Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202422
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720202422.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. A. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. V. XXXX/
XX, XXX XX I., zastúpená: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 42 014 247, o zaplatenie 3.400,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 13. septembra 2021, č. k.: 6C/21/2020-207, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.400 Eur s 2% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.400 Eur od 01.07.2019 až do zaplatenia, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady
trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca tvrdil, že s bývalou manželkou D. R. vlastnili byt vo
I.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene dňa 21. 7. 2011, č. k.
9C/146/2010-52, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 8. 2011. K vysporiadaniu BSM
nedošlo, preto sa každý z bývalých manželov stal vlastníkom bytu v podiele 1/2- ica. Bývalá manželka

svoj podiel darovala svojej dcére, žalovanej, darovacou zmluvou zo dňa 7. 3. 2017. V byte od roku 2010
nebýval.
3. Bývalá manželka sa zadlžila, neplatila mesačné zálohové platby za užívanie bytu, mesačné splátky
úverov, preto jej hrozila exekúcia. Prevodom bytu na svoju dcéru sa stala nemajetnou, pričom dlhy sa
prenášali do nasledujúcich rokov. Mesačné zálohové platby neplatila ani obdarovaná. Opätovne hrozila
dražbabytuodspoločenstvavlastníkovbytov,pretožalobcadlhuhradil.Povzájomnejdohodebytpredali

s podmienkou, že žalovaná uhradí dlžobu na zálohových platbách spoločenstvu vlastníkov bytov a jemu
vypočítala dlžnú sumu 3.400 EUR, ktoré mala vyplatiť po prevzatí svojho podielu po odpredaní bytu.
Toto mu oznámila listom, ktorý mu doručila 11. 4. 2009, pričom potvrdila oprávnenosť jeho požiadavky.
Po predaji bytu za 125.000 EUR vyzval žalovanú na úhradu finančnej čiastky. Napriek tomu, že žalovaná
prevzala podiel na kúpnej cene vo výške 62 500 EUR, žalovanú sumu nevrátila.
4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že so žalobcom nikdy neuzavrela zmluvu o nájme,

resp. o podnájme, pričom tvrdila, že hoci žalobca v byte nespával, mal tam osobné veci a chodil
do bytu každý deň, pral si tam, varil. Všetky zálohové platby platila jej matka, niečo uhradil žalobca,
ktorý si týmto plnil svoje povinnosti vlastníka bytu. Tvrdila, že žalobca neplatil nič, ani plyn, elektriku,
hoci byt užíval. Pod nátlakom a vyhrážkami mu napísala, že zaplatí 3.400 EUR. Namietal, že žalobca
nevysvetlil a nešpecifikoval, o aký nájom a podnájom ide, keďže boli podielovými spoluvlastníkmi bytu.
Uznanie neexistujúceho dlhu nemôže byť platným právnym úkonom. Uznanie dlhu považuje za neplatné

z dôvodu, že dlh nevznikol, ani neexistoval.5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, keď vychádzal
zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal preukázané, že medzi stranami sporu existuje podielové
spoluvlastníctvo bytu, v byte bývala do odpredaja bytu bývalá manželka žalobcu. Súd list žalovanej zo

dňa 11. 4. 2019 považoval za uznanie dlhu, ktorý právne posúdil podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Ďalej vyvodil záver, že žalobca ako spoluvlastník bytu nemohol tento v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu užívať, bol vylúčený z užívania spoločnej veci. Z tohto dôvodu mu vznikol nárok na poskytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady formou peňažného plnenia, pričom aplikoval § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 a
§ 123 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na zásadu iura novit curia. Uplatnený nárok žalobcu tak

posúdil ako nárok na finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel bytu, ktorý nemohol užívať v období od
januára 2018 do mája 2019. Zároveň odkázal na rozhodovaciu prax súdov. Vo vzťahu k výške finančnej
náhrady a uplatnenému nároku uviedol, že žalovaná túto sumu uznala uvedomujúc si, že od januára
2018 do mája 2019, t. j. za 19 mesiacov náhrada predstavuje 200 EUR za užívanie bytu aj v podiele
vlastnícky patriacom žalobcovi. Zároveň rozhodol o príslušenstve ako aj trovách konania.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd žalobu

zamietol, prípadne vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a opätovné rozhodnutie. Namietala, že
súd nesprávnym procesný postupom jej znemožnil uskutočňovať je patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Taktiež namietala právo na rovnosť strán v sporovom konaní.

7. Podľa jej názoru uznanie dlhu by malo byť absolútne neplatné, nakoľko dlh nikdy nevznikol, ani
neexistoval. V čase uznania nebola známa ani jeho výška, preto nemohol byť dlh správne relevantným
spôsobom uznaný podľa § 39 OZ. Na pojednávaní dňa 14. 12. 2020 vysvetlila, že list adresovaný
žalobcovi bol písaný v právnej nevedomosti, nakoľko si myslela, že žalobca je oprávnený od nej
požadovať prenájom, avšak následne vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 10. 2020 vzhľadom na právnu

úpravu podielového spoluvlastníctva po porade s právnym zástupcom uviedla svoj názor. Prvý zákonný
sudca sa vyjadril v tom zmysle, že berie jej stanovisko na vedomie a po jej vysvetlení ani nemožno
uvažovať o uznaní záväzku, ani ho považovať za akúkoľvek formu uznania záväzku. Priamo na
pojednávaní dňa 14. 12. 2020 jej právny zástupca namietal opodstatnenosť a správnosť žaloby,
pretože žalobca nevedel reálne odôvodniť svoj nárok, ktorého sa domáha. Jej právny zástupca žiadal

zamietnuťžalobu,nakoľkopožadovanásumanezodpovedalaakejkoľvekreálnejhodnoteškody,čiiného
obohatenianaúkoržalobcu.Natomtopojednávaníhosúdvzastúpeníprvýmzákonnýmsudcomdoslova
stopol so slovami „D. prestaň, lebo by som mal túto žalobu zamietnuť, ale dám ti ešte šancu na jej
doplnenie … ja si to potom odôvodním …“.
8. Vzhľadom na uvedené došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na rovnosť sporových

strán, keď bola jedna zo strán sporu neustále počas konania zvýhodňovaná. Následne bola žalobcovi
stanovená lehota na doplnenie žaloby a uvedenie rozhodných skutočností, z akého titulu sa domáha
svojho nároku. Žalobca lehotu do 15. 1. 2021 nedodržal, doplnil ju až 15. 2. 2021. Podľa jej názoru táto
žaloba mala byť po uplynutí súdom stanovenej lehoty zamietnutá ku dňu 16. 1. 2021. Súd nerešpektoval
právo na spravodlivý proces, ani právo na kontradiktórnosť konania, nakoľko vznikali neopodstatnené

prieťahy, žaloba bola niekoľkokrát doplnená o nové dôkazy, konanie malo byť zastavené na pojednávaní
dňa 14. 12. 2020 a žaloba mala byť zamietnutá ako nedôvodná. Po zmene sudcu na pojednávaní dňa
13. 9. 2021 neboli zohľadnené tieto skutočnosti, pojednávanie bolo formálne o pojednávaní za účelom
rýchleho rozhodnutia, čo však neviedlo k riadnemu prejednaniu veci vydanie spravodlivého a zákonného
rozsudku.

9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie považoval za spravodlivé, preto
žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. S námietkami uvedenými v odvolaní nesúhlasil. List zo dňa
11. 4. 2019 mu dával záruku, že po podpísaní kúpnej zmluvy mu žalovaná uhradí dlh na platbách za
užívanie bytu v období vlastníckeho práva žalovanej na byt v jednej polovici. Sama žalovaná vypočítala
výšku dlhu, ktorý sa v podstate zhoduje aj z jeho výpočtom.

10. Poukázal na to, že ak súd pokladal žalobu za nedostatočnú a považoval ju za nutné doplniť, bolo
to jeho zákonné právo. Súd v zastúpení prvého sudcu na pojednávaní 14. 12. 2020 správne pokladal
dlh za uznaný. Poukázal na klamstvo ohľadom výroku sudcu „D. prestaň,… ". Prvého zákonného sudcu
videl prvýkrát na pojednávaní dňa 14. 12. 2020, doteraz nevie jeho meno a druhýkrát ho videl na
televíznej obrazovke vo vzťahu k jeho kauze s problémom ochrany horných dýchacích ciest. V tejto

súvislosti poukázal na to, že pokiaľ má súd audio záznam z pojednávania zo dňa 14. 12. 2020, je nutné
ho predložiť. Bol obvinený z určitého vzťahu so sudcom a takéto obvinenie nestrpí. Druhý zákonný
sudca rešpektoval právo na spravodlivý proces aj v tých prípadoch, keď žalovaná strana sa domáhala
zamietnutia žaloby z dôvodu nedodržania stanovených lehôt na doplnenie žaloby. Po automatickompredlžovaní lehôt súdom z dôvodu pandemickej situácie Covid-19 pri vyhlásenom núdzovom stave sa
pravidelne informoval na Okresnom súde. Lehoty a výzvy boli dodržané.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolaním uplatnené odvolacie dôvody odvolací súd považuje za dôvodné. Hoci nie všetky argumenty
žalovanej možno považovať za dôvodné.

13. Je nepochybné, že podstata uplatneného nároku žalobcom vyplýva z platieb, ktoré žalobca musel
vykonať v súvislosti s daným bytom, kedy, podľa jeho tvrdenia, uhradil dlhy v súvislosti s platbami
súvisiacimi s užívaním bytu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov. Je nepochybné aj to, že výšku
uplatneného nároku bližšie nezdôvodňoval, nakoľko vychádzal zo sumy 3.400 EUR, ktorú žalovaná
sama uviedla vo svojom liste z 11.4.2019, čo žalobca považoval za uznanie dlhu. Na prvom pojednávaní
bol prvým rozhodujúcim sudcom vyzvaný na odôvodnenie nároku, uvedenie skutkových okolností.

Vzhľadom na argumenty v odvolaní a vo vyjadrení odvolací súd si vypočul dané pojednávanie, z ktorého
zistil, že súd v prvom rade konal neefektívne a nehospodárne, opakovane sa snažil získať od žalobcu
dôvod, pre ktorý sa domáha žaloby, hoci dôvod zo žaloby vyplýval, ten bol daný odsúhlasením sumy
žalovanou. Z nahrávky je zrejmé aj to, že sudca žalobcu poučoval o jeho povinnostiach a dôsledkoch,
avšak nekonal dôsledne, nakoľko poučenia boli všeobecné. Predovšetkým súd, ak považoval návrh

za nedostatočný, nezrozumiteľný, vadný, ešte pred pojednávaním mal pristúpiť k odstraňovaniu vád
konania, žalobcu riadne poučiť, napr. aj tak, že má právo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, čo sa
nestalo. Ak považoval žalobu za bezchybnú, mal vykonať dokazovanie a rozhodnúť. Súd žalobcovi určil
lehotu na doplnenie návrhu, avšak nie s riadnym poučením, ako má opravu urobiť. Žalobca aj na tomto
pojednávaní uvádzal skutkové okolnosti, ktoré ozrejmovali jeho nárok, súd ich však neakceptoval. Je

dôvodný argument žalovanej, že ak súd považoval nárok za nepreukázaný, resp. skutkové tvrdenia za
zmätočné, mal žalobu zamietnuť. Odvolací súd sa však s týmto názorom nie celkom stotožňuje z dôvodu
nesprávneho postupu súdu vyššie uvedenému.
14. Podľa čl. 6 CSP (1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. (2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z
ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že sudca porušil zásadu rovnosti strán sporu.
Zo zvukového záznamu nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že sudca by nadŕžal

žalobcovi, zvýhodňoval ho. Podľa ods. 2 sudca bol povinný zohľadniť sociálne postavenie žalobcu, ktorý
je starobným dôchodcom vo vyššom veku, nie je orientovaný v právnych termínoch. Preto bolo potrebné
poučiť ho o možnosti právnej pomoci, čo sa priamo na pojednávaní nestalo. Taká pomoc musí byť
konkrétna, nepostačuje, ak je miniatúrne uvedená na písomnom poučení. Okrem toho zo zvukového
záznamu rozhodne nevyplynulo, že na pojednávaní by sudca žalobcovi tykal, alebo uviedol vetu, ktorú v

odvolaní v úvodzovkách cituje žalovaná. Žalovaná v odvolaní neuviedla, kedy sa tak malo stať, prípadne
čas pojednávania. Pretože to nekonkretizovala, vzniká otázka, odkiaľ tento údaj pochádza a prečo je
uvedený v odvolaní. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že odvolanie je nie dostatočne konkrétne a
nereaguje dostatočne na skutkové a právne závery okresného súdu. Odvolací súd pristúpil k zrušeniu
veci iba z dôvodu, že je akceptovateľný odvolací dôvod, keď rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené,

čím dochádza k odňatiu práva na spravodlivý proces, súd nesprávne vec právne posúdil, hoci uviedol,
že súd právo pozná, tiež dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Ide o také podstatné vady, na ktoré
odvolací súd musel prihliadnuť.
16. Nemožno akceptovať argument žalovanej, že pre nedoplnenie žaloby mala byť žaloba zamietnutá,
pretože súd by v takom prípade mal povinnosť predovšetkým žalobcu o možnosti odmietnutia jeho

podania poučiť.
17. Podľa § 129 CSP (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1

súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehotyna podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
18. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Žalobcu vyzval na

zaplatenie súdneho poplatku a uznesením zo dňa 17.7.2020 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k veci.
Ak nepovažoval žalobu za bezchybnú, súd mal odstrániť vady podania a nezasielať žalovanej výzvu
na vyjadrenie.
19. Súd po vyjadrení sa žalovanej vyzval žalobcu na vyjadrenie, ktorý písomne reagoval a tiež pripojil
množstvo listinných dôkazov, ktoré, mimochodom, súd nijako nevyhodnotil, ani neuviedol, prečo tento

dôkaz nevykonal. Súd následne pojednával 14.12.2020, teda nepostupoval podľa § 129 CSP. Na tomto
pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaná čiastka predstavuje zálohovú čiastku za užívanie bytu, teda
mesačnú zálohovú čiastku za užívanie bytu a po vyúčtovaní je to úhrada nie nájomného, lebo nájomné
je za prenajatie bytu, ale je to úhrada všetkých služieb za užívanie bytu, čiže teplá voda, studená voda,
kúrenie a všetky služby, smeti. Ďalej si účtuje za mesiac 50 EUR, čo je využívanie jeho majetku, teda
jeho polovice, ktorej je spoluvlastníkom.

20. Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že si neúčtuje nájomné, ale platby spojené s užívaním bytu
za dodávku služieb vo vzťahu k spoločenstvu, ktoré zaplatil, zrejme za žalovanú, ktorá podľa jeho
tvrdenia tieto riadne neplatila. Špecifikoval sumu 50 EUR za využívanie jeho podielu výlučne žalovanou,
pričom táto suma korešponduje nároku, na základe ktorého súd rozhodol, teda finančnej kompenzácii
spoluvlastníka za nemožnosť užívať jeho podiel.

21. Žalobca vôbec nežaloval len finančnú náhradu za užívanie jeho podielu, ale plnenia súvisiace s
užívaním bytu. K tomu priložil listinné dôkazy, ktoré, ako bolo uvedené, súd nevykonal a nevyhodnotil.
Záver súdu o finančnej náhrade s odkazom na to, že súd právo pozná, nie je správny. Súd vôbec
nerozhodol o nároku, ktorý žalobca uplatnil, hoci tento vychádzal z listu žalovanej, ktorá svoj dlh vyčíslila.
Súdsavôbecnezaoberaltýmtodôkazomvtomzmysle,akotonamietažalovaná,čivôbecideouznávací

prejav, či takýto dlh skutočne existoval, aký bol jeho dôvod a skutočná výška. Z daného listu vôbec
nevyplýva jednoznačne, že by žalovaná dlh uznala čo dôvodu a výšky a nie je zrejmé, za čo táto suma
mala byť poskytnutá žalobcovi.
22. Z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov odvolaciemu súdu vyplynulo, že v konečnom dôsledku sa
žalobca domáha zaplatenie 50 EUR mesačne za užívanie bytu v celom rozsahu žalovanou v žalovanom

období, teda finančnej náhrady za nemožnosť užívania podielu jemu pripadajúceho. Ďalej sa žalobca
domáha zaplatenia náhrady plnenia, ktoré spočívalo v platbách v prospech spoločenstva vlastníkov
bytov súvisiacich s užívaním bytu, ktoré žalobca konkrétne pomenoval, a to za dodávku vody, teplej
vody, Danú skutočnosť musí zistiť okresný súd v rámci dokazovania. Pokiaľ tieto služby nevyužíval, nie
je povinný ani za ne platiť, nemá to nič spoločné s argumentom, že žalovaná ako spoluvlastníčka by

bola povinná platiť tieto náklady iba v jednej polovici. Pokiaľ využíva služby výlučne ona, nie je žiaden
dôvod na to, aby za ne platil žalobca. Ak sa tak stalo, čo tvrdí žalobca, ide o bezdôvodné obohatenie na
strane žalovanej, o čom sa žalobca, ktorý nie je znalý práva, aj takto zmienil, keď konkrétne uviedol, že
ide o bezdôvodné obohatenie, či škodu. Potom základ nároku žalobcu nie je založený na uznávacom
prejave žalovanej, ale na preukázaní platieb, ktoré vykonal žalobca za rozhodné obdobie, hoci takúto

povinnosť nemal. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že povinnosťou žalobcu je podieľať sa v rozsahu jednej
polovice takých platbách voči spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré súvisia s udržaním a zveľadením
nehnuteľnosti ako takej, ako napr. fond údržby, sú to náklady nesúvisiace výlučne s užívaním bytu, ale
bytovky ako takej majúce vplyv na výšku hodnoty bytu a teda aj podielu žalobcu.
23. Okresný súd ale predovšetkým vo vzťahu k jeho právnemu posúdeniu pochybil v tom, že nesprávne

aplikoval aj § 558 OZ, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
24. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku

pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval,
ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad
splnenímaleboinak,bytovšakmuselpreukázať.Povinnosťoneexistenciidlhuprešlanažalovanú,ktorá
namietala existenciu dlhu, s čím sa vôbec súd nezaoberal, hoci ide o podstatnú otázku pre záver, ktorý

vyslovil súd, keď vychádzal zo skutkového záveru, že žalovaná uznala dlh, hoci táto vzniesla námietku,
s ktorou sa súd nijako nevysporiadal a neskúmal existenciu dlhu, jeho výšku a trvanie. Uznaním dlhu
sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu
alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa R 13/1988.25. Žalobca síce svoj nárok odvodzuje z uznávacieho prejavu žalovanej, avšak aj bez danej
skutočnosti môže svoj nárok preukázať priloženými dôkazmi vo vzťahu k dôvodu, ktorým je prípadné
bezdôvodné obohatenie. Suma ohľadom užívania jeho podielu je vysoko pravdepodobne dôvodná, je

na okresnom súde, ako posúdi jej primeranosť. V zrušujúcom rozhodnutí považoval 200 EUR/mesiac
za primeranú sumu, hoci tento svoj názor nijako neodôvodnil. Súd v ďalšom konaní bude musieť
vykonaťriadnedokazovaniepriloženýmidôkazmi,zktorýchžalobcaodôvodňujejehonárok,vysporiadať
sa s uznávacím prejavom a vznesenou námietkou. Zistenie existencie dlhu, jeho dôvodu a výšky
je preto podstatnou stránkou danej veci a nakoniec aj spravodlivého rozhodnutia. Súd v konečnom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania. Na záver odvolací súd dodáva, že spôsob vyhotovenia
rozhodnutia okresným súdom, ktorý v rozsudku podania a vyjadrenia strán cituje v úvodzovkách v celku,
nie je správny. Súd len výnimočne môže citovať z podaní, ak to je dôležité pre rozhodnutie. Podľa § 220
ods. 2 CSP je presne definované, ako súd odôvodní rozhodnutie a nie je vhodné vyhotoviť rozsudok
kopírovaním vyjadrení, pretože rozhodnutie sa stáva nepresvedčivým a nezrozumiteľným.
26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.