Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200376
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620200376.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne M. T.,

L.. X.X.XXXX, J. M. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou, Štúrova 29, Levoča
proti žalovanej C. M., L.. XX.X.XXXX, J. V. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom,
advokátom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o prevode
členských práv, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po

právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2020 sa žalobkyňa domáhala:
- určenia neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností z 26.9.2008 uzavretej medzi Š.
Y. ako prevádzajúcim a C.L.M. M. a jej manželom G. M. ako nadobúdateľmi - všetko vo vzťahu k bytu
č. 1 na 1. poschodí bytového domu súpisné č. 170, vo vchode č. 32 na V. A. E. B., zapísaného na LV
č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B., parc. č. 3056/4 o výmere 385 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a na spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 704/22557 (ďalej aj iba ako „Dohoda o prevode

ČPaP“) a tiež
- určenia, že Š. Y. je členom Stavebného bytového družstva B. so všetkými právami a povinnosťami k
tomu patriacimi, vrátane nájomného práva k bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu súpisné č. 170, vo
vchode č. 32 na V. A. E. B., zapísaného na LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B., parc.
č. 3056/4 o výmere 385 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške
704/22557.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.9.2008 bol na základe Dohody o prevode ČPaP medzi
Š. Y. ako prevádzajúcim a C. M. (žalovanou) a jej manželom ako nadobúdateľmi realizovaný právny
úkon - prevod členských práv a povinností v SBD B., na základe čoho vzniklo nadobúdateľom právo
na uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu č. 1 v bytovom dome B2 na ul. V. XX E. B. (ďalej aj iba ako
„byt“). Túto informáciu poskytlo Stavebné bytové družstvo B. (ďalej aj iba ako „SBD B.) listom zo dňa
18.11.2019 Centru právnej pomoci. Predmetnú Dohodu o prevode ČPaP však SBD B. žalobkyni napriek

jej žiadosti listom zo dňa 29.12.2019 (ktorý žalobkyňa predložila) neposkytlo, preto ju žalobkyňa nemá
k dispozícii. Žalobkyňa však predložila Zmluvu o prevode bytu do osobného vlastníctva z 26.9.2008
uzavretú následne medzi SBD B. ako prevádzajúcim a žalovanou a jej manželom ako nadobúdateľmi.Uviedla, že z verejne dostupného portálu je z LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B. (ktorý
žalobkyňa predložila) zrejmé, že výlučnou vlastníčkou bytu je v súčasnosti len žalovaná.

3. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o
prevode ČPaP zo dňa 26.9.2008 a tiež na určení, že Š. Y. je členom SBD B. tak ako sa toho domáha
podanou žalobou. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Š. Y., ktorý je jej otcom, mal v čase podpísania Dohody
o prevode ČPaP zdravotné problémy, bol diagnostikovaný ako schizofrenik a mával výpadky pamäte.
Uvedené preukazovala predložením Prepúšťacej správy VNsP Levoča a.s., chir. odd. zo 7.3.2008,

Prepúšťacej správy VNsP Levoča a.s., int. odd. zo 4.4.2008, Potvrdením primárky psychiatrického
oddelenia VNaP Levoča z 21.8.2019 o hospitalizáciách menovaného a Potvrdením MUDr. G. zo
7.8.2019 o tom, že menovaný je v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie od roku 2016 a predtým
bol evidovaný u MUDr. J. s dg. nešpecifikovaná demencia. Na základe uvedeného má žalobkyňa za
to, že Š. Y. podpisoval Dohodu o prevode ČPaP v čase preukázanej svojej duševnej poruchy, ktorá
ho na tento právny úkon robila neschopným a nevedel preto rozpoznať význam tohto právneho úkonu.

Poukázala na skutočnosť, že Š. Y. doposiaľ nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ale
žalobkyňa už podnikla kroky pre začatie takého súdneho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 28.2.2020 navrhla žalobu ako zjavne nedôvodnú
zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Uviedla, že ak by Dohoda o prevode ČPaP nespĺňala

všetky zákonné náležitosti, nemohla by byť prijatá SBD B. a následne by žalovaná spolu s vtedajším
manželom nemohla uzatvoriť nájomnú zmluvu s SBD B.. Poukázala na to, že účastníkom Dohody o
prevode ČPaP bol Š. Y., ktorý nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a žalovaná spolu s jej
vtedajším manželom. Žalobkyňa teda nebola účastníčkou tejto dohody a nebola v žiadnom právnom
vzťahu so žalovanou, preto nie je nositeľom subjektívnych práv z predmetnej dohody. Žalobkyňa tak nie

je aktívne legitimovaná na podanie žaloby a ani nepreukázala a neodôvodnila naliehavý právny záujem
na podanej žalobe. Z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by Š. Y. v čase podpísania Dohody
o prevode ČPaP konal v stave duševnej poruchy, čo by malo spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu
v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobkyňa v žalobnej replike zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na už predložené prepúšťacie
správy zo 7.3.2008 a 4.4.2008, z ktorých vyplýva, že dňa 6.3.2008 mal Š. Y. diagnostikované delírium
tremens F10, poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu, čo je nepochybne stav
duševnej poruchy.

6. Žalovaná vo vyjadrení sa k replike žalobkyne zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení sa k
žalobe.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu. Žalobkyňa na
pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že medzičasom bol Š. Y. pozbavený spôsobilosti na

právne úkony rozhodnutím Okresného súdu Humenné, právoplatným dňa 15.6.2021 a to na podklade
znaleckého posudku (ktorý predložila). Za účelom odborného posúdenia zdravotného stavu Š. Y. v čase
vykonania predmetného právneho úkonu žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie, prípade
doplnok k znaleckému posudku urobenému v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pre
posúdenie zdravotného stavu v čase vykonania právneho úkonu tiež navrhla vypočuť ďalšiu dcéru Š.

Y. C. Y. a pripojiť spis tunajšieho súdu (sp. zn. nevedela uviesť), ktorého predmetom bolo vyporiadanie
BSM medzi žalovanou a jej manželom.

8. Žalovaná na pojednávaní rovnako zotrvala na svojich doterajších písomných vyjadreniach a navrhla
vypočuť žalovanú a svedkyňu W.. I. T. - pracovníčku SBD B., ktorá overovala totožnosť v rámci prevodu

členských práv a povinností v družstve.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), na strane
žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

10. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.11. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12.V konaní nebolo medzi stranami sporné, že účastníkmi Dohody o prevode členských práv a
povinností zo dňa 26.9.2008, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa žalobou domáha, boli na jednej
strane Š. Y. a na strane druhej manželia C. M. S. G. M..

13. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnými podmienkami konania, a síce vecnou legitimáciou strán
sporu a prípustnosťou danej žaloby tak z hľadiska existencie osobitného právneho predpisu, z ktorého

vyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, ako aj z hľadiska existencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne. Po ich posúdení dospel k záveru, že tieto nie sú dané, čo vedie k
zamietnutiu žaloby bez potreby zaoberať sa meritom veci. Súd preto návrhy na dokazovanie žalobkyne
a žalovanej týkajúce sa veci samej ako nehospodárne zamietol.

14. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenia právnej skutočnosti sa možno podľa ustanovenia § 137 písm.
d)CSPdomáhaťzapodmienky,žemožnosťurčeniatakejtoskutočnostivyplývalazosobitnéhoprávneho
predpisu. Ide o podmienku prípustnosti tohto druhu žaloby.

15. Žalobkyňa v žalobe, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti Dohody o prevode ČPaP neuviedla
príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by jej možnosť určenia neplatnosti tejto dohody vyplývala.
Žalobcovia tak neurobili ani na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 24.6.2021. Súd dospel k záveru,
že žaloba na určenie neplatnosti Dohody o prevode ČPaP, ako žaloba podľa § 137 písm. d) CSP,
nemá oporu v zákone, keďže možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Je

tiež potrebné uviesť, že na požadovanom určení neplatnosti zmluvy nemá žalobkyňa ani naliehavý
právny záujem, nakoľko otázka platnosti či neplatnosti napádanej dohody nemá na jej právne postavenie
žiaden vplyv už len z dôvodu, že žalobkyňa nebola účastníkom tejto dohody a otec žalobkyne, ktorý jej
účastníkom bol, žije.

16. Naliehavý právny záujem nie je daný najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď
je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej

musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila
potrebám praktického života, ale viedla by len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom

k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý
musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť,
prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor
vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

17. Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení z
dôvodu, že je dcérou Š. Y., teda jeho zákonnou dedičkou (spolu s ďalšími dvoma sestrami). V prípade
jej úspechu v konaní by sa jej právne postavenie zmenilo tak, že bude dedičkou Š. Y. a predmetom
dedenia bude aj predmetný byt a práva k nemu patriace. Súd mal za to, že takto uvádzané okolnosti

neodôvodňujúnaliehavýprávnyzáujemžalobkynenapodanejžalobe.SamotnáotázkaplatnostiDohody
o prevode ČPAP by mohla byť v konaní riešená iba ako predbežná vo vzťahu k určeniu, či Š. Y. patria
členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. Žalobkyňa však nemôže mať naliehavý právny záujem
ani na takomto určení, pretože ak by aj súd tejto časti žaloby vyhovel, členstvo v bytovom družstveby opätovne nadobudol Š. Y. a nie žalobkyňa. Právne postavenie žalobkyne by sa týmto určením
teda nijakým spôsobom nezmenilo. Š. Y. by bol následne oprávnený s týmto svojim členstvom a s
ním spojenými právami a povinnosťami nakladať (resp. jeho opatrovník ustanovený mu v konaní o

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony). Tvrdenie žalobkyne o tom, že v prípade úmrtia jej otca
by bol predmetný byt a práva k nemu patriace predmetom dedenia je preto iba hypotetické. Navyše z
vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že v prípade úmrtia menovaného by žalobkyňa nebola jedinou do úvahy
prichádzajúcou zákonnou dedičkou, nakoľko Š. Y. má okrem žalobkyne ďalšie dve dcéry.

18. V súvislosti s podmienkou vecnej legitimácie v konaní súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní
o neplatnosť zmluvy (v danom prípade o neplatnosť Dohody o prevode ČPaP), musia byť stranami
sporu všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (príp. ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo
ako žalovaní, nakoľko všetci účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Rozsudok vydaný v
konaní má pre všetkých účastníkov zmluvy rovnaké účinky (priaznivé či nepriaznivé).

19. V prípade Dohody o prevode ČPaP zo dňa 26.9.208 žalobkyňa nebola jej účastníčkou a nie je ani
právnym nástupcom Š. Y. ako účastníka dohody, ktorý doposiaľ stále žije. Naopak účastníkmi dohody
boli Š. Y. (otec žalobkyne) a žalovaná C. M., avšak aj spolu so svojim vtedajším manželom. Vzhľadom na
označenie sporových strán žalobkyňou, s poukazom na existenciu núteného spoločenstva, ide v danom
prípade o nedostatok vecnej legitimácie. Obdobne ide o nedostatok vecnej legitimácie aj vo vzťahu k

druhému výroku žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že členom družstva je Š. Y.,
nakoľko tento nie je žalobkyňou označený za stranu sporu, hoci v prípade vyhovenia žalobe by to bol
práve on, ktorý by členstvo a s ním spojené práva nadobudol.

20. Nesprávne určenie subjektov na strane sporu v sporovom konaní predstavuje nedostatok, ktorý súd

nie je oprávnený odstrániť z úradnej činnosti. Rovnako nie je možné, aby súd na tento nedostatok stranu
upozornil. Na predmetný nedostatok však v konaní poukázala žalovaná, na čo žalobkyňa nereagovala
a uvedený nedostatok neodstránila.

21. Vzhľadom na nedostatok zákonných podmienok prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) resp.

písm. c) CSP, ako aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie v konaní, súd žalobu zamietol a to bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods.
1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania.
Súd nevzhliadol existenciu dôvodov, pre ktoré by výnimočne náhradu trov konania úspešnej žalovanej

nepriznal. Samotná skutočnosť, že žalobkyni bola priznaná bezplatná právna pomoc takouto okolnosťou
nie je. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.