Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209214374
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4209214374.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj,
proti povinnému: I. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. č. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške

983,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
7Er/1060/2009-72 z 10. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len
„Exekučný poriadok“), uznesením č. k. 7Er/1060/2009-72 z 10. septembra 2021 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 243h ods. 1, § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení
účinnom do 31.03.2017, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a ustanovenie
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 1.11.2009 sa oprávnený
domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 983,84 eura s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 2540022 z 28.7.2008 a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Súdny exekútor doručil dňa 23.11.2009 exekučnému súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami. Okresný súd Komárno odložil uznesením zo

dňa 7.1.2010 výkon exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. K odvolaniu predložil zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Krajský
súd v Nitre rozhodol o odvolaní oprávneného a uznesením č. k. 26CoE/123/2017-55 zo dňa 30.8.2017
uznesenie Okresného súdu Komárno pod č. k. 7Er/1060/2009-8 zo dňa 7.1.2010 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Exekučný súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 28.7.2008 ako zmluvu spotrebiteľskú.
Zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou jepotrebné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a je
potrebné ho podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľským zmlúv a
spotrebiteľských vzťahov.

5. Z úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, vyplýva, že je v nich obsiahnutá
neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Táto doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je neplatná.

6. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný, čo predstavuje

neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol exekučný súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré vychádzalo z
posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995
Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Súd v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový
stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne

zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to,
že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

9. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov skúmal exekučný titul
z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom
konaní. Preskúmavanie materiálnej stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní

exekučného titulu po materiálnej stránke nemohol skúmať rozhodcovské konanie, keďže samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného

nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Požiadavka materiálnej stránky
exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť
inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania.

10. Ak súd aplikoval na skutkový stav § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti

výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to právo na prejednanie veci pred príslušným
súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež
súdpriposudzovanípredloženýchdôkazovneúplnezistilskutkovýstavveci,keďženamietalskutočnosť,

že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

11. Oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzmyslečl.2predmetnejzmluvyjenáslednedanáprávomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť
spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho
Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní

vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu
ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec
zákonných ustanovení.

12. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

13. Krajsky´ su´d v Nitre, ako su´d odvolaci´ podlˇa § 34 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy
´ poriadok (dˇalej len „CSP“) po zisteni´, zˇe odvolanie bolo podane´ opra´vnenou osobou v za´konom

stanovenej lehote, presku´mal napadnute´ rozhodnutie, viazany´ rozsahom a do^vodmi odvolania (§
379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojedna´vania a dospel k za´veru,
zˇe odvolanie opra´vnene´ho nie je do^vodne´, preto uznesenie Okresne´ho su´du Komárno cˇ. k.
7Er/1060/2009-72 z 10. septembra 2021 ako vo výroku vecne spra´vne podlˇa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor dňa 23.11.2009 doručil
súdu prvej inštancie Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal udelenia
poverenianavykonanieexekúcie.Ožiadostirozhodolprvoinštančnýsúdnapadnutýmuznesenímtak,že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonania exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. S u´cˇinnostˇou od 01. 07. 2016, prijati´m za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok,
dosˇlo v su´lade s § 473 CSP k zrusˇeniu za´kona cˇ. 99/1963 Zb. Obcˇiansky su´dny poriadok. Nova´
pra´vna u´prava do^sledne dodrzˇiava princi´p okamzˇitej aplikovatelˇnosti procesnopra´vnych noriem,

ktory´ znamena´, zˇe nova´ procesna´ u´prava sa pouzˇije na vsˇetky konania, a to aj na konania zacˇate
´ pred dnˇom u´cˇinnosti CSP s ustanoveny´mi vy´nimkami z tohto za´kladne´ho pravidla.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17.Podlˇa§470ods.2CSPpra´vneu´cˇinkyu´konov,ktore´vkonani´nastalipredodnˇomnadobudnutia
u´cˇinnosti tohto za´kona, zosta´vaju´ zachovane´. Ak sa tento za´kon pouzˇije na konania zacˇate´
predo dnˇom nadobudnutia u´cˇinnosti tohto za´kona, nemozˇno uplatnˇovatˇ ustanovenia tohto za´kona
o predbezˇnom prejednani´ veci, popreti´ skutkovy´ch tvrdeni´ protistrany a sudcovskej koncentra´cii

konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Podlˇa § 9a ods. 1 Exekucˇne´ho poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 , ak to povaha veci
nevylucˇuje, v konani´ podlˇa tohto za´kona sa primerane pouzˇiju´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho
poriadku.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

21. Podlˇa § 41 ods. 1 Exekucˇne´ho poriadku v zneni´ u´cˇinnom v cˇase zacˇatia exekucˇne´ho konania,
exekucˇny´m titulom je vykonatelˇne´ rozhodnutie su´du, ak prizna´va pra´vo, zava¨zuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

22. Podlˇa tohto za´kona mozˇno vykonatˇ exeku´ciu aj na podklade vykonatelˇny´ch rozhodnuti´
rozhodcovsky´ch su´dov a rozhodcovsky´ch komisii´ a zmierov nimi schva´leny´ch (§ 41 ods. 2 pi´sm.
d/ Exekucˇne´ho poriadku).

23. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere
č. 2540022, uzatvorená účastníkmi konania dňa 28.7.2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto
ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho

rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

24. Odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší

súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z

ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011).

25. Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.10.2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej

formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej
rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho

súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretožedodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy.
Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv spotrebiteľa.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 12.decembra 2012 sp. zn. 7 Cdo 131/2012
uviedol: „Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre vykonanie exekúcie v prípade,

ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako tak oprávnenie exekučného súdu preskúmať
rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyriešila
súdna prax vo svojej judikatúre (R46/2011aR47/2011) takto: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní“. „Napokon Občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 29. novembra
2012 prijalo ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet: Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp.
zn. 5 Cdo 230/2011). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciejeexekučnýsúd,konajúcionávrhunanútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí,

že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné
upierať oprávnenie preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide

o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy považujú za neplatné (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z uvedeného hľadiska dovolací súd nezistil, že by procesným
postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie

odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno
považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy
sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z
neho vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z týchto dôvodov
dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať (§
237 písm. f/ O.sp.)“.

28. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere
priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia
svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu

- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa
má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, čiskoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená
zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje

v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež
do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve

môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez
pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci
rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec
prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

29. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom

zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal

vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

30. Vzhľadom ma to, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá
je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v danej veci treba považovať za neplatné
dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom
na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 119/03-30).

31. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu

trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

33. Toto rozhodnutie prijal sena´t odvolacieho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druha´
za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v spojeni´ s § 3 ods. 9 posledna´ veta za´k. cˇ.
757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).