Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513210403
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7513210403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ G.. B. T., narodený XX.XX.XXXX,
bytom H. L., R. XX, 2/ B.. Q. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. L., L.U. X, 3/ B.. D. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom H. L., L.U. X, 4/ B.. H. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, 5/ G. V.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, zastúpení JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1/ R.. B.. N. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom H.
L., L. XX, zastúpená JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Ďurkovská 45, Ruskov, 2/ D. G.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom H. L., A. XX/XX, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve

cesty cez priľahlý pozemok, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
22. septembra 2021 sp. zn. 7C/200/2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. septembra 2021 č.k.
7C/200/2013-231, okrem výrokov I. a IV., ktorými bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené a o
náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným 2/.

O d m i e t a odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. septembra 2021

č.k. 7C/200/2013, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby.

Žalovaná 1/ má proti žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 22. septembra
2021 č.k. 7C/200/2013-231 konanie voči žalovanému 2/ zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.).
Žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ v rozsahu 100% (výrok III.) a vo vzťahu
medzi žalobcami 1/ až 5/ a žalovaným 2/ náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal (výrok
IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd zriadil na pozemku parcela registra
„C“ KN č. 595/73, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice-okolie, odborom
katastrálnym, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná 1/ a pôvodne i na pozemku parcela registra
„C“ KN č. 595/63, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice-okolie, odborom
katastrálnym, vo vlastníctve žalovaného 2/ vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom a inak v šírke 3,5m v prospech žalobcov v zmysle geometrického plánu.

3. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. Bukovec, obec Bukovec,
okres Košice - okolie, pričom žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom97, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č. 576/5 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobkyňa
2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym
odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom 98, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN

č. 591- zastavané plochy a nádvoria a zároveň spolu so žalobcom 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX,
ako parcely č. 591 a 595/91 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia 4/ a 5/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom
na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom 1111, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č.

595/49 - zastavané plochy a nádvoria a pozemkov parcela registra „C” KN č. 595/49, 595/50 a pozemku
registra „C” KN č. 595/75, evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, odborom katastrálnym na
LV č. XXXX. Približne od roku 1960 postupne ako vlastníci užívali svoje nehnuteľnosti nerušene až do
roku 2008, dokedy bol prístup k ich nehnuteľnostiam bezproblémový. Mali záujem do budúcnosti riešiť
prístupovú cestu, na základe čoho žiadali pôvodného vlastníka parciel č. 595/63 a 595/73 U.S. Steel
Košice o odpredaj časti pozemkov na zabezpečenie prístupovej cesty. V roku 2008 žalobcovia spoločne

odkúpili parcelu č. 595/93, ktorá tvorila príjazdovú cestu, pričom mali záujem o odkúpenie aj časti parciel
č. 595/63 a č. 595/73, prípadne stať sa ich spoluvlastníkmi, avšak zo strany predávajúceho Základnej
organizácie OZ METALURG Energetika - U.S.Steel Košice Vstupný areál U.S.Steel Košice zastúpenej
jej predsedom p. T. nebol záujem o odpredaj z dôvodu, aby sa nedrobili parcely. Uviedli, že zo strany p.
T. v roku 2008 mali ústny prísľub, že prístup k ich nehnuteľnostiam bude bezproblémový a na základe

uvedeného spevnili na svojich parcelách prístupovú cestu betónovým podkladom a asfaltom. Žalovaná
1/ im listom zo dňa 14.06.2013 oznámila, že v prípade, ak z ich strany nebude zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez pozemok ležiaci na parcele č. 595/93, znemožní im prístup k ich
nehnuteľnostiam tým, že presunie bránu až na hranicu svojho pozemku. Nakoľko nemajú inú možnosť
prechodu k svojim nehnuteľnostiam, chcú aby súd vyriešil spornú otázku zriadením práva cesty cez

priľahlý pozemok v ich prospech. Právne žalobu neodôvodnili. Na preukázanie tvrdených skutočností
k žalobe predložili výpisy z listov vlastníctva, preukazujúcich ich vlastnícke právo, list žalovanej zo dňa
14.06.2013 označený ako Pokus o zmier - dohoda, návrh geometrického plánu s vyznačením možného
rozsahu vecného bremena, snímku z katastrálnej mapy a fotografiu chatovej oblasti Bukovec z knihy
Košice, rok vydania 1983.

4. V priebehu konania došlo k zmene v osobe žalovaného 2/ v súlade s ust. § 80 Civilného sporového
poriadku na základe právnej skutočnosti prevodu práv k pozemku parcela registra „C“ KN č. 595/63.
Následne medzi žalobcami a žalovaným 2/ došlo k mimosúdnej dohode ohľadne práva prechodu cez
pozemok vo vlastníctve žalovaného 2/, na čo žalobcovia reagovali späťvzatím žaloby voči žalovanému

2/ (na č.l. 157 spisu), voči čomu žalovaný 2/ nemal námietky. Žalobcovia naďalej zotrvali na žalobe o
zriadenie vecného bremena voči žalovanej 1/.

5. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že podľa LV č. XXX v k.ú. Bukovec, obec Bukovec,
okres Košice - okolie, žalobca 1/ je výlučným vlastníkom stavby - chaty so súp. číslom 97, nachádzajúcej

sa na parcele registra „C” KN č. 576/5 - zastavané plochy a nádvoria. Podľa LV č. XXX v k.ú. Bukovec,
obec Bukovec, okres Košice - okolie, žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou stavby- chaty so súp. číslom
98, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. 591- zastavané plochy a nádvoria. Podľa LV č. XXX v
k.ú. Bukovec, obec Bukovec, okres Košice - okolie, žalobcovia 4/ a 5/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
stavby - chaty so súp. číslom 1111, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. 595/49 - zastavané

plochy a nádvoria. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Bukovec, obec Bukovec, okres Košice - okolie je žalovaná
1/ je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ KN č. 595/73 druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere
226 m2.

6. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že pozemky v k.ú. Bukovec, na ktorých sa nachádzajú stavby

žalobcov zapísané na LV č. XXX ako chata so súp. číslom 97, na LV č. XXX ako chata so súp. číslom
98 a na LV č. XXX ako chata so súp. číslom 1111, nie sú bezprostredne susediace s pozemkom parc.
č. 595/73 vo vlastníctve žalovanej. Medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov, na ktorých sa stavby
nachádzajú a pozemkom vo vlastníctve žalovanej 1/ parcela č. 595/73 sa nachádza pozemok parcela
č. 595/93, pričom z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. Bukovec, vyplýva, že sa jedná o pozemok v

podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, medziiným i žalobcov 1/ až 5/. S pozemkom parcela č.
595/73 vo vlastníctve žalovanej 1/ priamo susedí miestna komunikácia.7. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2021 žalobcovia žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu, a
to v tom znení, aby súd určil, že žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností parcela registra „C“ KN č.
595/93 o výmere 298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v okrese

Košice-okolie, obec Bukovec, k.ú. Bukovec, zapísanej u OÚ Košice-okolie katastrálnym odborom
na LV č. XXXX, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve nerušeného
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak cez pozemok parcelu registra „C“ KN č. 595/73
o výmere 226 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese Košice-
okolie, obec Bukovec, k.ú. Bukovec, zapísanej OÚ Košice-okolie, katastrálnym odborom, na LV č.

XXXX, v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti, parcela „C“ KN č. 595/93 o výmere 298 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcou sa v okrese Košice-okolie, obec Bukovec,
k.ú. Bukovec, zapísanej OÚ Košice-okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v rozsahu podľa
geometrického plánu č. 1694/2020 zo dňa 07.12.2020, vyhotoveného spoločnosťou GEOmapping, so
sídlom Orgovánová 3, Košice, IČO : 35 069 406 a úradne overeného dňa 17.12.2020. Súd nepripustil
zmenu žaloby s odôvodnením, že ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, keďže žalobcovia sa touto zmenou

domáhajú už nie zriadenia, ale určenia existencie vecného bremena, pričom preukazovanie splnenia
zákonných podmienok nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, je odlišné
od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena súdom.

8. Na pojednávaní dňa 22.09.2021 žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu tak, že navrhli, aby

súd zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami a inak, cez pozemok parcelu registra CKN č. 595/73, o výmere 226 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese Košice - okolie, obec Bukovec, katastrálne
územie Bukovec, zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX,
v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti parcela CKN č. 595/93, o výmere 298 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v okrese Košice - okolie, obec Bukovec, katastrálne
územie Bukovec, zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č.
XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č. 1694/2020 zo dňa 07.12.2020, vyhotoveného spol.
GEOmapping, so sídlom Orgovánová 3, Košice, IČO: 35 069 406 a úradne overeného dňa 17.12.2020.
Žalobcovia sú povinní do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne uhradiť

žalovanej finančnú náhradu v sume 500,- Eur titulom odplaty za zriadenie vecného bremena in rem
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak. Súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 22.09.2021 pripustil navrhnutú zmenu žaloby.

9. Právne vec posúdil podľa ust. § 151n ods. 1 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

10. Súd konštatoval, že môže konštitutívnym rozsudkom zriadiť vecné bremeno v podobe práva
prechodu, pretože to pripúšťa zákon a žaloba je procesne prípustná. Takéto rozhodnutie súdu
predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a prichádza do úvahy len v
prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne stanovené a to : 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva (podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka), 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej
stavby na cudzom pozemku (podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), 3/ pri zriadení práva cesty
cez priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby (podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa
uzneseniaNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo2186/2003súdnemôžesvojímrozhodnutímzriadiťvecné
bremeno v iných prípadoch ako v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, a

to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom
na jeho riešenie.

11. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Citované zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom

pozemku s cieľom zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie cez priľahlý pozemok. Návrh na
zriadenie vecného bremena môže podať výlučne vlastník stavby, ktorý je aktívne vecne legitimovaný (ak
je vlastníkov stavby viac, žaloba musí byť podaná všetkými vlastníkmi) a žaloba smeruje proti vlastníkovi
pozemku, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. Uvedené vyplýva aj z toho, že sa
jedná o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje aktuálneho aj každého ďalšieho

vlastníka pozemku a zakladá právo cesty cez zaťažený pozemok súčasnému aj každému ďalšiemu
vlastníkovi stavby. Vecné bremeno na strane oprávneného je naviazané na vlastníctvo k stavbe.12. Pre úspech žaloby o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena musia byť splnené dve
základné hmotnoprávne podmienky. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva
cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku

vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je
vo vlastníctve inej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník pritom na mysli
nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k
verejnejkomunikácii(ceste),príp.kpozemku,zktoréhosamôžedostaťkverejnejkomunikácii.Priľahlým
pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero

pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v
prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky
zabezpečený prístup k verejnej komunikácii (pozri rozsudok NS ČR z 30. augusta 2005, sp.zn. 22Cdo
2317/2004). Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Nevyhnutnú
cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ však možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe.
Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku. Druhou podmienkou pre zriadenie

vecnéhobremenaspočívajúcehovprávestavbysúdomje,žeprístupkstavbenemožnozabezpečiťinak,
teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je výnimočným
(núdzovým) riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú
komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak
vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, je ochotný zriadiť právo cesty (a to či už vecné

alebo záväzkové) a vlastník stavby by uzavretie zmluvy odmietol.

13. Po zmene žaloby v zmysle návrhu žalobcov, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 22.09.2021, sa
žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej 1/ (parcelu registra
„C“KN č. 595/73), výlučne prospech každého vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely „C“ KN č.

595/93, o výmere 298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v okrese
Košice - okolie, obec Bukovec, katastrálne územie Bukovec, zapísanej Okresným úradom Košice -
okolie zapísanej na LV č. XXXX (jedná sa o pozemok, ktorý žalobcovia odkúpili od právneho predchodcu
žalovaného 2/) tzn. hoci žalobcovia 1/, 2/, 4/ a 5/ (neušlo totiž pozornosti súdu, že žalobca 3/ nie je
vlastníkom stavby) sú vlastníkmi stavieb -chát poznámka odvolacieho súdu (boli teda aktívne vecne

legitimovaní na podanie predmetnej žaloby), vecné bremeno nežiadali zriadiť za účelom prístupu k
stavbe (ktorá v takomto prípade musí byť v petite konkretizovaná), ale právo cesty žiadali zriadiť výlučne
k pozemku.

14. Nebola tak splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka, teda, že vecné bremeno v podobe práva prechodu a prejazdu cez priľahlý
pozemok možno rozhodnutím súdu zriadiť jedine v prospech vlastníka stavby.

15. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a nezaoberal sa (už)
tým, či boli splnené ďalšie podmienky zriadenia vecného bremena. t.j. či vlastník stavby je alebo nie je

zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a či je alebo nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná 1/ bola
v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

17. Proti tomuto rozsudku, vo výroku II. a III. podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ CSP, ako aj z dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP,
ako aj proti uzneseniu z 22.09.2021, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo a ktorým súd
nepripustil zmenu žaloby a navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a zrušil

aj právoplatné uznesenie z 22.09.2021, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, ktoré rozhodnutiu vo veci
samej predchádzalo.

18. Žalobcovia uviedli, že sú poväčšine potomkovia pôvodných užívateľov chát zamestnancov VSŽ
Košice, štátny podnik, ktorým bolo v 60. rokoch umožnené si riadne v stavebnom konaní na pozemkoch

VSŽ so súhlasom zamestnávateľa postaviť chaty, ktoré sa tam nachádzajú aj dnes a ku ktorým prístup
bol možný len cez pozemky VSŽ. Od roku 1960 sa postupne začala ich výstavba. Pred rokom 1989
všetky pozemky vlastnil štát a v správe ich malo VSŽ, štátny podnik. Jedinou prístupovou cestou
bola prašná cesta cez dnešné parcely 595/73, 595/127 a 595/93. Chata už súčasného vlastníka ažalobcu p. V. s manželkou, chata p. L., chata žalobcu p. C. s manželkou a chata ZO OZ KOVO,
sú už postavené. Uvedené vyplýva z fotografií predloženej súdu. Na mieste, kde stojí chata žalobcu
B.. T. je vidno, že prebiehajú zemné práce ako príprava na stavbu. Po tejto prašnej ceste chodili

všetci vlastníci už spomenutých nehnuteľností so súhlasom správcu VSŽ, štátny podnik. Pred rokom
1989 nebolo možné pozemky pod ani pred chatou a ani pod prístupovou cestou vlastniť. Následne
prešiel majetok VSŽ, š.p. privatizáciou a neskôr došlo k odpredaju spoločnosti U.S.Steel. Po odkúpení
pozemkov pod chatami sa žalobcovia dohodli s odborármi ZO OZ KOVO, že do svojho vlastníctva ako
5 podieloví spoluvlastníci odkúpia aj parcelu pod časťou prístupovej cesty, ktorá je teraz vedená ako

parcela č. 595/93. V roku 2008 teda žalobcovia parcelu 595/93 odkúpili. Kúpili ju za účelom, aby si
tam na vlastné náklady namiesto prašnej cesty zriadili asfaltovú príjazdovú cestu, čo sa stalo. Ostatná
časť prístupovej cesty sa nachádzala na parcelách 595/73 a 595/63, v tom čase tiež vo vlastníctve
právneho predchodcu žalovanej 1/ a žalovaného 2/ ZO OZ KOVO. Žalobcovia už v tom čase mali
záujem odkúpiť alebo cez vecné bremeno zlegalizovať právo prechodu a prejazdu aj tu. Keďže ich
záujem sa týkal parcely 595/63, odpoveď ZO OZ KOVO bola, že nebudú kúskovať parcely a že s

prechodom problém v budúcnosti nebude. V roku 2012 došlo k odpredaju parcely 595/63 žalovanej
1/. Od tohto momentu nerušené užívanie cesty od roku 1960 bolo žalovanou narušené, čo žalobcovia
uviedli aj v žalobe, pretože žalovaná bezprostredne po odkúpení tejto parcely narušila pokojný stav a
požadovala za užívanie cesty od žalovaných spolupodieľať sa na prekládke jej elektrickej rozvodnej
skrine a tiež požadovala zabezpečenie prístupu k svojej parcele aj zvrchu, cez pozemky žalobcov, hoci

jej nehnuteľnosti sa nachádzajú priamo pri hlavnej ceste. Má zabezpečený nerušený prístup ku všetkým
svojim nehnuteľnostiam a k vrchnej časti jej pozemku, ku ktorej požadovala prístup od žalobcov, sa vie
bez problémov dostať aj cez svoj pozemok. Okrem toho, zásah do užívania pozemkov vo vlastníctve
žalobcov by bol v rozsahu cca 60 m2 zjavne neprimeraný tomu, čo požadovali žalobcovia od nej 6 m2.
Z uvedeného dôvodu žalobcovia podali žalobu tak, ako je to zrejmé zo spisu.

19. Žalobcovia podaním zo dňa 12.07.2021 navrhli zmenu žaloby tak, aby súd rozhodol o určení, že
vecné bremeno už vzniklo vydržaním, jeho faktickým užívaním s vedomím a súhlasom pôvodných
vlastníkov ako predchodcov žalovanej 1/ a žalovaného 2/. Zodpovedalo to faktickému aj právnemu
stavu veci, tiež samotná žaloba sa argumentačne opierala o existenciu práva prechodu a prejazdu

od roku 1960 a aj žalobcovia zhodne takto vypovedali, že sa jedná o pôvodnú prístupovú cestu. V
takomto prípade sa odplata ani neurčuje práve z tohto dôvodu. Súd návrh na zmenu žaloby nepripustil,
dôvodom bolo, že doterajšie konanie nedávalo základ pre rozhodnutie o určení, či tu takéto právo
je alebo nie je. Žalobcovia zastávajú opačný názor. Proti uzneseniu však prípustné odvolanie nie je.
Toto uznesenie malo však vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a to nielen preto, že súd uznesením

zmenu nepripustil, ale aj preto, že o nepripustení zmeny súd rozhodol na tom istom pojednávaní, na
ktorom zamietol žalobu vo veci samej. Ak súd mienil zmenu žaloby uznesením zamietnuť, mal tak
urobiť buď vopred uznesením pred pojednávaním alebo, ak rozhodoval na pojednávaní, mal žalobcom
poskytnúť dostatočnú lehotu na vysporiadanie sa s týmto uznesením tak, aby mali dostatok času na
ďalšie procesné úkony vo veci, na navrhnutie ďalších svedkov a iných dôkazov, ako aj na úpravu

žalobného návrhu. Je síce pravdou, že žaloba bola podávaná už v roku 2013, k zmene zákonnej
sudkyne došlo až v roku 2019 a prvé vyslovenie predbežného právneho názoru bolo až 21.08.2020.
Tým, že súd na tom istom pojednávaní, konanom dňa 22.09.2021 zmenu žaloby nepripustil a zároveň
aj rozhodol vo veci samej, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uznesenie

trpí rovnakou vadou, a to nielen preto, že súd nepripustil zmenu, hoci doterajšie konanie poskytovalo
podklad pre takéto rozhodovanie, ale aj preto, že o ňom súd rozhodol na pojednávaní, na ktorom vzápätí
rozhodoval vo veci samej. Týmto postupom súd vyvolal nový súdny spor o vydržanie vecného bremena
medzi žalobcami a žalovanou, hoci úlohou súdu je spory riešiť a nie vyvolávať. Ak súd rozhodol, že
podklady doterajšieho konania neposkytujú priestor na rozhodnutie o vydržaní práva vecného bremena,

potom mal žalobcom poskytnúť dostatočnú lehotu na vysporiadanie sa s týmto uznesením tak, aby mali
dostatok času na ďalšie procesné úkony vo veci, na navrhnutie ďalších svedkov a iných dôkazov, na
úpravu petitu žalobného návrhu, ktorým sa malo rozhodnúť o zriadení vecného bremena do budúcna.

20. Súd pri zamietnutí žaloby vytkol žalobcom, že petit žalobného návrhu mal obsahovať a neobsahoval

stavby, ku ktorým sa vecné bremeno malo zriadiť. Okrem toho, čo je uvedené už vyššie, to, že mala byť
žalobcom po zamietnutí zmeny žaloby poskytnutá primeraná lehota, žalobcovia si dovoľujú poukázať
aj na to, že petit žaloby, ktorý sformulovala na pojednávaní 22.09.2021 zástupkyňa žalobcov, navrhoval
zriadiť právo vecného bremena k parcele 595/93 vo vlastníctve žalobcov a na tejto parcele sa nachádzacesta ako stavba, ktorá sa do katastra samozrejme nezapisuje, ale stavbou ako takou je. Z listu
vlastníctva č. 1220 k.ú. Bukovec vyplýva, že pozemok parcela č. 595/93 je vedený ako druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a spôsob užívania pozemku je dvor, čo je tiež možné považovať za stavbu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mohlo byť vecné bremeno zriadené aj k takejto stavbe a súd nemal
žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.

21. Právny zástupca žalovanej doručil do súdneho spisu vyjadrenie k zmene žaloby zo dňa 09.08.202,
z ktorého vyplynulo, že žalobcovia majú aj iný prístup k nehnuteľnostiam, čo mal potvrdiť navrhnutý

svedok, ktorý však nebol označený menom ani priezviskom tak, aby bol identifikovaný a aby sa
žalobcoviamohlinajehovýpoveďriadnepripraviť.Napojednávaniekonanédňa22.09.2021sadostavila
svedkyňa Y. G., predsedníčka ZO OZ KOVO Energetika - U.S.Steel Košice, organizačná jednotka
občianskeho združenia Odborový zväz KOVO, s ktorou sú žalovaní v súdnom spore, vedenom pred
rovnakým súdom pod sp.zn. 15C/1/2019. Zároveň to bolo práve ZO OZ KOVO Energetika - U.S.Steel
Košice, organizačná jednotka občianskeho združenia Odborový zväz KOVO, ktoré predalo žalobcom

pozemok parcela č. 595/93 pod časťou prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov. Je pravdou, že
predtým existovala aj iná prístupová cesta, využívaná žalobcami len občasne, napríklad v čase, keď si
hlavnú cestu rekonštruovali, dlhšia, nespevnená a vedúca priamo pred chatou ZO OZ KOVO Energetika
- U.S.Steel Košice, za ktorú svedkyňa koná. Spolu s odpredajom parcely 595/93 žalobcom, došlo
ale medzi ZO OZ KOVO Energetika - U.S.Steel Košice, organizačná jednotka občianskeho združenia

Odborový zväz KOVO a žalobcami k dohode, že žalobcovia už ani výnimočne ako prístupovú cestu
nebudú využívať práve cestu, vedúcu pred chatou ZO OZ KOVO Energetika. O to prekvapujúcejšie bolo
vyjadrenie danej svedkyne, že je to existujúca prístupová cesta aj k nehnuteľnostiam žalobcov a ak sa
po nej dnes nedá prejsť, je to len preto, že žalobcovia sami na jej konci vysadili tuje. Prečo potom ZO OZ
KOVO v roku 2008 odpredalo žalobcom práve časť prístupovej cesty na parcele 595/93, ak nie práve

táto cesta mala byť a aj bola ich prístupovou cestou. Keďže žalobcovia nevedeli, že ako svedok príde
vypovedať práve Y. G., nevedeli sa na jej výsluch dostatočne pripraviť. Napriek tomu súd jej výsluch
pripustil. Žalobcovia majú za to, že v návrhu na výsluch svedka je potrebné uviesť jeho meno, priezvisko,
prípadne dátum narodenia a bydlisko nielen z dôvodu jeho predvolávania súdom, ale aj preto, aby bola
protistrana vopred upovedomená o tom, kto má byť ako svedok vypočutý. Tým, že súd pripustil, aby bola

v konaní vypočutá ako svedkyňa osoba, ktorá nebola navrhovanou stranou sporu riadne označená a v
skutočnostisajednaloosvedka,ktorýjevsúdnomsporesožalobcamianaviac,zastupujeprávesubjekt,
ktorý žalobcom odpredal pozemok pod časťou prístupovej cesty, čo by bolo malo zásadný význam pre
posúdenie veci samej, bolo žalobcom znemožnené sa riadne pripravovať na jej výpoveď vopred a do
termínupojednávaniazhromaždiťdôkazy,vyvracajúcejejtvrdenia.Tútoskutočnosťžalobcoviapovažujú

za takú vadu konania, pre ktorú žalobcovia žiadajú rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a
rozhodnutie. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. e/ a § 389 ods. 2 CSP, žalobcovia
na pojednávaní dňa 20.06.2019 navrhli, aby sa súd dostavil na tvar miesta predmetného sporu ohľadom
príjazdovej cesty, s čím súd súhlasil a uviedol, že oznámi termín ohliadky, k ohliadke nakoniec nedošlo. Z
uvedeného dôvodu žalobcovia opätovne na pojednávaní konanom 22.09.2021 navrhli obhliadku miesta,

a to práve z dôvodu, aby vyvrátili tvrdenia žalovanej o existencii aj iného prístupu, zároveň, aby potvrdili
to, čo uvádzali od začiatku, že sa jedná o pôvodnú prístupovú cestu, tú istú, ako je na fotografii z roku
1980. Na tvári miesta by bolo zrejmé, ako cesta vyzerá a kade vedie a tiež to, že iná prístupová cesta
neexistuje, dočasný prístup, ktorý využívali najmä v čase rekonštrukcie nimi odkúpenej parcely popred
chatu ZO OZ KOVO je sčasti nespevnený, nevhodný ako trvalý prístup a vedie priamo popred chatu

ZO OZ KOVO, čo bolo aj dôvodom, prečo s jeho ani občasným využívaním žalobcami, ZO OZ KOVO
nesúhlasilo. Pokiaľ zákonná sudkyňa uviedla, že sa so situáciou oboznámila cez google mapy, ktorý
sa ale aktualizuje len raz za niekoľko rokov uvádzajú, že daná skutočnosť nie je spôsobilá nahradiť
ohliadku na mieste samom. V súdnom spise sa okrem toho nachádza plán katastrálnej mapy, ktorú
predložil žalobca B.. T. cestou advokáta pri podaní žaloby, na ktorej je poznačené, že na parcele 595/63

odborový zväz OZ KOVO studená valcovňa - K., pričom na tej istej mape na parcele 595/77, ktorá má
údajne predstavovať túto inú príjazdovú cestu, ktorú žalobcovia užívali len dočasne neznámou osobou
dopísané betónová cesta, čo vôbec nie je pravda. Zároveň žalobcovia navrhli vypočuť svedkyňu B. L.,
ktorá bola už pred rokom 1989 zamestnaná na MNV a neskôr až donedávna na OU a celý život bývala
v obci Bukovec, preto je veľmi dobre oboznámená s miestnymi pomermi. Z uvedeného vyplýva, že súd

prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
čo je ďalším odvolacím dôvodom.22. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a navrhla,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Následne popísala, ako súd prvej inštancie rozhodol, ako aj

citovala odôvodnenie súdu. Poukázala na to, že žalobcovia podali odvolanie aj proti uzneseniu zo
dňa 22.09.2021, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Konštatovala, že na pojednávaní dňa
21.08.2020 súd vyslovil predbežný právny názor s tým, že žaloba je pre rozhodnutie o zriadení vecného
bremena neurčitá a nedostatočná a absentuje geometrický plán. So súčasným žalovaným 2/ žalobcovia
zriadili dohodou vecné bremeno, hoci cesta existuje od roku 1960, ale zákon dohodu o vydržaní vecného

bremena nepozná, preto proti nemu vzali žalobu späť. Podaním zo dňa 12.07.2021 navrhli zmenu žaloby
na určenie vecného bremena vydržaním. Uviedli, že súd, ak mienil zmenu žaloby zamietnuť, mal tak
urobiť vopred pred pojednávaním a ak rozhodoval na pojednávaní, mal žalobcom poskytnúť dostatočnú
lehotu na vysporiadanie sa s týmto uznesením. Žalobcovia nepovažovali za dôvodné zamietnutie
žaloby z dôvodov, že petit neobsahoval stavby, poukázali, že petit žaloby, ktorý formulovala právna
zástupkyňa, obsahoval aj stavbu, a to cestu, ktorá sa do katastra nezapisuje, ale stavbou je. Namietali

zároveň výpoveď svedkyne Y. G., ktorá bola vypočutá v konaní. Žalovaná 1/ považuje napadnutý
rozsudok za vecne správny a v plnom rozsahu zákonný, s riadnym a výstižným zdôvodnením. Odvolanie
žalobcov považuje za nedôvodné, účelové, bez splnenia odvolacích dôvodov s nesprávnym právnym
názorom. Proti právoplatnému uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby je aj neprípustné, pretože
rozhodnutiu o predmete konania teda zriadenie práva vecného bremena predchádzalo uznesenie o

pripustení požadovanej zmeny žaloby z 22.09.2021, a nie nepripustení zmeny predmetu konania.
Žalovaná poukázala, že tak žalobu, ako aj všetky procesné úkony za žalobcov vykonával advokát, ktorý
žalobu napísal a zastupoval žalobcov v konaní. Je bez právneho významu, že žalobcovia advokáta
zmenili. Od samého začiatku žalovaná 1/ namietala mimo iného, že sa nemožno domáhať zriadenia
vecného bremena rozhodnutím súdu bez akejkoľvek náhrady. Navyše petit žaloby považuje žalovaná

za nesprávny, neúplný a nevykonateľný. Samozrejme, žalovaná nemá povinnosť ani právo poučovať
žalobcov v tom smere, ktorých navyše zastupuje advokát. Ani súd nemal povinnosť ani právo pri
zachovaní rovnosti strán v konaní podrobne poučovať žalobcov zastúpených advokátom. Napriek tomu
súd žalobcov zastúpených advokátom poučil aj na pojednávaní 21.08.2020 a uviedol, že v konaní
bude postupovať podľa § 151o ods. 3 OZ a zároveň konštatoval, že žaloba je pre rozhodnutie o

zriadení vecného bremena nedostatočná a neurčitá, nakoľko nebol v konaní predložený žalobcami
viackrát avizovaný geometrický plán, vytyčujúci žiadané právo cesty. Na tieto skutočnosti žalobcovia
ani právny zástupca nereagovali. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní 11.06.2021 prehlásila,
že z dôvodov epidemiologickej situácie sa im nepodarilo zabezpečiť geometrický plán. S podaním
zo dňa 12.07.2021 na zmenu žaloby predložila súdu geometrický plán vyhotovený už 07.12.2020 a

úradne overeným už 17.12.2020, preto takýto postup právnej zástupkyne žalobcov bol prinajmenšom
neserióznyazavádzajúci.Podstatnáodvolacianámietkažalobcov,žesúdnepripustilnavrhovanúzmenu
žaloby na určenie vecného bremena vydržaním nedôvodne, že podľa nich podmienky existovali a že tak
neurobil vopred uznesením, ale až na najbližšom pojednávaní 22.09.2021, považuje za nedôvodnú. Súd
v napadnutom rozsudku rozhodnutie náležite odôvodnil v bode 19., najmä aj hospodárnosťou konania a

nemožnosťou využitia doterajšieho konania na rozhodnutie o zmenenej žalobe. Dokonca, o zákonných
podmienkach splnenia vydržania v návrhu, ani len netvrdili. S tým sa žalovaná stotožňuje. Už v podaní
zo dňa 09.08.2021 na podanie žalobcov na zmenu žaloby žalovaná uviedla, že doterajšie konanie bolo
vedené s dokazovaním a obranou žalovanej na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3
OZ s poučovaním súdu o koncentrácii v tomto konaní, bez jediného dôkazu na náhlu zmenu tvrdenia

právnej zástupkyne o vydržaní práva z vecného bremena. Ani v podaní zo dňa 12.07.2021 žalobcovia
ani len netvrdili splnenie podmienok vydržania nielen čo do dobromyseľnosti s právnou skutočnosťou
tomu nasvedčujúcou, ale ani časovo na splnenie dobromyseľnej 10-ročnej držby, ak ju viažu na právo
prechodu na parcelu č. 595/93 v spojení s ich vlastníctvom tejto parcely, ak túto parcelu nadobudli kúpou
len v roku 2008 a už v roku 2013 podávajú túto žalobu, že žalovaná im bráni v prechode cez časť jej

parcely. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcov, ak súd vykladal ustanovenie § 151o ods. 3 OZ
ako právo výlučne vlastníka stavby domáhať sa zriadenia prístupovej cesty vo forme vecného bremena
k tejto stavbe z verejnej komunikácie, ide o vecnú aktívnu legitimáciu, čo musí byť zrejmé jednak z petitu,
aj prípadného výroku rozsudku tak určite, aby bol vykonateľný aj zápisom v katastri nehnuteľnosti, čo
zmenená žaloba nespĺňala. Takýto výklad aj procesný postup súdu je nielen názorom súdu v tomto

konaní, ale je to už riešené aj rozhodovacou súdnou praxou. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/279/2013 z 10.12.2015 a rovnako R/52/2012. Z toho vyplýva, že zmena návrhu
na začatie konania nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého
procesného postupu alebo úkonov sú v súlade s touto zásadou, posudzuje iba súd. Ustanovenie§ 95 ods. 1 O.s.p., teraz § 139 CSP, dáva preto navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh na začatie
konania - žalobu, len so súhlasom súdu. Súd zmenu tohto návrhu nepripustí tiež vtedy, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu, teraz § 143 CSP. Úvaha,

či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred navrhovateľom požadovanou zmenou návrhu, nemôžu
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu žaloby, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a
výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu. Preto táto úvaha patrí len
súdu, rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu (žaloby). Ďalej poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.07.2012 sp.zn. 3Cdo/208/2012 z ktorej vyplýva, že úvaha patrí len súdu

rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je
oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa
pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 28.10.2010 sp.zn. 3Cdo/262/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/160/2020 z
22.7.2020, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29.4.2009 sp.zn. 22Cdo/1875/2007, z ktorého
vyplýva, že v ust. § 151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi

stavby (panujúca nehnuteľnosť), spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve
inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno len v
prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Vecné bremeno možno zriadiť iba v
prospech vlastníka stavby a nie v prospech konkrétnej osoby. Nemožno zriadiť právo cesty cez pozemok
vo vlastníctve tretej osoby, ak vlastník stavby má dnes zabezpečený prístup cez pozemok vo vlastníctve

manžela vlastníka stavby. Procesný postup rozhodovania súdu o návrhu na zmenu žaloby upravuje
zákon v § 142 ods. 1 CSP, a tak aj súd prvej inštancie postupoval, ak o návrhu na zmenu žaloby z
12.07.2021 rozhodoval na bezprostredne najbližšom pojednávaní dňa 22.09.2021 a o ďalšom návrhu na
zmenu žaloby na pojednávaní 22.09.2021, rozhodol na tomto pojednávaní. Niet preto ani najmenšieho
procesného pochybenia súdu vytýkaného odvolateľmi a už vôbec nie postupu súdu, ktorým by bolo

znemožnené žalobcom uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu
ich práva na spravodlivý proces. Na úpravu žaloby mali žalobcovia od roku 2013 viac, než dosť času.
Zmena zákonnej sudkyne v roku 2019, ani advokáta na strane žalobcov, na to nemôže mať absolútne
žiaden vplyv. Napriek viacnásobnému poučeniu neidentifikovali v žalobe a jej petite, s vlastníctvom ktorej
stavby je viazané vecné bremeno práva cesty in rem ako oprávnenej osoby, aby prípadné rozhodnutie

bolo určité a vykonateľné aj zápisom v katastri nehnuteľností a aby boli vecne aktívne legitimovaní
na takúto žalobu. Naopak, žalobu výslovne viazali na vlastníctvo k pozemku parcela č. 595/93, čo
je neprípustné a ust. § 151o ods. 3 OZ neaplikovateľné. Aj keď absolútne nesúhlasí s nutnosťou
podrobnej presnej identifikácie svedka, ktorého navrhla v konaní vypočuť dávno pred pojednávaním,
jeho účasť mala zabezpečiť žalovaná. Vopred bolo oznámené súdu aj na pojednávaní v prítomnosti

právneho zástupcu, akého svedka navrhuje a k čomu má byť vypočutý. Žalobcovia svedkyňu Y. G.
poznali,práveonapredávalažalobcomvroku2008parceluč.595/93.Jepreňunepochopiteľnétvrdenie
odvolateľov, že im bolo znemožnené riadne sa pripraviť na jej výpoveď a do termínu pojednávania
zhromaždiť dôkazy, vyvracajúce jej tvrdenia, ak absolútne nemohli vedieť, ako a čo bude svedkyňa
vypovedať. Vôbec nejde o vadu konania, už vôbec nie ako dôvod na odvolanie, ak svedkyňa mohla

vypovedať k otázkam možnosti iného prístupu k stavbám žalobcov, existujúci už v minulosti, než žiadali
žalobcovia v konaní. Výpoveď svedkyne nebola podkladom rozhodovania súdu, pretože splnením
ďalších podmienok zriadenia vecného bremena, či je, alebo nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť
inak, sa súd už nezaoberal, bod 37. dôvodov. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebný ani
výsluch navrhovanej svedkyne B. L.. K veci uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov
konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/2012/2012,
4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011, 7Cdo/34/2011. To sa týka aj potreby prípadnej ohliadky
na mieste samom, alebo nie. Ani v týchto prípadoch nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP. Z uvedených dôvodov nepovažuje podané odvolanie za opodstatnené a v časti aj neprípustné.

23. Žalobcovia v odvolacej replike podali výklad ust. § 151o ods. 3 vo vzťahu k vlastníctvu stavby a
formulácii petitu žaloby. Žalobcovia uviedli, že vecné bremeno práva stavby a možnosť jeho zriadenia
súdnou cestou boli do OZ doplnené za účelom riešenia situácie, kedy vlastník stavby nemá prístup k
stavbe, nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup si nevie zabezpečiť inak. Uvedené ustanovenie

sa v praxi vkladá extenzívne, t.j. nielen vlastník stavby na cudzom pozemku alebo vlastník stavby na
bezprostredne susediacom pozemku sa môže domáhať zriadenia vecného bremena práva prechodu,
ale toto ustanovenie sa vykladá tak, že pod pojmom priľahlý pozemok sa myslí nielen bezprostredne
priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii(ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Ak sa judikatúrou prijal
extenzívny výklad tohto ustanovenia, potom takýto výklad by mal platiť aj pre definíciu, kto je považovaný
za vlastníka stavby a či je naozaj potrebné, aby vlastníctvo určitej konkrétnej stavby sa zobrazilo aj v

petite žaloby. Nie je totiž pochýb, že žalobcovia vlastníkmi stavieb sú. Sú jednak vlastníkmi chát, ktoré
nadobudli v čase, keď nemali pochybovať o možnosti prístupu k chatám, práve cez pozemok, ktorý je
dnes vo vlastníctve žalovanej. Z tohto pohľadu definíciu vlastníka stavby spĺňajú a je na úvahe súdu,
aký záver príjme pri posúdení toho, nakoľko sa to musí odzrkadliť aj v petite žaloby. Okrem vlastníctva
chát ako stavieb sú žalobcovia aj spoluvlastníkmi inej stavby, a to cesty na parcele č. 595/93 k.ú.

Bukovec. Uvedená parcela je na LV XXXX vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob užívania
pozemku - kód 18, pozemok, na ktorom je dvor a je na nej zriadená príjazdová asfaltová cesta k chatám
žalobcov. Zákon č. 50/1976 Zb. v § 43a ods. 3 písm. a/ definuje inžinierske siete, ktorými sú : a/
diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
Zákon o pozemných komunikáciách v § 22 ods. 1 uvádza, že účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami

alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. OZ nedefinuje o akú stavbu
sa má jednať, výlučne o stavbu určenú na bývanie. Z tohto pohľadu sa aj v žalobnom petite odzrkadlil
stav, kedy vlastníci účelovej cesty ako stavby žiadali zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu cez
parcelu žalovanej za účelom napojenia na hlavnú miestnu komunikáciu. Súčasne napojenie na hlavnú
prístupovú komunikáciu nie je možné zabezpečiť inak. Zamietnutím žaloby sa preto vytvárajú podmienky

pre podanie novej žaloby namiesto toho, aby bol splnený účel konania, a to vyriešenie právnych vzťahov
medzi sporovými stranami. Žalobcovia preto spĺňajú hmotnoprávne podmienky na zriadenie vecného
bremena, a to: sú vlastníkmi stavby, ku ktorej chcú zriadiť prístup a ako vlastníci stavby nie sú súčasne
vlastníkmi priľahlého pozemku, pričom zákon má na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj
pozemky,cezktorésavlastníkstavbymôžedostaťkverejnejkomunikácii(ceste),prípadnekpozemku,z

ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii a prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť
inak. Čo sa týka nepripustenia zmeny žaloby na určenie vydržania práva vecného bremena, žalobcovia
majú za to, že otázka vydržania je otázkou právnou, ktorá nevyžadovala žiadne ďalšie rozsiahle
dokazovaniezostranysúdu,lenposúdeniesplneniapodmienokvydržania.Žalobcoviasaktomuvyjadrili
aj v samotnom odvolaní. K výpovedi svedkyne uviedli, že sa vyjadrovala ku skutočnostiam, či existuje aj

iná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok zriadenia
vecného bremena, preto jej výpoveď je potrebné hodnotiť ako podstatnú pre toto konanie a aj k tomu, či
ju žalobcovia užívali, užívajú, čo je zase okolnosťou podstatnou pre vydržanie vecného bremena, ak by
zmenu súd pripustil. Napriek tomu, že práve právnická osoba, ktorej štatutárkou je svedkyňa, žalobcom
predala parcelu 595/93 z dôvodu, že cez túto parcelu dlhodobo prechádzali. Svedkyňa vypovedala, že

táto iná prístupová cesta naďalej existuje. Mali to byť žalobcovia, kto si vysadením tují a osadením plota
zamedzili tento iný prístup. Uvedené je v rozpore so skutočným stavom a žalobcovia nemali možnosť
sa vopred pripraviť na jej výpoveď. Ak ani žalovaní nevedeli, čo bude svedkyňa hovoriť, hoci ju sami
zabezpečili a súd nevedel dokonca ani to, kto bude ako svedok vypovedať, je zaujímavé, na základe
čoho vôbec súd pripustil tento výsluch ako dôležitý pre toto konanie, ak naopak návrhy na dokazovanie

výsluchom svedkov žalobcov (B. L.) zamietol.

24. Žalovaná 1/ v odvolacej duplike uviedla, že žalobcovia v replike fakticky len opakujú svoj názor v
odvolaní a nereagujú na dôvody vyjadrenia žalovanej 1/, ktoré je dostatočne odôvodnené a na ktorom
žalovaná trvá. Nepochopiteľná a právne absolútne neprípustná je snaha právnej zástupkyne žalobcov

vykladať, že podľa § 151o ods. 3 OZ za stavbu sa má považovať aj cesta na pozemku. Žalobcovia žiadali
zmenu žaloby a petitu z nároku na zriadenie vecného bremena na určenie, aby súd určil, že žalobcovia
ako vlastníci nehnuteľností na LV č. XXXX majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce
v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak cez pozemok parcelu registra C
KN č. 595/73 v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti. Žiadali teda zmenu zo zriadenia na určenie

práva vecného bremena v prospech žalobcov ako vlastníkov pozemku, teda ani nežiadali určiť vecné
bremeno v prospech vlastníkov stavieb, musí byť označené, ku akej stavbe, ale v prospech vlastníkov
parcely, čo je neprípustné. Žalovaná judikatúrou poukázala na riešenú otázku, a to, že podľa § 151o ods.
3 OZ možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku
(rozsudok NS ČR z 29.04.2009 sp. zn. 22Cdo/1875/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2317/2004

z 30.08.2005). Správne súd vyložil ust. § 151o ods. 3 OZ ako právo výlučne vlastníka stavby domáhať
sa zriadenia prístupovej cesty vo forme vecného bremena k tejto stavbe z verejnej komunikácie. Ide
o vecnú aktívnu legitimáciu, čo musí byť zrejmé jednak z petitu, aj prípadného výroku rozsudku, tak
určite, aby bol vykonateľný aj zápisom v katastri nehnuteľností, čo zmenená žaloba nespĺňala. Vecnébremeno, ktoré rozsudkom súd zriaďuje, musí byť určité, vykonateľné zápisom v katastri nehnuteľnosti,
kde je zapísaná parcela, na ktorej je zriadené vecné bremeno prístupovej cesty. Ide o vecné bremeno
vzťahujúce v prospech každého vlastníka konkrétnej stavby, zapísanej taktiež v katastri nehnuteľnosti,

a to konkrétne ku každej stavbe zvlášť, ak by malo ísť o prístupovú cestu k viacerým stavbám, s
odlišným vlastníckym režimom. Žaloba napriek viacnásobnému poučeniu súdom od roku 2013 toto
neobsahovala včítane petitu návrhu. Je nepochybné, že výklad žalobcov, že môže ísť o hocijakú stavbu
podľa stavebného zákona, nie je správny a ničím zdôvodnený. Stavbe všeobecne podľa stavebného
zákona je aj oprava - úprava nehnuteľností a celý rad stavieb. Stavba podľa OZ v zmysle § 119 ods.

2 je nehnuteľnou vecou spojenou so zemou pevným základom. Na účely občianskeho práva je pojem
stavbanutnévykladaťstatickyakovecvprávnomzmysle(rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.3CdoN
1305/1996). Rozhodujúcim kritériom pre kvalifikovanie stavby ako veci nehnuteľnej je pevné spojenie
základov so zemou (R 9/97). Ani parkovisko predstavované pozemkom, ktorého povrch bol spracovaný
spevnením povrchu za účelom parkovania automobilov, nie je z hľadiska občianskoprávneho stavbou
(NS ČR sp. zn. 2 CdoN 1414/1997). Nedôvodne žalobcovia tvrdia, že súd nepripustil zmenu žaloby len

z dôvodov hospodárnosti a že výsledok doterajšieho dokazovania nemohol byť podkladom pre konanie
o vydržaní práva, hoci podľa žalobcov otázka splnenia podmienok vydržania je otázkou právnou, ktorá
nevyžadovala žiadne dokazovanie. S tým nesúhlasí, súd v napadnutom rozsudku nepripustenie zmeny
žaloby náležite odôvodnil nielen hospodárnosťou konania a nemožnosťou využitia doterajšieho konania
na rozhodnutie o zmenenej žalobe, ale dokonca o zákonných podmienkach splnenia vydržania v návrhu

žalobcovia ani len netvrdia. S týmto sa žalovaná úplne stotožňuje a vyjadrila sa aj vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobcov. Výpoveď svedkyne v konaní jednoznačne nebola podkladom rozhodovania súdu,
pretože splnením ďalších podmienok zriadenia vecného bremena, či je alebo nie je možné prístup
k stavbe zabezpečiť inak, sa súd už nezaoberal (bod 37). Práve z toho dôvodu nepovažoval súd
za potrebný ani výsluch navrhovanej svedkyne B. L., pretože pre rozhodnutie o uplatnenom nároku,

vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, ktoré vyplývajú priamo z odôvodnenia rozsudku, nebolo
potrebné preukazovanie ďalších otázok. Z uvedených dôvodov považuje repliku za právne irelevantnú,
opakovanú.

25. Odvolacia duplika bola žalobcom prostredníctvom ich právneho zástupcu doručená dňa 09.05.2022.

Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

27. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil a vo výroku IV., ktorým
rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ nebol odvolaním

napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu proti
žalovanej 1/ zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.).

29. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.6.2022 o 9.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.6.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

31. Žalobcovia namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ust. § 365 ods. 1
písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.32. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcami v odvolaní nie sú naplnené.

33. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §

193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenej časti nie je ani nepreskúmateľný
a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými

sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebola splnená základná podmienka
pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ, a to, že vecné bremeno v podobe
práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok možno rozhodnutím súdu zriadiť jedine v prospech
vlastníka stavby.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcov,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov
odvolací súd uvádza nasledovné :

39.Predmetomtohtokonaniajepopripustenízmenyžalobyuznesenímvyhlásenýmnapojednávanídňa
22.09.2021 nárok žalobcov na zriadenie práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej 1/ (parcelu

registra „C“KN č. 595/73), výlučne prospech každého vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely „C“ KN
č. 595/93, (spoluvlastníkmi predmetnej parcely sú aj B.. G. R. a D. R. a B.. B. L. a C. L., ktorí stranou
sporu na strane žalobcov nie sú - poznámka odvolacieho súdu) vo výmere 298 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v okrese Košice - okolie, obec Bukovec, katastrálne
územie Bukovec, zapísanej Okresným úradom Košice - okolie zapísanej na LV č. XXXX.

40. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

41. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zriadenie vecného bremena konštitutívnym
rozhodnutím súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci prichádza do úvahy výlučne v
taxatívne vymedzených prípadoch a to 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa
§ 142 ods. 3 OZ, 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku podľa § 135c

ods. 3 OZ a 3/ pri zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby podľa § 151o
ods. 3 OZ.42. Súd prvej inštancie pritom poukázal na rozhodnutie NS ČR z 25.02.2004 sp. zn. 22Cdo 2186/2003,
ktoré následne citoval: „súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch ako
v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, a to ani vtedy, keby sa z okolností

prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie“.

43. Aj napriek tej skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie NS ČR, pričom medzi ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít nemožno zaradiť súdy inej republiky, vrátane súdov Českej republiky,
odvolací súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie iba poukazuje na konštantnú judikatúru

prezentovanú rozsudkom NS ČR z 30.01.1989, sp. zn. 3Cz 4/89, publikovaným v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. 47, ročník 1991, ktoré už ustálenú rozhodovaciu prax predstavuje.

44. Z rozhodnutia NS SR R 71/2018 vyplýva, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej

republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
(pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v
ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ
neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,
prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým

je v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým
riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12.
1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych

rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 -
1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska
ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou.
Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej

republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

45. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku parc. č. 595/93,
k.ú. Bukovec sa domáhali zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve nerušeného prechodu
a prejazdu motorovými vozidlami a inak, cez pozemok parc. č. 595/73, k. ú. Bukovec vo vlastníctve

žalovanej 1/. Nežiadali teda zriadiť vecné bremeno za účelom prístupu k stavbe, ale právo cesty žiadali
zriadiť výlučne k pozemku.

46. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nejde o žiaden z prípadov,
kedy zriadenie vecného bremena súdom prichádza do úvahy. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka cez priľahlý pozemok možno zriadiť vecné bremeno, avšak na návrh a v
prospech vlastníka stavby a to za predpokladu, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

47. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 OZ patrí medzi

konštitutívne rozhodnutia, ktorými sa nedeklarujú už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do
hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. K takémuto
zásahu je nevyhnutné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje súdu z podnetu žalobcu
zasiahnuť do súkromných práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve inej osoby

predstavuje zásah do práva vlastníka pozemku, je namieste reštriktívny výklad zákonných podmienok
umožňujúcich zriadenie cesty cez pozemok jeho vlastníka. Ak zákon upravuje zriadenie vecného
bremena výlučne v prospech jediného subjektu- vlastníka stavby, nemožno zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka inej nehnuteľnosti, teda ani v prospech vlastníka pozemku. Rovnaký záver vyplýva
aj z rozhodnutia KS v Bratislave zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 5Co 503/2012.

48. Aj právna teória sa prikláňa k vyššie uvedenému výkladu, keď zastáva názor, že „treba si všimnúť,
že zákon nedáva možnosť zriadiť vecné bremeno „právo cesty“ k pozemku, ale len k stavbe. Tohodôsledkom je, že množstvo právnych vzťahov založených v minulosti zostáva nedoriešených“ (Jaroslav
Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, Komentár II.,EUROUNION, 2015, strana 1518).

49. Pokiaľ žalobcovia poukázali v odvolaní na to, že pozemok parc. č. 595/93, vo vzťahu ku ktorej žiadali
zriadiť vecné bremeno v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti - pozemku je pozemkom, na ktorom
sa nachádza cesta ako stavba, ktorá sa síce nezapisuje do katastra nehnuteľností ale stavbou ako takou
je, odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred
súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd skúmal, či je možné na takýto prostriedok procesného útoku

v odvolacom konaní prihliadnuť.

50. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).

51. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

52. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

53. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné

iba za podmienok ustanovených vyššie citovaným § 366 CSP.

54. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.

55. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok
uvedených v § 366 CSP.

56. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

57. Žalobcovia prvýkrát argumentovali tým, že na pozemku parc. č. 595/93 sa nachádza cesta ako
stavba až v odvolaní, pričom nepreukázali, že by tento prostriedok procesného útoku nemohli bez svojej

viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. §
366 pod písm. a/ až c/ CSP.

58. Z vyššie uvedených dôvodov na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní
nebolo možné prihliadnuť.

59. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného poznamenáva, že Občiansky zákonník pojem „stavba“
nedefinuje. Ak by sa tento pojem vykladal za pomoci iných právnych predpisov, napr. zák. č. 50/1976
Zb. stavebný zákon (ako uviedli žalobcovia), mohol by byť tento výklad určitou pomôckou, avšak nie je
možné opomenúť, že výklad pojmov v zák. č. 50/1976 Zb. je výklad uskutočnený pre účely uvedeného

zákona. Výklad toho, či je pre účely občianskoprávnych vzťahov stavba spojená so zemou pevným
základom (§ 119 ods. 2 OZ) nie je vždy jednoduché a vždy je závislé od technického riešenia konkrétnej
stavby. Pri zisťovaní skutkového stavu je v aplikačnej praxi neraz nariadené znalecké dokazovanie, vrámci ktorého znalec zodpovedá otázku, či konkrétna stavba je pevne spojená so zemou, pričom ide o
technické posúdenie daného spojenia stavby so zemou.

60. Nakoľko skutočnosť, že sa jedná o pozemok, na ktorej je cesta ako stavba žalobcovia netvrdili v
konaní pred súdom prvej inštancie, v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie a súd sa s
danou právnou otázkou preto nevysporiadaval.

61. Ako bolo uvedené vyššie, tento prostriedok procesného útoku bol uplatnený až v odvolacom konaní,

pričom neboli splnené podmienky na jeho uplatnenie uvedené v ust. § 366 CSP, preto odvolací súd na
tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní neprihliadal.

62. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd pristúpil k výsluchu svedkyne Evy Mihálikovej bez toho, aby
boli vopred oboznámený s jej výsluchom, a z tohto dôvodu im bolo znemožnené riadne sa pripraviť na
jej výpoveď vopred a zhromaždiť dôkazy vyvracajúce jej tvrdenia. Žalobcovia rovnako namietali, že súd

nevykonal dôkazy, ktoré navrhovali, a to dôkaz ohliadkou na mieste samom a výsluch svedkyne p. L..

63.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,

ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

64. V súdnej praxi je už ustálená odpoveď na uvedenú otázku, a to tak, že posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
sp.zn. 3Cdo/2012/2012, sp. zn. 4Cdo/125/2012, sp. zn. 5Cdo/251/2012, sp. zn. 6Cdo/36/2011, sp. zn.
7Cdo/34/2011.

65. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy.
Súd sám posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za
podstatné pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy
nevykoná považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva.

66. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou
súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za
procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R

125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo
v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na
základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R
37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134 /2010, 6 Cdo
60/2012, 7 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 86/2012).

67. V prejednávanom spore odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. e/ CSP nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie vykonanie žalobcami navrhovaných dôkazov
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci s poukazom na to, že dospel k záveru o nesplnenízákladnej podmienky pre zriadenie vecného bremena. Nevykonanie týchto dôkazov (výsluch p. L. a
ohliadka na mieste samom) vo svojom rozhodnutí aj náležite zdôvodnil (bod 37 a 39 rozsudku). Čo
sa týka výsluchu p. G., napriek tomu, že bol zrealizovaný, súd výpoveď svedkyne nevyhodnotil, s

prihliadnutím na záver o nesplnení základnej podmienky pre zriadenie vecného bremena.

68. Aj odvolací súd zastáva názor, že vykonanie navrhnutých dôkazov (vrátane výsluchu p. G.) by nebolo
v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bolo by nadbytočné, vzhľadom na vecne správny záver
súdu prvej inštancie, že nebola splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena.

69. K námietke žalobcov, že žalovaná v návrhu na výsluch svedka neuviedla jeho identifikačné údaje,
odvolací súd poznamenáva, že p. G. navrhla vypočuť ako svedka samotná žalovaná, ktorá jej účasť
zabezpečila. Jej postup bol tak súladný s ust. § 197 ods. 1 CSP. V prípade, ak by nebolo možné
postupovať podľa ust. § 197 ods. 1 CSP, t. j., že by účasť svedka nemohla zabezpečiť žalovaná, svedok
by bol predvolaný prostredníctvom súdu, a v takom prípade by bolo nevyhnutné zo strany žalovanej

oznámiť súdu aj identifikačné údaje navrhovanej svedkyne.

70. Čo sa týka žalobcami namietaného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ak
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.09.2021 nepripustil zmenu žalobného návrhu, odvolací
súduvádza,ževtomtosmerenebolisplnenépodmienkyprepostuppodľaust.§389ods.2CSP,nakoľko

neboli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods.2 CSP na zrušenie rozhodnutia vo výroku, ktorým súd
žalobu zamietol.

71. Odvolací súd iba dopĺňa, že zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre
sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však

niejeabsolútnaazákonjuobmedzujenajmäzdôvodovhospodárnostiaupravujetak,abynedochádzalo
k jej zneužívaniu. V prejednávanom spore boli žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zo
strany súdu opakovane upozorňovaní na nedostatky žalobného petitu (pojednávanie dňa 21.08.2020,
11.06.2021) o zriadenie vecného bremena, pričom žaloba bola súdu doručená už 24.06.2013. Podaním
doručeným súdu dňa 12.07.2021 však žiadali pripustiť zmenu žaloby zo žaloby na zriadenie vecného

bremena na žalobu o určenie existencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Pri posudzovaní
dôvodnosti pripustenia zmeny žaloby je potrebné citlivo posúdiť, či dôsledky tohto procesného postupu
budú v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Aj rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít je
jednotná v tom, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred požadovanou zmenou žaloby,
môžu alebo nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, patrí len súdu rozhodujúcemu o

návrhu na pripustenie zmeny žaloby.

72. V prejednávanom spore súd prvej inštancie svoje závery náležite odôvodnil, pričom tak urobil v
súlade s procesným postupom upraveným v ust. § 142 ods.1 CSP, keď o návrhu na pripustenie zmeny
žaloby uplatneným mimo pojednávania rozhodol na pojednávaní, ktoré nasledovalo bezprostredne po

tom, ako bola zmena žaloby uplatnená, pričom však zhodou okolností na uvedenom pojednávaní súd
rozhodol aj vo veci samej.

73. Tento procesný postup bol súladný so zákonom, nebol úradným postupom, ktorým by súd znemožnil
strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, a preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

74. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

75. Žalobcovia podali odvolanie aj proti uzneseniu z 22.09.2021, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby.

76. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

77. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania,d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia,

g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu rozhodnutia.

78. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

79. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti
ktorýmjeodvolanieprípustné.Medzitýmitouzneseniaminiejeuvedenéuznesenie,ktorýmjezamietnutý

návrh na zmenu žaloby.

80. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na zmenu žaloby neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu
na zmenu žaloby prípustné nie je.

81. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd nepripustil
zmenu žaloby, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. §
386 písm. c/ CSP odmietol.

82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia 1/ až 5/
neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej 1/. Odvolací súd preto priznal žalovanej 1/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 5/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

83. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).