Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120202887
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120202887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX, XXX XX A. W., zastúpeného: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Mlynská 28, 040 01
Košice, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená : JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 970 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júna 2021 č.k. 7C/22/2020-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi liečebné náklady vo
výške 970 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 970 eur od 14.11.2019 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, §
449 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla.

1.2. Konštatoval, že žalobca si uplatnil proti žalovanej náhradu nákladov účelne vynaložených v
súvislosti s liečením následkov poškodenia na zdraví, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou dňa 22.04.2014. Žalovaná listom zo dňa 28.08.2019 oznámila žalobcovi, že
uplatnený nárok na náklady spojené s liečením uzatvára bez poskytnutia náhrady za škodu z dôvodu

nepreukázania účelnosti a existencie vynaložených nákladov. Poukázal na zákonnú úpravu nároku
na náhradu nákladov spojených s liečením v ustanovení § 449 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
oprávneným subjektom je predovšetkým samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala
liečbu. Nahrádzajú sa účelné náklady spojené s liečením, pričom vzhľadom na systém zdravotného
zabezpečenia pôjde o náklady, ktoré neboli hradené zo zdravotného poistenia poškodeného alebo ktoré
poškodenému neboli poskytnuté bezplatne. To znamená, že predpokladom úspešného uplatnenia je
preukázanie úhrady za náklady skutočne vynaložené na liečenie. Pojem účelne vynaložené náklady

súdna prax vykladá extenzívnym spôsobom s tým, že zahŕňa výdaje vecného charakteru, ako sú
náklady spojené s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu
poškodeného(rehabilitácia),aakceptuje,žetakátostarostlivosťmôžetrvaťniekoľkorokovaniejenutné,
aby tieto náklady mali pozitívny výsledok.1.3. Pri hodnotení uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná sa nevyjadrila
k vykonaným listinným dôkazom a nespochybnila výpoveď svedka MUDr. F. ohľadom účelnosti

vynaložených nákladov na úspešnú liečbu zdravotného stavu žalobcu (až na pojednávaní), ani
písomný dôkaz o vynaložení peňažných prostriedkov spolu s rozpisom jednotlivých liečebných procedúr.
Preto zhodnotil, že tieto skutočnosti ostali medzi stranami nesporné. Právny zástupca žalovanej na
pojednávaní spochybnil účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti s tým, že tieto úkony neboli
indikované zo strany ošetrujúceho lekára, preto tvoria nadštandard, v dôsledku čoho je potrebné žalobu

zamietnuť. K uvedenej námietke súd prvej inštancie vyslovil názor, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby
niektoré zdravotnícke a rehabilitačné úkony boli indikované ošetrujúcim lekárom, keďže podmienkou
úspešného uplatnenia nároku podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preukázanie účelnosti
vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného. Vychádzal z výpovede svedka MUDr. F.
Q., z ktorej zistil, že náklady, ktoré vynaložil žalobca na liečenie bolo nevyhnutné považovať za účelne
vynaložené, pretože tieto úkony prispeli k určitej revitalizácií nervového systému v oblasti brucha a

panvy žalobcu. Následky dopravnej nehody zanechali na zdravotnom stave žalobcu vážne až fatálne
následky, keďže žalobca, ktorý je mladou osobou, je odkázaný na pomoc druhej osoby a na invalidný
vozík. V tomto smere aj určitá revitalizácia nervového systému a ústup chronických bolestí, ktoré
konštatoval svedok MUDr. Q., dávajú žalobcovi nádej nato, aby kvalitnejšie a komfortnejšie prežil
svoj život. Svedok MUDr. Q. zároveň vysvetlil, čo bolo dôvodom návštevy žalobcu v zariadení, v

ktorom svedok pracuje, keď špecifikoval jednotlivé liečebné postupy, ozrejmil ich účel a stručne zhrnul
výsledok ich realizácie na zdravotný stav žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre žalobcu je
aj malé zlepšenie jeho zdravotného stavu pokrokom a keďže liečba bola vo svojej podstate úspešná,
čo determinuje jej účelnosť, bez potreby indikácie všeobecným lekárom. Zdravotné poistenie nekryje
množstvo zdravotníckych a liečebných úkonov, v dôsledku čoho je jednotlivec prirodzene odkázaný

vyhľadať špecializované lekárske zariadenie.

1.4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že listinný dôkaz, ktorý predložila žalovaná na
pojednávaní (relácia dopravnej nehody Kooperativa poisťovňa a.s.), ako aj skutkové tvrdenie ohľadne
nutnostikrátenianárokužalobcuo25%vzmysle§415a §441Občianskehozákonníka(keďžežalobca

nebol v zmysle uvedenej relácie pripútaný) predložila neskoro, teda skutkové tvrdenia na preukázanie
svojich tvrdení uplatnila oneskorene, hoci bola súdom poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie.
Žalovaná mohla tieto skutkové tvrdenia uplatniť včas a skôr, avšak tak neurobila, hoci jej v tom nič
nebránilo, pretože skutočnosti, ktoré uvádzala jej museli byť známe už v čase, kedy jej doručený
odpor (správne malo byť platobný rozkaz, žaloba, prílohy a poučenie). Takéto počínanie žalovanej

na pojednávaní spôsobilo, že súd by musel pojednávanie odročiť, čo by ani nebolo hospodárne,
keďže mal v čase rozhodnutia k dispozícií listinné dôkazy, ktoré mu umožňovali urobiť si záver o
unesení dôkazného bremena žalobcom. Poukázal na § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii, ktorý
je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd
odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené súd

prvej inštancie na tieto skutočnosti, skutkové tvrdenia a predložený listinný dôkaz neprihliadol, keďže
neboli predložené včas, pričom žalovaná, musela o tejto skutočnosti pozitívne vedieť, nielen preto, že
bola poučená, ale predovšetkým z dôvodu kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom.

1.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 970 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 970 eur od 14.11.2019 podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože žalovaná sa
dostala do omeškania s úhradou nákladov spojených s liečením žalobcu odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní po doručení oznámenia o uplatnení nároku žalobcu dňa 29.07.2019
(a to s poukazom na § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Žalovanej uložil, aby žalovanú sumu spolu

s príslušenstvom zaplatila do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 232 ods. 3 CSP,
pretože nezistil žiadane okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie dlhšej lehoty na plnenie.

1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní úplne úspešný, priznal mu proti žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).

2.2. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil a na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že liečebné náklady boli účelne vynaložené, a že sa

dostala do omeškania s plnením. Poukázala na § 4 ods. 2 zákona o PZP a tvrdila, že v konaní
nebolo sporné, že uplatnené liečebné náklady, resp. predmetná terapia, neboli žalobcovi indikované
žiadnym ošetrujúcim lekárom, ale boli výlučne z vlastnej vôle (mimo režimu verejného zdravotného
poistenia) žalobcu ako nadštandard na súkromnej klinike. Preto k návrhu na písomné dopytovanie
MUDr. Špánitza, ktorý predmetné zákroky žalobcovi poskytoval za úhradu, uviedla (v podaní zo dňa
23.02.2021), že tieto otázky považuje za sugestívne, resp. s vopred známou odpoveďou, nakoľko túto

terapiuposkytovalžalobcovizaodplatu,atedažiadnymspôsobombyjejúčelnosť,resp.prínos,nepoprel
alebo nemarginalizoval.

2.3. Priznané úroky z omeškania považovala za výsledok nesprávneho právneho posúdenia. K tomu
poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.zn.

3Cdo/145/2017. Tvrdila, že bolo preukázané, že nebola pri likvidácii poistnej udalosti nečinná, kde
práve naopak, požadovala od žalobcu súčinnosť, a vysvetlenie dôvodov neplnenia mu riadne poskytla v
zákonnej3mesačnejdobe.Zuvedenýchdôvodovmalazato,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnym
skutkovým zisteniam (účelnosť daných liečebných nákladov, a to najmä vzhľadom na uplynutý čas od
dopravnej nehody - vyše 7 rokov), na čo vec aj nesprávne právne posúdil, a to aj v časti úrokov z

omeškania.

3.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovane uviedol, že ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považuje za oprávnený nárok poškodeného v rozsahu nákladov spojených s liečením, ktoré
je možné považovať za účelné. Nie je možné z neho vyvodiť, že podmienkou oprávnenosti nároku

na náhradu liečebných nákladov bolo preukázanie indikácie liečby či krytie nákladov z prostriedkov
verejného zdravotného poistenia. Účelnosť liečby bola v konaní preukázaná písomnou svedeckou
výpoveďou MUDr. Q., pričom žalovaná nepredložila ani nenavrhla žiaden dôkaz, ktorým by túto výpoveď
spochybnila.

3.2. K úroku z omeškania uviedol, že právna povinnosť poisťovateľa poskytnúť peňažné plnenie
poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná z jeho právnou povinnosťou skončiť
prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia.
Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie
poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká

povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu
plniť riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poškodeného na
úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 uvedeného
zákona, teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením
poistenejudalosti.Neriešivšakdôsledkyomeškaniapoisťovateľavsúvislosti povinnosťouplniťsamotnú

náhradu, keď je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody včas a riadne,
dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči
poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu
na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č.

381/2001 Z.z. K tejto argumentácii poukázal na názor Najvyššieho súdu Českej republiky k obdobnej
právnej úprave. S názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaný v odvolaní žalovanej sa nestotožnil,
pretože popiera preventívnu, represívnu a satisfakčnú funkciu inštitútu úroku z omeškania. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje len povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade nesplnenia
povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6, ale neupravuje povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade

nesplnenia samotnej povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody poškodenému, keďže tento prípad je
pokrytý ustanovením § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Ak je poisťovateľ v zmysle § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. sankcionovaný úrokom z omeškania za nesplnenie nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods.
6, o to viac by mal byť sankcionovaný úrokom z omeškania v prípade nesplnenia právnej povinnosti plniťpoškodenému náhradu škody. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Nálezom č.k.
III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§

219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady
liečebných nákladov vo výške 970 eur za opakovane podstúpenú hilterapiu v súvislosti s dopravnou
nehodou dňa 22.04.2014. Uplatnil si nárok aj na úroky z omeškania. Žalovaná tvrdila, že uplatnené
náklady nepovažuje za preukázané a účelne vynaložené, preto nárok uzatvorila bez poskytnutia
poistného plnenia. Dôvody poskytla žalobcovi v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, preto

sa nedostala do omeškania. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi liečebné náklady vo výške 970 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 970 eur od 14.11.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie podané žalovanou je
rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

10. Podľa § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

11. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.12. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokzhľadiskasúdomprvejinštanciezistenéhoskutkového
stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
a z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. Pri posudzovaní uplatneného nároku
považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce, že žalobca si uplatnil proti žalovanej náhradu nákladov

účelne vynaložených na liečenie následkov poškodenia na zdraví, ktoré vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou dňa 22.04.2014. Pritom vychádzal z listinného dôkazu o vynaložení
peňažných prostriedkov spolu s rozpisom jednotlivých liečebných procedúr a z výpovede svedka
MUDr. F. ohľadom účelnosti vynaložených nákladov na úspešnú liečbu zdravotného stavu žalobcu,
ktoré žalovaná nespochybnila. Námietku žalovanej, podľa ktorej náklady neboli účelne vynaložené,

pretože neboli indikované ošetrujúcim lekárom, a preto tvoria nadštandard, nepovažoval za dôvodnú. K
tomu vyslovil názor, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby niektoré zdravotnícke a rehabilitačné úkony
boli indikované ošetrujúcim lekárom, keďže podmienkou úspešného uplatnenia nároku podľa § 449
ods. 1 Občianskeho zákonníka je preukázanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením
poškodeného. Vychádzal z výpovede svedka MUDr. F. Q., z ktorej zistil, že náklady, ktoré vynaložil

žalobca na liečenie bolo celkom nevyhnutné považovať za účelne vynaložené, pretože tieto úkony
prispeli k určitej revitalizácií nervového systému v oblasti brucha a panvy žalobcu. Keďže liečba bola
vo svojej podstate úspešná, to determinuje jej účelnosť, bez potreby indikácie všeobecným lekárom. Z
uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní po doručení oznámenia o

uplatnení nároku žalobcu dňa 29.07.2019 podľa § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Správny bol aj
výrok o trovách konania, keďže žalobca bol v spore plne úspešný. Odvolací súd sa s uvedenými závermi
v plnom rozsahu stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Zároveňodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancienapadnutýrozsudokpresvedčivoavdostatočnej
miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, vyčerpávajúco uviedol všetky svoje úvahy, ktorými sa

pri rozhodovaní riadil a danú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v
plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15.1. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že uplatnené liečebné náklady, resp. predmetná terapia, neboli

žalobcovi indikované žiadnym ošetrujúcim lekárom, ale boli výlučne z vlastnej vôle (mimo režimu
verejného zdravotného poistenia) žalobcu ako nadštandard na súkromnej klinike. Z uvedeného dôvodu
otázky položené MUDr. Q. považovala za sugestívne, resp. s vopred známou odpoveďou, nakoľko túto
terapiuposkytovalžalobcovizaodplatu,atedažiadnymspôsobombyjejúčelnosť,resp.prínos,nepoprel
alebo nemarginalizoval. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Samotná skutočnosť, že

MUDr. Q. poskytoval terapiu žalobcovi za úhradu, nemôže byť dôvodom na spochybnenie písomnej
výpovede uvedeného lekára. Z hľadiska dôkaznej situácie je dôležité, že táto výpoveď nebola v konaní
žiadnym iným dôkazom vyvrátená, keďže žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy.

15.2. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala voči priznaným úrokom z omeškania, pričom poukázala

na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.zn.
3Cdo/145/2017. Tvrdila, že bolo preukázané, že nebola pri likvidácii poistnej udalosti nečinná, kde
práve naopak, požadovala od žalobcu súčinnosť, a vysvetlenie dôvodov neplnenia mu riadne poskytla
v zákonnej 3 mesačnej dobe. K uvedenej námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania v obdobných veciach tiež vychádzal z právneho názoru

Najvyššieho súdu SR vyslovenému v rozsudku zo dňa 22. novembra 2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017. Avšak
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 14. októbra 2021 sp.zn. III. ÚS 309/2020 konštatoval,
že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. novembra 2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017 bolo porušené
základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súduSR na ďalšie konanie. V náleze okrem iného uviedol: „34. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná,
a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva
do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu

škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie
poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. 35. Tým však
zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na
seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,

že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval
zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali
nienavýzvunaplnenie,alenarozhodnutiesúdu.36.Každýškodcabymohollogickybezsankcieoddialiť
riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím
dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v

záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z
ublíženia na zdraví.“. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 14. októbra 2021
sp.zn. III. ÚS 214/2020. Pre odvolací súd z ustanovenia § 391 ods. 2 CSP nevyplýva viazanosť vlastným
právnym názorom. Odvolací súd je oprávnený svoj skorší právny názor zmeniť pod vplyvom zmeny

právnych predpisov, zmeny spoločenských pomerov alebo vplyvom právneho názoru vysloveného
v rozhodnutí vyššej súdnej autority. Práve uvedené nálezy Ústavného súdu SR sú opodstatneným
dôvodom nového, v zásade odlišného, právneho názoru odvolacieho súdu vo veci priznania úrokov
z omeškania, podľa ktorého v prípade, že poškodený žaluje priamo poisťovňu, na priznanie úroku z
omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne

po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo, čím však nemá byť dotknutý rozsah poistného
plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného
prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z

omeškania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej voči priznaným úrokom
z omeškania za dôvodnú.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).