej doby nebol rátaný odo dňa udelenia blokovej pokuty
(t. j. od 16.05.2005), ale až odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. od 11.10.2007, je
takýto nárok premlčaný. Rovnako je tomu aj v prípade, že by plynutie premlčacej doby bolo viazané
na zaslanie námietok voči exekúcii. V takom prípade by premlčacia lehota na podanie žaloby márne
uplynula dňom 23.10.2010 (keďže námietky žalobcu sú zo dňa 22.10.2007).

15. Okrem uvedeného, podľa § 68 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., cit: "Správny orgán nemôže
mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia "Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že po uplynutí doby 3 rokov od
právoplatnosti určitého rozhodnutia už nie je možné, aby došlo k jeho zrušeniu či zmene. Keďže žalobca
spolu so sťažnosťou na policajnú hliadku podal dňa 29.07.2005 aj podnet na preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania, najneskôr po uplynutí troch rokov od uloženia blokovej pokuty si musel byť
vedomý skutočnosti, že právoplatné rozhodnutie už nie je možné zmeniť ani zrušiť a keďže mu nebolo
doručené do troch rokov odo dňa uloženia blokovej pokuty žiadne rozhodnutie vo veci jeho žiadosti o
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, mohol a aj mal predpokladať, že v tejto veci nebolo
a už ani nebude rozhodnuté.

16. V prípade, že by nebolo prihliadané na ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. Zb.. ani na
námietku žalovanej, že žalobca mal postupovať podľa vtom čase platného a účinného O. s. p. cestou
správneho súdnictva, žalovaný má za to, že dňom 16.05.2008 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota
na uplatnenie akýchkoľvek nárokov titulom, ktorý je v súčasnosti predmetom žaloby žalobcovi plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie akýchkoľvek nárokov titulom, ktorý je v súčasnosti predmetom žaloby

(že nijako nebola vybavená jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania). Táto
lehota žalobcovi podľa žalovaného márne uplynula dňom 17.05.2011. Žalovaná v tejto súvislosti dodáva,
že ak mal žalobca za to, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 16.05.2005 nebol zákonný,
mohol a podľa žalovanej aj mal postupovať podľa vtedajšej právnej úpravy, piatej časti O. s. p. (správne
súdnictvo), čo však neurobil a nie podávať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, ktorý' nie je riadnym opravným prostriedkom a zákon použitie takýchto procesných inštitútov
(ako odvolanie či preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) pre blokové konania ani
neumožňuje. V tejto súvislosti žalovaná záverom dodala, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej
ujmy je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie
exekútora bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody žalovaná opakovane namieta nedostatok svojej

procesnej spôsobilosti konať v mene Slovenskej republiky v prejednávanej veci a to v časti týkajúcej sa
akýchkoľvek nárokov žalobcu v súvislosti s exekučným konaním.
17. Konanie pred súdom I. stupňa
V predmetnej veci súd po vykonanom dokazovaní v poradí I. rozsudku č.k. 18C 254/2013 zo dňa
22.05.2017 žalobu zamietol. Súd oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu posudzoval podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, keďže skutkové okolnosti
zakladajúce predpokladané právo na náhradu škody sa stali za účinnosti a platnosti vyššie uvedeného
zákona. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 3
ods.1) zákona č. 514/2003 Z.z. je kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok t.j. nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup ako právny základ nároku, existencia škody ( majetková

alebo nemajetková ujma) a príčinná súvislosť medzi právnym základom nároku a vznikom škody. V
danom prípade súd, na základe skutkových okolností uvádzaných žalobcom v konaní posudzoval ako
právny základ nároku žalobcu v súvislosti s uložením blokovej pokuty nezákonné rozhodnutie vo formeblokovej pokuty ako aj nesprávny úradný postup policajných orgánov pri ukladaní blokovej pokuty za
prekročenie povolenej rýchlosti.
18. V danom prípade podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody z dôvodu nezákonného

rozhodnutia neboli splnené, nakoľko rozhodnutie o uložení blokovej pokuty je právoplatné a nebolo
zrušené ani zmenené rozhodnutím iného orgánu. Právoplatným rozhodnutím o uložení blokovej pokuty
je súd viazaný s poukazom na ust. § 191 CSP (pred novelou procesného predpisu § 135 O.s.p.). V
tejto súvislosti súd uviedol, že podľa § 84 ods.3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu nie je
možné sa odvolať, obnoviť ho a ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. To znamená, že žalobca

ani svojou žiadosťou zo dňa 29.07.2005 ohľadom preskúmania blokovej pokuty mimo odvolacieho
konania nemohol dosiahnuť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, nakoľko zo zákona je takýto postup
vylúčený. Jedinými právnymi možnosťami preskúmania rozhodnutia vydaného v blokovom konaní bol
a je protest prokurátora a podanie žaloby na súd podľa § 247 O.s.p. Predpokladom postupu podľa
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. je tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby , že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Právo na súdnu ochranu predstavuje

základné ľudské právo garantované v čl. 46 Ústavy SR. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Preto ústavnoprávnym základom súdneho preskúmavania blokovej pokuty je čl. 46 ods. 2 v zmysle
ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa
obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevyužil

zákonom upravenú možnosť preskúmania rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, toto sa stalo
právne relevantným spôsobom podkladom pre exekučné konanie. Faktom je, že exekučné konanie bolo
v konečnom dôsledku zastavené ale nie pre nezákonnosť exekučného titulu ako to uvádza žalobca,
ale z dôvodu, že rozhodnutie o uložení blokovej pokuty nebolo vykonané v lehote do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na zaplatenie blokovej pokuty.

19. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty súd
mal za preukázané, že postup polície na základe sťažnosti žalobcu predmetom šetrenia zo strany
odboru kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorý sťažnosť žalobcu vyhodnotil
ako neopodstatnenú.. Samotné konanie o sťažnosti by však nemalo vplyv na existenciu rozhodnutia o
blokovej pokute aj pre prípad, žeby bola vybavená kladne a bolo by konštatované porušenie povinností

príslušníkovpolicajnéhozboru.Takátokonštatáciabymohlabyťvprospechsťažovateľavyužitávkonaní
o preskúmaní rozhodnutia podľa § 247 O.s.p. podaním žaloby o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol
subjekt poškodený na svojich právach.
20. Záverom súd uviedol, že v danom prípade právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené a nesprávny
úradný postup nebol v rámci šetrenia sťažností žalobcu konštatovaný. A ak aj sťažnosť žalobcu alebo

jeho podnet nebol v plnom rozsahu vybavený, táto okolnosť vzhľadom na vyššie uvedené nemala vplyv
na samotnú existenciu rozhodnutia ( blokovej pokuty) s ktorým bezprostredne súvisí uplatnený nárok
žalobcu a teda nemohla v žiadnom prípade zamedziť alebo obmedziť vykonateľnosť rozhodnutia.
21. Konanie pred odvolacím súdom
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového

súdu č.k. 18C 254/2013 zo dňa 22.05.2017 z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil titul,
ktorým si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé, že žalobca v konaní
nenamietal existenciu nezákonného rozhodnutia, za ktoré konajúci súd považoval rozhodnutie o uložení
blokovej pokuty zo dňa 16.05.2005, ale svoj nárok vyvodzoval len od nesprávneho úradného postupu.
Ten však nespočíval v postupe policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty, ako mylne uviedol súd

prvej inštancie, ale v tom, že KR PZ v Bratislave sa žiadosťou žalobcu o preskúmanie rozhodnutia
policajnej hliadky mimo odvolacieho konania nezaoberalo, nevydalo o nej žiadne rozhodnutie a tak
získalo právoplatný exekučný titul. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutkové tvrdenia
uvedené žalobcom v žalobe (č.l. 2 - .."polícia nepostupovala podľa zákona, obišla ho a nevydala žiadne
rozhodnutie o žiadosti žalobcu"), v doplnení žaloby zo dňa 12.09.2014 (č.l. 28 - .."škoda a ujma mi

bola spôsobená nezákonným a nesprávnym postupom K R PZ v Bratislave v spojitosti s nepravdivým
obvinením z údajného spáchania dopravného priestupku dňa 16.05.2005, a to konkrétne nezákonným
a nesprávnym úradným postupom KR PZ pri riešení žiadosti o preskúmanie blokovej pokuty mimo
odvolacieho konania a zároveň nezákonným a nesprávnym postupom KR PZ v Bratislave vo veci
exekučného konania"), ako aj v písomnom podaní nazvanom zmena petitu žaloby zo dňa 27.06.2016

(č.l. 166 - .."škoda a ujma mi bola spôsobená z dôvodu nečinnosti policajných orgánov vo veci mojej
žiadosti o preskúmanie nezákonného, i keď právoplatného, rozhodnutia policajnej hliadky o pokute,
teda nie samotným právoplatným rozhodnutím o pokute", č.l. 167 - .."dôvodom mojej žaloby, ako aj
priamou a bezprostrednou príčinou spôsobenej škody a ujmy nie je právoplatný blok na pokutu č. AA489023, pretože skutočným dôvodom žaloby, ako aj skutočnou príčinou spôsobnej škody i ujmy, je
nezákonný a nesprávny úradný postup polície vo veci môjho podnetu na preskúmanie rozhodnutia
hliadky o pokute v mimo odvolacom konaní") či stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa

17.03.2017 (č.l. 250 - .."škoda a ujma totiž nebola spôsobená samotným nezákonným rozhodnutím
policajnej hliadky, nesprávnym úradným postupom policajných orgánov v mimo odvolacom konaní,
ktorého dôsledkom bolo nezákonné exekučné konanie", č.l. 252 - .."konanie exekútora bolo priamym
dôsledkom nesprávneho úradného postupu polície v priestupkovom mimo odvolacom konaní, z čoho
následne nepochybne vyplýva, že bezprostrednou priamou príčinou vzniknutej škody a ujmy bol práve

a jedine nesprávny úradný postup policajných orgánov"). Z obsahu podania žalobcu zo dňa 29.07.2005
(č.l. 6) pritom vyplýva, že žalobca sa okrem sťažnosti na postup policajnej hliadky, dovolával aj zrušenia
rozhodnutia vydaného v blokovom konaní v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Rozhodnutie o blokovej pokute pritom patrilo do kategórie tých rozhodnutí, ktoré bolo možné preskúmať
mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. V tomto smere preto bol záver
konajúceho súdu na ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb., spočívajúci v tvrdení, že proti

blokovej pokute sa nebolo možné odvolať, podať návrh na obnovu konania a ani ho preskúmať mimo
odvolacieho konania nesprávne, nakoľko súdom prvej inštancie použitá citácia § 84 ods. 3 zákona č.
372/1990 Zb. bola účinná až od 01.02.2009. V čase spáchania priestupku žalobcom zákon č. 372/1990
Zb. stanovoval v súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty v blokovom konaní len jediné obmedzenie,
keď, proti nemu nepripúšťal možnosť podať odvolanie (§ 84 ods. 2); možnosť podať iné opravné

prostriedky, vrátane podnetu na prieskum mimo odvolacieho konania, nebola zo zákona vylúčená.
Uvedené napokon vyplýva i z obsahu odpovede UK MV zo dňa 07.09.2005, č.p. UK-589/Sť-2005, v
ktorej tento uviedol, že rozhodnutie o uložení blokovej pokuty nemôžu riešiť ako sťažnosť, ale len v
rámci postupu podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., t.j. žalobca môže žiadať o jeho preskúmanie mimo
odvolacieho konania, z dôvodu ktorého úrad kontroly ministerstva vnútra vrátil žalobcovi jeho podanie

(§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach). Súčasne však žalobcovi oznámil, že túto
časť podania (ktoré nie je sťažnosťou) postupuje na KR PZ v Bratislave, ktorý považoval za nadriadený
správny orgán vo vzťahu k Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava III (č.l. 7). Vychádzajúc
z vyššie uvedeného konštatoval, že konajúci súd vykonaným dokazovaním nesprávne (skutkovo) ustálil
titul, resp. tituly, od ktorých si žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, tieto

následne vyhodnotil za nepreukázané a žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol; nezaoberal
sa pritom a nevyhodnotil žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup KR PZ v Bratislave spočívajúci
v absencii rozhodnutia o jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute mimo odvolacieho
konania.
22. Nové konanie na súde prvého stupňa

V súlade so záverom odvolacieho súdu prvostupňový súd opätovne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania (písomné vyjadrenia a stanoviská sporových strán, listinné dôkazy predložené súdu:
sťažnosť na policajnú hliadku zo dňa 29.07.2005, oznámenie MV SR zo dňa 07.09.2005, upovedomenie
o začatí exekúcie zo dňa 26.09.2007, spis ČVS: SKIS-10/OISZ-SV-2013 ohľadom podozrenia zo
spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s preskúmaním veci mimo

odvolacieho konania, sťažnostný spis MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby sp.zn. SKIS-
KO-SKUSS-Sť-978/2013,žiadosti o predbežné prejednanie nárokov zo dňa 20.1.2012, 17.12.2012,
06.09.2014, oznámenia o vybavení žiadostí zo dňa 11.07.2012, 17.05.2013, 08.01.2015, exekučný spis
37Er 2960/2007) a dospel k nasledovnému záveru.
23. V konaní nebola sporná skutočnosť o uložení blokovej pokuty žalobcovi policajnou hliadkou

dňa 16.05.2005, ani okolnosť podania sťažnosti ministrovi vnútra z dôvodu, nezákonného postup
policajtov pri ukladaní blokovej pokuty a žiadosti o povolenie mimoriadneho opravného prostriedku
zo dňa 29.07.2005, na základe ktorého žalobca očakával zrušenie uloženej blokovej pokuty. Žalobca
bol zo strany MV SR vyrozumený písomným prípisom zo dňa 07.09.2005 s tým, že tá časť jeho
podania týkajúca sa nezákonného postupu policajtov pri ukladaní blokovej pokuty, bude riešená ako

sťažnosť, pokiaľ ide o nesúhlas žalobcu s rozhodnutím o uložení blokovej pokuty táto bude postúpená
Krajskému riaditeľstvu PZ Bratislava na vybavenie v zmysle § 65 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Upovedomením o začatí exekučného konania EX 3895/07 zo dňa 26.09.2007 bol žalobca uzrozumený
o začatí exekučného konania voči jeho osobe na základe blokovej pokuty nezaplatenej na mieste zo
dňa 16.05.2005.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-10/OISZ-SV-2013 súd zistil, žalobca podal na neznámych
úradníkov MV SR trestné oznámenie z dôvodu zneužitia právomoci verejného činiteľa, nakoľko jeho
pôvodná sťažnosť a žiadosť o preskúmanie veci v mimo odvolacom konaní zo dňa 29.07.2005 ohľadom
nezákonného postupu policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty nebola doposiaľ vybavená.Uznesením úradu inšpekčnej služby zo dňa 06.03.2013 bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko
nebol daný dôvod pre začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku.
Zo zabezpečených listinných materiálov z ÚK MV SR bolo zistené, že hoci bol už predmetný sťažnostný

spis č.p. UK-589/Sť-2005 v zákonnej lehote skartovaný, podarilo sa dohľadať registratúrny denník, v
ktorom boli evidované písomnosti - podnety (sťažnosti) pod konkrétnym číslom ako aj údaje od koho
boli doručené, a zároveň sa v ňom uvádzali poznámky, akej veci sa podnet týka. ako bol vybavený, či
bol originál podnetu vrátený oznamovateľovi a kedy, príp. akému útvaru a kedy bol podnet postúpený.
Na základe vyššie uvedeného je v registratúrnom denníku uvedené, že sťažnosť oznamovateľa R.. W..

B. W. zo dňa 29.7.2005 adresovaná ministrovi vnútra SR bola na UK MV SR doručená dňa 30.08.2005
z Kancelárie ministra vnútra SR pod č.k. KM-288/Sť-2005. Ďalej zo zaevidovaných záznamov v
registratúrnom denníku vyplýva, že dňa 5.9.2005 bola predmetná sťažnosť pridelená p. K., ktorý
následne dňa 7.9.2005 zaslal odpoveď spolu s originálom sťažnosti p. R.. W.. B. W. a zároveň dňa
7.9.2005 postúpil kópiu sťažnosti oznamovateľa na KR PZ Bratislava spolu s kópiu bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 489023 zo dňa 16.5.2005 vystavenú na meno oznamovateľa aj s listom,

ktorým bol oznamovateľ oboznámený z UK MV SR zo dňa 7.9.2005, že časť jeho podania ktorá je
sťažnosťou, bola postúpená na vybavenie KR PZ Bratislava, v ktorom sa tiež uvádza, že i napriek tomu,
že samotné namietané rozhodnutie o uložení blokovej pokuty sa nemôže riešiť v sťažnostnom režime,
nakoľko rozhodnutie vydané v správnom konaní možno riešiť iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o
správnom konaní č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a to konkrétne v zmysle ustanovenia § 65

zákona č.71/1967 Zb. môže žiadať preskúmanie veci v mimo odvolacom konaní a z tohto dôvodu časť
podania bola v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 zákona o sťažnostiach v prílohe vrátená oznamovateľovi.
Pričom tento postup ÚK MV SR bol založený na ust.§ 4 ods.1 písm.c) zákona o sťažnostiach z ktorého
vyplýva, že za sťažnosť sa nepovažuje podanie , vybavenie ktorého je upravené osobitným predpisom,
v danom prípade zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Avšak i napriek uvedenému, bolo podanie oznamovateľa R.. W.. B. W. aj v tejto časti postúpené KR
PZ BA, ktoré je najbližšie nadriadeným správnym orgánom vo vzťahu k Okresnému riaditeľstvu PZ
Bratislava III. Zároveň však bol oznamovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným upozornený na skutočnosť,
že toto konanie je spoplatnené a že bude vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku a v prípade, že
by ho neuhradil, vo veci konané nebude.

Vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa postúpenia sťažnosti ohľadom prešetrenia hodného správania
policajtov, tak i podania v časti týkajúcom sa mimo odvolacieho konania na KR PZ BA potvrdzuje
doručovacia kniha z roku 2005 UK MV SR. do ktorej sa zaznačujú údaje týkajúce sa korešpondencie
medzi jednotlivými útvarmi (dátum, číslo spisu, meno príjemcu, potvrdenie prevzatia podpisom). V tejto
je pod kolónkou deň uvedený dátum 13.09.2005. v kolónke ..číslo spisu" uvedené č.p. UK-589/Sť-05.

v kolónke ..meno príjemcu" je uvedený útvar KR PZ BA a v kolónke "potvrdenie" sa nachádza parafa
osoby, ktorá bola oprávnená na. preberanie týchto písomností za jednotlivý útvar.
Zo sťažnostného spisu č.p. KRP-422/K-Sť-2005, do ktorého bolo vyšetrovateľkou OISZ UIS SKI
MV SR osobne nahliadnuté na odbore sťažností KR PZ Bratislava a ktorého kópia bola kompletne
vyhotovená zo spisového č.k. ČVS: SK1S-45/1S-1-SV-2010 vyplýva, že na základe postúpenej

sťažnosti oznamovateľa na neoprávnený postup policajtov Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ
Bratislava III. (ďalej len OR PZ BA III) zo dňa 29.7.2005. ktorá bola KR PZ BA riadne dňa 14.9.2005
doručená spolu s prípisovým listom o postúpení a listom zaslaným ÚK MV SR oznamovateľovi o
postúpení jeho sťažnosti KR PZ BA.
KR PZ BA následne podľa čl. 6 ods.3 N MV SR č.28/2004 poverilo na prešetrenie sťažnosti Okresné

riaditeľstvo PZ Bratislava III (ďalej len OR PZ BA III), ktorému bolo uložené zabezpečiť prešetrenie
sťažnosti v časti týkajúcej sa nevhodného jednania policajtov. Súčasne však OR PZ BA III bolo uložené
zabezpečiť vybavenie časti podania dotyčného týkajúcej sa nesúhlasu s blokom na pokutu nezaplatenú
na mieste v mimo odvolacom konaní príslušným orgánom".
Zápisnicou podľa § 18 ods. l zákona č. 152/1998 Z.z. o prešetrení sťažnosti R.. W.. B. W. na postup

policajtov ODI OR PZ BA III zo dňa 13.10.2005 bolo zistené, že svojím postupom príslušníci PZ z ODI
BA III. neporušili zákony ani podzákonné normy, pričom v závere predmetnej zápisnice bola sťažnosť
vyhodnotená ako neopodstatnená, o čom bol následne oznamovateľ listom z KR PZ Bratislava zo dňa
14.10.2005 písomne informovaný pod č.p.: KRP-422/K-Sť-05 Zn. o čom svedčí aj doručenka o prevzatí
oznámenia adresátom R.. W.. B. W. zo dňa 24.10.2005. Avšak o vyššie uvedenom oboznámení sa s

výsledkami šetrenia z KR PZ BA týkajúceho sa sťažnosti, v ktorej vyjadruje oznamovateľ nespokojnosť
s postupom policajtov ODI OR PZ BA III. týkajúcich sa riešenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky dňa 16.5.2005 v Bratislave na Račianskej ulici a ich konania, sa nikde vo svojom
trestnom oznámení nezmieňuje.Zároveň na KR PZ Bratislava bolo vyšetrovateľkou PZ OISZ nahliadnuté aj do spisového materiálu
vedeného pod Č.p.: KRP-113/K-2009, z ktorého boli tiež vyhotovené aj fotokópie listín. Z týchto okrem
iného vyplýva, že dňa 05.03.2009 bola pod č.p.: SK1S-342/00-2009 zo Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby MV SR postúpená žiadosť OS BA IV pod č.p. 37 ER 2960/07. EX3895/07 vo veci exekúcie
oprávneného: KR PZ BA proti povinnému: R.. B. W.. V.. M. Č..X. Bratislava zo dňa 26.2.2009 na KR
PZ BA k č.p.: KRP-422/K-Sť-2005. Následne pod č.p. KRP-113/K-2009 zo dňa 11.3.2009 bola zaslaná
žiadosť o podanie správy do rúk riaditeľa na OR PZ BA III ohľadom oznámenia, či vo veci bolo vykonané
mimo odvolacie konanie a ako bolo vo veci rozhodnuté (ak nebolo vykonané mimo odvolacie konanie,

je potrebné uviesť z akého dôvodu) a či ...namietaná pokuta zostala v platnosti alebo bola zrušená". Z
OR PZ BA 111. bola dňa 12.3.2009 zaslaná odpoveď na žiadosť o podanie správy zo dňa 11.3.2009.
kde je uvedené, že dňa 26.9.2005 bola na OR PZ BAIII doručená sťažnosť R.. B. W. pod č. KRP-422/
K-S´T-2005, ktorej prešetrením bol poverený vtedajší riaditeľ ODI BA III. zároveň sa tu však uvádza,
že v ten istý deň bola postúpená na vybavenie na ODI BA III. pričom však v protokole neutajovaných
registratúrnych záznamov ODI BA III vedenom ku spisovej značke ORP-/DI-2005-III evidovanom pod

5/2004 v období september až október 2005 registratúrny záznam č.p. KRP-422/K-Sť-2005 zo dňa
19.9.2005 evidovaný nie je, a z dôvodu absencie podkladov nebolo možné spracovať informáciu, akým
spôsobom bola predmetná vec vybavená. Na základe uvedeného bola dňa 17.3.2009 zaslaná z KR PZ
BA žiadosť na Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave (ďalej len ..KDI BA") s dotazom, či bolo KDI BA
vo veci uloženia pokuty R.. B. W. vykonané preskúmanie predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho

konania podľa § 65 zákona č.71/1967 Zb. a s akým výsledkom (od roku 2005 do t.č.). Dňa 18.3.2009 bola
pod č.p. KRP-73/DI-DE-2009 z KDI BA zaslaná odpoveď na vyššie uvedenú žiadosť, kde sa uvádza, že
KDI BA nebol odo dňa spáchania priestupku do uplynutia zákonom stanovenej trojročnej lehoty, (resp.
ani po jej uplynutí) predložený podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania, smerujúci proti bloku
pokuty nezaplatenej na mieste č. AA 489023. ktorým bol vybavený priestupok spáchaný dňa 16.5.2005

R.. B. W..
Na podklade všetkých hore uvedených žiadostí a následných odpovedí bola dňa 20.3.2009 K.R PZ BA
zaslaná predmetná správa na OS BA IV. v ktorej sa okrem iného uvádza, že Podľa oznámenia úradu
kontroly zaslaného R.. B. W., podanie v tejto časti malo byť napriek uvedenému postúpené KR PZ
BA ako najbližšie nadriadenému správnemu orgánu vo vzťahu k OR PZ BA III. Podanie však v časti

týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania na KR PZ BA k ďalšiemu konaniu
postúpené nebolo. Previerkou na OR PZ BA III a KDI BA nebolo zistené, že by tieto orgány v roku 2005
vec prejednávali v mimo odvolacom konaní a bolo by rozhodnuté o zrušení pokuty uloženej v blokovom
konaní.
Uvedený záver je konštatovaný aj v uznesení Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. 1 Kn 83/13-10 zo

dňa 19.04.2013, ktorým bola Sťažnosť voči rozhodnutiu úradu inšpekčnej služby zamietnutá ako
nedôvodná. Aj v tomto uznesení bolo konštatované, že zo spisového materiálu je zrejmé, že podanie
oznamovateľa z 29.07.2005 bolo Úradom kontroly MV SR dňa 07.09.2005 odstúpené na Krajské
riaditeľstvo PZ Bratislava. Dňa 19.09.2005 riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ pod sp. zn. KRP-422/
K-Sť-05 Zn zaslal podanie sťažovateľa z 29.07.2005 riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ Bratislava

III, pričom prešetrením sťažnosti na postup policajtov poveril riaditeľa ODI OR PZ Bratislava III, a
súčasne riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III uložil zabezpečiť vybavenie časti podania
týkajúcej sa nesúhlasu s blokom na pokutu nezaplatenú na mieste v mimo odvolacom konaní príslušným
orgánom. Akým spôsobom a či vôbec bola táto druhá časť podania sťažovateľa (podnet na preskúmanie
správneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania) napokon vybavená, nie je možné v archívoch

príslušných policajných zložiek zistiť. Nepodarilo sa teda vylúčiť, že časťou podania sťažovateľa
predstavujúcou podnet na preskúmanie právoplatného správneho rozhodnutia (rozhodnutia o uložení
pokuty v blokovom konaní) sa príslušný správny orgán nikdy nezaoberal.
Z obsahu exekučného spisu sp.zn. 37Er 2960/2007 konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
č.k. 21CoE 178/2014-129 zo dňa 26.08.2014 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bolo uznesenie,

ktorýmOkresnýsúdBratislavaIVzamietol návrhžalobcuakopovinnéhonaobnovukonaniavexekučnej
veci, zrušil a to z dôvodu, že podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Jedná sa o prekluzívnu lehotu
vzhľadom k čomu mal súd konanie ex offo zastaviť podľa § 57 ods.1 písm.b) Exekučného poriadku.

24. Právne zdôvodnenie
Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo
znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo
nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv.
zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo

nesprávny úradný postup.
25. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §3 ods.1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.
Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval nesprávnym úradným postupom príslušníkov PZ SR

v rámci rezortu Ministerstva vnútra SR. Za týchto tvrdených okolností aj pôvodne svoj nárok za účelom
predbežného prejednania uplatnil na Ministerstve vnútra SR (podanie zo dňa 20.01.2012). Preto ako
orgán oprávnený zastupovať žalovanú v predmetnom spore bolo Ministerstvo vnútra SR, bez ohľadu na
neskoršie tvrdenia žalobcu o participácii exekútora a exekučného súdu na vzniku škody, nakoľko tieto
skutkové tvrdenia neboli predmetom predbežného prerokovania nároku.

26. Podľa § 16 ods. 1) zák. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods.3) ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Žalobca si v rámci svoje žiadosti o náhradu škody zo dňa 20.01.2012 uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 200.000 Eur. Táto jeho žiadosť bola príslušným orgánom riadne predbežne prerokovaná.
Na ďalšie jeho žiadosti príslušný orgán - MV SR neprihliadal. Na základe tejto skutočnosti súd, pri

rozhodovaní o zmene žaloby na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016, pripustil zmenu len v časti
nemajetkovej ujmy, nakoľko majetková ujma nebola predmetom predbežného prejednania tak, ako to
vyžaduje zákon 514/2003 Z.z. v § 15 ako hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie nároku na súde a
preto zmenu žaloby v tejto časti nepripustil.
27. Zákon 514/2003 Z.z. upravuje dva právne základy pre uplatnenie nároku - škody spôsobenej

výkonom verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup.
Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla
ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s

rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s
uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce
sa vedenia konania.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania je možné dospieť k záveru, že nečinnosť policajných
orgánov pri vybavovaní jeho podania ohľadom sťažnosti a žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o uložení

blokovej pokuty zo dňa 29.07.2005 mimo odvolacieho konania, konštatovaná v samotnom uznesení
orgánu prokuratúry, napĺňa znaky skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu ako právneho
základu nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z..28. Pokiaľ ide o škodu ako následok nesprávneho úradného postupu, podľa názoru žalobcu, tento
nesprávny úradný postup bol v príčinnej súvislosti so vznikom ním konštatovanej a uplatnenej škody.
Žalobca svoj nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú výkonom verejnej moci uplatnil voči štátu prostredníctvom viacerých písomných žiadostí
adresovaných MV SR Vo svojej prvej žiadosti zo dňa 20.01.2012 si uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu policajnej hliadky a
nesprávneho úradného postupu úradníkov MV SR pri vybavovaní jeho sťažností a podnetov. Žiadosť
žalobcu bola vyhodnotená ako neoprávnená, ( odpoveď zo dňa 11.07.2012) z dôvodu, že nie je daný

právny základ pre priznanie náhrady škody podľa vyššie citovaného zákon nakoľko zo strany odboru
kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bolo listom zo dňa 14.10.2005 č. KRP-422/K-Sť - 05 Zn
žalobcovi oznámené, že jeho sťažnosť na postup príslušníkov policajnej hliadky pri ukladaní blokovej
pokuty nie je opodstatnená. I napriek zamietavému stanovisku MV SR žalobca na základe ďalších
písomných žiadostí (17.12.2012, 11.12.2013, 06.09.2014 opakovane požadoval náhradu nemajetkovej
ujmy a škody, pričom argumentoval totožnými skutkovými okolnosťami. Ako bolo vyššie konštatované

súd charakter a rozsah škody v predmetnom konaní ustálil ako nemajetkovú ujmu vo výške 200.000
eur. Pokiaľ ide o vznik a výšku nemajetkovej ujmy, túto je potrebné preukázať v súlade s podmienkami
podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. V súvislosti s jej uplatnenou výškou súd poukazuje na rozhodnutie NS
SR 3Cdo 19/2018 zo dňa 24.07.2018, ktorým bol prelomený zákaz retroaktivity a stanovený maximálny
limit pri určovaní nemajetkovej ujmy . Súd uviedol že, " ...ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003

Z.z. v znení zákona č. 517/2008 Z.z. bol stanovený minimálny limit výšky nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonnými rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 tohto zákona tak, že jej výška je "najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky"
za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. 16.2. V
zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. výška náhrady nemajetkovej

ujmy priznaná podľa § 17 ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobámpoškodenýmnásilnýmitrestnýmičinmipodľaosobitnéhopredpisu pričomosobitnýmpredpisom
sa tu podľa poznámky pod čiarou rozumie zákon č. 215/2006 z.). Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol
teda stanovený maximálny limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy pôsobenej rozhodnutím. ....Určenie
maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona

č. 412/2012 Z.z. tak. aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete
trestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí
ESĽP, ktorý ďalej zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť
zohľadnená výška náhrady , ktorá sa priznáva za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam
násilných trestných činov....". Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ by žalobca bol v konaní úspešný,

súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy bol viazaný závermi rozhodovacej činnosti ESĽP
a právnym názorom Najvyššieho súdu SR.
29. Okrem existencie právneho základu nároku a existencie škody, žalobca musí v konaní preukázať
aj príčinnú súvislosť. Ak nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (pri splnení
zákonom ustanovených podmienok na úspešnosť uplatnenia náhrady škody), ktoré je potrebné

charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť,
ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú
v peniazoch (uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2009, sp. zn. III. ÚS 328/09). Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať

nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce

časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti. Príčinou škody nie je skutočnosť, ktorá už je sama následkom. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.30. V danom prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
policajných orgánov pri preskúmavaní jeho sťažnosti mimo odvolacieho konania a vznikom škody,
nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali

tomu, žeby žalobca mohol dôvodne očakávať zrušenie blokovej pokuty ako výsledok preskúmania jeho
sťažnosti mimo odvolacieho konania. Výsledok preskumávacieho konania nie je možné prezumovať
len na základe tvrdených skutočností žalobcom o porušení právnych predpisov policajnou hliadkou pri
ukladaní blokovej pokuty, najmä ak výsledkom prešetrenia postupu policajtov a riešenia priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil/mal dopustiť žalobca, bolo konštatovanie,

že neboli zistené porušenia všeobecných záväzných predpisov ani interných predpisov ( list KRPR V
Bratislave č.p. KRP-113-7/K-2009 zo dňa 20.03.2009). Ďalej súd poukazuje aj na závery odvolacieho
súdu v exekučnom konaní, ktorý konštatoval, že exekučný titul bol vymáhateľný podľa zákona o
priestupkoch, v tom čase platnom a účinnom znení, len do troch rokov od lehoty určenej na ich zaplatenie
a preto exekučné konanie malo byť po uplynutí uvedenej lehoty súdom zastavené ex offo. Keďže
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené

kumulatívne a v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP § 262 ods. 1
CSP podľa zásady úspechu, keďže žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd z dôvodu
hospodárnosti konania jej nárok na náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.