Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219204545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: 1/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, L.
T., 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, L. T. a 3/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XA, L. T., všetci
zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Smatanovou, Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, Komárno, proti
žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/

Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17
335 345 a 3/ Slovenská republika zastúpená správcom Lesy Slovenskej republiky š.p., Námestie SNP
8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so
sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. februára 2022, č. k. 17C/53/2019-441, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému 3/ voči žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 17C/53/2019-441 zo 16. februára 2022 zamietol žalobu. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu

trov konania a žalovanému v 3. rade priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 132 ods. 1 a 2, § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 28 ods. 1 až 3, § 29, § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 137 písm. c/ CSP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobcovia sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 31.12.2019
domáhali určenia vlastníckeho práva, na základe tej skutočnosti, že žalobcovia majú za to, že vlastníkmi
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor pre katastrálne územie L. T. na
LV č. XXXX, a to: pozemok parcela registra „C“ KN č. 5512 orná pôda vo výmere 6134 m2 v celosti je R.
N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX L. T., občan SR, ďalej,

že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor pre katastrálne
územie L. T. na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela registra „C“ KN č. 6030 orná pôda vo výmere 6067 m2
v celosti je Y. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX L. T., ďalej,
že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor
pre katastrálne územie L. T. na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela registra „C“ KN č. 5787 orná pôda
vo výmere 4355 m2, pozemok parcela registra „C“ KN č. 5850 orná pôda vo výmere 3907 m2, pozemok

parcela registra „C“ KN č. 6157 orná pôda vo výmere 6605 in2, sú Y. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, bytom L. XXX/XA, XXX XX L. T., v podiele 1/2 k celku a Y. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX L. T., v podiele 1/2 k celku.

4. Svojeprávožalobcoviaodvodzujúztitulu-OsvedčenieodedičstveD741/96vydanéY.Kvasnovskou,
notárom so sídlom v Komárne dňa 23.05.1997 po poručiteľke R. T., rod. H., zomrelej, XX.XX.XXXX a
Osvedčenia o dedičstve 5D/216/2003 vydané JUDr. Leilou Baštrnákovou, notárom so sídlom v Komárne
dňa 22.08.2013 po poručiteľke Y. N., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX. Po vydaní osvedčenia dedičstva
po neb. R. T., rod. H. (rok XXXX) bok žalobcovi v 3. rade a právnej predchodkyni žalobcov v 1. a 2. rade

- Y. N., doručená výzva na zaplatenie nedoplatku na pozemkový nadprídel. Žalobca v 3. rade a právna
predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade - Y. N. nedoplatok na výzvu uhradili. Žalovaný svoje vlastnícke
právo odvodzuje od Darovacej zmluvy zo dňa 22.11.1988 uzatvorenej medzi R. T., rod. H. ako darkyňou
a Československým štátom ako obdarovaným. Pôvodne Darovaciu zmluvu zo dňa 22.11.1988 uzatvorila
a Y. Y., rod. H. avšak v tejto časti bola Darovacia zmluva zamietnutá. Žalobcovia majú vedomosť o tom,
že neb. R. T., rod. H. uzatvorila darovaciu zmluvu dňa 22.11.1988 pod tlakom, ktorý pramenil z toho, že

vtedajší úradníci vytvárali enormný tlak na prídelcov, ktorý nemali zaplatený nedoplatok za pozemkový
nadprídel a žiadali jeho okamžitú úhradu. Hoci neb. R. T., rod. H. tuto skutočnosť vzhľadom na jej
úmrtie nevie potvrdiť, nepriamo toto tvrdenie vyplýva z konania Y. Y., rod. H., voči ktorej bola nakoniec
zamietnutádarovaciazmluva,nakoľkorozporovalaskutočnúpodstatutohtoprávnehoúkonu.Žalobcovia
svojím konaním - uhradením nedoplatku za pozemkový nadprídel osvedčili, že sa správajú ako vlastníci.

Z konania žalovaného je práve naopak zrejmé, že sa nesprával ako vlastník, ktorý sa zaujíma o svoje
vlastníctvo. Ak by tak tomu bolo a vzhľadom na postavenie žalovaného je možné oprávnene očakávať
jeho odborné nakladanie s majetkom. V neprospech žalovaného možno pričítať to, že od roku 1988
žalovaný nevykonal úkony smerujúce k zápisu listiny - Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darkyňou
R. T. a obdarovaným československým štátom. V prípade ak by žalovaný takýto úkon vykonal tak by

v roku 1997 nedošlo k prededeniu predmetných nehnuteľností a následne v roku 2013. Žalobcovia
v dobrej viere a bez pochybností o svojom vlastníctve uhradili nedoplatok na pozemkový nadprídel.
Žalobcovia (predtým ich právny predchodcovia) predmetne pozemky až do roku 2016 prenajímali a
poberali nájomné ako ich vlastníci. Žalovaný sa až do roku 2016 k vlastníctvu pozemkov nehlásil a
ako ich vlastník sa ani nesprával. Žalobcovia uviedli, že žiadajú, aby súd zohľadnil tieto skutočnosti

a žalobe vzhľadom na zásadu spravodlivosti prihliadnuc pritom najmä na dobrú vieru žalobcov pri
úhrade nedoplatku za pozemkový nadprídel, ako aj užívaní pozemkov ako vlastných, priznal žalobcom
uplatnený nárok. Na určení vlastníckeho práva podľa tejto žaloby majú žalobcovia naliehavý právny
záujem, pretože na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. L. T. je vyznačené spochybnenie
hodnovernosti údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam podľa § 39 ods. 2 a § 71 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Žalobcovia, vzhľadom na neochotu žalovaného vysporiadať
duplicitné vlastníctvo k predmetným pozemkom dohodou, nemali inú možnosť ako sa domáhať svojho
práva súdnou cestou prostredníctvom určovacej žaloby.

5. Súd dospel na základe vykonaného znaleckého dokazovania k záveru, že právny predchodcovia

žalobcov R. a manželka Y., ktorí nadobudli pozemky v roku 1949, následne pozemky boli prededené
v roku 1973 v dedičskom rozhodnutí po R. H. D 993/72 , následne dedičské rozhodnutie po Y. H.
D 641/1984 a následne dedičské rozhodnutie D 741/1996 po R. T., následne dedičské rozhodnutie
5D 216/2013 po nebohej Y. N., žalobcovia do času vykonania pozemkových úprav v roku 2016
mali za to, že im patrí vlastnícke právo k zdedeným pozemkom. Dňa 22.11.1988 však bola medzi

právnymi predchodcami žalobcov R. T., rod. H. a Y. Y., rod. H. ako darujúcimi a Československým
štátom ako obdarovaným, uzatvorená darovacia zmluva na základe, ktorej predmetné pozemky darkyne
darovali československému štátu. Skutočnosť, že v časti darkyne Y. Y., rod. H., bola darovacia zmluva
zamietnutá, neboli v spore preukázané. V prípade, ak v roku 1988 došlo k prevodu vlastníckeho práva
k sporným pozemkom právnymi predchodkyňami žalobcov na štát, je vylúčené, aby tieto mohli byť

predmetom dedenia v roku 1997 a 2013, nakoľko v čase smrti poručiteliek, tieto pozemky už neboli v ich
vlastníctve. Skutočnosť, že predmetná darovacia zmluva bola podpísaná nátlakom vtedajších orgánov
štátnej správy taktiež v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Pre súd sú záväzné právne
skutočnosti, ktoré sú platné v zmysle právneho poriadku, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný opak.
Súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán a predloženými dôkazmi.

Keďže žalobcovia nevyprodukovali dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti uvádzané v žalobe a
neskoršíchvyjadreniach,najmävčastiúdajnejneplatnostidarovacejzmluvyzroku1988medziprávnymi
predchodcami žalobcov a Československou republikou, ktorá zakladá vlastnícke právo žalovaných 1 až
3 a ktorú súd skúmal ako predbežnú právnu otázku, súd žalobu zamietol.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní
úspešnejšou stranou sporu. Nakoľko žalovaní v rade 1. a 2. vyslovene na pojednávaní uviedol, že nárok
na náhradu trov konania nežiada, súd priznal tento nárok len žalovanému v 3. rade.

7. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na obsah odvolania, z ktorého možno jednoznačne určiť, že
smeruje len voči rozsudku v časti tretieho výroku, ktorý sa týkal náhrady trov konania medzi žalobcami
a žalovaným v 3. rade. Odvolanie podal právny zástupca v mene všetkých troch žalobcov dôvodiac, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania pre žalovaného v 3. rade

v rozsahu 100 % voči žalobcom v rade 1 až 3 nepostupoval správne, pričom poukázali na ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Bod 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považujú za zmätočný.

8. Postup prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre žalovaného v 3. rade
považujú za nesprávny, keď vzhľadom na povahu a okolnosti sporu neprihliadol na dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalobcov pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pre žalovaného

v 3. rade, ktoré existujú a zakladajú podľa názoru žalobcov postup súdu pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania podľa § 257 CSP.

9. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú najmä: podiel oboch strán na vzniku a priebeh sporu, ktorý
spočíva najmä v tom, že žalovaní, resp. ich právny predchodcovia od 22.11.1988 do roku 1997 kedy

bolo prejednané dedičské konanie po poručiteľke R. T., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX nevykonali úkony
smerujúce k zápisu listiny do katastra nehnuteľností. K ďalšiemu dôvodu hodnému osobitného zreteľa:
povaha a okolnosti sporu uviedli, že žalobcovia v dedičskom konaní po svojich právnych predchodcoch
v roku 1997 a následne 2013 riadne zaplatili odmenu notára a súdny poplatok za vedenie dedičského
konania, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia zaplatili na výzvu nedoplatok na nadprídel, Okresný

úrad Komárno, Pozemkový a lesný odbor pri vydávaní rozhodnutia o pozemkových úpravách v k. ú.
L. T. v roku 2016 pochybil a vydal nesprávne rozhodnutie v časti týkajúcej sa nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto sporu. Dňa 10.08.2021 Okresný úrad Komárno, Pozemkový a lesný odbor opravil toto
svoje nesprávne rozhodnutie v dôsledku čoho bolo potrebné rozšíriť strany sporu a na strane žalovanej
súd povolil pristúpenie žalovanej v 3. rade do konania. V čase podania žaloby žalovaná v 3. rade

nebola pasívne vecne legitimovaná (a ani žalobcami ako strana sporu označená), keďže v tom čase
duplicita vlastníctva na lesných pozemkoch prejednávaných v tejto veci vyznačená nebola. Vzhľadom
na okolnosti za akých žalobcovia navrhli pristúpenie žalovanej v 3. rade do konania, nemožno pričítať na
ťarchu žalobcov s dôrazom na priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v 3. rade. Nepriznať
nárok na náhradu trov konania žalovanej v 3. rade navrhujú aj z toho dôvodu, aby sa tým odstránila

neprimeraná tvrdosť.

10. Záverom poukázali na to, že fakticky žalobcovia sú poškodení nesprávnym úradným postupom
správcu nehnuteľností vo vlastníctve štátu, Ministerstvom financií, notárskymi úradmi, Okresným
úradom Komárno, Pozemkový a lesný odbor, v dôsledku ktorého mali za to, že v dedičstve im bolo riadne

osvedčené vlastnícke právo k sporným pozemkom, riadne zaplatili na výzvu nedoplatok na nadprídel a
celé roky pozemky užívali ako vlastné.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok III.
rozsudku a rozhodol tak, že žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania neprizná a nárok na

náhradu trov odvolacieho konania neprizná žiadnej zo strán sporu.

12. Žalovaný v 3. rade sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcov. Bol toho názoru, že súd správne
rozhodol, pokiaľ mu priznal nárok na náhradu trov konania, keď nárok na náhradu trov konania patrí
strane, ktorá má v spore procesný úspech. V danom prípade bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu,

preto bol žalovanému v 3. rade priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ostatní
žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili. Poukázal na § 257 CSP. Má za to, že v
danej veci neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by použitie tohto ustanovenia
odôvodňovali. Odmieta akýkoľvek svoj podiel na vzniku a priebehu sporu, keď titulom vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu sú nehnuteľnosti nadobudnuté darovacou zmluvou,

ktorej neplatnosť nebola v konaní preukázaná, pričom žalobcovia o existencii darovacej zmluvy, ako
aj o stanoviskách žalovaných mali vedomosť ešte pred podaním žaloby. Dôvodom zamietnutia žaloby
bola skutočnosť, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno, teda zodpovedajú za výsledok sporu.
Žalovaný v 3. rade v tomto postupe nevzhliadol žiadnu neprimeranú tvrdosť, ani iné dôvody hodnéosobitného zreteľa, ktoré by mali odôvodňovať nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Na základe
uvedených skutočností žalovaný v 3. rade navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Komárno, č. k. 17C/53/2019 v napadnutom výroku potvrdil.

13. Žalovaný v 2. rade sa písomne vyjadril k odvolaniu a to tak, že sa nebude vyjadrovať, pretože to
sa nevzťahuje na výsledok sporu v merite veci, ale je výlučne zamerané voči priznaniu trov konania
žalovanému v 3. rade.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený subjekt
(žalobcovia 1/ až 3/) v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnutý prvoinštančný
rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že podané odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III.
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky

z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

22. Odvolanie žalobcov proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal

žalovanému 3/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Podstata podaného odvolania smeruje k tomu, aby súd zmenil napadnutý rozsudok v
časti výroku III. a rozhodol tak, že žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania neprizná a nárok na
náhradu trov odvolacieho konania neprizná žiadnej zo strán sporu.

23. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a abyneodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o

ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (porovnaj R 82/2006,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS
248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom

prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania
kedy platí zásada úspechu v konaní.

24. V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. Ustanovenie § 257 CSP nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Citované ustanovenie, preto nie je možné vykladať tak, že je
naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28.01.2010). Obdobne Najvyšší

súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „§ 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,
kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým

vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.01.2012).

25. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil ohľadne odvolaním napadnutého výroku o
náhrade trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalobcovia uvádzajú v podanom odvolaní
nemožno považovať za relevantné. Žalovaní mali konaní plný úspech, a preto v intenciách § 255 ods.
1 CSP im vzniklo právo na náhradu trov konania, pričom odvolací súd nevzhliadol dôvod pre použitie §
257 CSP a nepriznanie im nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Išlo o

neúspech žalobcov v procesnom poňatí. Hmotnoprávne skutočnosti, ktoré predchádzali spor (a na ktoré
poukazovali žalobcovi v odvolaní) spôsobili, že žalobcovia spor započali. Východiská a dôvody žaloby
teda žalobcovia 1/ až 3/ poznali, a ak boli neúspešní ohľadne svojich žalobných tvrdení, ktoré uplatnili
voči žalovaným 1/ a 2/, potom boli bez ohľadu na iné skutočnosti a dôvody (pre ktoré mali žalovaného
3/ pribrať do konania) podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia neúspešní a neexistujú relevantné

dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd opakovane poukazuje na stav pred začatím sporu, kedy
si žalobcovia mali zvážiť, či sú súdu schopní ponúknuť relevantné dokázaniaschopné tvrdenia tak, aby
bolo možné hovoriť o ich úspechu. Hodnotiac vyššie uvedené atribúty, odvolací súd dospel k záveru,
že nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 3/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).