Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. apríl 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121451743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:6121451743.6

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: Q. M., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX, zast.: Mgr. Štefan Slováčik,
advokát, Štefánikova trieda 33, Nitra, proti žalovaným: 1.) MEGASPOL, spol. s r.o., IČO: 35 940 506,
Jarná 3, Nitra, zast. Mgr. A. Q., nar. XX.X.XXXX, F. XX, A., 2.) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Danuše
Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o náhradu nemajetkovej ujmy,

o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 13356 eur titulom náhrady
škody a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Na pojednávaní dňa 19.4.2022 žalobkyňa vzala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie
zastaviť.Zároveňuviedla,žeexistujepostuppodľa§257CSP,keďideoosobuvyššiehovekusoslabším
zdravím, dôchodkyňu, pričom v spore bola od súdneho poplatku oslobodená.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Pretože žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu po začatí
pojednávania,súdprihliadnucnasúhlasžalovanýchsospäťvzatámžaloby,akceptovalspäťvzatiežaloby

a konanie zastavil. S aplikáciou § 257 CSP, žalovaní nesúhlasili.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti,že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo
sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými
v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).

10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 CSP ). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255a nasl. CSP ,
súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom

alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady
trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.

11. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2
M Cdo 17/2009).

12. Sud pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzhliadol výnimočné okolnosti prípadu,
kedy by žalovaným nárok na náhradu trov konania aplikáciou moderačného práva nepriznal vôbec, resp.
čiastočne, nakoľko iniciovanie konania spôsobila samotná žalobkyňa a výsledok sporu v jej neprospech
bol daný späťvzatím žaloby, keď žalobkyňa nesprávne žalovala žalovaných v domnení, že žalovaní

sú pasívne vecne legitimovanými v tomto spore. Tu súd poznamenáva, že od samotného začiatku
sporu vystali skutočnosti, kedy žalovaný v 1. a 2. rade namietali svoju legitimáciu, nakoľko z podanej
žaloby nebolo dostatočne preukázané miesto pádu žalobkyne a teda, že žalovaný v 1. rade je osobou
zodpovednou za porušenie povinnosti v zmysle § 420 OZ. A bola to práve svedkyňa, ktorú žalobkyňa
v konaní navrhla vypočuť, ktorá uviedla a označila pri svojej výpovedí miesto pádu žalobkyne, avšak to

nebolo zhodné s tvrdením žalobkyne. Tak ako je vyššie uvedené, aplikácia § 257 CSP musí byť použitá
výnimočne. Okolnosti výnimočnej situácie na strane žalobkyne, ktoré by mohli odôvodniť aplikáciu § 257
CSP súd nevzhliadol. Teda súd konštatuje, že nemožno dospieť k záveru, že sa v konaní vyskytla taká
celkom výnimočná situácia, ktorá by spravodlivo odôvodnila použitie § 257 CSP v prospech žalobkyne
a vo všeobecnosti späťvzatie žaloby pre situáciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných

aplikáciu § 257 CSP odôvodniť nemôže. Na záver súd uvádza, že iniciovaním sporu zo strany žalobkyne
sa žalovaní ocitli v spore, do ktorého boli žalobkyňou vtiahnutí a museli sa brániť, z čoho im nevyhnutne
vznikli výdavky, ktoré by inak nemuseli vynaložiť, a je spravodlivé, aby im boli nahradené. Rovnako súd
nemalzapreukázanétvrdeniezástupcužalobkyne,žetábolavsporeoslobodenáodsúdnychpoplatkov,teda, že jej osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery boli preskúmané súdom, naopak žalobkyňa
uhradil súdny poplatok zo žaloby vo výške 400,50 eur. Súd na základe vyššie uvedeného tak konštatuje,
že okolnosti postupu podľa § 257 CSP vzhliadnuté neboli. Súd pri rozhodovaní neopomenul nič, čo by

mohlo zakladať porušenie práva na spravodlivý proces.

13. Žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v priebehu sporu vyšlo najavo, že
žalovaní nie sú pasívne legitimovaní v predmetnom spore. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania je potrebné zistiť, kto zavinil jeho zastavenie, nakoľko vznik konania spôsobí vždy žalobca

podaním žaloby. Preto možno s poukazom na vyššie uvedené konštatovať, že konanie bolo zastavené
pre správanie žalobkyne a nie pre správanie žalovaných. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa
hmotného práva. Súd má zato, že žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania a preto
priznal žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Nitra, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).