Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2118205248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371,
Hollého 20, Hlohovec proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX a 2/ F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja
trvale bytom C. XX, obaja zastúpení JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 19. júla 2021, č.k. 13C/14/2018-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
parcele registra „C“ č. 80 o výmere 579 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v k.ú. C.,
zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor (výrok I.), parcelu registra „C“
č. 80 o výmere 579 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX na Okresnom
úrade Hlohovec, katastrálny odbor, rozdelil tak, že:

- do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje parcela č. 80/3 o výmere 386 m2 - zastavané plochy
a nádvoria,
- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ rade sa prikazuje parcela č. 80/4 o výmere 193
m2 - zastavané plochy a nádvoria,
podľa geometrického plánu č. 59/2018 vypracovaného F. G. zo dňa 16.08.2018, úradne overeného
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. G1 385/2018 dňa 23.08.2018, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok II.) a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca
sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k parcele
č. 80, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 579 m2, v katastrálnom území C., zapísanej na LV
č. XXX a to z dôvodu, že medzi sporovými stranami, ako podielovými spoluvlastníkmi dochádza
k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku, preto je potrebné podielové spoluvlastníctvo
zrušiť a vyporiadať ho rozdelením pozemku podľa žalobkyňou predloženého geometrického plánu

č. 3/2018 a to tak, že novovytvorená parcela č. 80/1 o veľkosti 386 m2 sa prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. 80/2 o veľkosti 193 m2 sa prikáže do bezpodielového
spoluvlastníctvažalovaných1/,2/(ďalejlen„rozdeleniespôsobomA“),ktorýspôsobrozdeleniapozemku
žalobkyňa považuje za účelný, keďže sa pokračuje v pôvodnej hranici medzi parcelami č. 82 a 83.Žalovaní so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením veci súhlasili, nesúhlasili
však s navrhovaným spôsobom rozdelenia. Pozemok navrhli rozdeliť tak, ako to vyplýva z nimi
predloženého geometrického plánu č. 59/2018 s tým, že novovytvorená parcela č. 80/3 o

veľkosti 386 m2 bude prikázaná do vlastníctva žalobkyne a novovytvorená parcela č. 80/4 o
veľkosti 193 m2 do bezpodielového vlastníctva žalovaných 1/, 2/ (ďalej len „rozdelenie spôsobom B“).
Rozdelenie spôsobom A považujú za neúčelné, vytvárajúce nedostatočnú možnosť prechodu z parcely
č. 80 na parcely č. 79/4 a 79/3, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Takto vzniknutý úzky prechod
by znemožňoval poľnohospodárskym zariadeniam, hasičským autám, prípadne stavebnej technike

prístup na tieto pozemky. Žalobkyňa nesúhlasila s rozdelením pozemku spôsobom B, ktorý podľa
nej vytvorí nelogický tvar pozemkov, zároveň dodala, že žalovaní majú prístup na svoje parcely č.
79/3 a 79/4 aj z parcely č. 86, ktorá je v ich vlastníctve. Skutočnosť, že hranica novovzniknutých
parciel č. 80/1 a č. 80/2 by prechádzala pod šopou, považovala za irelevantnú, nakoľko obe sporové
strany majú záujem predmetnú šopu odstrániť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebola
sporná existencia podielového spoluvlastníctva sporových strán k parcele č. 80, zapísanej na LV č.

XXX, v katastrálnom území C., že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám ohľadne užívania
predmetného pozemku, že predmetný pozemok je podľa spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný a to
spôsobom A ako aj spôsobom B, že na parcely č. 79/4 a 79/3 sa dá prejsť aj z parcely č. 86 a následne
z parciel č. 87 a 88/1, že na parcele č. 86 sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad,
že obe sporové strany majú záujem odstrániť šopu stojacu na spornom pozemku, a že žalovaný 1/ je

zberateľom historických traktorov. Sporným vo veci bolo, ktorý spôsob rozdelenia zabezpečí účelnejšie
využitie veci. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 OZ a po vykonanom
dokazovaní zistil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom parciel č. 81 a 82 v katastrálnom území C..
Žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi parciel č. 83, 85, 86, 87, 79/4, 79/3 v katastrálnom území C.. Sporové
strany sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 80 v katastrálnom území C. s tým, že spoluvlastnícky

podiel žalobkyne predstavuje 2/3 a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavuje 1/3. Parcela č. 80 je
reálne deliteľná podľa spôsobu A aj B. Rozdelenie spôsobom A vytvorí parcelu č. 80/1 o veľkosti 386 m2
a parcelu č. 80/2 o veľkosti 193 m2 skoro trojuholníkového tvaru, pričom šírka tejto parcely sa smerom k
parcele č. 79/4 zužuje tak, že na hranici parcely č. 79/4 jej šírka predstavuje menej ako 2 metre. Parcely
č. 80, 79/4 a 79/3 sú usporiadané za sebou kolmo na cestu. Z pravej strany susedia parcely č. 86 a

87 s tým, že parcela č. 86 je prvá od cesty a za ňou nasleduje parcela č. 87. Na tejto parcele č. 86 sa
nachádza záhrada, bazén a terasa, prislúchajúce k domu postavenému na parcele č. 85. Keďže nedošlo
k uzatvoreniu dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd
v súlade s § 142 ods. 1 OZ zrušil spoluvlastníctvo strán sporu a uskutočnil vyporiadanie spoluvlastníctva
formou, s ktorou súhlasili obe sporové strany - rozdelením veci. Pri vyporiadaní spoločnej veci jej

reálnym rozdelením súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku je zistenie, či
je u novovzniknutých pozemkov zabezpečený prístup a to z komunikácie buď priamo alebo cestou
po cudzom pozemku. Súd prvej inštancie za účelnejšie považoval rozdelenie parcely č. 80 spôsobom
B, nakoľko tým nevznikne ani jeden nefunkčný pozemok. Rozdelením spôsobom A by naopak vznikla

parcela č. 80/2, ktorej tvar by ju takmer znefunkčnil. Keďže z dôvodu jej zužujúceho sa tvaru smerom
k parcele č. 79/4 a vzhľadom na vzniknutý úzky úsek by parcela č. 80/2 zostala nevyužiteľná a tiež
vzhľadom na hranicu s parcelou č. 79/4 nepresahujúcou šírku 2 m aj brániaca prístupu pre osobné
motorové vozidlá. Aj keď sú žalovaní vlastníkmi susedných parciel č. 86 a č. 87, nepovažuje súd za
účelné odkázať žalovaných na prístup k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 cez parcely č. 86 a č. 87, nakoľko tieto

sú využívané ako záhrada k stavbe postavenej na parcele č. 85, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik,
postavený bazén a terasa, čím tieto parcely spolu vytvárajú celok určený na bývanie. Najpodstatnejším
vo veci sa súdu javí, že rozdelením spornej parcely spôsobom B vzniknú dva samostatné, aj keď nie
úplne dokonalé pozemky. Je v podstate irelevantné, či žalovaní 1/, 2/ k parcelám č. 79/4 a č. 79/3 majú
prístup cez parcely č. 86 a č. 87, nakoľko ani táto skutočnosť neodôvodňuje vytvorenie nevyužiteľnej

parcely, k čomu by prišlo, keby súd rozdelil parcelu č. 80 spôsobom A, čo bol aj dôvod nevykonania
žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré mali preukázať tvrdenie o prístupe k parcelám č. 79/4 a č. 79/3
cez parcely č. 86 a č. 87. Takéto dokazovanie súd považoval za nehospodárne. Parcely č. 86 a č. 87
sú využívané ako záhrada k rodinnému domu, preto ich využívanie na prístup k parcelám č. 79/4 a č.
79/3 by bol v zjavnom rozpore s účelom, na ktorý sú tieto pozemky v súčasnosti využívané. Rozdelenie

spôsobom B má potenciál vytvoriť do budúcna predpoklad bezproblémovejšieho užívania nehnuteľností,
keďže nevytvorí ani pre jednu sporovú stranu pozemok s nevyužiteľným tvarom. Ďalšie argumenty
žalobkyne súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadať a nepovažoval za potrebné na ne reagovať špecifickou odpoveďou. O nároku na náhradutrov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď podielové spoluvlastníctvo
bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalovanými, z čoho vyplýva ich plný úspech, čo znamená
nárok žalovaných voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súd uvádza, že rozdelenie spôsobom A vytvorí parcelu č. 80/1 skoro trojuholníkového tvaru,
pričom šírka tejto sa k parcele č. 79/4 zužuje, takže jej šírka predstavuje pri parcele 79/4 menej ako

2 metre. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť k rozmeru šírky prechodu a žalovaní tiež nevedeli uviesť
presnú výmeru, len uvádzali, že tadiaľ neprejde ťažká poľnohospodárska technika, traktor, kombajn,
ani hasičské auto. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie k zisteniu šírky tohto úseku a z tohto
dôvodu je len špekuláciou tvrdenie o znefunkčnení novovzniknutého pozemku a ku konštatovaniu,
že by novovytvorená parcela 80/2 neumožňovala prechod na pozemok 79/4. Žiaden právny predpis
v zastavanom území obce negarantuje, aby bol prechod autom až na koniec všetkých pozemkov. Súd

nepostupoval ani v súlade s rozhodnutím NS SR, sp.zn. 5 Cdo 93/2010, keď rieši, aby bol prístup
z cesty na tzv. novovzniknuté pozemky. Súd ani nezdôvodnil, prečo až v takom rozšírenom meradle je
potrebné sa zaoberať prístupom na ďalšie pozemky 79/4 a 79/3 vo vlastníctve žalovaných. Rovnako
v rozhodnutí NS SR sa uvádza tiež, aby sa vyporiadaním vytvorili funkčné veci, ale to kritérium sa týka
len novovytvorených pozemkov a ani v tomto rozhodnutí sa nekonštatuje, aby súd prihliadal rovnakou

mierou na ďalšie pozemky nachádzajúce sa za novovytvorenými. Súd nevykonal také dokazovanie,
ktoré by dokázalo, že spôsob rozdelenia A spôsobuje nenormálny účel využitia pozemku parcela č.
80/2, nakoľko žiadny právny predpis negarantuje vlastníkovi pozemkov, ktoré sa nachádzajú od cesty,
že budú až na koniec pozemku mať možnosť dostať sa hasičským autom, či kombajnom a traktorom.
Ide o tzv. zastavané územie obce, kde sú rodinné domy a nie vstup na poľnohospodárske pozemky

a prístup z cesty má pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania. Spôsobom vyporiadania A by sa
vytvorili dva funkčné a účelné pozemky. Súd tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd riadne
nevykonal výsluch svedka – syna žalobkyne, keď mu počas výsluchu odňal slovo a bez ďalšieho

ukončil výsluch bez toho, aby stranám sporu umožnil klásť svedkovi otázky, resp. sa vyjadriť k jeho
tvrdeniam. Právny zástupca žalobkyne nedokončil, ani sa nedostal k otázke, či by boli nutné nejaké
investície na prechod s technikou po pozemkoch žalovaných č. 86 a 87, nakoľko tvrdili žalovaní, ale
žalobkyňa to poprela, nakoľko prechod na parcely č. 79/4, 3 z parcely č. 86, 87 a 88/1 nebol sporný, ale
toto súd prvej inštancie zmaril. Ak súd nepripustil svedkov, susedov, ktorí by preukázali nepotrebnosť

žiadnych investícií na zabezpečenie prechodu, nakoľko doteraz žalovaní využívajú tento prechod aj
svojimi poľnohospodárskymi strojmi, keď vychádzajú z parciel č. 79/4, 79/3, tak potom súd mal uviesť,
že ani nepripúšťa tvrdenie žalovaných o potrebe nejakých investícií v rámci tohto konania. Pokiaľ sa týka
náhrady trov konania, súd prvej inštancie si vybral variant B spôsobu vyporiadania, nie je preto možné
uvažovať o 100% úspechu žalovaných v konaní. Žalobkyňa podávala žalobu v čase, kedy žalovaní

nemali žiaden záujem na vyporiadaní, disponovali len náčrtkom, uvádzali, že poskytnú iný pozemok ako
náhradu za vyporiadavaný pozemok. Až po podaní žaloby zaslali do spisu geometrický plán. Súd tak
mal aplikovať ust. § 257 CSP. Poukázala tu na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 425/2016, v ktorom
sa uvádza, že aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neúspešný, keďže
jeho žaloba bola zamietnutá, tak toto kritérium nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách konania,

ak už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť alebo nedôvodnosť, keďže
výsledok sporu závisel výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu,
ktorú strany sporu nemohli predvídať. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie s tým, že žalobkyni patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%.

Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaní 1/, 2/ kúpnou zmluvou z 26.06.2017
nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/3 zo spornej parcely a súčasne v celosti nadobudli tou istou zmluvou
parcely č. 83, 79/4 a 79/3, ktoré bezprostredne nadväzujú na spoločnú spornú parcelu. Pôvodný
majiteľ vlastnil, rovnako aj žalovaní 1/, 2/ vlastnia podiel zo spornej parcely č. 80 výlučne za účelom

zabezpečenia prístupu k parcelám č. 79/4 a 79/3. Javí sa im ako narušenie pokojného stavu, pokiaľ
žalobkyňa navrhnutým geometrickým plánom č. 3/2018 sa snaží spoločnú parcelu rozdeliť tak, aby
žalovaní 1/, 2/ nemohli do budúcna využívať prechod a prejazd cez časť spoločnej záhrady, ktorá by
im mala pripadnúť a to tak, že šírka na konci by bola k tomuto účelu nepoužiteľná. Na parcele č. 86 jeokrasnázáhradakrodinnémudomuvovlastníctvežalovaných,naktorejjevysadenátráva,kríky,stromy,
bazén a táto nikdy nebola využívaná ako cesta k ďalším parcelám. Geometrický plán vypracovaný
žalobkyňou nie je spôsobilý na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože všetky

strany novovytvorenej parcely 80/1 majú v časti rozmer uvedené n.m t.j. nemerateľný údaj. Je to
spôsobené tým, že na dotyku medzi novovytvorenou parcelou 80/2 a parcelou 79/4 je umiestnená šopa,
ktorá nie je nikde evidovaná a nikým nevyužívaná, je potrebné ju odstrániť. Pokiaľ by došlo k inému
rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti ako rozhodol súd, došlo by k vážnemu poškodeniu práv žalovaných
ako spoluvlastníkov spoločnej parcely a vlastníkov nadväzujúcich parciel 79/4,79/3, pretože by im bolo

znemožnené obe parcely napr. predať tretej osobe alebo ich využiť na stavebné účely v budúcnosti,
keďže parcela 79/4 je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria. Navrhli preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a

§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13C/14/2018 je zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k parcele registra „C“ č. 80 o výmere 579 m2

– zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade
Hlohovec, katastrálny odbor.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a toto vyporiadal v súlade s geometrickým
plánom č. 59/2018, vypracovaným F. G. zo dňa 16.08.2018 a to tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal novovytvorenú parcelu č. 80/3 o výmere 386 m2 zastavané plochy a nádvoria a do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ prikázal parcelu č. 80/4 o výmere 193 m2 zastavané
plochy a nádvoria.

Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobkyne sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne
presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie

argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď
navyše odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd mal za to, že argumenty, ktoré uviedol súd prvej inštancie pre rozdelenie spoločnej
parcely spôsobom B sú správne a s týmito sa stotožnil. Žalobkyňa v konaní netvrdila skutočnosti, ktoré
by preukázali, že rozdelenie podľa spôsobu B je v rozpore s účelným využitím nehnuteľnosti. Žalovaní
od začiatku tvrdili, že podiel v predmetnej nehnuteľnosti kúpili za účelom prechodu na svoje susediace
pozemky, po tomto pozemku aj prechádzali a to aj poľnohospodárskou technikou, keď žalovaní 1/ je

zberateľom historických traktorov a hodlajú túto parcelu na tento účel využívať aj naďalej. Skutočnosť,
že žalovaní využívali predmetnú parcelu na prechod potvrdil aj vypočutý svedok D. B.. Z listinných
dôkazov, fotodokumentácie vyplýva, že parcela č. 86 je okrasnou záhradou, čo nepoprela ani žalobkyňa.
Rozdelením podľa spôsobu B nevznikli nefunkčné parcely a žalobkyňa navyše neuviedla za akýmúčelom chce novovzniknutú parcelu po rozdelení využívať, resp. neuviedla ako bráni toto rozdelenie
účelnému využitiu novovzniknutej parcely č. 80/3.

9. Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil , keď mal za to, že súd rozhodol správne aj o nároku
na náhradu trov konania. Odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, keď strany sporu pred
podaním žaloby sa pokúšali o dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak nedokázali sa
dohodnúť na spôsobe rozdelenia pozemku, keď ani jedna strana nesúhlasila s navrhovaným riešením

druhej strany. V konaní tak možno považovať za úspešných žalovaných, keď súd rozhodol o rozdelení
nimi navrhovaným spôsobom.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal ich náhradu
v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).