Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200353
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8519200353.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
W.. J. U. XXX/XX, XXX XX L. M. a 2/ Y. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX T. proti
žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a 2/
Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 9783/1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642 v konaní o neplatnosť zmlúv
a o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, a to
na byt č. XX, na 2. poschodí, vchod č. XX, v obytnom dome súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
KN C XXX/X a na spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 933/3, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 647 m2 vo výške 6735/173979, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie L. M., vedeného
Okresným úradom, katastrálnym odborom v Starej Ľubovni, a to do rozhodnutia a skončenia vo veci
samej.

II. Súd u k l a d á žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby na nehnuteľnosti, a to na byt č. XX, na 2. poschodí, vchod č. XX, v obytnom dome súpisné
číslo XXX, postaveného na parcele KN C XXX/X a na spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 933/3,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 647 m2 vo výške 6735/173979, zapísaných na LV č. XXXX,

katastrálne územie L. M., vedeného Okresným úradom, katastrálnym odborom v Starej Ľubovni, a to do
rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

III. Súd žalobcom voči žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 11.3.2019 domáhali určenia, že zmluva

o splátkovou úvere č. U XXXXXXX-XX zo dňa 19.12.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v
1. rade dňa 19.12.2013 je neplatná a že je neplatná aj záložná zmluva, ktorým bol úver zabezpečený.
Zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva (prvý výrok), ako aj úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby (druhý výrok) nehnuteľnosti - bytu č. XX na 2. poschodí v obytnom dome č. XX,
súpisné číslo XXX, parcela XXX/X, LV XXXX, pozemky parc. č. XXX/X - 647 m2, podiel 6735/173979,

katastrálne územie L. M., a to do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou
bytu špecifikovaného v petite neodkladného opatrenia, ktorý riadne a trvalo obýva. Dňa 19.12.2013
uzavreli žalobcovia s o žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí úveru č. G súčasne s ktorou bola
žalobkyňa v 1. rade donútená veriteľom uzavrieť záložnú zmluvu dňa 19.12.2013. Úver mali žalobcovia

splácať v mesačných splátkach po 94,40 eur do 20.12.2022. Poplatok za úver bol vo výške 166 eur.
Žalobcovia splácali úver riadne do konca roka 2017, celkovo uhradili žalovanému v 1. rade 4 992,34 eur.Začiatkom roka 2018 sa dostali do finančných problémov. Dňa 25.2.2018 oznámil žalovaný v 1. rade
žalobcom listom Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, kde vyčíslil pohľadávku na 6 114,33
eur. Táto podľa žalobcov nesúhlasí ani do dôvodu, ani do celkovej výšky, pretože za 4 roky z celkovej

doby splácania 9 rokov, pri požičanej sume 8 000 eur a úhradách vo výške 4 992,34 eur z celkovej
istiny ubudlo iba 1 885,67 eur. V úverovej zmluve nebolo osobitne dojednané zosplatnenie. Následne
listom zo dňa 5.11.2018 oznámil žalovaný v 1. rade žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Na dožiadanie žalobcov im MS SR odbor Ochrany spotrebiteľa oznámilo,
že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ako napr. poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa,

že sa oboznámil s VOP, podmienka, že sa zmluva riadi Obchodným zákonníkom, poistenia, poradie
úhrad jednotlivých záväzkov s odvolaním sa na rozsudok OS P. Bystrica sp. zn. 3C/218/2014. Listom
zo dňa 7.12.2018 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom, že dňa 15.1.2019 bude vykonaná ohliadka
nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku na účely dobrovoľnej dražby. Následne bol
doručený znalecký posudok Ing. Jána Greguša č. 24/2019 zo dňa 14.2.2016, cenu v ktorom považovali
za podhodnotenú, preto voči nemu podali námietky. Listom zo dňa 18.2.2019 žalovaný v 2. rade

oznámil žalobcom, že dňa 2.4.2019 o 13.30 hod. v Prešove bude vykonané 1. kolo dobrovoľnej dražby.
Žalobcovia majú obavu, že nehnuteľnosť žalovaní predajú skôr, ako o neplatnosti úverovej zmluvy a
záložnej rozhodne súd. Zároveň žalobcovia upozornili na skutočnosť, že výška vypočítanej pohľadávky
je v pomere k cene nehnuteľností len 9,45 %, preto pokladajú postup veriteľa za hrubo porušujúci
dobré mravy. Žalobcovia nikdy nesúhlasili s dobrovoľnou dražbou. Poukázali na rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/254/2014, z ktorého citovali a ďalej uviedli množstvo spisových
značiek rôznych slovenských súdov, ktoré v rovnakej veci vydali neodkladné opatrenie. Keďže nemajú
inú zákonnú ochranu, požiadali súd o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania neodkladným
opatrením.

3. Žalobu vo veci samej žalobcovia vo svojom obsahovo rozsiahlom odôvodnení odôvodnili nekalým
konaním a konaním v rozpore s dobrými žalovaného v 1. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy a záložnej
zmluvy a neprijateľnými podmienkami zmluvy o úvere, pričom poukázali a citovali z mnohých rozhodnutí
slovenských a českých súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Poukázali na to, že od banky sa
namiesto ústretovosti pri preklenutí ich ťažkej situácie dočkali akurát vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale
voči spotrebiteľom aj v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi. Záložné právo má byť
prostriedkom uspokojenia pohľadávky „ultima ratio“. Banka nerešpektovala nič, žiadnu primeranosť vo
svojom postupe, neponúkla reštrukturalizáciu. Postup, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým
mravom, nemôže ponímať súdnu ochranu. Nie je im zrejmé, prečo sa banka nesnažila uplatniť si

svoje právo prostredníctvom exekúcie. Zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a v
rozporesosmernicouRady93/13/EHS,atovypracovaťzmluvujednoduchourečouaposkytnúťodbornú
pomoc. Zmluva je formulárová, typová, žalobcovia ju nemohli meniť. Splátka v zmluve je uvedená jednou
sumou, nie je rozpísaná na istinu, úrok a poplatky. Zaslaním oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
banka použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj „OZ“). Už pri uzatváraní zmluvy banka konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky,
a to podľa § 53 ods. 4 písm. i), l), o) OZ. Takisto žalobcovia poukázali na to, že podľa § 53 ods. 7
OZ je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva neprípustné. Žalovaný v 1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a
v rozpore so zákonom. Žalovaný v 1. rade neskúmal ani bonitu žalobcov, čím zanedbal svoju povinnosť

odbornej starostlivosti, čo je nekalá praktika podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Množstvo
neprijateľných podmienok je nastavených tak, že v prípade omeškania so splácaním sú žalobcovia
v nevýhodnejšom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v ich neprospech. Za neprijateľnú podmienku považovali žalobcovia
ďalej poplatok za poskytnutie úveru. Pri takomto veľkom počte neprijateľných podmienok nemôže obstáť

ani zmluva o úvere ako celok. Navrhli preto aplikovať § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade so
smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Ďalej rozobrali žalobcovia účinky absolútnej neplatnosti
právnych úkonov, ktorá pôsobí od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolá a
poukázali na kogentnosť čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS. Namietli tiež, že banka konala v rozpore

so zákonom o ochrane osobných údajov. Poukázali tiež na nemožnosť žiadať poplatky alebo úrok,
ktorý nebol dohodnutý v zmluve vzhľadom na § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
zákonoch a na možnosť domáhať sa ochrany ako spotrebitelia v zmysle 3 ods. 5 zák. č. 250/2017
Z.z. Ďalej citovali z množstva rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorými poukazovali jednakna povinnosť členských štátov dosiahnuť výsledok sledovaný smernicou a súdov členských štátov
vykladať vnútroštátne právo v súlade s tou ktorou smernicou, ako aj na povinnosť vnútroštátnych súdov
ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Žalovaný v 1. rade nastavil podmienky úveru tak, že

žalobcovianemohlizískaťinýúver,atotým,žeichzapísalnazoznamdlžníkov.Žalobcoviatiežpoukázali
aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.ÚS. 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods.
2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že dražba bola možná bez priznania pohľadávky
súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom. Zároveň vyjadrili polemiku so súladnosťou
výkonu dobrovoľnej dražby s ústavným princípom primeranosti a poukázali na vyjadrenie Európskej

komisie zo dňa 6.2.2013 vo veci C 482/12 Macinský, Macinská vs. FINANCREAL s.r.o. Namietli tiež, že
veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. V prípade výkonu dražby by došlo k
neprimeranémuzásahudoprávanaobydlie,čímbydošlokporušeniučl.8Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí I. ÚS 13/2000 potvrdil, že akýkoľvek zásah
do obydlia je potrebné skúmať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých
okolností právo dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Vzhľadom na to, že žalovaný v

1. rade môže vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva,
a teda hrozí reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou, žiadali súd rýchlo zasiahnuť a
upraviť dočasne pomery účastníkov konania. Zároveň poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
sp. zn. 16Co/100/2013 zo dňa 25.7.2013 ohľadne naliehavého právneho záujmu, na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/07 ohľadne princípu právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom

je predvídateľnosť práva a požiadavka, aby na rovnakú otázku bola daná rovnaká odpoveď a dali do
pozornosti aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012.

4. K návrhu žalobcovia doložili listinné dôkazy, a to listinu označenú ako Námietka proti ohodnoteniu
dražby a žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku zo dňa 8.3.2019, potvrdenie Mesta Stará

Ľubovňa zo dňa 25.2.2019, zmluvu o poskytnutí úveru „Q.“ č. U XXXXXXX-XX zo dňa 19.12.2013,
informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky VÚB, a.s. pre
poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu „Q.“ účinné od 1.7.2013, Informácie o finančnom
sprostredkovaní, listinu označenú ako Sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2019, list vlastníctva č.

XXXX v k.ú. L. M., oznámenie o dražbe zo dňa 18.2.2019, listinu podpísanú žalobcami označenú ako
„Môj nesúhlas“ objednávku na vykonanie práce v rámci výkonu funkcie znalca zo dňa 7.12.2018, zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 17.12.2013 a znalecký posudok Ing. Jána Greguša
č. 24/2019.

5. Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2019 predložila žalobkyňa v 1. rade doklady o úhradách dlžných
splátokdotohtodňa,pretopodľanejniejedôvodvykonaťdobrovoľnúdražbu.Nakoľkosaunichfinančná
situácia zlepšila, rozhodli sa uhrádzať aj dve splátky mesačne. K svojmu podaniu predložil výpisy z účtu
o úhradách od januára 2019 do marca 2019, kedy navrhovatelia uhradili od 3.1.2019 do 13.3.2019 13
splátok po 94,40 eur a výpis z úverového účtu k hypopôžičke U XXXXXXX-XX.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

17. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať pred
začatím konania, po začatí konania alebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho
nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov strán konania a druhým je
zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia ako prostriedku

rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetkyokolnosti,ktorésúpotrebnéprevykonaniemeritórnehorozhodnutiaaneodkladnéopatreniemôže
nariadiť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov nie je potrebné pri rozhodovaní o nariadení neodkladného

opatrenia dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania, a to vzhľadom na charakter
neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť na rýchlu a účinnú úpravu pomerov strán sporu. Dokazovanie
má v takomto konaní povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom samozrejme posudzuje i samotný obsah a podstatu tvrdení uvedených v návrhu

a k nemu pripojené dôkazy a listiny. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie
najvýznamnejších skutočností, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Podmienkou vydania
neodkladného opatrenia je teda 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného

neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby
svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých
súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Jeho návrh teda musí obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie preto nemožno vydať

iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku
vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci
samej je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

20. Súd na základe doložených listín mal preukázané skutkové tvrdenia žalobcov týkajúce sa zmluvných
vzťahov medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, teda že uzavreli zmluvu o úvere a záložnú zmluva na
zabezpečenie pohľadávky z úveru, ohľadne vzniku záložného práva na byte vo vlastníctve žalobkyne v1. rade v prospech žalovaného v 1. rade, ako aj začatie výkonu záložného práva zo strany žalovaného
v 1. rade tak, ako to popísali v návrhu.

21. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že súd pri osvedčení nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a pri skúmaní potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
nevychádzal iba z petitu žaloby, ale z kontextu a okolností celého prípadu. Žalobcovia totiž vo veci
samej zvolili petit žaloby ako určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku,
ďalej aj „CSP“). Uvedený druh žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou

CSP od 1.7.2016. V zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu CSP vyplýva, že žalobu o určenie
právnej skutočnosti chcel predkladateľ zákona pripustiť len v prípadoch, kedy je v osobitnom zákone
výslovne upravené, že určitá osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou na
súde, čomu zodpovedajú aj názory v najnovšej odbornej literatúre k CSP (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 505 s.), pričom sa predbežne javí, že v danej veci takéto oprávnenie pre

žalobcov nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalobcovia takisto návrh na neodkladné opatrenie,
ako aj žalobu vo veci samej, v podstate odôvodnili neprijateľnými podmienkami najmä v zmluve o úvere,
ktorých množstvo spôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere a nekalými praktikami žalovaného v 1.
rade pri uzatváraní zmluvy o úvere. Väčšina ich tvrdení však ostala vo všeobecnej rovine tvrdení a
odkazovnazákonnéustanoveniaarozhodnutiarôznychsúdovbezbližšejšpecifikácie,akotietotvrdenia

dopadajú na konkrétny prípad. Svojou argumentáciou sa snažili žalobcovia navodiť dojem množstva
neprijateľných podmienok najmä v zmluve o úvere, ale prvotným oboznámením sa so zmluvou o
úvere (v rozsahu potrebnom pre osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana) súd nezistil, že by väčšina podmienok, ktoré žalobcovia považujú za neprijateľné,
skutočne napĺňali zákonné znaky neprijateľných podmienok, resp. že by zmluva o úvere mala obsahovať

také množstvo a tak závažných podmienok, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť celej zmluvy o úvere.
Vo vzťahu k záložnej zmluve žalobcovia predložili iba tvrdenia o donútení k jej uzavretiu bez uvedenia
ďalších konkrétnych skutkových tvrdení, prečo by mala byť neplatná. Ak by teda súd posudzoval
osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana čisto podľa petitu žaloby vo veci
samej (v spojení s preukázaním vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania

vo veci samej), bolo by možné konštatovať, že tvrdenia žalobcov neosvedčujú úplne presvedčivo tieto
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že žalobu vo veci samej žalobcovia môžu so súhlasom
súdu meniť, pričom niektoré z tvrdení žalobcov po ich preukázaní by boli spôsobilé privodiť obdobné

následky ako neplatnosť zmluvy. Ďalej je nepochybné, že žalovaný v 1. rade začal výkon záložného
práva, a to dobrovoľnou dražbou na byt vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, v ktorom menovaná žije a
v ktorom má trvalý pobyt. Ide teda o byt zabezpečujúci významné sociálne potreby žalobkyne v 1. rade
a jej rodiny, resp. osôb s ňou žijúcich. Súd sa plne stotožňuje s názormi Súdneho dvora Európskej únie
o povinnosti súdov vykonávať kontrolu neprijateľných podmienok z úradnej povinnosti (čo samozrejme

bude predmetom ďalšieho konania vo veci a dokazovania), ako aj s názormi o tom, že akýkoľvek zásah
do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolnosti
možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde (aj keď právo na obydlie, podobne ako
vlastnícke právo samozrejme nie sú absolútne a neobmedzené).

23. Súd mal predloženými dokladmi preukázané, že cena bytu so spoluvlastníckym podielom na
pozemku, na ktorom stojí obytný dom, bola znalcom odhadnutá na 64 700 eur. Ak by pohľadávka
žalovaného v 1. rade bola skutočne vo výške 6 114,33 eur (pričom po posledných úhradách žalobcov
je zrejme ešte nižšia), hodnota pohľadávky by sa pohybovala na úrovni menej ako 10 % ceny
nehnuteľnosti. Je nepochybné, že pri dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom

záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za
dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate
obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v
takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Dobrovoľná dražba je inštitútom upraveným
zákonom, ktorý slúži na predaj zálohu a tým napĺňa tzv. uhradzovaciu funkciu zálohu. Ak teda dlžník svoj

dlhriadneneplní,jeprávomveriteľauspokojiťsazozálohu,atoajcestoudobrovoľnejdražbyzasplnenia
zákonom vymedzených podmienok. Na druhej strane nemožno ani pri výkone tohto práva veriteľa
prehliadnuť § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmiebyť v rozpore s dobrými mravmi. Súd súhlasí s názorom žalobcov, že predaj nehnuteľnosti, zvlášť ak
plní významnú sociálnu funkciu pre vlastníka, akou je obydlie, by mala byť poslednou možnosťou, ako
vymôcť dlh.

24. Pri výške dlhu žalobcom (aj keby existoval vo výške uplatňovanej žalovaným v 1. rade) a jeho
pomere k cene predávanej nehnuteľnosti sa predaj bytu slúžiaceho na bývanie fyzickej osoby a jej
rodiny, bez predchádzajúcej snahy veriteľa domôcť sa zaplatenia dlhu iným, miernejším spôsobom, javí
za súčasného stavu konania ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ako konštatoval Ústavný

súd v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014 „zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj
súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene)
nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní
si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho
Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete:
http://www.ris.bka.gv.at). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa

neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to
obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka,
všaknemôžebyťnadradenýzáujmudlžníkavoväčšejmiere,akotojevprípadeprávnejúpravyexekúcie
(m. m. II. ÚS 261/2013).“ Aj keď následky nesprávneho postupu pri dobrovoľnej dražbe by mali byť v
zásade odstraňované predovšetkým žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá môže byť

podaná aj v spojení s neodkladným opatrením vydaným v súvislosti s konaním o neplatnosti dražby,
nemožno v zmysle názoru Ústavného súdu SR z citovaného rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo
dňa 24.9.2014 (podľa ktorého „podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah
prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o
neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná

obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla
2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánomverejnejmoci)“vylúčiťanipreventívnu
kontrolu napr. neodkladným opatrením ako v tomto prípade, najmä ak nepomer výšky pohľadávky a
predmetu dražby nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky neprimerane nad záujmy

dlžníka na zachovaní jeho obydlia. Navyše z výpisu z účtu predloženého žalobcami je zrejmé, že
žalobcovia vykonali od začiatku roka 2019 v priebehu vyše dvoch mesiacov 13 úhrad po 94,40 eur, čím
prejavili snahu vyrovnať dlh čím skôr (aj keď táto snaha bola zrejme motivovaná najmä možnosťou straty
strechy nad hlavou a žalobcovia mali od zosplatnenia úveru do začatia dobrovoľnej dražby dosť veľký
časový priestor na jednanie so žalovaným v 1. rade na prípadné splácanie dlhu, je nesporné, že ak by

žalobcovia pokračovali v splácaní minimálne vo výške 2 splátok mesačne, dlžnú sumu bez príslušenstva
by uhradili do cca 2,5 roka, čo pre žalovaného v 1. rade, ktorý je bankou, nemôže spôsobiť závažnejšie
komplikácie v jeho podnikaní).

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

26. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s
§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovia ako úspešná strana v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia by mali nárok na náhradu trov tohto konania, ale zo spisu nevyplýva,
že by im nejaké trovy vznikli, preto im súd voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).