Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313830
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120313830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
H. P. IMOBILIA, s. r. o., Súmračná 22, Bratislava, IČO: 35 898 046, zastúpeného SVITOK a spol., s.
r. o., , Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: I. J., Z.. XX.X.XXXX, Q. V.
XX, B., o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 8Csp/98/2020-67, zo dňa 22.6.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
8.6.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 21.4.2020 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 29.3.2016 došlo medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú
pôžičkuvrátiťkrukámžalobcunajneskôrdo28.4.2016.Napriekuvedenémužalovanýdoposiaľpožičané
prostriedky žalobcovi nevrátil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súdu prvej inštancie
po skutkovej stránke z dokumentu označeného ako pôžička vyplynulo, že dňa 29.3.2016 I. J., Z..
XX.X.XXXX prevzal 5.000 eur v hotovosti a zaviazal sa, že pôžičku vráti do 30 dní odo dňa výzvy.

V dokumente je podpis, pod ním uvedená adresa Q. V. XX, B. (Č.. E.. X Q.). V ďalšom dokumente
označenom ako pôžička
(Č.. E.. XX Q.) je navyše v päte dokumentu uvedené X.. X. za H. P. IMOBILIA,
IČO: 35 898 046 ako veriteľ odovzdávam peniaze; na konci je uvedený podpis. Podaním zo dňa
20.4.2020 adresovaným žalovanému vyzval žalobca žalovaného na vrátenie pôžičky do 30 dní od
doručenia výzvy (Č.. E.. X Q.). Z komunikácie predloženej žalobcom (Č.. E.. XX Q.) vyplýva, že v presne
neurčenom čase si I. (I.) asi s konateľom žalobcu písal v znení: „I. X. Ť. K. X. F. R. L.??? F. X. F. Q. pre

K. Č. X. F. K. na Ú.M...??? X. K. R. V. Q....!. odpoveď v znení: „K. P. K. V. C. P. Q. K. X. Ž. K. X. I. Č.
I. E. K. Q. B. K. Z. L. Q. J. K. F. G.T. T. K. D. na súd X. Ď. V. T. na Q. B. Q. F. L. T. XX K. €. F. T. I. T.
Z. Q. X. J. K. T. L. O. V. T. K. B. F. H. I..“.4. Po právnej stránke s poukazom na § 657 Občianskeho zákonníka ozrejmil, že zmluva o pôžičke je
neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí)
veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou

cestou v hotovosti. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

5. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo sporné
samotné uzatvorenie pôžičky (reálne odovzdanie peňazí), keďže žalovaný tvrdil, že nikdy nedošlo k

poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovanému, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že poskytol
žalovanému finančné prostriedky za účelom pôžičky a v akej výške. Žalobca na preukázanie svojho
tvrdenia predložil dôkaz o prevzatí finančných prostriedkov v sume 5.000 eur v hotovosti žalovaným, z
ktorého však nevyplýva, kto mal žalovanému pôžičku poskytnúť. Po tom, ako žalovaný túto skutočnosť
rozporoval, žalobca predložil nový dokument (ten istý avšak doplnený), v ktorom bolo na spodku listu
uvedené, že peniaze odovzdal konateľ žalobcu za žalobcu. Keďže išlo o rozpor v znení predložených

dokumentov, súd prvej inštancie dopytoval žalobcu na vysvetlenie a predloženie originálu zmluvy o
pôžičke. Žalobca predložil opätovne kópiu zmluvy vo farebnom vyhotovení a tiež kópiu zmluvy, ktorá
bola prílohou k výzve na vrátenie pôžičky, ktorú zasielal žalobca žalovanému pred začatím konania.
Oba tieto dokumenty boli totožné so znením zmluvy pôvodne v konaní predloženej; to znamená, že
v nich absentoval údaj o tom, kto ako veriteľ mal žalovanému pôžičku poskytnúť, pričom žalobca

nevedel tento rozdiel vysvetliť. Súd prvej inštancie považoval tento dôkaz za nedôveryhodný, keďže
vzniklo dôvodné podozrenie manipulácie s ním. Reálne poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému
neosvedčovala ani nejasná mobilná komunikácia predložená žalobcom v konaní, keďže z nej nebolo
zrejmé, kedy komunikácia prebehla, akých peňazí sa týka, či malo v nej ísť o vrátenie poskytnutej
pôžičky, ani z nej nie je jasné, že by išlo o komunikáciu konateľa žalobcu v mene žalobcu.

6. Na uvedenom základe za použitia § 657 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

7. Záverom odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie dodal, že právny zástupca žalobcu na

pojednávaní navrhol dokazovanie výsluchom strán sporu, pričom vykonať tento dôkaz nenavrhol v
žalobe ani replike k vyjadreniu žalovaného. Na otázku súdu prvej inštancie, prečo nenavrhol vykonať
tento dôkaz skôr, uviedol, že nevedel predbežné právne posúdenie súdu ohľadom spornosti vzniku
zmluvy o pôžičke. Keďže žalobca bez relevantného dôvodu nenavrhol tento dôkaz vykonať skôr,
pričom v prípade jeho pripustenia by bolo potrebné za týmto účelom odročiť pojednávanie, keďže

konateľ žalobcu ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, súd prvej inštancie tento dôkaz z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal. Právny zástupca žalobcu navyše neodôvodnil, čo chcel týmto
dôkazom preukázať, pričom obe strany sporu sa písomne k pôžičke jasne vyjadrili.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s §
262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§
393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu nebolo zrejmé, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s vysvetlením žalobcu ohľadom chyby pri skenovaní dokumentu označeného ako zmluva
o pôžičke, ktoré bolo obsiahnuté v replike žalobcu a ktoré len spomína v odseku 4 odôvodnenia
napadnutého rozsudku bez ďalšej analýzy a zdôvodnenia. Keďže hlavný dôvod rozhodnutia súdu prvej
inštancie bolo posúdenie dokumentu označeného ako zmluva o pôžičke ako nedôveryhodného, išlo o

podstatnú námietku žalobcu, s ktorou sa mal súd prvej inštancie jednoznačne vyporiadať, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie nedal odpoveď na podstatnú námietku žalobcu a jeho rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné. Z predloženého listinného dôkazu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalovaný
ako dlžník prevzal pôžičku od žalobcu ako veriteľa a zaviazal sa túto pôžičku vrátiť. Aj z predloženejsms komunikácie vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. Pretože dôvodne
očakával, že žalovaný bude prítomný na pojednávaní a teda, že pre potrebu jeho výsluchu nebude
potrebné odročiť pojednávanie.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario
C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s
§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.6.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať(§387ods.3C.s.p.)hodnopodotknúť,žeidevcelomrozsahuonedôvodnúargumentáciua

to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby
založenom na závere, že žalobca v spore nepreukázal reálne odovzdanie peňazí žalovanému. Súd
prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení
žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti
žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanému, ktorého sa žalobca domáhal titulom vrátenia pôžičky
poskytnutej žalovanému.

12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové
a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal so všetkými
aspektmi predmetnej žaloby.

13. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného
práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 165/2011).

14. Nedôvodne preto žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyjadril k posúdeniu
predložených listinných dôkazov; odvolací súd totiž posudzovanú vec považuje za triviálny príklad

posúdenia dôkazného bremena a vyhodnotenia splnenia dôkaznej povinnosti žalobcu za situácie,
keď protistrana včas a účinne popri podstatné skutkové tvrdenie žaloby. V posudzovanej veci to
bolo odovzdanie predmetu pôžičky zo strany žalobcu ako veriteľa do dispozície žalovaného ako
dlžníka. Žalovaný poprel odovzdanie peňazí zo strany žalobcu a žalobca vzápätí predložil dôkaz
pozmenený práve o namietanú skutočnosť s odôvodnením, že chybne naskenoval originál zmluvy o

pôžičke a zároveň nebol schopný v konaní predložiť originál tejto zmluvy na odstránenie pochybností
prezentovaných žalovaným, pričom na jedinom pojednávaní vo veci sa k tomuto rozdielu právny
zástupca ani nevedel vyjadriť. Navyše ani dôvetok na doplnenom dôkaze, že peniaze sú poskytnuté
žalobcom tiež nepostačuje pre úspech v spore, nakoľko žalovaný poprel reálne odovzdanie žalovanej
sumy a túto skutočnosť nepreukazuje predložená elektronická komunikácia, ako správne konštatoval

aj súd prvej inštancie. V súlade so zásadou hospodárnosti konania potom súd prvej inštancie posúdil
návrh na vypočutie žalovaného prednesený na pojednávaní, pretože nebol skôr navrhnutý hoci žalobca
mohol s ohľadom na procesnú obranu žalovaného navrhnúť vykonanie tohto dôkazu skôr, t. j. ako by
žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C. s. p.).15. A pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa
nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí

úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobcom prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo
všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

16. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých

právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu, spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).