Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200946
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312200946.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: JURO s.r.o.,
Stummerova 1276, Topoľčany 955 01, IČO: 36 800 830, zastúpený: JUDr. Vladimír Varga, advokát,
Námestie Ľ. Štúra 1738, Topolčany 955 01, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a. s., Nobelova
34, Bratislava 831 02, IČO: 44 174 764, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokáti Heinrich s.r.o.,

Skautská 12, Nitra 949 01, IČO: 36 865 966, o zaplatenie príslušenstva z istiny 1.969,80 eur a o
vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 1.969,80 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 29Cb/48/2012-258 zo dňa 18.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 29Cb/48/2012-258 zo dňa
18.01.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,50%
p.a. úrok z omeškania zo sumy 1.969,80 eur od 29.09.2011 do 17.08.2012 a nahradiť mu trovy konania
vo výške 118,-- eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 2.177,22
eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie istiny vo výške 1.969,80 eur, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo, spočívajúce v
betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves. Za vykonané práce vystavil navrhovateľ faktúru č. 2011030
splatnú 28.09.2011 vo výške 1.969,80 eur. Odporca žalovanú istinu uhradil dňa 17.08.2012. Uznesením
súdu č.k. 29Cb/48/2012-202 zo dňa 12.03.2014 súd konanie v súlade s § 96 O.s.p. zastavil. Navrhovateľ
požadoval zaplatiť príslušenstvo k pohľadávke.

3. V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľ vykonal dohodnuté
dielo, či zo strany odporcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, či odporcovi vznikol nárok na započítanie,
nárok na náhradu škody, nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že o odovzdaní diela bude
spísaný odovzdávajúci a preberací protokol, preto nebolo potrebné podpísanie stavebného denníka
ako podmienku na účtovanie ceny diela. Ustanovenie § 554 odsek 6 Obchodného zákonníka priamo

neupravuje povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. Súd sa nezaoberal
dôvodmi prečo stavebný denník nie je podpísaný. Odporca listom zo dňa 27.08.2012 (č.l. súdneho spisu
98) vyzval navrhovateľa na vrátenie finančných prostriedkov, predmetný list bol navrhovateľovi doručený
až tri mesiace po tom ako bol vyhotovený. Obranu odporcu týkajúce sa oneskoreného expedovania listu
odôvodnil cez chybu administratívnej pracovníčky. Súd obranu odporcu považoval za účelovú. Uvedený
list nenahrádza riadny spôsob uplatnenia nárokov z vadného vykonania diela.5. Na posudzovanú vec aplikoval ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak
dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na
to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odporca v konaní nepreukázal, že dielo navrhovateľ

nedokončil riadne. Navrhovateľ oprávnene vystavil faktúru č. 2011030 vo výške 1.969,80 eur, splatná
dňa 28.09.2011, ktorú odporca uhradil dňa 17.08.2012, preto navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinný v čase omeškania, podľa ktorého, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

6. Odporca uplatnil vzájomný návrh na zaplatenie 1.969.80 eur podľa § 97 O.s.p., ktorý klasifikoval
ako nárok na započítanie, následne ako nárok na náhradu škody, nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo.
Odporca nepreukázal, že odstúpil od zmluvy a že mu vznikol nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Vzájomný návrh odporcu súd zamietol.

8. V závere odôvodnenia súd uviedol, že sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety O.s.p. povinný

robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť .Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd neakceptoval žiadosť
právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania z dôvodu, že štatutárny zástupca má kolíziu
s iným pojednávaním a pojednávania sa chce zúčastniť. Vo veci sa odporca k doposiaľ vykonanému
dokazovaniu vyjadril.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.,

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Predovšetkým vytýkal súdu
prvej inštancie, že svojim postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vo veci
bolo vytýčené pojednávanie na dňa 18.1.2016 o 9.00 hod. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa

30.12.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť štatutárneho zástupcu odporcu, a požiadal o
odročenie pojednávania. Ako dôvod na strane PZ odporcu uviedol, že tento má kolíziu termínu s iným
pojednávaním na OS Galanta, dňa 18.1.2016 o 8.15 hod, pričom tento termín bol vytýčený skôr. Napriek
ospravedlneniu a žiadosti o odročenie súd vo veci konal a v neprítomnosti odporcu ako aj PZ odporcu
ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok.

11. Poukázal na to, že súd nemôže zdôvodniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania tým,
že „sudca ho už na pojednávaní nepotrebuje.“ Účastník má právo byť na pojednávaní a pokiaľ svoju
neúčasť ospravedlní a požiada o odročenie z dôležitého dôvodu, súd musí prihliadať na práva účastníka.
V rozsudku ani v zápisnici súd neuviedol, prečo neakceptoval ospravedlnenie PZ odporcu. Za podstatné

považuje, že súd ani neoznámil odporcovi a ani PZ odporcu, že odmieta návrh odporcu na odročenie
pojednávania, hoci túto povinnosť mal.

12. Podľa odvolateľa malo konanie inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
keďže odporca nedostal možnosť vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam prípadu, vyjadriť sa k dôkazom

a navrhnúť prípadne vykonanie ďalších dôkazov. Odporcovi bola potom odňatá možnosť konať pred
súdomzdôvodu,žesúdneoboznámiljednotlivélistinnédôkazy,ataktiežžesúdneoboznámilúčastníkov
konania s výsledkami dokazovania na pojednávaní, čím bolo porušené jeho základné procesné právo
a právo na spravodlivý súdny proces.

13. Ďalej v odvolaní namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Zvykonanéhodokazovaniajepodľajehonázoru
zrejmý iný skutkový stav, ako ho popisuje súd , čo spôsobuje nesprávnosť rozhodnutia.14. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že odvolanie je z veľkej časti
iba akýmsi teoretickým rozborom toho, čo a ako mal Okresný súd Bratislava III brať do úvahy podľa
prianiaodporcu,avšaknapadnutýrozsudokbolsúdompodrobneodôvodnenýasjehoodôvodnenímako
aj s jeho výrokovou časťou je nutné jednoznačne súhlasiť. Nemožno okresnému súdu vyčítať správny
a zákonný postup, ktorým vec riadne ukončil, keď konal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho

zástupcuopríslušenstvepohľadávky,nakoľkosanestotožnilsdôvodnosťouichospravedlneníasprávne
vyhodnotil, že ich účasť na pojednávaní nie je potrebná, keďže sa k veci už mali možnosť nespočetnekrát
vyjadriť.

16. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomnú repliku žalovaný. Uviedol, že nie je správne tvrdenie žalobcu,
že vykonanie dokazovania nie je potrebné a že nemohlo byť odňaté právo žalovaného na spravodlivé

súdne konanie tým, že súd dokazovanie nevykonal. Súd neoznámil žalovanému a ani PZ žalovaného,
že odmieta návrh žalovaného a PZ žalovaného na odročenie pojednávania, hoci túto povinnosť mal.
Účastník má procesné práva bez ohľadu na to, či je predmetom konania istina alebo príslušenstvo
pohľadávky, či iný nárok. Okrem toho, predmetom konania bol a je vzájomný návrh žalovaného, pri
ktorom boli porušené všetky procesné práva, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 02.05.2017. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.

18. Podľa ust.§ 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto

neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

19. Odvolací súd z obsahu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci vytýčil pojednávanie na termín
18.01.2016, zásielku s termínom pojednávania si žalovaný prevzal dňa 17.12.2016 a listom zo dňa

30.12.2015, doručeným súdu dňa 04.1.2016 ospravedlnil žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní
dňa 18.01.2016 a požiadal o odročenie pojednávania. V predmetnom liste právny zástupca žalovaného
ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínu pojednávania s pojednávaním na
OS Galanta č.k. 10C/169/2012, ktoré bolo vytýčené na ten istý deň a bolo vytýčené skôr. Zároveň
ospravedlnil neúčasť štatutárneho zástupca, ktorý trval na jeho osobnom zastúpení. Z týchto dôvodov

požiadal o odročenie pojednávania s tým, že požiadal o zaslanie informácie ohľadne posúdenia tohto
podania. Súd prvej inštancie neinformoval žalovaného ako žiadosť posúdil, žalovaný ani PZ žalovaného
sa na pojednávanie nedostavili. Súd prvej inštancie vo veci pojednával a rozhodol. Podľa zápisnice z
pojednávaniazodňa18.01.2016súdpojednávalvneprítomnostižalovanéhopostupompodľa§101ods.
2 O.s.p. z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného vo veci bol niekoľkokrát vypočutý, mal možnosť

sa vyjadriť k predkladaným dôkazom vo veci a preto nie je jeho účasť na pojednávaní potrebná.

20. Za splnenia zákonných predpokladov môže súd uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka
a rozhodnúť vo veci samej, pričom neprítomnosť účastníka pri vykonávaní procesných úkonov nie je
možné označiť ako odňatie práva na súdnu ochranu. Rozhodné je, aby súd dal účastníkovi konania

možnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Na druhej strane, ak súd prejedná, prípadne aj rozhodne vec
v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené podmienky, predstavuje takýto postup procesné
pochybenie, ktoré má za následok odňatie možnosti konať pred súdom, teda porušenie práva na
spravodlivý proces. Takéto procesné pochybenie je podľa súdnej judikatúry v prípade podania odvolaniaspravidla dôvodom zakladajúcim pochybenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., procesného predpisu
účinného v rozhodnom čase. Podľa odvolacieho súdu uvedeným postupom súdu prvej inštancie bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie znemožnil žalovanému v konaní

realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.

21. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré súd prvej inštancie v rozhodnom čase aplikoval, určuje dve
podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka

alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Zároveň z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, čo
musí návrh na odročenie pojednávania obsahovať s tým, že súd bezodkladne (pri splnení podmienok
uvedených v § 119 O.s.p.) oznámi, ako návrh posúdil.

22. Z návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že žalovaný oznámil dôvod, pre ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, kedy sa o dôvode dozvedel a požiadal o oznámenie na e-mailovú adresu,
ako súd návrh na odročenie posúdil. Keďže návrh na odročenie pojednávania bol súdu prvej inštancie
doručený dňa 04.01.2016 mal dostatok času, aby žalovanému oznámil ako návrh na odročenie posúdil.

Súd prvej inštancie neoznámil právnemu zástupcovi žalovanému ako návrh posúdil a pojednával a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Týmto postupom sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia,
pretože neboli splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

23. Podľa súdnej judikatúry (C.H.Beck č. 370/2001) ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

zástupcu účastníka, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, bez toho, aby o včas
uplatnenej žiadosti o odročenie pojednávania rozhodol, potom účastníkovi odňal možnosť konať pred
súdom. Ako vyplýva z odseku 22 tohto rozhodnutia, uvedené možno aplikovať aj na posudzovanú vec.

24. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súd v prípade žiadosti o odročenie

pojednávaniaposudzujedôležitosťdôvodu,prektorýúčastníkžiadaoodročeniepojednávania.Súdteda
môže pokračovať v konaní, ak má za to, že dôvod na odročenie nie je dôležitý, t.j. že dôvod na odročenie
neakceptuje. Súd nemôže paušálne odmietnuť akceptovať dôvodnosť prekážky preto, že účastník už
bol v konaní vypočutý a jeho účasť už podľa súdu nie je potrebná. Účastník má právo zúčastniť sa
pojednávania,navrhovaťapredkladaťdôkazy,vyjadriťsakdôkazomaaksúdpojednávavneprítomnosti

účastníka bez splnenia zákonných podmienok, odníma mu možnosť konať pred súdom.

25. Keďževdanomprípadepodmienky,zaktorýchmoholsúdvecprejednaťvneprítomnostižalovaného
splnené neboli, postup súdu prvej inštancie mal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred
súdom. Odvolateľ teda vytýkal odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie dôvodne. Vzhľadom

na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z procesných dôvodov, bolo nadbytočné
vysporiadavať sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa veci samej.

26. So zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 odsek 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že musí

zabezpečiť účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný súdny poriadok dáva.

27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

28. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).