Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206484
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3115206484.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou v spore žalobkyne P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - O., N.
XXX/X, t. č. bytom S., E. XX, proti žalovanému F. I. X., s.r.o. so sídlom W., F. XX, G.: XX XXX XXX,
zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa najprv podaným návrhom zo dňa 27.3.2015 domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým žiadala o vydanie zákazu zrážok zo mzdy vo výške XX,XX Eur, čo odôvodňovala
rozporom podmienok s dobrými mravmi, zákonom a pod. Uznesením Okresného súdu Trenčín

zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bolo žalovanému nariadené zdržať sa uplatnenia práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške XX,XX
Eur mesačne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane jej dodatkov. Súčasne bolo žalobkyni uložené,
aby v stanovenej lehote podala návrh na začatie konania vo veci samej (žalobu).

2. Následne žalobkyňa v stanovenej lehote podala žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil Dodatok
k zmluve o zrážkach zo mzdy ako neplatný. Žalobkyňa v jej prvom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia uviedla, že dňa 12.5.2010 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX vo výške
X.XXX,-Eur s mesačnými splátkami XX,XX Eur na dobu 51 mesiacov, čo je celková suma X.XXX,XX
Eur. Uviedla, že do podania jej návrhu na predbežné opatrenie žalovanému vyplatila sumu X.XXX,XX
Eur. V 01/2015 žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi príkaz na zrážky zo mzdy vo výške XX,XX Eur
mesačne a žalovaný ešte žiadať vyplatiť sumu X.XXX,XX Eur, čo by znamenalo, že celková suma, ktorú

chce žalovaný vyplatiť je X.XXX,XX Eur. Žalobkyňa ešte uviedla, že ona sa v roku 2012 dostala do
veľmi zlej finančnej situácie, pretože jej manžel bol gambler a ona sa musela s vtedy maloletou dcérou
presťahovať do podnájmu, s manželom sa rozviedla a ten jej väčšinou neplatil ani výživné na dcéru a ona
s dcérou žili iba z jej platu XXX,-Eur a snažila sa aj privyrábať si. Snažila sa splácať aspoň nejakú sumu,
ale nevychádzalo jej to. V podanej žalobe už upresnila, že do podania žaloby vyplatila žalovanému
už X.XXX,-Eur, t.j. XXXX,XX Eur vyplatila sama a dve zrážky zo mzdy po XX,XX Eur a ešte od nej

žiadali vyplatiť X.XXX,XX Eur, čo by bolo spolu X.XXX,XX Eur + úroky. Žalobkyňa má za to, že obchodné
podmienky žalovaného sú v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, z čoho aj vyplýva bezdôvodné
obohatenie žalovaného. Poukázala na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, neprimerane vysokúvýšku úrokovej sadzby, ktorá sa prieči dobrým mravom, neprimerane vysokú úroky, poplatky, úroky z
omeškania.Vprípade,žebysúdrozhodoloponechanívykonávaniazrážok,chcelaznížiťsplátkynaXX,-
Eur mesačne. Dodatok k zmluve o zrážkach zo mzdy žiadala určiť za neplatný aj z dôvodu, že žalovaný

by si v zmysle znenia dohody mohol sám určovať výšku dlžnej sumy, čo by ona nemohla ovplyvniť a
bez kontroly súdu, pretože ako už uviedla, vyplatila mu X.XXX,-Eur a ešte od nej chcel sumu X.XXX,XX
Eur. Také znenie dohody považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a porušenie práv spotrebiteľa.
Ďalej uviedla, že bez dohody o zrážkach sa zmluva o úvere nedá ani podpísať, je písaná úplne malým
ťažko čitateľným písmom. Žalobkyňa doplnila, že podobný spor už so žalovaným na tunajšom súde

absolvovala, kde žalovaný tiež žiadal zrážky zo mzdy z inej zmluvy. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla,
že ona si nepamätá, že by podpisovala niečo k tým zrážkam zo mzdy. Uviedla, že podpisovala zmluvu o
tom úvere, na ktorej druhej strane bolo veľa textu a ona to všetko nečítala. Nepamätá si, že by ju niekto
upozorňoval na možnosť zrážok zo mzdy a predtým ani nemala čas na preštudovanie predmetných
listín. Vtedy prišla do pobočky žalovaného a tam to podpísala, predtým k tomu nemala doma žiadne
podklady. Zobrala si úver X.XXX,-Eur a na ten už vyplatila X.XXX,-Eur vrátane tých dvoch zrážok zo

mzdy. Žalobkyňa uviedla, že ona tú Dohodu o zrážkach zo mzdy ani nemá k dispozícii, o nej ani nevedela
a dozvedela sa o nej až od ich účtovníčky, keď jej vtedy začali robiť tie zrážky zo mzdy.

3. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z dôvodu hospodárnosti konania,
svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Doručili súdu písomné

vyjadrenia. Žalovaný ešte vo svojom odvolaní voči nariadenému predbežnému opatreniu okrem iného
uviedol, že tento inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia
záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a
úrokov. Je to rovnocenný spôsob splácania dlhu a na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím
súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto

prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že nesúhlasí
s podanou žalobou a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu
trov konania. Žalovaný popiera procesnú prípustnosť podanej žaloby a po vecnej stránke ju považuje
za nedôvodnú. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa tvrdí, že dodatok k zrážkam zo mzdy by mal súd
určiť za neplatný z dôvodu neprimerane vysokých úrokov z omeškania. Ale v zmluve o revolvingovom

úvere sa neuvádza žiadna hodnota sadzby úroku z omeškania, čiže sa spravuje právnymi predpismi,
tvrdenie žalobcu je preto nedôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne by neobstálo, ani
pokiaľ by sa malo týkať obchodných (odplatných) úrokov, pretože v čase uzavretia zmluvy bola výška
úroku za spotrebiteľský úver osobitne regulovaná § 3 ods.10 a 11 z.č.258/2001 Z.z. a v tom čase bola
maximálna výška odplaty za rovnaký úver stanovená na hodnotu XX,XX %, pričom výška odplaty za

poskytnutý úver bola nižšia a teda je v súlade s ust.§ 3 ods.10 a 11 z.č.258/2001 Z.z. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že on si voči žalobkyni neuplatňuje žiadny nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy a
súčasne uviedol, že aj do budúcna sa takéhoto nároku vzdáva.

4. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný, pričom neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil a súhlasil, aby súd vykonal
pojednávanie v ich neprítomnosti. Žalobkyňa sa zúčastnila pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil návrh na predbežné opatrenie z č.l.

1., žiadosť o vykonávanie zrážok, Zmluva o revolvingovom úvere, výplatnú pásku za XX/XXXX, výpis
OR, predbežné opatrenie z č.l. XX., odvolanie žalovaného voči predbežnému opatreniu, vyjadrenie
žalobkyne a žalobu z č.l. XX., oznámenie o zosplatnení, žiadosť o vykonanie zrážok, bankové doklady
o vklade, Zmluvu o revolvingovom úvere, uznesenie odvolacieho súdu z č.l. XX., žalobný návrh z č.l.
XX., výplatné pásky, uznesenie z č.l. XX., odvolanie z č.l. XX., rozhodnutie odvolacieho súdu z č.l. XX.,

zápisnicu z výsluchu z č.l. XX., Žiadosť o vykonanie zrážok, Dohodu o zrážkach zo mzdy, vyjadrenie
žalovaného z č.l. XX a XX až XX.

6. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX požiadala žalovaného o poskytnutie úveru

(úverového limitu) v sume X.XXX,-Eur, so splatnosťou 48 splátok k XX-temu dňu v mesiaci s mesačnými
splátkami po XX,XX Eur a s nasledovnými podmienkami: zmluvná odmena (predstavujúca celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom): X.XXX,XX Eur, predpokladaná RPMN za
úver: XX,XX %, ročná úroková sadzba úveru : XX,XX %, priemerná RPMN za úver: XX,XX%, poskytnutá čiastka revolvingu: XXX,XX Eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu X.XXX,XX
Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: XX,XX %, ročná úroková sadzba revolvingu:
XX,XX %. Žalovaný zmluvu o úvere podpísal dňa XX.X.XXXX.

7. Podaním zo dňa 16.2.2015, doručeným zamestnávateľovi žalobkyne dňa 20.2.20215, požiadala
spoločnosť Y. s.r.o. v mene veriteľa (žalovaného), na základe plnej moci, o vykonávanie zrážok zo mzdy
dlžníka (žalobkyne), s ktorým dlžník uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou dohodou sa dlžník
zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere/

pôžičky č.XXXXXXXXXX s tým, že veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v
celkovej výške X.XXX,XX k 16.2.2015 vykonávaním zrážok zo mzdy a výška pôvodnej mesačnej platby
je XX,XX Eur.

8. Z výplatných pások žalobkyne vyplynulo, že za mesiace 02/2015 a 03/2015 jej zamestnávateľ vykonal
zrážky zo mzdy po XX,XX Eur v každom uvedenom mesiaci.

9. Z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súdu doručil zamestnávateľ žalobkyne, vyplynulo, že dňa
12.5.2010 podpísala žalobkyňa ako dlžník Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č.XXXXXXXXXX a žalovaný ju podpísal dňa 17.5.2010. Z čl. I predmetnej dohody vyplynulo, že
Spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť

poskytne Dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške X.XXX,-Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k zmluve má
dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingu. Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečené touto Dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/

ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej
prípadných dodatkov (ďalej len Pohľadávky). Podľa článku II uvedenej Dohody, strany dojednávajú, v
zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl.I tejto

dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp.
platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech
Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich
na určený bankový účet vo výške XX,XX Eur mesačne. Strany súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v

ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom

súhlasí. Podľa článku III. Dohody, Strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy Dlžníka budú vykonávané
zamestnávateľom Dlžníka do doby, než Spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej
Pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ona mala záujem o úver, ale o Dohode o zrážkach zo mzdy

ani nevedela a dozvedela sa o nej až od ich účtovníčky, keď jej začali robiť tie zrážky zo mzdy. Žalobkyňa
tú dohodu o zrážkach zo mzdy ani nemá k dispozícii. Uviedla, že ona si nepamätá, že by podpisovala
aj niečo ku zrážkam. Uviedla, že podpisovala zmluvu o tom úvere a priznala, že na druhej strane bolo
veľa textu, a že to všetko nečítala. Ani si nepamätá, že by ju niekto upozorňoval o možnosti zrážok zo
mzdy a pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani nemala čas na preštudovanie predmetných

listín. Len prišla k žalovanému do pobočky a tam to podpísala, ani predtým doma nemala k tomu žiadne
podklady. Poukázala na to, že ona si zobrala ten úver X.XXX,-Eur a na ten úver už vyplatila X.XXX,-Eur,
čo bolo vrátane tých dvoch zrážok. Uviedla, že keď prišla k jej zamestnávateľovi žiadosť o zrážky zo
mzdy, už vtedy mala vyplatenú sumu X.XXX,-Eur, pričom žalovaný ešte žiadal od nej zaplatenie ďalších
X.XXX,-Eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

14. Podľa § 53 ods.4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

15. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

18. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 3 ods.3 a 5 veta prvá z.č.250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1) .Protiporušeniuprávapovinnostíustanovenýchzákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

20. Podľa § 4 ods.2 písm. c/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie c) používať
nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.22. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.5.2010 č.
XXXXXXXXXX je neplatná, s tým, že z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že má slúžiť na

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy o úvere.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je
upravená v ust. § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného
ako veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne vrátiť

veriteľovi istinu úveru spolu s dojednanou odplatou. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná
o tzv. absolútny obchod nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa
obsahzmluvyaformulárovýchzmluvnýchpodmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemohla
ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vzorový text zmlúv používal vo viacerých
prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalobkyni poskytol úver žalovaný v rámci jeho

podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej
označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou
trvalého pobytu, a z toho, že peňažné prostriedky z úveru použila podľa jej vyjadrenia do domácnosti.
Táto zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol

podnikateľom, sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na
právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to s poukazom na ustanovenie §
52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.4.2015.
Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný

poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a
ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. chápať
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Teda je jednoznačné, že v danej veci sa

jedná o spor v spotrebiteľskej veci.

24. V danej veci sa súd nestotožnil s názorom žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby a
mal za to, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je procesne prípustná. Zo
samotného zákonného ustanovenia ( § 3 ods.5 z.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva,

že proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže
spotrebiteľ proti porušovateľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Podľa názoru súdu, len
deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže žalobkyňa následne argumentovať vo
vzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určovanieneplatnostitakejtodohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá, pokiaľ je neprijateľná, je v zmysle § 53 ods.5 OZ neplatná. Keďže v zmysle
§ 11 ods.4 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd vyhodnotil, že v danom prípade naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP už nie je potrebné preukazovať, keďže

vyplýva možnosť podania danej žaloby z vyššie uvedeného osobitného predpisu. Tento výklad je v
súlade aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok NS SR zo dňa 18.11.2015 sp.zn. R./XXX/XXXX). Rovnaký
právny názor o procesnej prípustnosti žaloby v obdobnej veci zaujal aj Krajský súd v Trenčíne (napr.
sp.zn. XXCo/XX/XXXX), ktorý v obdobnej veci konštatoval, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok procesné

prípustným spôsobom žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, a že správne posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu bolo nutné vykladať síce podľa § 137 písm. c/ CSP, ale v úzkej nadväznosti na zákonné
právo spotrebiteľa podľa § 3 ods.3 a § 5a ods.1 písm. a/ z.č. 250/2007 Z.z. pri porušení povinnosti podľa
§ 4 ods.2 písm. c/ tohto zákona. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Žalobkyňa v
nespornom postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách v zmysle citovaného ustanovenia, z čoho vyplýva jej naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Teda spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a proti porušiteľovi má právo
sa na súde domáhať ochrany svojho práva. Túto ochranu spotrebiteľ docieli práve podaním žaloby, na

základe ktorej súd určí zmluvnú podmienku, resp. právny úkon z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú.
Iba vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže žalobkyňa následne argumentovať vo
vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, ktoré jej v zmysle jeho
povinnosti zrážal na základe predloženej žiadosti žalovaného až do nariadenia predbežného opatrenia
uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.4.2015 č.k. XXC/XX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.6.2015 č.k XXCo/XXX/XXXX-XX. Skutočnosť, že
žalovaný poukázal na to, že on si voči žalobkyni neuplatňuje žiadny nárok na vykonávanie zrážok
zo mzdy a súčasne uvádza, že aj do budúcna sa takéhoto nároku vzdáva, je irelevantná, pretože to
nespravil dobrovoľne a prestal si ich uplatňovať až po nariadení predbežného opatrenia, ktorým mu bolo
uložené zdržať sa uplatnenia práva na zrážky zo mzdy žalobkyne. Účinky nariadeného predbežného
(neodkladného) opatrenia sú len dočasné. Bez požadovaného určenia neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy je postavenie žalobkyne neisté, je ohrozená v majetkovej sfére, keď mzda predstavuje zdroj jej
príjmu. Žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo, aby jej právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z týchto dôvodov súdy
ustálili prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. (napr. rozsudky KS TN sp.
zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, XXCo/XX/XXXX

zo dňa X.X.XXXX).

25. Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje aj ochranu

spotrebiteľa podľa článku 6 za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. Uvedená smernica vychádza tiež z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah

(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.6.2000 C-240/98-C-244/98).

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožnil obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä aj existuje nebezpečenstvo, že sa v procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Pritom ide

aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si tak veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa. Takýto právny názor zastáva napr. aj Krajský súd v Trenčíne, viď rozsudok KS
TN zo dňa X.X.XXXX č.k.XXCo/XX/XXXX. Súd poukazuje na to, že ak by vnútroštátne právo umožnilo
obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie

účinku a hlavnej myšlienky Smernice 93/13/EHS.

27. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohoda o
zrážkach zo mzdy zákonom nebola zakázaná, ale v zmysle § 551 ods.1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka bola povolená dohoda medzi dlžníkom a veriteľom o zrážkach zo mzdy, ktorá má slúžiť na

zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi. Hoci má dohoda o zrážkach zo mzdy základ
v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, nič nebráni súdu vyhlásiť ju za neplatnú, ak bola
uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom a ak súd zistí nekalú povahu tejto podmienky, resp.
jej rozpor so zákonom s prihliadnutím aj na okolnosti jej uzatvorenia. V danom prípade Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorená podľa § 551 OZ, hoci bola uzavretá na samostatnom

tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi, má formulárový charakter. Občiansky zákonník v § 53 ods.2
OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými sa spotrebiteľ nemal
možnosť vopred oboznámiť pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda o zrážkachzo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán
a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle
žalobkynekuzavretejzmluveoúvere(ouzavretiektorejmalazáujem),zahrnulbezďalšiehoautomatické

uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Obsah tlačiva nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Uvedené
zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým
zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy formulárovo pripravená žalovaným
nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na nútenej subjektívnej predstave veriteľa

o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu
a výšku dlhu, si celkovú výšku dlhu diktuje veriteľ sám. Systém ochrany spotrebiteľov zavedený
smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Zabezpečovací prostriedok

dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-XXX/XX X.). Možnosť
súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto
smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, I., C-XXX/XX, Zb. s. I-10875, bod 32,
a P. I., už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo
obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie
Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku a o nerešpektovanie Smernice. V danom prípade mal súd

z listín preukázané, že podmienkou uzavretia zmluvy o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa, ktorá mala záujem o poskytnutie úveru, pre to, aby ho získala, musela podpísať zmluvu
o úvere aj vrátane tohto vopred pripraveného formulárového znenia dohody o zrážkach zo mzdy, o
ktorom naviac ani nebola osobitne informovaná. Všetky tieto listiny, ich ustanovenia, vopred pripravil
žalovaný.Zvýsluchužalobkynevyplýva,žeouzavretídohodyozrážkachzomzdypredtýmaninevedela,

nebola na to ani upozornená a o uvedenej dohode sa dozvedela až od jej zamestnávateľa, keď jej začal
vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný
úkon (dohodu o zrážkach zo mzdy) než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Je potom
bez právneho významu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase jej uzavretia zákonom zakázaná,
ako uvádzal žalovaný. Súd teda zohľadnil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárová

žalovaným vopred pripravená dohoda, do ktorej boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy
a spolu so zmluvou o úvere jej bola daná na podpis, dokonca bez osobitného upozornenia a žalobkyňa
nemohla obsah dohody ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Podpisom dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená podrobiť
sa vykonávania zrážok z jej mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.

Výšku peňažného plnenia určí jednostranne veriteľ zo zmluvy a po predložení žiadosti o vykonávanie
zrážok zamestnávateľovi dlžníka zo zmluvy, je tento v zmysle zákona povinný zrážky vykonávať až do
výšky plnenia určeného veriteľom zo zmluvy.

28. Preto je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech

žalobkyne ako spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keď žalobkyňa v čase vzniku úverovej
zmluvy bola nútená uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom naviac, ako žalobkyňa uviedla,
o uzavretí tejto dohody nemala predtým ani vedomosť a dozvedela sa to až, keď jej zamestnávateľ
začal vykonávať zrážky zo mzdy. Posilnenie ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch podporil
zákonodarca zavedením nového ustanovenia § 5a ods.1 z.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúcej alebo inej osoby, ibaže by táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Takétoskutočnosti však v konaní neboli preukázané a žalobkyňa ani nevedela, že takú dohodu podpísala.
Je teda zrejmé, že zákonodarca považoval také konanie veriteľa, predloženie formulárovej dohody
o zrážkach zo mzdy na podpis spotrebiteľovi ako podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru

za nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže mal potrebu to potom dokonca upraviť
osobitnouzákonnouúpravouajasnevymedziťakoneprípustné. Spoukazomnavšetkyuvedenédôvody
súd uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a je podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je absolútna. Z týchto dôvodov už boli

opakovane súdmi vyhodnotené dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné (napr. rozsudky Krajského súdu
vTrenčínesp.zn.XCoXXX/XXXXzodňaXX.X.XXXX,sp.zn.XXCoX/XXXXzodňaXX.X.XXXX,XXCo/
XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX).

29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd žalobe vyhovel a určil

Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, sa už súd nevyjadroval k vyjadreniu žalovaného týkajúcemu
sa výšky odplaty, úrokov a pod., nakoľko tieto jeho vyjadrenia boli vo vzťahu k záveru súdu právne
irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie v danej veci.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto by za použitia zásady úspechu vznikol
žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP nárok voči žalovanému na náhradu trov konania. Keďže však

žalobkyni v konaní nevznikli žiadne trovy, súd jej žiadne trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).