Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202923
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5620202923.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Y. N.,

nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomŠ.XXXX/XX,Z.H.,zastúpenejJUDr.JaroslavomKiapešom,advokátom
so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej v 1. rade H. L., X.. XX. XX. XXXX, trvale
bytom L. XX, v 2. rade C. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, L., zastúpeným JUDr. Zuzanou
Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 715,50
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 286,20 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 20 %, okrem náhrady
trov konania za znalecké dokazovanie, pri ktorých priznáva náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

IV. Štátu súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, že žalobkyňa bude znášať

náhradu trov konania v rozsahu 60 % a žalované v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 16. 10. 2020 sa žalobkyňa pôvodne proti žalovanej v 1. rade
domáhala zaplatenia sumy 715,50 eura a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že sa dňa 19.
10. 2018 v podvečerných hodinách prechádzala cez obec Tvarožná, keď ju napadol pes, ktorý vybehol
z rodinného domu pani H. a spôsobil jej hryzné rany na pravom aj ľavom stehne. Majiteľkou psa je
žalovaná v 1. rade, ktorá žalobkyňu ešte v ten deň zaviezla na ošetrenie na oddelenie traumatológie v
nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Následne bola žalobkyňa vyšetrená dňa 22. 10. 2018 infektologičkou
a všeobecnou lekárkou jej bola vystavená práceneschopnosť od 22. 10. 2018 do 11. 11. 2018. Dňa 08.

11. 2018 bol H.. E. F., chirurgom, vypracovaný Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia na celkový počet bodov 37,5, pričom hodnota bodu na určenie úrazových dávok pre rok 2018
činila sumu 19,08 eura. Nakoľko žalovaná do podania žaloby neuhradila žalobkyni sumu 715,50 eura,
žalobkyňa je nútená si svoj nárok vymáhať súdnou cestou.

2. Súd vo veci najprv rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20. 10. 2020, sp. zn. 11C/32/2020, proti
ktorému podala žalovaná v 1. rade včas odpor. Žalovaná je síce majiteľkou psa, avšak za psa v čase,

kedy k udalosti došlo, neniesla žiadnu zodpovednosť. Pes sa dlhodobo zdržiaval u jej matky L. H., ktorá
sa o neho starala. Podľa žalovanej v 1. rade zároveň rozsah zranení žalobkyne nevyžadoval objektívne
ňou tvrdenú práceneschopnosť, ktorá bola neprimerane a účelovo predlžovaná. Spochybnila lekársky
posudok a poukázala na to, že z posudku vyplýva práceneschopnosť od 19. 10. 2018 do 11.11. 2018, čo nekorešponduje s tvrdeniami v žalobe. V lekárskom posudku lekár uviedol hryzné rany na
ľavom stehne v počte 15 bodov a zvýšenie o 7,5 bodu a hryzné rany na pravom stehne v počte 15 bodov.
Z príloh predložených žalobkyňou vyplýva, že v danom prípade neboli žalobkyni spôsobené žiadne

hlboké rany dolných končatín. Zároveň z lekárskych správ vôbec nevyplýva, že by došlo k vzniku infekcie
v súvislosti s ranou a ani to, že čas liečenia by sa v dôsledku infekcie predĺžil, z čoho je jednoznačné, že
k zvýšeniu hodnotenia o polovicu dôjsť nemohlo. Pokiaľ lekár uvádza hnisanie a opakované drenáže, v
danom prípade nešlo o rozsah takej rany, u ktorej by vôbec bolo možné drenážovanie vykonať. Pokiaľ
ide o náhradu škody, žalobkyňa ju žiadnym spôsobom nekontaktovala. Po udalosti žalovaná v 1. rade

odviezlažalobkyňudonemocnice,oddcéryžalovanejsipredtýmvypýtala20,-eurzaroztrhanénohavice
a dezinfekciu. Na základe podaného odporu súd uznesením zo dňa 05. 11. 2020, sp. zn. 11C/32/2020,
súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu navrhla pristúpenie žalovanej v 2. rade do konania a zároveň v
nadväznosti na to navrhla pripustiť zmenu žaloby, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 07. 12. 2020,

sp. zn. 11C/32/2020. Žalobkyňa podala dňa 22. 10. 2018 oznámenie o priestupku na Obvodné oddelenie
Policajného zboru Liptovský Mikuláš, ktorého sa mala dopustil žalovaná v 1. rade ako majiteľka psa.
Žalovaná v 1. rade zodpovedá spoločne zo svojou dcérou, v tom čase maloletou žalovanou v 2. rade, čo
sa žalobkyňa dozvedela dňa 27. 11. 2020, keď právny zástupca nahliadol do priestupkového
spisu. Žalovaná v 2. rade dňa 19. 10. 2018 zle zavrela bránu v mieste svojho trvalého bydliska na

pozemku, kde vypustila vybehať sa psa rasy Beagle, ktorého majiteľkou je žalovaná v 1. rade, čo
pes využil, vybehol na cestu a pohrýzol žalobkyňu. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 422 ods.
1 Občianskeho zákonníka a navrhla tak, aby do konania pristúpila aj žalovaná v 2. rade. Pokiaľ ide o
uplatnený nárok, zotrvala na žalobe v plnom rozsahu.

4. Žalované vo vyjadrení zo dňa 15. 12. 2020 trvali na tom, že nie sú pasívne vecne legitimované.
Žalobkyňa mala od okamihu incidentu vedomosť o tom, ako k nemu došlo a kto zaň zodpovedá a aj
napriek tomu podala žalobu proti žalovanej v 1. rade. Nakoľko žalobkyňa navrhla pristúpenie žalovanej
v 2. rade dňa 27. 11. 2020, zároveň vzniesli námietku premlčania. Žalované nesúhlasili so lekárskym
posudkom z dôvodov uvádzaných už v odpore proti platobnému rozkazu a navrhli žalobu v plnom

rozsahu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2021 zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu.
Nesúhlasila s vykonaním dokazovania v navrhovanom rozsahu žalovanými, pričom poukázala na to,
že strany sporu nie sú osobami oprávnenými hodnotiť a preskúmavať bodové hodnotenia doktora a

lekárske správy. Rovnako jej nie je zrejmé, na základe čoho si žalované dovoľujú konštatovať, že rozsah
zranení nevyžadoval takú práceneschopnosť, ako vystavili lekári.

6. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že žalované pozná len z videnia, pred udalosťou ich nikdy
nevidela so psom a tohto nevidela ani za plotom domu pani H.. Je pravdou, že ich neoslovila pred

podaním žaloby, čakala na to, kým sa ozvú ony. Za chirurgom, H.. F., išla v pondelok 22. 10. 2018 z
dôvodu, že ráno si našla posteľ od krvi. Po útoku psom jej doktorka, ktorá býva v obci, povedala, aby
išla na pohotovosť, lebo rany možno bude treba zašiť. Žalobkyňa uviedla, že po útoku tam boli prítomné
obidve žalované, žalovaná v 1. rade ju následne odviezla na pohotovosť.

7. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že v ten deň jej volala dcéra s tým, že vybehol pes vonku a vyskočil na
žalobkyňu. Vzhľadom na to, že plot pri dome jej matky je z pletiva a voliéra je pri plote, pričom pes vždy
šteká, keď ide niekto okolo, bolo nemožné si ho nevšimnúť, tak ako to tvrdila žalobkyňa. Keď sa dcéry
opýtala, či to odfotila, uviedla jej, že načo, veď sú to len škrabance. Po udalosti išla žalobkyňa ďalej
na prechádzku, následne sa ale vrátila a vypýtala si 20,- eur a dezinfekciu. Keď odviezla žalobkyňu na

pohotovosť, sestrička jej povedala, že to nič nie je. Potom ako žalobkyňa vyšla z ordinácie, jej povedala,
že to nešili a pokiaľ ide o členok, je to práceneschopnosť ako vyšitá. Na bráničke nemajú upozornenie
na psa, dovtedy sa nikdy nič podobné nestalo.

8. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že zle zavrela bráničku, cez ktorú vybehol pes. Videla ako pes šteká

na žalobkyňu a behá okolo nej, na čo sa žalobkyňa asi zľakla a odkopla ho. Potom na ňu pes vyskočil.
Babka žalovanej pritom nebola. Následne sa žalobkyni ospravedlnila a táto sa išla prechádzať ďalej.
Žalovaná v 2. rade zobrala psa, zavrela ho do voliéry a potom sa vrátila žalobkyňa a žiadala 20,- eur zaroztrhané nohavice. Videla rany na nohách žalobkyne, boli to škrabance, netiekla z nich krv. Potvrdila,
že bola mamou poučená o dohľade nad psom.

9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08. 11. 2018,
vypracovanom H.. E. F. vyplýva, že lekár stanovil za hryzné rany na ľavom stehne žalobkyne 15 bodov
a zvýšenie podľa ustanovenia § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o 7,5 bodu z dôvodu
hnisania a opakovaných drenáži a za hryzné rany na pravom stehne 15 bodov, spolu 37,5 bodu.

10. Súd na návrh žalovaných vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom H.. E. E., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý v znaleckom posudku č. 16/2022 zo dňa 27. 04. 2022
v závere konštatoval, že žalobkyňa utrpela v priamej súvislosti s uhryznutím psom dňa 19. 10. 2018 dve
hryzné rany na zadnej časti stehna vľavo a dve hryzné rany charakteru odrenín na zadnej časti stehne
vpravo, pričom ide o zranenia ľahkého charakteru. Náhradu za bolesť stanovil podľa položky č. 161 ako
povrchovú ranu dolnej končatiny v počte bodov 5 a povrchovú ranu dolnej končatiny v počte bodov 10.

Hryzné rany, ako poškodenie zdravia nie sú uvedené v sadzbách bodového hodnotenia za bolesť pri
úrazoch a preto použil sadzbu za iné poškodenie zdravia, pričom v žiadnom prípade nešlo o hlboké rany
dolnej končatiny. Išlo o hryzné rany vľavo - dve drobné ranky 3mm x 3mm x 3mm siahajúce do podkožia
bez nutnosti šitia a vpravo - dve hryzné rany charakteru odreniny kože dĺžky 1 a 0,5 cm šírky do 3 mm,
liečba čoho si vyžiadala maximálne 2 - 3 dni. Celú liečbu, ktorú žalobkyňa absolvovala, tak absolvovala

v súvislosti s hryznými ranami na ľavom stehne. Znalec ani jedno poškodenie zdravia nenavýšil podľa
ustanovenia § 9 ods. 5 zákona, nakoľko na to nebol dôvod. Nedošlo k infekcii rany v pravom zmysle
slova, ktorá by spôsobila predĺženie času liečenia.

11. Po doručení znaleckého posudku súd pripustil návrh na doplnenie dokazovania svedkom H.. E. F.F.,

ktorý vypovedal, že hryzné rany po psoch, aj keď sú menšie, ale sú hlboké, tak sondujú, vyplachujú a
drenujú. V danej veci určite nešlo o škrabance, nakoľko tieto nie je možné ani drenovať ani vyplachovať.
Rany po útoku psa aj keď nie sú široké, tak sú hlboké, preto ich vždy drenujú, aby sa do rany dostal
vzduch a predišlo sa tak vzniku infekcie. Svedok potvrdil, že bodovanie v lekárskom posudku bolo
vykonané v súlade s vyhláškou. Vzhľadom na odstup času si už nepamätal na to, o akého psa išlo, aká

bola hlboká rana a či bola žalobkyňa poistená. Opakovane uviedol, že ak sa do rany zmestí sonda, tak
ranu vždy drenážujú. Celkom výnimočne sa môže stať, že pacient aj s odreninami príde na vyšetrenie
opakovane, a to v tom prípade, ak sa uňho rozšíri nejaká infekcia.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe čiastočne vyhovel v rozsahu, v ktorom bol podaná

dôvodne. Žalované v konaní namietali svoju vecnú pasívnu legitimáciu, vzniesli námietku premlčania a
nakoniec namietali aj hodnotenie v bodoch podľa lekárskeho posudku.

13. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobkyňa sa dozvedela o škode a o tom, že za ňu zodpovedá
žalovaná v 1. rade ako vlastník psa dňa 19. 10. 2018. Svoj nárok si uplatnila žalobou doručenou súdu

16. 10. 2020. Následne podaním zo dňa 27. 11. 2020 navrhla, aby do konania pristúpila aj žalovaná
v 2. rade, nakoľko sa prostredníctvom právneho zástupcu mala dňa 27. 11. 2020 dozvedieť zo správy
o výsledku objasňovania priestupku o tom, že v súlade s ustanovením § 422 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zodpovednosť nesie aj žalovaná v 2. rade, ktorá bola v čase útoku psa ako šestnásťročná
maloletá. Z pripojeného spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovská Sielnica č. ORPZ-LM-

OPP5-P-124/2018 vyplýva, že žalobkyňa nebola oboznámená o záznamoch o podaní vysvetlenia ako
ani správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15. 11. 2018 a nebolo ani jej povinnosťou si
nahliadnutím do tohto spisu pred podaním žaloby overovať, či prípadne spolu so žalovanou v 1. rade
nezodpovedá za škodu aj iná osoba. Z uvedeného dôvodu neuplynula subjektívna premlčacia doba ani
vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

14. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasné splnenie štyroch podmienok, ktorými sú existencia
protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi úkonom a škodou a zavinenie. Žalovaná v
1. rade za psa zodpovedá ako jeho vlastníčka. Pokiaľ psa zverila svojej dcére, ktorá potvrdila, že zle

uzavrela bráničku do dvora, v ktorom sa voľne pohyboval pes, v súlade s ustanovením § 422 ods. 1
Občianskeho zákonníka zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú škodu. Podľa ustanovenia §
4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, za psa
vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Uvedenázákonná zodpovednosť potom vylučuje prípadnú zodpovednosť matky žalovanej v 1. rade a starej matky
žalovanej v 2. rade, lebo z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v čase útoku psa by sa na mieste
zdržiavala matka žalovanej v 1. rade, resp. že by porušila niektorú zo zákonných povinností. Naopak, z

výpovedí strán sporu je zrejmé, že v tom čase nebola ani na dvore svojho rodinného domu, pričom sama
žalovaná v 2. rade potvrdila, že bráničku na plote nezavrela ona. Len sama o sebe skutočnosť, že sa
mala matka žalovanej v 1. rade dlhodobo starať o jej psa, nezakladá zodpovednosť jej matky za útok v
danom čase a za daných skutočností. Rozhodujúcim pre posúdenie zodpovednosti je to, kto nezabránil
úniku psa a jeho voľnému pohybu a následnému pohryzeniu psa žalobkyne. Medzi porušením tejto

povinnosti a škodou žalobkyne spôsobenou pohryznutím psa je bezpochyby priama príčinná súvislosť.
Na základe uvedeného mal súd ustálenú zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré spoločne
zodpovedajú za vzniknutú škodu.

15. V konaní o náhradu škody súd skúma, či škoda nevznikla aj zavinením samotnej poškodenej.
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí strán sporu, podľa názoru súdu jednoznačne

vyplýva, že ku vzniku škody žalobkyne došlo výlučne v dôsledku zavinenia žalovaných, nakoľko pokiaľ
by sa pes nedostal na ulicu ku žalobkyne, k žiadnemu útoku by nedošlo. Tvrdenia žalovanej v 2. rade
o tom, že žalobkyňa mala do psa kopnúť neboli preukázané, žalobkyňa ich poprela a naviac, pokiaľ
má osoba strach zo psov a štekanie a behanie okolo vyvoláva pocit nebezpečenstva, je prirodzenou
obranou takej osoby použitie dolných končatín na odohnanie psa.

16. Súd nepovažoval za potrebné vypočutie svedkyne L. H., matky žalovanej v 1. rade, nakoľko pri útoku
psa nebola a pokiaľ ide o jej účasť na odstraňovaní následkov (poskytnutie dezinfekcie žalobkyni), táto
skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Žalobkyňa zároveň nepoprela tvrdenie žalovanej v 1. rade,
že pes sa dlhodobo nachádzal u svedkyne, ktorá však skutočnosť nemá žiadny vplyv na zodpovednosť

v danej veci, tak ako to súd odôvodnil v ods. 14 odôvodenia.

17. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady škody, súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného
v konaní, v ktorom znalec náhradu za bolesť ohodnotil v 15 bodoch. Oproti predloženému lekárskemu
posudku, ktorý odôvodnenie obsahovať nemusí, znalecký posudok určito a zrozumiteľne vysvetlil

dôvody, pre ktoré znalec určil práve 15 bodov za povrchové rany dolných končatín, pričom žalobkyňa
nenavrhla ďalšie dôkazy, ktoré by prípadne spochybnili závery znaleckého posudku. Ani následný
výsluch svedka, H.. E. F., podľa súdu nevyvrátil dôvody, pre ktoré znalec dospel k uvedenému záveru.
Nakoľko hodnota bodu pre rok 2018 predstavovala sumu 19,08 eura, súd žalobkyni priznal náhradu vo
výške 286,20 eura. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a žalovaným, ktoré mali prevažný
úspech v spore priznal ich náhradu v rozsahu 20 %. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody vo výške
715,50 eura, pričom súd jej priznal náhradu vo výške 286,20 eura. Úspech žalovaných tak predstavoval
60 % a neúspech 40 %, čiže pri započítaní úspechu a neúspechu im patrí náhrada trov konania v

rozsahu 20 %. V časti trov konania pozostávajúcej z trov za znalecké dokazovanie im však súd priznal
náhradu v rozsahu 60 %, lebo rozhodnutie súdu o výške náhrady škody záviselo prakticky od znaleckého
dokazovania, ktoré naviac preukázalo opodstatnenosť procesnej obrany žalovaných v konaní a takéto
rozhodnutie súd nakoniec považuje za spravodlivé vzhľadom na výsledok sporu. Zároveň súd rozhodol
o náhrade trov konania štátu v rozsahu 100 % tak, že tieto budú znášať strany sporu podľa neúspechu

v konaní. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného uznesením zo dňa 16. 05. 2022, sp. zn.
11C/32/2020, ktoré však doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podanej sťažnosti žalobkyňou.
Predmetným rozhodnutím bolo priznané znalečné vo výške 431,10 eura, ktoré má byť z časti 300,- eur
hradené zo zloženého preddavku žalovanými a z časti 131,10 eura z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.