Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203176
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716203176.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu H.. B. O., narodeného XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom J. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom,
so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava,

o náhradu škody pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
12C/63/2016-596 z 20. novembra 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.
k. 12C/63/2016-646 z 12. februára 2019 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
12C/63/2016-649 z 12. februára 2019 a proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/63/2016-602
zo 17. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
rozsudkom č. k. 12C/63/2016-596 zo dňa 20. 11. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 146.715,04 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, priznal žalovanej právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 92,82 %, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť znalkyni Ing. Z. O. trovy
znalečného 92,82 % a napokon uložil povinnosť žalobcovi nahradiť pôvodnému žalovanému Slovenskej
republike - Ministerstvu spravodlivosti SR trovy v rozsahu 100 %.

2. Následne okresný súd uznesením č. k. 12C/63/2016-602 zo dňa 17. 12. 2018 uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť tlmočníčke H.. S. S. trovy tlmočného v rozsahu 92,82 %.

3. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 12C/63/2016-649 zo dňa 12. 02. 2019 okresný súd doplnil výrok svojho
rozsudku zo dňa 20. 11. 2018 o výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku

30.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne o výrok, ktorým zamietol žalobu v
časti istiny 2.853.314,53 Eur, v časti istiny 970.000,- Eur, v časti sťaženia spoločenského uplatnenia
41.860,- Eur a v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.930,- Eur.

4. Napokon okresný súd opravným uznesením č. k. 12C/63/2016-646 zo dňa 12. 02. 2019 opravil výrok
rozsudkuč.k.12C/63/2016-596zodňa20.11.2018tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovičiastku

146.685,47Eurdotrochdníodprávoplatnostirozhodnutia,ďalejžepriznávažalovanejprávonanáhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, že žalobca je povinný nahradiť znalkyni Ing. Z. O. trovyznalečného v rozsahu 100 % a tiež že „žalobca je povinný nahradiť pôvodnému žalovanému Slovenskej
republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 100 %“. Týmto opravným uznesením tiež
opraviluznesenieč.k.12C/63/2016-602zodňa17.12.2018tak,žejehovýroksprávneznie,žežalobca

je povinný nahradiť tlmočníčke Ing. S. S. trovy tlmočného v rozsahu 100 %.

5. V rozsudku zo dňa 20. 11. 2018 okresný súd uviedol, že podanou žalobou si žalobca uplatnil
voči pôvodnej žalovanej označenej ako Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky majetkovú škodu vo výške 3.000.000,- Eur za ušlý zisk po zrušení obchodnej

spoločnosti GOMettrade s.r.o., so sídlom ČSA 963/102, Sliač, IČO: 36 701 611, za bezdôvodné trestné
stíhanie v trvaní 2127 dní, čo v podnikateľských aktivitách malo za následok finančné straty a majetkovú
ujmu veľmi vysokých hodnôt. Následne si žalobca žalobou vedenou pod sp. zn. 12C/209/2015 uplatnil
voči Slovenskej republike konajúcej Ministerstvom spravodlivosti SR nemajetkovú ujmu 1.000,- Eur za
bezdôvodné trestné stíhanie v trvaní 2127 dní, z čoho väzba činila 104 dní. Ďalej okresný súd uviedol,
že uznesením zo dňa 09. 08. 2017 pripustil zmenu petitu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o zaplatenie

sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 41.860,-Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 07. 08.
2014 do zaplatenia a o zaplatenie náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
20.930,- Eur. Konštatoval tiež, že uznesením zo dňa 24. 08. 2016 spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. 12C/209/2015 a pod sp. zn. 12C/63/2016, ktoré následne viedol pod sp. zn. 12C/63/2016 a z
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1548/2014-145 zo dňa 28. 01. 2016 zistil, že v

tejto veci „správne má byť ako žalovaný Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky“, ktorej následne uložil písomne sa vyjadriť.

6. V ďalšom uviedol, že oboznámil návrh na vzatie do väzby sp. zn. 0Tp/485/2008, uznesenie č. k.
0Tp/485/2008-10 zo dňa 08. 11. 2008, ktorým bol žalobca z dôvodov podľa § 71 ods. 1, písm. a), b) a

c) Trestného poriadku vzatý do väzby, ktorá začala dňom 06. 11. 2008 o 10.00 hod., ďalej uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3Tpo/106/2008-26 zo dňa 26. 11. 2008, ktorým bola zamietnutá
sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vzatí do väzby, tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 3Tpo/12/2009-105 zo dňa 18. 02. 2009, ktorým krajský súd zrušil uznesenie sudcu pre prípravné
konanie sp. zn. 0Tp/485/2008 v celom rozsahu a prepustil obvinenéhoO. na slobodu a jeho väzbu

nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložil mu povinnosť oznámiť policajtovi,
prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta bydliska, tiež mu uložil obmedzenia
a povinnosti spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia, povinnosť sa dostaviť 1x za dva týždne
pred probačného a mediačného úradníka a zákaz styku, vrátane telefonického, s poškodenou S.
Budošovou. Okresný súd tiež oboznámil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/59/2009-1485 zo

dňa 28. 09. 2011, ktorým bol obžalovaný H.. B. O. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Zvolen za 4 žalované skutky a ktorým bol menovaný uznaným za vinného za ďalší jeden skutok, ohľadne
ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom a tiež mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v
skúšobnej dobe účasti na psychologickom poradenstve a poškodená S. Budošová bola odkázaná so

svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 5To/253/2011-1517 zo dňa 13. 11. 2012 bol zrušený výrok, ktorým bol menovaný uznaný
za vinného, bol zrušený výrok o treste a obžalovaný H.. B. O. bol oslobodený spod obžaloby pre skutok
obžalobou klasifikovaný ako zločin znásilnenia, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
stíhaný. Odvolanie poškodenej Q.. S. Budošovej bolo zamietnuté, rovnako ako aj odvolanie okresného

prokurátora.

7. Okresný súd ďalej oboznámil zo spisu sp. zn. 13C/208/2015 právoplatné uznesenie zo dňa 12. 11.
2015, ktorým bolo konanie zastavené pre prekážku litispendencie a krajským súdom bolo uznesenie
potvrdené, zo spisu sp. zn. 10C/210/2015 oboznámil uznesenie zo dňa 23. 11. 2015, ktorým okresný súd

rozhodol, že veci vedené pod sp. zn. 10C/210/2015, 12C/209/2015, 13C/208/2015 na spoločné konanie
nespája a konanie bolo zastavené pre prekážku litispendencie. Okresný súd poukázal, že na č. l. 316
spisu sa nachádza znalecký posudok PhDr. Evy Kitkovej a uviedol ňou zistené skutočnosti ohľadne
osobnosti žalobcu a tiež poukázal okresný súd na znalecký posudok č. 4/2008 zo dňa 04. 07. 2018
Ing. Heleny Bullovej, znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,

podľa ktorého bol vyhodnotený hospodársky ušlý zisk spoločnosti GOMettrade s.r.o. za rok 2009 v
sume 2.218.666,- Eur, za rok 2010 v sume 2.118.640,- Eur, za rok 2011 v sume 2.210.869,- Eur a
za rok 2012 v sume 1.396.499,- Eur, čo spolu za uvedené roky predstavuje čiastku 7.944.674,- Eur.
Okresný súd potom konštatoval, že žalobca zotrval na žalobe čo sa týka ušlého zisku v sume 3.000.000,-Eur, preto súd nemohol ísť nad petit žaloby a ušlý zisk mu priznával z uplatnenej sumy a nemohol na
základe vyjadrenia označenej žalovanej Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
SR konanie zastaviť, pretože bol názoru, že „žalobca je správne označený, to, že píše, že koná v mene

zrušenej spoločnosti nemá vplyv na to, že v súčasnosti je on fyzickou osobou, ktorá môže žalovaného
žalovať.“. Zopakoval, že zistil z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1548/2014-145
zo dňa 28.01.2016, že „správne má byť ako žalovaný Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava.“.

8. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd citoval ust. § 1, § 4 ods. 1 písm. m), § 15 ods. 2
a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a svoje závery zhrnul nasledovne:

„10. Súd zistil, že žalobca si nárok na predbežné prerokovanie náhrady škody vo všetkých veciach
uplatnil na Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako

nepríslušnom orgáne. Tento orgán mu sťažnosť ako nedôvodnú odmietol. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky malo žiadosť na predbežené prerokovanie nároku postúpiť na Slovenskú republiku
zastúpenú Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v súlade s § 15 ods. 2 Zákona 514/2003, preto
súd má za to, že žalobca si správne uplatnil svoj nárok na náhradu škody za majetkovú aj nemajetkovú
ujmu. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona má žalobca nárok na ušlý zisk. Žalobca má nárok na ušlý

zisk za neoprávnenú väzbu 104 dní, nie za celé trestné stíhanie 2127 dní. Keďže sa celé trestné stíhanie
2127 dní je uplatnená majetková ujma 3.000.000,- Eur, pomerná časť za 104 dní, v ktorej súd žalobcovi
nárok priznáva je 146.685,47 Eur. V tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel, vo zvyšnej časti zamietol.
Čo sa týka nároku za nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z. nesmie byť vyššia ako
náhrada poskytovaná osobám poškodeným násilnou trestnou činnosťou, podľa § 6 Zákona 215/2006

Z.z. nesmie presahovať 50 násobok minimálnej mzdy. Suma, ktorú je možné priznať pri trestných činoch
s následkom smrti je 62.370,- Eur. Súd mal za to, že za trestné stíhanie 2127 dní nakoľko nešlo o trestné
činy s následkom smrti je primeraná suma 30.000,- Eur, v tejto časti súd žalobe vyhovel, vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol. K spojenému petitu na sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom
a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd konštatuje, že sťaženie spoločenského uplatnenia je

upravenév§444Občianskehozákonníka a§11Nariadeniavlády87/1995Z.z.,tátobolazrušená,avšak
v danej veci súd postupuje podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z., ktorý je lex specialis voči Občianskemu
zákonníku a tým pádom posudzuje vec podľa tohto zákona. Tento zákon neobsahuje úpravu sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto žalobu v tejto časti v celom rozsahu zamietol.

11. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/195/2003, podľa ktorého pre rozhodnutie
vovecisamejjepodstatnénielenvyčísliťušlýzisk,aleajpreukázaťušlýzisk.Žalobcaušlýziskpreukázal
znaleckým posudkom Ing. Heleny Bullovej.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

13. Súd skúmal pomer úspechu a neúspechu. Úspech žalobcu bol 3,59 %, neúspech 96,41 %, pomer
úspechu a neúspechu predstavuje 92,82 %. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 92,82 %.

14. Z dôvodu, že žalobca označil ako pôvodného žalovaného Slovenskú republiku za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, tento sa zúčastnil na dvoch pojednávaniach, vznikli
mu trovy, žalobca je voči nemu neúspešný, žalobca je povinný nahradiť trovy tomuto pôvodnému
žalovanému v rozsahu 100 %.

15. Žalobca zložil na znalecké dokazovanie preddavok vo výške 400,- Eur. Znalkyňa Ing. Helena Bullová
si vyčíslila trovy znalečného 1.772,86 Eur. Vzhľadom na to, že tieto trovy neboli v celom rozsahu pokryté
preddavkom na trovy znaleckého dokazovania je žalobca povinný uhradiť jej zvyšnú časť vo výške
znalečného 92,82 %. Konkrétnu sumu znalečného, ktoré je žalobca povinný nahradiť znalkyni vyčísli po

právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením vyšší súdny úradník.“

9.Ďalejokresnýsúdodvolanímnapadnutýmuznesenímč.k.12C/63/2016-602zodňa17.12.2018uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť tlmočníčke Ing. Kvetoslave Kaňuščákovej trovy tlmočného v rozsahu 92,82% a tento svoje záver odôvodnil tým, že z preddavku zloženého žalobcom bola menovanej tlmočníčke
vyplatená suma 100,- Eur a s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP len uviedol, že vyúčtovanie tlmočného
bolo vo výške 269,84 Eur a žalobca je preto povinný nahradiť tlmočníčke 92,82 %.

10. Napadnutý rozsudok následne okresný súd najskôr opravil opravným uznesením č. k.
12C/63/2016-646 zo dňa 12. 02. 2019 spôsobom ako to už odvolací súd popísal v 4. odseku
odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia. Okresný súd tento svoj postup odôvodnil tým, že vo výroku
rozsudkuzodňa20.112018uviedolnesprávnusumu,ktoránezodpovedásumevodôvodneníasprávna

suma má byť 146.685,47 Eur. Na túto sumu výrok rozhodnutia opravil, lebo sa jednalo o pisársku a
počítaciu chybu a uviedol, že opravil aj iné zrejmé nesprávnosti týkajúce sa trov konania, lebo pomer
úspechu a neúspechu vychádza na 91,03 %, avšak sa približuje k 100 % a preto mal správne rozhodnúť,
že priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tak isto trovy znalečného
100 %, ktoré opravil vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 17. 12. 2018.

11. Napokon okresný súd napadnutý rozsudok doplnil dopĺňacím rozsudkom č. k. 12C/63/2016-649 zo
dňa 12. 02. 2019 o výrok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 30.000,- Eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia a tiež doplnil napadnutý rozsudok o zamietajúci výrok. Uviedol v odôvodnení,
že rozsudkom zo dňa 20. 11. 2018 rozhodol o zaplatení žalobcovi (po oprave) sumy 146.685,47 Eur,
v ktorého odôvodnení poukázal, že priznáva žalobcovi aj sumu 30.000,- Eur, ale výrok napadnutého

rozsudku zo dňa 20. 11. 2018 toto neobsahuje, čo teda odstránil dopĺňacím rozsudkom, ktorým zároveň
doplnil výrok napadnutého rozsudku aj o časť týkajúcu sa zamietnutia zvyšku žaloby.

12. Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 20. 11. 2018 aj proti uzneseniu zo dňa 17. 12. 2018 podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc zmeniť napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe bude

vyhovené v celom rozsahu, bude mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % a uznesenie zo
dňa 17. 12. 2018 bude zmenené tak, že k náhrade trov tlmočného bude zaviazaná žalovaná v rozsahu
92,82 %.

13. Žalobca v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že mu priznal nárok v rozsahu len 146.685,47 Eur s

ohraničením na dobu neoprávnenej väzby v trvaní 104 dní a nie za celé trestné stíhanie v rozsahu 2127
dní, resp. za omnoho dlhšie časové obdobie. Znalecké dokazovanie totiž preukázalo, že suma, o ktorú
prišiel predstavovala čiastku 7.944.674,- Eur a preto suma 3.000.000,- Eur nie je limitovaná ako suma
maximálna, lebo jej konečná výška mohla byť preukázaná iba znaleckým posudkom ako suma konečná.
Okresný súd sa nezaoberal posúdením otázky príčinnej súvislosti a z tohto hľadiska mal zohľadniť,

že nielen väzba znamenala nezvrátiteľný zásah do jeho majetkových a osobnostných práv, ale bola to
celková doba trestného stíhania a preto ak si uplatnil náhradu škody, túto nebolo možné ohraničovať
počtom dní 104 alebo 2127, či dlhším časovým obdobím, lebo sa má poskytnúť náhrada škody, ktorá
vznikla vo výlučnej príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a nezákonnou väzbou. Doplnil,
že aj po prepustení z väzby bol povinný každých 14 dní sa hlásiť u probačného úradníka, nemohol

vycestovať do zahraničia a mal zákaz kontaktovať poškodenú, pričom tieto obmedzenia sa pokúšal
viackrát zrušiť ale neúspešne a zanikli až oslobodzujúcim rozsudkom krajského súdu v roku 2013.

14. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000.000,- Eur, nebolo podľa neho sporné v
konaní, že došlo k bezdôvodnému trestnému stíhaniu počas 2127 dní, čo u neho spolu s bezdôvodnou

väzbou v podnikateľských aktivitách malo za následok finančné straty a majetkovú ujmu veľmi vysokých
hodnôt. Poukázal potom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na názor bývalej ústavnej sudkyne
Ústavného súdu ČR Elišky Wagnerovej, tiež na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky i
Európskeho súdu pre ľudské práva dodávajúc, že mal dieťa, ktoré v danom čase žilo s matkou v
Trnave a zákaz stýkať sa s dieťaťom vnímal ako psychické týranie, zle to znášal a poznačilo ho to na

celý ostatok života. Sám vychovával dieťa od veku 2 a pol roka do 5 rokov, lebo matka ho de facto
opustila. Tiež vo všeobecnosti poukázal na podmienky priznávania nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy majúc za to, že v jeho prípade nedovelený zásah do osobnej integrity ako neoddeliteľnej súčasti
celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity znamenal zásah objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu
vo všetkých sférach. Preto neexistujú podľa neho ani pochybnosti o tom, že zásah bezprostredne súvisel

s porušením chráneného základného práva, čo tiež znamená, že je daná existencia príčinnej súvislosti.

15. Vo vzťahu k nepriznaniu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca argumentoval tým, že
postupoval presne podľa § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z. z. o náhrade za sťaženie spoločenskéhouplatnenia, predložil žalovanej riadny znalecký posudok vyhotovený v súlade s § 7 a 8 tohto zákona,
žalovaná do 3 mesiacov od uplatnenia nárokov s ním dohodu neuzavrela ani mu neposkytla plnenie a
preto v súlade s § 6 ods. 3 uvedeného zákona mu vzniklo právu uplatniť nárok na súde. Podanie žaloby

mu umožňovalo spomínané zákonné ustanovenie a pokiaľ ide o výšku žalobou uplatneného nároku, túto
si uplatnil podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. na podklade znaleckého posudku ako zákonného
podkladu pre určenie výška náhrady v zmysle § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., teda
žaloba bola plne legitímnym prostriedkom domáhania sa predmetnej náhrady.

16. Napokon vo vzťahu k povinnosti náhrady znalečného znalkyni Ing. Helene Bullovej v rozsahu 92,82
% namietal, že túto povinnosť musí v celom rozsahu znášať žalovaná, ktorá mu spôsobila okrem
osobnostných zásahov aj ujmu majetkovú a ujmu na zdraví a takisto nesúhlasil s náhradou trov konania
vo vzťahu k Slovenskej republike, za ktorú konalo Ministerstvo spravodlivosti, lebo v celom konaní
vystupuje iba jedna žalovaná a tou je Slovenská republika - štát.

17. V zákonnej lehote podala odvolanie proti rozsudku aj žalovaná konajúc Generálnou prokuratúrou
SR, ktorá v odvolaní žiadala rozsudok zrušiť a konanie zastaviť alebo vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18.Namietala,žeokresnýsúdmalkonaťsožalovanouSlovenskourepublikouvzastúpeníMinisterstvom

spravodlivosti SR, ktorému bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a ktoré aj vyrozumelo žalobcu, že žiadosť bola predbežne prerokovaná a nebolo jej vyhovené. Hoci na
podklade rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1548/2014-145 zo dňa 28. 01. 2016
okresný súd zistil, že správne má za žalovanú Slovenskú republiku konať Generálna prokuratúra SR,
ide o nepoužiteľné rozhodnutie v tejto veci, pretože v označenom rozhodnutí krajský súd rozhodoval

prípad, v ktorom prokurátor zamietol sťažnosť obvineného proti vzneseniu obvinenia a v tejto veci a
ani v napadnutom rozsudku nie je zmienka o tom, že by žalobca namietal nezákonnosť konkrétneho
rozhodnutia zo strany dozorujúceho prokurátora. Odkazujúc na ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z. z. žalovaná zhrnula, že Ministerstvo spravodlivosti SR nespochybnilo vo svojom oznámení o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 05. 11. 2014 svoju príslušnosť na konanie

a prerokovalo ju s negatívnym záverom pre žalobcu. Napriek tejto skutočnosti žalobca podal niekoľko
žalôb, kde na strane žalovanej vždy uvádzal ako orgán konajúci za Slovenskú republiku Ministerstvo
spravodlivosti SR a neodstránil nezrozumiteľnosť žalobných návrhov a to predovšetkým žaloby v konaní
sp. zn. 12C/63/2016, kde bolo v prvom rade potrebné vyriešiť kto je žalobcom, pretože žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podala spoločnosť GOMettrade, s.r.o. a žalobu podal

Ing. Víťazoslav Budoš v mene zrušenej menovanej obchodnej spoločnosti, z čoho je podľa žalovanej
zrejmé, že subjekt, ktorý podal žiadosť o predbežné prerokovanie nie je totožný so žalobcom.

19. Žalovaná ďalej vytýkala, že žalobca vo svojich žalobách uvádza, že žiada náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., avšak nešpecifikoval v akej súvislosti, či s nezákonným rozhodnutím alebo

v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a toto nešpecifikoval v rámci celého konania ani v
napadnutom rozsudku konajúci súd. Poukázala na § 3 ods. 1 citovaného zákona a zdôraznila, že
konajúci súd je povinný na základe opisu rozhodujúcich skutočností posúdiť, či si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody spôsobený nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, lebo ak tak neurobí, môže sa dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci majúceho za

následok nezákonnosť rozhodnutia.

20. Vo vzťahu k prisúdenému nároku na ušlý zisk žalovaná argumentovala tým, že suma uvádzaná
v odôvodnení rozsudku je iná ako v jeho výrokovej časti. Znalecký posudok H.. Z. O. vychádza z
neoverených faktúr predložených žalobcom, pričom účastníkom obchodných vzťahov nebol žalobca

ale spoločnosť GOMettrade, s.r.o., so sídlom na Sliači. Súd tiež nevyhovel námietke, aby sa porovnali
hospodárske výsledky spoločnosti pred väzbou žalobcu s časom uvádzaným v znaleckom posudku a za
danej situácie teda nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť, pretože takto vyčíslený ušlý zisk je len
fiktívny. Pokiaľ okresný súd použil len dobu, ktorú žalobca strávil vo väzbe, o tejto nerozhodol dozorujúci
prokurátor ale sudca pre prípravné konanie, ktorý vzal žalobcu ako obvineného do väzby z dôvodov

podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a z uznesenia vyplýva, že žalobca si túto väzbu
v podstate zapríčinil sám, pretože sa nedostavoval na úkony, na ktoré bol predvolaný vyšetrovateľom,
ovplyvňoval svedkov a pokračoval v páchaní protispoločenskej činnosti. V tejto fáze trestného konania
dozorujúci prokurátor nevydal žiadne rozhodnutie, len predložil návrh na vzatie obvineného do väzby,ktorý schválil svojím rozhodnutím sudca pre prípravné konanie a teda aj v tomto je napadnutý rozsudok
zmätočný, pretože nie je zjavné, podľa akého ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. okresný súd
postupoval.

21. V tomto istom bode odôvodnenia okresný súd uvádza, že vyhovel čiastočne žalobe žalobcu aj
priznaním sumy 30.000,- Eur ako nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. za
použitia § 6 zákona č. 215/2006 Z. z., ale táto suma sa vo výroku rozsudku vôbec nenachádza, pričom
uznesením o zmene petitu rozhodoval okresný súd len o majetkovej ujme a nie o ujme nemajetkovej.

Aj v tomto je rozsudok zmätočný.

22. Nakoniec žalovaná namietala, že okresný súd jej rozsudkom priznal právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 92,82 % aj napriek tomu, že si žiadne trovy konania neuplatnila.

23. K odvolaniu žalovanej žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná nedôvodne spochybňuje

otázku, kto je žalobcom v tejto veci, lebo je jasné, že je ním H.. O., ktorý súčasne vystupuje za spoločnosť
GOMettrade, s.r.o., pretože má legitímny právny záujem na výsledku konania ako majiteľ a konateľ
(štatutárny orgán) tejto neskôr zaniknutej spoločnosti. Vstúpil do konania nie ako intervenient ale ako
hlavný žalobca a táto otázka bola súdom prvej inštancie správne a dostatočne posúdená.

24. Ďalej žalobca argumentoval, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, t. j. zákonnosti začatia
a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Označil rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2009 a ďalšie súdne rozhodnutia týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
začatím trestného stíhania. Odmietol tvrdenia, že by si väzbu zapríčinil sám a zopakoval, že otázka
príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o väzbe a vzniknutou škodou nemôže byť sporná, lebo v

dôsledku jeho vzatia do väzby došlo k narušeniu všetkých obchodných aktivít a následkom toho bol
vznik uplatnenej a čiastočne vyčíslenej škody. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia tvrdil,
že pred vzatím do väzby bol zdravý a nezákonná väzba a nezákonné trestné stíhanie ovplyvnili
nepriaznivo jeho zdravotný stav, ktorý je tak nespochybniteľne v príčinnej súvislosti s väzbou. Žalobca
v odvolaní spomenul aj nesprávny úradný postup (neuvedúc čo konkrétne má tým na mysli, pozn.

odvolacieho súdu) a tiež odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 (zrejme
ako argumentáciu k tomu, že v tomto spore má za žalovanú konať Generálna prokuratúra SR).

25. Žalovaná ohľadne odvolania žalobcu zopakovala stanovisko, že žalobca počas celého konania
neoznačil rozhodnutie, ktoré by bolo nezákonné a ktoré by zakladalo jeho nárok na náhradu škody v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., pričom jediné rozhodnutie, ktoré uviedol okresný súd ako nezákonné
je rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 0Tp/485/2008-10 zo dňa 08. 11. 2008, ktorým bol žalobca
ako obvinený zobratý do väzby. Takisto opakovala žalovaná, že žalobcom je H.. B. O., avšak škoda,
ktorú preukazoval mala byť spôsobená spoločnosti GOMettrade, s.r.o. a spochybňovala to, že nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, kedy podľa žalovanej k takémuto záveru dospel Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/15/2009 extenzívnym výkladom, ktorý je podľa nej nesprávny a nemá
podklad v zákone. Žiadnym výkladom (a už vôbec nie extenzívnym) nemožno reštriktívne formulovaný
zákonvykladaťvprospechžalobcu,tedanezákonnýmrozhodnutímjeibaprávoplatnérozhodnutie,ktoré
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a takáto situácia v prejednávanom

prípade nenastala. Takisto zopakovala, že ak žalobca uvádza rozhodnutie o väzbe, toto nevydal
prokurátor ale sudca, ktorý rozhodoval o väzbe. Žalobca bol vzatý do väzby zo všetkých troch možných
dôvodov a jedným z nich bola aj skutočnosť, že sa nedostavoval na úkony pred vyšetrovateľom. Bol
pritom vzatý do väzby ako fyzická osoba a škoda mala byť spôsobená obchodnej spoločnosti. Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zaslal žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré

toto aj prerokovalo a vybavilo, nepostúpilo žiadosť Ministerstvu vnútra SR, resp. Generálnej prokuratúre
SR, preto samo sa považovalo za príslušné vo veci tejto žiadosti konať. Niet preto dôvodu, prečo by
mala v tejto veci za štát konať Generálna prokuratúra SR, ktorú ako orgán konajúci za štát označil len
prvoinštančný súd na základe iného rozhodnutia v úplne inej veci krajského súdu.

26. Následne bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovanou proti opravnému uzneseniu aj proti
dopĺňaciemu rozsudku. Podľa žalovanej sa okresný súd v opravnom uznesení dopustil ďalšej chyby,
keď v pôvodnom rozsudku uložil povinnosť zaplatiť sumu 146.685,47 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ale podľa opravného uznesenia bola uložená lehota na plnenie už iba v trvaní 3 dní odprávoplatnosti rozhodnutia. Žiadala preto opravné uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V odvolaní proti doplňujúcemu rozsudku žalovaná namietala, že ak ním okresný súd urobil výrok o
tom, že je povinná zaplatiť žalobcovi čiastku 30.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu s odkazom na § 17
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý pripúšťa uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch, podmienkou
jej priznania ale musí byť preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného
postupu a v celom konaní nedošlo k označeniu nezákonného rozhodnutia, ktoré by vydal dozorujúci

prokurátor, resp. k nezákonnému postupu prokuratúry. Žiadala aj doplňujúci rozsudok zrušiť a konanie
zastaviť, resp. vrátiť súdu prvej inštancie.

28. Naostatok, vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 08. 04. 2019 žalobca už len opakoval
svoju predchádzajúce argumentáciu obsiahnutú v predošlých písomných vyjadreniach či v odvolaní
zdôrazňujúc, že natrvalo stratil obchodné kontakty a možnosť výnosov z prebiehajúcich obchodných

aktivít, čo preukázal znalecký posudok. Navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť.

29. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom

a opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako tak postupoval aj vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu okresného súdu, lebo jeho výrok bol závislým od rozhodnutia o výrokoch týkajúcich sa merita
veci.

30. Odvolací súd po preskúmaní spisu oboznámiac sa s napadnutými rozhodnutiami a odvolaniami
oboch sporových strán dospel k záveru, že sú opodstatnené a dôvodné, pretože okresný súd
nepostupoval dôsledne v súlade s právnou úpravou civilného procesu a rozhodnutia majú viacero
nedostatkov aj po stránke aplikácie hmotného práva na prejednávanú vec. V prvom rade okresný súd
porušil právo oboch strán sporu na spravodlivý proces v tom, že svoj rozsudok (a ani uznesenie zo dňa

17. 12. 2018) nezdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP (resp. § 236 CSP v prípade napadnutého
uznesenia), lebo sa vôbec nevysporiadal s rozhodujúcimi aspektmi tohto sporu. Okrem toho sa dopustil
procesných pochybení a vecných nesprávností pri aplikácii hmotného práva takého charakteru, že tieto
nemohli byť napravené v odvolacom konaní. Preto odvolací súd nemohol zvoliť iný postup než zrušenie
napadnutých rozhodnutí.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou na Okresný súd Zvolen dňa 11. 03. 2016
sa žalobca označený ako Ing. Víťazoslav Budoš s dodatkom, že koná v mene zrušenej obchodnej
spoločnosti GOMettrade, s.r.o., so sídlom ČSA 963/202, Sliač, domáhal voči žalovanej označenej ako
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR náhrady škody v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z., kedy (aj) v označení žaloby uviedol, že ide o nárok uplatnený z titulu škody pri
výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. V
žalobe sa domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 3.000.000,- Eur a trov konania tvrdiac, že v
súvislosti s trestným stíhaním a nezákonnou väzbou mu bol znemožnený výkon podnikateľských aktivít
ako jedinému spoločníkovi a konateľovi menovanej obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho bola „v

obchodnej činnosti“ spôsobená majetková ujma. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 28. 09. 2011 bol oslobodený spod obžaloby pre skutky uvedené v bodoch 1.,
2.,3.a4.obžaloby,odsúdenýbolpreskutokpodbodom5.obžaloby,alenazákladeodvolaniahoKrajský
súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 5To/253/2011 zo dňa 13. 12. 2012 v celom rozsahu spod
obžaloby oslobodil. Súčasne bol v súvislosti s týmto trestným stíhaním vo väzbe od 06. 11. 2008 do 18.

02. 2009, t. j. 104 dní s tým, že celkovo jeho trestné stíhanie trvalo 2127 dní, čo v jeho podnikateľských
aktivitách malo za následok finančné straty a majetkovú ujmu veľmi vysokých hodnôt. Žalobca uviedol,
že porušenie zákona je preukázané spomínaným rozsudkom Okresného súdu Zvolen a oslobodzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a tiež v žalobe uviedol, že žalovaná sa vyjadrila k ním
uplatnenému návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody oznámením zo dňa 05. 11.

2014 tak, že jeho žiadosť, ktorou si uplatnil majetkovú škodu v sume 3.000.000,- Eur, považovala za
nedôvodnú. Ďalej tvrdil v žalobe, že ako jedinému spoločníkovi a konateľovi obchodnej spoločnosti
GOMettrade, s.r.o. mu vznikla škoda preto, lebo bol vo väzbe od 06. 11. 2008 do 18. 02. 2009, t. j.
104 dní, pričom celková dĺžka jeho trestného stíhania predstavovala 2127 dní a to v podnikateľskýchaktivitách obchodnej spoločnosti malo za následok spôsobenie finančnej straty spoločnosti a majetkovú
ujmu veľmi vysokých hodnôt. V dôsledku nedôvodného trestného stíhania a nezákonnej väzby nemohol
vykonávať činnosť štatutárneho orgánu - konateľa zodpovedného za riadny chod obchodnej spoločnosti.

Okrem toho spomenul žalobca v žalobe aj nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní,
ktorý mal spôsobiť jemu a jeho rodine s dieťaťom stratu strechy nad hlavou a prepad do bezdomovectva.
Poukázal v tejto súvislosti na to, že to preukazuje uskutočnenými kontraktmi v čase pred trestným
stíhaním a uzatvorenými zmluvami, ktoré priložil ako prílohy k žalobe.

32. V žalobe potom uvádzal, že spoločnosť GOMettrade, s.r.o. bola ním založená a aj riadená až do jej
zrušenia zo strany súdu a nachádzal sa v nej výlučne jeho majetok ako fyzickej osoby a preto vzniknutú
škodu vníma ako škodu, ktorá vznikla jeho osobe.

33. Následne v článku IV. žaloby popísal, čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom a vyjadril názor,
že postup orgánov činných v trestnom konaní bol nesprávnym úradným postupom znamenajúcim hlboký

zásah do jeho práv bez splnenia zákonných podmienok.

34. V článku V. žaloby špecifikoval uvedením titulu, na základe ktorého si uplatňuje nárok na náhradu
škody, že ním je nezákonné trestné stíhanie v dĺžke 2127 dní, nezákonné zatknutie a nezákonná
väzba od 06. 11. 2008 do 18. 02. 2009 v celkovej dĺžke 104 dní, tiež nezákonné pozbavenie osobnej

slobody, zákaz vycestovať do zahraničia, obmedzenie povinnosti hlásiť sa na policajnom orgáne a
obmedzenie povinnosti podrobovať sa lekárskym vyšetreniam, tiež v bode 4 tohto článku uviedol, že
ide o dôvody majúce za následok poškodenie zdravia a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého
rozsah a výšku stanovil znalecký posudok MUDr. Kvetoslava Moravčíka a napokon pod bodom 5 v
dôsledku nezákonného trestného stíhania, nezákonnej väzby a pozbavenia osobnej slobody bola mu

spôsobená majetková škoda tým, že sa mu zabránil dosiahnuť hrubý príjem na dodávkach armatúry v
objeme 30.000 ton, kedy predpokladaný hrubý príjem za jednu tonu armatúry predstavoval 80,- Eur x
30.000 ton, je 2.400.000,- Eur čo predstavuje ušlý zisk a tiež sa mu zabránilo dosiahnuť hrubý príjem
na dodávkach železného šrotu v objeme 30.000 ton z Ukrajiny do závodu DAM Miskolc v cene 20,- za
tonu x 30.000 ton, čo je 600.000,- Eur.

35. V ďalšej časti žaloby opakoval, že uplatňovaný nárok na náhradu škody odôvodňuje nezákonným
trestným stíhaním, nezákonným zatknutím a nezákonnou väzbou a ďalšími nezákonnými pozbaveniami
osobnej slobody, čo viedlo k psychickému „utýraniu“ jeho ako konateľa a ku vzniku ďalších majetkových
škôd, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním a väzbou, ktoré boli nezákonné. Uviedol,

že v roku 2008 začal plniť dohodnutý kontrakt na Ukrajinu do mesta Ľvov a nakoľko skúšobné dodávky
dopadli k obojstrannej spokojnosti, boli dohodnuté kontrakty aj na roky 2009 a 2010, čo preukazuje
pripojenými listinnými dokladmi ohľadne prebiehajúcich obchodných transakcií, platieb na bankový účet,
ako aj existenciou uzatvorených kontraktov a podpísanými zmluvami zo dňa 21. 10. 2008 a 01. 11. 2008.
Okrem toho mimo písomne uzavretých kontraktov poukázal na ústne rokovania o dlhodobom prenájme

závodu v Miškolci s možnosťou jeho odkúpenia a aj táto jeho obchodná aktivita mala byť zmarená
nezákonnou väzbou.

36. Uviedol v žalobe aj to, že nezákonné zatknutie je preukázané rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo
dňa 28. 09. 2011 a oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 12. 2012,

pričom orgánom, ktorý mu spôsobil škodu je Ministerstvo vnútra SR z dôvodu nezákonného zatknutia v
trestnom konaní, nezákonnej väzby a ďalších špecifikovaných obmedzení.

37. V ďalšej časti žaloby následne popísal podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v jednotlivých
zákonom predvídaných prípadoch zodpovednosti štátu za škodu a tiež poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 a sp. zn. 1Cdo/53/1993 podávajúce výklad o tom, že
rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. V závere žaloby žalobca poukázal
na to, že ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti GOMettrade, s.r.o. zaslal Ministerstvu
spravodlivosti SR žiadosť o predbežného prerokovanie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v

článku VII. žaloby tiež citoval ustanovenia § 5 ods. 1, § 6 ods. 4 a § 9 ods. 1 spomínaného zákona
označujúc túto časť žaloby slovami „k nesprávnemu úradnému postupu“.38. Vychádzajúc z takto pomerne nekonzistentného formulovania žaloby žalobcom, ktoré vzbudzuje
pochybnosti o tom, na akom skutkovom základe si vlastne uplatnil voči žalovanej Slovenskej republike
nárok na náhradu škody v čiastke 3.000.000,- Eur, mal okresný súd v prvom rade zamerať svoju

pozornosť a sústrediť sa na „vyčistenie“ skutkového základu tohto nároku, pretože bez toho, že by bolo
úplne jasné, čo malo byť tým nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ktorý
mal škodu spôsobiť, nebolo možné uplatnený nárok ani správne kvalifikovať po právnej stránke. S tým
súvisí aj posúdenie a zameranie sa na otázku príčinnej súvislosti (ako jednej, nie jedinej podmienky
zodpovednosti štátu za škodu) medzi okolnosťou, ktorá mala škodu vyvolať a tvrdenou škodou, pretože

z hľadiska právnej úpravy je rozdiel, či táto mala vzniknúť ako dôsledok nejakého nezákonného
rozhodnutia, väzby, či nesprávneho úradného postupu. Obsahovo sa z textu žaloby zatiaľ javí ako
najpravdepodobnejšie to, že vzhľadom na poukaz žalobcu na svoje trestné stíhanie a na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR o tom, aké následky má oslobodenie spod obžaloby, by sa malo jednať o nárok na
náhradu škody v súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, ktoré následne bolo podkladom celého
trestného stíhania a väzby, toto si ale bude musieť ozrejmiť v ďalšom konaní okresný súd postupom

podľa§150ods.2CSPvovzťahukžalobcovi.Toznamená,ženajskôrmusížalobcauviesťjednoznačne
čím bola spôsobená, v dôsledku čoho, akého výkonu verejnej moci štátom bola spôsobená škoda,
ktorú požaduje v sume 3.000.000,- Eur a tiež musí uviesť, aké rozhodnutie, postup, či opatrenie mu
spôsobilo nemajetkovú ujmu odčiniteľnú ďalšou žalovanou sumou 1.000.000,- Eur a obdobne to platí aj
ohľadne žalovanej škody na zdraví, kde opätovne žalobca musí jednoznačne uviesť, čo mu takúto škodu

spôsobilo, v dôsledku čoho vznikla. Dôvodne teda namietala žalovaná konajúc Generálnou prokuratúrou
SR v podanom odvolaní, že okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré rozhodnutie bolo
tým nezákonným rozhodnutím, ktoré malo spôsobiť škodu, resp. ešte prv ministerstvo spravodlivosti v
prvotnom vyjadrení, že nie je jasne daný skutkový základ žaloby.

39. Obdobne bude teda okresný súd postupovať aj ohľadne žalovaného nároku na zaplatenie sumy
1.000.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý bol pôvodne uplatnený v konaní sp. zn.
12C/209/2015, ktoré okresný súd spojil s konaním sp. zn. 12C/63/2016 a tiež vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (a jeho
zvýšenia), lebo ohľadne neho okresný súd už vôbec nemohol vedieť čím táto škoda mala byť žalobcovi

spôsobená, keď o tento nárok okresný súd pripustil rozšírenie žaloby bez akéhokoľvek jeho skutkového
odôvodnenia (žalobca len doložil znalecký posudok).

40. V tomto smere bude potom okresný súd vychádzať pri právnom posúdení veci predovšetkým z ust.
§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. upravujúceho (objektívnu) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

v súvislosti s výkonom verejnej moci, lebo toto ustanovenie určuje rozsah zodpovednosti štátu (t. j.
Slovenskej republiky) za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci a pri výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

41.Pozisteníodčohožalobcasvojenárokyodvodzujesabudeokresnýsúdzaoberaťtým(čoalenajskôr
žalobca musí jasne vysvetliť), či došlo k nejakému nezákonnému rozhodnutiu, nezákonnému zatknutiu
(zadržaniu alebo inému pozbaveniu osobnej slobody), k rozhodnutiu o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutiu o väzbe, alebo k nesprávnemu úradnému postupu a ďalej ku vzniku škody na strane
žalobcu a či je medzi nimi príčinná súvislosť, pretože ide o základné podmienky vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, bez naplnenia ktorých táto zodpovednosť vzniknúť nemôže. Odvolací súd dodáva, že
v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa štát svojej zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť,
lebo sa tým završuje právna úprava tejto zodpovednosti ako zodpovednosti objektívneho charakteru

(bez ohľadu na zavinenie) s absolútnou povahou (bez možnosti liberácie). Okresný súd bude musieť
zodpovedať aj otázku, na základe akého podkladu je možné priznať náhradu škody v podobe ušlého
zisku žalobcovi ako fyzickej osobe (teda ak mu takýto nárok prizná), keď síce bol jediným spoločníkom a
konateľom už aktuálne neexistujúcej obchodnej spoločnosti, ktorej mala byť podľa žalobcu spôsobená
škoda tým, že mu bolo zabránené ako fyzickej osobe konať za túto obchodnú spoločnosť a tým doviesť

do úspešného konca už prv uzavreté kontrakty.

42. Taktiež odvolací súd zdôrazňuje, že otázka, ktorý orgán štátu je príslušný konať za Slovenskú
republiku vo veci náhrady škody je otázkou, ktorú si musí vyriešiť sám konajúci súd bez ohľadu na to,či bol správne tento orgán označený žalobcom v podanej žalobe. Ide o otázku právneho posúdenia ust.
§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý určuje orgán konajúci za štát.

43. Uvedenú otázku okresný súd neposúdil správne a mal konať tak ako tomu bolo na začiatku sporu s
MinisterstvomspravodlivostiSR,ktoréajžalobcasprávnevžalobeoznačilakoorgánkonajúcivtejtoveci
za Slovenskú republiku. Okresný súd teda už v ďalšom priebehu konania nebude konať s Generálnou
prokuratúrou SR ako orgánom oprávneným konať za žalovanú Slovenskú republiku (štát) v tomto spore,
ale bude konať s Ministerstvom spravodlivosti SR, a to vzhľadom na ust. § 4 ods. 1 písm. m) zákona

č. 514/2003 Z. z.. Na Ministerstve spravodlivosti SR bola totiž podľa obsahu spisu podaná tak žiadosť
o predbežné prerokovanie žalovaného nároku na náhradu škody v sume 3.000.000,- Eur ako aj na
náhradužalovanejnemajetkovejujmyvsume1.000.000,-Euraministerstvootýchtožiadostiachkonalo,
obidvevecnevybaviloasvojeoprávneniekonaťzažalovanúvtomtosporenijaknespochybňovalo.Preto
bol nesprávnym postup okresného súdu, ktorý konal s Generálnou prokuratúrou SR. Okresný súd si
nesprávne vyložil záver obsiahnutý v rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/1548/2014.

V tejto súvislosti je potrebné tiež zistiť, či aj nárok, ktorý uplatnil žalobca v tomto spore z titulu škody
na zdraví bol predbežne prerokovaný, kým a s akým výsledkom, lebo je to podmienka konania inak
brániaca tomu, aby súd o nároku vecne konal (§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 prvá a druhá veta zákona č.
514/2003 Z. z.).

44. Ako náhle okresný súd odstráni uvedené nedostatky procesného charakteru, sústredí sa na
posúdenie jednotlivých nárokov z hľadiska naplnenia relevantných zákonných ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z., to znamená, že sa vysporiada s tým, či existuje základný predpoklad (nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, atď.) a či medzi týmto a tvrdenou škodou je príčinná
súvislosť a či vôbec škoda, resp. nemajetková ujma na strane žalobcu vznikla, či takéto niečo žalobca

preukázal. Okresný súd bude musieť pritom riadne vyhodnotiť všetky námietky, ktoré odzneli či už
zo strany žalobcu alebo zo strany Ministerstva spravodlivosti SR v jeho počiatočných vyjadreniach
(hlavne napr. či si žalobca skutočne spôsobil väzbu sám ako to bolo namietané z hľadiska ust. § 8
ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z., či škoda, ktorá podľa tvrdení žalobcu vznikla v podstate na strane
jeho už teraz neexistujúcej obchodnej spoločnosti môže byť predmetom odškodnenia štátom, ak podľa

§ 5 ods. 1 cit. zákona má právo na náhradu škody len účastník konania, v ktorom bolo nezákonné
rozhodnutie vydané a obchodná spoločnosť sa daného trestného procesu nezúčastnila, či má žalobca
aktívnu legitimáciu ohľadne nároku na náhradu škody v sume 3.000.000,- Eur, ak tento nárok v rámci
predbežného prerokovania uplatnila spoločnosť GOMettrade, s.r.o., čo treba vyhodnotiť vzhľadom na v
spise založenú zmluvu o postúpení pohľadávky) alebo potom zo strany Generálnej prokuratúry SR, lebo

len tak bude môcť byť naplnené právo strán sporu na spravodlivý proces. Nesprávnou bola pritom úvaha
okresného súdu, ktorý výšku prisúdenej majetkovej škody prerátaval v nadväznosti na dni väzby, lebo
ako správne namietal žalobca, tento nárok uplatňoval ako ušlý zisk, ktorý nie je možné pomerovať dňami
väzby, trestného stíhania či iným časovým úsekom. Tento uplatnený nárok sa totiž nemohol zväčšiť ani
zmenšiť v závislosti od toho, ako dlho bol žalobca trestne stíhaný, resp. bol vo väzbe, nejde o nárok na

ušlú mzdu, kedy by časový faktor významný bol.

45. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú nemajetkovú ujmu, ohľadne nej odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia neobsahuje v podstate žiadne úvahy. Priznanie čiastky 30.000,- Eur zo žalovanej sumy
1.000.000,- Eur bolo odôvodnené okresným súdom len tým, že mal za to, že za trestné stíhanie v trvaní

2127 dní, kedy nešlo o trestné činy s následkom smrti, je primeranou suma 30.000,- Eur a preto v tejto
časti žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Nemožno absolútne súhlasiť s takýmto arbitrárnym
záverom, ktorým okresný súd len vzhľadom na dĺžku trestného stíhania a povahu žalovanej trestnej
činnosti dospel k záveru o priznaní nemajetkovej ujmy bez toho, že by uviedol, z akých dôkazov vlastne
vychádzal vo vzťahu k nejakým konkrétnym následkom a zásahom do osobnostnej sféry žalobcu, teda

nijakým spôsobom súd neuviedol preskúmateľne svoju úvahu, prečo práve čiastka 30.000,- Eur je
adekvátnou sumou.

46.Čosatýkaspôsobuarozsahunáhradyškody,podľaust.§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.platí,že
sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (ak osobitný zákon neustanovuje inak) a ust. § 17 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z. z. ďalej určuje, že ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Ust. § 17ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. potom demonštratívne stanovuje kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri
posudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, konkrétne treba prihliadnuť na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

47. Zákonná úprava teda niektoré všeobecné hľadiská určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy

obsahuje, pokiaľ ale ide o výšku samotnú, túto už nijako nekonkretizuje, toto je predmetom voľnej (nie
svojvoľnej) úvahy súdu. Jediným limitom je aktuálne ust. § 17 ods. 4 cit. zákona, ktoré s účinnosťou
od 01. 01. 2013 obmedzuje výšku nemajetkovej ujmy tak, že priznaná výška náhrady nemajetkovej
ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu. Z uvedených ustanovení bude okresný súd vychádzať pri posúdení
žalovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom z časového hľadiska bude znenie ust. §

17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikovať v závislosti od zistenia, kedy došlo k nezákonnému
rozhodnutiu, väzbe, či nesprávnemu úradnému postupu.

48. Napokon nebol správnym ani záver okresného súdu, ktorý nepriznanie nároku na náhradu škody
žalobcovi z titulu škody na zdraví odôvodnil v pomerne nejasne v podstate len tým, že zákon č. 514/2003

Z. z. úpravu nároku takéhoto druhu neobsahuje. Okresný súd mal v tejto časti asi na mysli, že úprava
vyhlášky č. 32/1965 Zb. bola zrušená s účinnosťou od 01. 08. 2004, ale k jej zrušeniu došlo zákonom
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý je
právnou úpravou nadväzujúcou na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri škode
na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Je pravdou, že zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitnou úpravou (lex specialis) zodpovednosti (štátu) za
škodu, ale tento zákon určuje v ust. § 25 ods. 1, že ak jeho § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy
vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
Preto v otázkach neupravených zákonom č. 514/2003 Z. z. treba použiť ako všeobecný právny predpis
Občiansky zákonník. Ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. určuje, že sa uhrádza skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), pričom ale skutočnou škodou (v občianskoprávnom ponímaní)
sa rozumie nielen škoda spôsobená na veciach ale patrí sem aj škoda, ktorú poškodený utrpel na
iných majetkových právach, alebo aj ujma, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou
škodoujeajujma,ktorávzniklapoškodenémutým,žebolnútenývynaložiťurčiténáklady.Vprípadeujmy
na zdraví do kategórie skutočnej škody patrí aj nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského

uplatnenia (§ 444). Ak si preto žalobca uplatnil nároky takéhoto druhu, tieto je potrebné posúdiť podľa
označených zákonných ustanovení a aj za takéto nároky môže zodpovedať štát v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., ktorý síce tieto otázky osobitne neupravuje ale s nimi počíta (napr. úpravou premlčacej
doby pri škode na zdraví v ust. § 19 ods. 2). Okresný súd teda v ďalšom konaní posúdi žalobcom
uplatnenýnároknazaplateniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia(ajehozvýšenie)vzmysleuvedených

ustanovení a zákona č. 437/2004 Z. z., pričom samozrejme najprv preskúma naplnenie už vyššie
spomínaných základných troch podmienok zodpovednosti štátu za škodu. Z tohto hľadiska musí okresný
súd posudzovať vec v ďalšom konaní a zistiť, či teda v dôsledku určitého nezákonného rozhodnutia,
nesprávneho úradného postupu atď. došlo práve v príčinnej súvislosti s tým ku zdravotným následkom,
za ktoré by mal byť žalobca odškodnený tak, ako to preukazoval predloženým znaleckým posudkom.

49. V dôsledku uvedených nedostatkov samotného meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo opravené
opravným uznesením a doplnené dopĺňacím rozsudkom, bola nesprávnou a neodôvodnenou aj úprava,
ktorú previedol okresný súd vo vzťahu k náhrade trov konania. Jednak okresný súd priznal pôvodne
žalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu92,82%,pričomniejezrejmé,akým

spôsobom k takémuto výpočtu dospel a z odôvodnenia nevyplýva ani to, prečo uložil znalkyni Helene
Bullovej trovy znalečného v tomto istom rozsahu, keď táto nie je stranou sporu a nijakým spôsobom
sa nepodieľala na vzniku trov konania (kto jej vlastne mal poľa okresného súdu nahradiť zvyšné trovy
konania nad 92,82 %). Takisto sa musí odvolací súd stotožniť aj s námietkou žalobcu, že nebol povinný
nahradiť„pôvodnémužalovanému“Slovenskejrepublike-MinisterstvuspravodlivostiSRtrovyvrozsahu

100 %, ak v tomto spore je od začiatku jedinou žalovanou Slovenská republika (štát) bez ohľadu na to,
či za ňu konalo Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Generálna prokuratúra SR.50. Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, než napadnuté rozhodnutie
v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, a to vrátane uznesenia, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť tlmočníčke trovy tlmočného, pretože výrok tohto uznesenia bol závislým od výrokov týkajúcich
sa merita veci.

51. V ďalšom konaní bude okresný súd postupovať spôsobom popísaným odvolacím súdom, kedy
neopomenie hlavne svoju povinnosť nové rozhodnutie zdôvodniť tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné

a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

52. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).