Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/459/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010895653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010895653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr.

Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: G. U., T. F. X. I. XX, E.,
zastúpená: Gabriel Almáši, AK Niťová 3, Bratislava, proti odporkyni: Ľ. A., T. E. XX, T., zastúpená: JUDr.
Stanislav Jakubčík, AK Záhradnícka 60, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/255/2008- 378 zo dňa 25.5.2010

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C 255/2008- 378 zo dňa 25.5.2010 v
časti o uložení povinnosti odporkyni strpieť na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia navrhovateľke
p o t v r d z u j e .

V časti uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy v čiastke 16
596,99 Eur a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sú zaviazal odporkyňu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v denníku
s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu odporkyne strpieť na svoje náklady uverejnenie textu s
nasledujúcim obsahom:
Ospravedlnenie Ľudmily Lukáčovej.
Ľ. A.Á. sa ospravedlňuje G. U., že svojimi výrokmi odvysielanými v rozhovore dňa 7. januára 2001 v

relácii Fun rádio - víkend, porušila jej osobnostné práva. Túto skutočnosť potvrdil svojim právoplatným
rozhodnutím aj nezávislý súd.
Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,99 Eur.
Súčasne ju zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 556,40 Eur k rukám zástupcu
JUDr. Gabriela Almášiho, a sumu 2.613,03 Eur k rukám zástupcu JUDr. Štefana Abelovského, a sumu
896,23 Eur k rukám navrhovateľky.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy
vo výške 500.000,- Sk. Žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť' najneskôr do jedného mesiaca od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na svoje náklady zabezpečiť' v komerčnom rádiu FUN Rádio
v dvoch po sebe nasledujúcich reláciách Fun rádio - víkend odvysielanie textu tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Návrh zdôvodnila tým, že dňa 07.01.2001 odporkyňa poskytla
v rámci živého vysielania relácie Fun rádio - víkend vysielanej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.
moderátorke D. Š. rozhovor (ďalej len „Rozhovor"), v ktorom sa medzi iným vyjadrovala k autorstvu kníh

„S. milenka" a „Ďalší, prosím ..." . Uvedené knihy sa venujú výlučné vzťahu navrhovateľky s I.. S. resp.
jej intímnemu životu. Predmetom vyjadrení odporkyne bolo tiež hodnotenie osoby navrhovateľky, pričom
v rámci Rozhovoru, odzneli nasledujúce výroky odporkyne, týkajúce sa charakteristiky navrhovateľky a
jej názorov na prácu žurnalistu:„My sme s G. U. nikdy v živote priateľky neboli práve preto, že ja si svojich kamarátov vyberám... a ja
klamárov nemám prečo mať za akýchsi priateľov",
„Tí muži sa zhodli v niečom úplné inom , čo mi ona hovorila. Zhodli sa naozaj na tom, že je to vlastne

jedna nymfomanka , bola to jedna žena, ktorá sa , ktorá kvôli peniazom bola ochotná zapredať dušu,
telo",
„Takže v podstate vlastne ja k nej necítim nenávisť, ja k nej cítim akúsi ľútosť. Musím to tak povedať,
pretože svojím spôsobom, ja dajme tomu necítim nenávisť k dievčatám, ktoré chodia na Krížnu a noc
čo noc rozťahujú nohy. Ja k nim cítim ľútosť."

„Ľudka, ale Ty vlastne pretriasaš na verejnosti ju. Vieš, takže to je ...“; „Viem . Oko za oko, zub za zub."
K týmto výrokom navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporkyňa sa vyjadrila na adresu navrhovateľky
mimoriadne urážlivo a spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými právnymi a etickými normami
tvoriacimi základ demokratickej spoločnosti. Osobu navrhovateľky vykreslila všeobecné ako klamárku,
s ktorou z tohto dôvodu ani nemala v úmysle nadviazať kamarátsky vzťah, resp. osobu ktorá kvôli
peniazombolaochotnázapredaťdušu,telo.Obzvlášťhanlivopôsobíjejvyjadrenietýkajúcesaintímneho

života žalobkyne, keď, s odvolaním sa na údajné vyjadrenia jej milencov, túto označila za nymfomanku.
Z lekárskeho hľadiska je nymfománia považovaná za sexuálnu deviáciu vyžadujúcu si liečenie. Značné
znevažujúco a urážlivo pôsobí i vyjadrenie odporkyne, že k navrhovateľke necíti nenávisť, ale len
ľútosť, ktorá je porovnateľná s tou, ktorú cíti aj k tým dievčatám, ktoré chodia na Krížnu ulicu.
Súvislosťmedziosobužalobkynesosobamiposkytujúcimiúplatnésexuálneslužbynabratislavskejulici,

nepochybné u bežného a nestranného poslucháča navodzuje dojem vzájomnej charakterovej totožnosti
osoby navrhovateľky s tam sa zdržujúcimi závadovými osobami. Hodnotením jednotlivých vyjadrení
v ich vzájomnej súvislosti vyplýva skutočnosť', že podľa odporkyne navrhovateľka svoj intímny život
podriaďuje výlučné zištným motívom a najdôležitejším cieľom pri nadväzovaní súkromných vzťahov z jej
strany je výlučné snaha o získanie finančného zabezpečenia, bez ohľadu na akékoľvek etické a morálne

hodnoty. Pri uvedení informácií súkromného charakteru sa odporkyňa výslovné odvolávala na údaje,
ktoré získala pri svojich novinárskych aktivitách zameraných na súkromie navrhovateľky. Odporkyňa
svojímvyjadrenímabsolutizujúcimsloboduprejavuresp.právanainformácienaúkorprávanasúkromný
život preukazuje nízke právne vedomie a neznalosť' základných etických princípov práce novinára.
Súkromie fyzickej osoby požíva v najširšom slova zmysle právnu ochranu, ktorá môže byť prelomená

len na základe súhlasu osoby, ktorej sa zásah do súkromia bezprostredne dotýka. Nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom
na svoju česť a povesť. Bez takto udeleného súhlasu alebo bez zákonného dôvodu nie je možné
získavať' a publikovať' akékoľvek skutočnosti, ktoré sa priamo vzťahujú k súkromiu fyzických osôb.
Ani skutočnosť, že navrhovateľku vzhľadom k povahe jej zamestnania (televízna hlásateľka), je možné

považovať' za osobu verejné známu, neoprávňuje inú osobu, aby bez jej súhlasu získavala a rozširovala
informácie o jej súkromí, ak takéto informácie nie sú v žiadnom vzťahu k jej verejnému pôsobeniu
resp. zamestnaniu. Publikovanie informácií zo súkromnej sféry však nemôže byť samoúčelné, ale musí
sledovať verejný záujem. S ohľadom na obsah hanlivých výrokov odporkyne (napr. že navrhovateľku
je možné považovať' za nymfomanku), však nie je možné vybadať akýkoľvek náznak skutočnosti,

ktorý by odôvodňoval záver o snahe odporkyne svojim počínaním naplniť legitímny cieľ odôvodňujúci
zásah do súkromia. Naopak, jej vyjadrenie, že postupuje v zmysle zásady oko za oko, zub za zub
svedčí o jej úmysle zdiskreditovať' navrhovateľku a takýmto spôsobom u širokého okruhu verejnosti
znížiť jej dôstojnosť, česť a vážnosť, a trvalo ohroziť' jej postavenie a uplatnenie spoločnosti. Úmyselné
porušovanie osobnostných práv zo strany novinára, smerujúce výlučné k diskreditácii fyzickej osoby

prostredníctvommédiíjevpríkromrozporesozákladnýmiprávnymiamorálnyminormamidemokratickej
spoločnosti. Ak difamujúce výroky sú zverejnené v rádiu s rozsiahlou počúvanosťou, je potrebné
vychádzať z faktu, že mali rovnako ako pri použití televízneho vysielania, mimoriadne širokú publicitu,
keďže Rádio Fun patrí k najpočúvanejším nadregionálnym rádiám. V čase odvysielania Rozhovoru
printové média už dlhšiu dobu venovali pozornosť' osobe navrhovateľky, resp. jej vzťahu k I.. S. a

knihe s názvom S. milenka (autorkou tejto knihy je odporkyňa). V dobe vysielania Rozhovoru bol
súkromnýživotnavrhovateľkypredmetomvšeobecnéhozáujmuspoločnostiabolozrejmé,ževyjadrenia
odporkynetýkajúcesatejtotémybudeverejnosť'sozáujmomsledovať.Zhľadiskacelkovéhopostavenia
navrhovateľky v spoločnosti je zrejmé, že povaha jej zamestnania je nezlučiteľná so spôsobom,
akým bola odporkyňou v Rozhovore vykreslená. U bežného čitateľa nesporné vyvoláva dojem, že

navrhovateľka nedisponuje žiadnymi morálnymi zásadami a pre získanie finančného prospechu sa
nezdráha vykonať' takmer čokoľvek. Takýmto protiprávnym konaním odporkyne došlo k zníženiu
spoločenskej dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky v značnej miere čo odôvodňuje aj vznik nároku na
nemajetkovú ujmu v peniazoch. Pri jej určení je potrebné prihliadnuť nielen na závažnosť' závažnéhostavu spôsobeného protiprávnym konaním odporkyne, ale i na motív jej konania, keď v zaujme
uspokojenia subjektívnej snahy o diskreditáciu navrhovateľky, odporkyňa obzvlášť hrubým spôsobom
porušila osobnostné práva navrhovateľky. V priebehu konania súd na návrh navrhovateľky pripustil

zmenu petitu návrhu tak, že sa domáha, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu odporkyne strpieť na
svoje náklady uverejnenie textu s ospravedlnením v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľka k následkom difamačných výrokov zo strany odporkyne uviedla, že v čase odvysielania

Rozhovoru bola na materskej dovolenke s mal. dcérou B., ktorá sa narodila 29.09.2000. Veľa ľudí jej
po odvysielaní Rozhovoru telefonovalo, aby vec riešila súdnou cestou. Na ulici mali ľudia na jej osobu
vulgárne a nevkusné výrazy, a taktiež aj na jej dieťa. V tom období bola zamestnaná v Slovenskej
televízii ako hlásateľka. Od januára 2002, kedy nastúpila po materskej dovolenke do práce, nepustili
navrhovateľku na obrazovku ako hlásateľku na základe údajných listov od rozhorčených divákov,
pobúrených práve na základe tohto Rozhovoru. Od 07.01.2001 od zamestnávateľa a taktiež ani od iných

médií nedostala žiadnu ponuku na moderovanie nejakej relácie, resp. spoločenskej akcie, čo by tvorilo
jej príjem. Kolegyne -hlásateľky stáli na jej strane, pretože ju poznali a vedeli, že to nebola pravda.
Správanie zmenilo len vedenie televízie. Celý rozhovor bol nezmysel s cieľom poškodiť' navrhovateľku
a znevážiť' ju v očiach verejnosti. Odporkyňu navrhovateľka stretla dvakrát. Prvý krát v júni 2000, keď
bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Urobila vtedy s odporkyňou jeden rozhovor, ktorý bol publikovaný

v týždenníku Plus 7 dní. Potom sa stretli ešte raz o niekoľko dní, keď tento rozhovor navrhovateľka
autorizovala.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila. Uviedla, že prvý krát sa stretli s navrhovateľkou v
júni 2000, keď bola navrhovateľka tehotná. Navrhovateľka vtedy na položenu otázku nepoprela, že

otcom jej dieťaťa je I. S.. Tento prvý malý článok, ktorý z toho napísala, vyšiel v spoločenskej rubrike
časopisu Plus 7 dní niekedy pred letom 2000. Potom jej navrhovateľka zavolala, že chce poskytnúť'
rozhovor pre Plus 7 dní. Stretli sa opäť pri rozhovore, ktorý si odporkyňa nahrala na kazetu, pričom ide
o jedinú nahrávku, ktorú urobila. Tento rozhovor bol navrhovateľkou aj autorizovaný. Rukou dopisované
informácie do spísaného rozhovoru (č.l. 160) sú dopisované odporkyňou. Pri autorizácii bola prítomna aj

P. Š.. Navrhovateľka nemala problém v rozhovore odhaliť časť svojho súkromného života o tom, že má
vzťah so ženatým mužom - S.. Článok vyšiel v Plus 7 dní v júni 2000 a bol fakticky impulzom k tomu, aby
odporkyňa mohla vydať knihu, ktorá sa volala „S. milenka" a mala byť fakticky o živote navrhovateľky
s I. S.. Za tým účelom sa s navrhovateľkou stretávala v mesiaci august 2000, kde jej navrhovateľka
poskytla informácie a fakty o ich spoločnom živote od obdobia, kedy sa spoznali až do doby, kedy s ním

otehotnela. Skutočnosti, ktoré jej navrhovateľka uviedla si odporkyňa neoverovala, verila jej. Túto knihu
odporkyňa dala na autorizáciu navrhovateľke. Kniha bola pripravená na vydanie, keď sa odporkyňa
postupne začala dozvedať o tom, že veľa skutočností, ktoré jej navrhovateľka uviedla, sa nezakladajú
na pravde. Napr. že jej S.L. finančne prispel niekoľkými tisíckami na vaňu - potom zistila, že jej kúpil aj
auto a dom. Alebo, že ju S. vyhodil z domu a dom predal. Potom, sa dozvedela, že ju z domu nevyhodil

a dom nepredal. Alebo nebola pravda, že mala dobrý vzťah s L. S.. Na základe týchto skutočnosti sa
s vydavateľom Vox Populi, s. r. o., s pánom Č. dohodla, že táto kniha nevyjde a dala súhlas na jej
stiahnutie. Potom jej navrhovateľka dala zoznam jej bývalých priateľov (č. 1. 99). Odporkyňa navštívila
osobné podľa zoznamu C. C., R. A., R. D., P. a taktiež I. S.. Na základe rozhovorov a písomného
rukopisu navrhovateľky, odporkyňa napísala ďalšiu knižku na jeseň roku 2000 pod názvom „Ďalší,

prosím". Tuto druhú knihu odporkyňa navrhovateľke nedala na autorizáciu, o tejto knihe nevedela. Druhú
knihu odporkyňa napísala tak, že do prvej knihy vkladala obsah druhej knihy a takto to kombinovala.
Vydanie knihy iniciovala sama odporkyňa. Túto knižku vydalo vydavateľstvo VOX POPULI, s. r. o. na
jeseň roku 2000. Po jej vyjdení sa účastníčky viac nestretli. Navrhovateľka následne začala odporkyňu
cezmédiaosočovať',akájeneprofesionálna.Jejmatkabolazrútenáaotecpredinfarktom.Bolizhrození,

čo o nej píšu novinári, pričom články im poskytla navrhovateľka. Bola nahnevaná na navrhovateľku a
preto reagovala tak ako reagovala. Potom ju oslovila D. Š., aby prišla do štúdia na rozhovor, pričom
odporkyňa tušila, že môže ísť len o túto knihu. K jednotlivým výrokom, ktoré najviac navrhovateľka
pociťovala ako ujmuodporkyňauviedla,žečosatýkaoznačenia„klamárka"vovšeobecnostisapoužíva
na označenie osôb, ktoré vyjadrujú alebo poskytujú nepravdivé informácie. Odporkyňa

vychádzala z vlastných skúseností. Navrhovateľka popierala, že sa s odporkyňou stretla viackrát a dala
jej podklady pre spracovanie knihy „S. milenka" . V rozhovore pre časopis Spektrum zo dňa 27.9.2000
uviedla, že dokonca ani nevedela, že sa o nej nejaká kniha píše. Obdobne sa vyjadrila pre denník Nový
Čas 4/01, v ktorom poprela akúkoľvek spoluprácu s odporkyňou okrem jediného článku týkajúceho saotcovstva jej dieťaťa. Pri písaní uvedenej knihy odporkyňa vychádzala z informácií, ktoré jej poskytla
navrhovateľka. Poskytla jej aj zoznam svojich milencov, ktorý písala pre I.. S.. Neskôr navrhovateľka v
denníku Nový Čas z 28.10. 2002 uviedla, že tento zoznam sa nezakladá na pravde. Nie sú to mená jej

skutočných partnerov, ale mená tých „banditov, ktorí do neho vŕtali a intrigovali proti nej“. Ak tento
zoznam milencov nezodpovedá realite, uviedla navrhovateľka nepravdivé údaje aj S. a aj odporkyni.
Pri overovaní skutočností pri spracovaní prvej knihy „Rezešova milenka" odporkyňa zistila, že údaje
navrhovateľkou poskytnuté nie sú pravdivé. Napr. navrhovateľka jej uviedla, že ju I. S. počas tehotenstva
vysťahoval z bratislavskej vily a nezostalo jej nič, len niekoľko kusov spodnej bielizne a kazety. Následne

odporkyňa zistila, že navrhovateľka vo vile nebývala už dávno pred tehotenstvom, I. S. ju nevysťahoval
a vila nie je predaná. Z týchto dôvodov mala odporkyňa právo použiť' pojem klamárka. Pri označení
navrhovateľky„nymfomankou"odporkyňanevychádzalazdefiníciepodľastriktneodbornéholekárskeho
hľadiska, ale išlo o jej subjektívny úsudok. Nešlo o bezdôvodný útok, keďže žalovaná vychádzala zo
zoznamu 24 milencov, z komentára, ktorý bol k nemu pripojený, ako i z rozhovorov s osobami uvedenými
v zozname pri overovaní si poskytnutých informácií. Úmyslom odporkyne nebolo v žiadnom prípade

dotknúť' sa cti či dobrej povesti navrhovateľky, ale len prispieť svojím názorom k verejnej diskusii, ktorá o
navrhovateľkeajejživoteprebiehala.Navrhovateľkaosobneposkytlaodporkynijejrukoupísanýzoznam
svojich intímnych známostí. Pod pojmom milenec odporkyňa vždy myslela akýkoľvek sexuálny kontakt
s mužom, či už 1 krát, alebo aj trojročný vzťah. Mať od roku 1988 do roku 1995 - 23 milencov, sa
odporkyni zdá byť nad mieru. Nepovažuje 24 milencov za úplné bežný slovenský priemer. Za slovenský

priemer považuje tak 5 milencov. V rámci písania druhej knihy sa navrhovateľka stretla s osobami,
ktoré boli uvedené na tomto zozname a na základe rozhovorov aj s týmito osobami si vytvorila obraz o
osobe navrhovateľky a o jej intímnom živote. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa poskytovania prostitúcie na
Krížnej ulici, ide o vety pravdu skresľujúce, keďže sú vytrhnuté z kontextu. Odporkyňa sa v rozhovore
pre FUN Rádio vyjadrila: „takže v podstate ja k nej necítim nenávisť', ja k nej cítim ľútosť. Musím to

tak povedať, pretože svojím spôsobom ja, dajme tomu, necítim nenávisť' k dievčatám, ktoré chodia na
Krížnu ulicu a noc čo noc rozťahujú nohy. Ja k nim cítim ľútosť." Ide tu o dve samostatné myšlienky,
ktoré nie sú nijakým spôsobom vzájomne previazané, a to ani gramaticky - napr. spojkou ako, resp.
ako aj alebo ako i. Cieľom týchto viet nebolo diskreditovať' navrhovateľku alebo ju ku komukoľvek
prirovnávať' či porovnávať', ale ide o dva samostatné hodnotiace úsudky. Skutočnosť, že odporkyňa

pociťuje ľútosť voči dievčatám na Krížnej ulici sa v nijakom smere nedotýka cti, či 1'udskej dôstojnosti
navrhovateľky. Navrhovateľka už pred odvysielaním napadnutého rozhovoru malá značné naštrbenú
povesť z médií, jednotlivých televíznych staníc, ako aj rôznych denníkov a časopisov, a to v dôsledku
i vlastnej medializácie. Ako verejne známa osoba bola viac na očiach médiám a jej osobnosť' bola
hodnotená minimálne ako kontroverzná. Jej osobným životom sa média často zaoberali a pitvali ho do

podrobností. Odvysielaný Rozhovor sa nemôže preto ponímať vytrhnutím z kontextu životnej reality.
Vážnosť navrhovateľky a spoločenská reputácia bola v značnej miere znížená už pred odvysielaním
predmetného Rozhovoru. Odporkyňa ďalej uviedla, že v prípade ochrany občianskej cti a dôstojnosti sa
vyžaduje ohrozenie vážnosti osoby a jej spoločenskej reputácie. Navrhovateľka už pred odvysielaním
predmetného rozhovoru malá značné naštrbenú povesť. Z médií, jednotlivých televíznych staníc ako aj

z rôznych denníkov a časopisov bola žalobkyňa často opisovaná ako osoba nepožívajúca dobru povesť.
Žila škandalóznym životom. Verejne priznávala svoj intímny život so ženatým mužom. Skutočnosť, že
do budúcna s ním plánuje spoločný život bez ohľadu na jeho manželku, deti ako i celú ostatnú rodinu.
Ako verejne známa osoba bola viac na očiach médií a jej osoba bola vnímaná ako kontroverzná. Jej
osobným životom sa média často zaoberali. Vážnosť navrhovateľky a jej spoločenská reputácia nebola

už pred Rozhovorom na takej úrovni, aby jej boli poskytnuté práva na ochranu podľa tejto žaloby. K
zhromažďovaniu údajov o jej súkromí malá ústny súhlas navrhovateľky a keď navrhovateľka poskytuje
rozhovory, v ktorých sa vyjadruje o svojom súkromí a intímnom živote a to nielen odporkyni ale aj iným
novinárom,takodporkyňasimyslí,žetakýmspôsobomzjavnesúhlasí,abyjejsúkromiebolorozoberané
v médiách.

Navrhovateľkakobraneodporkynepoprela,žebysapredRozhovoromnegatívnevyjadrovalanaadresu
odporkyne, bolo to až po ňom, rovnako ako články v novinách, časopisoch a médiách. Odporkyňa veľmi
dobre vedela tému Rozhovoru, pretože už týždeň pred jeho realizáciou bola známa jeho téma a bola
naň upútavka. Čo sa týka zoznamu milencov, ktorý je doložený do spisu, písala ich ona sama. Bola
to súkromná korešpondencia medzi ňou a S., ktorý na ňu vyvíjal nátlak, aby spísala zoznam mužov, s

ktorými sa v živote stretla osamote, nie sexuálne. Neustále ju nútil dopĺňať ho. Bol chorobne žiarlivý.
Nikdy žiadny zoznam milencov nedala odporkyni a táto ho mala od S.. Po roku, čo sa narodila dcéra,
jej S. uviedol, že materiály ohľadne jej osoby odovzdal odporkyni cez svojich známych.Svedkyňa D. Š. vo výpovedi uviedla, že vo Fun rádiu robila pravidelne rozhovor s nejakou populárnou
osobnosťou a dávala priestor na rozhovor takým 1uďom, ktorí sa časovo bezprostredné prepierali
v médiách, novinách. Odporkyni svedkyňa uviedla, že chce robiť' rozhovor aj s ňou a aj s pani U..

Rozhovor s navrhovateľkou sa konal ako prvý asi mesiac pred Rozhovorom s odporkyňou. Rozhovor s
p. U. bol omnoho vulgárnejší, v rozhovore dostala aj hysterický záchvat. Snažila sa hovoriť len o pani
A. a hodnotiť' ju. Svedkyňa dávala obom tak povediac rovnaké otázky. Už týždeň pred Rozhovorom
prebiehala upútavka vrátane informácie o nejakej škandalóznej knihe, bez uvedenia jej názvu. Svedkyňa
nečítala ani prvú a ani druhú knihu odporkyne, ale chcela celkovo odpoveď na to, či odporkyňa písala

pravdivo, alebo nie a pre svedkyňu bolo podstatné, že odporkyňa uviedla, že si skutočnosti v prvej knihe
neoverovala. Rozhovor nebol vopred pripravený a svedkyňa za skutočnosti, ktoré pani A. v rozhovore
uviedla nezodpovedala. Kontrolovala však úroveň rozhovoru a pokiaľ videla, že by rozhovor mohol
skĺznuť do osočovania tak to stopla a položila ďalšiu otázku. Z hľadiska vzťahov medzi účastníčkami
svedkyňa uviedla, že to bolo jednoznačné pokĺznutie Ľ. A. vo vzťahu k U., pretože A. si nemôže dovoliť'
hodnotiť' U. z hľadiska čohokoľvek a jej vzťah k U. je cítiť' z toho ako sa k nej vyjadruje a o nej píše. Na

druhej strane pani U. mala rátať s tým, že ako osoba, ktorá priznala vzťah s verejne známym človekom,
s ktorým ma dieťa a bol ženatý, neunikne novinárom a bude medializovaná.
Svedok E.. C. E. uviedol, že pozná obe účastníčky konania, sú kamarátky. Rozhovor vo Fun rádiu medzi
pani A. a pani Š. počul. Nepamätal si konkrétne, či v Rozhovore odzneli nejaké urážlivé podania proti
navrhovateľke. Išlo o spontánny rozhovor, rozoberali tak knihu o pani U. a to pre ňu asi nebolo príjemné.

Rozhovor v ňom nezanechal negatívny dojem, keďže sa nedotýkal jeho osoby. Čo sa týka tvrdení pani
A., že navrhovateľka je klamárka svedok uviedol, že jeho pani U. nikdy neoklamala a podľa neho nie
je klamárka a taktiež môže potvrdiť', že nie je nymfomanka. Kniha spôsobila pani U.j väčšiu ujmu ako
samotný Rozhovor, pretože v rozhovore išlo o tvrdenia, ktoré sa netýkali priamo navrhovateľky a boli
smerované voči iným osobám. Napríklad slovo nymfomanka pochopil tak, že to povedali muži.

Podľa stanoviska Slovenskej televízie navrhovateľka pracovala v STV od roku 1997 ako hlásateľka.
Od 1.1.1999 prešli všetky hlásateľky na polovičný pracovný úväzok.. Od 12.08.2000 do 1.1.2002
bola navrhovateľka na materskej dovolenke, rodičovskom príspevku a ďalšej materskej dovolenke. Od
1.1.2002 nastúpila do práce ako hlásateľka. Konkrétny rozpis služieb STV nie je už dostupný. Od
1.8.2003 bola funkcia hlásateľky v STV zrušená.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. MA 4C 2/03-220 zo dňa 13.07.2007 bol vo veci návrhu
navrhovateľky na ochranu osobnosti odporca VOX POPULI s. r. o. Bratislava zaviazaný zaplatiť'
navrhovateľkenemajetkovúujmu1.500.000,-Sk(49.790,88Eur)zdôvodu,ževroku2000vydalodporca
knihu autorky Ľ. A. „Ďalší prosím...", pričom obsahom tejto knihy je výlučne osobný a intímny život

navrhovateľky za obdobie niekoľkých rokov. Opisujú sa v nej jednotlivé údajné vzťahy navrhovateľky s
mužmi, jej správanie sa k nim a najmä jej intímny život, čo je nosnou témou knihy. Na obálke knihy je
fotografia navrhovateľky a bola napísaná a vydaná bez súhlasu navrhovateľky. Kniha, vydaná odporcom
bola neoprávneným zásahom, ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľky, poškodiť
jej dobré meno, dobru povesť a česť'.

Rozsudkom tunajšieho sudu č. k. 5C 274/08-170 zo dňa 10.3.2008 v spojení rozsudkom Krajského
sudu Bratislava č. k. lOCo 111/08-117, právoplatným dňa 27.06.2009, bola vo veci návrhu navrhovateľky
na ochranu osobnosti spoločnosti 7 PLUS s.r.o. Bratislava stanovená povinnosť' ospravedlniť' sa
navrhovateľke v týždenníku PLUS 7 DNÍ tak, že zverejnením článkov Gabikine lásky a Gabikine
lásky II. došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Zároveň bol odporca zaviazaný

zaplatiť' navrhovateľke nemajetkovú ujmu 3.000.000,- Sk (99.581,76 Eur). Dňa 15.1.2001 bol v č. 2
spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ, vydávaného odporcom, uverejnený článok s titulom „Gabikine
divoké lásky". Na titulnej strane tohto čísla je fotografia navrhovateľky, na stranách 8-13 sú výňatky z
knihy autorky Ľ. A. - „Ďalší, prosím...", na stranách 10-13 je rozhovor s Ľ. A.. Článok aj rozhovor sa
venujú výlučné intímnemu životu navrhovateľky a okolnostiam vzniku knihy. Dňa 22.1.2001 bol v č. 3

rovnakého týždenníka uverejnený článok „Gabikine divoké lásky II.". Opäť je venovaný súkromnému
životu navrhovateľky. Súčasťou oboch článkov sú fotografie navrhovateľky. V Článkoch I. a II. sa opisujú
jednotlivé údajné vzťahy navrhovateľky s mužmi, jej správanie sa k nim a najmä jej intímny život, čo
je nosnou témou týchto článkov. V rozsudku sa konštatuje, že tieto články, vydané odporcom, bol
neoprávneným zásahom, ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľky, poškodiť jej

dobré meno, dobru povesť a česť.
Súd poukázal na ustanovenia § 11 a 13 Obč. zák.; články I. a II. Kódexu novinárskej etiky; čl. 19
ods. 1-3 Ústavy SR, a konštatoval, že preukázané tvrdenia odporkyne v Rozhovore boli neoprávneným
zásahom, ktorý bol spôsobilým zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľky, poškodiť' jej dobré meno,dobrú povesť a česť. Na morálnu satisfakciu netreba skutočný zásah, stačí len, že ide o neoprávnený
zásah objektívne spôsobilý zasiahnuť do práv navrhovateľa chránených zákonom, čo v danom prípade
preukázané bolo. Nebolo potrebné skúmať, či tvrdenia, ktoré odporkyňa uviedla o navrhovateľke v

rámci Rozhovoru sú pravdivé, ale či zasahujú do práv navrhovateľky chránených zákonom, a či tieto
tvrdenia sú spôsobilé vyvolať' ujmu na právom chránených záujmoch navrhovateľky. Nie je prípustné,
aby sa o konkrétnej osobe uvádzali skutočnosti, ktoré nie sú overené a ich pravdivosť je minimálne
sporná a takým spôsobom a s takými výrazmi ako ich uviedla odporkyňa. Odporkyňa napísala o
navrhovateľke knihu, ktorú jej nepredložila na autorizáciu, a teda vydala ju bez jej súhlasu. Sama vo

výpovedi uviedla, že pri písaní knihy navštívila len štyroch mužov /malá zoznam 24/. Okrem toho sama
tvrdila, že slovo nymfomanka počula len od O. P.. Navrhovateľka toto slovo použila bez základnej
znalosti jeho skutočného obsahu. Aj tieto tvrdenia však možno považovať' za nevierohodné, keďže ich
pravdivosť' ničím neosvedčila (svedok E.. E. potvrdil opak). Takýmito tvrdeniami nemohlo ísť o naplnenie
práva na slobodu prejavu, resp. na právo na informácie, ktoré nesmú byť realizované na úkor práva
na súkromie. Odporkyňa sama vo výpovedi uviedla, že je to jej odveta v zmysle hesla: „oko za oko,

zub za zub.“ Súd mal za preukázané, že navrhovateľka nikdy nedala súhlas na zverejňovanie údajov
o svojom osobnom a intímnom živote. Keď aj napísala písomné skutočnosti o svojom osobnom živote
v minulosti, nikdy to nebolo určené na rozširovanie a už vôbec nie na zverejňovanie či už v písomnej
alebo ústnej forme. Pokiaľ aj odporkyňa tvrdila, že jej navrhovateľka sama dala podklady k napísaniu
knihy, tieto vôbec nemohli byť podkladom na takú interpretáciu jej súkromného a intímneho života, ako

uviedlavrámciRozhovoru.TvrdeniauvádzanévRozhovorepresahujúajmierukódexunovinárskejetiky
z hľadiska odbornej fundovanosti odporkyne. Vzhľadom na intenzitu neoprávneného zásahu odporkyne
do práv navrhovateľky nejaví sa primerané iba odstránenie následkov a zadosťučinenie len vo forme
ospravedlnenia, v ktorej časti súd navrhovateľke vyhovel. Tvrdeniami odporkyne došlo k narušeniu
integrity vnútornej sféry navrhovateľky. Súd preto priznal navrhovateľke aj náhradu nemajetkovej ujmy

tak, ako to požadovala podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. Pri výške nemajetkovej ujmy zobral do úvahy tú
skutočnosť, že tvrdenia odporkyne v Rozhovore, ktoré jednoznačné mali za cieľ poškodiť' povesť a
česť navrhovateľky, došlo k takému zásahu do jej práv, ktoré je veľmi obtiažne obnoviť. Z toho dôvodu
považoval priznanú nemajetkovú ujmu za primeranú a dôvodnú.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p..Navrhovateľke,ktorámalavoveciplnýúspech

súd priznal náhradu trov konania v sume 4.065,66 Eur a uhradený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia.
Rozsudok napadla odvolaním odporkyňa podaním doručeným súdu 13.10.2010. Uviedla, že napriek
skutočnosti, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasí s tým, že v dôsledku odvysielania relácie vznikla

navrhovateľke ujma na osobnostných právach. Odporkyňa v rozhovore uviedla len všeobecné
informácie, ktoré navyše navrhovateľka dobrovoľne prezentovala v médiách. Samotná navrhovateľka
sprístupnila odporkyni ako novinárke sporné informácie, z čoho je možné jednoznačne dedukovať
jej súhlas s ich neskorším zverejnením. Súd dospel k mylnému názoru, že informácie zo súkromia
navrhovateľky boli použité bez jej súhlasu. Navrhovateľka mala už pred odvysielaním relácie naštrbenú

povesť, nakoľko verejne rozoberala svoj intímny život. Preto sporná relácia nemohla spôsobiť značný
pokles jej vážnosti. Takýto následok nastal z iných dôvodov a navrhovateľka nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi reláciou a tvrdeným následkom. Zásahy do osobnosti navrhovateľky boli dostatočne
odškodnené v iných konaniach. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľke nevznikla ujma
v profesionálnej ani kariérnej oblasti, nebol v podstate preukázaný žiadny dôsledok tohto rozhovoru,

žiadna reakcia okolia o znížení dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky v spoločnosti. Súd sa nad
rámec návrhu zaoberal skutočnosťami, ktoré boli predmetom v iných konaniach a za ktoré už bola
navrhovateľka odškodnená. Otázka vydania knihy a jej autorizácie s rozhovorom nijako nesúviseli.
Rozhovor iba reflektoval na dlhodobú diskusiu, ktorá sa rozvírila na základe vydania spornej publikácie,
o morálnych kvalitách navrhovateľky. Odporkyňa v rozhovore len upriamila pozornosť na hranice

mravných zásad v spoločnosti. Prvostupňový súd mal prihliadnuť aj na pomery na strane odporkyne
ako osoby, ktorá mala zasiahnuť do práv navrhovateľky. Poukázala na judikatúru NS SR a ESĽP,
ktorá odlišuje hodnotiace úsudky od tvrdení v závislosti od možnosti preukázania pravdivosti výroku.
Navrhovateľka bola verejne známa osoba a takéto osoby sú pokiaľ ide o ich osobnostné hodnoty
podstatne menej chránené ako osoby verejne neznáme. Preto musia rátať s určitým stupňom

medializácie, a to aj v negatívnej podobe. V prípade navrhovateľky neboli naplnené podmienky pre vznik
nárokunanáhradunemajetkovejujmy.Žiadazmeniťnapadnutýrozsudokanávrhnavrhovateľkyvcelom
rozsahu zamietnuť.K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, podaním doručeným súdu 11.11.2010.
Súhlasí s názorom súdu, že nie je právne významné či bol zásah spôsobený zavinene alebo nezavinene.
Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo

narušenie chránených práv fyzickej osoby. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 137/2008,
podľa ktorého právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa
vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromia sprístupnené a zverejnené.
Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa vety prvej ods. 2 cit. článku, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu

prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci dôkazy pokiaľ ide o
existenciu zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, vykonané dôkazy v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil (§
157 O.s.p.). Odvolací súd preto v tejto časti v plnom rozsahu poukazuje na správne dôvody rozhodnutia

súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V súvislosti s odvolacími námietkami odporkyne odvolací súd zdôrazňuje, že proti sebe stoja dve
rovnocenné práva; na jednej strane právo na slobodu prejavu, s ktorým súvisí aj právo zapojiť sa do
verejnej diskusie na určitú tému (na ktoré sa odporkyňa odvoláva) a na druhej strane právo na ochranu

osobnostných práv. Východiskom pre riešenie otázky kolízie týchto dvoch práv je určiť ich hranice a
limity tak, aby výkon jedného práva nepopieral výkon druhého práva. Je nesporné, že každý má právo
na hodnotiaci úsudok a aj na vyslovenie verejnej kritiky za podmienky, že ide o kritiku vecnú a konkrétnu,
primeranú svojim obsahom a formou, ak nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a
spoločensky uznávaného účelu.

Odvolací súd po oboznámení s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa a zisteným skutkovým
stavom dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v spornom Rozhovore došlo k zásahu
do cti a osobnej dôstojnosti navrhovateľky. Odporkyňa v Rozhovore komentovala navrhovateľku a jej
osobný, intímny život expresívnymi, urážlivými výrazmi a prirovnaniami, z čoho bola zrejmá snaha o

jej verejnú diskreditáciu. Takéto vyjadrenia v široko mediálne sledovanom priestore prekročili hranicu
slobody prejavu a nemajú nič spoločné s legitímnym cieľom umožniť slobodnú diskusiu na témy,
ktoré vzbudili pozornosť verejnosti. Podľa aktuálnej judikatúry v Slovenskej republike, uverejnenie
difamujúcich tvrdení o určitej fyzickej osobe v hromadných informačných prostriedkoch s veľkým
dosahom pôsobnosti môže spôsobiť veľkú a závažnú ujmu na osobnosti dotknutej osoby, vedúcu až

k jej úplnému spoločenskému znemožneniu. Predmetom ochrany osobnosti podľa ust. § 11 OZ sú
i materiálne hodnoty a stránky osobnosti, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a
ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (napr. v rodine,na pracovisku, resp. na verejnosti a vo verejných funkciách). Médiá majú osobitnú zodpovednosť za
šírenie overených informácií, ak sa týkajú súkromných osôb, hlavne ak sa jedná o otázku útoku na ich
česť a dobrú povesť.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok v časti o uložení povinnosti
odporkyni strpieť na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia navrhovateľke.

Vo zvyšnej časti rozsudku, týkajúcej sa priznania finančnej náhrady nemajetkovej ujmy v čiastke 16

596,99 Eur a výroku o náhrade trov prvostupňového konania, odvolací súd dospel k záveru, že sú
splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.

Pokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahomzníženádôstojnosťalebovážnosťosobyvspoločnosti,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí
fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia

tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 1 OZ môže byť fyzickej osobe
výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Aj keď je výška finančného
zadosťučinenianavoľnejúvahesúdu,musísúdvychádzaťzkonkrétnychapreskúmateľnýchkritérií.Súd
prvého stupňa nevykonal potrebné dôkazy za účelom zistenia miery následku zásahu do osobnostných

práv navrhovateľky vzhľadom na jeho povahu, intenzitu, opakovanie a šírku okruhu pôsobenia. Teda aké
skutočné následky navrhovateľka pocítila v svojej osobnostnej sfére v príčinnej súvislosti so žalovaným
zásahom odporkyne. Neoveril si tvrdenia navrhovateľky, že po nástupe do práce z materskej dovolenky
nemohla vystupovať ako hlásateľka televíznych programov kvôli odozve verejnosti, listov divákov; a
nedostávala ani ponuky na moderovanie iných spoločenských udalostí. Nezisťoval jej následky v okruhu

jej rodiny a najbližších kolegov a priateľov. Na druhej strane mal vyhodnotiť aj mieru spoluzavinenia
navrhovateľky na vzniknutom následku v tom smere, že sama poskytla bulvárnym médiám informácie
zo svojho intímneho života, resp. poskytovala údaje ktoré nemali byť pravdivé. Súd bez bližšieho
dokazovania a odôvodnenia priznal navrhovateľke finančné zadosťučinenie v celej žalovanej výške. V
tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní primeranej výšky finančnej náhrady nie je

možnéprihliadaťnaobranuodporkyne,ženavrhovateľkaužbolaodškodnenáinýmipovinnýmisubjektmi
v iných konaniach, napr. v súvislosti s článkami, ktoré o nej vyšli v časopise PLUS 7 DNÍ. Žalovaný
zásah odporkyne v Rozhovore je samostatným konaním, so špecifickým skutkovým priebehom, kedy
odporkyňa v rozpore s novinárskym kódexom a zákonom komentovala a zverejňovala skutočnosti z
intímneho života navrhovateľky.

V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania navrhovateľke odvolací súd konštatuje, že je taktiež
nepreskúmateľný. Nie je zistiteľné z akého tarifného základu súd priznal navrhovateľke náhradu za
úkony právnej služby. Pred právnou úpravou účinnou od 1.1.2009, mal súd vychádzať z tarifného
základu podľa výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy (nie z výšky žalovanej náhrady). Novelou č.

557/2008 Z.z., účinnou od 1.1.2009, bol stanovený pevný tarifný základ odmeny za úkon právnej služby
v konaniach na ochranu osobnosti, v ktorých sa uplatňuje náhrada nemajetkovej ujmy, v čiastke 331,94
Eur. Keďže odvolací súd zrušil výrok o finančnej náhrade nemajetkovej ujmy, prvostupňový súd musí
opätovne rozhodnúť aj o trovách prvostupňového konania.

Odvolací súd z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu v týchto
napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní prvostupňový súd doplní dokazovanie v naznačenom smere,
vo veci opätovne rozhodne, a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa § 157
O.s.p. Súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Podľa § 226 O.s.p. je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.