Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210632
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414210632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, W.
U.: D. O. XX, U., proti žalovanej: D. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U.: D. O. XX, U., o ochranu osobnosti a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 10C/18/2014-289 zo dňa 18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. II. Žalobu

v celom rozsahu zamietol. III. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 262 ods. 1, 2, § 255 C.s.p. a vecne
tým,žeŽalobcasažalobouzodňa11.06.2014,doručenousúduprvejinštanciedňa11.06.2014,domáhal
ochrany z titulu zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti ako aj náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: Žaloba zo dňa 11.06.2014
doručená súdu dňa 11.06.2014 spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, Uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-24 zo dňa 12.06.2014 na doplnenie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-25 zo
dňa 13.06.2014 o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 10C/18/2014-31 zo dňa 10.07.2014 o odmietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo
dňa 11.06.2014, Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania doručený súdu dňa 23.12.2014, CD nosič s

nahrávkou ,,Spoveď T. X. 1. a 2. časť“, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-80
zo dňa 04.02.2015 o prerušení konania, Doplnenie dokazovania a návrhu na vydanie predbežného
opatrenia doručený07.07.2015,Reklamáciazákonnejsudkynevoveci10C/18/2014zodňa14.07.2015,
Výzva súdu adresovaná žalobcovi na oznámenie, či je možné pokračovať v konaní, Odpoveď na výzvu
súdu doručená súdu dňa 29.10.2015 so žiadosťou o pokračovanie v konaní, Uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-120 zo dňa 02.02.2016 na doplnenie žaloby o ochranu
osobnosti, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.02.2016, Sťažnosť na nesprávny úradný postup a

sťažnosť na zaujatosť sudkyne doručené súdu dňa 15.02.2016, Úradný záznam 10C/18/2014-135 zo
dňa 01.03.2016, Vyjadrenie k sťažnosti Spr. 2123/2015 zo dňa 03.11.2015, Vrátenie spisu Krajským
súdom v Bratislave dňa 11.03.2016, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.04.2016, Návrh na vykonanie
dôkazu doručený súdu dňa 06.04.2017, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 06.04.2017, Ospravedlnenie zpojednávania a vyjadrenie k žalobe doručené žalovanou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017, Oznámenie o
podaní žiadosti Centra právnej pomoci doručené súdu dňa 02.06.2017, Zápisnica o pojednávaní zo dňa
06.06.2017, Prednes na pojednávaní dňa 06.06.2017, Zmena žaloby, dôvody priznania majetkovej ujmy,

doručené súdu dňa 06.06.2017, Doplnenie dokazovania a návrh na vydanie neodkladného opatrenia
doručené súdu 09.02.2018, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-241 zo dňa
09.03.2018 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, Uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-245 zo dňa 25.05.2018 o nepripustení zmeny žaloby a nepripustení
K.S. J. do konania na strane žalovanej, Návrh na prerušenie konania, Návrh na pristúpenie ďalšieho

subjektu do konania doručený 18.10.2018, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.10.2018.

4. Podstatou tohto súdneho konania bolo posúdenie tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rozpore
so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi žalovaného od februára 2013 vylúčila zo spoločnej
domácnosti ,,donútením a pod tlakom psychického týrania v súbehu s krivým obvinením pred jeho
deťmi“, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná nezabezpečila náhradné bývanie.

Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bez súhlasu žalobcu odsťahovala aj ich deti, v
dôsledku čoho žalobca ako manžel (v čase podania návrhu) a otec trpí duševne a veľmi sa psychicky
trápi, lebo nemá rovnaký prístup k deťom. Žalovaná mala získať súhlas syna krivým obviňovaním
žalobcu a dobre premysleným plánom a hysterickými výstupmi, nakoľko žalovaný mal v úmysle je
ublížiť a zavraždiť ju. Žalobkyňa obvinila žalobcu z mileneckého vzťahu k pani T. X., čím vytvárala

desivú atmosféru pred deťmi, najmä pred vtedy maloletým synom. Žalovaná mala s dcérou K. pozvať
do spoločnej domácnosti p. X. a túto skutočnosť mali následne využiť na diskreditáciu žalobcu a
následne aj jeho vylúčenie z rodiny. Konaním žalovanej došlo na základe žalobcu k porušeniu jeho
osobnostných práv, konkrétne práva na dôstojný život a ochranu súkromia.. Konanie žalovanej viedlo
k tomu, že žalobcovi bolo ,,de facto ale aj de jure“ zabránené zúčastniť sa ako občiansky kandidát v

prezidentských voľbách, na ktoré sa žalobca pripravoval od roku 2010, od kedy aktívne zviditeľňoval
problémy spoločnosti a spolu so synom natočili vyše 50 relácii ako presadiť priamu demokraciu na
Slovenskuzpozícieobčianskehoprezidenta.Uvedenýmkonanímbolopodľanázoružalobcuzasiahnuté
nielen do jeho súkromia a rodinného života ale aj do jeho politických práv a preto požiadal, aj o primerané
zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000,- eur.

5. Súd sa zaoberal petitom žaloby, ktorý špecifikoval žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa
15.02.2016 ako aj celým skutkovým a právnym stavom a k veci uvádza nasledovne: 1. Žalovaná je
povinná ospravedlniť sa žalobcovi za šírenie poplašnej správy za chrbtom žalobcu, že jej chce žalobca
ublížiť, zavraždiť ju, tak ako to prezentoval syn J. G., ktorý to od nej počul, ďalej ospravedlniť sa za to,

že nazvala T. X. jeho priateľkou, ktorú si podvodným spôsobom nasťahoval do ich obydlia a zároveň
mala žalovaná potvrdiť, že ju osobne pozvala aj s dcérou K.S. G. Y. J. pri stretnutí v kostole.

6. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná v rozpore s dobrými mravmi ho od februára 2013 vylúčila zo spoločnej
domácnosti ,,donútením a pod tlakom psychického týrania v súbehu s krivým obvinením pred jeho

deťmi“, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná nezabezpečila náhradné bývanie sa
podľa zistenia súdu nezakladajú na pravde a sú len vy fabulované špekulácie žalobcu. Žalobca viedol a
vedie množstvo súdnych konaní v ktorých sa domáhal/ha ochrany osobnosti ( napr. v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7C/33/2007 sa domáhal ochrany osobnosti, odstránenia
následkov, primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči Slovenskej

sporiteľni, a.s., Slovenskej konsolidačnej a.s., Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 12C/202/2008 sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur, voči svojmu bratovi). Žalobca v priebehu konania nepreukázal
dôvodnosť svojich tvrdení, že žalovaná bez jeho súhlasu mala odsťahovať ich deti zo spoločnej
domácnosti, pričom súhlas ich syna mala získať krivým obviňovaním žalobcu a dobre premysleným

plánom a hysterickými výstupmi, nakoľko žalovaný mal v úmysle je ublížiť a zavraždiť ju. Žalobca žiadal,
aby sa žalovaná ospravedlnila za svoje tvrdenia, ktorá mala šíriť za chrbtom žalobcu, že jej chce žalobca
ublížiť, zavraždiť ju, tak ako to mal prezentovať syn J. G., ktorý to od nej počul. Súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení, syn J. G. tieto jeho tvrdenia
nepotvrdil, nakoľko ako nakoniec uviedol sám žalobca, ani syn a ani dcéra nechceli prísť svedčiť na

súd a potvrdiť tak žalobcove slova. Sám žalobca žiadal, aby súd predvolal jeho deti z dôvodu svedeckej
výpovede.7. Žalobca žiadal aby a mu žalovaná ospravedlnila za jej údajné tvrdenia keď mala nazvať pani T. X. (v
súčasnosti N. J.) jeho priateľkou, ktorú si podvodným spôsobom nasťahoval do ich obydlia a zároveň
mala žalovaná potvrdiť, že ju osobne pozvala aj s dcérou K.S. G. Y. J. pri stretnutí v kostole. Žalobca

v žalobe uviedol, že natočil dva diely videozáznamu s názvom ,,Spoveď T. X. 1. časť“, a neskoršie
aj ,,Spoveď T. X. 2. časť“, potom čo pani X. ako obeť údajného násilia utiekla na Slovensko. Žalovaná
na pojednávaní dňa 18.10.2018 vypovedala, že sa stretli s pani T. X. pred kostolom a žalobca ich
presvedčil, že je T. týraná, že je nešťastná, bezdomovkyňa a potrebuje pomoc na dva týždne, preto ju
pozvali domov. Nakoľko sú všetci vrátene ich detí sú sociálne cítiaci ľudia, súhlasili, že jej na istý čas

poskytnú ubytovanie pani X., pričom žalobca prisľúbil, že jej nájde ubytovanie. K tomu kroku však na
základe výpovede žalovanej nedošlo. T. X., v súčasnosti N. J. vypovedal na pojednávaní dňa 06.04.2017
ako svedok a uviedol, že žalovaná mala tvrdiť pred deťmi K. G. J. G., že žalobca s ním (ňou) udržuje
známosť, resp. milostný vzťah. Ďalej vypovedal, že bol svedkom toho ako mala žalovaná vykrikovať:,,
ty ma chceš zabiť, ty ma chceš zavraždiť, a ty mi niečo urobíš“, bol svedkom toho ako žalovaná
obviňovala žalobcu z milostného vzťahu s ním. K výpovedi svedka N. J. súd uvádza, že táto nie je pre

súd relevantná, nakoľko svedok je osobne zainteresovaný na spore žalobcu, ktorý mal byť obvinený
s milostného vzťahu s ním (ňou), a preto nie je možné prihliadnuť na obsah jeho výpoveď. Tvrdenia
žalobcu, že žalovaná ho mala údajne obviniť z milostného vzťahu s pani T. X. (teraz N. J.)sú opätovne
ničím nepreukázané a žalobca ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

8. Súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom sp.zn.
4C/180/2013-180 zo dňa 20.09.2016 rozviedol manželstvo žalobcu so žalovanou. Návrh na rozvod
manželstva podala žalovaná s odôvodnením, že žalobca je ...“príliš dominantný v presadzovaní svojich
názorov, nedokáže prijímať kompromisy a žiť v harmónii s ostatnými členmi rodiny.“ V návrhu ďalej
uviedla, že sa rozhodla s deťmi pre samostatné bývanie aj z dôvodu, že „žalobca podvodným spôsobom

nasťahoval do ich obydlia svoju priateľku. Od októbra 2012 do januára 2013 sa so svojou priateľkou
celý deň hádali, napádali sa navzájom a fyzicky si ubližovali, dokonca musela zasahovať polícia a
psychiatrická hliadka, a tak sa spolužitie stalo neznesiteľným.“ Krajský súd v Bratislave, rozsudkom
sp.zn. 3Co/63/2017-331 zo dňa 15.03.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2018. Odvolací súd sa stotožnil so zistením súdu prvého stupňa,

pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k rozpadu manželstva došlo v dôsledku životných
ťažkostí súvisiacich s neúspechom v podnikaní, finančnými problémami, neschopnosťou dohodnúť sa
a robiť kompromisy a prenášaním viny za rozvrat manželstva na druhého. Z uvedeného je zrejmé, že
vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú už dlhodobo hlboko rozvrátené, v dôsledku čoho je zrejmá
a citeľná mimoriadna animozita strán sporu, ktorá vyústila aj do podanej žaloby žalobcu na ochranu

osobnosti voči žalovanej.
34. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za nemajetkovú ujmu
30.000,- eur.
35. Hmotnoprávne podmienky pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. sú:

a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby,
b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi a) a b).

9. Možnosti zmierniť nepriaznivý následok, t.j. nemajetkovú ujmu na osobnosti, zodpovedá v určitých
prípadoch za podmienky stanovenej § 13 ods. 2 OZ právo fyzickej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je to z dôvodu, že v určitých prípadoch žiadnym iným právnym prostriedkom nemožno
ujmu primerane a účinne zmierniť (napr. len uverejnením ospravedlnenia). Podmienkou pre priznanie

zadosťučinenia v peniazoch je teda nepostačujúce morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ a
najmä preto, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti. Výšku peňažného zadosťučinenia určuje v súlade s § 13 ods. 3 OZ súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Vychádza sa teda zo
zásady, že čím závažnejšia je čo do intenzity, rozsahu, trvania a ohlasu ujma vo verejnosti, tým vyššia

by mala byť i výška zadosťučinenia v peniazoch s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnosti.10. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie
žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi.
Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem

morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý
bude musieť vychádzať z jednotlivých okolností, tak z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou
podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v značnej miere. Kedy o takto vymedzenú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej
osoby pôjde a kedy nie, bude musieť súd vždy hodnotiť tak podľa celkovej povahy, tak i podľa

jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu zvlášť. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch
plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere, hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku
konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho
kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia

znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť,
že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval
každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne

kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok
podľa § 13 ods. 2 OZ, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne
kritérium).Tedajetrebavylúčiťstav,kedybudúzarelevantnépovažovanévýlučnesubjektívnepsychické
reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne
odlišovať.

11. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa súd riadil dvomi taxatívne stanovenými
kritériami, a to závažnosťou ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobca
počas konania nepreukázal, že by došlo k zníženiu jeho dôstojnosti, resp. vážnosti v spoločnosti v
dôsledku akéhokoľvek konania žalovaného, taktiež nešpecifikoval výšku požadovaného odškodnenia,

a neodôvodnil ani primeranosť požadovaného odškodnenia. Žalobca tvrdil, že konanie žalovanej viedlo
k tomu, že žalobcovi bolo ,,de facto ale aj de jure“ zabránené zúčastniť sa ako občiansky kandidát v
prezidentských voľbách, na ktoré sa žalobca pripravoval od roku 2010, od kedy aktívne zviditeľňoval
problémy spoločnosti a spolu so synom natočili vyše 50 relácii ako presadiť priamu demokraciu na
Slovenskuzpozícieobčianskehoprezidenta.Uvedenýmkonanímbolopodľanázoružalobcuzasiahnuté

nielen do jeho súkromia a rodinného života ale aj do jeho politických práv, a preto požiadal o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Svoje tvrdenia však žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal.
Žalobcompožadovanánáhradanemajetkovejujmyvovýške30.000,-eurjevovzťahukosobežalovanej
viac ako neprimeraná a neodôvodnená.

12. V širšej súvislosti súd poukazuje na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri zásahu do
osobnostných práv priznávanú ESĽP, kedy za nútenú sterilizáciu a porušenie čl. 3 Dohovoru (zákaz
mučenia) súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX); za
porušenie čl. 2 Dohovoru (právo na život), kde štát nesplnil záväzok zaistiť právo život, priznal súd
sťažovateľke ako matke dvoch detí, ktoré boli usmrtené násilníckym manželom, náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 25.000,- eur (sťažnosť č. XXXX/XX); za porušenie čl. 10 (sloboda prejavu) boli priznané
náhrady nemajetkovej ujmy príkladom vo výške 65.000,- Sk (sťažnosť č. XXXXX/XX), 1000,- eur
(sťažnosť č. XXXXX/XX), 6.000,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX), 5.850,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX),
5.850,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX), 9.750,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX). Náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 100.000,- eur bola priznaná sťažovateľovi vo veci Al Nashiri proti Poľsku (sťažnosť č. XXXXX/

XX), ktorý bol v rámci spolupráce poľských orgánov so CIA držaný v tajnom detenčnom zariadení CIA
na území Poľska, v ktorom bol podrobený mučeniu, následne bol prevezený na vojenskú základňu
USA Guantanamo Bay, hoci existovalo predvídateľné a vážne riziko, že bude ďalej mučený, vystavený
neľudským a ponižujúcim materiálnym podmienkam a súdený vojenským tribunálom v konaní, v ktorom
môžu byť použité dôkazy získané mučením a v ktorom mu hrozí trest smrti, pričom ESĽP konštatoval

porušenie čl. 2, 3, 5, 6 ods. 1, čl. 8 a 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu č. 6 (právo na život, zákaz mučenia,
právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivý proces, právo na rešpektovanie súkromného a
rodinného života, zákazu trestu smrti, právo na účinný prostriedok nápravy).13. Aj vo svetle týchto rozhodnutí nepovažoval súd požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch za primeranú, predstavujúcu opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal spôsobilosť žalovanej akýmkoľvek konaním vyvolať mu

nemajetkovú ujmu, nepreukázal existenciu a rozsah nemajetkovej ujmy a nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a údajnou ujmou žalobcu. V danom prípade súd ustálil,
že nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 OZ, ale šlo prezentáciu subjektívnych
pocitov žalobcu počas celého konania.

14. Súd zároveň na pojednávaní dňa 18.10.2018 rozhodol, že návrh žalobcu na prerušenie konania
zamieta. Žalobca dňa 18.10.2018 doručil súdu emailové podanie, súčasťou ktorého bol aj jeho návrh
na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru
Bratislava IV, č.v.s. ORP-147/1VYS-B4-2018 vo veci trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania
zločinu týrania blízkej osoby, ktorého sa mala dopustiť žalovaná a spol. Súd poukazuje na skutočnosť,
že prerušenie konania prichádza do úvahy iba vtedy, ak nastane prekážka postupu konania, ktorá je

v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Civilný sporový poriadok pritom jasne definuje a
vymedzuje dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Dôvod na ktorý odkazoval
žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania odvodzoval z ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP,
súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod žalobcu na prerušenie konania nemožno subsumovať pod

uvedené citované ustanovenie, nakoľko hoci bolo Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn.
1Pn/548/1/1104-9 zo dňa 11.09.2018 uložené vyšetrovateľovi OKP OR PZ Bratislava IV, aby vo veci
ďalej konal a rozhodol, predmetné konania nijako nesúvisí so žalobou žalobcu voči žalovanej na ochranu
jehoosobnosti.Trestnékonaniepodanéžalobcomdňa09.02.2018prepodozrenieznaplneniaskutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) písm. b) Trestného

zákona je podľa názoru súdu, iba dôsledkom vzájomnej nevraživosti žalobcu k žalovanej. Súd ustálil,
že návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný a návrh zamietol.

15. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu v konaní, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú
také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05). Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienkustrany,ktorájunastolila,jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantné
argumenty účastníkov konania ( rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

16. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe pomeru úspechu vo veci a priznal plnú náhradu
trov konania žalovanej.

17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Vo svojom odvolaní namieta, že súd nepredvolal ďalších svedkov o ktorých žiadal, ďalej rozporuje
neprerušenie súdneho konania na jeho návrh, čím malo prísť k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces. Žalobca taktiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Následne
žalobca namieta nepripustenie zmeny žaloby a nevykonanie dôkazov ním navrhnutých na pojednávaní
dňa 18.10.2018, čím mu bola zmarená možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a útoku.
Ohľadom ochrany osobnosti žalobca namieta, že svedok potvrdil, že žalovaná uvádzala deťom žalobcu
nepravdivé tvrdenia, pričom tvrdenia žalovanej, že si žalobca do domácnosti podvodným spôsobom

priviedol priateľku spôsobili rozpad rodiny. Tvrdenie, že žalovaná v rozpore s dobrými mravmi ho
od februára 2013 vylúčila zo spoločnej domácnosti „donútením a pod tlakom psychického týrania v
súbehu s krivým obvinením pred jeho deťmi, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná
nezabezpečila náhradné bývanie“ sú tvrdenia, ktoré boli počas súdneho konania preukázané. V rámcu
odvolania žalobcu, sa taktiež nachádza časť s názvom „vyjadrenie k tvrdeniam môjho otca (10C18/14).

18. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Odvolací súd po oboznámení sa so súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním a jeho
odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj argumentáciou strán sporu v prvoinštančnom a odvolacom
konaní v súvislosti s odvolaním žalobcu ohľadom nevykonania niektorých ním navrhovaných dôkazov
poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je
ani postupom, ktorým by mu súd odňala možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazybudúvykonané,patrívýlučnesúdu,aniestranesporu(§185ods.1CSP).Akvšaksúdrozhodne,
že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné
alebo nadbytočné), čo aj súd prvej inštancie dodržal.

21. V súvislosti so samotnou ochranou osobnosti, ktorej sa žalobca v konaní domáha sa odvolací súd
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý dokazovaním zistil, že neboli splnené podmienky, či
už neoprávnenosti zásahu, ktorý by bol schopný ohroziť, resp. by zasiahol do práv žalobcu uvedených v
§ 11 Občianskeho zákonníka, alebo že by tento zásah mohol objektívne privodiť ujmu na týchto právach.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov

odvolaciehokonaniapriznalvrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).