Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206100
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5118206100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne:
E. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, M., právne zastúpená: JUDr. Michal Kováč,
advokát so sídlom Y. X, M., proti žalovanému: Ing. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXXX/XX,
M., právne zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom X. O. X., M., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 17C/24/2018-207 z 25. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného (ďalej iba „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo dňa
XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/187/2017-45
zo dňa XX.XX.XXXX tak, že
- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci špecifikované vo výroku I. napadnutého
rozsudku v zostatkovej hodnote 4.000,- eur,

- do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. napadnutého
rozsudku v zostatkovej hodnote 111.000,- eur a hnuteľné veci špecifikované vo výroku I. napadnutého
rozsudku v zostatkovej hodnote spolu 755,- eur.
Určil, že žalovaný sa stáva preberateľom dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere špecifikovanej vo výroku
II. napadnutého rozsudku vo výške istiny 55.241,84 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného BSM sumu 18.861,- eur do 180 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (výrok III.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Vec právne posudzoval podľa ustanovení § 143, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“). Konštatoval, že pri vyporiadavaní BSM okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí nemožno
ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva a BSM, a to za analogickej
aplikácie ust. § 149 a § 150 OZ, preto okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí vyporiadal aj pohľadávky
manželov,ktorévzniklizatrvaniaichBSM vsúvislostisichhospodárskymaspotrebnýmspoločenstvom.
Podľa zákonných hľadísk uvedených v ust. § 150 OZ ustálil rovnosť podielov oboch strán na

vyporiadavanom majetku. Nemal preukázanú (ani tvrdenú) skutočnosť na stanoveniu rozdielnych
podielov. Na základe zisteného skutkového stavu určil celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a túto vyporiadal medzi stranami spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP z dôvodu,že konanie o vyporiadanie BSM je síce návrhovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v
tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z účastníkov v záujme vyporiadať svoj spoločný majetok a v danej
veci sa každej strane dostáva polovica spoločného majetku a ani jedna nemala vo veci plný úspech,

preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný
súd vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci , žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že za preberateľa dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.01.2017 voči Y.

Y. so zostatkom úveru ku dňu 17.10.2021 vo výške istiny 55.241,84 eur, úroku 10.990,18 eur a poplatku
1.028,85 eur sa stane on a bude povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného
BSM sumu 3.111,87 eur do 180 dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Nepovažoval za
správne závery okresného súdu v bode 20. odôvodnenia jeho rozhodnutia, na základe ktorých pri
vyporiadaní BSM neprihliadol na splátky, ktorými vyplatil počas trvania manželstva žalobkyni preddavok
na finančné vyrovnanie BSM v sume 5.250,- eur z dôvodu, že do zániku BSM nemôže úspešne žiadať

od druhého manžela úhradu toho, čo plnil z príjmov, ktoré patrili do BSM manželov a počas manželstva,
keďže predmetné splátky vyplácal žalobkyni v mesiacoch január 2014 až september 2015. Poukázal na
to, že žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie priznala prijatie preddavku na výplatu
finančného vyrovnania v tejto výške, čo neskôr len účelovo odvolala. Za dôležitú považoval skutočnosť,
že predmetné finančné prostriedky poskytoval z jemu vyplateného odchodného pri ukončení služobného

pomeru, ktoré vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru presahujú trvanie jeho manželstva so
žalobkyňou. Preto sčasti ide o príjem, ktorý nepatril do BSM, čo mal okresný súd zohľadniť.

4. Ďalej žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu v bodoch 22. a 23. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď neuznal jeho nárok na zaplatenie polovice súm na splátky kúpnej ceny za byt a splátky

úveru na bývanie, ktoré hradil v čase do rozvodu manželstva. Podľa jeho názoru mal prihliadnuť na
skutočnosť, že žalobkyňa mala k splácaniu predmetných záväzkov pasívny postoj, pričom sa jednalo
o splácanie záväzkov, z ktorých plnenie bolo použité na nadobudnutie majetku - bytu patriaceho do
BSM. V prípade splácanie spoločných záväzkov výlučne jeho osobou, hoci aj počas trvania manželstva,
je potrebné tieto prostriedky považovať za aktívne pričinenie sa k nadobudnutiu spoločného majetku,

ktoré sa dialo výlučne z jeho strany. Okresný súd mal túto okolnosť zohľadniť pri určení výšky výplatku,
ktorý má na vyrovnanie zaplatiť žalobkyni, a to v rozsahu polovice ním uhradených splátok kúpnej ceny
a úveru na bývanie počas manželstva, po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, t.j. zo sumy
4.799,21 eur (splátka kúpnej ceny do rozvodu) a sumy 4.180,- eur, (splátky úveru do rozvodu ).

5. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného sa týkala výšky zostatku úveru, ktorú súd ustálil na sumu
55.241,84 eur ku dňu vyporiadania BSM. Podľa potvrdenia Y. Y., a.s. táto suma predstavovala istinu
úveru bez úrokov, k úhrade ktorých boli ako dlžníci zaviazaní úverovou zmluvou spolu so žalobkyňou.
Okresnýsúdmal ktejtoistinepripočítaťaj úrokyapoplatkypredpísanébankovoulistinouzo07.10.2021,
v ktorej boli úroky z úveru od 15.10.2021 do splatenia úveru predpísané v sume 10.990,18 eur a poplatky

v sume 1.028,85 eur, čo v prípade jeho nároku na započítanie oproti finančnému vyrovnaniu predstavuje
sumu 6.009,52 eur. Pokiaľ by okresný súd tieto všetky nároky riadne uznal, došlo by k úprave peňažnej
hodnoty, ktorú by mal uhradiť z titulu finančného vyrovnania žalobkyni, a to k jej zníženiu.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním z 03.02.2022. Uviedla, že pokiaľ

ide splátky na tzv. budúce vyporiadanie BSM, na ktoré jej malo byť zo strany žalovaného vyplatené
od januára 2014 do septembra 2015 5.250,- eur, prijatie takejto sumy popierala od počiatku súdneho
konania. Okresný súd na základe týchto vyjadrení uzavrel, že zostáva sporné vyplatenie tejto sumy
počas trvania manželstva z účtu žalovaného na jej účet. Žalovaný nepreukázal vyplatenie tejto sumy
počas trvania manželstva jej osobe, teda neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho až v podanom

odvolaní začal tvrdiť, že uvedené finančné prostriedky jej mal poskytnúť z vyplateného odchodného pri
ukončení služobného pomeru. Žalovaný ničím nepreukázal, kedy, za aké obdobie trvania služobného
pomeru a aká suma mu bola titulom odchodného vyplatená. Odchodné tiež patrí do BSM bez ohľadu na
dĺžku trvania služobného pomeru, aj keby jeho dĺžka presahovala dobu trvania manželstva. Bez ohľadu
na nepreukázanie vyplatenia sumy 5.250,- eur jej osobe nie je možné počas trvania manželstva vyplácať

zo strany jedného manžela druhému manželovi finančné prostriedky na účely budúceho vyporiadania
BSM, z ktorej skutočnosti vychádzal aj okresný súd. Za nedôvodnú považovala aj odvolaciu námietku
žalovaného, že okresný súd nezohľadnil ním uhrádzané splátky kúpnej ceny za spoločný byt a splátky
úveru do rozvodu manželstva po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že v zmysle ustálenejjudikatúry súdov SR a priamo z právnej úpravy vyplýva, že ak niektorý z manželov počas trvania BSM
platí celú úhradu za užívanie spoločného bytu alebo za jeho obstaranie, obstaráva tým bežné záležitosti
týkajúce sa spoločných vecí v zmysle § 145 OZ a nemôže sa voči druhému manželovi úspešne domáhať

zaplatenia alikvotnej časti tejto úhrady. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa aktívne pričinil o nadobudnutie
spoločného majetku - bytu vyššou mierou, čo malo byť zohľadnené pri vyporiadaní a určení veľkosti jeho
podielu,vtomprípadebysamaloprihliadaťnapotrebyichmaloletéhosyna a akosakaždýznichosyna
a rodinu staral. Žalovaný pred okresným súdom nemal námietky k rovnosti rovnosť podielov v zmysle
§ 150 Občianskeho zákonníka, po prvýkrát ich vzniesol až v odvolaní. K poslednej odvolacej námietke

žalovaného , že okresný súd nesprávne ustálil zostatok úveru žalobkyňa uviedla, že s odôvodnením
rozsudku okresného súdu v bode 24., v ktorom uviedol, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nie je možné
presne vyčísliť zostatok úveru, nakoľko výška príslušenstva - úrokov sa môže meniť, sa stotožňuje a
z toho dôvodu nemohol pri vyporiadavaní vychádzať z výšky úrokov a poplatkov vyčíslených do doby
konečnej splatnosti úveru. Za potrebné považovala zohľadniť skutočnosť, že na súčasnom realitnom
trhu hodnoty nehnuteľností, najmä bytov, neustále rastú. Žalovaný získal napadnutým rozsudkom byt v

hodnote 111.000,- eur, pričom už v čase spísania vyjadrenia k odvolaniu je reálna trhová hodnota tohto
bytu minimálne na úrovni 125.000,- eur a môže byť plynutím času ešte vyššia. Keďže pri určení výšky
príslušenstva úveru vstupuje po rozhodnutí súdu množstvo premenných, z ktorých niektoré isto nastanú
a iné dôvodne môžu nastať, pričom tieto skutočnosti sú plne mimo jej dispozičnej sféry nie je možné
a nebolo ani spravodlivé, aby mala znášať podiel na hypotetickom a neurčitom príslušenstve úveru,

zvlášť na tak dlhú dobu, cca 25 rokov. V budúcnosti nebude vedieť nijako ovplyvniť podmienky úveru,
či jeho samotnú existenciu a tak isto nebude vedieť ovplyvniť ani dispozíciu s bytom. Vzhľadom na tieto
skutočnosti navrhovala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň
si uplatnila voči žalovanému aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia a podania žalobných strán odvolaciemu súdu predložené neboli.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd (§ 387 ods.

2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia
rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné
a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (viď napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS
264/058).

10. Súčasne odvolací súd preskúmal i odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že tieto nie
sú dôvodné. Okresný súd správne nebral pre potreby vyporiadania BSM do úvahy skutočnosť, že zo
stranyžalovanéhomalabyťžalobkynivyplatenásuma5.250,-eurnaúčelybudúcehovyporiadaniaBSM.
S jeho závermi, podľa ktorých do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov manžel nemôže
úspešne žiadať od druhého manžela úhradu toho, čo plnil z príjmov, ktoré patrili do BSM a čo plnil

druhému manželovi počas trvania manželstva, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný
v odvolaní tvrdil, že uvedené finančné prostriedky poskytol žalobkyni z vyplateného odchodného, ktoré
dostal pri ukončení služobného pomeru. Tieto tvrdenia žalovaný uviedol až v rámci podaného odvolania,
nepredniesol ich pred súdom prvej inštancie. Možnosť použiť nové (ďalšie) tvrdenia, ktoré neboli
prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 366 CSP možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tieto tvrdenia použil až v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd preto na ne nemohol prihliadať. Odhliadnuc od toho, považuje odvolací súd za

potrebné zdôrazniť, že majetok sa stáva súčasťou BSM v prípade, že k jeho nadobudnutiu manželmi
spoločne alebo jedným manželom dochádza za trvania manželstva. Zdrojom BSM sú aj všetky príjmy
oboch partnerov, nech je ich právny dôvod akýkoľvek, s výnimkou tých, ktoré majú svoj pôvod v zdrojoch
zákonom či zmluvou manželov výslovne vylúčených. Teda aj príjmy z pracovného pomeru alebo ajz pomerov obdobných pomerom pracovným po ich nadobudnutí za trvania manželstva sa stávajú
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Preto je irelevantné, že podľa tvrdenia žalovaného mali byť
tieto „splátky“ na budúce vyporiadanie BSM uhrádzané z odchodného, ktoré mu malo byť vyplatené po

skončení jeho pracovného pomeru. Aj v tomto prípade by platil záver súdu prvej inštancie v bode 20.
odôvodnenia jeho rozhodnutia, že manžel nemôže úspešne žiadať od druhého manžela úhradu toho,
čo plnil z príjmov, ktoré patrili do BSM a počas trvania manželstva.

11. Za správny považoval odvolací súd aj právny záver okresného súdu uvedený v bodoch 22. a 23.

odôvodnenia jeho rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k nemožnosti započítať splátky kúpnej ceny za byt
a splátky úveru na bývanie platené žalovaným počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na skutočnosť, že výlučne jeho konaním dochádzalo k splácaniu týchto splátok
počas trvania manželstva, ktorá sa mala prejaviť v disparite ich podielov odvolací súd nepovažoval túto
námietku za opodstatnenú. Rovnako ako pri predchádzajúcej námietke, aj v prípade použitia disparity
podielov manželov, žalovaný tieto skutočnosti uvádzal až v rámci podaného odvolania a keďže nejde o

skutočnosti, na ktoré by mohol odvolací súd v zmysle § 366 CSP prihliadať, odvolací súd nimi nemohol
zaoberať. Okrem toho pri rozhodovaní o určení iných podielov manželov na spoločnom majetku než
podielov rovnakých, nemožno bez ďalšieho prihliadať iba na to, ktorý s manželov sa väčšími zásluhami
na získaní tohto majetku podieľal bez toho, aby bol zohľadnený rovnako prínos druhého manžela pri
starostlivosti o rodinu a obstarávaní vecí spoločnej domácnosti.

12. Posledná odvolacia námietka žalovaného sa týkala nesprávnosti ustálenia zostatku úveru zo Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5123162280 z 22.01.2017 voči veriteľovi Y. Y., a.s., ku dňu 07.10.2021, lebo
okresný súd vyporiadaval iba výšku zostatku úveru, ktorý boli povinní k tomuto dňu veriteľovi uhradiť
bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu z výroku rozsudku okresného súdu ako

aj z bodu 24. jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že preberateľom celého dlhu, t.j. aj budúceho
príslušenstva, zo Zmluvy o splátkovom úvere voči veriteľovi Y. Y. sa stáva žalovaný s tým, že okresný
súd vyčíslil zostatok úveru ku dňu 07.10.2021 vo výške istiny 55.241,84 eur, z ktorej vychádzal pri určení
výšky podielov žalobkyne a žalovaného pri vyporiadaní ich BSM. Okresný súd poukázal na skutočnosť,
že finančné prostriedky zo získaného úveru boli použité na zabezpečenie kúpy bytu žalobkyne a

žalovaného a byt v rámci vyporiadania bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že
žalovaný tento byt po rozvode užíval výlučne sám a žalobkyňa o túto nehnuteľnosť záujem neprejavila.
Za správny považuje aj jeho právny záver, že keďže predmetom vyporiadania bol nesplatený dlh a
výšku budúcich úrokov nie je možné určiť, nemožno pri vyporiadaní druhému manželovi uložiť povinnosť
podieľať sa na týchto úrokoch konkrétne stanovenou čiastkou, na ktorej zaplatenie voči druhému

manželovi by bol zaviazaný. Ďalej dodáva, že súd je pri vyporiadaní úročeného dlhu povinný pre účely
vyporiadania zisťovať výšku istiny, prípadne aj výšku kapitalizovaných úrokov ku dňu svojho rozhodnutia
a následne dlh prikázať na úhradu obidvom manželom alebo len niektorému z nich. Úroky, ktoré k
dlhu prirastú v budúcnosti (t. j. po rozhodnutí a vyporiadaní BSM) je potrebné vyporiadať tak, že sa
iba všeobecne prikážu na úhradu obidvom manželom alebo len niektorému z nich. Nedochádza teda

k vyčísleniu ich konkrétnej výšky a ani k zaneseniu príslušenstva do výpočtu pri výške vyporiadacieho
podielu. Tieto právne závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho súdu ČR, konkrétne z rozsudku sp.
zn. 22Cdo 702/2016 z 15.06.2016, v ktorom sa súd podrobne zaoberal rozborom svojej judikatúry v
tejto právnej otázke. Odvolací súd aj keď nejde o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít SR, si tieto
závery osvojil. Urobil tak jednak z dôvodu, že právna úprava vyporiadania BSM v českom Občianskom

zákonníku bola obdobná ako právna úprava v našom Občianskom zákonníku a naviac nezistil, že by
predmetná právna otázka bola už riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, prípadne, že sa touto
otázkou zaoberal vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR. Nakoniec, aj žalovaný v rámci podaného
odvolania k tejto otázke poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23.04.2008 sp. zn. 22Cdo
1151/2007.

13. Odvolací súd rozsudok okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil.

14. Keďže odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo, v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa,
odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V prípade rozhodovania o trovách
odvolacieho konania nešlo o obdobnú situáciu ako v prípade rozhodovania o trovách prvoinštančného
konania, kedy okresný súd správne vzhľadom na predmet sporu žiadnej zo strán právo na náhradu
trov konania nepriznal. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal správnosť záverov súdu prvejinštancie a odvolací súd bol dôvodmi podaného odvolania viazaný. Keďže odvolanie nepovažoval za
dôvodné, žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)