Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. máj 2022

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2022:6221010210.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
30. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. V. I. U. Á. Č., nar. XX. XX. XXXX vo U. V., trvale bytom
Q. XXX, t. č. v Ú. E. Ú. F. F.,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 27. 07. 2021 v čase okolo 18.30 h v obci Q.I. v dome č. XXX pod vplyvom alkoholu po
predchádzajúcej hádke s poškodenou Y. V. nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. č. XXX, ktorá je jeho matkou
a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je odkázaná na jeho opatrovanie, túto najprv
vyháňal z domu, a následne ju fyzicky napadol, a to tak, že jej dal dve facky na tvár a kopol ju do
chrbta do oblasti krížov, pričom sa jej vyhrážal slovami „zabijem ťa, ak neodídeš z domu, tak ťa zabijem,

ja si to odsedím, ja sa basy nebojí“, kedy poškodená zo strachu ušla z domu do lesa, ktorým konaním
u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe, osobe vyššieho veku a na chorej osobe,
čím spáchal

prečin: nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. d), d), e) a f) Tr. zák.
za to sa odsudzuje
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu u k l a d á ochranný dohľad vo výmere 1
(jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Y. V. podala dňa 15. 10. 2021 prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom
základe ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už všetko nepamätá. Dňa 27. 07. 2021 mal brat
narodeniny, matka mu išla zagratulovať, popíjala s ním, aj on si vypil. Keď prišielpo matku, vynadal
bratovi prečo jej dal piť, keď užíva lieky, na ktoré nesmie piť. Zdržal sa tam asi 15 minút, odišiel domova sám popíjal víno. Potom sa vrátil po matku, doma ju uložil a dával pozor. Matka ráno vstala, všetko
bolo v poriadku, nič sa nestalo. Nevie prečo ho udala na obecnom úrade. Nenapadol
ju, ani sa jej nevyhrážal. S matkou má veľmi dobrý vzťah, bývajú spolu, nemajú žiadne problémy. Žil z

opatrovateľského príspevku, chodil na brigády, predtým ho podporovala matka. Dôchodok jej nebral, ani
jej ho neprepil. Matka chcela, aby si vybavil opatrovnícky príspevok. Švagriná sa toho vzdala. Matka sa
lieči u psychiatra MUDr. Ivančíka asi 10 - 15 rokov, bola aj s hospitalizovaná. Užíva veľa liekov
od psychiatra, na tlak, pichá si inzulín, vie, že nemôže piť alkohol. Alkohol pije príležitostne a na druhý
deň nie je v poriadku. Aj vtedy na druhý deň sa mu nezdala psychicky v poriadku. Z výkonu k trestu sa

vrátil 14. 02. 2020, alkohol pije príležitostne maximálne 2x do mesiaca.

Poškodená Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že u syna popíjali, vypila 1 pohár vína, bolo to asi 2
dcl.. Na druhý deň jej bolo zle. Vie, že nemôže na lieky piť. Nahnevala sa na syna, že si vypil. Nič sa
vtedy nestalo, ona len chcela, aby policajti syna postrašili. Potom išla na políciu, že to chce stiahnuť,
ale nepustili ju tam. Syn ju neudrel, ani sa jej nevyhrážal. Syn pije príležitostne raz za 2 - 3 mesiace. Na

polícii klamala, dôchodok mi neberie. Má psychiatrické problémy, trombózu, cukrovku, chodí k MUDr.
Ivančíkovi, užíva veľa liekov. Na syna sa nahnevala, lebo nechcel aby si vypila. Išla na obecný úrad, aby
zavolali policajtov, chcela syna postrašiť. Potom ju zaviezli na chirurgiu, pichalo ju v boku. Syn sa o ňu
staral, chce aby sa vrátil domov a ďalej sa o ňu staral.
Svedkyňa K.. Y. E. na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava výpovede pred políciou, vtedy si to pamätala

dobre. Ona nič nevidela, Na obecný úrad prišla p. V., chcela aby zavolala záchranku a policajtov. Vraj
sa jej syn vyhrážal, dal je facku, musela ujsť, nespala doma. Teraz vraj syn spí, preto mohla prísť. Pýtala
sa jej asi 3x, či určite chce volať políciu, vždy povedala áno, vraj takto to ďalej nejde. Aj v minulosti
chcela volať policajtov a potom si to rozmyslela, neskúmali, či si to vymyslela. Vie, že poškodená poberá
dôchodok a syn poberá opatrovné. Poškodená jej povedala, že syn jej to vezme a prepije. Žiadne

zranenie na nej nevidela, vyzerala zúbožene. Pôsobila roztraseným dojmom, ako by sa skutočne niečo
stalo, že niečo nie je v poriadku. V poslednom období sa jej poškodená zdala pokojná, vyrovnaná, ale
v to ráno pôsobila roztraseným dojmom. Nevšimla si, že by bola pod vplyvom alkoholu, nič necítila.
Obžalovaný patrí medzi problémových obyvateľov, sú s ním problémy s výtržnosťami. Keď má vypité, je
nevyspytateľný a nevypočítateľný. Pokiaľ je triezvy, nie je zlý. Ľudia majú z neho strach. Má zlú povesť,

najmä keď bol s bratom, tak sa im každý radšej vyhol.
Svedkyňa Y.. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sama nič nevidela a všetko vie len od kolegyne.
Je zamestnaná v obci Q. ako sociálna pracovníčka. Počula, že pani má zdravotné problémy a tiež, že
majú spolu problémy keď je obžalovaný pod vplyvnom alkoholu. V práci som sa s ním nikdy nestretla. V
rodineobžalovanéhovzájomnékonfliktyneriešili.Vie,žeopoškodenúsastaralašvagrináobžalovaného.

Keď bol obžalovaný doma, asi sa staral on, nevie to isto, lebo o pomoc ju nežiadal.
Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v lete volala pracovníčka obecného úradu, vraj
obžalovaný napadol matku, tá to prišla oznámiť na obecný úrad, lebo nemala telefón. Čakala pri
obecnom úrade a povedala im, že deň predtým ju napadol syn, večer bola hádka, pán V. ju posielal
preč, mal ju udrieť, padli nejaké facky, potom ju kopol do chrbta. Ušla do lesa a vrátila sa až keď pán

V.Á. zaspal. Vyhrážal sa jej, že ju zabije. Spýtal sa jej, či má dôvodnú obavu o život a zdravie. Povedala,
že áno. Chcela podať trestné oznámenie, sťažovala si na bolesť chrbtice, viditeľné zranenie nemala,
odviezli ju k lekárovi do Vinice a ten ju poslal na vyšetrenie do Krtíša, tam ju odviezli. Odviezli ju na
vyšetrenie do Vinice, lekár vypísal žiadanku a odviezli ju do U. V. a potom na policajné oddelenie vo
U.. Poškodená nejavila známky požitia alkoholu. Nevie, aký bol dôvod hádky so synom, zdala sa mu

ospalá, malátna. Obžalovaný bol následne predvolaný na výsluch, správal sa normálne. Pýtal sa, prečo
má ísť na výsluch. Po oznámení, že naňho matka podala trestné oznámenie povedal, že sa nemá čoho
báť, lebo nič nespravil. Odviezli ho na výsluch, išiel s nimi dobrovoľne. Poškodená sa s obžalovaným
stretla na oddelení.
Svedok E. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na políciu volala pracovníčka z Obecného úradu v

Q., čaká tam poškodená, sťažuje si na bolesť a chce podať oznámenie na syna. Prišli to preveriť, pani
V. uviedla to isté. Syn Y. ju chcel deň predtým vyhodiť z domu, niekoľkokrát ju udrel do tváre, keď ležala,
tak ju kopol do chrbta. Sťažovala si na bolesť chrbtice, syn jej povedal, že keď neodíde, tak ju zabije.
Poškodená odišla z domu, vrátila sa až v noci, keď Y. spal. Trestné oznámenie odišla podať, keď syn
ešte spal. Uviedla, že má obavu o život a zdravie. Vyzerala psychicky vyčerpaná, ustatá. Sťažovala sa,

že sa to nestalo prvý krát. Keď je opitý tak sa jej vyhráža. Obžalovanému doručili predvolanie, išiel s
nimi dobrovoľne, vtedy opitý nebol.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca a oboznámením s písomnými dôkazmi tak, ako
je uvedené v zápisniciach z hlavných pojednávaní. Vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojhovnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.. Z vykonaného
dokazovania považuje za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe.

V prvom rade súd konštatuje, že neexistujú (s výnimkou poškodenej) žiadni svedkovia, ktorí by
jednoznačne popísali priebeh skutku. Príbuzní, ak aj niečo vedeli a videli, vypovedať odmietli. Súd
sa musel vysporiadať aj so zmenou výpovede samotnej poškodenej. Obžalovaný je okrem prvotnej
výpovede poškodenej usvedčovaný nepriamymi dôkazmi, ktoré vytvorili pevnú reťaz jednotlivých
dôkazov v sumáre nepripúšťajúcich iný záver.

V prvom rade súd poukazuje na zhodu výpovedi svedkyne E. a policajtov U. s W.. Poškodená
popísala svedkyni E. priebeh skutku, ktorý bol identický s tým, čo uviedla do trestného oznámenia. Na
trestné oznámenie súd prihliadnuť nemusel, pretože bolo spísané pred vznesením obvinenia, avšak
na okolnosti podania trestného oznámenia súd vypočul policajtov priamo na pojednávaní, čiže ich
výpoveď z procesného hľadiska je možná. Z ich výpovedi vyplynulo, že poškodená uviedla, že ju syn

napadol, kopol do chrbta, vyháňal z domu a vyhrážal sa zabitím. To všetko pod vplyvom alkoholu. Čiže
rovnako, ako priebeh popísala svedkyni E. na Obecnom úrade poškodená. Svedkovia U. a W. uviedli,
že sa im poškodená javila unavená, malátna a vystrašená. Svedkyňa E. uviedla, že v poslednej dobe
pôsobila vyrovnaným dojmom, avšak v ten deň na úrade pôsobila tak, že niečo nie je v poriadku, že
sa niečo stalo. Z výpovedi uvedených svedkov súd nadobudol dojem, že pôvodné tvrdenie poškodenej

o napadnutí synom a jeho vyhrážaní je pravdivé, pričom vychádzal najmä z totožného popisu skutku
poškodenou pred rôznymi svedkami a z viditeľných zmien v jej správaní. Súd taktiež nevidí dôvod, aby
poškodená udávala bolesti po synovom napadnutí a absolvovala vyšetrenie vo U. aj vo U. V., keby
to nebola pravda. Do celkového kontextu zapadá aj lekárska správa MUDr. Cseriho, kde je uvedené,
že ju mal kopnúť syn, ako lekárovi uviedla poškodená. Naopak, výpoveď obžalovaného nepôsobí

dôveryhodne. Obžalovaný nevedel vysvetliť rozpory vo výpovediach, keď v prípravnom konaní tvrdil,
že matka prišla sama a pred súdom tvrdil, že ju priviedol on. Svoju obhajobu založil na matkinom
zlom zdravotnom stave, užívaním množstva liekov v kombinácií s alkoholom a psychiatrickej liečby
matky. Obžalovaný priznal, že bol pod vplyvom alkoholu, niečo vypil u brata a potom pil doma. Z
výpovedi svedkov má súd preukázané, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu správa nepredvídateľne

a patrí medzi problémové osoby v obci. V kombinácií s predchádzajúcimi odsúdeniami za totožnú
trestnú činnosť tak existuje vysoká pravdepodobnosť spáchania skutku (nie však istota). Obhajoba
spochybňuje aj závery znaleckého dokazovania. Súd sa stotožňuje s obhajobou, že len na základe
znaleckého posudku a jeho minulosti nemožno vysloviť výrok o vine obžalovaného. Súd podotýka,
že tak nikdy neurobil. Neprikladá znaleckému dokazovaniu z oboru psychológie väčší význam ako v

skutočnosti má. V žiadnom prípade nevypovedá o vine obžalovaného. Znalecký posudok neobsahuje
žiadenexaktnýdôkaz,ktorýbyjednoznačnepreukázalvinuobžalovaného.Tovšakneboloúlohouznalca
pri vypracovaní znaleckého posudku. Pre súd sú podstatné závery znalca, že poškodená nemá sklony
ku konfabulácií a patologickému klamstvu. Znalkyňa pomerne jasne a zrozumiteľne objasnila motiváciu
poškodenej k zmene výpovede. Aj v minulosti bola zvyknutá chodiť sa sťažovať na úrad na bývalého

manžela. Aj teraz chcela, aby sa syn zľakol a prestal jej ubližovať. Nepočítala však s väzbou a trestným
stíhaním, pretože doposiaľ pri jej sťažnostiach k takému riešeniu nedošlo. V neposlednom rade je
badateľný aj materský pud, keď má strach o syna. Nemožno opomenúť, že v tom čase poberal príspevok
a jej dôchodok syn, z čoho mohla prameniť obava, čo s ňou bude. Súd preto výpoveď poškodenej
pred súdom považuje za nepravdivú a účelovú (aj znalkyňa uviedla, že môže účelovo klamať). Súd

nevidídôvodspochybňovaťzáveryznaleckéhodokazovaniazdôvodu,žepohovorsakonalvambulancií
znalca a poškodenú tam priviezla polícia. Podľa znalca ide o štandardný postup, že vyšetrenie sa vykoná
v ambulancií znalca. Výnimkou by mohla byť imobilita. Na výsledky však nemá žiaden vplyv, kde sa
vyšetrenie vykonalo. Keďže v možnostiach poškodenej nebolo dopraviť sa vlastnými možnosťami do
sídla znalca, prevoz zabezpečil policajný zbor. Neexistuje žiadna indícia, že by počas prevozu došlo k

nátlaku. Súd preto takúto námietku hodnotí ako súčasť obhajobnej taktiky na spochybnenie znaleckého
skúmania. Neprikladá jej však žiaden význam.

Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu
nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §

139 ods. 1 písm. d), d), e) a f) Tr. zák. (na chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe, osobe
vyššieho veku a na chorej osobe), ako je uvedené v obžalobe.Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na
zásady individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadol najmä na osobu páchateľa, motív a na možné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Obžalovaný je z miesta trvalého pobytu hodnotený negatívne, z výkonu väzby všeobecne. Z výpisu
evidencie priestupkov je zrejmé, že spáchal 10 priestupkov, najmä proti občianskemu spolunažívaniu,
avšak na niektoré (2 priestupky chodca) súd neprihliadol z dôvodu nízkej závažnosti. Z odpisu registra
trestov súd zistil, že obžalovaný má 11 záznamov prevažne za nebezpečné vyhrážanie a výtržníctvo.

Aj posledné tri odsúdenia sú za prečiny nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný sa ku skutku nepriznal,
riadny život neviedol, preto mu súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhliadol však jednu
priťažujúcu okolnosť, a to, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. Zák.). Obžalovaný sa skutku
dopustil voči matke, ktorá je blízkou osobou. S prihliadnutím na jej zdravotný stav je zrejmé, že ide o
chorú osobu. Vzhľadom k veku aj o osobu vyššieho veku, o čom páchateľ musel vedieť a o odkázanú
osobu (obžalovaný na ňu poberal opatrovné). Konanie obžalovaného je preto kvalifikované podľa § 360

ods. 2 Tr. zák. Základná trestná sadzba podľa cit. ustanovenia zákona je od 6 mesiacov do 3 rokov. Pri
aplikácií jednej priťažujúcej okolnosti dochádza k modifikácií dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 (36 -
6 =30/3= 10 mesiacov). Súd tak mohol uložiť trest vo výmere od 16 mesiacov (6 + 10) do 3 rokov. Súd
poukazuje, že obžalovaný sa v minulosti dopustil obdobnej trestnej činnosti a doterajšie nepodmienečné
tresty naň nemali žiaden výchovný efekt. Žiadalo by sa uložiť prísnejší trest. Na druhej strane, ale súd

nemohol opomenúť vývoj situácie, kedy poškodená matka menila výpoveď a bránila syna. Súd dospel
k záveru, že v súčasnej dobe sa poškodená obžalovaného nebojí, chce aby sa vrátil k nej domov a
staral sa o ňu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému trest v minimálnej
možnej výmere, pričom na uloženie trestu pod dolnú hranicu nevidel dôvod, najmä vzhľadom k minulosti
obžalovaného a jeho postoju k prejednávanej veci. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred

skutkom vo výkone trestu, preto ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný sa opakovane dopustil rovnorodej trestnej činnosti, súd mu v súlade s ustanovením
§ 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 uložil aj ochranný dohľad vo výmere 1 roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský
súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).