Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200353
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519200353.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu 1/ E. F., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom W.. gen. U. XXX/XX, XXX XX L. M. a 2/ Y. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V.
XXX, XXX XX T., obaja zast.: I. združenie Z. L. T. T., 1. mája XXX/X, XXX XX N. pod U. proti žalovaným:
1. Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, pr. zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a 2. Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska
9783/1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, pr. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352 v konaní o neplatnosť zmlúv a o prikázanie žalovanému v 1. rade zdržať
sa dražby takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby bytu č. XX na 2. poschodí
v obytnom dome č. XX, súpisné číslo XXX postaveného na parcele 933/3, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 647 m2 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku vo výmere
6735/173979, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX, katastrálne územie L. M..

II. V prevyšujúcej časti voči žalovanému v 1. rade súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 2. rade

IV. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania
v rozsahu 33,33 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

VI. Súd žalobcom n e p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania o
nariadenie neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 11.3.2019 domáhali určenia, že zmluva
o splátkovou úvere č. U XXXXXXX-XX zo dňa 19.12.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v
1. rade dňa 19.12.2013 je neplatná a že je neplatná aj záložná zmluva, ktorým bol úver zabezpečený.

Zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva (prvý výrok), ako aj úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby (druhý výrok) nehnuteľnosti - bytu č. XX na 2. poschodí v obytnom dome č. XX,súpisné číslo XXX, parcela 933/3, LV XXXX, pozemky parc. č. 933/3 - 647 m2, podiel 6735/173979,
katastrálne území L. M., a to do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

2. Žalobu, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade
je vlastníčkou bytu špecifikovaného v petite neodkladného opatrenia, ktorý riadne a trvalo obýva. Dňa
19.12.2013 uzavreli žalobcovia so žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí úveru č. UXXXXXXX-
XX vo výške 8 000 eur, súčasne s ktorou bola žalobkyňa v 1. rade donútená veriteľom uzavrieť
záložnú zmluvu dňa 19.12.2013. Úver mali žalobcovia splácať v mesačných splátkach po 94,40 eur

do 20.12.2022. Poplatok za úver bol vo výške 166 eur. Žalobcovia splácali úver riadne do konca roka
2017, celkovo uhradili žalovanému v 1. rade 4 992,34 eur. Začiatkom roka 2018 sa dostali do finančných
problémov.Dňa25.2.2018oznámilžalovanýv1.radežalobcomlistomOznámenieovyhláseníokamžitej
splatnosti úveru, kde vyčíslil pohľadávku na 6 114,33 eur. Táto podľa žalobcov nesúhlasí ani do dôvodu,
ani do celkovej výšky, pretože za 4 roky z celkovej doby splácania 9 rokov, pri požičanej sume 8
000 eur a úhradách vo výške 4 992,34 eur z celkovej istiny ubudlo iba 1 885,67 eur. V úverovej

zmluve nebolo osobitne dojednané zosplatnenie. Následne listom zo dňa 5.11.2018 oznámil žalovaný
v 1. rade žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na dožiadanie
žalobcov im MS SR odbor Ochrany spotrebiteľa oznámilo, že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných
podmienok,atopoplatky,vyhláseniespotrebiteľa,žesaoboznámilsVOP,podmienka,žesazmluvariadi
Obchodným zákonníkom, poistenie, poradie úhrad jednotlivých záväzkov s odvolaním sa na rozsudok

OS P. Bystrica sp. zn. 3C/218/2014. Listom zo dňa 7.12.2018 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom, že
dňa 15.1.2019 bude vykonaná ohliadka nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku na
účely dobrovoľnej dražby. Následne bol doručený znalecký posudok Ing. Jána Greguša č. XX/2019 zo
dňa 14.2.2016, cenu v ktorom považovali za podhodnotenú, preto voči nemu podali námietky. Listom
zo dňa 18.2.2019 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom, že dňa 2.4.2019 o 13.30 hod. v Prešove

bude vykonané 1. kolo dobrovoľnej dražby. Žalobcovia majú obavu, že nehnuteľnosť žalovaní predajú
skôr, ako o neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy rozhodne súd. Zároveň žalobcovia upozornili na
skutočnosť, že výška vypočítanej pohľadávky je v pomere k cene nehnuteľností len 9,45 %, preto
pokladajú postup veriteľa za hrubo porušujúci dobré mravy. Žalobcovia nikdy nesúhlasili s dobrovoľnou
dražbou. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/254/2014, z ktorého

citovali a ďalej uviedli množstvo spisových značiek rôznych slovenských súdov, ktoré v rovnakej veci
vydali neodkladné opatrenie a žiadali vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenia.

3. Žalobu vo veci samej ďalej žalobcovia vo svojom obsahovo rozsiahlom odôvodnení odôvodnili
nekalým konaním a konaním v rozpore s dobrými žalovaného v 1. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy

a záložnej zmluvy a neprijateľnými podmienkami zmluvy o úvere, pričom poukázali a citovali z mnohých
rozhodnutí slovenských a českých súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Poukázali na to,
že od banky sa namiesto ústretovosti pri preklenutí ich ťažkej situácie dočkali akurát vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou
obozretnosťou, ale voči spotrebiteľom aj v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi. Záložné

právo má byť prostriedkom uspokojenia pohľadávky „ultima ratio“. Banka nerešpektovala nič, žiadnu
primeranosť vo svojom postupe, neponúkla reštrukturalizáciu. Postup, ktorý je neprimeraný alebo sa
prieči dobrým mravom, nemôže ponímať súdnu ochranu. Nie je im zrejmé, prečo sa banka nesnažila
uplatniť si svoje právo prostredníctvom exekúcie. Zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých
praktík a v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS, a to vypracovať zmluvu jednoduchou rečou a

poskytnúť odbornú pomoc. Zmluva je formulárová, typová, žalobcovia ju nemohli meniť. Splátka v
zmluve je uvedená jednou sumou, nie je rozpísaná na istinu, úrok a poplatky. Zaslaním oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti banka použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods.4Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“).Užpriuzatváranízmluvybankakonalanekaloadojednala
neprijateľné podmienky, a to podľa § 53 ods. 4 písm. i), l), o) OZ. Takisto žalobcovia poukázali na to,

že podľa § 53 ods. 7 OZ je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva neprípustné. Žalovaný v 1. rade predložil úverové podmienky a
sadzobník v nesúlade a v rozpore so zákonom. Žalovaný v 1. rade neskúmal ani bonitu žalobcov,
čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti, čo je nekalá praktika podľa § 7 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Množstvo neprijateľných podmienok je nastavených tak, že v prípade omeškania

so splácaním sú žalobcovia v nevýhodnejšom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v ich neprospech. Za neprijateľnú podmienku
považovali žalobcovia ďalej poplatok za poskytnutie úveru. Pri takomto veľkom počte neprijateľných
podmienok nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Navrhli preto aplikovať § 41 OZ v jehoeurokonformnom výklade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Ďalej rozobrali žalobcovia
účinky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorá pôsobí od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto

tejto neplatnosti dovolá a poukázali na kogentnosť čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS. Namietli tiež, že
banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Poukázali tiež na nemožnosť žiadať
poplatky alebo úrok, ktorý nebol dohodnutý v zmluve vzhľadom na § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských zákonoch a na možnosť domáhať sa ochrany ako spotrebitelia v zmysle 3 ods.
5 zák. č. 250/2017 Z.z. Ďalej citovali z množstva rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorými

poukazovali jednak na povinnosť členských štátov dosiahnuť výsledok sledovaný smernicou a súdov
členských štátov vykladať vnútroštátne právo v súlade s tou ktorou smernicou, ako aj na povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Žalovaný v 1. rade nastavil
podmienky úveru tak, že žalobcovia nemohli získať iný úver, a to tým, že ich zapísal na zoznam dlžníkov.
Žalobcovia tiež poukázali aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil
ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že dražba bola možná bez

priznania pohľadávky súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom. Zároveň vyjadrili polemiku
sosúladnosťouvýkonudobrovoľnejdražbysústavnýmprincípomprimeranostiapoukázalinavyjadrenie
Európskej komisie zo dňa 6.2.2013 vo veci C 482/12 Macinský, Macinská vs. FINANCREAL s.r.o.
Namietli tiež, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. V prípade výkonu
dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, čím by došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí I. ÚS 13/2000 potvrdil,
že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné skúmať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má
mať za každých okolností právo dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Vzhľadom na
to, že žalovaný v 1. rade môže vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone
záložného práva, a teda hrozí reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou, žiadali súd rýchlo

zasiahnuť a upraviť dočasne pomery účastníkov konania. Zároveň poukázali na rozhodnutie Krajského
súdu Prešov sp. zn. 16Co/100/2013 zo dňa 25.7.2013 ohľadne naliehavého právneho záujmu, na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/07 ohľadne princípu právnej istoty, ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva a požiadavka, aby na rovnakú otázku bola daná rovnaká
odpoveď a dali do pozornosti aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012.

4. K návrhu žalobcovia doložili listinné dôkazy, a to listinu označenú ako Námietka proti ohodnoteniu
dražby a žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku zo dňa 8.3.2019, potvrdenie Mesta
Stará Ľubovňa zo dňa 25.2.2019, zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX zo
dňa 19.12.2013, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný

spotrebiteľský úver, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky
VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu „HypoPôžičky“ účinné od 1.7.2013,
Informácie o finančnom sprostredkovaní, listinu označenú ako Sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa
25.2.2019, list vlastníctva č. XXXX v k.ú. L. M., oznámenie o dražbe zo dňa 18.2.2019, listinu podpísanú
žalobcami označenú ako „Môj nesúhlas“, objednávku na vykonanie práce v rámci výkonu funkcie znalca

zo dňa 7.12.2018, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a znalecký posudok Ing. Jána
Greguša č. XX/2019.

5. Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2019 predložila žalobkyňa v 1. rade doklady o úhradách dlžných
splátokdotohtodňa,pretopodľanejniejedôvodvykonaťdobrovoľnúdražbu.Nakoľkosaunichfinančná

situácia zlepšila, rozhodli sa uhrádzať aj dve splátky mesačne. K svojmu podaniu predložila výpis z účtu
žalobkyne v 1. rade za január 2019, časť výpisu z účtu za február 2019, doklady o úhradách vykonaných
v marci 2019 a výpis z účtu, v ktorom je prehľad splátok od začiatku úverového vzťahu.

6. Uznesením súdu sp. zn. 8C/94/2019 zo dňa 1.4.2019 súd neodkladným opatrením uložil žalovaným

v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva na byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1.
rade, ako aj zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na byt vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Súd žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd
vyzval žalobcov na vyjadrenie, z akého osobitného predpisu odvodzujú právo domáhať sa určenia
právnej skutočnosti a žalovaných vyzval na vyjadrenie sa k žalobe a neodkladnému opatreniu. Na

základe odvolania žalovaného v 2. rade Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/55/2019-136 zo
dňa 30.5.2019 potvrdil napadnuté uznesenie. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uložil odvolací súd rozhodnúť súdu prvej inštancie v rozhodnutí, ktorý sa končí
konanie vo veci samej.7. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že majú za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a to na bývanie,
nadobudnutia nehnuteľnosti a jej rekonštrukcie. Svoje právo odvodzujú zo zákona č. 90/2016 Z.z. o

úveroch na bývanie, a to z § 15 ods. 4 tohto zákona. Mali preto za to, že žaloba je prípustná.

8. Žalovaný v 2. rade v odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu namietal, že on je
iba dražobníkom, ktorý postupoval v súlade so zákonom, čo nemôže byť dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia. K veci samej poukázal na to, že dlh je vyšší ako 2 000 eur, takže tu neplatí

obmedzenie na predaj bytu. Pomer dlhu a založenej nehnuteľnosti nemá význam, lebo výťažok z dražby,
ktorý prevyšuje, je vyplatený záložcovi. Namietol tiež nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného v 2.
rade, nakoľko vlastníkom bytu je iba žalobkyňa v 1. rade.

9. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k veci samej zhrnul opis rozhodujúcich skutočností s tým, že
dňa 17.12.2013 uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“, predmetom ktorej bolo

poskytnutie sumy 8 166 eur. V rovnaký deň uzavrel so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva.
Nakoľko žalobcovia porušili svoje povinnosti a napriek upozorneniam na možnosť straty výhody splátok
neuhradili dlžné splátky, žalovaný v 1. rade pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru.
Ďalej poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa v judikatúre SD EÚ, ktorý sa zaujíma, koľko
finančných prostriedkov bude musieť vrátiť. Pre žalobcov zodpovedanie týchto otázok nebolo dôležitým.

Nič im nebránilo sa oboznámiť s textom navrhovanej zmluvy, nežiadali o bližšie vysvetlenie.
K spôsobu výkonu záložného práva uviedol, že ide o zákonom prikázaný, legálny prostriedok
uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúci z
kogentného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sa však domáhajú takého
rozhodnutia súdu, ktoré by priamo negovalo toto kogentné ustanovenie a vo svojej podstate sa ad

absurdum domáhajú určenia neprijateľnosti tohto záväzného zákonného ustanovenia.
Vyjadril sa aj k primeranosti výkonu záložného práva a k významu otázky ochrany obydlia
záložcu zabezpečujúceho nesplácanú pohľadávku. Nestotožnil sa s argumentami/obavami žalobcov
spočívajúcimivobaveostratusvojhoobydlia.Vtomtosmerepoukázalnafundametnálnyomylvpremise
spájajúcej výkon záložného práva s následkom straty obydlia. Aj keď príde k vydraženiu nehnuteľnosti,

zároveň platí, že celý výťažok dražby (po uhradení nesplácaných záväzkov) sa hneď následne vráti
pôvodnému vlastníkovi. Reálne teda dochádza k reálnemu ekonomickému vyrovnaniu hodnoty plnení.
K ochrane spotrebiteľa tvrdenej žalobcami v kontexte ústavného práva vlastniť majetok a práva na
obydlie uviedol, že princíp ochrany spotrebiteľa nie je súčasťou ústavného poriadku SR. Nesúhlasil s
argumentami žalobcov, ktorí akcentujú najmä právo na ochranu obydlia a považujú ho za prednostné

voči právu veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva vyvodil záver, že aj keď právo na obydlie zohráva nepochybne dôležitú úlohu, Ústava SR
nezaručuje osobitné právo na obydlie v zmysle práva na zotrvanie v konkrétnom obydlí. Skutočnosť, že
záloh tvorí obydlie záložcu nemôže samo osebe predstavovať prekážku platného dojednania záložného
práva a teda ani jeho následnej realizácie.

Argumenty žalobcov spochybňujúce výkon záložného práva mimosúdnym spôsobom boli vyvrátené
Súdnym dvorom Európskej únie (SD EÚ) vo veci C 34/13 Monika Kušionová c/a SMART Capital,
a.s. V rozhodnutí vydanom v tomto konaní dal SD EÚ odpoveď aj na otázku prípustnosti výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou v prípade, ak zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky. Takýto
spôsob výkonu záložného práva nie je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS za predpokladu, že

vnútroštátna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv spotrebiteľa.
Ak má byť postihnutá nehnuteľnosť na bývanie spotrebiteľa, musí mať spotrebiteľ možnosť predložiť
primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. S poukazom na právne prostriedky v právnom
poriadku SR považoval prostriedky spotrebiteľa na svoju ochranu za dostatočné. Toto rozhodnutie má
preto vo vzťahu k právnym otázkam nastoleným v žalobe zásadný význam.

Na záver sa vyjadril k ďalším námietkam žalobcov s tým, že zo spleti tvrdení a argumentácie žalobcov
je ťažké vyvodiť na akom právnom základe sa žalobcovia domáhajú určení požadovaných žalobou. Z
tvrdenížalobcovžalovanýv1.radevyvodilnámietkuvočizákonnostivypracovaniaznaleckéhoposudku.
Tieto tvrdenia žalobcovia neopreli o žiaden dôkaz. V tomto smere poukázal žalovaný v 1. rade na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3.10.2013, ako aj na obdobnú judikatúru NS ČR,

ktoré vyvodili záver, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.
Nesúhlasil tiež s výkladom žalobcov ohľadne náležitosti zmluvy spočívajúcej v uvedení výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa ktorého v zmluve má byť v zmluve uvedený
rozpis na istinu, úrok a prípadne poplatky u každej splátky. Tento výklad je prekonaný eurokonformnýmvýkladom, ako aj justičnou praxou súdov SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo
dňa 22.2.2018). Na záver ešte poznamenal, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
vyňal zmluvy zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, spod pôsobnosti tohto zákona, teda táto

náležitosť nie je obligatórna.

10. Žalovaný v 2. rade vo svojom ďalšom vyjadrení v reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedol, že zákon
č. 90/2016 Z.z. sa na danú zmluvu nevzťahuje, lebo táto bola uzavretá pred účinnosťou tohto zákona.
Zároveň namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie vzhľadom na skutočnosť, že so žalobcami nie

je v žiadnom právnom vzťahu. Žalovaný v 2. rade je v právnom vzťahu iba do žalovaným v 1. rade na
základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby.

11. Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný v 2. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasil
s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Trval na námietke nedostatku jeho pasívnej legitimácie a

navrhol žalobu zamietnuť.

12.Žalovanýv1.radekrátkopredpojednávanímpodaleštejednovyjadrenie,ktoréboloreálnedoručené
súdu krátko pred pojednávaním. Zopakoval niektoré argumenty zo svojho predošlého vyjadrenia. Okrem
toho uviedol, že ak žalobcom vadili niektoré klauzuly v zmluve, tak zmluvu nemuseli uzatvárať, resp.

mohli klásť otázky na dovysvetlenie. Poukázal tiež na úpravu možnosti predčasného zosplatnenia úveru
v prípade riadneho nesplácania úveru. K cene určenej znaleckým posudkom doplnil, že žalobcovia
nesúhlasili s ohliadkou bytu, preto cena bola znalcom určená z údajov dostupných dražobníkovi. K
formulárovosti zmluvy uviedol, že ak žalobcovia podpísali zmluvu a tým vyjadrili súhlas s jej obsahom,
žalovaný v 1. rade nemal dôvod pristupovať k individuálnym dojednaniam, s čím by ale súviseli

ďalšie poplatky. Poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za neprijateľnú podmienku v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje iba 2,03 % čerpanej istiny, čo nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a žalobcovia ani neuvádzajú,
v čom by táto nerovnováha mala spočívať. Aj keby mal súd za to, že daný poplatok spôsobuje
značnú nerovnováhu, ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa ceny úveru a tento údaj je vyjadrený

určito, jasne a zrozumiteľne, preto je táto podmienka vylúčená zo súdneho prieskumu a nemôže ísť
o neprijateľnú podmienku. I česká judikatúra prijala záver, že poplatok spojený so spotrebiteľským
úverom je bežnou praxou na danom segmente trhu a v rámci tak komplexného vzťahu, akým je
spotrebiteľský úver, nemožno požadovať, aby každej jednotlivej povinnosti bol a synalagmaticky
naviazaná zodpovedajúca povinnosť druhej strany. Navrhol preto žalobu zamietnuť. S uvedeným

vyjadrením súd oboznámil žalobcov a ich splnomocnenca na pojednávaní jeho prečítaním, pričom toto
pred otvorením pojednávania súčasne splnomocnencovi žalobcov doručil.

13. Žalobcovia a ich splnomocnenec trvali na pojednávaní na podanej žalobe, pričom zobrali žalobu
späť voči žalovanému v 2. rade a doplnili žalobu o ďalší bod, na základe čoho žiadali, aby súd uložil

žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva k bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1.
rade. Túto zmenu splnomocnenec odôvodnil tým, že je tu stále riziko dražby uvedeného bytu a straty
obydlia. Žalobcovia na doplňujúce otázky súdu uviedli, že úver bol braný ako spotrebný úver, časť z
neho použili na vyrovnanie iného úveru a časť zobrali ako spotrebný úver. Od marca 2019 vykonali aj
ďalšie úhrady na splatenie dlhu. K tomuto predložili súdu ako dôkaz výpis z banky za rok 2019. Zároveň

netrvali na výsluchu žalovaného v 1. rade. Navrhnutú zmenu žaloby súd na tomto pojednávaní pripustil.

14. Právny zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného v 1. rade, trval na
doterajšíchvyjadreniach.Zároveňvyslovilnázor,ženapredmetnúúverovúzmluvusanevťahujezákono
spotrebiteľských úveroch, keďže tento zákon sa nevzťahuje na hypotekárne úvery, ktorým sa v zmysle §

5 zákona o bankách rozumie úver, ktorý je zabezpečený záložným alebo iným zabezpečovacím právom
k nehnuteľnosti. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania za účelom písomného vyjadrenia sa k
navrhnutej zmene žaloby. Súd jeho návrhu vyhovel a pojednávanie odročil.

15. Tesne pred ďalším pojednávaním bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1.

rade,ktorébolopredotvorenímpojednávaniakrátkoucestoudoručenésplnomocnencovižalobcov,ktorý
ho nežiadal prečítať. V tomto vyjadrení sa žalovaný v 1. rade zaoberal predovšetkým výkladom § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom s poukazom na širšiu analýzu tohto
ustanovenia aj vo svetle rozhodnutí SD EÚ dospel k záveru o potrebe jeho eurokonformného výkladu.Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcom o prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa. Žalobcom
nijako nebránil oboznámiť sa so zmluvnou dokumentáciou a tá im bola odovzdaná. Žalovaný v 1.
rade však už nedokáže ovplyvniť, či si klient zmluvnú dokumentáciu aj skutočne prečíta. Za toto

nemôže byť zodpovedný. Poistenie schopnosti splácať úver bolo fakultatívne, teda išlo o možnosť, nie
povinnosť. Zmluvu bolo možné uzavrieť aj bez poistenia. So všetkými poplatkami žalobcovia súhlasili.
Zopakoval argumentáciu o potrebe posúdenia poplatku za poskytnutie úveru. Na záver poukázal ešte
na skutočnosť, že žalobcovia od začiatku vedeli, ako dlho bude zmluvný vzťah trvať a koľko budú musieť
celkovo zaplatiť. Žalobcami namietané započítavanie úhrad na istinu a úroky považoval žalovaný v 1.

rade za bezpredmetné, keďže pri riadnom splácaní je na úplnom konci úverového vzťahu dlh s nulovou
hodnotou.

16. Na pojednávaní dňa 11.3.2020 splnomocnenec žalobcov namietol ešte aj premlčanie v zmysle
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z toho, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
skončil úverový vzťah a podľa uvedeného ustanovenia je premlčacia doba 2 roky a začala plynúť

odvtedy, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. V reakcii na oboznámenie strán sporu s výsledkami prepočtu RPMN zo strany
súdu splnomocnenec žalobcov ešte doplnil, že aj RPMN je podľa jeho názoru uvedená v neprospech
spotrebiteľa.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade považoval námietku premlčania za bezpredmetnú, pretože
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neznamená, že úverová zmluva bola neplatná a vzťah z
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nemôže byť posudzovaný ako bezdôvodné obohatenie, ale ako
záväzok zo zmluvného vzťahu, kde je premlčacia doba trojročná. RPMN uvedenú v zmluve považoval
za uvedenú správne.

18. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu ako sú uvedené v bodoch 4, 5 a 13 (výpis z banky za rok 2019) tohto
odôvodnenia a prepočtom výšky RPMN zistených súdom, ktorý súd prečítal na poslednom pojednávaní
a zistil tento skutkový stav:

19. Dňa 19.12.2013 uzavreli žalobcovia so žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. UXXXXXXX-XX. Podľa tejto zmluvy celková výška úveru činila 8 166 eur, z ktorých
suma 4 058,52 eur bola zaslaná na účet uvedený v zmluve, suma 166 eur bola zaslaná na účet
Consumer Finance Holding, a.s. na úhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru a suma 3

941,48 eur bola použitá na úhradu pohľadávky veriteľa zo zmluvy č. 832829. V uvedenej zmluve boli
dohodnuté nasledovné podmienky úveru - celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť - 9 705,96 eur,
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej „RPMN“) - 4%, priemerná RPMN - XX,02 %, mesačná anuitná
splátka 94,40 eur, z toho poistné 4,53 eur, dátum prvej splátky - 20.1.2014, lehota splatnosti - 108
kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, počet anuitných splátok - 108, termín konečnej splatnosti

20.12.2022, termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky,
ktorá pozostáva z istiny a úroku, ročná úroková sadzba 3,64 %, druh úrokovej sadzby - fixovaná na 3
roky, čerpanie úveru jednorazovo dňa 20.12.2013, zabezpečenie úveru - záložné právo k nehnuteľnosti
špecifikované v záložnej zmluve, druh účelu - bezúčelový, doba trvania zmluvy - do splatenia všetkých
záväzkov zo zmluvy. V zmluve o úvere boli ďalej dohodnuté - výška úrokov z omeškania, zmluvná

pokutapreprípadporušeniapovinnostídlžníkazakladajúcichprávobankynapredčasnésplatenieúveru,
následky nesplácania úveru, a to možnosť právo banky žiadať splatenie celej pohľadávky, ak bude dlžník
v omeškaní so zaplatením jednej splátky alebo jej časti dlhšie ako 3 mesiace za podmienok upravených
v § 53 ods. 9, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere boli ďalej dohodnuté ďalšie práva
a povinnosti zmluvných strán. Dňa 19.12.2013 uzavreli žalovaný v 1. rade a žalobkyňa v 1. rade zmluvu

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-XX na zabezpečenie úveru z vyššie uvedenej
úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo založenie bytu č. XX na 2. poschodí v obytnom dome č. XX,
súpisnéčíslo534postavenéhonaparcele933/3zastavanéplochyanádvoriaovýmere647m2apodielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku vo výške 6735/173979, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na LV XXXX, katastrálne územie L. M.. Z predloženého výpisu z účtu pripojeného k podaniu

žalobcov doručeného súdu dňa 15.3.2019 vyplýva, že žalobcovia do 12/2016 uhradili celkovo sumu 3
115,20 eur, pričom často splátky splácali v rôznych výškach s tým, že uhradili jej časť a neskôr splátku
doplatili. V tom čase pri splátke vo výške 94,40 eur mali od 01/2014 do 12/2016 uhradiť sumu spolu vo
výške 3 398,40 eur. V roku 2017 uhradili v januári sumu 188,80 eur a následne 5 splátok po 94,40 eurv mesiacoch marec, apríl, jún, september a október. Vo februári uhradili ešte sumu 94,40 eur. Z tvrdení
žalobcov v žalobe, ktoré neboli popreté, mal súd preukázané, že dňa 25.2.2018 vyhlásil žalovaný v 1.
rade okamžitú splatnosť úveru, kde vyčíslil pohľadávku vo výške 6 114,33 eur. Takáto výška vyplýva aj

z výpisu z účtu pripojeného k podaniu žalobcov doručeného súdu dňa 15.3.2019. Od februára do apríla
2018 uhradili žalobcovia 4 splátky po 94,40 eur, od januára do marca 2019 uhradili ďalších 9 splátok po
94,40 eur a od apríla do decembra 2019 uhradili žalobcovia ešte 6 splátok po 94,40 eur. Podľa tvrdení
žalobkyne v 1. rade na pojednávaní, bola vykonaná aj úhrada v januári 2020, doklad o tejto úhrade, resp.
ďalších úhradách za rok 2020 však žalobcovia nepredložili. Listom zo dňa 5.11.2018 oznámil žalovaný

v 1. rade žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na byt vo výlučnou
vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Tento byt bol ocenený znalcom Ing. Jánom Gregušom na sumu 64 700
eur, pričom znalec vychádzal z údajov o byte, ktoré mal k dispozícii dražobník, keďže žalobkyňa v 1. rade
odmietla umožniť znalcovi ohliadku bytu. Prvé kolo dobrovoľnej dražby sa malo uskutočniť dňa 2.4.2019.

20. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) až e) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu (odkaz pri tomto ustanovení je na §
68 a 69 zák. č. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách - pozn. súdu),
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d).

23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

XX. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpísania úverovej zmluvy, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.27. Podľa § 68 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase podpísania úverovej zmluvy,
hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený

záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento
zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych
záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka
na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,

b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym
úverom,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym
úverom.

28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

29. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

30. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona (poznámka v OZ odkazuje na zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách - pozn. súdu)
alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (poznámka v OZ odkazuje
napr. na zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - pozn. súdu), ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

33. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
úverovejzmluvy,spotrebiteľsamôžepredsúdomdomáhaťurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou

35. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade, súd konanie voči nemu v súlade s § 144
a § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

36. Vo vzťahu k uplatňovaným nárokom voči žalovanému v 1. rade súd považuje za potrebné uviesť

niekoľkopoznámokavýchodísk,zktorýchprisvojompostupevovecisamejaprirozhodovanívychádzal.
V danom prípade ide nepochybne o spor zo spotrebiteľských zmlúv (posúdenie, či išlo aj o spotrebiteľský
úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je rozobraté nižšie). Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
SD EÚ, súdy majú povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Takisto v prípadoch, ako je v danom prípade, keď jednej strane hrozí strata bývania, musí

mať takáto strana možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (napr. bod
64 rozsudku SD EÚ vo veci C 34/13 Kušionová - SMART Capital alebo rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Rousk vs. Švédsko) a podobné zásahy do vlastníckych práv spočívajúcich v
strate bývania je potrebné hodnotiť skutočne citlivo. Uvedené však neznamená, že žalobca, ktorémuhrozí strata bývania, nie je viazaný právnymi predpismi, a to tak hmotnoprávnymi, ako aj procesnými
a nie je povinný sa brániť takým druhom žaloby, ktorou sa skutočne môže domôcť svojich práv v
prípade, ak preukáže svoje tvrdenia a takisto to neznamená, že by ho neviazalo bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno. Tiež to neznamená, že ochrana obydlia, ktorou žalobcovia argumentovali počas
celého konania, je absolútna a už len z dôvodu ochrany obydlia bude ich žalobe vyhovené bez ohľadu
na konkrétne skutkové zistenia a okolnosti prípadu. Je skutočne potrebné rozlišovať ústavné právo na
nedotknuteľnosť obydlia a možnosť o určitú nehnuteľnosť prísť, ak ide o pozbavenie vlastníctva v súlade
so zákonom. Na druhej strane však za okolností prípadu, keď hrozí dražba nehnuteľnosti slúžiacej

dôležitej sociálnej potrebe žalobcov, ktorí sú spotrebiteľmi a s prihliadnutím na názor Ústavného súdu
SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 23/2014 (v ktorom ÚS SR konštatoval nepopierateľné pnutie
medzi záujmami veriteľa a dlžníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a potrebu ústavne konformného
výkladu zákona o dobrovoľných dražbách vzhľadom na to, že obrana spotrebiteľa je podľa názoru ÚS
SR podľa súčasnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách sťažená a že záujem veriteľa nemá
byť nadradený viac, ako pri exekúcii), ako aj na názory SD EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva

vyslovené vo viacerých rozhodnutiach súvisiacich s otázkami riešenými v tomto konaní (najmä pokiaľ ide
o možnosť straty nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie), je potrebné skúmať prípadné podmienky na výkon
dobrovoľnej dražby v širších súvislostiach (t.j napr. skúmať aj neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré by napr. boli takej intenzity, že by spôsobovali až neplatnosť celej zmluvy podstatnej pre
výkon dobrovoľnej dražby, príp. by v ich dôsledku bol dlh podstatne nižší, a pod.). Vo výnimočných

prípadoch (ako napr. extrémny nepomer medzi hodnotou zálohu a dlžnou sumou, zánik práva veriteľa a
pod.)jepodľanázorusúdumožnévyhovieťajžalobeobdobnejakovtomtoprípade(t.j.prikázaťveriteľovi
zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby), teda pripustiť aj obranu dotknutého vlastníka pred skončením
dražby a nečakať až na obranu, ktorú zákon o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“) ponúka až po
vykonaní dražby, teda na žalobu o neplatnosť dražby. Takýmto spôsobom je potom možné dosiahnuť aj

preventívnu kontrolu výkonu dobrovoľnej dražby a vyhovieť tak požiadavke Ústavného súdu SR (jednak
týkajúcej sa preventívnej kontroly súdom, ako aj požiadavke nenadraďovať záujem veriteľa nad záujmy
dlžníka viac, ako je tomu napr. v exekučnom konaní), ako aj požiadavke SD EÚ na nadmerné nesťaženie
alebo praktické neznemožnenie ochrany práv, ktoré priznáva smernica Rady 93/13/EHS spotrebiteľom.

37. Vzhľadom na argumentáciu strán sporu v priebehu konania, najmä na námietku právneho zástupcu
žalovaného v 1. rade, že na úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade sa
nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú právnu
úpravu je potrebné na daný úverový vzťah aplikovať. Následne sa zaoberal dôvodnosťou uplatnených
nárokov voči žalovanému v 1. rade.

38. Právny zástupca žalovaného v 1. rade svoj názor o nemožnosti aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch odôvodnil s poukazom na to, že tento zákon sa nevzťahuje na hypotekárne úvery, ktorým sa v
zmysle§5zákonaobankáchrozumieúver,ktorýjezabezpečenýzáložnýmaleboinýmzabezpečovacím
právom k nehnuteľnosti. Právny zástupca žalovaného v 1. rade vzhľadom na odkaz na § 5 zákona

o bankách narážal evidentne na právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
uvedenú v § 3 písm. a) tohto zákona. Je však potrebné zdôrazniť, že takáto právna úprava je platná a
účinná až od 1.1.2018. Súd v danom prípade pre účely právneho posúdenia tak charakteru zmluvného
vzťahu,akoajprípadnýchneprijateľnýchpodmienok,vychádzalzprávnejúpravyplatnejvčaseuzavretia
úverovej a záložnej zmluvy, keďže v súlade so zákazom retroaktivity je potrebné na vznik právneho

vzťahu a nároky z neho aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzavretia vzťahu. Nemožno
akceptovať, aby súd aplikoval úpravu platnú o 5 rokov po uzavretí zmluvy, keďže v súvislosti so
spotrebiteľským úvermi a celkovo úvermi dochádzalo v období relevantnom pre daný právny vzťah k
mnohým zmenám zákonov.

39. V čase uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu platila úprava § 1 a 2 v znení, ako je
uvedená vyššie pri citácii zákonných ustanovení. Aj v čase uzavretia úverovej zmluvy platila úprava,
že za spotrebiteľský úver sa nepovažuje hypotekárny úver, avšak v tom čase zákon o spotrebiteľských
úveroch odkazoval na § 68 a 69 zákona o bankách (ohľadne hypotekárnych úverov platil § 68 zákona o
bankách tak, ako bol vyššie citovaný). Aj keď úverová zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v

1. rade mala označenie „HypoPôžička“, v zmluve je druh úveru uvedený ako „bezúčelový“. Aj z vyjadrení
žalobcov na prvom pojednávaní vyplýva, že časť úveru použili na úhradu iného úveru a časť použili na
vlastnúpotrebu,čomunasvedčujeajznenieúverovejzmluvy.Súdpritomnemalpreukázanéažalobcovia
ani žalovaný v 1. rade to ani netvrdili, že pri splatení iného úveru išlo o splatenie hypotekárneho úveru.Súdpretovychádzalzreálnehoskutkovéhostavu,niezoznačeniazmluvy,pričomnemalpreukázané,že
pri poskytnutí úveru pre žalobcov bola splnená niektorá podmienka v zmysle cit. § 68 zákona o bankách
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, pre ktorú by bolo potrebné považovať úver za hypotekárny

(reálne by do úvahy prichádzali iba možnosti uvedené v cit. § 68 písm. d) a e) zákona o bankách, keďže
žalobcovia úver nepoužili na získanie alebo údržbu nehnuteľnosti), príp. za úver na bývanie.

40. Podobne súd nezistil, že by bola splnená niektorá z podmienok upravených v § 1 ods. 3 písm. a) až
e) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania úverovej zmluvy, pre

ktorú by úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu nemala by posúdená ako spotrebiteľský úver.
Táto úprava sa z veľkej časti prelína s úpravou v cit. 68 zákona o bankách. Vo vzťahu k § 1 ods. 3 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z. platí argumentácia uvedená v predošlom odseku. Aj keď v danom prípade bolo
zabezpečenie úveru vykonané záložným právom, právna úprava uvedeného zákonného ustanovenia
vyžadovala aj splnenie ďalšej podmienky pristupujúcej k záložnému právu, aby sa úver nepovažoval
za spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Až pri splnení všetkých podmienok

upravených v jednotlivých písmenách §-u 1 ods. 3 je možné uzavrieť, že nejde o spotrebiteľský úver.
Súd v danom prípade nemal preukázané a ani nezistil splnenie týchto ďalších podmienok, teda že by
účelom úveru bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. b) cit. zák.), že by lehota splatnosti úveru bola viac ako desať rokov (§ 1
ods. 3 písm. c) cit. zák. - v danom prípade bola splatnosť úveru 9 rokov), že by išlo o úver, ktorého účelom

je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§ 1
ods. 3 písm. d) cit. zák.) alebo že by išlo o úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv
uvedených v písmenách a) až d).

41.Vychádzajúczprávnejúpravyúčinnejvčaseuzavretiaúverovejzmluvyavyššieuvedenýchúvahsúd

uzavrel, že v danom prípade na úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu je potrebné aplikovať
zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a že poskytnutý
úver je spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedenému
nasvedčuje aj skutočnosť, že v zmluve boli uvádzané náležitosti v zmysle tohto zákona.

42. Následne súd skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie úverovej zmluvy a záložnej zmluvy za
neplatné. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vo svojej podstate určením právnej skutočnosti.
Uvedený druh žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou C.s.p. od
1.7.2016. V zmysle dôvodovej správe k § 137 C.s.p. ide o úplne novú koncepciu, kde sa v písm. c)
a d) rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).

„Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa
účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon
o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že cieľom predkladateľa C.s.p. bolo
obmedziť podávanie žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré prax súdov síce akceptovala ako žaloby

o určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je zrejmé, že určenie právnej skutočnosti zväčša nerieši
vec samotnú, ale je len predbežnou otázkou na vyriešenie právneho vzťahu, ktorého sa je možné
domáhať určovacou žalobou alebo žalobou o plnenie. Žalobu o určenie právnej skutočnosti teda chcel
predkladateľ zákona pripustiť len v prípadoch, kedy je v osobitnom zákone výslovne upravené, že určitá
osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou na súde. Uvedenému zodpovedajú

aj názory v najnovšej odbornej literatúre k CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 505
s.) zostavenej prevažne členmi rekodifikačnej komisie pripravujúcej C.s.p.

43. V zmysle novej koncepcie žaloby o určenie právnej skutočnosti zavedenej C.s.p. sa na podanie

takejto žaloby vyžaduje skutočnosť, že podanie takejto žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti sa podľa novej koncepcie C.s.p. prejavil v
tom, že do zákonnej úpravy sa prijali konkrétne typy žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé vyriešiť vzťahy medzi stranami sporu bez potreby ďalších súdnych sporov (ako napr. v zákone
odobrovoľnýchdražbách,kdejepriamoupravenámožnosťžalovaťneplatnosťdobrovoľnejdražbyalebo

v zákonníku práce, kde je priamo upravená možnosť podať žalobu o neplatnosť výpovede; po ich určení
nie je potrebné viesť ďalší spor). Všetky ostatné právne skutočnosti sa majú vyriešiť ako predbežné
otázky v rámci určovacích žalôb alebo žalôb o plnenie.44. Žalobcovia odôvodňovali právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy zákonom
č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 21.3.2016. Navyše v § 1 ods.
2 a 3 tohto zákona je vymedzené, čo sa považuje za úver na bývanie, pričom v zmysle § 1 ods. 4 tohto

zákona sa za úver na bývanie nepovažuje spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu, ktorým podľa
poznámky v zákone sa rozumie zákon č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súdu, že v
danom prípade ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno aplikovať zákon
č. 90/2016 Z.z. na daný prípad. Odkaz žalobcov na § 15 tohto zákona preto v danom prípade neobstojí.
Súd preto skúmal, či možnosť domáhať sa neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy nevyplýva z inej

právnej úpravy, pričom zistil, že možnosť spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplýva z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Aj keď toto ustanovenie platí od 1.1.2018, k
úprave účinnej od tohto dátumu nie sú prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd uzavrel, že v čase podania žaloby žalobcovia mali právo domáhať sa neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o zmluvu o záložnom práve, oprávnenie dovolávať sa neplatnosti
takejto zmluvy žalobcom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.

45. Žalobcovia neplatnosť úverovej zmluvy odôvodnili neprijateľnými podmienkami, ktorých množstvo
spôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere a nekalými praktikami žalovaného v 1. rade pri uzatváraní
zmluvy o úvere a následne pred a pri zosplatnení úveru. V danom prípade je potrebné uviesť, že väčšina
ichtvrdeníostalavovšeobecnejrovinetvrdeníaodkazovnazákonnéustanoveniaarozhodnutiarôznych

súdov bez bližšej špecifikácie, ako tieto tvrdenia dopadajú na konkrétny prípad. Súd sa však zaoberal
tým, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri posúdení neprijateľnosti
zmluvných podmienok vychádzal z toho, že nie každá nerovnováha v úprave práv a povinností v
prospech veriteľa napĺňa atribúty neprijateľnej podmienky. Až v prípade, ak je táto nerovnováha značná,
môže byť za splnenia ďalších podmienok (napr. že nejde o individuálne dojednanie, alebo že zmluvná

podmienka neodráža zákonné ustanovenie - viď 2. výrok rozsudku SD EÚ vo veci C 34/13) určitá
podmienka vyhodnotená ako neprijateľná. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky pritom treba hodnotiť so
zreteľom na okolnosti uvedené v § 53 ods. 10 OZ, teda so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Toto ustanovenie

odráža článok 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň súd dodáva, že je potrebné rozlišovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok a absenciu alebo nesprávne uvedenie podstatných náležitostí
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže každá z týchto situácií spôsobuje iný právny následok
(čo vychádzajúc z argumentácie žalobcov v žalobe žalobcovia evidentne nerozlišujú). Kým neprijateľná
podmienka spôsobuje jej neplatnosť, absencia podstatných náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch nespôsobuje neplatnosť takéhoto ustanovenia (nemôže byť neplatné, čo v zmluve ani nie je
uvedené), ale spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

46. Pokiaľ ide o neprijateľné podmienky týkajúce sa vyhlásenia, že sa žalobcovia oboznámili s VOP, že
úverová zmluva sa riadi Obchodným zákonníkom a podmienka týkajúca sa poradia úhrady jednotlivých

záväzkov, nie je zrejmé, z čoho žalobcovia vychádzali, keďže takéto podmienky v úverovej zmluve
súd nezistil. V úverovej zmluve sa nachádza iba ustanovenie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú aj VOP. V úverovej zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie o tom, že by sa právny vzťah
mal spravovať Obchodným zákonníkom, ani ustanovenie upravujúce zápočet jednotlivých úhrad. V
obchodným podmienkach je iba úprava, že zmluva sa riadivšeobecnými záväznými právnymi predpismi.

Podobne nie je zrejmé, v čom by poistenie malo byť neprijateľnou podmienkou, zvlášť za situácie ako
v danom prípade, keď žalobcovia mali možnosť poistenie odmietnuť a poistenie nebolo podmienkou
uzavretia zmluvy o úvere. Ak sa žalobcovia rozhodli si poistenie zvoliť, nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku. Zosplatnenie úveru považovali žalobcovia za nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú
podmienku, a to v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Je evidentné, že žalobcami namietaná neprijateľnosť

zmluvnej podmienky týkajúcej sa zosplatnenia úveru nemá s uvedeným ustanovením žiaden súvis,
keďže toto ustanovenia sa týka situácii, keďže § 53 ods. 4 písm. k) OZ upravuje situáciu, keď má
spotrebiteľ uhradiť nejakú neprimeranú sankciu za porušenie svojich povinností (ako napr. zmluvnú
neprimeranú pokutu a pod.). Možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru vyplýva priamo zo zákona (§
53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ), pričom túto si strany v zmluve dohodli, a to v súlade s uvedenými

ustanoveniami OZ. Podmienky odrážajúce zákonné ustanovenia nemôžu byť posúdené ako neprijateľné
podmienky. Podobne ak žalovaný v 1. rade postupoval spôsobom predpokladaným v OZ, nemôže ísť
o nekalú obchodnú praktiku. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že práve žalobcovia porušili svoje
povinnosti riadne a včas splácať úver, pričom je zrejmé, že už koncom roka 2016 nemali uhradenévšetky splátky, pričom v roku 2017 uhradili iba 6 splátok, teda ich tvrdenie v žalobe, že do konca
roka 2017 riadne a včas úver splácali, je nepravdivá. Aj spotrebiteľ je povinný plniť si svoje povinnosti
a v prípade ich porušenia musí znášať aj následky s tým spojené, ktoré sú v súlade s príslušnou

právnou úpravou, čo možnosť zosplatnenia je. V takom prípade zosplatnenie úveru nemôže byť ani
neplatné. Ďalšie namietané neprijateľné podmienky upravené v § 53 ods. 4 písm. i, l) a o) a § 53
ods. 7 OZ žalobcovia bližšie ničím neodôvodnili a neuviedli, ktorá zo zmluvných podmienok by mala
napĺňať neprijateľnú podmienku v zmysle týchto ustanovení. Úpravu v zmluve o úvere, ktorá by napĺňala
niektorú z týchto podmienok, súd zo zmluvy o úvere nezistil. K § 53 ods. 7 OZ je potrebné uviesť, že

toto ustanovenie nepripúšťa zabezpečenie zabezpečovacím prevodom práva, k čomu v danom prípade
nedošlo, keďže v danom prípade došlo k zabezpečeniu úveru prostredníctvom záložného právo, pri
ktorom sa vlastník zálohu nemení. Ani tvrdenie o civilnoprávnej úžere súd nemal preukázané, keďže
v zmluve bol dohodnutý úrok 3,64 % ročne, čo je vzhľadom na úrokové sadzby pri spotrebiteľských
bezúčelových (spotrebných) úveroch veľmi výhodná sadzba pre žalobcov.

47. Jedinou zmluvnou podmienkou, ktorá by mohla byť považovaná za neprijateľnú v zmysle § 53
ods. 4 písm. t) OZ, je poplatok za poskytnutie úveru. Ani prípadná neprijateľnosť tejto podmienky
však nespôsobuje tak zásadný rozpor celej zmluvy o úvere, ktorá by spôsobovala neplatnosť celej
tejto zmluvy. Sankcia spočívajúca v neplatnosti celej zmluvy by mohla nastúpiť až v prípade, kedy by
množstvo neprijateľných podmienok a ich intenzita, resp. ich dosah na podstatné náležitosti zmluvy

spôsobovali neplatnosť toľkých ustanovení zmluvy, resp. ich podstatných častí, že by neobstála zmluva
ako celok, resp. ak by z iného dôvodu ako pre neprijateľnosť zmluvných podmienok bola zmluva z
nejakého iného dôvodu neplatná. Keďže takúto situáciu súd v danom prípade nezistil, v časti týkajúcej
sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy súd považoval žalobu za nedôvodnú. Ani skutočnosť, že
zmluva bola formulárová a pripravená žalovaným v 1. rade, sama osebe nespôsobuje neplatnosť

zmluvy o úvere, ani automaticky neznamená, že obsahuje neprijateľné podmienky. Ide o bežný spôsob
uzatvárania zmlúv s vopred neurčeným a predpokladaným väčším množstvom klientov. Až v prípade,
ak sú zistené dôvody, pre ktoré by zmluva bola neplatná alebo že obsahuje neprijateľné podmienky, je
možné zmluvu vyhlásiť za neplatnú, resp. vyhlásiť za neprijateľné niektoré zmluvné podmienky.

48. Vo vzťahu k záložnej zmluve je dôvodom na zamietnutie žaloby už len skutočnosť, že oprávnenie
žalobcov domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navyše vo vzťahu
k tejto zmluve žalobcovia ani neuviedli žiadne argumenty, ktoré by mali neplatnosť záložnej zmluvy
preukázať. V tomto smere žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Súd
sa napriek tomu oboznámil s obsahom tejto zmluvy, pričom v nej nezistil žiadne ustanovenia,

ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v neprospech žalobcov, resp. žalobkyne v 1. rade, teda
žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani okolnosti, pre ktoré by táto zmluva mala byť neplatná.
Skutočnosť, že táto umožňovala uspokojenie veriteľa predajom zálohu, je podstatou záložného práva
ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorý zároveň plní aj uhradzovaciu funkciu. Táto skutočnosť preto
nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku. Možnosti uplatnenia záložného práva sú upravené

v § 151j ods. 1 OZ, pričom dve z týchto možností upravených v OZ si strany dohodli a ďalšie dve
možnosti vyplývajú z ich dohody. Ani v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy preto súd
nemal preukázané splnenie podmienok na vyslovenie jej neplatnosti.

49. Napokon sa súd zaoberal dôvodnosťou posledného nároku uplatneného v rozšírení žaloby, teda

uložením povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby. K tejto problematike
súd považuje za potrebné najskôr uviesť, že v zásade je ochrana spotrebiteľa pri dobrovoľnej dražbe
koncipovaná podľa zákona o dobrovoľných dražbách ako ochrana následná vo forme namietania
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Vychádzajúc z východísk uvedených v bode 36 tohto rozsudku však súd
skúmal, či v danom prípade nie sú naplnené okolnosti, za ktorých by súd pripustil obranu žalobcov aj

spôsobom, ako to uplatnili v tomto prípade.

50. Z úverovej zmluvy vyplýva, že v celkovej výške úveru bol zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru.
SúdnydvorEurópskejúnievkonanívedenompodsp.zn.C-377/14vbode3rozsudkuvyslovil,žečlánok
3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať

v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že do výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu zazáväzky z dôvodu poskytnutia úveru, ako sú rôzne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky,
pretože takýto postup bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky
úveru. Ako vyplýva z prepočtov na internetovej kalkulačke, ktoré zabezpečil súd a s ktorými výsledkami

oboznámil prítomné strany, resp. ich zástupcov na poslednom pojednávaní (aby mali možnosť sa k nim
vyjadriť) je skutočne rozdiel, či poplatok za poskytnutie úveru je zahrnutý do celkovej výšky úveru alebo
je skutočná výška úveru uvedená bez tohto poplatku a poplatok je uvedený ako osobitný náklad. Kým
pri prvej alternatíve, teda za situácie, že do celkovej výšky úveru je započítaný aj poplatok, vychádza
RPMN na 4,00 % (teda v danom prípade pri celkovej výške úveru 8 166 eur pri splátke podľa úverovej

zmluvy bez sumy pripadajúcej na poistenie a počte splátok 108), tak pri druhej alternatíve, teda že v
celkovej výške úveru poplatok nie je uvedený a tento sa uvedie ako osobitný náklad (v danom prípade
úver 8 000 eur a poplatok za poskytnutie úveru 166 eur pri počte a výške splátok podľa zmluvy, a to bez
poistenia) vychádza RPMN na 5,02 %. Aj tu sa teda potvrdzuje záver vyslovený SD EU o podhodnotení
RPMN v prípade zahrnutia poplatkov a ďalších nákladov do celkovej výšky úveru.

51. Za tohto stavu súd danú situáciu vyhodnotil, že RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje, že úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Aj keď vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018,
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, 4Cdo/65/2018 zo dňa 26.9.2018, 5Cdo/132/2018 z 29.10.2018,

2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018, 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 zo dňa
23.4.2018), ktorú potvrdilo aj rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-331/18 je súd názoru, že nie je potrebné
uvádzať pri každej splátke rozpis osobitne na istinu, úrok a prípadne poplatky, teda že z tohto dôvodu
súd úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov, na posúdenie bezúročnosti úveru postačuje aj
jedna okolnosť, pre ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný. Keďže túto

súd mal preukázanú, vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

52. Podľa tvrdení v žalobe žalobcovia uhradili žalovanému v 1. rade 4 992,34 eur. Z výpisu z účtu
pripojeného k vyjadreniu žalobcov zo dňa 15.3.2019 vyplývajú splátky do 13.3.2019 vo výške 5 097,60
eur. Následne mal súd preukázanú úhradu ďalších 6 splátok po 94,40 eur, čiže sumu 566,40 eur.

Žalobcovia tvrdili aj ďalšiu minimálne jednu splátku v roku 2020, túto skutočnosť však napriek výzve súdu
nepreukázali. Tak či tak mal súd preukázané úhrady minimálne vo výške 5 664 eur. Pri bezúročnosti
úveru teda žalobcom ostáva uhradiť na istine maximálne sumu 2 336 eur (8 000 - 5 664 eur, resp.
sumu zníženú ešte o ďalšie úhrady žalobcov do vyhlásenia rozsudku, ktoré žalobcovia nepreukázali).
Zo znaleckého posudku, ktorým bol ohodnotený byt žalobkyne v 1. rade vyplýva, že jeho cenu odhadol

znalec na sumu 64 700 eur. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno dražiť
nehnuteľné veci pre pohľadávku, ktorá neprevyšuje 2 000 eur. Aj keď v danom prípade sa javí, že
pohľadávkažalobcovjeoniečovyššiaako2000eur(keďžežalobcovianepreukázalivšetkynimitvrdené
úhrady), teda formálne sa javí, že je splnená podmienka na výkon dobrovoľnej dražby, na druhej strane
po zohľadnení východísk uvedených v bode 36 tohto rozsudku súd dospel k záveru, že pomer zostatku

pohľadávky a ceny zálohu je v značnom až extrémnom nepomere. Po zohľadnení skutočnosti, že
predmet dobrovoľnej dražby slúži na bývanie žalobcov, sa tento nepomer ešte zvýrazňuje. V prípade ako
je tento, značný až extrémny nepomer výšky pohľadávky a ceny zálohu odôvodňuje podľa názoru súdu
vyhovieť aj žalobe, ako sa jej v rozšírení žaloby domáhali žalobcovia, keďže dobrovoľná dražba, zvlášť
na nehnuteľnosť slúžiacej na bývanie, má byť skutočne prostriedkom ultima ratio. Pri takomto nepomere

pohľadávky a ceny zálohu je nepochybne možné a aj vhodné využiť iné prostriedky na uspokojenie
pohľadávky žalovaného v 1. rade a na uspokojenie veriteľa nie je nevyhnutné pozbaviť žalobkyňu v 1.
rade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, najmä ak slúži na bývanie. Ani tvrdenia žalovaného v 1. rade
o ekonomickom vyrovnaní hodnoty plnení v danom prípade neobstoja, pretože hodnotu plnení v danom
prípade (vzhľadom na reálny zostatok dlhu) je nepochybne možné dosiahnuť aj miernejšími právnymi

prostriedkami, ako dražbou nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie. Na druhej strane súd poznamenáva, že
je aj v záujme žalobcov dlh čo najskôr uhradiť, resp. sa dohodnúť so žalovaným v 1. rade na spôsobe
jeho úhrady, pretože ak by žalovaný v 1. rade podal žaloby o zaplatenie zvyšku dlžnej sumy proti
žalobcom, môže byť žalobcom, za splnenia zákonných podmienok, uložená povinnosť uhradiť aj úroky
z omeškania, príp. trovy nového konania, čím by sa ich dlh o niečo navýšil.

53. Námietku žalobcov týkajúcu sa premlčania v zmysle § 107 OZ súd nepovažuje za dôvodnú.
Vzhľadom na dôvody tejto námietky je potrebné rozlišovať účinky neplatnosti zmluvy a zosplatnenia
úveru. Pri neplatnosti zmluvy ex tunc, čiže od začiatku zmluvného vzťahu, dochádza k bezdôvodnémuobohateniu, ak si strany nevrátia vzájomné plnenia poskytnuté z neplanej zmluvy. Naopak zosplatnením
úveru nedochádza k zániku zmluvy o úvere, ale k zmene splatnosti dlžnej sumy, keď na jeho základe
stratili žalobcovia možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Keďže súd nezistil dôvody na vyhlásenie

zmluvy o úvere za neplatnú, nie je dôvod, aby sa zvyšok úveru považoval za bezdôvodné obohatenie.
Za tohto stavu je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu na úhradu
dlžnej sumy uplatňovanú v prípadoch nárokov zo zmluvných plnení, ktoré nemajú osobitnú úpravu
premlčania.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby. V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti
úverovej a záložnej zmluvy súd žalobu zamietol.

55. O nároku na náhradu trov vo veci samej súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 2 C.s.p. Žalobcovia sa po rozšírení žaloby domáhali troch výrokov, a to určenia neplatnosti

úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať
sa výkonu dobrovoľnej dražby. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade boli úspešní v jednom výroku,
neúspešníboliv2výrokoch.Vovzťahukpredmetusporutedapredstavujeúspechžalobcovjednutretinu
a úspech žalovaného v 1. rade 2 tretiny. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu bol žalovaný
v 1. rade úspešný v rozsahu jednej tretiny, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 33,33 % a v

tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobcom. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
vzali žalobcovia žalobu späť po otvorení prvého pojednávania, a to bez uvedenia dôvodu, teda vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade procesne zavinili zastavenie konania a sú povinní mu nahradiť trovy
konania. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k obom žalovaným sa týka konania vo veci samej,
teda najmä úkonov po rozhodnutí o nariadenom neodkladnom opatrení, keďže o trovách konania o

nariadení neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté v uznesení, ktorým súd tomuto návrhu vyhovel a o
trovách odvolacieho konania o odvolaní voči uzneseniu, ktorým súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel, súd prvej inštancie rozhodol v tomto rozsudku. O výške trov vo veci samej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní voči uzneseniu, ktorým súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu, teda by voči žalovaným
mali nárok na plnú náhradu trov konania, ale zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, preto im
súd voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

57. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania vo veci samej súd ešte poznamenáva, že sa zaoberal
aj prípadnou možnosťou aplikácie § 257 C.s.p., pričom dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. Skutočnosť, že žalobcami sú spotrebitelia (teda
že ide o spor s tzv. slabšou stranou sama) osobe nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa. Aj

spotrebiteľ ako žalobca si musí pred podaním žaloby ujasniť, koho bude žalovať a čoho sa bude žalobou
domáhať. Ak zvolí právny prostriedok, ktorý nebude úspešný alebo ak žaluje žalovaného, vo vzťahu ku
ktorému žaloba nie je dôvodná, príp. ak zoberie žalobu voči nemu späť, je podľa výsledku sporu alebo
podľa procesného zavinenia povinný znášať aj prípadné trovy protistrany. Dôvody podľa § 257 C.s.p.
musia napĺňať charakter výnimočných okolností, pre ktoré je možné sa odkloniť od zásady úspechu pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Keďže takéto okolnosti súd v danom prípade nezistil (aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že dobrovoľnú dražbu podstatným spôsobom zavinili práve žalobcovia
riadnym neplnením svojich povinností), súd o nároku na náhradu trov konania vo veci samej rozhodol
podľa pomeru úspechu tej ktorej strany v konaní, resp. podľa zásady zavinenia pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.