Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119207240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119207240.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony O.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, XXX XX Z. E., zastúpenej procesným opatrovníkom mestskou
časťou Bratislava-Staré Mesto, o návrhu navrhovateľa: F.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX
XX B., zastúpeného JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2019, č.k. 3Ps/13/2019-88, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.10.2019, č.k. 3Ps/13/2019-88 konanie zastavil. Návrh

O. P., nar. XX.XX.XXXX, na zmenu miestnej príslušnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 231, § 232, § 235 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že navrhovateľ podal
návrh na obmedzenie jeho manželky O. P. v spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby k nemu

pripojil aktuálnu lekársku správu o jej zdravotnom stave, ktorú mu nepredložil ani na základe výzvy
obsiahnutej v uznesení tamojšieho súdu zo dňa 01.08.2019, č.k. 3Ps/13/2019-49 v určenej lehote 20
dní od doručenia uznesenia, pričom dané uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 02.08.2019.
Pri rozhodovaní o návrhu O. na zmenu miestnej príslušnosti vzal do úvahy vykonaným dokazovaním
preukázanú skutočnosť, že menovaná mala v čase začatia predmetného konania bydlisko v obvode
Okresného súdu Bratislava I, keď miestna príslušnosť určená v čase začatia konania v danom prípade

trvá počas celého konania. Súčasne prihliadol aj na kritérium hospodárnosti konania. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zastavení konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej

inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.
b) zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Mal za to, že doklady pripojené k jeho návrhu na začatie konania, a to lekárska správa MUDr. P. V.
zo dňa 02.09.2008 a lekárska správa MUDr. P. G. zo dňa 16.08.2010, preukazujú závažnú psychickúporuchu O. P., a to paranoidnú schizofréniu, ktorý stav je nezvratný a nevyliečiteľný s tým, že pri
jeho neliečení hrozí progresia s vážnymi a neodvratiteľnými následkami, ktoré si menovaná vo svojom
stave neuvedomuje. Bol toho názoru, že dané skutočnosti a dôkazy nemožno vyvrátiť bez odborného

posúdenia zdravotného stavu O. P. psychiatrom. Uviedol, že spolu so svojou rodinou, poslednými
ošetrujúcimilekármimenovanejapolíciouvyčerpalvšetkymožnostinato,abytátopostúpilaliečenieajej
ochorenie sa vrátilo do štádia remisie. Vyjadril sa, že zabezpečenie súdom prvej inštancie požadovanej
aktuálnej lekárskej správy o zdravotnom stave O. P. nie je v jeho silách, keď sa táto nelieči a zámerne
sa liečbe vyhýba, a zároveň mu z dôvodu ochrany jej osobných údajov nebol vydaný žiadny písomný

záznam z jej zdravotnej dokumentácie ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne o čiastočnom poklese
pracovnejschopnosti.Dekompenzáciupsychickejporuchymenovanej,akoajjejnebezpečnosťpreseba
a svoje okolie má v zmysle podaného odvolania dokumentovať fakt, že táto dňa 01.04.2019 v spoločnej
domácnosti vedenej s navrhovateľom bez príčiny fyzicky zaútočila na ich dcéru v prítomnosti jej ročného
syna, následne odtiaľ utiekla a dodnes sa skrýva na neznámom mieste.

X. Helena P. vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutieakovecnesprávnepotvrdil.Malazato,ženavrhovateľpodalodvolanieprotiuzneseniusúdu
prvej inštancie iba za účelom predĺženia konania o rozvod ich manželstva vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp.zn. 8Pc/25/2018. Poukázala na neaktuálnosť navrhovateľom pripojenej lekárskej
správy MUDr. P. V., ako aj na skutočnosť, že ním predložená lekárska správa MUDr. P. G. bola

vyhotovená na základe intervencie navrhovateľa bez toho, aby došlo k jej vyšetreniu. Poprela tvrdenie
navrhovateľa, že sa liečbe cielene vyhýba, keď v súčasnosti netrpí žiadnou psychickou poruchou
a jej predchádzajúce psychiatrické diagnózy boli zmanipulované na základe iniciatívy a účelových
tvrdení navrhovateľa. Uviedla, že domácnosť, ktorú viedla spolu s navrhovateľom, opustila z dôvodu
psychického, fyzického, sexuálneho a ekonomického násilia z jeho strany, keď odišla do Azylového

domu Tamara v Trnave a následne po čiastočnej rekonštrukcii svojho rodičovského domu v Nezábudskej
Lúčke sa do tohto presťahovala. Nesúhlasila tiež s vyjadreniami navrhovateľa, že u nej malo dôjsť k
dekompenzácii psychickej poruchy, že mala dňa 01.04.2019 bez príčiny zaútočiť na svoju dcéru a že
sa dodnes skrýva na neznámom mieste, keď jej pobyt je navrhovateľovi známy aj z prebiehajúceho
konania o rozvod ich manželstva.

5.Procesnýopatrovníkvosvojomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľaodporučilvovecivykonaťznalecké
dokazovanie a vyžiadať si rozhodnutie o čiastočnom znížení pracovnej schopnosti O. P. od Sociálnej
poisťovne. Poukázal pritom na odôvodnenú skutočnosť, že navrhovateľ nie je schopný preukázať
aktuálny zdravotný stav menovanej.

6. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniam O. P. a procesného opatrovníka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu uviedol, že každý psychiater v zariadeniach Univerzitnej Nemocnice
Bratislava má vďaka počítačovej databáze prístup k dokumentácii O. P., v zmysle ktorej táto bola
opakovane hospitalizovaná v nemocniciach na Mickieviczowej ulici, v Ružinove a v Pezinku, a to vždy

v akútne dekompenzovanom stave, viackrát za asistencie polície v súčinnosti s rýchlou zdravotnou
pomocou. Menovaná mala byť podľa jeho tvrdení liečená u viacerých lekárov, ktorých dokázala
presvedčiť, že bude užívať lieky, hoci ich v skutočnosti užívala vždy len niekoľko dní pred kontrolným
vyšetrením,abymalaichprimeranúhladinuvkrvi.Vyjadrilsa,žeO.P.kveruluje,trikrátušladoazylového
domu pre týrané ženy, opakovane bola nezvestná, zdržiavala sa aj v zahraničí a hľadala ju polícia, čo

údajne môžu dosvedčiť aj ich deti. V menovanou uvádzanom rodičovskom dome sú údajne vytrhané
podlahové krytiny, niekde aj dosky a nie je tam dlhodobo funkčný vodovod, v čoho dôsledku sa táto musí
umývať v potôčiku na lúke, kde sa pasú ovce a dobytok. Trval na tom, že O. P. fyzicky napadla ich dcéru
F. Q., o čom mal byť spísaný záznam na polícii, ako aj na stanici rýchlej zdravotnej pomoci.

7. O. vo svojom vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka prejavila názor, že procesný opatrovník
nemá objektívne informácie, na základe ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností považovať
dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa za opodstatnené. Uviedla, že potom, ako bola nútená narýchlo
opustiť domácnosť, ktorú viedla spolu s navrhovateľom, v tejto zostala prevažná časť listín týkajúcich
jej zdravotného stavu, a tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne o čiastočnom znížení jej pracovnej

schopnosti. Poukázala na pripojenú výpoveď zo strany jej zamestnávateľa spoločnosti GospaM s.r.o.,
ktorejjedinýmspoločníkomakonateľomjenavrhovateľ,zodňa11.12.2019.Vyjadrilasa,žeuuvedeného
zamestnávateľa pracoval ako zdravotná sestra - odborný garant, a teda v prípade, ak by skutočne
trpela takou závažnou duševnou poruchou, ako tvrdí navrhovateľ, tento s ňou mal okamžite skončiťpracovný pomer. K svojmu vyjadreniu zároveň pripojila lekársku správu zo dňa 30.03.2006, čestné
prehlásenie navrhovateľa zo dňa 30.09.2010 a SMS správy, ktorými na ňu má navrhovateľ opätovne
vyvíjať stupňujúci sa psychický nátlak.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dospejúc k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné.

9. Podľa § 235 ods. 2 CMP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je
blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná.

10. Podľa § 235 ods. 3 CMP, ak navrhovateľ správu podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví.

11. Súd môže v konaniach o spôsobilosti na právne úkony uložiť navrhovateľovi povinnosť predložiť
lekársku správu, z ktorej je možné vyvodiť, že sú dôvody vyplývajúce zo zdravotného stavu osoby,
pre ktoré je potrebné začať konanie. Tento postup je na úvahe súdu - je fakultatívny a závisí od
konkrétnych okolností. Pri jeho využití bude zásadnou aj skutočnosť, kto je navrhovateľom. Povinnosť

predložiť lekársku správu je nadbytočná, ak je iniciovanie konania vo všeobecnom záujme a z
preventívneho dôvodu pred možným vznikom bezprostrednej ujmy tak osoby, o ktorej sa koná, ako aj
tretích osôb. Rovnako nadbytočný bude takýto postup, ak návrh na začatie konania podáva napríklad
zdravotnícke zariadenie, kde je možné prezumovať znalosť o diagnóze a zdravotných prognózach
osoby, o ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať. Treba tiež zdôrazniť, že zaobstaranie lekárskej správy

môže byť problematické, pretože údaje o zdravotnom stave podliehajú lekárskemu tajomstvu a ich
zverejnenie si vyžaduje súhlas „pacienta“, tiež treba mať na zreteli, že osoba nemusí lekára navštevovať
a tak predloženie takejto správy nie je reálne možné. V určitých prípadoch bude teda procesne
ekonomickejšie, keď súd, ktorý je povinný vyhľadať dôkazy na preukázanie skutočného stavu veci
(vyšetrovací princíp), využije formu dopytu a zákonného postupu na prístup k týmto informáciám.

12. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú

procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo

na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

13. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu,
že niektoré menej závažné pochybenia môže napraviť svojim postupom. Dôvodom na zrušenie
rozhodnutiajetakýzásahdoprávanaspravodlivýproces,ktorývzhľadomnajehopovahualebointenzitu
nie je možné v odvolacom konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa

nejaví ako spravodlivé. Príkladom takéhoto procesného pochybenia je aj prípad, keď súd vec prejedná
v neprítomnosti účastníka bez toho, aby mu poskytol možnosť byť na jej prejednaní prítomný. Pokiaľ
súd účastníka v súlade s ust. § 33 ods. 2 CMP na pojednávanie predvolá, je na samotnom účastníkovi,
či svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní využije alebo nie, keďže súd v zmysle § 31 CMP pokračuje
v konaní aj v prípade nečinnosti účastníkov.

14. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd musel vysporiadať s otázkou, či procesným
postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej
inštancie bez vykonania potrebného dokazovania, zvolil práve postup podľa § 235 ods. 3 CMP. Z obsahuspisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil
lekársku správu o zdravotnom stave O. P. vyhotovenú psychiatričkou MUDr. P. V. dňa 02.09.2008,
v zmysle ktorej menovaná trpí paranoidnou schizofréniou. Vzhľadom na skutočnosť, že O. P. bolo v

minulosti diagnostikované uvedené závažné psychické ochorenie, o ktorom je všeobecne známe, že sa
spravidla nedá úplne vyliečiť, podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na to, aby súd
prvej inštancie zvolil postup podľa § 235 ods. 2, 3 CMP a navrhovateľa vyzval na predloženie aktuálnej
lekárskejsprávyozdravotnomstavemenovanejpodhrozbouzastaveniakonania.Odvolacísúdsúčasne
poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 235 ods. 2 CMP vôbec nevyplýva požiadavka, aby navrhovateľom

predložená lekárska správa bola aktuálna, ktorá požiadavka sa môže navyše v prípade potenciálne
nevyliečiteľného ochorenia javiť aj ako nadbytočná. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, nesprávnym procesným postupom v rozpore s § 235 ods. 2
CMP znemožnil účastníkom konania uskutočňovať ich procesné práva v miere, zakladajúcej porušenie
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zároveň ustálil, že v danom prípade ide o také pochybenie
súdu prvej inštancie, ktoré nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výroku o zastavení konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

16. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní po náležitom zistení skutočného stavu rozhodnúť vo veci
samej, resp. konanie zastaviť podľa § 247 ods. 1 CMP. Uvedené nevylučuje, že súd prvej inštancie po
výsluchu účastníkov konania, prešetrení pomerov a zistenia rodinnej a sociálnej situácie O. P., ktorá
so súdom komunikuje, upustí od znaleckého dokazovania, ak na zistenie skutočného stavu veci bude

postačujúci výsluch jej ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštancie dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí podľa § 396 ods.
3 CSP.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).