Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/58/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407203113
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4407203113.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev,

Biskupstvo Nitra, so sídlom Nitra, Námestie Jána Pavla II, číslo 7, IČO: 35 593 008, zastúpený
Advokátska kancelária Petruška & partners, s.r.o. so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 472 548 82,
zastúpená JUDr. Svorad Petruška, advokát, konateľ proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky,
š. p., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpený : Advokátska
kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica IČO: 50 570 897 o vydanie
nehnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na tunajší súd dňa 06.03.2007
domáhal, aby súd žalobcovi vydala a navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite návrhu
spolu s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry SR, žalovaný je právnická osoba,
ktorá ako štátny podnik vznikla na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR. Uviedol,

že Uhorská náboženská základina bola výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemno-
knižnej vložke číslo X v katastrálnom území O. Y.. Základina v zmysle predpisov Rímsko-katolíckej cirkvi
sa zaraďuje pod zbožnú nadáciu, ktorá je zoskupením vecí určených na ciele zodpovedajúce poslaniu
cirkvi, schválená kompetentnou cirkevnou vrchnosťou. Žalobca dňa 06.04.2006 vyzval žalovaného
podľa zákona číslo 161/2005 Z.z. na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
O. Y., ktoré sú vedené v pozemkovo knižnej vložke číslo X. O podanej výzve žalobca tiež upovedomil
odštepný závod B., nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu.

Žalovaný listom zo dňa 27.06.2006 oznámil, že vzhľadom na značné množstvo uplatnených výziev
pristúpi k realizácii zákona číslo 161/2005 Z.z. až po dôslednom posúdení týchto podaní. K žiadnu
relevantnému stanovisku žalovaného, resp. uzavretiu dohody o vydaní nehnuteľných vecí nedošlo.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam oblo žalobcovi odňaté
bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí
zápis v pozemkovej knihe vo vložke číslo X zo dňa 12.03.1948.

2.Podaním doručeným na súd 28.09.2009 právny zástupca žalobcu navrhol, aby do konania namiesto
žalobcu označeného ako Rímsko-katolícka cirkev , Bratislavsko-trnavská Arcidiecéza so sídlom Jána
Hollého 10, 917 66 Trnava vstúpila Rímsko-katolícka cirkev , Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla
II. číslo 7 , 950 50 Nitra.3.Uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 5C 58/2007 zo dňa 20.10.2009 súd tomuto návrhu
vyhovel.

4.Podaním doručeným na súd dňa 22.05.2017 právny zástupca žalobcu spresnil petit pôvodnej žaloby
tak, ako je uvedené v uvedenom podaní (číslo 457 v spise). Toto podanie právneho zástupcu žalobcu
súd považoval za návrh na zmenu žaloby podľa § 139 CSP a uznesením Okresného súdu Nové
Zámky, sp. zn. 5 C 58/2007-637 zo dňa 05.02.2018 zmenu petitu pripustil.

5.Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom na súd 24.05.2017 uviedol, že podľa jeho názoru
žalobcaprispracovaníreštitučnejvýzvyvychádzal zidentifikácieparcielpozemkovo-knižnejvložkyčíslo
3 , ktorá je verejnou listinou, z ktorej jednoznačne vyplýva , že žalovaný je správcom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa jeho názoru výzva zo dňa 07.04.2006 obsahuje všetky
náležitosti podľa zákona číslo 161/2005 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Ústavného súdu

SR, sp. zn. 1 ÚS 12/2010, resp. 1 ÚS 2006/2010, podľa neho výklad žalovaného ,ktorý poukazuje
na nedostatky výzvy je bezdôvodne formalistický, v rozpore s účelom reštitučného zákona. Čo sa
týka právneho nástupníctva po Uhorskej náboženskej základine, táto skutočnosť je preukázaná jednak
zápisom v samotnej pozemno-knižnej vložke číslo X , o stanovení právneho nástupníctva žalobu po
Uhorskej náboženskej základine svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k 1Cdo 247/2006 zo

dňa 28.2.2003, z ktorého vyplýva, že Rímsko-katolícka cirkev na Slovensku, na základe právneho
nástupníctva podľa územného princípu je vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaný v
pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty.

6.V priebehu konania právny zástupca žalobcu súdu doručil geodetickú dokumentáciu, ktorá iba

upresňuje výmery žalovaných nehnuteľností a v niektorých prípadoch uvádza zmeny ich číselného
označenia, túto dokumentáciu doložil vzhľadom na formuláciu návrhu na zmenu petitu. Uviedol ďalej,
že posledný záznam v pozemno-knižnej vložke číslo 3 pre katastrálne územie O. Y. (Y.) je evidovaný
pod r.č.X,Č. XXX v znení „podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.Z.
XXX/XX-O.-X. poznamenáva sa , že nehnuteľnosti uvedené na strane a. sú predmetnom revízie podľa

zákona číslo 142/1947 Sb. Vzhľadom k tomu, že sa žalobcovi napriek prehľadaniu všetkých dostupných
archívov nepodarilo získať možno prídelovú listinu podarilo sa mu zabezpečiť listinu, z ktorej je možné
vyvodiť, ktorým konkrétnym dňom štát úradným postupom podľa zák. č 142/1947 Sb. fakticky prevzal
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Jedná sa o oznámenie Povereníctva školstva, vied a
umení, odbor pre správu základín v Bratislave č. XXXX/XX-P. zo dňa 02.11.1948 z ktorého vyplýva

že poľnohospodársky majetok bol postupom podľa zák. č. 142/1947 Sb. prevzatý do vlastníctva
štátu ku dňu 31.12.1949. Ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že nebolo preukázané odňatie
vlastníckeho práva náboženskej základine, poukázal na skutočnosť, že žalovaný by potom spravoval
nehnuteľnosti bez riadneho titulu vlastníckeho práva a preto by boli splnené podmienky na vydanie
žalovaných nehnuteľností, alternatívne podľa § 3 ods. 1 písm. h) reštitučného zákona podľa ktorého

je možné navrátiť vlastníctvo , ktoré bolo odňaté bez právneho dôvodu, prípadne podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

7.V súvislosti s posúdením právneho nástupníctva po Uhorskej náboženskej základine poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1MCdo 9/2010 zo dňa 24.03.2015. opätovne uviedol, že s

poukazom na uvedeného rozhodnutie a jeho doterajšie tvrdenia je žalobca aktívne legitimovaným
subjektom a právnym nástupcom pôvodného vlastníka žalovaných nehnuteľností.

8.K veci ďalej uviedol, že v listinách , ktoré predložil sa nenachádza dokument preukazujúci prevod
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania na štát. Je to z dôvodu, že archívy nie sú úplné a listiny

sa v nich nezachovali. Opätovne poukázal na list povereníctva školstva zo dňa 02.11.1949 a na
zápis v pozemno-knižnej vložke číslo X uvedený pod bodom číslo X zo dňa 12.03.1948. Pokiaľ ide o
uznesenie OS vo Vrábľoch zo dňa 24.06.1946 (číslo listu 539 v spise) uviedol, že 1.2.1937 bol vytvorený
geometrický plán , ktorým došlo k zlúčeniu a znovurozdeleniu nehnuteľností. Po predmetnom rozdelení
týchto nehnuteľností bolo vlastnícke právo vložené v prospech fyzických osôb uvedených v predmetnom

uznesení. Týmto dokladom len preukazuje , že sporné nehnuteľnosti v rámci prvej pozemkovej reformy
neprešli na štát preto, že r. 1937 štát prostredníctvom svojich orgánov vydával súhlas k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy v prospech pôvodných vlastníkov.9.Záveromkveciuviedol,že jetohonázoru,že oprávnenáosobasi výzvouvočipovinnejosoberiadne
uplatnila svoje vlastnícke právo, predmetná výzva obsahuje všetky minimálne náležitosti, ktoré sa týkajú
výzvy tak, ako tieto minimálne náležitosti boli ustanovené v judikatúre Ústavného ako aj Najvyššieho

súdu SR. Podľa jeho názoru žalobca je oprávnenou osobou a aktívne legitimovaným subjektom na
podanie žaloby a to z dôvodu, že Uhorská náboženská základina je súčasťou majetkového substrátu
Rímsko-katolíckej cirkvi a jednoznačne sa jedná o cirkevný majetok , ktorého účel bol bezprostredne
spojený s Rímsko-katolíckou cirkvou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov
vyššieho stupňa. Čo sa týka prechodu majetku na štát poukázal na zápis pod radovým číslo 7 v

časti b v PKV č. X z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti uvedené v pozemno-
knižnej vložke sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 , opätovne poukázal na listinný dôkaz ,
ktorý bol predložený súdu 01.12.2017 teda oznámenia. Povereníctva školstva zo dňa 02.11.1949, z
ktorého vyplýva, že poľnohospodársky majetok bol postupom podľa zákona prevzatý do vlastníctva
štátu ku dňu 31.12.1949. Ak by súd bol toho názoru, že predmetné listiny nedostatočne preukazujú
prechod vlastníctva na štát , hoci štát v súčasnosti je vlastníkom týchto nehnuteľností, poukázal na

§ 3 ods. 1 písm. h) reštitučného zákona, podľa ktorého oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho
dôvodu. Spoukazomnaosobitnosťreštitučnéhokonania,ktoréhoúčelomje nápravamajetkovýchkrívd
spôsobených cirkvám a náboženských spoločnostiam je toho názoru, že žalobe je možné vyhovieť. V
prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10.Právny zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním doručeným na súd 26.1.2008
uviedol, že žalovaný nesúhlasí s vydaním nehnuteľností v zmysle žaloby. Poukázal na nedostatky
výzvy na vydanie nehnuteľností. Poukázal ďalej na to, že iba odkaz na zápis v príslušnej pozemno-
knižnej vložke nie je právne relevantným dôkazom existencie uvádzaného reštitučného titulu. Poukázal

aj na skutočnosť, že zo zápisu v PKV č. X pod bodom X podľa ktorého boli sporné nehnuteľnosti
predmetom revízie nevyplýva, že by boli odňaté bez náhrady postupom podľa zák. č. 142/1947
Sb. Vo vyjadrení doručenom na súd 30.12.2016 poukázal na to, že žalobca nepreukázal v spore
aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa neho žalobca žiadnym právnym relevantným dôkazom nepreukázal,
na základe akých skutočností sa považuje za oprávnenú osobu k majetku Uhorskej náboženskej

základiny, podľa neho náboženská základina bola vo svojej podstatne verejný fond spravovaný štátom
z prostriedkov ktorého bola v Uhorsku od roku 1847 dotovaná katolícka cirkev. Poukázal na judikatúru
vyšších stupňov v tejto veci. Poukázal na to, že v PKV č. X v časti Z. pod číslom X je vyznačená
poznámka záboru majetku podľa zákonného článku 215/1919 Sb., ktorým podľa názoru žalovaného
nadobudol štát vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam priamo ex lege. Vznik tohto práva

sa iba deklaroval poznámkou v pozemkovej knihe. Podľa neho žalobca nebol v čase platnosti
reštitučnéhozákonavlastníkom spornýchnehnuteľností.Poukázalnato,žepodľa jehonázoružalovaný
v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný štátny podnik nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností preto, že ako právnická osoba iba spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Žalobca pri podávaní žaloby nerozlišoval medzi právnou subjektivitou žalovaného a právnou

subjektivitou Slovenskej republiky. Poukázal ďalej nato, že pokiaľ ide o pozemky parcelné číslo XXXX,
XXXX, XXXX/X a XXXX/X jedná sa o pozemky s kultúrou, teda o zastavené plochy a nádvoria, ktoré sa
nevydávajú. Pozemky uvedené ako parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X , XXX/X, XXX/X F. XXX/XX nie
sú vedené vo vlastníctve Slovenskej republiky a žalovaný ich ani nespravuje.

11.Po pripustení zmeny petitu právny zástupca žalovaného k žalobe uviedol, že u nehnuteľností
zapísaných pod parcelným číslom XXXX/X , XXXX, XXXX, XXXX, XXXX tieto nehnuteľnosti nie
je možné vydať preto, že vlastníctvo k zastavaným pozemkom sa nevracia. Opätovne poukázal na
nedostatky výzvy na vydanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Zdôraznil, že podľa
záznamov z pozemno-knižnej vložky právny predchodca Slovenskej republiky nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam podľa zákona č . 215/1919 Sb. o zabratí veľkého majetku pozemkového ,
tzn. záborom. K prechodu sporných nehnuteľností na štát došlo teda na základe záborového zákona.
Poukázal ďalej na to, že právny zástupca žalobcu súdu nepredložil žiadne doklady , podľa ktorých by
bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období na štát. opätovne sa vyjadril k
nedostatočnej aktívnej legitimácii žalobcu, v tejto súvislosti poukázal na problematiku chápania Uhorskej

náboženskej základiny (viď č.l. 580 v spise). Problematiku nedostatočnej aktívnej legitimácii žalobcu
podrobne rozoberal aj v svojom vyjadrení zo dňa 26.1.2018 (číslo listu 228 a nasl.), resp. vo svojom
vyjadrení z 14.05.2018 (čl. 644 a nasl.).12.V priebehu konania ďalej uviedol, že listiny, ktoré predložil právny zástupca žalobcu nepreukazujú
prechodspornýchnehnuteľnostínaštát.záveromkveciuviedol,že naposledypredloženérozhodnutie,
teda rozhodnutie 1 MCDo 9/2010 z 24.3.2015 ako aj ostatné citované rozhodnutia, ktoré však neboli

k podaniu predložené sa netýkajú striktne Uhorskej náboženskej základiny. Naposledy predložené
rozhodnutie sa týkalo Uhorskej základiny, čo je samostatný subjekt s iným právnym statusom, s
inou právnou úpravou kde ako preukázal a doložil náboženská základina mala počas obdobia
prvej republiky, a aj neskôr osobitnú právnu úpravu, špeciálne zameranú na Slovenskú náboženskú
základňu, nie je preto možné paušálne spájať právny osud majetku základín ale je potrené rozlišovať

medzi náboženskou základinou , študijnou základinou a univerzitnou základinou, tak, ako to vyplýva
z doloženej dokrinálej literatúry a názorov právnych historikov. Rovnako judikatúra súdov, na ktorú
bolo v otázke základín odkazované nemôže mať silu zákona. Judikatúra nie je všeobecne záväznou
právnou normou. O to skôr, ak nedopadá na prípad Slovenskej náboženskej základiny. Judikatúra
pôsobí vo veciach analogických , najmä silou svojej presvedčivosti. V tomto prípade nie je možné
považovať za presvedčivý názor, že stačí, aby bol majetok podľa názoru cirkevný a v dôsledku toho

vzniká nárok na jeho navrátenie. Názor, ktorý bol vyslovený v judikatúre , je v rozpore so základnými
civilistickými pravidlami, popiera samostatnosť náboženskej základiny, ako verejno-právneho subjektu,
a táto judikatúra sa usiluje naprávať krivdy, ktoré boli spôsobené Jozefom II. , ktorý bol priamym
normotvorcom a stál pri zrode systému základín v Uhorsku. Verejno-právny charakter tohto majetku ,
ktorý je aj dnes predmetom sporu bol aj predmetom diskusií na pôde Uhorského snemu , teda o jeho

povahe diskutovali súčasníci, teda priami svedkovia daných zmien, pričom nedospeli k záväznému
názoru ohľadom povahy tohto majetku, naopak zachovali status quo verejno-právnej právnickej osoby
ktorou nepochybne každá zo základín bola, o čom svedčí doložený doktrinálny materiál. Aj následný
vývoj v rámci prvej republiky, ktorý sa týka tohto majetku svedčí o tom, že štát sa k tomuto majetku
staval ako k majetku verejno-právneho subjektu, nie ako k majetku cirkvi. Preto nie je možné prijať

názor , že postačí , že tento majetok bol kedysi cirkevný a vznikol tým nárok na jeho navrátenie cirkvi. Z
hľadiskaprechodumajetkunaštátvrozhodnomobdobíjenutnékonštatovať, žetátoskutočnosť, nebola
preukázaná. Rovnako nebolo súdu preukázané, ani odňatie bez právneho dôvodu, zmena zápisov v
pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností musí byť doložená vždy nejakým právnym titulom alebo
aspoň administratívnym . V tomto prípade nebol preukázaný vôbec žiadnym spôsobom prechod na štát

ani žiaden dôvod na zmenu zápisu z pôvodného vlastnícka nábožnej základiny na súčasného vlastníka.
Táto skutočnosť zaťažuje žalobcu, ktorý nesie dôkazné bremeno a musí preukázať reštitučný titul a aj
konkrétny spôsob odňatia alebo prechodu majetku na štát. Nie je možné žalobcovi odpustiť to, že
poukáže len všeobecne na princípy racionality, alebo dôkazu opakom. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

13.Súd vykonal dokazovanie výzvou na navrátenie vlastníctva zo dňa 01.04.2006, výpisom z listu
vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie O. Y., pozemno-knižnou vložkou číslo X, dôkazmi ,ktoré
mali preukázať prechod sporných nehnuteľností na žalobcu, založenými na čl. 502-568 (osobitne
uznesením Okresného súdu vo Vrábľoch zo dňa 24.6.1946 na číslo listu 559) a upovedomením
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 14.05.1946, oznámením Povereníctva

školstva,viedaumení,odborpresprávuzákladínvBratislavezodňa02.11.1949,geometrickýmplánom
číslo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

14.Z výzvy na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zo dňa 01.04.2006 , ktorá bola doručená

žalovanému dňa 07.04.2006 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Y., ktoré špecifikoval
ako nehnuteľnosti zapísané v PKV č. X podľa identifikácie parciel z r. 2004. Podľa výzvy pôvodným
vlastníkom uvedeným v pozemkovej knihe je Uhorská študijná základina. Podľa výzvy nehnuteľnosti
z PKV č. X prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady, o čom svedčí zápis v pripojenej pozemno-

knižnej vložke č. X , ktorá je verejnou listinou.

15.Z listu vlastníctva č. XXX B. N..Ú.. O. Y. mal súd preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností
je Slovenská republika , správcom sporných nehnuteľností je žalovaný .

16. Z pozemno-knižnej vložky číslo X mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania boli zapísané vo vlastníctve Uhorskej náboženskej základiny dňa 17.05.1901. dňa 16.4.1925
(zápis pod číslom 2) sa na nehnuteľnosti v časti F.. Pod číslom 1-7 podľa žiadosti štátneho
pozemkového úradu v Prahe číslo XXXXX/XX.R..X poznamenáva, že tieto nehnuteľnosti sú zabranéštátom, a že štát zamýšľa tieto prevziať. Pod radovým číslom X. je uvedené , že niektoré nehnuteľnosti
podľa pozemno-knižnej vložky sa zlučujú, resp. rozdeľujú. Pod radovým číslom X. Je zápis zo dňa
12.03.1948, podľa ktorého sú nehnuteľnosti zapísané na strane F. B.redmetom revízie podľa zákona

č. 142/1947 Sb.

17.Dôkazy, nachádzajúce sa na čl. 501 až 568 , ktorými sú správy z archívov, ktoré si vyžiada právny
zástupca žalobcu nepreukazujú žiadnym spôsobom prechod nehnuteľností na štát v rozhodnom období
a z väčšej časti sa sporných nehnuteľností ani netýkajú.

18.Z uznesenia Okresného súdu vo Vrábľoch, zo dňa 24.06.1946 mal súd preukázané v PKV č. X došlo
k zmene zápisu podľa geometrického plánu zo dňa 01.02.1937 (čo korešponduje so zápisom na PKV
č. X pod bodom X).

19.Z oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 14.05.1946 , resp. 6.3.1947 (čl. 566,567) mal

súd preukázané, že rozhodnutie o konfiškácii majetku Uhorskej náboženskej základiny v katastrálnom
území Y. je zmätočné.

20.Z geometrického plánu číslo X/XXXX mal súd preukázané, že u sporných nehnuteľností došlo k
zmene výmery, resp. číselného označenia tak, ako je uvedené v návrhu na pripustenie zmeny petitu.

21. Z oznámenia Povereníctva školstva, vied a umení, odbor pre správu základín v Bratislave
č.XXXX/XX-P.. Zo dňa 02.11.1949 mal súd preukázané, že Povereníctvo školstva upovedomilo
všetkých zamestnancov verejných základín v trvalom služobnom pomere na to, že všetok lesný
a poľnohospodársky majetok verejných základín bol zrevidovaný podľa zákona o revízii prvej

pozemkovej reformy 142/1947 Sb. a do konca decembra 1949 bude odovzdaný národným podnikom
Československé štátne lesy a Československé štátne majetky.

22.Podľa § 1 zákona číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný

zákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam.

23.Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,
ktoré tvoria

a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti

24.Podľa § 2 ods.2 zákona číslo 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorým nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce, v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do
1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

25.Podľa § 3 ods. 1 písmeno c) zákona číslo 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

26.Podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave,
v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

27.Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné

cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa
vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou , ktorá k tejto prislúcha.28.Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

29.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do
30.4.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo
zaniká.

30.Podľa § 5 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobu do 60
dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude
potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

31.Podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa

odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe , môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

32.V prvom rade súd skúmal , či výzva žalobcu zo dňa 01.04.2006 , ktorá bola žalovanému
doručená dňa 07.04.2006 ( teda v lehote určenej zákonom ) spĺňala náležitosti vyžadované

zákonom č. 161/2005 Z.z. Náležitosťami výzvy sa zaoberá viacero rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu I ÚS 12/2010 „na splnenie požiadavky
určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si sťažovateľka ako
oprávnená osoba v posudzovanom prípade uplatnila reštitučný nárok, bola splnená označením
príslušnejpozemkovoknižnejvložkyakatastrálnehoúzemia.Ústavnýsúdzároveňdodáva,žeoznačenie

nehnuteľností v menšom rozsahu, ako to učinila sťažovateľka vo svojej výzve, teda bez označenia
pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku minimálnej
konkretizácie nehnuteľností.“

33. Súdna prax teda ustálila názor, že minimálnou náležitosťou výzvy podľa reštitučného zákona je

uvedeniekatastrálnehoúzemiaačísielpozemno-knižnýchvložiek,´ktorýchsamávydanienehnuteľnosti
týkať. Výzva žalobcu zo dňa 01.04.2006 tieto náležitosti spĺňala. Bolo v nej uvedené číslo pozemno -
knižnej vložky a katastrálne územie v ktorom sa mali nachádzať nehnuteľnosti, ktorá mali byť predmetom
vydania. Námietky právneho zástupcu žalovaného , podľa ktorých výzvy na vydanie nehnuteľných vecí
v tomto prípade nespĺňala náležitosti požadované zákonom súd nepovažuje za preukázané.

34.Súd je toho názoru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa reštitučného
zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do

1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Súd je toho názoru že majetok Uhorskej náboženskej základiny a
teda aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania bol cirkevným majetkom a bol bezprostredne
spojený s Rímsko-katolíckou cirkvou. Tak ako uviedol Najvyšší súd SR v konaní č.1NCdo 9/2010 zo
dňa 24.3.2015 „za situácie, keď na Slovensku už nepôsobí študijná základina (fond) ktorej majetok
bol priamo zviazaný s Rímsko - katolíckou cirkvou (pôvodom aj účelom), dovolací súd je toho názoru,

že pre posúdenie, či žalobca je alebo nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2 zák. č. 161/2005 Z. z.
nie je podstatnou samotná skutočnosť, že študijná základina (fond) netvorila súčasť hierarchického
zriadenia Rímsko - katolíckej cirkvi. Pri výklad pojmu oprávnenou osoby pre účely uvedeného zákona
nemožno totiž obísť, aký bol pôvod (majetkový základ), účel a ciele uvedeného fondu a zároveň stav,
že ukončením jeho činnosti sa zmarili účel a ciele fondu bezprostredne zviazané s rímsko-katolíckou

cirkvou, teda, že krivda spáchaná na tomto fonde predstavovala priamu krivdu voči Rímsko - katolíckej
cirkvi, ktoré napraviť nepochybne sledoval zámer zák.č.161/205 Z.z., ako aj zákon č. 282/1993 Z.z.
„. Súd konštatuje, že neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo by sa uvedený názor Najvyššieho súdu
SR nemal vzťahovať aj na Uhorskú náboženskú základinu, ktorá bola jednoznačne podľa zápisu v
pozemnoknižnej vložke č. X radové číslo X v správe likvidačnej komisie pre správu Rímsko-katolíckych

cirkevných majetkov na Slovensku v Bratislave. Je teda nepochybné, že nehnuteľnosti zapísané v
pozemno-knižnej vložiek č.X boli nehnuteľnosťami cirkevnými.35.Súd sa nestotožňuje s námietkami právneho zástupcu žalovaného , že žalovaný nie je v uvedenom
konaní pasívne legitimovaný. Podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. O. Y. je žalovaný jednoznačne
správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a je teda povinnou osobou tak, ako je

uvedené v § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z..

36.Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného , že sporné nehnuteľnosti nadobudol
štát záborom podľa zákonného článku č. 215/1919 Sb. (ktorý je nepochybne zapísaný v PKV č.X pod
radovým číslom X). V uvedenom zápise je napísané, že štát zamýšľa nehnuteľnosti prevziať , nevyplýva

z toho však skutočnosť, že by ich aj skutočne prevzal . Naopak, z dôkazov uvedených pod bodom 18,
resp. 19 tohto odôvodnenia mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve Uhorskej
náboženskej základiny nepochybne v r. 1937 resp. v marci 1947.

37.Súd však nemal preukázané, že by sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez náhrady v
rozhodnom období, teda od 08.05.1945 do 01.01.1990. Zo žiadnych listinných dôkazov predkladaných

právnym zástupcom žalobcu ( bod 17 tohto odôvodnenia) nevyplynulo, že by sporné nehnuteľnosti
prešli na štát uvedeným postupom. Na liste vlastníctva číslo XXX je v časti Z. ako titul nadobudnutia
sporných nehnuteľností v rozhodnom období uvedené R.. S. -XXX/XX L.. H..V..XXX/XXkup.XX/XX.
Právny zástupca žalobcu súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že
by uvedené tituly nadobudnutia sporných nehnuteľností štátom boli bezodplatné, resp. prebehli v

rozhodnom období. Súd poznamenáva, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi a žalobca
ho podľa názoru súdu neuniesol napriek dĺžke trvania celého konania.

Oznámenie Povereníctva školstva zo dňa 02.02.1949 je príliš všeobecné, adresované zamestnancom
verejných základín a nevyplýva z neho priamo, že by sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období

bezodplatne na štát.

38.Preto, že súd nemal preukázané, že by sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období bezodplatne
na štát nezaoberal sa ďalej námietkami právneho zástupcu žalovaného, že časť nehnuteľností nemôže
byť predmetom vydania , pretože nespĺňa náležitosti podľa zák. č. 160/2005 Z. z. a žalobu v plnom

rozsahu zamietol.

39. 16.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262
ods. l C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v pomere 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).