Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219204325.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: Y. X., N.. XX.XX.XXXX, trvale

bytom K. XXX, E., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom, so sídlom Štefánikova
84, Nitra, proti žalovaným: 1/ E. E., N.. XX.XX.XXXX, trvale A. E. XX, 2/ V. Ž., N.. XX.XX.XXXX, trvale
A. E. X, a 3/ P. H., W.., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. T. XXX/XX, K., žalovaní 1/ až 3/ v konaní
zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30 958 300 v konaní o
určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.12.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal určenia
neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. konaného dňa
04.09.2018 a určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých dňa 04.09.2018 na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri E.. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je vlastníkom
poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. v celkovej výmere 130
ha, ktoré sú v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
neskorších zákonov poľovnými pozemkami začlenenými do poľovného revíru E., uznaného rozhodnutím

Okresného úradu v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. XXXX/
XXXXX-Pi, zo dňa 28.01.2000 (ďalej aj „spoločný poľovný revír E.“). Dňa 4.9.2018 sa na notárskom
úrade v N. D. Q.. W. Š., notára so sídlom N. D., V.. T.. Š. XX uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E., priebeh ktorého bol v zmysle § 5 ods. 5
Zákona o poľovníctve osvedčený notárskom zápisnicou N 1339/2018, Nz 28413/2018, NCR 1s/2018,
spísanou na tomto notárskom úrade poverenou notárskou kandidátkou V.. M. S.. Tohto zhromaždenia
sa zúčastnili žalovaní, pričom rokovanie zhromaždenia vlastníkov viedol splnomocnený zástupca

žalovaného v rade 1/, JUDr. Norbert Horváth, advokát. Žalobca preto vymedzil okruh žalovaných s
prihliadnutím na § 77 CSP ako nerozlučné spoločenstvo, nakoľko v zápisnici je uvedené, že podľa
podpísanej listiny prítomných, prítomných vlastníkov, alebo ich oprávnených zástupcov vlastniacich
spolu 57,81% výmery spoločného poľovného revíru E., čím bolo zhromaždenie vlastníkov podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 Zákona o poľovníctve uznášaniaschopné. Zhromaždenie bolo zvolané formou
verejnej vyhlášky s programom zhromaždenia vlastníkov, ktorá bola vyvesená na úradných tabuliach
obecnýchúradovajehopriebehbolosvedčenýnotárskouzápisnicou.Súčasťoutejtonotárskejzápisnice

je listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri
E.. Z tejto listiny je zrejmé, ktorí vlastníci sa zhromaždenia zúčastnili v zastúpení splnomocnenca /
splnomocnencov/. Pri niektorých osobách, ktoré sú uvedené ako vlastníci, ktorí mali na splnomocnenie
splnomocniť zvolávateľov zhromaždenia, žalobca zistil, že buď takéto splnomocnenie na zastúpeniena zhromaždení vlastníkov neudelili, alebo takéto splnomocnenie udeliť nemohli, prípadne takéto
splnomocnenie udelili žalobcovi ešte pred konaním takéhoto zhromaždenia. Zároveň pri podpísaní
splnomocnenia toto podpísali s tým, že nepoznali jeho obsah a účel, pričom splnomocnenci im mali

uviesť, že sa má jednať o splnomocnenie na prechod cez ich pozemky a nie na výkon práva poľovníctva.
Taktiež jedného vlastníka mali zastupovať dvaja splnomocnenci na tú istú výmeru, čím sa navýšil
percentuálny podiel na celkovej výmere potrebnej pre uznanie poľovného revíru. Na základe uvedeného
preto nedosahuje výmera poľovných pozemkov, s ktorými disponujú žalovaní, požadovanú výmeru
potrebnú na uznášaniaschopnosť zhromaždenia podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve č. 274/2009

Z.z. na uznanie poľovného revíru. Z tohto dôvodu preto i všetky prijaté uznesenia na tomto valnom
zhromaždení nemôžu byť platné. Naliehavosť právneho záujmu na určenie neplatnosti rozhodnutí
zhromaždenia vlastníkov odôvodnil tým, že nevydaním rozhodnutia, by sa užívateľom spoločného
poľovného revíru E. stal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E., so sídlom XXX XX E. Č..
XX, J.: XX XXX XXX, čím by sa žalobcovi odňala možnosť realizovať právne kroky potrebné na to, aby
bolo legitímne zvolané nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by určilo za užívateľa

predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu.

2. Žalobca k žalobe pripojil Notársku zápisnicu N1339/2018, NZ 28413/2018 zo dňa 04.09.2018,
Listinu prítomných - zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E., konaného dňa
04.09.2018naNotárskomúradeQ..W.Š.N.L..V..T..Š.XXM.N.D.,úmrtnýlistJ.E.vanglickomjazyku,

Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.07.2016, výpisy z LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, splnomocnenia zo
dňa 11.12.2017, 02.02.2018, 27.11.2017, 01.12.2017, 12.12.2017, 26.01.2018, 18.12.2013, 23.12.2013,
27.11.2017, 12.08.2018, 14.05.2018, 21.12.2013.

3. Ku žalobe sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že neexistencia osobitného predpisu, z ktorého
by vyplývala prípustnosť žalobcom zvoleného druhu žaloby (ani samotný žalobca neuvádza, ktorý
osobitný predpis by mal zakladať jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k žalobe podľa ust. § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku) je samostatným dôvodom na odmietnutie žaloby bez nutnosti

meritórneho posúdenia veci žalovaní nebudú venovať osobitnú pozornosť v rámci tohto vyjadrenia
samotným argumentom žalobcu uvedeným v jeho žalobe. Uviedli, že ak by súd žalobu pripustil podľa §
137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca existenciu
naliehavého právneho záujmu vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal. K argumentu žalobcu vo vzťahu
o údajnej existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení PZ E. už postavenie

užívateľadotknutéhopoľovnéhorevírunadobudlo,atonazákladeopatreniaOkresnéhoúraduKomárno,
pozemkový a lesný odbor č. 2019/001680-3 zo dňa 5. decembra 2019, ktorým bola zaevidovaná
zmluva o užívaní dotknutého poľovného revíru zo dňa 4. septembra 2018, ktorá vzišla z rozhodnutí
napadnutých touto žalobou. Zmluva o užívaní revíru nadobudla v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm.
g) zákona o poľovníctve účinnosť jej zaevidovaním zo strany OU. Namietali ďalej nesprávne určený

okruh žalovaných. Pasívna vecná legitimácia svedčí práve s prihliadnutím na žalobcom zdôraznenú
existenciu nerozlučného spoločenstva všetkým vlastníkom poľovných pozemkov v rámci dotknutého
poľovného revíru. Uviedli ďalej, že žalobcovi bol odpis notárskej zápisnice z relevantného zhromaždenia
vlastníkov vydaný dňa 31. januára 2019, pričom žaloba je datovaná dňom 5. decembra 2019. Žalobca
mal dostatočný časový priestor, aby zistil, či od času konania relevantného zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov (4. septembra 2018) došlo k uzavretiu Zmluvy o užívaní revíru, resp. podaniu
žiadosti o jej evidenciu na OU, pričom svoje výhrady k evidencii zmluvy by bol mohol smerovať priamo
OU. Dôkazom neexistencie akéhokoľvek právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení je, že ani
nepostrehol, že medzičasom (5. decembra 2019) došlo zo strany OU k vydaniu Opatrenia o evidencii
zmluvy proti ktorému sa mohol brániť podaním všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie jeho

zákonnosti. Otázne je však v prvom rade to, prečo sa žalobca nezúčastnil riadne, t.j. v súlade s ust. §
5 ods. 3 zákona o poľovníctve zvolaného zhromaždenia vlastníkov, na ktorom došlo k prijatiu žalobou
napadnutých rozhodnutí. Uviedli ďalej, že ak by v priebehu zhromaždenia vlastníkov nastala situácia,
kedybydvajaaleboviacerísplnomocnencitejistejosobyhlasovalivovzájomnomrozpore,vsúladesust.
§ 31 ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým

splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne, na takto uplatnené hlasy by nebolo
možné prihliadať a podľa rozsahu ich podielu, by možno dokázali zvrátiť výsledok hlasovaní, nakoľko by
nedošlo k prijatiu rozhodnutí v súlade s ust. § 5 ods. 4 veta druhá zákona o poľovníctve, podľa ktorého
zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov.V danom prípade nedošlo k zániku plnomocenstiev udelených vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci
dotknutého poľovného revíru v prospech osôb uvedených v listine prítomných ako splnomocnencov.
Žalovaní navrhli, aby súd žalobu odmietol, resp. zamietol a žalovaným priznal voči žalobcovi právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaní k vyjadreniu pripojili Zmluvu o užívaní poľovného revíru E. zo dňa 04.09.2018, oznámenie
OkresnéhoúraduKomárnozodňa05.12.2019oevidenciizmluvyoužívaníPoľovnéhorevíruE.,Dohody
o splnomocnení zo dňa 05.09.2017, 17.09.2017, 28.09.2017, 19.09.2017, 03.09.2017, 19.09.2017.

5. Žalobca v replike uviedol, že s poukazom na § 137 CSP je osobitný predpis jednoznačne daný
a vyplýva to priamo zo žaloby. Je to zákon č. 274/2009 Zb. z. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov.Okresnýúradniejeoprávnenýpripredloženížiadostioevidenciuzmluvuoužívanípoľovného
revíru vyžadovať za účelom zistenia skutkového stavu predloženie plnomocenstiev, listov vlastníctva
k pozemkom podľa jednotlivých kat. území a zoznamov vlastníkov, resp. splnomocnených zástupcov

vlastníkov uvedených v prezenčnej listine prítomných z dôvodu, že všetky tieto skutočnosti podľa §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve overuje a zabezpečuje zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov poľovných
revírov. V prípade, že predložená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 14 ods. 3 zákona
o poľovníctve a bola uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a na príslušný
poľovný revír nie je už zaevidovaná iná zmluva, príslušný okresný úrad takúto zmluvu zaeviduje. K

existencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že zákonodarca jednoznačným spôsobom
stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom
správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh
bol osvedčený notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica tvorí nedielnú súčasť žiadosti o evidenciu
zmluvy. Správny orgán nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v

§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb.z. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu
zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe
ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zák. č. 274/2009
Zb.z. Keďže zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiadny zamestnanec správneho
orgánu, nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci. V tomto

smere sa totiž jedná o výlučne súkromnoprávny vzťah čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či
zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny
orgán. S tvrdením žalovaných vo vzťahu k okruhu účastníkov, ktorý podľa nich bol určený nesprávne,
žalobca nesúhlasil. Okruh účastníkov bol navrhnutý a účastníci boli dostatočne označení. Ich označenie
vyplýva z rozhodovania predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s poukazom na

§ 77 CSP. Uviedol ďalej, že žaloba proti okresnému úradu a jeho rozhodnutiu o evidencii zmluvy o
užívaní poľovného revíru E. podľa SSP by nerozhodovala o konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov, ale o konaní správne orgánu , pričom k pochybeniu prišlo pri zvolávaní a rozhodovaní
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

6. Žalovaní v duplike poukázali na potrebu ustálenia druhu žaloby zvolenej žalobcom. V prípade žaloby
o určenie právnej skutočnosti (rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
je nutné zaň považovať) by bola prípustná žaloba len v prípade existencie osobitného predpisu.
Ak by súd pripustil možnosť pokračovania v konaní, súd by bol vychádzajúc z ust. § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku povinný skúmať existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na prípadnom
požadovanom určení ako samostatný dôvod na zamietnutie žaloby. Dôkazom neexistencie akéhokoľvek
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení je najmä to, že ani nepostrehol, že medzičasom
(5. decembra 2019) došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá vzišla z rozhodnutí
prijatých na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Uviedli ďalej, že príslušný

správny orgán je oprávnený aj povinný zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať len za splnenia
zákonom stanovených podmienok, k čomu je nutné vykonať dokazovanie. Žalovaní ďalej uviedli, že
účastníkmi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, určenia neplatnosti rozhodnutí ktorého sa
žalobca domáha, boli osoby uvedené v listine prítomných tvoriacej prílohu žaloby, t.j. zďaleka nielen
žalovaní. Navyše účastníkmi relevantnej zmluvy o užívaní poľovného revíru na strane prenajímateľa sú

v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve vlastníci spoločného revíru. Uviedli ďalej, že samotný
žalobca tak v žalobe ako ani v replike neuviedol, o aké konkrétne % by sa znížil podiel hlasovacích práv
na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava
písomného podania žaloby zo dňa 15.12.2019. Spochybnil, že by v zmysle zákona o poľovníctve v
čase konania VZ disponovali nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov pozemkov, ktoré by oprávňovalo

na kroky smerujúce k prijatiu uznesenia, ktorých neplatnosti sa domáha. Žalovaní nedisponovali
oprávneniami smerujúcimi k zastupovaniu vlastníkov na tomto VZ. Niektorí vlastníci boli započítaní v
jednotlivých žalovaných z hľadiska ich vlastníckych oprávnení a percentuálnej výmery na poľovnom
revíri duplicitne. V neposlednom rade vo vzťahu k 51 vlastníkom disponoval splnomocnením na ich
zastupovanie vo veciach výkonu práv poľovníctva žalobca. Na doplnenie žaloby uviedol, že celková

výmera z hľadiska % zodpovedajúca 51 vlastníkov predstavuje podľa našich výpočtov 9,48 % celkovej
výmery vlastníckych pozemkov. Keďže žalovaní na VZ deklarovali zastupovanie vlastníkov vlastniacich
57,81 % pozemkov. Po odpočítaní týchto percent by žalovaní disponovali vlastníckymi právami 48,33
% celkovej výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri E.. Vzhľadom na túto skutočnosť by preto
nespĺňalo podmienky v zmysle § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve na rozhodovanie na VZ vlastníkov
poľovných pozemkov. Uviedol, že spochybňuje, že žalovaní disponovali dostatočnou percentuálnou

výmerou na to, aby boli schopní prijať tiet rozhodnutia, ktoré na VZ prijali. Osobitným právnym predpisom
je zákon o poľovníctve, na ktorého základe bola predmetná notárska zápisnica spísaná. Zo žaloby
vyplýva, že splnomocnitelia boli pri podpisovaní týchto splnomocnení uvedení do omylu a výsluchom
týchto splnomocniteľov chceme preukázať, že ich jediným splnomocniteľom na zastupovanie pri výkone
práv a povinností poľovníctva je žalobca. Splnomocnitelia boli uvedení do omylu a ak by sa preukázalo,

že plnomocenstvá neudelili, žalovaní by nedosahovali percentá na rozhodnutie VZ. Okresný úrad má
evidenčnú, nie dokazovaciu povinnosť, či sa tvrdenia žalovaných zakladajú na pravde. Uviedol, že
žaloba smeruje k splnomocneniam a nie k evidenčnej povinnosti OU.

8. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvávali na svojich písomných vyjadreniach

a to predovšetkým na vyjadrení zo 7.4.2020 a duplike zo dňa 20.5.2020. V prvom rade sa vyjadrili k
otázke prípustnosti žaloby. V danom prípade ide nepochybne o žalobu o určenie právnej skutočnosti
podľa ust. § 137 písm. d CSP, pričom žalovaným nie je známy osobitný právny predpis, ktorý by podanie
takejto žaloby pripúšťal. Ani samotný žalobca vo svojich doterajších ústnych alebo písomných vyjadrenia
neudáva, o aký právny predpis by sa malo jednať. Poukazujúc na doterajšiu súdnu prax špecifikovanú vo

vyjadrení, resp. duplike je nesporné, že absencia osobitného právneho predpisu je osobitným dôvodom
na zamietnutie žaloby. Ak by sme aj pripustili právny názor, že sa jedná o žalobu o určenie práva
podľa ust. § 137 písm. c CSP žalobca by musel preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, čo doposiaľ nepreukázal. Na margo nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedli, že táto
skutočnosť je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby, bez nutnosti meritórneho skúmania žaloby.

S prihliadnutím na ust. § 77 CSP zakotvujúceho inštitút nerozlučného spoločenstva je nesporné, že pri
žalobe o určenie právnej skutočnosti musia byť žalovaným všetci, ktorých sa toto právo týka. Vzhľadom
na predmet konania s prihliadnutím na ust. § 14 ods.1 zákona o poľovníctve nimi musia byť všetci
vlastníci poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru. Pre prípad, že by konajúci súd bol
iného právneho názoru a žalobu by meritórne preskúmaval, žalovaní navrhujú pripojiť administratívny

spis OÚ Komárno, pozemkový a lesný odbor, v rámci ktorého došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní
poľovného revíru, ktorá vzišla z rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov pozemkov - číslo spisu:
2019/001680. Poukázali na ustanovenia OZ o zastúpení, ktoré umožňujú udeliť plnomocenstvo aj
viacerým osobám. Vo vzťahu k vyjadreniu zástupcu žalobcu ohľadom údajnej existencie osobitného
predpisu nevyhnutnému k prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. d CSP uviedli, že strohý odkaz

na zákon o poľovníctve bez poukázania na jeho konkrétne ustanovenie neobstojí. Zástupca žalobcu
neuviedol konkrétne ustanovenia zákona o poľovníctve, ktoré by odkazovalo na prípustnosť žaloby
použitejžalobcom.Pokiaľideoposúdenieplatnostialeboneplatnostiuzneseníprijatýchnazhromaždení
vlastníkov, odkázal na ust.§ 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého je Okresný úrad v
rámci administratívneho postupu, týkajúce sa evidencie zmluvy o používaní poľovného revíru povinný

vykonať dokazovanie, či zmluvu uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov, t.j. ako prejudiciálnu otázku
musí skúmať, či boli rozhodnutia na zhromaždení vlastníkov prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov.
Vychádzajúc z aplikačnej praxe, na ktorú žalovaní poukázali v rámci svojich písomných prednesov je
nesporné, že tento administratívny postup a dokazovanie vykonaná v rámci neho, sa riadi zásadou
materiálnej pravdy. V súvislosti s námietkou uvedenia do omylu splnomocniteľov absentuje akákoľvek

indícia v tomto smere a bolo by logické, aby namietali uvedenie do omylu tí, ktorých sa to eventuálne
má týkať. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval pochybnosť o uvedenie do omylu.9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Dňa 05.12.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal určenia
neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. konaného dňa
04.09.2018 a určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých dňa 04.09.2018 na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri E.. Dňa 4.9.2018 sa na notárskom úrade v N. D.Á. Q.. W.
Š., notára so sídlom N. D., V.. T.. Š. XX uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v

spoločnom poľovnom revíri E.. Zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri E.
boli žalovaní v rade 1 až 3, ktorí mali podľa vlastného vyhlásenia spôsobilosť k právnym úkonom a boli
vlastníkmi, resp. splnomocnenými zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov
v Poľovnom revíri E., pričom zvolávatelia vyhlásili, že splnili zákonnú podmienku v zmysle § 5 zákona
č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o poľovníctve

osvedčený notárskou zápisnicou N 1339/2018, Nz 28413/2018, NCR 1s/2018, a na zhromaždení boli
prijaté nasledovné uznesenia:
- Uznesením č. 1 sa schválili navrhované orgány zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov,
- Uznesením č. 2 sa schválilo rozhodnutie vlastníkov poľovných pozemkov postúpiť užívanie poľovného
revíru E. poľovníckej organizácii,

- Uznesením č. 3 sa schválila náhrada vo výške 0,50€ s DPH za ha na rok bez ohľadu na druh pozemku
za užívania poľovného revíra E.,
- Uznesením č. 4 sa schválilo rozhodnutie o postúpení užívania uznaného poľovného revíru E. pre
Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E., so sídlom XXX XX E. XX, J.: XXXXXXXX a to za
vyššie uvedené a schválenú náhradu na obdobie 10 rokov od zaevidovania predmetnej zmluvy

- Uznesením č. 5 sa schválilo zvolenie splnomocnencov s horeuvedeným rozsahom zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov osoby: V. Ž., r. Ž., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
XXX XX E. X, občan SR a P. H., T.. H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX K.,
W. T. XXX/XX,
-Uznesenímč.6saschválilo,žeJUDr.N.S.jepoverenýnapodpísanienotárskejzápisniceosvedčujúcej

priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E..
Dňa 04.09.2018 bola medzi vlastníkmi spoločného Poľovného revíru E. v zastúpení žalovaným v rade
2/ a 3/ a Slovenským poľovníckym zväzom, Poľovnícke združenie E., v zastúpení žalovaným v rade
1/, uzatvorená Zmluva o užívaní poľovného revíru E. v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona č.
274/2009 Z.z. o poľovníctve.

Z oznámenia Okresného úradu Komárno zo dňa 05.12.2019 vyplynulo, že Okresný úrad Komárno,
pozemkový a lesný odbor ako vecne a miestne príslušný orgán, dňom 01.01.2020 eviduje v zmysle §
16 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluvu o používaní Poľovného revíru E..

11. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri E. konaného dňa 04.09.2018 a určenia neplatnosti rozhodnutí
prijatých dňa 04.09.2018 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Chotín.

Pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti
právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žaloba v prejednávanej veci bola na
súd doručená dňa 05.12.2019, teda za účinnosti procesnoprávneho predpisu Civilného sporového
poriadku. Predchádzajúci procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok neobsahoval všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej

skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právnyzáujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý
vychádzazozásady,žesúdmáurčiťaktuálnyprávnystav.Priurčeníprávnejskutočnostihovorírozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku,

že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci
žalobca alebo niekto iný.

13. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate tejto zásade. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné

žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšiesporyamíňajúsaúčelužalobyurčovacej.ZtohtodôvoduCivilnýsporovýporiadokpripúšťažalobu
na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení
pracovného pomeru podľa ust. § 77), Občiansky zákonník (žaloba nájomcu na určenie neplatnosti

výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony
sú voči nemu právne neúčinné podľa § 42 a), zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s
ručením obmedzeným podľa § 131, uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa §
183 alebo uznesenia členskej schôdze družstva podľa § 242 a 260) alebo zák. č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2).
Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp.
právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej
skutočnosti.

14. Vo vzťahu k § 137 CSP je nutné uviesť, že ide o ustanovenie obsahujúce druhy žalôb, pričom sa
nejedná o ich taxatívny výpočet. Na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že ak sa adresát práva pri
výbere prostriedku právnej ochrany rozhodne pre využitie niektorej z tu uvedených typov žalôb, musí
pritom rešpektovať možnosť jej použitia vo vzťahu k hypotéze danej právnej normy. V prípade žaloby o

určenie právnej skutočnosti (konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ako aj rozhodnutia
prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov je nutné zaň považovať) by bola prípustná
žaloba len v prípade existencie osobitného predpisu. Žalobca v replike uviedol, že s poukazom na § 137
CSP je osobitný predpis jednoznačne daný a vyplýva to priamo zo žaloby a je ním zákon č. 274/2009
Zb. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

15. Žalobca sa jednak domáhal určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov a jednak určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
Nejedná sa potom o domáhanie sa určenia práva ani právneho vzťahu v zmysle § 137 písm. c) CSP,
ale o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Takúto žalobu však možno podať len

v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon o poľovníctve č.
274/2009 Z. z., z uvedeného predpisu právo domáhania sa určenia neplatnosti uznesení vlastníkov
poľovných pozemkov a určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov súdnou
cestou (v občianskoprávnom konaní) nevyplýva. Citované zákonné ustanovenie § 137 CSP vymedzuje
podmienky prípustnosti žalôb. Zatiaľ čo podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je

alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu, prípustnosť
žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je aj žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, musí
vyplývať z osobitného predpisu, inak je takáto žaloba neprípustná. V prípade žaloby v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sa však nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď ustanovenie § 137 CSP vypočítavá možné žaloby len
demonštratívne, inej ochrany práv, než spôsobom uvedeným v § 137 CSP, sa možno domáhať len
v prípade preukázania právneho záujmu na takejto žalobe. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na
určenieneplatnostirozhodnutízhromaždeniavlastníkovodôvodniltým,ženevydanímrozhodnutia,bysa
užívateľom spoločného poľovného revíru Chotín stal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie

E., so sídlom XXX XX E. Č.. XX, J.: XX XXX XXX, čím by sa žalobcovi odňala možnosť realizovať
právne kroky potrebné na to, aby bolo legitímne zvolané nové zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov, ktoré by určilo za užívateľa predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu. Súd
poznamenáva, že žaloba bola súdu doručená dňa 05.12.2019, t. j. v rovnaký deň, ako bolo Okresnýmúradom Komárno oznámené, že Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor ako vecne a miestne
príslušnýorgán,dňom01.01.2020evidujevzmysle§16ods.1zákonaopoľovníctveZmluvuopoužívaní
Poľovného revíru E.. Z uvedeného vyplýva, že Poľovnícke združenie E. postavenie užívateľa dotknutého

poľovného revíru nadobudlo, a to na základe opatrenia Okresného úradu Komárno, pozemkový a
lesný odbor č. 2019/001680-3 zo dňa 5. decembra 2019, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní
dotknutého poľovného revíru zo dňa 4. septembra 2018, ktorá vzišla z rozhodnutí napadnutých touto
žalobou. Zmluva o užívaní revíru nadobudla v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve
účinnosť jej zaevidovaním zo strany Okresného úradu Komárno. V tomto smere je možné stotožniť

sa s tvrdením žalovaných, že žalobca mal dostatočný časový priestor, aby zistil, či od času konania
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (4. septembra 2018) došlo k uzavretiu Zmluvy o užívaní
revíru, resp. podaniu žiadosti o jej evidenciu na Okresnom úrade Komárno. Z uvedeného súd nemal za
preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na takejto žalobe.

17. Keďže súd žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov, súd na pojednávaní návrh zástupcu

žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých splnomocniteľov, ktorí udelili splnomocnenie tak
žalobcovi, ako aj žalovaným a ktorí sú označení v žalobe na čísle listu 3 - 9 spisu, ako aj návrh na
doplnenie dokazovania pripojením administratívneho spisu Okresného úradu Komárno, pozemkový a
lesný odbor - č. 2019/001680 zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP, keď žalovaní boli v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto im súd proti žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší

súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.