Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/86/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109213829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5109213829.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: 1/ I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Ž., O.. U. XXXX/XX, 2/ V.. Z. I., T.. XX.X.XXXX, H. T. H., O..
Š. Č.. XXX/XX,/., 3/ I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž., O.. H. XXXX/XX, 4/, Z. Ž., T.. X.XX.XXXX, H. Ž., D.Ž.
XX, 5/ N. Š., T.. XX.X.XXXX, H. Ž.V., C. X. XXX/XX, všetci právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Kuric, s.r.o. so sídlom Žilina, Dolný Val 11, proti odporkyni: Y. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž., W. XX, právne
zast. JUDr. Magda Poliačiková advokátkou, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Národná 17 v konaní o nahradenie
prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd nahrádza vyhlásenie vôle odporkyne tak, že dáva súhlas na vyplatenie finančných plnení zo

súdnych úschov vedených na Okresnom súde Žilina pod č.k. T. Z. T.:
v prospech navrhovateľa v rade 1/ z úschovy vedenej pod č.k. T., a to vo výške 20.513,84 Eur, z úschovy
vedenej pod č. T. vo výške 16.463,35 Eur,
v prospech navrhovateľa v rade 2/ z úschovy vedenej pod č. T. vo výške 20.513,84 Eur a z úschovy
vedenej pod č. T. vo výške 16.463,35 Eur,
v prospech navrhovateľa v rade 3/ z úschovy vedenej pod č. konania T. vo výške 8.231,68 Eur,
v prospech navrhovateľa v rade 4/ z úschovy vedenej pod č. T. vo výške 8.231,68 Eur a

v prospech navrhovateľa v rade 5/ z úschovy vedenej pod č. konania T. vo výške 16.463,35 Eur.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/ trovy konania vo výške 3.734,15 eur
titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/ až 5/, a to v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. 12C/228/2003 si navrhovatelia tohto konania
podaním doručeným súdu dňa 27.02.2004 uplatnili vzájomným návrhom určenie, že odporkyňa tohto
konania nepatrí k oprávneným príjemcom na výplatu finančných prostriedkov zo súdnych úschov T..

Uznesením zo dňa 24.02.2009 bol vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené
pod č.k. 25C/86/2009. Uznesením zo dňa 18.12.2009 bola pripustená zmena vzájomného návrhu tak,
že navrhovatelia vzájomného návrhu sa domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporkyne súdom tak,
že dáva súhlas na vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov vedených na Okresnom súde Žilina
pod č.k. Nc/a/XXX/XXXX a Nc/a/XXX/XXXX v prospech navrhovateľa v rade 1/ z úschovy vedenej
pod č.k. Nc/a/XXX/XXXX, a to vo výške 20.513,84 Eur, z úschovy vedenej pod č. Nc/a/XXX/XXXX vo
výške 16.463,35 Eur, v prospech navrhovateľa v rade 2/ z úschovy vedenej pod č. Nc/a/XXX/XXXX vo

výške 20.513,84 Eur a z úschovy vedenej pod č. Nc/a/XXX/XXXX vo výške 16.463,35 Eur, v prospech
navrhovateľa v rade 3/ z úschovy vedenej pod č. konania Nc/a/XXX/XXXX vo výške 8.231,68 Eur, v
prospech navrhovateľa v rade 4/ z úschovy vedenej pod č. Nc/a/XXX/XXXX vo výške 8.231,68 Eur a vprospech navrhovateľa v rade 5/ z úschovy vedenej pod č. konania Nc/a/XXX/XXXX vo výške 16.463,35
Eur.
Návrh odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Žilina F zo dňa

15.02.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.02.1995, došlo pre stavbu VB. k
vyvlastneniu pozemkov parc. č. XXXX o výmere 4.120 m2 vedenej vlastnícky na komasačnom hárku
č. XXXX k.ú. F.. Náhrada za daný pozemok v sume 1.236.000,- Sk s príslušenstvom bola zložená do
súdnej úschovy na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. Nc/a/XXX/XXXX, parc.č. XXXX o výmere 6.613
m2 vedená vlastnícky na komasačnom hárku č. XXXX k.ú. F. - náhrada vo výške 1.983.900,- Sk s

príslušenstvom bola zložená do súdnej úschovy pod č. Nc/a/., parc.č. XXXX o výmere 6.203 m2 vedená
vlastnícky na komasačnom hárku č. XXXX k.ú. F. - náhrada vo výške 1.860.900,- Sk s príslušenstvom
bola zložená do súdnej úschovy pod č.k. Nc/a/1XX/XX.
Dôvody úschovy zložiteľ - D. dielo F. a.s., ktorý už v čase podania návrhu bol vymazaný z Obchodného
registra, vymedzil - 1. neznámi vlastníci a 2. spor vedený na Okresnom súde v Žiline sp. zn.
16C/173/1993.

Navrhovatelia uviedli, že dôvody, pre ktoré bola suma zložená do súdnej úschovy, odpadli a bola
potvrdená oprávnenosť navrhovateľov ako jediných právoplatných príjemcov deponovaných súm.
Poukázali na ukončený súdny spor vedený na Okresnom súde v Žiline pod číslom 16C/173/93-369
rozsudkom zo dňa 27.03.2000 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 8Co/1070/02 a
8Co/1071/02 zo dňa 15.07.2003, kde ako navrhovatelia Y. R. a spol. sa domáhali určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu platnosti komasačného stavu.

Súd poukazuje na to, že v konaní 12C/228/2003 sa odporkyňa tohto konania domáhala o uloženie
povinnosti navrhovateľom tohto konania súhlasiť s vydaním predmetu úschovy jej. Následne však návrh
zobrala späť a konanie bolo zastavené.

Súd sa zaoberal aktívnou legitimáciou navrhovateľov a pasívnou legitimáciou odporkyne. Z dedičských
rozhodnutí súd mal preukázané, že je daná vecná legitimácia účastníkov konania, ktorá následne po
pripojení všetkých potrebných spisov a po predložení všetkých relevantných listín, nebola medzi nimi
sporná.

Súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a to
všetkých riadne a včas.
Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, vyjadrením sa
právneho zástupcu navrhovateľa a odporcov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
obsah spisu, ako aj pripojené, či zapožičané spisy.

Súd v danom konaní musí posúdiť, či na základe komasačného konania nadobudli jednotliví účastníci
vlastnícke právo k novo vymedzeným pozemkom, t.j. pre rozhodnutie vo veci - nahradenie súhlasu
s vydaním úspor súd musí prejudiciálne rozhodnúť o tom, kto v čase vyvlastnenia bol vlastníkom
pozemku, čoho predpokladom je rozhodnutie o tom, či pre dané územie platil pozemnoknižný stav alebo
komasačný stav a následne o nárokoch oprávnených osôb.

Právna zástupkyňa odporkyne vo vyjadrení k návrhu zo dňa 15.12.2006 uviedla, že nemohlo byť
vykonané dedičské konania na prededenie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho
rozhodnutia vydaného Obvodným úradom životného prostredia F. ŽP X/XXXX/XX zo dňa 15.02.1995,
pretože právne nie je možné predediť nehnuteľnosti, ktoré v čase prejednania dedičstva nepatria
poručiteľovi. Nanajvýš mohla byť prejednaná pohľadávka prípadných právnych nástupcov, prípadných

pôvodných vlastníkov voči zložiteľovi - D.mu dielu F. a.s., preto nie je možné tvrdiť, že vykonaním
dedičských konaní sa vlastníci stali známymi. Čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde v Žiline
pod č.k. 16C/173/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 8Co/1070/02, 8Co/1071/02, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2003, uviedla, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v čase vyhlásenia

rozsudku boli už zatopené D. dielom F. a navyše v čase rozhodovania súdov už nebolo možné domáhať
sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v tom čase vlastnícky preukázateľne patrili
zložiteľovi, teda nie je pravdou, že by súd rozhodol o tom, že či je možné posudzovať vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam podľa komasačného stavu alebo podľa pozemno-knižného stavu.
Trvala na tom, že navrhovatelia nepreukázali, že by uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. Nc V..XX/

XX/XXX zo dňa 30.11.1948 o autentifikácii komasácie vôbec existovalo, nepreukázali ani nadobudnutie
právoplatnosti takého uznesenia a pokiaľ nedošlo k vydaniu právoplatného uznesenia o autentifikácii
nového stavu, možno takúto komasáciu považovať za nedokončenú komasáciu.Samotná skutočnosť, že údajne v rokoch 1946-1948 prebiehala v k.ú. komasácia, ešte neznamená, že
predmetné rozhodnutie sa týkalo aj oblasti R.. Pokiaľ katastrálny úrad v Žiline poukazuje na skutočnosť,
že Krajský súd v Trenčíne pod č.T.-XX/XX/XXX zo dňa 30.11.1948 autentifikoval komasáciu bez toho,

aby súd mal k dispozícii predmetné uznesenie a to v originály s vyznačenou právoplatnosťou, nedá sa
vôbec z toho usúdiť, či predmetom toho rozhodnutia bola aj oblasť R..
Poukázala na to, že to, že nedošlo k právoplatne dokončenej komasácii v oblasti R., svedčí aj tá
skutočnosť, že po roku 1948 v roku 1997 N. D. a N. D. osvedčili si nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k.ú. R., a to KNC parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré boli vytvorené z časti pkn parc.č. XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X vedených vo vl.č. XXX, k.ú. F..

Navrhovatelia uvádzali, že rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia otázky, či vo veci platia vlastnícke
vzťahy podľa komasácie alebo podľa zápisov pozemkovej knihy.
Ak odporkyňa rozporuje skutočnosť, že k autentifikácii komasácie malo dôjsť dňa 30.11.1948, z
prehľadu spisu KS v Trenčíne č.k. T./XX/XX-XXX je zrejmé, že bola vydaná dňa 30.11.1948 zápisnica

z pojednávania z 30.11.1948, ktorá nebola zo štátneho archívu zaslaná a v komasačnom spise práve
táto listina chýba. Napriek tomu nemožno mať pochybnosti, že existovala. Jej existenciu dokazuje
prehľad spisov, ktoré obsahujú položku XXX s dátumom 30.11.1948 aj údaj označenia - zápisnica. Aj
Štátny archív Bytča - MV SR podaním zo dňa 12.10.2011 v spore vedenom na Okresnom súde sp. zn.
25C/86/2009 uviedol, že spisový materiál týkajúci sa komasácie mesta Žiliny v rokoch 1924 až 1950

nie je kompletný.
Uviedli, že žiadne zákonné ustanovenia vtedy platného zákona neuvádzalo, že komasácia je zavŕšená,
resp. skončená, len ak je vydané samostatné uznesenie, ktoré sa stalo právoplatným zaznamenané
na samostatnej listine, ale ukončenie komasácie nemuselo byť vykonané samostatnou listinou,
samostatným uznesením, autentifikácia mohla byť uskutočnená napr. aj odtlačkom úradnej pečiatky

na ostatných dokumentoch obsahujúcich závery komasácie, pričom Krajský súd v Trenčíne v rámci
prevádzanej komasácie nie vždy vydával samostatné uznesenia, ale vydával ich aj v rámci zápisníc.
Nič nevylučuje, že v zápisnici T.45/24 -743 zo dňa 30.11.1948 KS v Trenčíne už len overil komasačný
stav potom, čo bola komasácia ukončená uvedením do držby nových vlastníkov a takýto spôsob je
postačujúci. Nasvedčuje tomu aj predvolanie na uvedenie do držby pod položkou č. XXX.

Podľa názoru navrhovateľov bolo preukázané, že bývalá správa katastra, resp. v predchádzajúcom
období katastrálny úrad alebo geodézia, disponovali údajom o autentifikácii o overení a týmto údajom
boločísloautentifikácie,sktorýmtermínomdisponovaliazktoréhovychádzaliatorozhodnutieč.k.T.XX/
XX-XXX zo dňa 30.11.1948. Skutočnostiam, že komasačný stav pre k. ú. F. bol hodnoverný, svedčia
práve znalecké posudky Ing Y. a Ing. G. vypracované v konaní 16C/173/93, pričom Ing. Y. vypracoval

dva posudky, jeden v januári a druhý v decembri. Naň nadväzoval kontrolný znalecký posudok Ing. G..
V nich sa konštatuje, že v danom prípade, v danej lokalite komasácia prebehla, len neboli pretvorené
všetky pozemno-knižné vložky, bola zapisovaná priebežne. Súd práve na deň 30.11.1948 predvolával
účastníkov uznesením pod položkou 740 na overenie komasačného operátu nového stavu ohľadne
blokov 3-7 a uvedenie do novej držby. Zároveň upozornil účastníkov, že ich prítomnosť nie je nutná a že

odovzdanie do držby nového stavu sa prevedie aj za ich neprítomnosti. Dátum 30.11.1948 je identický
s dátumom zápisnice pod položkou 743 z 30.11.1948, kedy súd mal vykonávať overenie a uvedenie
do držby.

S poukazom na publikáciu zabezpečenú z Matice slovenskej z roku 1912 o komasácii (l.č. 749-795)

je daný názor, že komasácia je ukončená overením autentifikáciou uvedenia do držby. Rovnako podľa
stanoviska na medzinárodnom sympóziu (l.č. 796), autentifikácia sa vykonávala hneď po umiestnení do
držby nových pozemkov, prípadne aj v priebehu vytyčovania. Občania vstúpili do držby nehnuteľnosti
avšak k zápisom nedošlo vo všetkých vložkách pozemkovej knihy. Tak tomu bolo aj v tomto prípade,
nakoľko zo zaslaného spisu o priebehu komasácie vyplýva, že občania mali pozemky vytýčené, vedeli

kde sa nachádzajú a preto neobstojí tvrdenie odporcov, že k odovzdaniu do držby dochádzalo až po
dni 30.11.1948 a vyžadovalo to dlhý čas čo vzhľadom na zimné obdobie nebolo možné. Zo všetkých
prameňov možno dospieť k záveru, že komasácia je ukončená uvedením do držby novým vlastníkom.
K námietkam odporcov, že 30.11.1948 malo byť uvedené do držby 11 kat. území a vyslaný sudca bol
povinný priamo na mieste ukázať nové pozemky, čo nemohlo prebehnúť dňa 30.11.1948, uvádzali,

že v danej veci boli už účastníkom známe, kde sa pozemky nachádzajú, nebolo potrebné vytyčovať
novozamerané pozemky, nakoľko tieto už boli vytýčené. Podľa prehľadu do apríla 1948 musel byť
vyhotovený podrobný umiestňovací plán a uznesením pod položkou 740 na čl. 209 spisu bolo len
oznámené, že nastane akt overenia a uvedenia do držby, čo bolo zákonným spôsobom oznámené, tedavšetky osoby boli zákonným spôsobom upovedomené o uvedení do držby dňa 30.11.1948 v zmysle
uznesenia T.45/24 -740, účastníci vôbec nemuseli byť prítomní, vykrojené pozemky im už boli známe,
čo je zachytené v samotnom uznesení. Nie je preto pravdou, že by o uvedení účastníkov komasácie do

novej držby nebola spísaná zápisnica ku ktorému záveru vedie odporcov skutočnosť, že navrhovatelia
takúto zápisnicu nepredložili, nakoľko z prehľadu spisov je zrejmé, že uznesenia boli vydávané aj
samostatne v rámci zápisníc.

Navrhovatelia nesúhlasili s tým, že by všeobecná komasácia v katastrálnom území F. pre obvod, ktorý

je predmetom sporu, nebola skončená.
Nie vo všetkých vložkách došlo k zápisu nového stavu na základe komasácie, nakoľko tieto zápisy sa
uskutočňovali postupne a po nastolení novej moci po roku 1948 nedošlo k takzvanému prevložkovaniu
zápisu nových vzťahov do pozemkových kníh. To však neznamená, že komasácia v kat. ú. F. nebola
ukončená. K zápisom v pozemkových vložkách dochádzalo postupne nie u všetkých vložiek sa to však
stihlo, dôkazom čoho má byť práve vložka 441.

K vyjadreniu odporkyne k stavu komasácie s poukazom na list predsedu Okresného súdu v Žiline zo dňa
14.11.1949 č.k. T vyjadrili názor, že konštatovania sú bez akéhokoľvek právneho významu, nakoľko sa
jedná o obdobie, kedy začal platiť nový zákon účinný od 1.2.1949 a komasácia v kat. ú. F. bola ukončená
a to v roku 1948. Pre obdobie vzťahujúce sa na predmet sporu k 30.11.1948 bol platný a účinný pôvodný
zákon s inými podmienkami pre komasáciu, Uhorský zákon č. 39/1908 a k nemu vydané nariadenia

10,30,40,50, 60/1909.
K poukazu na list KÚ v Banskej Bystrici zo dňa 28.9.1993 vtedajšieho riaditeľa správy katastra Ing.
I. Y., podľa ktorého v oblasti R. nebola vykonaná komasácia, odporkyňa uviedla, že táto informácia
je čiastočne pravdivá, nakoľko v tej časti R., kde bola zástavba rodinných domov a kde sa čiastočne
nachádzala i parc. XXXX komasácia neprebehla, nakoľko komasácia bola zameraná na sceľovanie

rozdrobených pozemkov a nie konkrétne vydelených pozemkov u vlastníkov domov a záhrad, pričom
poukázali na ostatné odpovede Katastrálneho úradu v Žiline, a to č. j. XXX/XX zo dňa 18.7.1997,
odpoveď Kat. úradu v Žiline odbor katastrálny č.j. B./XXXXXXX zo dňa 17.10.2001, úradný záznam
vypracovaný VSÚ F. Mgr. N. dňa 21.11.2003 a vyjadrenie Správy katastra F. č. XXXX/XX zo dňa
21.3.2006, stanovisko KÚ v Žiline č. C zo dňa 19.7.2006, stanovisko Správy katastra F. zo dňa 22.5.2003

a zo dňa 25.5.2011, v ktorom bol potvrdený platný komasačný stav.
K rozhodnutiu súdu v konaní Nc/a/XXX/XX uviedla, že sa jedná sa o zloženie finančnej náhrady
zložiteľom D. dielo F. za pozemky nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti pozemkov, ktoré sú
predmetom tohto sporu, navrhovatelia od počiatku poukazovali na nezákonnosť tohto rozhodnutia z
dôvodu, že súd pri vydávaní z depozitu, pokiaľ absentoval súhlas všetkých účastníkov konania, nemal

vydať tieto finančné prostriedky, mohol tak urobiť len na základe rozhodnutia súdu a to v sporovom
konaní, kde stranami sporu sú jednotlivé vlastnícke skupiny, pretože súd v konaniach o úschovách totiž
nie je oprávnený riešiť sporné otázky o tom, kto je vlastník, kto je oprávnený na prijatie náhrady a v
akej výške. Napriek tejto skutočnosti a zákonným ustanoveniam súd finančné prostriedky bez splnenia
zákonných podmienok daných v § 185 d O.s.p. v rozpore s postupom daným v § 185e O.s.p., finančné

prostriedky vydal. Takýmto nezákonným spôsobom už však nepostupovali senáty Krajského súdu v
Žiline pri rozhodovaní finančných prostriedkov z depozitu NC/a/XXX/XX a NC/a/XXX/XX, od ktorých
úschov je odvodený aj tento spor, keďže odporkyňa nedala súhlas k vydaniu finančných prostriedkov
z depozitu a je účastníkom konania v konaní o úschovách. Tieto senáty totiž ustálili, že na vydanie
finančných prostriedkov nie sú splnené podmienky, že je nutné v sporovom konaní vyriešiť, či platia

vlastnícke vzťahy podľa pozemkovej knihy alebo podľa komasácie.
K tvrdeniam odporkyne s poukazom na to, že I. X., rod. U., zomrela 12.07.1946 a údajne nemohla
byť účastníčkou konania a uvedená do novej držby, pretože nemala spôsobilosť na právnej úkony, z
prehľadu spisov je preukázané, že komasácia prebiehala niekoľko desaťročí, začala ešte v roku 1920
a bola ukončená až v roku 1948, mala jednotlivé fázy a pri tom začala ešte za života I. X. a uvedením

do držby bola ukončená v čase, kedy jej právne nástupkyne F. X. a Z. X. boli plnoleté. Ich vek vyplýva z
jednotlivýchtitulovnadobudnutia.Nesprávnyúdajoznačeniaosoby,čiužakomal.,ktorávčaseuvedenia
do držby alebo ukončenia do držby bola preukázateľne už osobou plnoletou, neznamená, že komasácia
v danej lokalite nemohla byť skončená.

Odporkyňa poukázala na rozhodnutie súdu v konaní Nc/a/XXX/XX, kde súd už zaujal právne stanovisko
a vyslovil právny názor, že komasácia v k.ú. F. - oblasť R. nebola právoplatne skončená, pričom
navrhovatelia nepredložili doklad o vykonanej a dokončenej komasácii v uvedenom katastri. Poukázalana nález Ústavného súdu DR I.US 564/2012 s tým, že o tej istej právnej otázke bolo už rozhodované v
konaní Nc/a/XXX/XXXX a pokiaľ ďalšie rozhodnutie bude odlišné, je v rozpore s Ústavou SR.
Súd však poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním boli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní

Nc/a/XXX/XXXX neboli známe a jednak dané konanie nebolo sporovým konaním, preto nebolo možné
riešiť takú otázku prejudiciálne a z daných dôvodov nie je súd viazaný uvedeným názorom v konaní
Nc/a/XXX/XXXX. Právna zástupkyňa odporkyne síce tvrdí, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti,
avšak s týmto názorom sa súd nestotožňuje a je zavádzajúce, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé,
že boli zistené nové skutočnosti ohľadom vykonávania a ukončenia komasácie v predmetnej oblasti, na

základe čoho vznikli dôvody pre vyslovenie opačného názoru.

V súvislosti s rozhodnutím o vyvlastnení a o náhrade bývalého MsNV v Žiline, odbor územného
plánovania zo dňa 12.11.1973 č. A uviedla, že vlastníctvo bolo vyvlastnené pre pozemnoknižných
vlastníkov, bola vyplatená finančná náhrada Z. H. a F. D., ktoré neboli vedené ako komasačné
spoluvlastníčky v komasačnom hárku č. XXXX, ale podľa pozemnoknižnej vložky XXX pod r.č. 30A F.

D. a pod č. 30B Z. H. vedené ako pozemnoknižný spoluvlastníci, teda dohodli sa, že finančná náhrada
bude vyplácaná podľa pozemkovej knihy. Poukázala aj na vyplácané nároky, podľa ktorých ak by malo
dôjsť k vyplateniu podľa komasačného hárku, museli by byť podiely rovnaké, pretože neboli uvedené
výšky jednotlivých podielov, teda pri úschovách z roku 1974, keď došlo teda k vyvlastneniu, teda Povodie
Váhu podalo návrh na bývalé ŠN v Žiline z dôvodu, že je sporné podľa čoho majú vyplatiť jednotlivým

spoluvlastníkom finančnú náhradu a následne potom došlo medzi nimi k dohode o vyplatení podľa
pozemno-knižného stavu.
K poukazu na mapu Ing. Y. zo dňa 10.6.1948, uviedli, že sa jednalo len o mapu vyhotovenú v rámci
procesu komasácie, ale táto mapa nie je opatrená pečiatkou vyslaného sudcu KS v Trenčíne, ktorý
vykonával komasáciu a ktorou by vlastne bolo potvrdené, že došlo k ukončeniu autentifikácie, resp.

legalizácii komasácie a potvrdenie existujúcich operátov vyslaným sudcom KS v Trenčíne. To, že
kataster začal používať komasačné hárky napriek tomu, že tieto nemal opatrené pečiatkou vyslaného
sudcu KS v Trenčíne, to je nesporný fakt, avšak za celú dobu od roku prakticky 1948 do dnes sa používa
duálny stav. Všade píšu, komasované parcely č. a vlastníctvo vychádza z pozemnoknižných vložiek
a parciel. Keby bola dokončená komasácia, tak by stačilo používať pozemnoknižné vložky, ale už s

novými vlastníkmi aj s ich podielmi. Odporcovia poukázali na to, že ak navrhovatelia tvrdia, že v k. ú. F.
prebehla čiastočná komasácia, čo tvrdila aj svedkyňa pani H. v inom konaní pred tunajším súdom, podľa
dokladov v Žiline prebiehala všeobecná komasácia. Takže tvrdenie o tom, že v oblasti R. prebiehala
nejaká čiastočná komasácia, nemá oporu v spise.
Podľa obsahu komasačného spisu Krajského súdu v Trenčíne možno konštatovať, že pod číslom T.

XX/XX-XXX z 30.11.1948, na ktoré sa odvoláva kataster, nebolo vydané rozhodnutie a bola tam len
zápisnica, pričom nie je možné zistiť, čo bolo obsahom tejto zápisnice, pričom hlavný kancelár uviedol,
že pod č. T.XX/XX-XXX bola autentifikácia komasácie.
Podľa názoru odporkyne však žiadne nepriame dôkazy nepreukázali autentifikáciu komasácie a nie je
pravdou, že by rozhodnutie sa stratilo, ale rozhodnutie neexistovalo, pretože z lustra spisu KS Trenčím

od č. 733 od 20.10.1948 až do 745, t.j. do 01.12.2048 sa nikde nenachádza stopa o tom, že by
vydal KS uznesenie o autentifikácii. Z predložených listinných dokladov zo Štátneho archívu v Bytči
vyplýva, že dňa 25.11.1948 bol vytýčený dňa 25.11.1948 termín na pojednávanie na deň 30.11.1948
ohľadom overenia komasačného operátu nového stavu ohľadne blokov 3-7 a uvedenie do novej držby
účastníkom, že sa má teda započať 30.11.1948. navrhovatelia nepreukázali, že by dňa 30.11.1948 došlo

k uvedeniu účastníkov komasácie súdom novej držby a tiež nepreukázali, že by vyslaný sudca KS v
Trenčíne previedol overenie nového operátu a to máp nového stavu. Komasačná agenda do roku 1948
patrila do právomoci súdov a príslušným bol KS v obvode ktorého sa nachádzali pozemky, ktoré sa mali
komasovať, a od 01.02.1949 už boli teda príslušné okresné súdy a prakticky už potom nebolo možné
vzhľadom na to, že ten stav, ktorý tam bol, túto komasačnú agendu riadne zabezpečovať a ukončiť. O

tom, že všeobecná komasácia v Žiline nebola skončená do 01.02.1949, svedčí podľa nej list predsedu
OS v Žiline zo dňa 14.11.1949, č. T. 3/49-791 adresovaný povereníctvu spravodlivosti v Bratislave.
Zdôraznila, že navrhovatelia nepreukázali existenciu uznesenia o autentifikácii, nepreukázali že by súd
uviedol účastníkov komasácie do novej držby, nebola pretvorená pozemková kniha, pozemkové hárky
a ich sumár a kombinatórium, teda porovnanie stavu pred a po komasácii, ktoré mali byť opatretné

autentifikačnou doložkou vyslaného sudcu KS v Trenčíne. Vzhľadom na to, že takéto doklady neexistujú,
jednoznačne je preukázané, že komasačné konanie sa neskočilo právoplatne. Za nedokončenú
komasáciu možno považovať ten stav, keď sa komasačné konanie skončilo v niektorom okamihu pred
vydaním právoplatného uznesenia o autentifikácii nového stavu. V takomto prípade nemôžu jej priamiúčastníci alebo ich právni nástupcovia pre seba z výsledkov tohto konania uplatňovať žiadne práva.
Súdne uvedenie do držby sa uskutočnilo tak, že vyslaný sudca priamo na mieste každému osobitne
ukázal jeho nové pozemky, následne sudca opatril rozdeľovacie operáty autentifikačnou doložkou,

ktorú spolu s ním podpísali autentifikačný katastrálny inžinier, hospodársky prípadne aj lesný odborný
znalec. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu súd zaslal rozdeľovacie operáty aj
pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania. Taktiež uviedla, že parc.č. XXXX nebola v procese
komasácie rozdelená na diely, takto bola rozdelená až pri novom meraní, čo sa realizovalo až niekedy
v 1960-1970 rokoch. Nie je podstatné, že pokiaľ prebiehala komasácia ani to, že na parc. XXXX údajne

po komasácii boli postavené domy, podstatné je, že komasácia podľa dôkazov, ktoré majú súdy v týchto
konaniach k dispozícii, nebola právoplatne ukončená. K tvrdeniam navrhovateľov o nehnuteľnostiach,
kde majú postavené domy podľa pozemnoknižného stavu, či boli alebo neboli predmetom komasácie,
nie je možné jednoznačne preukázať, aká výmera mala byť komasovaná, koľko z toho bol extravilán
a koľko intravilán. Ďalej poukázala na to, že sám N. D. podal dňa 7.4.1997 spolu s bratom N.om
návrh na vydanie osvedčenia, ktorý vlastnoručne podpísali, kde navrhujú vydať osvedčenie o vydržaní

na nehnuteľnosti, ktoré boli vytvorené z pozemnoknižných parciel vedených vo vl. XXX, takéto isté
osvedčenie vydal vo svoj prospech B. H., pod č. T čo svedčí o tom, že si osvedčovali nehnuteľnosti podľa
pozemnoknižného stavu podľa vl. XXX. Poukázala tiež na záznam zo dňa 15.3.1997, kde podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, zapísaní vo vl. XXX parc. č. XXXX/X, /7, /8 súhlasia s tým, aby tieto
parcely boli vlastnícky rozdelené podľa GP zo dňa 14.12.1932 č. XXX/XX Ing. Q., všetci pozemnoknižní

spoluvlastníci prehlásili, že užívali tieto pozemky podľa výkazu plôch do roku 1957 podľa tohto plánu,
kedy došlo k dočasnému užívaniu parciel družstvom a záznam podpísali aj neb. Z. H., N. D., neb. N. D.,
N. F., J. H., Y. R., D. U., neb. N. a I. H., neb. C. S., neb. Z. R., a N.ína I..

Okresný úrad F., katastrálny odbor listom zo dňa 12.01.2015 oznámil, že v katastrálnom operáte, ktorý

spravuje príslušný odbor, sa doklady, na základe ktorých boli založené komasačné hárky a konkrétne
komasačný hárok č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. F., nenachádzajú, taktiež ani kombinatórium
(porovnanie stavu pred a po komasácii) k.ú. F., oblasť R. na pkn parc.č. XXXX. avšak predložil súdu
pkn vl.č. XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. F., v ktorých je evidovaná predmetná pkn parc.č. XXXX
v rozsahu svojich podlomení. Taktiež predložil aj výpis komasačných hárkov č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, do ktorých bola pkn parc.č. XXXX v rozsahu pkn parciel č. XXXX/5, 6, 7, 8, na základe polohovej
knihy starého stavu III. komasačného obvodu parc.č. XXXX-2714, vykomasovaná.
Taktiež predložil kópie z komasačných máp, na ktorých sú evidované všetky parcely z komasačných
hárkov č. XXXX, XXXX, XXXX, 0694 a to parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. F..
Potvrdil, že v katastrálnom operáte k.ú. F., ktorého súčasťou je pozemková kniha, nie sú v jej pkn

vložkách vyznačené zápisy o schválení komasácie.

Dané tvrdenia vyplývajú z predložených listín príslušným Okresným úradom F., katastrálny odbor, a to
predovšetkým polohová mapa, kópie z komasačnej mapy a pkn vložky. (l.č. 1083 - 1103)

Z predložených listín vyplýva a zároveň to bolo potvrdené aj OÚ F., odbor katastrálny, že údaje o
novovytvorených parcelách, ako aj o ich vlastníkoch, boli vedené v tzv. „Majetkových hárkoch - nový
stav" a v „Polohovej knihe starého stavu". Tieto údaje sa v komasačných hárkoch neaktualizovali a
zmeny vlastníckych práv k pozemkom sa zapisovali len do pozemkovej knihy, teda do príslušných
pozemkovoknižných vložiek, a to do času, kedy bola zrušená povinnosť okresných súdov evidovať

pozemky v pozemkových knihách.
Do pkn vložiek č. XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. F., v ktorých bola evidovaná pkn parc.č. XXXX v
rozsahu svojich podlomení, sa aj po komasácii zapisovali čísla listín na základe ktorých boli do evidencie
nehnuteľnosti zapísané zmeny a následne plomby v zmysle § 44 zák.č. XXX/XXXX Z.z.

Svedkyňa J. H. - ako bývalá zamestnankyňa na OÚ F., odbor katastrálny, na pojednávaniach 04.12.2013
a 06.02.2014 uviedla, že prvé vyjadrenie ku komasácii na komasovaný obvod R. dával kedysi Ing.
Y., a následne o niekoľko rokov bolo ďalšie vyjadrenie, ale iné. trvala na tom, že oblasť R. skutočne
komasovaná nebola, pretože R. tvorili zastavenú časť Žiliny, teda tam bola zástavba rodinných domov.
Vyjadrenie bolo dávané však na konkrétne parcely, ktoré boli pred R. (role na M.), čiže sú tam dva

pojmy, sú to pomiestne názvoslovia a predmetné komasačné hárky sú presne v týchto rolách na M..
Uviedla, že pri identifikácii sa postupuje tak, že mali výpisy z pozemkovej knihy, pracovníčka, ktorá robila
identifikáciu, si zoberie polohovú knihu Žiliny, kde je zoznam všetkých pozemno-knižných vložiek, parciel
od 1 a nájde si, či tá parcela bola komasovaná alebo nebola, lebo vedľa tej pozemno-knižnej parcely jenapísaný komasačný hárok. Čiže pri týchto parceliach, keď bol napísaný komasačný hárok, mali za to,
že tie parcely sú komasované. Tak to platilo a platí. Pričom vedeli by, či nastala nejaká zmena, pretože v
komasačnom operáte sa zmeny nerobili, čo sa týka vlastníctva, ale každá jedna zmena sa zapisovala do

pozemno-knižnej vložky a takto sa robili, resp. mali sa robiť všetky dedičské konania. Všetky dedičské
konania, ktoré sa takto robili, každý jeden notár, keď prejednal, napísal podľa komasačných parciel,
ktoré ľudia dedia. Pozemková kniha bola na súde a súd zodpovedal za zápisy do pozemkovej knihy.
Čo sa týka Žiliny, z komasačného operátu ostali komasačné hárky, zostavenie komasácie, písomný a
grafický operát podľa jednotlivých komasovaných obvodoch, tzv. meračské nákresy, z ktorých sa neskôr

vyhotovili mapy a urobilo sa písomné zostavenie starých. Urobilo sa zostavenie podľa vlastníctva. Teda
niekto mal poradové číslo 1 a mal tam napísané všetky pozemno-knižné parcely a pozemno-knižné
vložky. To boli tzv. staré polohové knihy. Do komasácie sa mohol dostať len ten, kto bol vlastníkom v
pozemkovej knihe. Podľa tohto sa urobili nové, kde už k danej osobe sa nenapísali pozemno-knižné
parcely, ale už nové komasované katastrálne parcely a komasačný hárok. Predtým, aby sa vedelo, ako
sa to bude deliť, sa urobilo zhodnotenie tak, že sa nachystali ku každému vlastníkovi, v akej bonite, v

akej hodnote má tie pozemno-knižné parcely a podľa toho mu boli vykomasované, boli mu dané.
Poukázala ma doklad - tzv. modrá kniha, ktorá sa však, ako uviedla, z katastra stratila, a v nej bolo
napísané číslo tej autentifikácie.
Správnepoukázala,nato,žeautentifikácianeznamenározhodnutie.Autentifikáciaznamenáporovnanie
písomného, mapového operátu a odovzdanie vonku v prírode. Potvrdila, že to sa aj stalo, a to podľa

platných zákonov. Ak bol niekto nespokojný, po tejto autentifikácii mohol sa obrátiť na súd, ale opravovali
sa len chyby v písaní a počítaní, ale nie vlastníctvo. Poznamenala, že hoci pozemková kniha by mala byť
lenarchívnymateriál,stálesavykonávajúzápisydotýchpôvodnýchpozemno-knižnýchvložiek,alestále
len tými poznámkami tak, ako sa to robí, nie že sa pôvodný vlastník škrtne, ale sa k jeho menu poznačí
číslo dedičského konania, číslo predaja alebo kúpy, aby sa nestalo, že proste sa dva razy prevedie tá

istá nehnuteľnosť. Uviedla, že síce niektoré obce nemajú autentifikovanú komasáciu, ale ľudia vstúpili
do držby. Uvádzaný tzv. modrý zošit obsahuje číslo tej autentifikácie, lebo túto autentifikáciu správa
katastra nedostala, lebo to bol operát Krajského súdu v Trenčíne a teda boli operáty, ktoré dosvedčovali,
že existuje tá komasácia a ľudia vstúpili do držby. Porovnanie a vonku ukázanie, v teréne vytýčenie
- to je tá autentifikácia. A tí ľudia skutočne do tej držby vstúpili. Dokonca aj na mapách predložených

bývalou správou katastra je napísané v rohu, že sú to mapy, ktoré sú vyhotovené podľa komasácie z
konkrétneho roka a tie mapy sa používajú. Pričom na tej strane, ktorá sa zachovala v kópii, čo je aj v
spise, tak po ľavom okraji sú čísla A1, A2, A3 a nasledujúce, vedľa čoho existovalo meno s adresou, kde
bolo uvedené pod menom katastrálne parcelné číslo s pozemno-knižnými vložkami. A podľa toho sa mal
urobiť zoznam tých komasovaných parciel, ale nezostala žiadna kniha, zostali tri knihy komasačných

hárkov,zktorýchsarobilotozostavenie.(č.l.549).Svedkyňauviedla,žedanástranajezknihy,ktorábola
na príslušnej správne katastra, pričom ona si urobila kópiu, aby sa k stránkam nedostala táto kniha, a
aby sa to nezničilo a aby vedela presne číslo autentifikácie komasačného stavu. Keď začínala pracovať,
tak robil ešte Ing. R., ktorý ju do tohto zaúčal a hľadali presne v tejto knihe a s tou knihou riadne aj
pracovala. Nebola písaná perom, bola písaná ceruzkou, ale neboli tam žiadne zmeny robené. A o tom,

že tento originál už nie je, vie dva-tri roky. Používala len číslo, lebo keď dostala majetkovú podstatu,
tak zobrala iba tých 7 komasovaných obvodov a tam ľahko zistila, či je parcela komasovaná alebo nie.
Uviedla, že danú stranu robil ten, kto robil celkovú tú knihu, a to bol Y. a Ing. R. v r. 1948 - 49, 1950.
Uviedla, že daná kniha bola iba pomocný elaborát, ktorá bola súčasťou komasácie.
Uviedla, že komasácia v oblasti R., resp. v inom obvode Žiliny v pozemkovej knihe nebola, lebo

komasáciou sa vložky neuzatvárali. A v r. 1948 bola taká doba, že keď sa robila táto komasácia, tak sa
to už nestihlo napísať do pozemkovej knihy. Komasácia nie je dôvod na uzatvorenie pozemno-knižnej
vložky, lebo všetky zmeny komasácie sa zaznamenajú k menu. (Svoje tvrdenia vysvetlila na príklade,
že jej meno bolo v pozemno-knižnej vložke 5. Zomrela. Robilo sa po nej dedičské konanie. Niektoré
parcely, ktoré mala vo vložke, padli do komasácie, niektoré nie. Lebo nie celá F. bola komasovaná. Keď

sa urobí dedičské konanie , tak každý jeden notár by mal, aj robia to tak na 90%, že napíše dedičom,
že dostáva určité parcely z komasácie a dole napíše poznámku: v pozemkovej knihe sú vedené tieto
vložky. A to len kvôli tomu, aby keď niekto zoberie ten jej komasačný hárok, aby sa donekonečna nerobili
dedičské konanie a duplicity. Čiže takto by malo byť to dedičstvo zapísané.)
Svedkyňa potvrdila, že v Žiline sa konala čiastočná komasácia, pretože zastavaná časť nikdy sa

nekomasuje. Toto svoje tvrdenie dôvodila z dokladov, z ktorých správa katastra vychádzala 60 rokov.
Predtým to bolo stredisko geodézie postupne podľa reorganizácie, pričom existovala polová kniha,
kde bolo zostavených 7 obvodov komasovaných. A kde je zostavených 7 komasovaných obvodov,
v každom takomto obvode je zoznam pozemno-knižných vložiek, pozemno-knižná parcela a k nejadekvátny komasačný hárok. Uviedla, že je parcelný protokol, v ktorom už nie sú pozemno-knižné
parcely, ale sú tam parcely katastrálne, aj komasačné, pretože sa tam nachádzajú aj parcely intravilánu
a ku tejto katastrálnej parcele je spätne poznačené buď číslo komasačného hárku alebo číslo, pod

ktorým je zapísaná táto parcela v pozemkovej knihe. Čiže nemôže sa stať, že sa pomýli, či parcela
bola komasovaná alebo nebola. Tak isto existujú komasačné hárky pôvodné, starý stav a nový stav. V
starom stave komasačný hárok 1, kde je priradené meno a zoznam všetkých pozemno-knižných parciel,
ktoré do komasácie patrili. V novom stave je to isté číslo komasačného hárku, kde sú napísaní vlastníci
bez podielu, ale má sa za to, že keď ich je tam 5, čo je v menšom prípade, lebo väčšinou sú tam

1-2, ale sú aj prípady, že ich je aj 10, aj 12, ojedinele, a tam sú napísané ich adresy a číslo parcely,
ktorá im bola vykomasovaná. Pričom nešlo o listinu, ale o operát a tento operát nebol opatrený žiadnou
pečiatkou. A tento operát sa dostal na tú konkrétnu organizáciu priamo zo súdu, takže tá organizácia
si nevymyslela tento operát. Používa sa celý čas. Uviedla však, že komasačná mapa bola opatrená
pečiatkou, ale nepamätala si, či išlo o autentifikačnú pečiatku, ale nejaký odtlačok tam bol. Bola tam
však nejaká pečiatka. A táto mapa vznikla tým, že sa prekresľovali tie meračské a vyšetrovacie nákresy

zase inou organizáciou, na ktorých boli, resp. mali by byť podpisy tých ľudí a komisie a až na základe
toho sa dala urobiť tá komasačná mapa.
Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či existovala pretvorená pozemková kniha po komasácii,
svedkyňa uviedla, že nebol dôvod meniť, lebo pozemková kniha platí dodnes. Konala sa náprava
pozemkovej knihy. Pôvodná pozemková kniha bola krokárska a nie všetky zápisy sa dostali do

pozemkovej knihy, pretože až na základe nejakých dokladov, ako napríklad, keď bolo vyvlastnenie,
ktoré bolo do r. 1964 alebo nejaké výkupy pod fabriky a podobne, až na základe toho sa, resp. keď
aj ľudia medzi sebou si predávali nejaké nehnuteľnosti, tak je poznámka v pozemno-knižnej vložke
alebo keď bola predávaná časť medzi ľuďmi nejakej nehnuteľnosti, tak tam bolo treba geometrický
plán a zapísalo sa do poznámky, že pozemno-knižná parcela zodpovedá katastrálnej parcele, ktorá

zodpovedá katastrálnej parcele uvedenej v komasačnom hárku. A to bolo z toho dôvodu, pretože
zmluvnými stranami boli takí, ktorí neboli zapísaní v pozemkovej knihe, ale boli zapísaní v komasácii. A
do pozemkovej knihy sa nerobili prepisy, len zápisy. Napríklad sa doplnilo dedičské konanie alebo kúpna
zmluva do 50.rokov sa viedli zmluvy. Potom len vtedy, ak o to niekto požiadal, ale takých bolo málo. A
dnes je pozemková kniha uzavretá, pretože sa nepoužíva ako taká, iba na archívne účely. Pretože pri

ROEPe sa prepísali tie vlastnícke vzťahy do katastra na listy vlastníctva. Po 50. roku už neboli povinné
zápisy do pozemkovej knihy. A robili sa zápisy, kto o to požiadal. Od r. 1948 od komasácie do r. 1950, keď
mala pozemková kniha konštitutívny charakter, súdy zodpovedali za vlastníctvo do tohto obdobia. Nikto
iný za to nezodpovedal a tak sa do komasácie žiadne zmeny nedostali. A do pozemkovej knihy, pokiaľ
mal byť nejaký záznam, tak musela sa uviesť aj pozemno-knižná vložka, ktorá padla do komasácie.

Takže toto sa muselo riadne všetko uviesť. Ak nebolo vlastníctvo v pozemkovej knihe, tak nemohlo sa to
preniesť ani v komasácii. Od r. 1964, keď správa katastra už prevzala zápis, tak musela byť pozemno-
knižná vložka stotožnená s parcelou v evidencii nehnuteľností a tam kataster zistil číslo katastrálnej
parcely a veľmi rýchlo tak mohol vedieť, či tá parcela tých 7 obvodov bola komasovaná alebo nie, pričom
identifikácia sa robila vždy, nielen, keď nebola parcela komasovaná. Ak niektoré zmluvy prišli na kataster

na pozemno-knižný stav, tak zapísal sa LV na meno a len v poznámke sa uviedlo, že zapísaná v listine.
To ide o tzv. hluché listy vlastníctva. A týka sa to aj dedičských rozhodnutí. Teda akékoľvek právne listiny,
teda aj dedičská listina a podobne.
Otázku právnej zástupkyne odporkyne, prečo do pozemkovej knihy po údajnej autentifikácii, nebola k
menám vlastníkov, ich podielom, ktoré boli odlišné od komasačného stavu, vyznačená zmena, keď platil

komasačný stav, kde už boli iné vlastnícke vzťahy, svedkyňa uviedla, že v pozemno-knižnej vložke bolo
30 parciel, ale do komasácie sa mohla dostať iba jedna. Čo bolo v zastavanej časti, do komasácie
sa zastavaná časť nedostala. A preto ak je na pozemno-knižnej vložke viac nehnuteľností, napr. dom,
humno a podobne, tak do komasačného hárku sa toto nemohlo dostať. Mohla sa dostať napr. 1-2-3
parcely, ale nie zastavané. Trvala na tom, že pokiaľ sa aj niečo zapisovalo po komasácii, tak zapisovalo

sa to, ale podľa stavu komasačného.
Svedkyňa uviedla, že vložka XXX obsahuje 3 pozemno-knižné parcely aj s kultúrami, aj siahovej výmere.
Pri každom sú poznačené min. dva predaje. Napríklad C. Y. a manželka - je vedený ako vlastník. V
prípade, že C. Y. zomrie, tak požiada súd správu katastra o vyhotovenie identifikácie. Správa katastra
dostane túto vložku, pozrie si parcely XXXX/X,7,8, zistí, že padli do komasácie, padli do parcely XX a tá

je v takom a takom komasačnom hárku, resp. v ďalšom, pretože je tu viac mien. Čiže nemusia byť všetci
v jednom komasačnom hárku. H. môžu byť inde, U. môžu byť inde, resp. môžu byť aj spolu. Záleží, ako
sa tí právni predchodcovia pri tej komasácii dohodli. Tak isto, F. D., rod. X., zomrela v r. 1987. Bolo po
nej robené dedičské konanie, tak sa k jej menu poznačilo. V dnešnej dobe už vložka XXX je uzatvorená.Čiže už keby sa z tohto aj niečo chcelo robiť, už kataster nevydá podklady, ale vydá listy vlastníctva, na
ktorých sú už katastrálne parcely, nie pozemno-knižné.
Čo sa týka autentifikácie, autentifikácia nie je žiadna pečiatka. Pred autentifikáciou došlo k porovnaniu

mapového písomného podkladu, nákresov, ktorých sa zúčastnili tí ľudia, ktorí súhlasili so vstupom do
držby. A od r. 1945 do 1948 toto prebiehalo v teréne. A komasácia začala platiť tým, že ľudia vstúpili do
držby a oni aj vstúpili do tej držby. A potom, už keď vstúpili do tej držby, tak tí ľudia nemali právo dávať
námietky na vlastníctvo. Mohli sa opravovať len chyby v písaní a v počítaní. Svedkyňa uviedla, že ona
žiadnu takú listinu súdom opatrenú pečiatkou nevidela, pretože tieto listiny boli na súde v Trenčíne, a

nie v Žiline, ale podľa jej informácií niekto ich odtiaľ vzal. Kataster robí s operátmi, pričom s mapami, s
ktorými pracuje, je uvedené, na základe čoho je tá mapa vyhotovená, a to pre katastrálne účely stačí.
Uviedla, že v niektorých obciach nebola komasácia autentifikovaná (D., G., časť M. U., Y.), ale ľudia
vstúpili do držby. A bol aj príkaz vlády, aby sa urobil ROEP a práve tam sa použili podklady z komasácií,
na základe ktorej sa prevádzali zmeny od tých 60.rokov. Hoci pečiatka súdu sa nenachádza ani na
listoch vlastníctva, ani na výpise z pozemkovej knihy, čo však neznamená, že nie je autentifikovaná. A

listy vlastníctva zakladali katastre na základe listín zo súdu.
Svedkyňa uviedla, že disponovala listinou, ktorá síce nie je rozhodnutím, ale je nejakým údajom, že tá
komasácia bola overená, nejakým záznamom, že tá komasácia bola overená a ide o stranu z tej modrej
knihy, čo je kópia prvej strany na čl. 549 tohto spisu, pričom bol dostupný originál tejto knihy, ktorý videla,
kým si to niekto natrvalo nepožičal.

Svedkyňa potvrdila kópiu celej polohovej knihy prvého až siedmeho obvodu (l.č. 369) a že z nej vyplýva
číslo pozemno-knižného hárku, pozemno-knižnej vložky, parcelné číslo, číslo komasačného hárku, a
tieto parcely a akú by mali mať výmeru. To je v tých posledných stĺpcoch. Uviedla, že túto polohovú
knihu možno považovať za kombinátorium A, ide o porovnanie starého a nového stavu a ide aj o
kombinátorium B a s týmto disponoval kataster tiež, lebo kombinátorium je vlastne porovnanie starého

a nového stavu s tým, že keď prebehla celá komasácia, teda keď celá obec bola komasovaná, tak
sa urobilo kombinátorium aj A, aj kombinátorium B, čo znamená, že na rozdiel od kombinátoria A
sa v kombinátoriu B uviedli mená vlastníkov a parciel a hodnota a výmera. V danom prípade je iba
kombinátorium A, to je na str. 371 a 373, pretože B sa nemuselo robiť, lebo nebola komasovaná celá
obec. A listina pod č.l. 373, tak nejde o kombinátorium B, ale ide o kompletný výpis komasačného stavu

v zmysle kombinátoria a tu sa nenachádza zoznam komasačných hárkov, ale nachádza sa v katastri, a
to starý zoznam komasačných hárkov, kde je vedené vlastníctvo. Tteda existuje na katastri celý komplet
komasačný operát aj s vyšetrovacími a meračskými nákresmi. Kombinátorium je iba porovnanie starého
a nového stavu. A na jednom boli parcely, na druhom boli vlastníci, ale v Žiline sa kombinátorium B
nenachádza pod názvom kombinátorium B. Ten sa robí, len keď je celá obec komasovaná. Ten starý

zoznam komasačných hárkov vlastne nahrádza kombinátorium B, a to je vlastne celé kombinátorium
A a B.
- svedkyňa ako dlhoročná zamestnankyňa bývalej Správy katastra F. podrobne ozrejmila postup
ohľadom komasácie s uvedením svojich poznatkov z praxe.

Súd mal zistené, že rozhodnutím OÚ Životného prostredia č. ŽP X/XXXX/XX z 15.02.1995 boli
vyvlastnené pozemnoknižné parcely č. XXXX/X/X/X/X/X/X/X/X a komasačné parcely stav p.č. A A A
XXXX, XXXX, XXXX a A vo výmere 83110 m2 pre D. dielo a.s., kde pozemky trovia súčasť pozemku KN
parc. č. A ako novovytvorenej parcely na základe GP č. XXX-XX-XXX zo dňa 3.10.1994. Vyvlastnenie
bolo vedené k pozemku označeného podľa komasačného hárku XXXX parc.č. XXXX o výmere 6.613

m2 pre neb I. X. 1/3 s dedičmi D XXX/XX-XX z 26.01.1995 a to Z. H. 1 a N. D. 1 a N. D. 1, ďalej Z. H.
1/3 a neb. F. D. podľa 2D XXXX/XX-XX z 10.09.1987 N. D. 1 a N. D. 1, tak aj označeného pozemku
podľa pozemnoknižného stavu PK vl. č. XXXX PK parc. XXXX/5 a PK Vl. č. XXX PK parc. č. XXXX/6 s
vlastníkmi pre časť B, 3/8 neb. F. D. (N. D. 1 a N. D. 1 2D XXXX/XX-XX) 4/8 Z. H., r. X. a 1/8 B. H., N. F.
XXX/XXXX, C. F. 210/2940, N.ína F.ová 420/2940, N. H. 42/2940, Y. H.ová 210/2940, Z. O. 105/2940, I.

O. 105/2940, Z. I. 105/2940, C. Y. 420/2940, Z. Y. 420/2940, K. I. 105/2940, I. Y. 70/2940, Z. U. 119/2940,
B. H. 21/2940, Z. H. 105/2940, N. H. 119/2940, B. S. 35/2940, N.ína S.ová 35/2940, N.a D. 84/2940 (N.
D. 1 a N. D. 1 2D 1164/87-19), ďalej vyvlastnený pozemok mal byť vytvorená aj z komasačnej parcely
č. XXXX k kom. hárku č. XXXX pre B. H. 1 a Z. H. 1 v časti zodpovedajúcej pozemnoknižného stavu
PK vložky č. XXXX PK parc. č. XXXX/5 a PK Vl. č. XXX PK parc. č. XXXX/6 spoluvlastníci rovnako

ako predchádzajúce, pričom podľa rozhodnutia komasačné parcely č. XXXX (kom. har. XXXX) a XXXX
(kom. har. XXXX) majú byť zhodné s PK vl. č. XXXX PK p.č. XXXX/5 a PK vl. č. XXX PK parc. č. XXXX/6.Podľa výpisu PK vložky č. XXX k.ú. F. boli vedení podieloví spoluvlastníci vo vložke v časti B vlastníci
N. F. 30/420 pod B3/, C. F. 30/420 po D4, N.ína F.ová rod. Dadík 60/420 pod B9 a B31, N. H. 6/420 pod
B13, Y. H.ová 30/420 pod B14, Z. O. a I. O. pod B17 a/ b/ v30/420, Z. I. rod. M. v 15/420 pod B19, C.

Y. ženatý s Z. Y. r. C. v 120/420 pod 20a, b, 21a, b, K. I. 15/420 pod B22, I. Y. r. D. 10/420 pod B24,
Z. U. 17/420 pod B25a, B26, B. H. žen. s Z. H. rod. X. v 6/420 pod B27a, b, N. H. 17/420 pod B28, B.
S. žen. s N.ína S.ová r. Y. 10/420 pod B29a, b, N.a D. r. X. 12/420 pod B30a a Z. H. r. X. 12/420 pod
B30a s poznámkou pod B30a N. D. 1 a N. D. 1 2D XXXX/XX-XX, rovnako zhodní spoluvlastníci aj pri
PK vložke č. XXXX k.ú. F..

Podľa výpisu komasačného hárku XXXX, boli vlastníčkou I. X. rod. U., mal. F. a Z. X.ove pozemku p.č.
XXXX roľa o výmere 7138 m2, v určenom stave 6613 m2 orná pôda zapísané na LV č. XXXX a podľa
výpisu z komasačného hárku XXXX bol vlastníkom B. H. s manželkou a Z. X. každý v 1 pozemku parc.
č. XXXX o výmere 4445 m2 orná pôda, v určiteľnom stave 4120 orná pôda, pričom parc. XXXX bola v
časti prevedená na LV č. XXXX na základe S (Z. H. 2/12, N. D. 1/12 a N. D. 1/12), zbytok na LV č. XXXX
pre SPF vo zvyšku, podľa komasačného hárku XXXX B. H. a Z. H., rod. X..

Kataster výpismi z komasačného hárku podľa identifikovaného stavu s katastrom nehnuteľnosti uvádzal
hárok č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 6613 m2 k.ú. F. sú vedení ako vlastníci 1/3 neb. I. X., rod. U.
(Z. H., r. X. 1, N. D. 1 a N. D. 1 D XXX/XX-XX), 1/3 neb. F. D. (N. D. 1 a N. D. 1 2D XXXX/XX-XX), 1/3
Z. H., r. X.. Podľa výpisu z komasačného hárku č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 4.120 m2 k.ú. F. sú
ako vlastníci pozemku vedený B. H. 1 a Z. H. r. X. 1.

Súd ďalej zistil, že v konaniach Nc/a/XXX/XXXX a Nc/a/XXX/XXXX došlo k zloženiu finančných
prostriedkov za vyvlastnenie do úschovy súdu.

Skutočným dôvodom úschovy však nebola skutočnosť, že by boli neznámi vlastníci vyvlastnených

pozemkov (aspoň nie vo väčšine), ale z dôvodu, že uschovávateľ nevedel, kto je oprávnený na plnenie,
teda kto je vlastníkom pozemkov a teda veriteľom. Súd však v danej dobe pri úschovách nepostupoval
správne a vydal nesprávne rozhodnutie o úschove, kde úschovy bolo zložené až z dvoch dôvodov. Ak
však bol spor o tom, komu má byť vydaný predmet úschovy, a to či pozemno-knižným vlastníkom alebo
komasačným, preto nemohli byť vlastníci neznámi.

Podľa § 185d ods. 1 O.s.p. predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo
preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, koho
súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy
potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do

úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
Podľa § 185e 1 O.s.p. ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný
súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

Súd je názoru, že konanie o úschovách nie je sporovým konaním, čo svedčí o tom aj jeho zaradenie v
OSP, ako aj stanovenie podmienok pre vydanie úschovy. Preto predmet úschovy môže byť vydaný len
za podmienok uvedených v O.s.p. Ak k vydanie chýba podmienka súhlasu niektorého účastníka, možno
tento súhlas nahradiť súdnym rozhodnutím.
Pre nahradenie súhlasu s vydaním úspor súd musel prejudiciálne rozhodnúť o tom, kto v čase

vyvlastnenia bol vlastníkom pozemku, čoho predpokladom je rozhodnutie o tom, či pre dané územie
platil pozemno-knižný stav alebo komasačný stav a ďalej o nárokoch oprávnenej osoby.
K vyvlastneniu došlo však pri novovytvorenom pozemku KN parc. č. XX23/1, ktorý bol predtým
priestorovo označený ako pozemnoknižné parcely č. XXXX/X/X/X/X/X/X/X/X alebo ako komasačné
parcely stav p.č. A A A XXXX, XXXX, XXXX a A vo výmere 83110 m2 k.ú. F., je preukázané, že na

danom území prebiehala komasácia.

Podľa vyjadrenia Správy katastra v Žiline z 21.3.2006 bolo súdu oznámené, že komasácia v k.ú. F. bola
autentifikovaná KS v Trenčíne pod Nc III-XX/XX/XXX zo dňa 30.11.1948.
Katastrálny úrad F. vo svojom stanovisku zo dňa 19.07.2006 (l.č. 277) ku konaniu o úschovách uviedol,

že s poukazom na odôvodnenie rozsudku č.k. 16C/173/93-369, že „pokiaľ v k.ú. F. prebehla v roku 1947
komasácia parciel platným spôsobom, pretože bola autentifikovaná Krajským súdom v Trenčíne v roku
1948, platí právny stav vzniknutý podľa vykonanej komasácie a komasačných hárkov a nie stav podľa
pozemkovej knihy", pričom rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Žiline v konaní č.k. 8Co/1070/02a 8Co/1071/03 z iného dôvodu. V k.ú. F. bola vykonaná všeobecná komasácia v obvodoch V.I., pričom
oblasť R. spadala pod oblasť č. V.. Správa katastra na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
č. T.-XX/XX/XXX zo dňa 30.11.1948 o autentifikácie komasácie používa ako platný katastrálny operát

stav komasačný, vzhľadom na to, že vlastníctvo a držba k novým pozemkom sa nadobúdala na základe
súdneho rozsudku a exekučného odovzdania pozemkov, čo sa pokladá za pôvodné nadobudnutie
vlastníckeho práva. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.j. T.45/24/740 zo dňa 25.11.1948 bol
určený termín overenia komasačného operátu a uvedenie nových vlastníkov do držby v komasačných
obvodoch V.. v zmysle ust. § 174 a 175 nar. Č. 30/1909I.M. na 30.11.1948, pričom účastníci nemuseli byť

prítomní. Po autentifikácii nového stavu súd zaslal rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom
je prepracovania. Nový stav bolo možné napadnúť len do jedného roka len z dôvodu očividnej chyby v
počítaní. Pozemkovoknižná parcela č. XXXX/X bola zapísaná v PK vložke č. XXXX a pozemkovoknižné
parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X boli zapísané v PK vložke č. XXX. Pozemkovoknižným parceliam
č. XXXX/X aXXXX/X zodpovedá komasačná parcela č. XXXX, ktorá je zapísaná v komasačnom hárku
č. XXXX a pozemkovoknižným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X zodpovedá komačačná parcela č. XXXX,

ktorá je zapísaná v komasačnom hárku č. XXXX, parcely spadajú do komasačného obvodu č. V..
V podaní zo dňa 25.05.2011 bývalá správa katastra uviedla, že komasované obvody I-D. nepokrývajú
celé kat. územie a parc. XXXX je v komasačnom hárku č. XXXX pre obvod V...
Katastrálny úrad v Žiline listom zo dňa 17.10.2011 poukázal na to, že stanovisko k platnosti komasácie
kat. úradu F. zo dňa 18.07.1997 evidované pod č.j. XXX/XX predložené na základe vyžiadania zo

dňa 14.07.1997 zostáva nezmenené, výsledky komasácie boli premietnuté do písomného elaborátu
pozemkovej knihy, vlastníci vstúpili do držby a komasačný operát sa stal platným pre deklarovanie
vlastníctva cez bývalý pozemkový kataster a bývalú evidenciu nehnuteľnosti sa tento elaborát stal
súčasťou katastra nehnuteľnosti a platí aj údaj na LV zapísaný do nich na základe podkladu
komasačného operátu právoplatný doklad o autentifikácii sa v dokumentoch KN nenachádza. V

katastrálnom území F. je autentifikovaná komasácia len v jednej časti katastrálneho územia, kde bola
riešená v siedmich komasačných obvodoch, v druhej časti katastrálneho územia platí stav podľa
pozemkovej knihy. Zmeny vzniknuté po autentifikácii komasácie v k.ú. F. boli do 31.03.1964 zapísané
podľa mena vlastníka do pozemnoknižných vložiek v k. ú. F., do komasačného operátu sa nezapisovali.
Listu predchádzalo stanovisko Krajského úradu v Žiline, katastrálny odbor, zo dňa 18.07.1997, ktorým

vyjadril stanovisko, podľa ktorého výsledky komasácie boli predmetom elaborátu pozemkovej knihy
a vlastníci vstúpili do držby, cez celý bývalý pozemkový kataster a bývalú evidenciu a tento elaborát
stal súčasťou katastra nehnuteľností a platia údaje na LV do nich zapísané na základe komasačného
operátu. K dispozícii je len záznam hlavného kancelárskeho oficiála, v ktorom má mať adresát N.. I. M.
kópiu s údajom, že pre úplnosť bolo dodané, že R. neboli a ani nie sú samostatné katastrálne územie.

Vyjadrenie bolo poskytnuté pre spor, ktorý riešil Okresný súd F. v konaní 16C/173/93 a Krajský súd
v Žiline 8C0 1070/02 a 8C0 1071/02 o určenie vlastníckeho práva. V tom konaní bolo vykonané aj
znalecké dokazovanie. Výsledkom rozhodnutia však nebolo určenie vlastníckeho práva s ustálením, či
platí pre pozemok pozemnoknižný či komasačný stav, ale zamietnutie návrhu z dôvodov naliehavého
právneho záujmu, nakoľko tento zanikol zmenou charakteru pozemku - jeho zatopením a zmenou na

vodnú plochu, hoci prvostupňový súd vychádzal z komasačného stavu. Okresný súd v rozsudku č.k.
16C/173/93-369 uviedol, že „pokiaľ v k.ú. F. prebehla v roku 1947 komasácia parciel platným spôsobom,
pretože bola autentifikovaná Krajským súdom v Trenčíne v roku 1948, platí právny stav vzniknutý podľa
vykonanej komasácie a komasačných hárkov a nie stav podľa pozemkovej knihy"

Katastrálny úrad v Banskej Bystrici listom zo dňa 28.09.1993 adresovaný žiadateľke Y. R. oznámil, že
v oblasti R. k pozemnoknižnej parcele č. XXXX k.ú. F. nebola vykonaná komasácia a platia vlastnícke
vzťahy uvedené v pozemnoknižnej vložke s odkazom, že v oblasti R. bolo vykonané nové meranie,
podkladom pre zakladanie právnych vzťahov je potrebné vykonať identifikáciu stavu katastra so stavom
pozemnoknižnej výmery.

Zložiteľ, D. dielo F. a.s. listom z 09.04.2002 pre Nc/a/XXX/XX, navrhol vyplatiť finančné náhrady vo
veciach úschov, teda vlastne nehnuteľnosti PK vl. č. XXX podľa pozemnoknižných vlastníkov, rovnako
ako listom z 9.4.2002 vo veci Nc/a/XXX/XX vo veci vyplatenia depozitného vkladu za vyvlastnenie
nehnuteľnosti podľa PK vl. XXX pozemnoknižným vlastníkom, vo veci Nc/a/XXX/XX vo veci vyplatenia

depozitného vkladu podľa PKV XXX navrhol vyplatiť náhradu pôvodným pozemnoknižným vlastníkom.
Listom zo dňa 7.5.2004 vo veci Nc/a/XXX/XX uviedol, že nemá výhrady pre vyplatenie fin. náhrady
pre príjemcov podľa listu z 30.3.2004, list z 11.7.2002 pre Nc/a/XXX, XXX, XXX, XXX/XX označený
ako odôvodnenie súhlasov vydaných dňa 9.4.2002 a to vyplatením podľa pozemnoknižného stavu sodvolávkou na GP z roku 1932 vyhotovené geodetom Q., ktorým bola rozdelená držba nehnuteľnosti
aj s poukazom na vyjadrenie Kat. úradu 1993 o tom, že v oblasti R. nebola vykonaná komasácia,
rozhodnutie o vyvlastnení a náhrade z 12.11.1973 a na uzatvorené kúpne zmluvy. V liste zo dňa

11.7.2004 označenom ako odôvodnenie súhlasov vydaných dňa 9.4.2002 vychádzal z prehlásenia kat.
úradu z roku 1993 o tom, že v oblasti R. pozemnoknižná parcela XXXX nebola vykonaná komasácia,
teda platí pozemnoknižný stav a preto dáva súhlas o vyplatenie podľa tohto stavu s tým, že poukazoval
aj na pozemky, kde mali postavený rodinný dom Y. R., J. H., ktoré sa prejednali v sporoch 18C 1125/91
a 6C/670/87 pred OS F..

Podľa rozhodnutia OÚ F. odd. odboru životného prostredia č. XX/XXXXXX/OÚV-B. z 07.08.1996, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 5.9.1996 bolo rozhodnuté o vyvlastnení pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/
X a XXXX/XX podľa GP XXX-XX-XXX z 03.10.1994, ktorého vlastníkmi sú súkromné osoby a neznámi
vlastníci vo verejnom záujme v prospech SR s právom hospodárenia pre vodohospodárska výstavba
š.p. na základe dodatku č. 1 k zmluve o dielo XXX-XXXX/XX z 01.12.1995 s uvedením pozemkov v

PKV XXX, PK parc. č. XXXX/X pre označené osoby v jednotlivých podieloch s uvedením sporného
vlastníctva, prebiehajúceho súdneho sporu. Teda samotné vyvlastňovacie konanie prebiehalo podľa
pozemnoknižného stavu.

Súdzistilzozápisuoznačenéhoakozápiszprejednaniarozpornýchstanovískzúčastnenýchpodielnikov

parc.pozemnoknižnávl.XXXparcielXXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,žedňa15.03.1997sakonalostretnutie,
na ktorom sa zúčastnené osoby dohodli, že predmetná PKV XXX s parcelami XXXX/X/X/X bola
vlastnícky rozdelená podľa GP a výkazu plôch z 14.12.1932, č.j. XXX/XX (čo podľa zistení súdu
zodpovedá deľbe podľa GP z roku 1932 vyhotoveného geodetom Q.) a zúčastnené osoby konštatovali,
že všetci vlastníci užívali pozemky podľa tohto výkazu do roku 1957, kedy došlo k dočasnému užívaniu

parciel družstvom. Z napísaných vlastníkov však na stretnutí pri prejednaní rozporných stanovísk neboli
prítomní B. H., Z. H., N. D., N. D..

Bez ohľadu na dohody, účastníci k žiadnej dohode nedospeli, nedošlo k žiadnemu urovnaniu a teda
nemohlo dôjsť ani k vydaniu úschov.

Súd zistil, že v konaní 14C/108/2009 bolo zisťované, aký stav je používaný v súčasnosti v evidencii
nehnuteľností, pri pozemkových úpravách, z akého stavu sa vychádza pri právnych úkonoch a podobne.
Súd lustráciou v konaniach pred súdmi zistil, že Krajský súd F. v správnych konaniach vo veci odvolaní
proti rozhodnutiam OÚ pozemkového úradu F. vychádzal z komasačného stavu práve s poukazom

na uznesenie KS Trenčín (napr. 29Sp/25/2013), Najvyšší súd SR č.k. 4Sžo/22/2010) rovnako pri
svojich rozhodnutiach z komasačného stavu doposiaľ vychádza aj správa katastra pri určovaní Roep
s poukazom na rozhodnutie KS Trenčín T.-45/24-73. Súd mal preukázané, že správa katastra zároveň
od roku 1994 vydávala aj výpisy z komasačných hárkov a tak, ako to vyplývalo z jej vyjadrenia, z
komasačného stavu aj vychádzala pri posudzovaní vlastníckeho práva.

Spornou otázkou medzi účastníkmi bola najmä skutočnosť, či došlo k perfektnému ukončeniu
komasácie, pretože nebolo nájdené uznesenie Krajského súdu Trenčín NC V.-XX/XX/XXX z 30.11.1948,
ktorým malo byť vykonané posledné autentifikačné štádium komasácie a teda, či na základe
komasačného konania nadobudli jednotliví účastníci vlastnícke právo k novo vymedzeným pozemkom.

Bolo nesporne preukázané, že v katastrálnom území F. bola Krajským súdom v Trenčíne vykonávaná
komasácia.
Samotnú podstatu, význam ale aj fázy a priebeh komasácie súd nepovažuje za účelné v tomto rozsudku
objasňovať. Veľmi podrobne a zrozumiteľne bola opísaná v článku Mariána Mikla, Arsnotaria 3/1998,
ktorého prevažná časť je zahrnutá vo vyjadrení právnej zástupkyne odporkyne a je obsiahnutý aj v spise

pod l.č. 745-748.
Nakoľko sa nezachoval pôvodný komasačný spis č. NC V. XX/XX vedený KS Trenčín, súd zisťoval, ktoré
dokumenty sa zachovali, ktoré úkony boli vykonané a či komasácia pre dané územie bola dokončená
tak, že jej účastníci na základe jej výsledkov nadobudli vlastnícke právo.
Bolo zistené, že vo fonde KS Trenčín sa zachovali urbársko-komasačné spisy mesta F.- dodatky z

rokov 1924-1950, avšak spisový materiál nie je kompletný, spis so značkou T. sa medzi uvedenými
písomnosťami nenachádza, pričom na adresu Okresného súdu F. bola zaslaná kópia strany 17 z
prehľadu spisov. Podľa spisového prehľadu pod č. 743 bola zápisnica datovaná 30.11.1948 na čl. 1211
až 1213, pod č. 742 bolo uznesenie vyhotovené 26.11.1948 na čl. 1196-1210, zápisnica z 30.11.1948bola na čl. 1211-1213, ďalej na čl. 1214 bola vyhláška vyhotovená 1.12.1948 ako doklad č. 744 a na čl.
1215 bol doklad č. 745 referát z 1.12.1948. Jednotlivé listiny sa však nezachovali a neboli pripojené.

Súd zistil, že Geodézia F. a.s. taktiež rozhodnutie KS Trenčín nearchivuje, ako ani Štátny archív v
Bratislave, pobočka Trenčín, štátny archív v Bytči.

Súd preto vychádzal z dostupných listín.

Súd mal zistené, že uznesením KS Trenčín T. 45/24 z 12.4.1946 bolo zvolané zasadnutie na 27.04.1946
o 9:00 hod. vo veci predvedenia, doplnenia popisu hraníc medzi mestom F. a obcami Chlmec nad Váhom
a G. nad Váhom.
Podľa zápisnice zo dňa 27.04.1946 pod Nc V. XX/XX-XXX za prítomnosti súdneho radcu Dr. N.a
R., zapisovateľky a zememerača Ing. H. Y., tajomníka MNV F. a prednostu, predsedu MNV za obec
Chlumec a dôverníkov ohľadom doplnenia popisu hraníc komasovaných území v miestach pri chotári

obce Chlmec nad Váhom, G. nad Váhom ,bolo účelom spísanie protokolu o popise obecných hraníc v
miestach,kdesamákomasovaťúzemieF.sobcamiChlumecnadVáhomaG.zdôvoduadministratívnej
zmeny hraníc, pričom hranica je zameraná a označená kolíkmi.
Podľa zápisnice zo dňa 27.11.1947 o prvej časti meritórneho pojednávania, uznesenie o termíne bolo
riadne a včas vyhlásené, doručenky uložené na čl. 696, zišlo sa 80-100 osôb, a účelom pojednávania

je umiestnenie meračom. Účastníci sa zhodli na postupe, že stanovenie držobnostných dielov ležiacich
v komasovanom území nepodliehajúcich výmene pozemky zastavané, pokiaľ stavby boli postavené
na základe povolenia a sú zakreslené v kom. mape, stavebné pozemky a záhrady s ovocnými
stromami riadne oplotené. Zachované boli cesty. Bolo konštatované, že diely V.., V tvoria prevažne
poľnohospodárskupôdu,obvodyV..budúskomasovanéosobitne.Účastníkombolistanovenépovinnosti

predniesť požiadavky na náhrady a iné nároky zememeračovi a tomu, aby vyhotovil podrobný plán do
konca apríla 1948.
Podľa listu Katastrálneho meračského úradu v Bratislave z 6.5.1948, zaslanom KS v Trenčíne pod NC
V -712, bolo oznámené, že v dňoch 21.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého
stavu k. ú. F., operát bol spôsobilý a preto nie sú námietky, aby splátka C bola zememeračovi vyplatená

s označením závad a jednotlivých máp. Revízia pôvodných operátov bola predpokladom ukončenie
kombinatória porovnaním jednotivých stavov a určením hodnoty pozemkov.
Uznesením č. T. 45/24-740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenia na 30.11.1948 ohľadom overenia
komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov V.I a uvedenie do novej držby so započatím dňa
30.11.1948 o9:00 hod. s tým, že bolo oznámené, že prítomnosť účastníkov nie je nutná. Ak by niekto

nepoznal jemu vykrojené pozemky alebo hranice mal sa prihlásiť u sudcu, aby mu ich komisia ukázala
na mieste samom. Účastníci, ktorým sú pozemky známe, boli upozornení, že sa dostaviť nemusia. K
uzneseniu bol pripojený rozdeľovník pre doručenie, doručenky o doručení, resp. zverejnení uznesenia v
obci obvyklým spôsobom vyhlásený dňa 27.-30.11.1948 pre MNV v Žiline a jednotlivé MsNV príslušných
častí vrátane doručenky Katastrálnemu meračskému úradu v Bratislave.

Súd z doručenky KS v Trenčíne o doručovaní termínu uznesenia T. 45/24-740 určeného na deň
30.11.1948 pod T. 45/27-740 zistil doručovanie termínu, pričom doručenka sa vrátila na Krajský súd v
Trenčíne 02.12.1948. Doručenky doručoval dňa 29.11.1948 súdny doručovateľ.
Súd ďalej zistil, že prípismi bolo Krajskému súdu v Trenčíne k č.j. T. 45/24-740 oznámené jednotlivými
národnými výbormi, že uznesenie bolo v obci oznámené obvyklým spôsobom a to vyvesením na úradnej

tabuli obce a vyhlásením rozhlasom (čl. 224 až 234. MNV v Žiline, G., Závodie, Teplička nad Váhom,
Rosina, Badín, Budatín, Chlmec, Trnové a niektoré nečitateľné).
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.j. T. 45/24-740 súd nemal k dispozícii, takéto rozhodnutie
nearchivovali archívy MV SR ani Štátny archív, nebol nájdený ani v listinách katastra nehnuteľností.
Podľa zistených údajov, obsah spisu z Krajského úradu v Trenčíne bol v roku 1993 zaslaný na Okresný

súd v Žiline, kde sa však v archíve nenachádza.
Podľa spisového prehľadu pod č. 742 bolo uznesenie vyhotovené 26.11. na čl. 1196-1210, pod č. 743
bola zápisnica datovaná 30.11.1948 na čl. 1211 až 1213, ďalej na čl. 1214 bola vyhláška vyhotovená
1.12., doklad č. 744 a na čl. 1215 bol doklad č. 745 referát z 1.12.1948.
Hoci práve Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. Nc III- XX/XX/XXX zo dňa 30.11.1948 o

autentifikácii komasácie je spomínané na listoch vlastníctva v k.ú. F. ako nadobúdací titul, odvíja od neho
rozhodovaciu prax terajší Okresný súd odbor katastra, predtým správa katastra, jeho faktická existencia
zostala nepreukázaná.Odporkyňa tvrdila, že nikdy neexistovalo, lebo nebolo vydané.

Úlohou súdu v tomto konaní preto bolo z vykonaného dokazovania extrahovať skutočnosti, aby sa mohol

vyjadriť čo najpresvedčivejší názor o tom, či bola alebo nebola vykonaná autentifikácia komasácie pre
územie, na ktorom sa nachádzali sporné pozemky.

Autentifikácia bola posledným štádiom komasácie a bez jej vykonania, nemohli účastníci k určeným
pozemkom nadobudnúť vlastnícke právo na základe komasačných pozemkových úprav. Podľa

oboznámených listín sa konala prvá časť meritórneho konania a to pojednávanie dňa 27.11.1947.
Podkladom pre meritórne konanie bolo vyhotovenie komasačných plánov v rámci kombinatória A.
Tomuto konaniu predchádlo aj zisťovanie pozemkov vylúčených z komasácie (zápisnica zo dňa
27.4.1946 ). Na pojednávaní 27.11.1947 už boli stanovené držobnostné diely pozemkov ležiacich v
komasovanom území nepodliehajúce výmene, najmä zastavané pozemky a iné pozemky vylúčené z
komasácie, cesty, rozdelenie scelených pozemkov, pričom bolo konštatované, že diely V.., V tvoria

prevažne poľnohospodársku pôdu, obvody V. budú skomasované osobitne. Účastníkom boli stanovené
povinnosti predniesť požiadavky na náhrady a iné nároky zememeračovi a tomu, aby vyhotovil podrobný
plán do konca apríla 1948.
Podľa zistení súdu, do konca apríla 1948, teda v dňoch 21.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia
operátov starého stavu k. ú. F., operát bol spôsobilý pre účely komasácie.

O vyhotovovaní kombinatória svedčí aj správa - listina o držobnom indexe a samotný držobnostný index,
ktorý ma byť zostavený pri doplňovacích prácach v k. ú. F., t.j. len bez tých častí, ktoré sa komasujú,
komasáciuprevádzaIng.Y.vŽiline,stým,žezkomasovanýchčastíbudezostavenýdruhýdiel(tentomal
byť vyhotovené práve pre účely autentifikácie komasácie a umiestnenie do držby), pričom bol podpísaný

v Žiline 29.10.1947. Na listine bol doplnený rukou písaný text s nečitateľným podpis, „Autentifikácia
komasačného stavu F., Krajský súd Trenčín NC III-XX/XX/XXX z 30.11.1948", čo určite neznamená
autentifikáciu komasácie, ale môže znamenať, že určitá osoba porovnala tento plán s autentifikovaným
stavom, prípadne o autentifikácii mala vedomosť.
Podrobný komasačný plán, ktorého vyhotovenie bolo uložené zememeračovi tvoril umiestňovací plán

s elaborátom nového stavu, ktorý sa zvykne označovať aj ako kombinatórium B. Totiž iba takýto
plán mohol byť schválený a podliehať vykonávaciemu konaniu, ktoré končilo autentifikáciou. Vo
vykonávacom konaní už totiž museli byť známe nároky každého účastníka. Následne autentifikované
Kombinatórium B bol definitívny komasačný elaborát nového stavu, pozostávajúci z nových máp a
nového stavu vytýčeného v teréne s príslušným písomným operátom bol podkladom na pretvorenie

pozemkovoknižných vložiek. Nakoľko podľa listu Katastrálneho meračského úradu v Bratislave z
6.5.1948, zaslanom KS v Trenčíne pod NC V. -712 bolo oznámené, že v dňoch 21.-24.4.1948 bola
vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k. ú. F., operát bol spôsobilý a preto nie sú
námietky, aby splátka C bola zememeračovi vyplatená a z dôvodu že Uznesením č. T. 45/24-740 z
25.11.1948 bolo zvolané šetrenia na 30.11.1948 ohľadom overenia komasačného operátu a nového

stavu ohľadne blokov V. - D. a uvedenia do novej držby, muselo byť vykonané aj kompletné
kombinatórium B, hoci odporcovia jeho existenciu namietali. Bez takéhoto zamerania jednoducho
exekučné odovzdanie nebolo možné. Ak po vykonávacom pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň
30.11.1948 a následne 1.12.1949 bola vydaná vyhláška, pričom vtedy sa vyhláškou zverejňovali
všeobecne záväzné právne predpisy a nariadenia a ukladali sa úlohy, je nanajvýš pravdepodobné,

že vyhláškou sa oznámilo vykonanie a ukončenie komasácie a následne referátom a určili úlohy.
Na pojednávaní dňa 30.11.1948 sudca uviedol účastníkov do novej držby. Uvedenie do novej držby
sa však nekonalo tak, že sudca každému účastníkovi bol osobne ukázať pozemok, skontrolovať či
je riadne označený, či je účastníkovi známi, či sa tento dostavil alebo nie. Totiž je aj nemysliteľné,
aby sudca ukázal pri poľnohospodárskej pôde každému účastníkovi jeho pozemok na mieste samom,

pretože pri rozľahlejších územiach by to vyžadovalo aj niekoľko mesiacov a nevyhnutnú účasť nového
vlastníka, hoci už v exekučnom konaní - teda uvedení do držby účasť nebola povinná. Vtedajší
právny systém viac dbal na rozhodnutie a materiálnu stránku ako na proces, čím celé právne myslenie
bolo značne odlišné od súčasného systému a právneho myslenia, kde žiaľ proces a snaha zachovať
všetky možné práva prevažujú nad meritom veci a samotné rozhodnutie ako predmet sporu sa

potláča do úzadia. Pri ustanovení do držby totiž sudca v danej obci, najčastejšie obecnom úrade, vo
vhodnej miestnosti, oznámil ukončenie komasácie prítomným účastníkom, ktorých prítomnosť sa vôbec
nezisťovala, vôľa zúčastniť sa bola ponechaná čisto na nich, o čom aj boli poučený, že ak ešte niekto
nevie kde má pozemok, ten mu ukáže zememerač a vyhlásil komasáciu za ukončenú a autentifikovaldokumenty podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky. Autentifikácia pritom vôbec a spravidla ani nebola
osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z tohto exekučného pojednávania. Dokonca pre
takéto rozhodnutia sa nevyžadovala ani osobitná forma, postačovalo ich zachytenie v zápisnici. V rámci

tohto pojednávania už totiž ani neboli prípustné žiadne námietky, nemohli sa vykonávať opravy a úpravy,
zmeny. Uvedenie do držby bolo až po konečnom vyhotovení všetkých podkladov, o ktorých forme a
obsahu už bolo predtým rozhodnuté. Samotná autentifikácia však znamenala autentifikáciu mapy a
stavu.
Komasácia prebiehala po dlhšiu dobu, neraz od jej nariadenia, skompletizovania pozemkového stavu

(usporiadania vložiek), vyhodnotenia vlastníctva spolu s prihliadnutím na držbu, dohody o rozdelení a
zámene pozemkov, vyhotovenie sceleného operátu s ohodnotením pozemkov vo finančných nárokoch
prebehlo aj 20 a viac rokov, zreteľ sa nebral na jednotlivých účastníkov, na pojednávaniach sa nikdy
nevykonávala prezencia, ale jednalo sa o veci - pozemku s uvedeným vlastníkom. Prípadné zmeny,
úmrtia, dedenia, predaje, sa hlásili zememeračovi, ktorý poznamenal zmenu, avšak žiadne rozhodnutia
o procesnom nástupníctve sa nevykonávali. Možno to aj označiť tak, že ak by vtedy súd postupoval

obdobným postupom ako je v súčasnosti chápané procesné právo, za vtedajších podmienok by nebola
ukončená ani jediná komasácia. Ak sa niekto nezaujímal o svoje práva - pozemky, tieto mu boli
jednoducho určené.

Následne stav komasácie mal byť zapisovaný do pozemnoknižných vložiek, avšak podľa zistení súdu,

ani jedna komasácia ukončená po II. svetovej vojne nebola realizovaná úplným pretvorením pozemno-
knižných vložiek. Totiž komasácie sa cez vojnu nevykonávali a po vojde do prijatia zákona č. 47/1948
Zb. zn. sceľovacieho zákona a následne úplného zrušenia procesu komasácie vládnym nariadením
č. 47/19XX Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov, nebolo možné
zrealizovať takúto obtiažnu a náročnú úlohu, najmä aj pre rozpor so záujmom nastolenia kolektivizácie.

Preto podľa názoru súdu je taktiež úplne irelevantné, že ak niektorý vlastník zomrel počas komasácie a
ak na základe výsledkov dedenia boli ako vlastníci zapísané jeho maloleté deti, že tieto boli počas celého
konania vedené ako maloleté. Teda to, že F. X. a Z. X. ku dňu 30.11.1948 boli vedené ako maloleté,
nebolo podstatné, rovnako ako nie je pravda, že počas komasačného konania sa maloletým účastníkom
ustanovoval opatrovník. Za maloleté deti vždy konala osoba a zastupovala ich záujmy, ktorá bola ich

poručníkom. Hoci poručník každé dva roky podával súdu správu, súd schvaľoval len úkony maloletého
pri nakladaní s nehnuteľnosťami, v procese komasácie sa o žiadne úkony nejednalo. Dokonca v určitých
prípadoch mohla byť poručníkom aj inštitúcia pre väčší počet opatrovancov. Opatrovník by bol súdom
menovaný, len keby mal byť vykonaný úkon medzi maloletým a poručníkom.
Podľa názoru súdu o uvedenom svedčí aj obsah zápisnice S vo veci prejednania pozostalosti po I.

X., kde prejednávaný aj stav v pozemkovej knihe mesta F. v zápisnici č. XXX pod RI-V. m.č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X pod H z odovzdania a prepísania na F. D., rod. X. v 1 a Z. H., rod. X. v 1, s tým, že
pri pokynoch pre doručenie bola preškrtnutá pozemková kniha a uvedený Okresný súd F. k č. S a KS
Trenčín ako súd komasačný.

Rovnako ak odporkyňa poukazovala na skutočnosť, že pre k.ú. F. bola nariadená všeobecná komasácia
a poukazovali aj na list predsedu súdu OS F., hlavného súdneho radcu zo dňa 14.11.1949, ktorým
žiadal Povereníctvo spravodlivosti Bratislava vo veci komácie v Žiline o usmernenie, pretože na súd
bola opätovne doručená žiadosť o vypočutie účastníkov podľa § 100 zák. č. 47/48 Sb., či súhlasia, aby
ďalšie konanie komasácie bolo vedené podľa tohto zák. ust., pretože došla ďalšia žiadosť o zvolanie

účastníkov komasácie kat. ú. F., pričom komasácie sú v štádiu umiestňovania účastníkov do nového
stavu, avšak umiestňovanie vzhľadom na rozsiahlosť sa prevádza po blokoch, pričom ako náhle je
prevedené umiestnenie, účastníci vstupujú do držby náhradných pozemkov tak, že časť účastníkov je
už v držbe nového stavu a poukázal na ust. § 100 zák. č. 47/48 Sb., o prípustnosti uvedenia do stavu,
podľa názoru súdu uvedený list nepreukazuje, že nebola komasácia vykonaná, ale preukazuje, že bola

vykonaná čiastočne a že časť účastníkov už je v novej držbe náhradných pozemkov, teda prebehlo už
exekučné odovzdanie pozemku.
Hoci pre oblasť Žiliny mala byť jednoznačne vykonaná všeobecná komasácia, podľa názoru súdu,
komasácia nadobúdala účinnosť aj odovzdaním po jej jednotlivých blokoch, nie jej úplným ukončením.

Pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne namietala skutočnosť, že súd sa už v inom konaní vyslovil,
že komasácia nebola ukončená a a autentifikovaná s poukazom na identickosť predmetu konania a
analogické skutkové zistenia (Nález Ústavného súdu SR z 29.5.2013, č.k. IÚS 564/2012), súd poukazuje
na skutočnosť, že síce sa jedná o rozhodnutie o úschovách pre pozemok v danej lokalite a to istévyvlastňovacie konanie, rozhodnutie je právoplatné, súd dané rozhodnutie rešpektuje, ale vzhľadom na
nové skutkové zistenia ako aj súdnu prax, súd je oprávnený rozhodnúť aj odlišne. Odlišné rozhodnutie
musí súd náležite odôvodniť spolu s odklonom od predchádzajúceho rozhodnutia a ak je na zmenu

rozhodnutia dôvod, nejedná sa o zásah do základných práv chránených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.
6 ods. 1 Dohovoru. Rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde a samo osebe
to nemôže byť považované za rozpor s dohovorom - rozsudok vo veci Santos Pinto v. Portugal,
č. 39005/04, § 41, 20. máj 2008, kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti
konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru, okrem „vážnej a dlhodobej" povahy takejto rozdielnosti

je za porušenie práva na spravodlivé konanie považovaná právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti
praxe dotknutých súdov bez nedostatočného mechanizmu na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec
Tudor Tudor, Ştefănică and Others), ďalej (Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec
2009; Mullai and Others v. Albania, č. 9074/07, § 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07,
§ 66, 29. marec 2011).
UznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.8Co/102/2005-243z30.8.2005potvrdenéuznesenieOkresného

súdu v Žiline o vydaní predmetu úschovy podľa PKN stavu v úschovách pred Okresným súdom v Žiline
č.k. Nc/a/XXX/XXXX, čím potvrdil uznesenie Okresného súdu F. č.k. Nc/a/XXX/XXXX-188 z 29.12.2004.
Súd však upozorňuje na skutočnosť, že hoci vyššie uvedené rozhodnutie je právoplatné a nemožno ho
napadnúť ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami, nie je odôvodnenie záväzné, pretože rozhodnutie
o úschovách nemôže riešiť sporové veci a súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť spor, komu má vydať

vec. Spor možno rozhodnúť len v inom konaní, ktorého výsledok môže byť pre súd záväzný, napríklad o
vlastníctve, nahradení prejavu vôle a pod. Súd v tomto konaní má snahu čo najzrozumiteľnejšie objasniť
svoje závery a to aj skutočnosť, prečo považuje komasácie v oblasti V.. aj v časti „R." za ukončenú
a teda prečo nemožno záväzne rešpektovať vyjadrenie Krajského katastra z roku 1993 za konečné a
nemenné, najmä ak následne sám katastrálnu úrad, vydal niekoľko úplne odlišných vyjadrení a používa

inú prax. Taktiež súd poukazuje na to, že neboli ani totožní účastníci konania.
Poľa rozhodnutia o vyvlastnení a o náhrade č. ÚPaA XXXX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.1973 boli
vyvlastnené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F. podľa predloženého výkazu plôch ku GP č. XXX-
XXX-XX zo dňa 26.10.1972, ktoré predchádzajú GP XXX-XX/XXX-XXX-XX vyhotoveným strediskom
geodézie tak, že parc. PK vl. č. XXX a komasačný hárok XXXX rovnajúci sa parc. A vo vlastníctve J.

H.ovej a ostatných bol vyvlastnený za náhradu.
Podľa listu Povodia Váhu, podnik pre správu tokov Piešťany na MNV odbor výstavby F. zo dňa 11.7.1973
pre účely vybudovania príjazdnej cesty k ľadovej zábrane bola zabraná i časť nehnuteľností k. ú. F. parc.
č. A p. pkn A./X-X, č. komasačného hárku XXXX a to podľa GP č. XXX-XXX-XX o výmere 2285 m2
pričom do soc. vlastníctva časť bola získaná kúpnymi zmluvami až na hore uvedenú parcelu, kde boli

vyzvaní vlastníci, ktorých mená získali z výpisu č. XXXX/XXXX s tým, že neskôr sa od stránok dozvedeli,
že spoluvlastníci uvedení vo vl. XXX majú rozdelené svoje časti a nie všetci sú vedení vo výpise, sú
skutočnými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi v zmysle právnom, pričom podľa výpisu z komasačného
hárku zo Strediska geodézie zo dňa 11.6.1973, ktorý bol zaslaný spoluvlastníkom s výzvou podľa §
43 ods. 6 vyhl. 144/59 Ú. v. na nejasný majetkový právny stav na odsúhlasenie, preto sa vyvlastňuje

uvedená časť vedená ako roľa v celkovej výmere 2 ha 96 ár 37m2, s vyvlastnenou časťou 22 ár 85
m2 parc. č. A p. pkn. A./X-X, predtým zapísaná pk. vl. XXX, komasačný hárok XXXX na označených
spoluvlastníkov. Podľa zistenia súdu sa jednalo o súhrn všetkých osôb, ktorý by mohli pripadať ako
vlastníci.
Súd z výkazu plôch ku GP č. XXX-XXX/XX na rozdelenie parcely č. A k. ú. F. zo dňa 26.10.1972

geodetom X. zistil, že parcely boli číslované s poukazom na komasačný hárok XXXX, XXXX, XXXX, ako
aj s poukazom na PK vl., pričom v geodetickom zákrese

S nadväznosťou na skutkové zistenia vyplýva, že štátne notárstva, ale aj účastníci pri preukazovaní
vlastnícka vychádzali z pozemnoknižného stavu, komasačný stav prakticky nebrali do úvahy. Súd

však ani uvedenú skutočnosť nepovažuje za podstatnú a poukazuje na svoje vyššie uvedené závery.
Jednoznačne súd súhlasí s názorom odporcov, že komasačné hárky sami osobe nepreukazujú
vlastnícke právo. Vykonaním komasasácie sa totiž nezavádzala iná evidencia ani iný režim pozemkov.
Výsledkom komasácie malo byť prevložkovanie, teda zápisu nového komasačného stavu do
pozemkovej knihy a uzavretie starých vložiek do autentifikácie komasačného konania, čo sa však

preukázateľne v tomto prípade nestalo. Pritom pozemková kniha bola podstatným atribútom pri
preukazovaní a prevode vlastníckeho práva. Pozemková kniha plnila jednak evidenčnú funkciu, t.j.
evidovala nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam prostredníctvom záväznosti, hodnovernosti a
verejnostievidovanýchúdajov.Súčasneumožňovalanakladaťsnehnuteľnosťamivsúladesvlastníckymprávom ako s vecami značnej materiálnej a spoločenskej hodnoty. Pozemková kniha až do 1.1.1951
plnila aj funkciu konštitučnú, t.j. práva k nehnuteľnostiam vznikali zápisom do pozemkovej knihy. Avšak
aj po prijatí stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. zostala pozemkovej knihe evidenčná

funkcia a to až do roku 1964 do prijatia zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností obnovou operátu
po novom mapovaní. Tento zákon zároveň zaviedol aj evidenciu právnych vzťahov v intraviláne, avšak
len výnimočne v extravilánoch, ktoré právne vzťahy v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 sa nemuseli nikde
evidovať. Budovaná evidencia nehnuteľností však nenahrádzala pôvodnú konštitutívnosť pozemkovej
knihy. Nakoľko teda nedošlo k zápisu komasácie do pozemkových vložiek, ale až do 1964 sa ešte

vo vložkách evidovali právne zmeny, v komasačných hárkoch sa žiadne zmeny nevykonávali, tie už
mali len preukazný charakter, je logické, že na preukazovanie vlastníctva sa používala jediná dostupná
evidencia a to pozemkové knihy. Pozemkové knihy dokonca aj po úpravách nového mapovania z dôvodu
evidencie užívacích práv, sa používali na preukazovanie vlastníckych práv až do prijatia katastrálneho
zákona. Naviac väčšina obyvateľov si vôbec ani nebola istá, či vôbec začal platiť komasačný stav a
v 50-tich rokoch spory o určenie vlastníckeho práva k ornej pôde prakticky neprichádzali do úvahy,

naviac pre faktickú nemožnosť užívať takéto pozemky združených do honov a užívaných družstvami,
bolo vlastníctvo len formálne. Zároveň čím bola preukázaná väčšia výmera ornej pôdy, okrem sankcií a
znárodňovania sa zvyšovali vlastníkom aj kontingenty, v prípade ich neplnenia sa ukladali tresty.
Súd však zároveň zistil, že výsledky komasácie v určitom rozsahu preberali štátne orgány a napríklad
aj pri mapovaní po roku 1964 bolo použité parcelovanie podľa komasačných máp, vychádzalo sa z

číslovania parciel zavedeného v komasácii. Podľa názoru súdu by inak nebolo možné, aby sa pre
označenie pozemkov, nepoužilo označenie parciel číslom podľa pozemkovej knihy (ako napríklad bolo
prevzaté aj do evidencie katastra nehnuteľností po roku 1993) ale označenie parciel podľa číslovania
vychádzajúceho z komasačného konania. V prípade sporných pozemkov dokonca aj pri vydržaní
s poukazom na pomery podľa pozemkovej knihy pri vyššie uvedených zápisniciach bolo číslovanie

zhodné s komasačnými parcelami. Následným preberaním parcelných čísel pri vytváraní nových parciel,
podlomeniach, dochádzalo k určitej deformácii tvaru a výmery jednotlivých parciel a odlišností od ich
zamerania v komasačnom konaní.

Súd ďalej zistil, že aj na Geometrickom pláne vyhotovenom Geoplán SF, č. zákazky XXX/XX-XXX Ing.

U., sa nachádzajú parcely číslované podľa jednotlivých parcelných čísiel ale aj čísiel podľa komasácie
práve s poukazom na neskôr komasované parcely v hárkoch XXXX a násl..
Súd však zistil, že aj v pozemkových knihách bol zaznamenávaný komasačný stav. Napríklad vo výpise
PKV č. XXX k. ú. F., pre PK parc. pod r.č. Z zistil, že v časti B je pod r.č. 21, 22, 23, 25 pri zápisoch z
7.2.1950 uvedený zápis, násl. časť vykomasovanej parcely č. XXX hon - M.. Ďalej podľa rozhodnutia

ŠN v Žiline XDXXXX/XX po poručiteľovi F. D., rod. X., do masy pozostalosti boli zapísané nehnuteľnosti
v komasačnom hárku XXXX k. ú. F. ako parc. č. XXXX o výmere 7138 m2 s tým, že v pozemkovej knihe
sú vedené v protokoloch XXXX a XXX, hoci k pretvoreniu pozemnoknižných vložiek nikdy nedošlo.
Ďalej súd zistil, že napríklad aj podľa oznámenia Vodohospodárskej výstavy, š.p. boli v rokoch 1996 -
1997 vykúpené pozemky zapísané na LV č. XXXX a to KN parc. č. A A A a A na meno Y. R., LV č. XXXX

KN prac. č. A a A na meno J. H., LV č. XXXX KN parc. č. A a A na meno J. I. a G. I., LV č. XXXX
KN parac. č. A A A A A A na meno Ing. C. H. a MUDr. I. N.. Z číslovania je zrejmé, že tieto parcely
boli vytvorené z pôvodnej parc. č. A alebo s takouto parcelou súvisia. Je jedno v ktorom období došlo
k ich vytvoreniu, či počas U. a pod., uvedené však svedčí, že pôvodná Y. parcela bola prebratá a pri
úprave sa vychádzalo z označenia parciel podľa výsledkov komasácie. Pokiaľ by tak tomu nebolo, bolo

by použité parcelné číslo pozemkovej parcely.
Súd aj z evidenčného listu č. XXX pre parc. č. XXXX o výmere 2130 m2 orná pôda s uvedením
nájomného vzťahu N.a D., zistil, že v danej dobe bol evidovaný pozemok podľa čísla zhodného s
číslovaním parciel v komasácii. Rovnaké skutočnosti súd zistil z evidenčného listu č. XXXX pre parc. č.
XXXX o výmere 754 m2 zast. plochy s uvedením nájomcu Vodohospodárska výstavba š.p., evidenčného

listu č. XXX pre parc. XXXX/2 o výmere 183 m2 záhrady s uvedením nájomcu N. D..

Súd však pri rozhodovaní nemôže opomenúť ani súčasný stav a to, že napríklad pre určenie
evidencie vlastníctva a pri pozemkových úpravách, v prípadoch nezjednoteného operátu pozemkového
katastra s operátom pozemkovej knihy, ak je operát novomeračský alebo po reambulácii, resp. po

komasácii, určil sa za základ tento stav. V ďalších prípadoch nezjednoteného operátu bol k dispozícii
len pozemkovoknižný operát alebo pôvodný katastrálny operát (založený v r. 1858 až 1885), alebo
operát katastrálnych náčrtov, vykonala sa voľba z týchto, alebo operátu. Úplnosť údajov o pôvodných
nehnuteľnostiach a vlastníkoch sa zistila identifikáciou.Návrhom zo dňa 16.11.1995 v konaní Nc/a/XXX/XX zložiteľ D. dielo F. a.s. zložil do úschovy súdu sumu
1.983.900,- Sk (65853,42 eur) ako náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti rozhodnutím ObÚŽP F. č.

X/XXXX/XX-Aš zo dňa 15.2.1995 a rozhodnutím OÚŽP F. č. ŽP X/XXXX/X/XX zo dňa 20.9.1995 a to
komasačný hárok č. XXXX parcela č. XXXX k.ú. F. pre neb. I. X., Y. D XXX/XX-XX v podiele 1/3 z dôvodu,
neznámeho pobytu a sporného vlastníctva dedičov Z. H., r. X. v 1 z podielu, N. D. 1 z podielu a N. D. 1
z podielu, ďalej neb. F. D. r. X., dedičia 2S.-19 N. D. 1 z podielu a N. D. 1 z podielu 1/3 a Z. H., r. X. v
podiele 1/3 s uvedením vlastníkom na pozemnoknižný stav PK vl.č. XXXX parc. č. XXXX/X dedičia po

F. D. r. X., dedičia 2D XXXX/XX-XX N. D. 1 z podielu a N. D. 1 z podielu 3/8, Z. H., r. X. 4/8 a B. H. 1/8,
ďalej PK vl.č. XXX PK parc. č. XXXX/X pre neznámich vlastníkov N. F. XXX/XXXX, C. F. XXX/XXXX,
N.ína F.ová 420/2940, N. H. 42/2940, Y. H.ová 210/2940, Z. O. 105/2940, I. O. 105/2940, Z. I. 105/2940,
C. Y. 420/2940, Z. Y.ová 420/2940, K. I. 105/2940, I. Y. 70/2940, Z. U. 119/2940, B. H. 21/2940, Z. H.
105/2940, N. H. 119/2940, B. S. 35/2940, N.ína S.ová 35/2940, N.a D. 84/2940 (N. D. 1 a N. D. 1 2D
XXXX/XX-XX). Zloženie úschovy odôvodnil tým, že prebieha spor o určenie vlastníctva.

Návrhom zo dňa 16.11.1995 v konaní Nc/a/XXX/XX zložiteľ D. dielo F. a.s. zložil do úschovy súdu sumu
1.236.000,- Sk (41.027,68 eur) ako náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti rozhodnutím ObÚŽP F. č.
X/XXXX/XX-Aš zo dňa 15.2.1995 a rozhodnutím OÚŽP F. č. ŽP X/XXXX/X/XX zo dňa 20.9.1995 a to
komasačný hárok č. XXXX parcela č. XXXX k.ú. F. pre B. H. 1 Z. H., r. X. v 1, ďalej PK vl.č. XXX PK
parc. č. XXXX/6 pre neznámich vlastníkov N. F. 210/2940, C. F. 210/2940, N.ína F.ová 420/2940, N. H.

42/2940, Y. H.ová 210/2940, Z. O. 105/2940, I. O. 105/2940, Z. I. 105/2940, C. Y. 420/2940, Z. Y.ová
420/2940, K. I. 105/2940, I. Y. 70/2940, Z. U. 119/2940, B. H. 21/2940, Z. H. 105/2940, N. H. 119/2940,
B. S. 35/2940, N.ína S.ová 35/2940, N.a D. 84/2940 (N. D. 1 a N. D. 1 2D XXXX/XX-XX). Zloženie
úschovy odôvodnil tým, že prebieha spor o určenie vlastníctva.

Záver:
Navrhovatelia v konaní poukazovali, že Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o vydaní finančných
prostriedkov z depozitu Nc/a/XXX/XXXX, Nc/a/XXX/XXXX, od ktorých úschov je odvodený tento spor,
nevydali finančné prostriedky zo súdnych úschov, nakoľko na takýto postup neboli splnené procesné

podmienky, nakoľko nebol daný súhlas všetkých účastníkov konania a ustálili, že je nutné v sporovom
konaní vyriešiť, či platia vlastnícke vzťahy podľa pozemkovej knihy, alebo podľa komasácie. Rozhodli
tak bez ohľadu na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline v konaní Nc/a/XXX/XXXX, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutímKrajskéhosúduvŽilinevkonaní8Co/102/2005z30.8.2005,naktorépoukazujeodporkyňa.
Navrhovatelia poukázali aj na ďalšie rozhodnutie KS v Žiline, a to uznesenie 6Co/608/2005 zo dňa

31.1.2006, v ktorom ďalší senát Krajského súdu v Žiline vo veci depozitnej náhrady z danej lokality zrušil
uznesenie OS v Žiline č.k. Nc/a/1XX/XXXX-256 z 29.12.2004 s odôvodnením: „Uznesenie okresného
súdu je nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, z akého právneho stavu pri rozhodovaní o vyplatení
peňažnej náhrady vychádzal. Teda či vychádzal z pozemnoknižného alebo komasačného stavu. Taktiež
nebolo krajskému súdu zrejmé, z akých podkladov okresný súd vychádzal, keď rozhodol vo výroku,

že príjemcovia sú osoby, ktoré pôvodne nie sú uvedené vo výpise z komasačného hárku ani v
pozemnoknižnej vložke č. XXX..." „V novom rozhodnutí si okresný súd bude musieť ustáliť, či príjemcami
náhradybudúosobyuvedenévpozemnoknižnomhárkuč.XXXXalebovpozemnoknižnejvložkeč.XXX,
pretože spoluvlastnícke podiely uvedené v pozemnoknižnom hárku sú odlišné so spoluvlastníckymi
podielmi uvedenými v pozemkovej knihe..."

V konaní bola sporná otázka, či v danej lokalite platia vlastnícke vzťahy založené komasáciou, alebo
treba vychádzať z vlastníckych vzťahov podľa zápisu v pozemkovej knihe, čo je z hľadiska predmetu
sporu rozhodujúce.
Právnazástupkyňaodporkynenamietala,ženebolipredloženérozdeľovacieoperátyopatrenépečiatkou
KS v Trenčíne a komasačným sudcom (komasačná mapa, katastrálna pozemková kniha nového stavu,

pozemkové hárky a ich sumár, kombinatórium B), nebolo predložené rozhodnutie KS v Trenčíne
Nc III XX/XX-XXX z 30.11.1948, nebol preukázaný žiadny výpis z pozemkovej knihy, v ktorom by
došlo k pretvoreniu na základe všeobecnej komasácie, neboli predložené rozdeľovacie operáty, neboli
predložené podklady, na základe ktorých došlo k stotožneniu PK parciel s komasačnými parcelami.
Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vo fonde KS Trenčín sa zachovali urbársko-komasačné

spisy mesta F. - dodatky z rokov 1924 - 1950, avšak spisový materiál nie je kompletný, dôkazom čoho
je list MV SR z 12.10.2011 ako súčasť spisu.
Časový úsek od vykonanej komasácie je takmer 67 rokov, preto je prirodzené, že nie všetky dokumenty
sa na príslušných inštitúciách nachádzajú.V priebehu konania boli do súdneho spisu zabezpečené dodnes existujúce dokumenty z komasačného
spisu č. Nc III XX/XX vedeného na KS Trenčín, ktoré sa zachovali a z ktorých bolo možné vyvodiť,
ktoré úkony vo veci komasácie boli vykonané a či komasácia pre dané územie bola dokončená tak,

že jej účastníci na základe jej výsledkov nadobudli vlastnícke právo. V tomto smere je nutné preto
poukázať na tieto listiny z komasačného spisu a bolo ich nutné vyhodnotiť každý jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach, tak, aby bolo možné čo najpresvedčivejšie vyjadriť názor o tom, či bola alebo
nebola vykonaná autentifikácia komasácie pre územie, na ktorom sa nachádzali sporné pozemky, t.j.:
pozemnoknižná parcela č. XXXX/5 zapísaná v PK vložke č. XXXX, pozemnoknižné parcely č. XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X zapísané v PK vložke č. XXX, ktorým PK parcelám zodpovedá, okrem iných i
komasačná parcela č. XXXX o výmere 4.120 m2 zapísaná v komasačnom hárku č. XXXX a komasačná
parcela č. XXXX o výmere 6.613 m2 zapísaná v komasačnom hárku č. XXXX, obe spadajúce do
komasačného obvodu č. V...
Súd poukazuje na to, že sa jedná o listiny zachytené v tzv. prehľade spisov = kniha pošty z komasačného
konania, a to: uznesenie z 12.4.1946, Zápisnica z 27.4.1946 Nc V. XX/XX-XXX (prítomnosť súdneho

radcu, zapisovateľky, zememerača, osôb z MNV F. a MNV za obec Chlmec, dôverníkov, a to ohľadne
popisu hraníc Chlmec n/Váhom, G. n/Váhom, účelom spísanie protokolu o popise obecných hraníc v
miestach, kde sa má komasovať územie Žiliny s obcami Chlumec a Stážov z dôvodu administratívnej
zmeny hraníc), Zápisnica z 27.11.1947 Nc V. XX/XX-XXX - prítomnosť 80 - 100 osôb, určenie pozemkov,
ktoré nepodliehajú komasácii, stanovenie držobnostných dielov, určenie dielov V. (práve pozemky z

tohto dielu V. sú predmetom sporu) a V, ako poľnohospodárska pôda, konštatácia, že obvody V.I budú
skomasované osobitne, povinnosť zememerača vyhotoviť podrobný plán do konca apríla 1948., list zo
6.5.1948 Nc V. XX/XX-XXX - vykonanie revízie operátov starého stavu. Táto listina znamená predpoklad
ukončenia kombinatória porovnaním jednotlivých stavov a určením hodnoty pozemkov, čo vyplýva to z
textu: „Oznamujem, že v dňoch 21.-24. apríla 1948 bola vykonaná kanc. revízia operátov starého stavu

kat. úz. F.. Operát bol uznaný za spôsobilý, nemám preto námietok aby splátka „C" bola zememeračovi
vyplatená. Soznam závad prikladám. Prednosta úradu: V.. V. v.r."
Prílohu tohto oznámenia tvoril zoznam závad, kde pod bodom 15 (vzťahujúci sa k parcelám, ktoré sú
predmetom sporu) je uvedené:„V skupine V.. parc.č. XXXX/5 až XXXX/X/X sú chybné v polohovej knihe
a v majetkových hárkoch zatriedené, miesto IV. triedy sú v V. triede, taktiež parc.č. XXXX a XXXX miesto

IV. triedy sú v II. triede."
V pokynoch k oprave v zozname závad je uvedené: „Opravte do dôsledkov majetkové hárky, polohovú
knihu a výpočet!"
Z uvedeného je zrejmé, že námietky odporkyne v tom, že vyhotovenie kombinatória B sa neuskutočnilo,
sú neopodstatnené. To, že sa listiny definitívneho elaborátu nového stavu na katastri nehnuteľností po

niekoľkých desaťročiach nenachádzajú, že v roku 1948 a nasledujúcich po nástupe novej moci neboli
dodané, neznamená, že tzv. Kombinatórium B a následne ukončenie komasácie nenastalo.
Z predložených listín vyplýva aj listina - uznesenie Nc V. XX/XX-XXX z 25.11.1948 - zvolanie šetrenia na
30.11.1948 ohľadom overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov V. - D. a uvedenie
do novej držby so započatím dňa 30.11.1948 s tým, že bolo oznámené, že prítomnosť účastníkov nie

je nutná. Ak by niekto nepoznal jemu vykrojené pozemky alebo hranice, mal sa prihlásiť u sudcu, aby
mu ich komisia ukázala na mieste samom. Účastníci, ktorým sú pozemky známe, boli upozornení, že
sa dostaviť nemusia.
Taktiež bola preukázaná doručenka k uzneseniu KS v Trenčíne Nc V. XX/XX-XXX z 25.11.1948 (číslo
2730 PREHĽADU SPISOV) a doručenky z jednotlivých obcí o vyhlásení uznesenia KS v Trenčíne

Nc V. XX/XX-XXX z 25.11.1948, najmä doručenka z Národného výboru v Žiline č. XX/X, tak ako je
žurnalizovaná čl. 434 súdneho spisu.
V súdnom spise sa nachádzajú aj ďalšie listiny, ktoré z hľadiska rozhodnutia súd nemal k dispozícii,
avšak ich reálna existencia z obdobia komasácie vyplýva z knihy pošty, tzv. Prehľadu spisov Nc V. XX/
XX KS v Trenčíne, a to: uznesenie z 26.11.1948 č. 742, na čl. 1196-1210, zápisnica z 30.11.1948 č. 743,

na čl. 1211-1213, pričom od tejto listiny č. 743 sa odvíja rozhodovacia prax terajšieho Okresného úradu
F., Katastrálny odbor, pri používaní katastrálneho stavu. Taktiež je vyhláška z 1.12.1948 č. 744, na čl.
1214 a referát z 1.12.1948 č. 745, na čl. 1215.

Nakoľko podľa listu Katastrálneho meračského úradu v Bratislave z 6.5.1948, zaslaného KS v Trenčíne

pod Nc V. XX/XX-XXX bolo oznámené, že v dňoch 21. - 24. 4. bola vykonaná revízia operátov starého
stavu k.ú. F., operát bol spôsobilý, a preto nie sú námietky, aby splátka C bola zememeračovi vyplatená a
zdôvodu,žeUznesenímč.NcV.XX/XX-XXXz25.11.1948bolozvolanéšetreniena30.11.1948ohľadom
overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov V. a uvedenia do novej držby, muselobyť vykonané aj kombinatórium B, hoci odporkyňa jeho existenciu namieta. Bez takéhoto zamerania
jednoducho exekučné odovzdanie nebolo možné. Ak po vykonávacom pojednávaní, ktoré bolo vytýčené
na deň 30.11.1948 (viď uznesenie Nc V. XX/XX-XXX z 25.11.1948) a následne 1.12.1948 bola vydaná

vyhláška (viď číslo 744 Prehľadu spisov), pričom vtedy sa vyhláškou zverejňovali všeobecne záväzné
právne predpisy a nariadenia a ukladali sa úlohy, je nanajvýš pravdepodobné, že vyhláškou sa oznámilo
vykonanie a ukončenie komasácie a následne referátom z 1.12.1948 (viď číslo 745 Prehľadu spisov)
sa určili úlohy.

Právnazástupkyňanavrhovateľovsprávnepostrehla,ževtedajšíprávnysystémviacdbalnarozhodnutie
a materiálnu stránku, ako na proces, čím celé právne myslenie bolo značne odlišné od súčasného
systému a právneho myslenia.

Pri ustanovení do držby totiž sudca v danej obci, najčastejšie na obecnom úrade, vo vhodnej miestnosti
oznámilukončeniekomasácieprítomnýmúčastníkom,ktorýchprítomnosťsanezisťovala.Vôľazúčastniť

sa bola ponechaná čisto na nich, o čom aj boli poučení, že ak ešte niekto nevie kde má pozemok, ten
mu ukáže zememerač a vyhlásil komasáciu za ukončenú.

Autentifikácia pritom vôbec a spravidla ani nebola osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z
tohto exekučného pojednávania. Dokonca pre takéto rozhodnutie sa nevyžadovala ani osobitná forma,

postačovalo ich zachytenie v zápisnici.

Uvedenému svedčí dôkaz, na ktorý upozorňovali navrhovatelia, že KS v Trenčíne v rámci prevádzanej
komasácie nie vždy vydával samostatné uznesenia, uznesenia boli vydávané aj v rámci zápisníc
v komasačnom konaní. Tieto uznesenia nezachytával vždy do Prehľadu spisov - knihy pošty a

neoznačoval ich samostatným číslom. Dôkazom toho je napríklad Zápisnica pod položkou 698 zo dňa
27.11.1947. Z obsahu tejto zápisnice T. 45/24-698, konkrétne str. 8 vyplýva, že v rámci tejto zápisnice
bolo vydané samostatné uznesenie. Pritom v Prehľade spisu je pod položkou 698, 27.11.1947, uvedené
len znenie „ZÁPISNICA".

Na podporu vlastníckych vzťahov založených komasáciou pre dané územie je nevyhnutné poukázať aj
na skutočnosti, že Krajský súd F., ako i NS SR v správnych konaniach vo veci odvolaní proti rozhodnutiu
OÚ pozemkového úradu F. vychádza z komasačného stavu práve s poukazom na uznesenie KS
Trenčín (KS F. sp. zn. 29Sp 25/13, NS SR 4Sžo/22/2010) - súčasť spisu. V súčasnosti pre určenie
evidencie vlastníctva a pri pozemkových úpravách, v prípadoch nezjednoteného operátu pozemkového

katastra s operátom pozemkovej knihy, ak je operát novomeračský alebo po reambulácii, resp. po
komasácii, určil sa za základ tento stav. V ďalších prípadoch nezjednoteného operátu bol k dispozícii
len pozemkovoknižný operát alebo pôvodný katastrálny operát (založený v r. 1858 až 1885) alebo
operát katastrálnych náčrtov, vykonala sa voľba z týchto, alebo operátu. Úplnosť údajov o pôvodných
nehnuteľnostiach a vlastníkoch sa zistila identifikáciou.

Podľa katastrálneho zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení do 14.4.2004 - § 38 ods. 2, na preukázanie
vlastníctva nehnuteľností, s cieľom vydať osvedčenie podľa odseku 1, bolo možné použiť komasačné
operáty, ak bola komasácia technicky skončená a osoby vstúpili do držby, aj keď komasačné operáty
súd neschválil; obdobne sa posudzovali aj novomeračské katastrálne operáty, ako aj mapové operáty

vyhotovené pred kolektivizáciou na tých katastrálnych územiach, na ktorých sa predchádzajúce mapové
operáty vyhotovili na podklade konkrétneho mapovania a iné katastrálne mapovanie sa neuskutočnilo.
Register obnovenej evidencie pôdy - ROEP F. č. C XXX/XXXX zo dňa 9.11.2011, právoplatný dňa
9.12.2011, vychádza z komasačného stavu a odvoláva sa na Nc III XX/XX-XXX KS Trenčín - súčasť
spisu.

Súd poukazuje na znalecký posudok znalca Ing. Y. zo dňa 25.1.1994 a 27.12.1994 a na ne nadväzujúci
kontrolný znalecký posudok znalca Ing. Q. G. zo dňa 20.10.1997, ktoré boli vyhotovené v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a ktoré vlastnícke právo už
určené byť nemohlo z dôvodu, že predmetné pozemky prestali reálne existovať zatopením pod D. dielo
F.. Z nich vyplýva, že posudky Ing. Y. sú správne po technickej i právnej stránke, len vychádzajú z

iných skutočností, či už z rozdelenia parciel podľa pozemnoknižného stavu, s napojením na terajší
stav katastra nehnuteľností, alebo z komasačného stavu z roku 1947 s deľbou ako si ukázali účastníci
konania (Jedná sa o tých istých účastníkov, ktorí nedali súhlas na vydanie finančných prostriedkov
zo súdnych úschov a ktorí boli prítomní priamo na mieste samom v rámci vykonanej ohliadky dňa20.10.1994. Zápisnicu z ohliadky súd zabezpečil z konania 16C/173/1993.). Znalec Ing. G. uviedol,
že pôvodné pozemnonknižné parcely č. XXXX/X, XXXX/7 boli zakreslené do pozemnoknižnej mapy
len evidenčne, a preto aj jej výmera nezodpovedala vtedajšiemu stavu v teréne. Za podklad zapísania

výmer do pozemkovej knihy bol vzatý konečný výsledok krokárskeho merania - teda výmery približné.
V znaleckom posudku ďalej uviedol, že podľa zaužívania na katastrálnom odbore v Žiline pri právnom
konaní vychádzajú z právoplatného komasačného stavu, z jeho vlastníctva a výmer v komasačných
hárkoch. Pozemnoknižný stav slúži ako podklad pre identifikáciu parciel. Po porovnaní komasačného
a pozemnoknižného stavu, PKN parcela č. XXXX/6 zodpovedá komasovanej parcele č. XXXX v

komasačnom hárku XX, PKN parcela č. XXXX/X zodpovedá komasovanej parcele č. A v komasačnom
hárku XXX. Tieto PKN parcely zodpovedajú komasovaným parcelám len tvarom, ale nie výmerou. Ďalej
uviedol, že komasačné parcely č. XXXX, č. A nezodpovedajú ani stavu podľa GP XXX z roku 32 (tento
GP nebol zapísaný do pozemkovej knihy), nakoľko sa zmenila vlastnícka hranica od Váhu a podobne.
Bolo preukázané, že PKN parcela č. XXXX/X zapísaná v PKN vložke XXXX je identická s komasovanou
parcelou XXXX zapísanou v komasačnom hárku č. XXXX.

Súd poukazuje aj na vyvlastňovacie rozhodnutie ÚPaA XXXX/XXXX-XXX z 20.11.1973, kde je uvedený
komasačný hárok č. XXXX rovnajúci sa parcele č. A ďalej na list Povodia Váhu zo dňa 11.7.1973,
odvolávajúci sa, okrem iného, aj na komasačný hárok č. XXXX, na notársku zápisnicu N XXX/XX,
kde sú uvedené parcely č. A A A t.j. čísla parciel po komasácii, Geometrický plán Ing. U., č. zákazky
XXX/XX-XXX - parcely číslované podľa komasácie, list Vodohospodárskej výstavby z 6.6.2011, ktorý

potvrdzuje vykúpenie pozemkov u tam označených účastníkov, medzi ktorými je aj odporkyňa podľa
komasačného stavu. Taktiež súd poukazuje na dedičské konanie po poručiteľke F. D. 2D XXXX/
XX, právnej predchodkyni navrhovateľov, kde do masy pozostalosti boli zapísané nehnuteľnosti v
komasačnom hárku XXXX k.ú. F. ako parcela č. XXXX o výmere 7138 m2, Dedičské rozhodnutie D
XXXX/XX(vyplývajúcezLVč.XXXX k.ú.F.astr.14rozsudkuKSF.8Co/1070/02,ktorémupredchádzalo

S.), podľa ktorého odporkyňa nadobudla už v roku 1991 parcely č. A/1, A A A
Z LV č. XXXX k.ú. F., v časti A LV je vedená KN parc.č. XA o výmere 17.535 m2 orná pôda vyplýva zápis
spoluvlastníctva 1/13 na I. F.a, Y. R. - odporkyňu, ďalej 1/1 na Vodohospodársku výstavbu. I keď je na LV
zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, čo má vplyv na nepoužiteľnosť zápisu
pre preukázanie vlastníckych práv, výsledky však zodpovedajú komasačnému stavu, pričom sporným

nie je pozemok a jeho zobrazenie v katastri nehnuteľností, ale vlastníctvo k pozemku.

Na základe existujúcich dôkazov a z nich vyvodených záverov, s odkazom na medzerovitosť štátneho
archívu a komasačného spisu Nc V. XX/XX KS Trenčín, na obdobie skoro 67 rokov, ktorý uplynul,
nemožno akceptovať názor odporkyne, že komasačný stav neplatí. Vzhľadom na skutkové zistenia

vyplynulo, že platia vlastnícke vzťahy na základe komasácie. Komasácia k daným pozemkom vykonaná
bola a bola aj ukončená, bolo vyhotovené kombinatórium A, ako aj kombinátorium B, účastníci boli
uvedení do držby.

Čo sa týka listiny o držobnom indexe (čl. 549 spisu), jej reálnu existenciu potvrdila aj svedkyňa E.H..

Existencia danej listiny vyplýva aj z listu Krajského úradu v Žiline 877/1997 zo dňa 18.7.1997.

Čo sa týka listu hlavného súdneho radcu č.k. T. zo dňa 14.11.1949, ktorým žiadal Povereníctvo
spravodlivosti v Bratislave o usmernenie vo veci komasácie v Žiline, preukazuje, že časť účastníkov už
je v novej držbe náhradných pozemkov. Na základe uvedeného je preto nesporné, že v určitej časti už

prebehlo exekučné odovzdanie pozemku, t.j. komasácia bola vykonaná čiastočne. Hoc v Žiline mala byť
vykonaná všeobecná komasácia, nič nevylučuje, že jej účinky nastávajú aj odovzdaním po jednotlivých
blokoch, tak ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade.
Komasácia je ukončená odovzdaním do držby, čo sa preukázateľne u daných pozemkov a daných
blokoch, konkrétne bloku V. (spolu s blokmi V. stalo, dôkazom čoho je uznesenie Nc V.740 z 25.11.1948

v komasačnom spise KS Trenčín.
Súd mal za to, že pre spornú oblasť kat. územie F. bolo uznesenie Nc V. XX/XX/XXX riadne vyvesené
na MNV F., čo vyplýva z doručenky na čl. 434, ktorá bola vrátená na Krajský súd v Trenčíne 30.11.1948,
teda v čase, kedy došlo k overeniu komasačného stavu dňa 30.11.1948, tak ako to vyplýva z uznesenia
Nc V. XX/XX/XXX zo dňa 25.11.1948, v spojení s doručenkou k uzneseniu KS v Trenčíne Nc V. XX/XX-

XXX na čl. 2730 komasačného spisu.
Súd zároveň poukazuje na to, že odporkyňa akceptovala komasačný stav, ako napríklad pri
komasačnom hárku XXXX pre parcelu XXXX, t.j. parcelu susediacu s komasačnými parcelami, ktoré sú
predmetomsporu.Jejumiestneniebolopreukázanévykonanýmdokazovaním- snímkamizpozemkovejmapy a geometrickými plánmi, ako aj komasačnou mapou. Dostala náhrady podľa komasačného stavu,
dôkazom čoho je list z Vodohospodárskej výstavby zo dňa 6.6.2011. Odporkyňa akceptovala komasačný
stav v rámci nadobudnutia vlastníctva v dedičskom konaní D XXXX/XX, ktorému predchádzalo D XXXX/

XX, podľa ktorého odporkyňa nadobudla už v roku 1991 parcely A A A A na ktorú skutočnosť sme
poukazovali už v tomto vyjadrení. Pokiaľ odporkyňa namietala výmery, výmery označené odporkyňou
nie je možné zobrať do úvahy, nakoľko výmery a výpočty nezohľadňujú celkové usporiadanie. Pri
prideľovaní pozemkov v rámci komasácie sa bralo do úvahy množstvo faktorov, ako napr. umiestnenie
pozemkov, kvalita a pod. Preto námietky odporkyne nie sú ani v tomto smere opodstatnené.

Z vykúpenia pozemkov Vodohospodárskou výstavbou v rokoch 1996, 1997 je zrejmé, že sa jednalo o
pozemky zapísané na LV č. XXXX, u účastníkov, na strane ktorých stojí aj odporkyňa. Z číslovania je
nesporné,žeparcelybolivytvorenézpôvodnejparcelyč.XXXX,alebostoutoparcelousúvisia.Jejedno,
v ktorom období došlo k ich vytvoreniu, či počas THM a podobne, uvedené však svedčí, že pôvodná
komasačná parcela bola prebratá a pri úprave sa vychádzalo z označenia podľa výsledkov komasácie.
Pokiaľ by tomu tak nebolo, bolo by použité parcelné číslo pozemkovej parcely.

Komasácia parciel v podstate znamená sceľovanie rozdrobených pozemkov a znovurozdelenie
pozemkov medzi nových vlastníkov alebo spoluvlastníkov, s prihliadnutím aj na užívací stav. Vo väčšine
prípadov komasačný stav predstavoval celkom iný stav, než bol predtým zaevidovaný v pozemkovej
knihe. V niektorých prípadoch bol stav zistený komasovaním parciel s pozemnoknižným stavom. Pokiaľ
teda po právnej stránke v kat. území F. pre dané bloky prebehla komasácia platným spôsobom, platí

právny stav vzniknutý podľa vykonanej komasácie, a nie stav podľa pozemkovej knihy. Komasáciu
parciel je potrebné považovať za určitú právnu skutočnosť pre usporiadanie vlastníckych vzťahov, čím
sa menia všetky vlastnícke vzťahy, vzniknuté pred vykonanou komasáciou.
Podľa znaleckého posudku Ing. Q. G. zo dňa 20.10.1997 vyplýva, že bolo preukázané, že PKN parcely
zodpovedajú komasovaným parcelám len tvarom, a nie výmerou, keď uvádza v bode 4. posudku,

že PKN parcely XXXX/X, 7 zodpovedajú komasovanej parcele XXXX a A Tieto parcely navzájom
zodpovedajú iba svojou konfiguráciou, t.j. tvarom, ale nie výmerou. Tiež nezodpovedajú ani stavu
podľa geometrického plánu z roku 1932 (nakoľko prebehli vyvlastňovania a zmenila sa hranica Váhu,
vyjadroval sa k prepočtu zo siahovej miery do metrickej). Podrobnejšie bol citovaný v rámci tohto
podania. Účastníci konania v spore, v ktorom bol znalecký posudok vypracovávaný, boli na mieste

samom, znalcovi označili predmetné pozemky v teréne. Jednalo sa o účastníkov, resp. ich právnych
predchodcov, evidovaných podľa komasačného i pozemnoknižného stavu, teda aj o odporkyňu, ktorá
bola prítomná a z ohliadky na mieste samom z 20.10.1994 bola spísaná zápisnica v konaní 16C/173/93.
Pokiaľ bol vyslovený nejaký názor krajského súdu v Žiline v konaní Nc/a/XXX/XXXX ohľadom
komasácie, jednak dané konanie nebolo sporovým konaním, preto nebolo možné riešiť prejudiciálne

otázky, avšak napriek tomu vo veci nastali nové skutkové zistenia i nová súdna prax, preto je možné
rozhodnúť odlišne. Preto súd má za to, že sa nejedná o zásah do základných práv chránených
článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ za daného stavu sa súd odkloní od
prechádzajúceho rozhodnutia. Rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde a samo
o sebe to nemôže byť považované za rozpor s Dohovorom.

Čo sa týka právneho nástupníctva navrhovateľov po svojich právnych predchodcoch, navrhovatelia ho
preukázali dedičskými rozhodnutiami. K úmrtiu niektorého účastníka počas komasácie treba uviesť, že
komasácie prebiehali cez 30 rokov, zreteľ sa nebral na jednotlivých účastníkov, na pojednávaniach sa
nikdy nevykonávala prezentácia, ale jednalo sa o veci - pozemky s uvedeným vlastníkom. Prípadné
zmeny, úmrtia, dedenia, predaje sa hlásili zememeračovi, ktorý zmenu zaznamenal, avšak žiadne

rozhodnutia o nástupníctve sa nevykonávali. Ak sa niekto nezaujímal o svoje práva - pozemky, tieto
mu boli jednoducho určené. Je preto ireleventné, že ak niektorý vlastník zomrel počas komasácie a
ak na základe výsledkov dedenia boli ako vlastníci zapísané jeho maloleté deti, že tieto boli počas
celého konania vedené ako maloleté. To, že F. X. a Z. X. ku dňu 30.11.1948 boli vedené ako maloleté,
nebolo podstatné, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tom čase boli v skutočnosti plnoleté a

že boli právnymi nástupcami po zosnulej I. X.. Tiež nie je pravdou, že počas komasačného konania
sa maloletým účastníkom ustanovoval opatrovník, Za maloleté deti konala vždy osoba a zastupovala
ich záujmy, ktorá bola ich poručníkom. Hoci poručník každé dva roky podával súdu správu, súd
schvaľoval len úkony maloletého pri nakladaní s nehnuteľnosťami, v procese komasácie sa o žiadne
úkony nejednalo. Dokonca v určitých prípadoch mohla byť poručníkom aj inštitúcia pre väčší počet

opatrovancov. Opatrovník by bol súdom menovaný, len keby mal byť vykonaný úkon medzi maloletým
a poručníkom. Na podporu tohto názoru navrhovatelia poukázali na obsah zápisnice D XXXX/XXXX
vo veci prejednania pozostalosti po I. X., kde prejednávaný bol aj stav v pozemkovej knihe Mesta F. v
zápisnici č. XXX pod RI-III m.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pod B 18 z odovzdania a prepísania na F. D.,rod. X. v 1-vici a Z. H., rod. X. v 1-vici s tým, že pri pokynoch pre doručenie bola preškrtnutá pozemková
kniha a uvedený Okresný súd F. k č. D XXXX/XX a KS Trenčín ako súd komasačný.
Pokiaľ odporkyňa poukazuje na znalecký posudok Ing. Y. a popiera, že by z neho malo vyplynúť, že

komasácia v danej lokalite prebehla, nakoľko v tomto posudku Ing. Y. len PK parcelu XXXX rozdelil
podľa geometrického plánu z roku 1932 medzi spoluvlastníkov a novovytvoreným parcelám dal nové
parcelné čísla, pričom Ing. Y. v potvrdení Katastrálneho úradu Banská Bystrica potvrdil, že parcela
XXXX jednoznačne nebola komasovaná, takéto tvrdenie odporkyne je zavádzajúce a iba čiastočné.
Ing. Y. totiž vypracoval dva znalecké posudky pre danú lokalitu a bol spracovaný i kontrolný znalecký

posudok znalcom Ing. G. dňa 25.1.1994, kde vychádzal z rozdelenia parciel podľa pozemnoknižného
stavu a geometrického plánu z roku 1932, s napojením sa na terajší stav katastra nehnuteľností. Dňa
27.12.1994 znalec Ing. Y. doplnil znalecký posudok a vypracoval druhý znalecký posudok, v ktorom
vychádzal z komasovaného stavu z roku 1947, s deľbou ako si ukázali účastníci konania na mieste
samom dňa 20.10.1994. Dňa 20.10.1997 znalec Ing. Q. G. vypracoval kontrolný znalecký posudok,
časť z neho bola už citovaná v rámci tejto záverečnej reči. Konštatoval, že oba znalecké posudky

Ing. Y. a v nich obsiahnuté geometrické plány sú po technickej i právnej stránke správne, v obidvoch
geometrických plánoch je záujmová plocha záber z poľnohospodárskej pôdy KN č. A rovnaký, t.j. 23738
m2, len výmery jednotlivých nových vlastníkov sú rôzne. Znalec konštatuje, že prvý geometrický plán z
25.1.1994 vychádza z rozdelenia parciel podľa pozemnoknižného stavu a geometrického plánu z roku
1932, s napojením na terajší stav katastra nehnuteľností, druhý z 27.12.1994 z komasovaného stavu

z roku 1947, s deľbou ako si ukázali účastníci konania. Okrem iného tiež konštatuje, že komasačné
parcely XXXX, A nezodpovedajú ani stavu podľa geometrického plánu z roku 1932, nakoľko sa zmenila
napríklad vlastnícka hranica od Váhu a podobne. Tiež uviedol, že geometrický plán z roku 1932,
tak ako bol rozpracovaný, sa nedal na zápis do pozemkovej knihy. Znalec ďalej konštatuje, že pre
znalecké skúmanie nie je vyvlastnenie z roku 1973 podstatné, nakoľko v znaleckom posudku znalca Y. z

27.12.1994 vychádza znalec Y. zo záujmovej plochy, ktorú si v teréne ukázali sami účastníci konania (na
ohliadne dňa 20.10.1994), ktorú mali v držbe oni, resp. následne príslušné JRD. V prípade ich nesúhlasu
s takýmto postupom by museli svoje požiadavky vzniesť vlastníkovi toku Váhu.
Ku konkrétnemu umiestneniu komasovaných parciel na danom území navrhovatelia uviedli, že z
grafickej časti posudku Ing. Y. vyplýva, pokiaľ siahajú komasované parcely, t.j. konkrétne komasovaná

parcela, ktorá má číslo XX29. Poukázali na to, že táto hranica je identická s identifikačnou mapou Ing.
Y., ktorý v čase komasácie komasačnú mapu spracovával. Vyjadrili, že parcela XX29 bola rozdelená
na diely a končilo ňou komasované územie, keď po komasácii boli postavené domy a za tieto pozemky
boli odporkyni vyplatené finančné prostriedky podľa evidencie komasačnej, čo vyplynulo z potvrdenia
Vodohospodárskej výstavby, konkrétne odporkyni za parcelu č. A A A a A a to z časti komasačného

hárku č. XXXX. Taktiež poukázali na to, že v prvej časti grafického vyobrazenia, kde je zachytená kópia
pôvodnejkatastrálnejmapy,ztejtomapyvyplýva,pokiaľsiahalaparcelač.XXXX,ažebolavytvorenáiba
z časti parcely PK č. XXXX/X, v pôvodnej mape zastavaná časť po hranicu bodov 4., 10., 9. neexistovala,
z čoho vyplýva, že sa jedná o územie, kde boli domy postavené až po komasácii. Body 4., 10. a 9.
grafickej časti znázorňujú, pokiaľ parcela č. XX29 siahala, čo je identické s mapou Ing. Y. i s hranicou

vyznačenou na posudku Ing. Y. zo dňa 27.12.1994. Na tejto kópii pôvodnej katastrálnej mapy je zvyšok
PKNparcelyč.XXXX/X,aleužsč.XXXX,XXXX.Vtejtočastiužexistovalazástavbaaknimprináležiace
záhrady, konkrétne dom F.a, H., D., preto tieto pozemky nepodliehali komasácii. Teda v zastavanej časti
sa komasácia nevykonávala, nakoľko zmyslom komasácie bolo sceľovať rozdrobené pozemky. Pokiaľ
navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia si osvedčili pozemky podľa pozemnoknižného stavu, tak

preto, že tieto boli v zastavanej časti, ktorá nepodliehala komasácii. Dôkaz o tom, kde sa osvedčované
pozemky CKN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, XXXX/X nachádzajú, vyplýva z druhej časti grafického
plánu v posudku Ing. Y. z 15.1.1994 a porovnaním obidvoch máp je nesporné, že boli vytvorené z časti
pôvodnej PKN parcely č. XXXX/X, 7, 8.
V zápisnici Nc V. XX/XX-XXX z 27.11.1947 o prvej časti meritórneho pojednávania je uvedené:„A./

Stanovenie držebnostných dielov ležiacich v komasačnom území, avšak nepodliehajúcich výmene:
c/ záhrady s ovocnými stromami riadne oplotené majú byť podľa možností ponechané doterajšiemu
majiteľovi, pokiaľ ich ponechanie na pôvodnom mieste nebude prekážať zriadeniu nových ciest v rámci
regulačného plánu a pretvorenie susedných parciel na vhodné stavebné miesta."
Z uvedeného je nesporné, čo komasácii nepodliehalo.

Pokiaľ odporkyňa trvala na tom, že v k.ú. R. komasácia neprebehla, súd poukazuje na potvrdenie zo
Štátneho archívu v Bytči - MV SR zo dňa 14.5.2013, ktorým preukazuje, že oblasť s miestnym názvom
tzv. „R." pôvodne začínala až od zastavanej časti rodinnými domami. Jednalo sa o dom F.a B.a s
manželkou, č. domu XXXX. V zastavanej časti komasácia neprebehla, nakoľko, ako už bolo vyššieuvedené,komasáciasanetýkapozemkovzastavanýchdomamiazáhradknimprináležiacich.Jejcieľom
bolo sceliť rozdrobené pozemky. Teda v časti Žiliny, miestne označenej ako „R.", komasácia neprebehla.
Ako sa postupne už po komasácii stavali ďalšie domy, takto si dom postavila i odporkyňa, miestna časť

R. sa rozširovala postupne. Komasácia prebehla však v nezastavanej časti, Potvrdením zo Štátneho
archívu v Bytči bolo preukázané, kde nezastavaná časť, ktorá sa komasovala, končila, kedy komasácia
prebiehala a kedy bolo odovzdanie do držby novým vlastníkom.
Na základe zabezpečených prameňov vyššie uvedených možno ustáliť, že k ukončeniu komasácie
nemusí dôjsť samostatným uznesením s vyznačením právoplatnosti a predložením odporkyňou

tvrdených dokumentov, ale možno dospieť k záveru, že komasácia je ukončená uvedením do držby
novým vlastníkom, čo v konaní bolo preukázané. Vyplýva to napr. z právneho stanoviska prijatého na
Medzinárodnom sympóziu, obsah ktorého bol predložený v konaní, ktorý je plne v súlade s publikáciou z
r. 1912, kde je zrejmé, že autentifikácia sa vykonávala hneď po umiestnení nových pozemkov, prípadne
aj v priebehu vytyčovania. Občania vstúpili do držby nehnuteľností, avšak k zápisom v pozemkovej knihe
nedošlo.

Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, nakoľko zo zaslaného spisu o priebehu komasácie vyplýva, že
občania mali pozemky vytýčené, vedeli kde sa nachádzajú. Preto neobstojí tvrdenie odporkyne, že k
odovzdaniu do držby dochádzalo až po dni 30.11.1948 a vyžadovalo to dlhý čas, čo vzhľadom na zimné
obdobie nebolo možné.
Zo všetkých vyššie uvedených prameňov možno dospieť k záveru, že komasácia je ukončená uvedením

do držby novým vlastníkom.
Čo sa týka námietok odporkyne, že 30.11.1948 malo byť uvedené do držby 11 katastrálnych území,
vyslaný sudca bol povinný priamo na mieste ukázať nové pozemky, čo podľa nej muselo trvať dlhšie, a
preto uvedenie do držby a overenie nemohlo prebehnúť dňa 30.11.1948, je nutné uviesť, že v danej veci
už bolo účastníkom známe, kde sa pozemky nachádzajú. Nebolo potrebné vytyčovať novozamerané

pozemky, nakoľko tieto už boli vytýčené (viď jednotlivé fázy komasácie s odkazom na vyššie uvedené
publikácie), účastníci už vedeli, kde tieto pozemky sú. Toto vyplýva aj zo Zápisnice pod položkou 698,
nakoľko v tejto je uvedený termín apríl 1948, dokedy musel byť vyhotovený podrobný umiestňovací plán,
následne z listu z 6.5.1948, Nc V. XX/XX-XXX = vykonanie revízie operátov. Uznesením pod položkou
740 z 25.11.1948 bolo účastníkom už len oznámené, že nastane akt overenia a uvedenia do držby.

Takéto oznámenie im bolo zákonným spôsobom oznámené vybubnovaním 27., 29., 30.11.1948 a aj
doručené osobne osobám uvedeným na uznesení, o čom svedčí Doručenka Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 29.11.1948 (č.l. 2730 komasačného spisu). Na základe uvedenej skutočnosti je zrejmé, že všetky
osoby boli zákonným spôsobom upovedomené o uvedení do držby dňa 30.11.1948 v zmysle uznesenia
č.j. T. 45/24-740 z 25.11.1948 pre parcely, ktoré sú predmetom sporu.

Pokiaľ odporkyňa trvá na tom, že v danej lokalite stále platí pozemnoknižný stav, najmä z dôvodu výmery
a zápisov o vlastníctve, je nutné zdôrazniť, že pokiaľ sú v pozemkovej knihe uvedené výmery pôvodných
pozemnoknižných parciel, jedná sa len o výmery pozemnoknižné, ktoré nie sú záväzným údajom
katastra nehnuteľností. Pozemková kniha je len archívnym dokumentom, tento má trvalú dokumentárnu
hodnotu. Stále slúži ako zdroj informácií o vlastníkoch, o iných právach k nehnuteľnostiam, o

katastrálnych územiach a o nehnuteľnostiach. Pozemková kniha slúži ako evidenčný nástroj na vedenie
a spracovanie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, prevažne pozemkov. Zodpovedala za
správnosť vlastníka k nehnuteľnosti, pričom za geometrické určenie, prípadne polohové určenie, výmeru
nezodpovedala, aj keď informatívne boli v pozemnoknižných vložkách výmery pozemkov uvádzané.
Súd poukazuje na to, že nie vo všetkých vložkách došlo k zápisu nového stavu na základe komasácie,

nakoľko tieto zápisy sa uskutočňovali postupne a po nastolení novej moci po roku 1948 nedošlo k tzv.
prevložkovaniu - zápisu nových vzťahov do pozemkových kníh. To však neznamená, že komasáciu v
kat. území F. nepovažovali za ukončenú pre dané územie. I keď v Žiline začala a prebiehala všeobecná
komasácia, podľa názoru navrhovateľov nič nevylučuje, aby jej účinky pre jednotlivé katastrálne územia
a bloky nastali aj odovzdaním po jednotlivých blokoch, nie úplným ukončením, tak ako sa to stalo aj v

konkrétnom prípade. Vyplýva to zo zápisnice pod položkou 698 komasačného spisu, ako aj Uznesenia
pod položkou 740, kde sú jednotlivé bloky uvedené a konkrétne i blok V.., ktorý zahŕňa parcely, podstatné
pre predmet sporu. Teda pokiaľ odporkyňa namietala tvrdenia navrhovateľov ohľadne PKN vložky XXX,
že v pozemkových knihách bol zaznamenávaný komasačný stav už v roku 1950, táto skutočnosť, bez
ohľadu na ďalšie zápisy v tejto vložke, je podľa názoru súdu preukázaná.

Stav komasácie mal byť zapisovaný do pozemkových vložiek, avšak po 2. svetovej vojne sa tak
nestalo a nebola realizovaná ani jedna komasácia pretvorením. Komasácie sa cez vojnu nevykonávali,
o čom nemôže byť pochýb a po vojne, do prijatia zákona 47/1948 Zb. zn. sceľovacieho zákona a
následne úplného zrušenia procesu komasácie vládnym nariadením 47/19XX o opatreniach v odborehospodársko technických úprav pozemkov, nebolo možné realizovať takúto obtiažnu a náročnú úlohu,
z dôvodu kolektivizácie.
Rozdielnosť jednotlivých prístupov v rôznom období (vychádzanie z komasačného, inokedy

pozemnoknižného stavu), bola spôsobená aj tým, že skutočne nedošlo k pretvoreniu vložiek. Bývalá
Správa katastra F. uviedla, že v katastrálnom operáte pre k.ú. F., ktorý tvoria dokumentačné materiály
potrebné na spravovanie katastra, je držobný index, ktorý bol zostavený pri doplňovacích prácach v
k.ú. F.. Výsledky komasácie až do roku 1993 vôbec neboli pri vlastníckych právach zaznamenané,
prípadne len v časti a odvolávanie sa na komasačný stav bolo značne zložité. Mnoho účastníkov

komasácie vzhľadom na zmenu režimu, kolektivizáciu a represie pri uplatňovaní súkromného vlastníctva
a ukončenie komasácie pri nástupe režimu tohto obdobia ani nevedelo, či takáto komasácia platí
alebo nie. Bolo to aj v dôsledku nástupu roku 1950, kedy sa začali vykonávať HTÚP v priestoroch
kolektivizovaného extravilánu, ktorého jednou z úloh bola aj utlmovať vedomie vlastníka o jeho
vlastníckych právach a preferovať užívacie vzťahy k nehnuteľnostiam družstiev a roľníckych spolkov k
pozemkomvextraviláne,následneevidencianehnuteľnostínazákladezákonač.22/1964Zb.oevidencii

nehnuteľností, kde nebolo evidované vlastnícke právo, ale len užívacie právo. Zároveň vlastníkovi po
prijatí zákonov o družstevníctve nevyplývali z vlastníctva žiadne práva, dokonca ani pozemok užívať.
Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo vtedy len úplne formálne.
Vykonaním komasácie sa nezavádzala iná evidencia ani iný režim pozemkov. Výsledkom komasácie
malo byť prevložkovanie, teda zápisu nového komasačného stavu do pozemkovej knihy a uzavretie

starých vložiek do autentifikácie komasačného konania, čo sa však preukázateľne v tomto prípade
nestalo. Pritom pozemková kniha bola podstatným atribútom pri preukazovaní a prevode vlastníckeho
práva. Pozemková kniha plnila jednak evidenčnú funkciu, t.j. evidovala nehnuteľnosti a práva k
nehnuteľnostiam prostredníctvom záväznosti, hodnovernosti a verejnosti evidovaných údajov. Súčasne
umožňovala nakladať s nehnuteľnosťami v súlade s vlastníckym právom ako s vecami značnej

materiálnej a spoločenskej hodnoty. Pozemková kniha až do 1.1.1951 plnila aj funkciu konštitučnú,
t.j. práva k nehnuteľnostiam vznikali zápisom do pozemkovej knihy. Avšak aj po prijatí stredného
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. zostala pozemkovej knihe evidenčná funkcia a to až do
roku 1964 do prijatia zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností obnovou operátu po novom
mapovaní. Tento zákon zároveň zaviedol aj evidenciu právnych vzťahov v intraviláne, avšak len

výnimočne v extravilánoch, ktoré právne vzťahy v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 sa nemuseli nikde
evidovať. Budovaná evidencia nehnuteľností však nenahrádzala pôvodnú konštitutívnosť pozemkovej
knihy. Nakoľko teda nedošlo k zápisu komasácie do pozemkových vložiek, ale až do 1964 sa ešte
vo vložkách evidovali právne zmeny, v komasačných hárkoch sa žiadne zmeny nevykonávali, tie už
mali len preukazný charakter, je logické, že na preukazovanie vlastníctva sa používala jediná dostupná

evidencia a to pozemkové knihy. Pozemkové knihy dokonca aj po úpravách nového mapovania z dôvodu
evidencie užívacích práv, sa používali na preukazovanie vlastníckych práv až do prijatia katastrálneho
zákona. Navyše väčšina obyvateľov si vôbec ani nebola istá, či vôbec začal platiť komasačný stav a
v 50-tich rokoch spory o určenie vlastníckeho práva k ornej pôde prakticky neprichádzali do úvahy,
naviac pre faktickú nemožnosť užívať takéto pozemky združených do honov a užívaných družstvami,

bolo vlastníctvo len formálne. Zároveň čím bola preukázaná väčšia výmera ornej pôdy, okrem sankcií a
znárodňovania sa zvyšovali vlastníkom aj kontigenty, v prípade ich neplnenia sa ukladali tresty.
Výsledky komasácie v určitom rozsahu preberali štátne orgány a napríklad aj pri mapovaní po roku 1964
bolo použité parcelovanie podľa komasačných máp, vychádzalo sa z číslovania parciel zavedeného
v komasácii. Podľa názoru súdu by inak nebolo možné, aby sa pre označenie pozemkov, nepoužilo

označenie parciel číslom podľa pozemkovej knihy (ako napríklad bolo prevzaté aj do evidencie katastra
nehnuteľností po roku 1993), ale označenie parciel podľa číslovania vychádzajúceho z komasačného
konania. V prípade sporných pozemkov dokonca aj pri vydržaní s poukazom na pomery podľa
pozemkovej knihy pri vyššie uvedených zápisniciach bolo číslovanie zhodné s komasačnými parcelami.
Následným preberaním parcelných čísel pri vytváraní nových parciel, podlomeniach, dochádzalo k

určitej deformácii tvaru a výmery jednotlivých parciel a odlišností od ich zamerania v komasačnom
konaní.
Na základe uvedených skutočností po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že vo vzťahu k
pozemkom tvoriacim predmet sporu, označeným ako komasované parcely XXXX o výmere 6.613 m2,
KH XXXX k.ú. F. a XXXX o výmere 4.120 m2, KH XXXX k.ú. F., platí komasačný stav, a preto súd návrhu

vyhovel v celom rozsahu.
Preto súd podľa § 185e a 185d ods. 1 O.s.p. rozhodol o tom, že nahrádza súhlas odporkyne tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Súd pri určení náhrady vychádzal z podielov na výmere kom. parc. č. XXXX o výmere 4.120 m2, pričom
stotožnil sa s výpočtom právnej zástupkyne navrhovateľov.

Vzhľadom na uvedené, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a nahradil prejav vôle odporkyne s vydaním
úschov zo súdnej úschovy.

Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov konania.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Právny zástupca zastupoval v danej veci navrhovateľov v rade 1/ až 5/. S poukazom na rozhodovaciu
činnosť súdov (najmä rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 9Co/1093/2014-275 zo dňa 12.03.2015,
v ktorom odvolací súd okrem iného uviedol, že nie je prípustné, aby súd rozhodoval o trovách

každého z účastníkov, ktorí boli zastúpení jedným advokátom osobitne, okresný súd pri náhrade trov
prvostupňového konania nemohol vyčísliť trovy právneho zastúpenia pre každého účastníka osobitne,
ale mal určiť jednu základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú o 50%, ktorú by navrhovatelia spoločne
a nerozdielne uhradili na účet právneho zástupcu odporcov v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.), ako aj
s poukazom na ust. § 13 ods. 2 cit. vyhlášky sa základná sadzba tarifnej hodnoty zníži o 50% (resp.

20%), ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, a to u každého účastníka konania, v zmysle
rozhodovacej činnosti súdov súd rozhodol o trovách konania - trovách právneho zastúpenia nasledovne:
jednaodmena zníženáo50%,resp.20%(podľaaktuálnejcit.vyhláškyvčaseuskutočneniakonkrétneho
úkonu) x počet účastníkov.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľov vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní boli navrhovatelia v

rade 1/ až 5/, ktorým na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. voči odporkyni. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150
ods. 1 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľom ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní nepriznal náhradu
trov konania voči neúspešnému účastníkom, t.j. odporkyni.
Navrhovateľka v rade 1/ si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.06.2015 vyčíslila

náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia: trovy JUDr. D. v sume 90,29 eur, trovy
Advokátskej kancelárie JUDr. Y., s.r.o. v sume 221,39 eur + trovy v sume 593,06 eur.
Navrhovateľka v rade 2/ si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.06.2015 vyčíslila
náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia: trovy JUDr. D. v sume 90,29 eur, trovy
Advokátskej kancelárie JUDr. Y., s.r.o. v sume 221,39 eur + trovy v sume 593,06 eur.

Navrhovateľvrade3/siprostredníctvomprávnehozástupcuvpodanízodňa16.06.2015vyčíslilnáhradu
trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia: trovy JUDr. D. v sume 45,14 eur, trovy Advokátskej
kancelárie JUDr. Y., s.r.o. v sume 221,39 eur + trovy v sume 593,06 eur.
Navrhovateľka v rade 4/ si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.06.2015 vyčíslila
náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia: trovy JUDr. D. v sume 45,14 eur, trovy

Advokátskej kancelárie JUDr. Y., s.r.o. v sume 221,39 eur + trovy v sume 593,06 eur.
Navrhovateľvrade5/siprostredníctvomprávnehozástupcuvpodanízodňa16.06.2015vyčíslilnáhradu
trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia: trovy JUDr. D. v sume 81,26 eur, trovy Advokátskej
kancelárie JUDr. Y., s.r.o. v sume 221,39 eur + trovy v sume 593,06 eur.
Spolu si navrhovatelia v rade 1/ až 5/ uplatnili trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 4.424,37

eur.
Podľa § 20c vyhlášky č. 6XX/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 136/2002 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 6XX/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (platné a účinné do 31.05.2010).
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 6XX/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom od 01.06.2010), základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Súd nepriznal náhradu trov konania zvýšenú o 19% DPH z režijného paušálu za úkony pred 01.06.2009,
pretože v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky sa o DPH zvyšuje len odmena advokáta určená podľa §
9 až § 14 cit. vyhlášky. Odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty
len za úkony uskutočnené po 01.06.2009, pričom výška DPH do 31.12.2010 predstavovala výšku 19%.
Súd poznamenáva, že za úkony uskutočnené do 31.12.2010 patrí DPH vo výške 19% a za úkony po
01.01.2011 patrí DPH vo výške 20%.

S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov, citované uznesenie Krajského súdu v Žiline, v zmysle
vyhlášky č. 136/2002 Z.z. a vyhlášky č. 6XX/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľmi v rade 1/ až 5/ uplatnené právo na
náhradu trov konania a priznal im titulom trov právneho zastúpenia sumu 3.734,15 eur, pozostávajúcu:
Trovy právneho zastúpenia JUDr. Z. D. :

1.za úkon právnej služby - prevzatie veci v roku 2004 (zastupovanie 5 osôb) v sume 72,24 eur (t.j.
odmena v sume 544,-Sk, t.j. 18,06 eur, krátená o 20% x 5 osôb) podľa § 13, § 16 ods. 1 písm. a), §
17 ods. 2 vyhl. č. 136/2002 Z.z. + režijný paušál v sume 136,-Sk, t.j. 4,51 eur podľa 19 ods. 3 cit. vyhl.,
spolu suma 76,75 eur,
2.za úkon právnej služby - vzájomný návrh zo dňa 27.02.2004 (zastupovanie 5 osôb) v sume 72,24

eur (t.j. odmena v sume 544,-Sk, t.j. 18,06 eur, krátená o 20% x 5 osôb) podľa § 13, § 16 ods. 1 písm.
c), § 17 ods. 2 vyhl. č. 136/2002 Z.z. + režijný paušál v sume 136,-Sk, t.j. 4,51 eur podľa 19 ods. 3 cit.
vyhl., spolu suma 76,75 eur.
Trovy právneho zastúpenia JUDr. Y., s.r.o. :
3. za úkon právnej služby - prevzatie veci právnym nástupcom zo dňa 02.11.2007 v sume 182,04 eur

(zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 1.371,-Sk, t.j. 45,51 eur, krátená o 20% x 5 osôb) eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 178,-Sk, t.j. 5,91 eur + 19% DPH z odmeny podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v
sume 34,59 eur, spolu suma 222,54 eur,
4. za úkon právnej služby - návrh na zmenu petitu zo dňa 03.09.2009 v sume 213,96 eur (zastupovanie

5 osôb, t.j. odmena v sume 53,49 eur, krátená o 20% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.
1 písm. c), § 13 ods. 3 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 6,95
eur + 19% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 41,97 eur, spolu suma 262,88 eur,
5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.09.2009 v sume 213,96 eur (zastupovanie 5
osôb, t.j. odmena v sume 53,49 eur, krátená o 20% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.

1 písm. d), § 13 ods. 3 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 6,95
eur + 19% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 41,97 eur, spolu suma 262,88 eur,
6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 09.04.2010 v sume 221,96 eur (zastupovanie 5
osôb, t.j. odmena v sume XX,49 eur, krátená o 20% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.
1 písm. d), § 13 ods. 3 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,21

eur + 19% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 43,54 eur, spolu suma 272,71 eur,
7. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.11.2010 v sume 138,73 eur (zastupovanie 5
osôb, t.j. odmena v sume XX,49 eur, krátená o 50% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.
1 písm. d), § 13 ods. 3 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,21
eur + 19% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 27,73 eur, spolu suma 173,67 eur,

8. za úkon právnej služby - návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 10.05.2011, predloženie dôkazu zo
dňa 17.05.2011, návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 17.05.2011 - uplatnené všetko iba ako jeden
úkon - súd teda priznal odmenu za jeden úkon s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a to v sume 142,50
eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 57,- eur, krátená o 50% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit.

vyhl. v sume 7,41 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 29,98 eur, spolu suma 179,89 eur,
9. za úkon právnej služby - odvolanie voči uzneseniu zo dňa 01.08.2012 v sume 73,36 eur (zastupovanie
5 osôb, t.j. odmena v sume 58,69 eur, krátená o 50% x 5 osôb : 2) eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14ods. 1 písm. c), § 14 ods. 2 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 16,20 eur, spolu suma 97,19 eur,
10. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.05.2013 od 13,00 hod. do 15,38 hod. v sume

300,35 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 60,07 eur, krátená o 50% x 5 osôb x 2) eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 61,63 eur, spolu
suma 369,79 eur,
11. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.12.2013 od 11,30 hod. do 13,20 hod. v sume

150,18 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 60,07 eur, krátená o 50% x 5 osôb) eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 31,60 eur, spolu
suma 189,59 eur,
12. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 06.02.2014 od 10,00 hod. do 12,33 hod. v sume
309,35 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 61,87 eur, krátená o 50% x 5 osôb x 2) eur podľa

§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 63,48 eur, spolu
suma 380,87 eur,
13. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 28.03.2014 od 09,00 hod. do 12,24 hod. v sume
309,35 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 61,87 eur, krátená o 50% x 5 osôb x 2) eur podľa

§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 63,48 eur, spolu
suma 380,87 eur,
14. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.09.2014 od 12,00 hod. do 12,42 hod. v sume
154,68 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 61,87 eur, krátená o 50% x 5 osôb) eur podľa §

11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 32,54 eur, spolu
suma 195,26 eur,
15. za úkon právnej služby - predloženie dôkazov, vyjadrenie vo veci zo dňa 13.04.2015 v sume 154,68
eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 61,87 eur, krátená o 50% x 5 osôb) eur podľa § 11 ods. 1

písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 32,54 eur, spolu suma 195,26 eur,
16. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 12.06.2015 od 11,00 hod. do 13,00 hod. v sume
322,65 eur (zastupovanie 5 osôb, t.j. odmena v sume 64,53 eur, krátená o 50% x 5 osôb x 2) eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 vyhl. č. 6XX/2004 Z.z. + režijný paušál podľa

§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 66,21 eur, spolu
suma 397,25 eur.
Súd nepriznal navrhovateľom odmenu za úkon právnej služby - matematický výpočet výšky náhrad zo
dňa 27.05.2013, nakoľko nejde o samotné vyjadrenie vo veci samej tak, ako to predpokladá vyhl. č.
6XX/2004 Z.z. v ust. § 13a ods. 1 písm. c) (resp. pôvodné ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c), nejde teda

o účelne vynaložené trovy konania v zmysle ust. § 142 O.s.p.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/ trovy konania -
trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 3.734,15 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľov
v rade 1/ až 5/, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).