Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/257/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718204456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O.
XXXX/XX, Z. zastúpenej splnomocneným zástupcom Občianske združenie Centrum správnej pomoci
Martin, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, Martin, o zaplatenie 16.566,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 17Csp/80/2018-169 zo dňa 11. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.566,97
eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia

v sume 6,94 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.598,07 eur od 19.10.2018 do
08.11.2018, zo sumy 16.596,97 eur od 09.11.2018 do 12.11.2018, zo sumy 16.566,97 eur od 13.11.2018
do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z
omeškaniaježalovanápovinnázaplatiťdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuasúdpovoľuježalovanej
istinu v sume 16.566,97 eur spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 60,- eur splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 1.500,- eur, splatných vždy k 20.-temu dňu príslušného mesiaca
počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len

jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej splátky.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.566,97 eur spolu s
riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia v sume 6,94

eur a 9,99 % riadny úrok zo sumy 16.598,07 eur od 19.10.2018 do 08.11.2018 zo sumy 16.596,97 eur
od 09.11.2018 do 12.11.2018, zo sumy 16.566,97 eur od 13.11.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 16.598,07 eur od 19.10.2018 do 08.11.2018, zo sumy 16.596,97 eur od
09.11.2018 do 12.11.2018, zo sumy 16.566,97 eur od 13.11.2018 do zaplatenia; úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z neplatených riadnych úrokov vo výške 433,33 eur od 19.10.2018 do zaplatenia,
nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z omeškania je
žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súd povoľuje žalovanej istinu v

sume 16.566,97 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.500,- eur, splatných vždy k 20.-
temu dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že
v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej
splátky a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2) V prejadnávanej veci dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Zmluvu o úvere uzavretú
medzi žalobcom a žalovanou posudzoval podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu) ako
aj ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľský zmlúv. Mal preukázané,
že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,-
eur so zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 9,99 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
96-tich pravidelných mesačných anuitných splátkach v sume 305,88 eur. Prvá splátka bola zmluvne

dohodnutá do 15.08.2016, konečná splatnosť do 15.07.2024. Ročná percentuálna miera nákladov bola
stanovená na 10,46 %, priemerná RPMN vo výške 10,53 %. Bol názoru, že zmluva o úvere obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti a v podobe, v akej bola zmluvnými stranami dojednaná, bola
pre žalovanú ako spotrebiteľa zrozumiteľná. Zmluvné podmienky žalovaná porušila tým, že nesplácala
poskytnutý úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami, ako aj
s výzvou zo dňa 18.10.2018 pohľadávku zosplatnil. V dôsledku uvedeného žalobe v celom rozsahu

vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 16.566,97 eur spolu s riadnym úrokom
do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia v sume 6,94 eur a
nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 60 eur. Žalobcovi priznal aj úrok vo výške 9,99 %
s poukazom na ust. § 658 ods. 1 OZ a z dôvodu, že úrok bol stranami zmluvne riadne dohodnutý,
jeho výška nepresahuje výšku úrokovej miery poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia tejto

zmluvyažalobcapreukázaljehodôvodnosť.Čosatýkanárokužalobcunazaplatenieúrokuzomeškania
vo výške 5,00 % ročne, aj tento považoval za dôvodný (ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej istiny,
ako aj zosplatneného úroku a úroku z omeškania, a preto jej aj tento nárok priznal. Žalovanej povolil
uhradiť dlh v splátkach, nakoľko o ne požiadala a žalobca so splátkami súhlasil, avšak tak, aby celá istina

bola zaplatená do 1 roka od právoplatnosti, preto žiadosti žalovanej o splácanie dlhu sumou 300 eur
nevyhovel, nakoľko túto neodôvodnila a ani nepredložila žiadnymi dôkazmi. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v zmysle ust. 255 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako úspešnej strane konania.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na prejednávanú vec neaplikoval
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Namietala, že rozhodnutie
súdu o mesačných splátkach vo výške 1.500,- eur je v rozpore s dobrými mravmi a pre žalovanú by to
malo fatálne následky, keď nie je schopná „dať dohromady“ mesačne takú sumu. Uviedla, že k odvolaniu
prikladá aj doklad o jej mesačnom príjme, ktorý nestačí na zaplatenie splátky v takej výške, a preto

navrhla, aby odvolací súd zmenil výšku mesačnej splátky na sumu 500,- eur. Ďalej uviedla, že zmluva o
úvere obsahuje neprijateľné podmienky a možno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V danom
prípade zmluva neobsahovala výšku, termíny a počet splátok, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uvádza
len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé,
akú časť z nej predstavuje istina, úrok a iné poplatky. Bola názoru, že jej bolo odopreté ústavné právo na

súdnu ochranu a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom tým, že rozhodol v jej neprítomnosti.
Zmluvné dojednanie o platení úrokov z úrokov z omeškania je podľa ust. § 39 OZ neplatné pre rozpor
so zákonom, nakoľko žalobca sa môže domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z
poplatkov ani z úrokov z omeškania. Čo sa týka výšky a dôvodu účtovaných poplatkov, týchto si bola
vedomáasúhlasilasnimi.Ajzaslanieupomienkyavýzvyjeoprávnenévzhľadomnapovinnosťžalobcuv

zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Namietala, že jednorazovým zosplatnením úveru vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku
dňu zosplatnenia. Veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by

mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak sa žalobca odplatných plnení domáha aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení Občianskeho zákonníka i
s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4) Žalobca k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Mal za to, že
vyjadreniažalovanejneobsahujúžiadneodôvodneniasmerujúcekspochybneniunárokužalobcuvoveci
samej. Zotrval na všetkých svojich podaniach, v ktorých dostatočne odôvodnil všetky svoje požiadavky.5) K podanému vyjadreniu sa žalovaná nevyjadrila.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.566,97
eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia
v sume 6,94 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.598,07 eur od 19.10.2018 do
08.11.2018, zo sumy 16.596,97 eur od 09.11.2018 do 12.11.2018, zo sumy 16.566,97 eur od 13.11.2018

do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z
omeškaniaježalovanápovinnázaplatiťdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuasúdpovoľuježalovanej
istinu v sume 16.566,97 eur spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 60,- eur splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 1.500,- eur, splatných vždy k 20.-temu dňu príslušného mesiaca
počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len
jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej splátky a vo zvyšnej časti

žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7) Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8) Nadväzne na jednotlivé tvrdenia žalovanej v odvolaní možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.07.2016 je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná úverová zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver

žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania, pričom predmetom
zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv
sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania
postavenia dodávateľov ako tzv. silnejšej zmluvnej strany.

9) Strany sporu uzatvorili vyššie uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú, v prípade ktorej má súd
(rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah) povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej
povinnosti (ust. § 53 ods. 1 OZ). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku
zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je

nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010
Z. z.

10) Nemožno sa v plnom rozsahu stotožniť s tvrdeniami žalovanej, podľa ktorých súd prvej inštancie
nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a túto nepodrobil ex offo prieskumu keď na prejednávanú

vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie
vyhodnotil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a prihliadal
na ochranu spotrebiteľa - žalovanej spôsobom, že skúmal, či zmluva obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti a dospel k správnemu záveru.

11) Žalovaná bola názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahovala rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky
a iné poplatky. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z. z. (v predchádzajúcich zneniach zákona upravené pod písm. k/) tak, ako ho
naznačila žalovaná a to, že toto ustanovenie vyžaduje, aby v splátke mala byť oddelene uvedená výška

splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov, ktorú náležitosť podľa jej názoru zmluva
neobsahovala.

12) Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť;jednotlivéuplatnenémetódybysamalinavzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ichdoslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť

výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

13) Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu
č.129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v
prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú

v Smernici 2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č.129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm.
h) Smernice 2008/48/ES

14) Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel

k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie
vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v

súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

15) Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené interpretačné postupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, pričom zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12.10.2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01.05.2018 slová "a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok", čím sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo

možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, ktorý
sícenemôženahradiťabsenciuvýslovnéhozneniazákonaavšakvyžaduje,abyvnútroštátnesúdyurobili
všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy
ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 04.07.2006, rozsudok

Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13.07.2000, uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 11.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016).

16) Z uvedeného preto vyplýva, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno
od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis

splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm.
k)zákonač.129/2010Z.z.umožňujetedadospieťkzáveru,žetotoustanovenienevyžaduje,abyzmluva

o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie,
aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a
poplatky,nakoľkoúčelompredmetnéhoustanovenianebolo,abymalspotrebiteľužpriuzatvorenízmluvy
k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška
je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3,

5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania
zmluvy, bezplatne.17) Ak žalovaná mala za to, že žalobca porušil svoju povinnosť, keď riadne nepreveril bonitu
žalovanej, odvolací súd dodáva, že žalobca už v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca si s odbornou
starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti

splácania úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/20110 Z. z., pričom pri posudzovaní jej bonity
zobral do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácii a Nebankového registra klientskych
informácii alebo kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta. Tvrdené skutočnosti následne
podložil predloženými dokumentmi: výpisom zo Spoločného registra bankových informácii (Výpisom
registra klientskych informácii); Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby

za rok 2015; Potvrdením o výške daňovej povinnosti fyzickej osoby typ B a vyhlásením žiadateľa
(žalovanej) o úver pre účely posúdenia žiadosti o úver.

18) V zmysle vyššie zistených skutočností, ani odvolaciemu súdu neprináležalo konštatovať
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

19) Pokiaľ však súd prvej inštancie bol názoru, že žalobca má nárok aj na zmluvné úroky po splatnosti
úveru, s týmto nebolo možné súhlasiť. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti pohľadávky, a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší
súd SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného

zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98).

20) Vzhľadomnaskutočnosť,žezmluvyospotrebiteľskýchúverochsúzmluvamispotrebiteľskýmipodľa
§ 52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti,
môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s

ust. § 565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané
postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav,
v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných

prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v
spojitosti s majetkovým statusom dlžníka) môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim
je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú

o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojím
charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa
prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné
plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria

veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

21) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom

v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z
omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia
práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovanej (ako spotrebiteľa)
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v

konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred takouto zmenou.

22) Odvolací súd bol názoru, že v prejednávanej veci nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na úrok
z omeškania zo zmluvných úrokov. V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Teda úroky z úveru, ako
aj úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky, a preto nemožno priznať príslušenstvo zpríslušenstva.Úrokovýzáväzkovývzťahjevzťahomakcesorickým,ktoréhovznikjepodmienenýplatným
záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku,
zaniká teda i akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť uhradiť už „dospelé úroky“. Dlžník

sa v prípade, že nesplatí včas úroky z istiny, dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie však
do omeškania s plnením istiny. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva,
pretože ani Občiansky, ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Teda ani jeden z nich
neupravuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

23) K odvolacej námietke žalovanej ohľadom toho, že jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu a právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pretože súd rozhodoval v jej neprítomnosti, je potrebné
podotknúť, že táto je irelevantná, keďže žalovanej bol súdom prvej inštancie poskytnutý dostatočný
priestor na predkladanie vyjadrení, pričom súd prvej inštancie rozhodoval v merite veci bez prítomnosti
žalovanej/jej splnomocneného zástupcu práve na jeho žiadosť. To, že sa žalovaná rozhodla nezúčastniť
sa na pojednávaní (pričom jej splnomocnený zástupca sa vopred písomne ospravedlnil), je jej slobodné

rozhodnutie. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie
na deň 05.04.2019, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že žalovaná sa naň nemohla dostaviť, pretože
pracovala v zahraničí. Splnomocnený zástupca žalovanej sa zúčastnil dňa 23.05.2019 pojednávania,
ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnych rokovaní strán sporu na 20.06.2019 - toto bolo následne
odročené na žiadosť žalovanej na 11.07.2018. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol

vo veci samej bez prítomnosti sporových strán poukazujúc aj na ospravedlnenie splnomocneného
zástupcu žalovanej zo dňa 09.07.2019, doručené tamojšiemu súdu dňa 10.07.2019, v zmysle ktorého
splnomocnený zástupca žalovanej požiadal súd, aby rozhodol bez jeho prítomnosti z dôvodu kolízie
termínu pojednávania v inej veci.

24) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25) Čo sa týka žiadosti žalovanej o splácanie dlhu v splátkach po 500,- eur mesačne, v tejto časti
sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná svoju žiadosť

žiadnym spôsobom neodôvodnila, ani nepredložila relevantnými dôkazmi, ktorú skutočnosť nenapravila
ani v odvolacom konaní. Žalovaná k odvolaniu predložila len potvrdenie Daňového úradu Žilina zo
dňa 22.08.2019, ktorým potvrdil, že daňový subjekt (žalovaná) v daňovom priznaní k dani z príjmov
fyzických osôb za rok 2017 uviedla (údaje o príjmoch a výdavkoch dosahovaným daňovníkom s
neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí) okrem iného, že jej celkové príjmy

predstavovali sumu 18.188,13 eur a výdavky sumu 10.913,03 eur. Z uvedeného dokladu nemal odvolací
súd preukázané skutočnosti tvrdené žalovanou, navyše keď z potvrdenia vyplýva, že žalovaná celkové
príjmy a výdavky uviedla v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2017, ktoré
nepreukazuje aktuálnu finančnú situáciu žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná svoje tvrdenia nepodložila
relevantnými dokumentmi, a preto poukazujúc na vyjadrenie žalobcu, ktorý súhlasil so splatením istiny

do 1 roku, sa odvolací súd stotožnil s určením výšky splátky dlhu tak, ako to určil súd prvej inštancie
a to vo výške 1.500,- eur.

26) Na základe uvedeného odvolací súd bol názoru, že odvolanie žalovanej v časti (nepriznania nároku
žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení úveru a na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov) bolo

dôvodné, a preto napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie)

a aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci). Úspešnou stranou konania bol žalobca, a to v celom rozsahu (v rozsahu uplatnenej
istiny a kapitalizovaných úrokov). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnené zmluvné úroky po
zosplatnení úveru a úroky z omeškania zo zmluvných úrokov neboli kapitalizované, pre určenie pomeruúspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine a
kapitalizovaných úrokov, preto žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

28) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).