Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120263647
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120263647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Myrent

s.r.o., IČO: 51489546, so sídlom: Závodská cesta 3911/24, 01001 Žilina, zastúpeného splnomocneným
zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 272,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 272,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 272,- € od 30.10.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil Oznámením o postúpení veci zo dňa 08.07.2020, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 09.07.2020, podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(v texte aj len ako „CSP"), vec žalobcu Myrent s.r.o., IČO: 51489546 proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,IČO:00585441vkonaníozaplatenie272,-€spríslušenstvom,
nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, v ktorej veci Okresný súd

Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 03.06.2020 v upomínacom konaní sp. zn.
32Up/528/2020 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 272,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 272,- € od 30.10.2019 do zaplatenia.

2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:

3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 272,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od
30.10.2019 do zaplatenia.

4. Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného na OS Banská Bystrica
uviedol, že dňa 31.08.2019 došlo v Krasňanoch k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle značky Toyota Auris, EČV: C ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol
poškodený O. V. (ďalej len „poškodený"). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového

vozidla KIA Sorento, EČV: K v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť
je evidovaná pod č. 9529112337. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla,
na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 20/2019 zodňa 25.09.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky
Hyundai i30, EČV: J v čase od 25.09.2019 do 07.10.2019.
5. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.

0182019 zo dňa 07.10.2019, splatnú dňa 07.10.2019 na sumu 680,- eur. Uvedená suma je fakturovaná
za obdobie od 25.09.2019 do 07.10.2019, t.j. 13 dní, pričom výška denného nájomného vozidla Hyundai
i30predstavovala50,-eur.Vsume680,-eurjezahrnutýajjednorazovýpoplatokzapristavenie,prevzatie
a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur.
6. Poškodený zároveň dňa 07.10.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v

nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9529112337 zo dňa 31.08.2019 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 680,- eur, spolu s jej
príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu.
7. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 07.10.2019.
8. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.10.2019 zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa
14.10.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 17.10.2019

žalovanýposkytolžalobcovipoistnéplneniezaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlavovýške408,-
eur. (Uvedené tvrdenie žalobcu vyplýva z dokladu o úhrade zo dňa 17.10.2019 - č.l. 22, predloženého
žalobcom - poznámka súdu).
9. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a
to v rozsahu 10 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala

výška denného nájomného predstavovať sumu 40,80 eur s DPH. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene
zníženéopoplatokzapristavenie,prevzatieačistenievozidla,atoajnapriektomu,žeskutočnouškodou
sú všetky účelne vynaložené náklady.
10. Náklady vo výške 680,- eur bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po
uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo

poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné
prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.
11. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 272,- eur od
30.10.2019 do zaplatenia. Dňa 14.10.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom
poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 30.10.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie.
12. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zvyšku poistného plnenia predžalobnou výzvou zo dňa
07.01.2020, ten však zvyšok nároku neuhradil.
13. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k

neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok vo výške
272,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 680,- eur uvedenej na faktúre č. 0182019 za prenájom
náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 408,- eur.

14. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pripojil nasledovné listinné
dôkazy, z ktorých súd zistil:

15. Zo Zmluvy o nájme č. 20/2019 (č.l. 34) uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a O. V.
ako nájomcom dňa 25.09.2019 na dobu určitú „od 25.09.2019 do 07.10.2019" súd zistil, že predmetom

zmluvy bol nájom náhradného vozidla - osobného automobilu zn.: Hyundai i30, EČV: J Nájomné za
nájom náhradného vozidla bolo dojednané vo výške 50,- € za 1 deň a poplatok za pristavenie a odobratie
vozidla vo výške 30,- €.
16. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 20/2019 (č.l. 35) bolo náhradné vozidlo
odovzdané nájomcovi dňa 25.09.2019 a nájomcom vrátené prenajímateľovi dňa 07.10.2019.

17. Faktúrou č. 0182019 vyhotovenou dňa 07.10.2019, splatnou dňa 07.10.2019 (č.l. 33) vyúčtoval
dodávateľ Myrent s.r.o. odberateľovi: O. V. sumu 680,- € za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy
o nájme č. 20/2019.

18. Poškodený O. V. uviedol vo svojom Čestnom prehlásení zo dňa 07.10.2019 (č.l. 28), že mal od
spoločnosti Myrent s.r.o. zapožičané náhradné vozidlo Hyundai i30 od 25.09.2019 do 07.10.2019, t.j. v
trvaní 13 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9851322316 zo dňa 31.08.2019 vautoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla
nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

19. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.10.2019 medzi spoločnosťou Myrent s.r.o.
a O. V. (č.l. 31) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo postúpenie na spol. Myrent s.r.o. pohľadávky za
odplatu vo výške 680,- € (ktorá suma zodpovedá faktúre č. 0182019 vystavenej žalobcom Myrent s.r.o.
ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla zn. Hyundai i30, EČV: J postupcom v
zmysle § 524 ods. 1 OZ, ktorú má postupca voči spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom KIA Sorento, EČV: K vo výške 680,- € z titulu jeho
nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom sa jedná o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
31.08.2019 na vozidle zn. Toyota Auris, EČV: C
20. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú,

pričom Myrent s.r.o. si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

21. O. V. ako postupca z predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.10.2019
oznámil spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Oznámením o postúpení
pohľadávky (č.l. 30 spisu) postúpenie pohľadávky na spoločnosť Myrent s.r.o..

22. Z Oznámenia o poistnom plnení spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group
zo dňa 17.10.2019 (č.l. 24) adresovaného spol. Myrent s.r.o. súd zistil, že poisťovňa dňa 14.10.2019
ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá žalobcovi výpočet výšky poistného

plnenia a poukazuje na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 408,- €.
23. V zmysle vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie:
Náhrada nákladov za použitie náhradného vozidla. Priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla
10 dní, počet najazdených km 188. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom
na typ poškodeného vozidla upravená na 40,80 € s DPH / deň.

24. V zmysle výpočtu výšky plnenia (č.l. 25) boli od sumy 680,- € vyúčtovanej faktúrou č. 0182019 za
prenájom náhradného vozidla odpočítané neprimerané náklady na náhradné vozidlo - 3 dni v sume 150,-
€, nesúvisiace položky - pristavenie vozidla v sume 30,- € a neprimeraná denná sadzba v sume 92,- €,
spolu tak bolo priznané poistné plnenie 408,- €.

25. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 07.10.2019 (č.l. 26) ako postupník zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2019, uzatvorenej s O. V. ako postupcom, na uhradenie postúpenej
pohľadávky vo výške 680,- na účet spoločnosti žalobcu.

26. Žalovaný podal odpor (č.l. 61) proti platobnému rozkazu sp. zn. 32Up/528/2020, vydanému
dňa 03.06.2020 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní. Na odôvodnenie odporu
žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve.

27. Žalobca si uplatnil u žalovaného náhradu škody listom zo dňa 07.10.2019. Žalovaný vybavil poistnú
udalosťtak,žeposkytolžalobcovipoistnéplneniezaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlavovýške
408,- eur, ktoré považuje žalobca v zmysle podaného žalobného návrhu za ničím neodôvodnené.
28. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového
poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh." Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy." Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z
ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré
svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o samotnom priebehu škodovej

udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje
o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie
je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Zároveň
absentuje právna argumentácia žalobcu na odôvodnenie jeho nároku. Žalobca napríklad nevymedzil aniprávny titul, na základe ktorého by mal žalovaný plniť. S ohľadom na uvedené je potrebné vyvodiť záver
o tom, že nakoľko iba formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať jej vecné prejednanie, predložená
žaloba kvalitu tejto spôsobilosti nespĺňa, a preto by mala byť odmietnutá ako zjavne nedôvodná.

29. Súčasne zo samotnej Zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a
nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené.
30. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného
motorového vozidla.
31. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu

13 dní, ktoré je dokladované Zmluvou o nájme a nutnosť tohto vzťahu je zdôvodnená Čestným
prehlásením zo dňa 07.10.2019, v ktorom poškodený vyhlasuje, že prenájom náhradného motorového
vozidla od 25.09.2019 do 07.10.2019 bol nevyhnutný, nakoľko až v ten deň bol doručený krycí list
poisťovne, v zmysle čoho bol podľa žalobcu realizovaný nájom náhradného vozidla. Žalobca predložil
Zmluvu o nájme, podľa ktorej došlo dňa 25.09.2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o
prenájme náhradného vozidla. Podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že

nájom potrvá presne do 07.10.2019, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť,
kedy bude doručený krycí list žalovaného. V nadväznosti na uvedené zakladá uvedenie presného
dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o nájme,
nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať
v budúcnosti - 07.10.2019, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody" podporenej

dôkazmi zo strany žalobcu je potrebné vyvodiť záver o tom, že Zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená
dňa 25.09.2019 tak, ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 07.10.2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť
o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný
prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná zmluva a súvisiaci preberací protokol.

32. Ďalej má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového
stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená
faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodený
predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením
Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko
uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka
nevznikla),alevuvedenomprípadedošlokpostúpeniuzáväzkupoškodeného,ktorývzmyslevystavenej

faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu,
čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
33. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej Zmluve o postúpení, ako to uvádza žalobca.

Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr
smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne

žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
34. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára
2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný

právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol." S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy

o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť
(podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ evidujevoči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
35. K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla

žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie. Tento nárok voči
žalovanému vyslovene zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o PZP") neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho
zákonníka.

36. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom
prehlásení poškodeného zo dňa 07.10.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné
vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal
možnosťpoužiťinévhodnévozidloaprenájomnáhradnéhovozidlabolpreňhonevyhnutný.Tototvrdenie
poškodeného nie je nijakým spôsobom špecifikované, ani inak zdokladované, ide len o formulár, ktorý
žalobca využíva vo viacerých súdnych sporoch bez rozdielu, preto je účelové. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla.
37. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení o poistnom
plnení zo dňa 17.10.2019 bol žalobca informovaný, že žalovaný mu poskytuje poistné plnenie za nájom
náhradného vozidla v rozsahu 10 dní. Žalovaný pritom priznal sadzbu denného nájmu vo výške 40,80
eur s DPH vzhľadom na typ poškodeného vozidla.

38. Z Oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo
poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol, ani nepreukázal žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá.

39. Žalovaný namieta uplatňovaný úrok z omeškania, má za to, že si splnil voči poškodenému všetky

povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná
v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak,
že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania.
Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn.
3Cdo/145/2017.

40. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu alebo poškodeného sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
Nárok na úhradu akýchkoľvek ďalších nákladov žalobca nijako nepreukázal.

41. Žalobca svojím podaním (č.l. 78) navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina. Zároveň

sa vyjadril k odporu žalovaného, ktorý žalobca považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana
uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani v právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť
sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.
42. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524
Občianskeho zákonníka.

43. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči
konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku
budúcu,pokiaľjeurčitáaidentifikovateľná.Napostúpeniejespôsobiláajpohľadávka,ktorejexistenciaje
sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu,
že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.: Občiansky zákonník,

Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498)
44. Žalobca faktúrou č. 0182019 zo dňa 7.10.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. Hyundai i30 podľa
Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 20/2019 sumu vo výške 680,- eur voči poškodenému. K zániku
záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté
náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia

budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky,
keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 7.10.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ
ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej
sféry, žalobca poukazuje na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7.10.2019

podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienokpre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy §
442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP"), vo výške žalovanej istiny
v sume 272,00 eur, zodpovedajúcej rozdielu sumy 680,00 eur uvedenej na faktúre a už poskytnutého
plnenia v sume 408,00 eur.
45. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania
sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od

neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018 sp. zn. 3Cob/220/2017.
46. V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne
došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného vozidla, je potrebné vychádzať
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca
so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla.

Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom
vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla
a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za
zmluvnépostúpeniebudúcejpohľadávky)stým,žepodľazmluvysižalobcabudepostúpenúpohľadávku
vymáhať svojím menom na svoj účet (obdobne Krajský súd Bratislava, sp. zn.: 2Cob/134/2014 zo dňa

05. 05. 2015).

47. V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou
zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou
faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním

vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu
uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn.
že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a
prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,
aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by

musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť
prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s
prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a
funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére
poškodeného.

48. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za obdobných skutkových okolností poukázal žalobca
narozsudkyOkresnéhosúduŽilinazodňa16.08.2018sp.zn.18Cb/106/2018,zodňa11.10.2018sp.zn.
18Cb/133/2018, zo dňa 20.03.2018 sp. zn. 19Cb/201/2017, zo dňa 20.03.2018 sp. zn. 10Cb/136/2017,
zodňa15.03.2018sp.zn.18Cb/249/2017,zodňa29.03.2018sp.zn.18Cb/272/2017,zodňa07.06.2018
sp. zn. 18Cb/3/2018, zo dňa 03.05.2018 sp. zn. 18Cb/8/2018, rozsudky Okresného súdu Martin zo dňa

06.09.2018 sp. zn. 17Cb/23/2018, zo dňa 11.10.2018 sp. zn. 17C/8/2018 a rozsudok Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 12.11.2018 sp. zn. 8Cb/37/2018.

49. Žalobca poukázal tiež na rozsudky Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019 sp. zn. 4Cob/55/2019
a zo dňa 30.05.2019 sp. zn. 9Co/300/2018, v rámci ktorých sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej

legitimácie v obdobnej veci. Krajský súd prijal právny záver:
„Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že podľa ust. § 15 ods. 1 v spojení
s ust. § 2 ods. 1 písm. g/ z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, aktívna vecná legitimácia patrí iba poškodenej, keďže táto
ako pôvodný veriteľ mohla na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku

postúpiť písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil
obsah doterajšieho záväzkového vzťahu (§ 1 ods. 2, § 524 ods. 1 OZ), keďže pohľadávka (ako iné
majetkové hodnoty) môže byť predmetom právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno
postúpiť,čoniejeprípadtohtosporu.Keďžepohľadávkabola,akotovyplývazpísomnejzmluvy,sktorou
sa súd prvej inštancie oboznámil, platne postúpená na žalobcu, je tento aktívne vecne legitimovaný na

jej uplatnenie, ktorú skutočnosť nepopieral ani žalovaný, ktorý namietal len jej výšku. Neobstojí tvrdenie
súdu prvej inštancie, že na strane poškodenej sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol predložený žiaden
doklad o zaplatení vystavenej faktúry, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k
započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodenej), a to nároku na úhradu odplatyza postúpenie pohľadávky poškodenej a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,
v dôsledku čoho sa poškodená dostala do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky
započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia."

50. V zmysle predmetných rozhodnutí mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky,
kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. K otázke
samotného vzniku práva žalobcu poukazujú súdy na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany
dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu

nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný
samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody, zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení
pohľadávky. Na základe úpravy § 442 ods. 1 OZ (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá
sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu - Zákona
o PZP, a to § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, súdy žalobám vyhoveli ako skutkovo a právne dôvodným a priznali

žalobcovi celú žalovanú istinu, ktorá zodpovedala rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia a sumy
žalovaným vyplateného poistného plnenia.

51. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4
ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie

náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP. Z právneho hľadiska totiž ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci
- t.j. „nabúraného" vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku
na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody

bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa
ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda
zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ

(t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú
škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená
na princípe zavinenia).
52. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Tvrdenia žalovaného

ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky sú neopodstatnené.

53. Žalobca si uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní
podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktoré je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov
k postupu podľa Civilného sporového poriadku, pričom uplatnený nárok nepochybne vyplýva zo

skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Žalobcom uvedené skutočnosti a
dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. Navyše ak by aj žalobca v žalobe neuviedol
všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol
vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.

54. Argumentácia žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla
nutný, je účelová a bezpredmetná, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú
potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Na zabezpečenie pracovných úloh a súkromných
povinností si poškodený nevyhnutne na čas opravy svojho vozidla musel prenajať motorové vozidlo od
žalobcu, pretože nemal iné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo.

55. Z Oznámenia o poistnom plnení, ako aj z postupu žalovaného pri likvidácii vyplýva, že poistné
plnenie bolo znížené s poukazom na dobu prenájmu a zapožičanie náhradného vozidla a bolo priznané
len v rozsahu 10 dní. Uvedené krátenie poistného plnenia je však neoprávnené a svojvoľné konanie
žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať.

56. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že neprimerane účtovaná denná sadzba na
náhradné vozidlo bola upravená na 40,80 eur s DPH/deň. K uvedenému postupu však žalovaný v
rozpore so zákonom doposiaľ neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy.57. Žalobca si za prenájom vozidla Hyundai i30 účtoval denné nájomné vo výške 50,00 eur, pričom táto
cena je primeraná typu vozidla. Na porovnanie žalobca poukazuje na cenovú ponuku spoločnosti MK
Car s.r.o, z ktorej vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlo rovnakého typu 63,60 eur. Z cenníka

autopožičovne MIBACAR Žilina pôsobiacej v žilinskom regióne vyplýva sadzba denného nájomného za
vozidlo porovnateľné s poškodeným vozidlom vo výške od 90,- eur.

58. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po
dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné

podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne
výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017 sp. zn.
27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015 sp. zn. 2Cob/134/2014).
59. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach,

a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ
zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda, alebo či dôjde k oprave
poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové
obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto
doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané.

60. Vo vzťahu k Zmluve o nájme sú námietky žalovaného viažuce sa k jej obsahu irelevantné a
neopodstatnené. Zmluva o nájme spĺňa všetky podstatné náležitosti, zákon pre jej platnosť nevyžaduje
uvedenie dátumu podpisu a preto tieto námietky sú neodôvodnené. Dátum prevzatia a odovzdania tak,
ako vyplýva zo zmluvy, vyplýva aj z iných predložených listinných dôkazov a zo strany žalovaného ide

už len o špekulácie.

61. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- eur, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto
je žalovaný povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci

každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto
rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie poplatku nebolo
podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou, a preto bolo toto krátenie svojvoľné a neopodstatnené
konanie žalovaného. Poplatok 30,- eur predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy

a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.
62. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal žalobca na
závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017.
63. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.: 3Cdo/145/2017 sa týka odlišnej
skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy a v ňom prijaté právne závery sú

na tento skutkový stav neaplikovateľné.

64. Hoci žalovaný zaslal žalobcovi písomné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti, žalobcovi
neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie.

65. Žalobca v podaní doplnil svoju argumentáciu ohľadom uplatneného úroku z omeškania s poukazom,
že ustanovenia § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o PZP nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy má
poškodený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. K chybnej interpretácii, v zmysle ktorej má mať
úrok z omeškania povahu určitej sankcie za nesplnenie nepeňažných záväzkov poisťovateľa uvedených
v § 11 ods. 6, poukázal žalobca, že ustanovenie odseku 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom

odkazu 15a odkazuje na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo
požadovať úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Pre prípady
nepeňažných záväzkov odkázal na právnu úpravu týkajúcu sa poplatku z omeškania, prípadne zmluvnej
pokuty. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž nepozná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri
nesplnení nepeňažného záväzku.

66. Ak v zmysle SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole
(ďalej len „smernica 2009/103/ES") malo toto zákonné ustanovenie plniť povahu sankcie za nesplnenie
nepeňažného záväzku poisťovateľa a je možné ho vykladať len tak, že v takomto prípade vznikápoškodenému právo na zaplatenie poplatku z omeškania, prípadne iného sankčného poplatku. V
opačnom prípade absolútne stráca význam ustanovenia § 11 ods. 7, ktoré zakotvuje splatnosť
pohľadávky poškodeného na poskytnutie poistného plnenia, a to dvomi spôsobmi. Ak by bola pripustená

iná argumentáciu vo vzťahu k tejto otázke, malo by to za následok, že poisťovňa by v podstate v každom
jednom prípade mohla z uplatneného nároku poškodeným uhrádzať symbolické 1 €, pričom zvyšnú časť
by poškodený musel uplatňovať v rámci súdneho konania, to však bez sankcie vo vzťahu k poisťovni v
podobeúrokuzomeškania.Vtýchtoprípadochbytotižpoškodenémuvznikalnároknazaplatenieúrokov
z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu poisťovni. Takýto výklad je neprípustný aj z

pohľadu smernice 2009/103/ES, ktorá výslovne rozlišuje medzi prípadmi, kedy poškodený riadne a včas
v potrebnom rozsahu zdokladuje svoj nárok a vyčísli ho a prípadmi, kedy je sporná zodpovednosť za
škodu, alebo škoda nie je presne určená alebo vyčíslená. Tam, kde poškodený predloží všetky doklady,
riadne vyčísli nárok a napriek tomu poisťovňa poistné plnenie v celku alebo v časti neposkytne, je dôvod
sankcionovať takýto postup poisťovne aj vo forme úroku z omeškania.
67. Ak teda zákonná úprava týkajúca sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6, 7, 8

Zákona o PZP nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy vzniká poškodenému nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, pokiaľ viaže tento moment alternatívne na ukončenie šetrenia poistnej udalosti a
súčasne právoplatnosť súdneho rozhodnutia, v takom prípade je potrebné vychádzať z účelu právnej
normy, ktorou je dosiahnutie efektívnej reparácie náhrady škody, a preto je nutné vychádzať z okolností
a dôvodov neposkytnutia plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený dostatočne splnil povinnosť predložiť

všetky potrebné podklady pre ukončenie šetrenia poisťovne a poskytnutie poistného plnenia, a to v
rozsahu postačujúcom pre priznanie nároku súdom, je potrebné takýto postup zohľadniť pri posudzovaní
otázky vzniku omeškania na strane poisťovateľa.
68. Zmyslom vyššie označenej právnej úpravy nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale
zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Opačný výklad tohto ustanovenia by

umožňoval oddialenie plnenia poisťovne často bez právne relevantných dôvodov a bez rizika takýto
postup kompenzovať sankciou v podobe úrokov z omeškania. Takto prezentovaný výklad je ústavne
konformný, ktorý rešpektuje právo na ochranu majetkových práv fyzických a právnických osôb. Výklad
zodpovedá obsahu smernice 2009/103/ES, čl. 22 Postup pri náhrade škody, v zmysle ktorého ust.:
„Členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo

im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní
svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo
voči jej likvidačnému zástupcovi:
a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh
na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo

b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne
odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne
určená, alebo škody nie sú úplne vyčíslené.
Členskéštátyprijmúustanovenia,abyzabezpečili,žeaknávrhniejepredloženývlehotetrochmesiacov,
okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky."

69. K otázke úroku z omeškania sa vyjadril i Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 27.09.2019, sp. zn.
8Co/132/2019 a Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014,
a to tak, že „nesúhlasí s názorom žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom,
ako by sa dostal do omeškania s úhradou priznanej istiny. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil
dňa 09.08.2012 a do omeškania sa dostal tým, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) predmetnú

pohľadávku v čase jej splatnosti upravenej v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. neuhradil, a teda
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v časti priznaného príslušenstva - úrokov z omeškania."
70. Žalobca poukázal aj na názor (s ktorým sa žalobca v celom rozsahu stotožnil) vyslovený pri
obdobných skutkových okolnostiach v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 05.02.2019, sp. zn.
38Cb/13/2018.

71. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 272,00
eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

72. Žalobca k svojmu podaniu pripojil cenníky požičovní motorových vozidiel (č.l. 116 - 120):
- spol. MK Car s.r.o. (č.l. 116), podľa ktorého sadzba denného nájomného za vozidlo rovnakého typu
predstavuje sumu 63,60 eur;- spol. MIBACAR Žilina (č.l. 117), podľa ktorého sadzba denného nájomného za porovnateľné vozidlo
(ekonomická trieda - Škoda Fabia Combi 1,2 TSI) predstavuje sumu 90 eur.

73. Žalovaný sa na výzvu súdu zo dňa 28.07.2020 (č.l. 227) k podaniu žalobcu - vyjadreniu k odporu
proti platobnému rozkazu (č.l. 78) nevyjadril.

74. Súd nariadil na deň 12.02.2021 pojednávanie.

75. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou
COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti v
prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.

76. Strany na uvedenú výzvu oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti,

a to strana žalobcu podaním doručeným súdu dňa 01.02.2021 (č.l. 239) a žalovaná strana podaním
doručeným súdu dňa 10.02.2021 (č.l. 246).

77. Súd vykonal dňa 12.02.2021 pojednávanie. Mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania

boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe
súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na
základe nasledovnej právnej úpravy:

- podľa uznesenia vlády SR č. 49/2021 Z.z., ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40

dní, t.j. do 19.03.2021;
- podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, v zmysle ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné

pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z.z. je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. 24/2021

Z.z.ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčasemimoriadnejsituácie
a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. 91/2021 Z.z., ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č.
24/2021 Z.z. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č.
24/2021 Z.z., podľa ktorého:
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom

konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s
pojednávaním v ich neprítomnosti.

78. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:
- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,

- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.

79. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním
pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.

80. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ") každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú

žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.81. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a

žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 272,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 272,- € od 30.10.2019 do zaplatenia.

82. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

83. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému - spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č.
381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo

proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady
škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá vznikla
poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 31.08.2019 titulom nájmu náhradného motorového vozidla
zn. Hyundai i30, EČV: J ktoré poškodený používal namiesto svojho motorového vozidla zn. Toyota Auris,
EČV: C poškodeného pri dopravnej nehode. Poškodenému tak vznikla voči poisťovateľovi pohľadávka

na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 31.08.2019 na vozidle zn. Toyota Auris, EČV: C..

84. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzatvorenej dňa 07.10.2019 medzi O. V. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom

ktorej zmluvy bolo postúpenie na žalobcu pohľadávky za odplatu vo výške 680 € (ktorá suma zodpovedá
sume vyúčtovanej faktúrou č. 0182019 vystavenou žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako
nájomcovi náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods. 1 OZ.
85. Poisťovňa pred začatím konania uhradila časť nákladov za nájom vozidla vo výške 408 € a žalobca
sa v tomto konaní domáha zaplatenia poisťovňou neuznanej sumy 272 €.

86. V konaní bolo nesporné, že dňa 31.08.2019 došlo v Obci C. ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: C postupcu - poškodeného O. V., z ktorého dôvodu
bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla, a preto na svoje súkromné účely využíval
náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť uhradiť nájomné za nájom náhradného

vozidla.

87.Žalovanývodporeprotiplatobnémurozkazu(č.l.61spisu)vydanémudňa03.06.2020vupomínacom
konaní poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej istiny z nasledovných dôvodov:

- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením § 132 Civilného
sporového poriadku);
- žalobou uplatnený nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho
zákonníka;

- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky
je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu
- v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný;
nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky;

- žalobca nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať - v Čestnom prehlásení zo dňa
07.10.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo
bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a
prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný, ale toto tvrdenie poškodeného nie je nijakým
spôsobom špecifikované, ani inak zdokladované, preto je účelové;

- žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného
vozidla;
- zo zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko
absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené;- v zmluve o nájme, ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného
motorového vozidla;
- nakoľko pri uzavretí zmluvy nemohli mať zmluvné strany vedomosť, kedy bude doručený krycí list

žalovaného, zakladá uvedenie presnej doby nájmu do zmluvy o nájme zo dňa 25.09.2019, a to od
25.09.2019 do 07.10.2019, t.j. uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy,
dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o nájme.

88. V prípade námietky žalovaného o absencii skutkových tvrdení v žalobe, čo je v rozpore s
ustanovením § 132 CSP, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní, podľa prvej vety ktorého ustanovenia uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu.
89. Zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu v návrhu na vydanie platobného rozkazu a z listín
pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní oboznámených v tomto

rozsudku je zrejmé, že nárok žalobcu nepochybne vyplýva zo skutočností žalobcom v návrhu na
vydanie platobného rozkazu uvedených, v spojitosti s listinnými dôkazmi k návrhu pripojenými. Súd
poznamenáva, že opísanie skutkového stavu v návrhu v celom rozsahu zodpovedá predloženým
listinným dôkazom.
90. Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.

91. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému
rozkazu (č.l. 61) podrobne doplnil svoje tvrdenia na odôvodnenie uplatneného nároku, reagujúc tak na
námietky vznesené žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu.

92. Pokiaľ žalovaný namietal skutkový základ s tým, že uplatnené právo na náhradu škody z
právnej úpravy nevyplýva, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je prenájom
náhradného vozidla považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, upravenú v ustanoveniach § 427, § 420 a § 442
Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj ako „PZP"). Škoda
vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a spočíva v
nákladoch na prenájom náhradného vozidla.

93. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú

ustanovenia § 427 OZ alebo § 420 OZ. Za škodu bude teda zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa
ustanovenia § 427 OZ, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou

povahouprevádzkydopravnéhoprostriedkuamedziosobitnoupovahouprevádzkyamedzispôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle EČV: C
je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu
sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

94. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s

ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným
ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom

prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode.95. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2
zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného
vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z

právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

96.Akoužsúduviedolvyššie,malzanesporné,žedňa31.08.2019došlovObciC.kudopravnejnehode,
pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: C postupcu - poškodeného O. V.,
z ktorého dôvodu bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla, a preto na svoje súkromné

účely využíval náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť uhradiť nájomné za nájom
náhradného vozidla, predstavujúce ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto
konaní domáha.

97. Súd pre úplnosť poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen

prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo
zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného
vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena

zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by
inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu,prípadneabybolivpeniazochvyváženédôsledkytoho,ženavráteniedopôvodnéhostavunebolo
možné zabezpečiť hneď.

98. Uplatnená námietka žalovaného je teda nedôvodná.

99. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza:

100. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka (pretože
poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie

práve poškodený a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so
žalobcomplatneuzatvoriťzmluvuopostúpenípohľadávky),taksúduvádza,žetátoproblematikaužbola
judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu.

101. Súd poukazuje napr. na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn.
3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „...záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j.
zaplatenienájomnéhozapožičanievozidla,takjepotrebnévychádzaťzoZmluvyopostúpeníz2.4.2013,
nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd

prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej
inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte

nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák.
v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré
patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde
o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho
zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný

vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady
poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil,vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh
od žalovaných."

102. Je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie
je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na
splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia pohľadávky.

103. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia. Z právneho hľadiska započítanie

nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké, ako v
prípade platenia. Úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že
predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Skutočná škoda podľa
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. predstavuje náklady
spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového

vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka, preto je žalobca aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody,
ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.

104. Podľa článku 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 07.10.2019 medzi spoločnosťou

Myrent s.r.o. a O. V. zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto zmluvy započítaním, konkrétne
zanikli pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy na odplatu za postúpenie pohľadávky
a pohľadávka žalobcu ako prenajímateľa voči poškodenému ako nájomcovi na úhradu nájomného
titulom zmluvy o nájme.

105.Okremtohosúdpoukazuje,žežalovanýsíceparadoxnenamietavecnúaktívnulegitimáciužalobcu,
a to aj napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group zo dňa 17.10.2019 vyplýva, že toto oznámenie bolo adresované priamo
žalobcovi - spoločnosti Myrent s.r.o., teda poisťovňa akceptovala v plnom rozsahu právne nástupníctvo
žalobcu ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ako i svoje právne postavenie poisťovateľa

a svoju povinnosť na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, keď žalobcovi predmetným
Oznámením:
- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,
- zaslala čiastočné poistné plnenie vo výške 408 € a
- tiež uviedla dôvody, pre ktoré nepriznala poistné plnenie v celom rozsahu.

106. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, a o svojej
povinnosti podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu.

107. Námietka žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa
a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené, je
podľa názoru súdu účelová, keďže, ako súd uvádza vyššie, žalovaný nemohol mať žiadne pochybnosti
o postúpení pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 07.10.2019 medzi žalobcom
a poškodeným a tým nemohol mať ani pochybnosti o vzniku záväzkovo-právneho vzťahu titulom

nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.09.2019 medzi žalobcom a poškodeným, ktorá zmluve o postúpení
pohľadávok predchádzala.

108. Zákon vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu zmluvy o nájme. Písomnú formu musí mať
zmluva vtedy, ak to vyplýva zo zákona (napr. zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č.

116/1990 Zb.), alebo ak si to účastníci zmluvy dohodnú. V danom prejednávanom prípade došlo k vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu na základe zmluvy o nájme uzatvorenej v dohovorenej písomnej forme.

109. Žalovaný namietal, že v zmluve o nájme nie sú uvedené mená osôb pri podpisoch konajúcich
osôb. Podmienkou pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je, aby bol právny úkon učinený

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a podľa § 40 ods. 3 OZ, ak je podpísaný konajúcou osobou.
110. Podpis konajúcej osoby je povinnou náležitosťou právneho úkonu uzatvoreného v písomnej forme.
Absenciapodpisunaprávnomúkonespôsobujepodľa§40ods.1vspojitostis§40ods.3OZneplatnosť
právneho úkonu.111. V zmysle ust. § 13 ods. 1 druhej vety OBZ právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za
ňu koná zástupca.
112. Právnické osoby konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov, teda prostredníctvom tých

osôb, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(§ 20 ods. 1 OZ) a aj iných osôb - pracovníkov alebo členov, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch
právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

113. V danom prejednávanom prípade uzatvárala zmluvu právnická osoba - obchodná spoločnosť

Myrent s.r.o. ako prenajímateľ a O. V. - fyzická osoba ako nájomca. V záhlaví zmluvy, t.j. v časti zmluvy
označujúcej zmluvné strany, sú uvedené, čo sa týka prenajímateľa, identifikačné údaje, ako obchodné
meno, sídlo, IČO, DIČ a čo sa týka nájomcu, je uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa
trvalého pobytu. Nájomná zmluva ďalej obsahuje predmet nájmu (označený určitým spôsobom), dobu
nájmu a výšku nájomného. V časti zmluvy obsahujúcej podpisy konajúcich osôb sú uvedené:
- za prenajímateľa (ako odovzdávajúceho) obchodná spoločnosť s uvedením názvu, sídla, údaja o

IČO, DIČ (totožné ako v záhlaví zmluvy) a telefónneho čísla spoločnosti, zmluva je za prenajímateľa
podpísaná nečitateľným podpisom;
- za nájomcu (ako preberajúceho) je zmluva podpísaná nečitateľným podpisom, z ktorého je ale čitateľné
prvé písmeno - veľké D a z celkového vizuálneho dojmu podpisu je možné usúdiť, že sa jedná o podpis
nájomcu - O. V..

114. „Samotný podpis fyzickej osoby na listine, ktorá v danom prípade koná v mene právnickej osoby,
je v záujme právnej istoty žiaduce doplniť uvedením mena a funkcie osoby, ktorá za právnickú osobu
koná ... Tento údaj možno napísať i mechanickými prostriedkami. Judikatúra súdov sa k tejto požiadavke
stavia menej striktne. Prevažne zastáva názor, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy,

ak konajúca osoba nepripojí k svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v
obchodnom registri (pozri napr. Ro NS ČR z 3.3.1998, sp. zn. 1 Odon 53/1997)."
„Najvyšší súd ČR v konkrétnom prípade skúmal, aký vplyv na platnosť písomne uzavretej zmluvy má
neuvedenie mien a priezvisk osôb, ktoré konali vo veci danej zmluvy za právnickú osobu. V danej veci
išlo o kúpnu zmluvu, ktorú odvolací súd označil za neplatnú, pretože neboli na nej uvedené osobné

údaje zmluvných strán (konkrétne ich mená a priezviská). Kúpna zmluva však obsahovala označenie
predávajúci a kupujúci spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, keď obe zmluvné strany sú
označenéobchodnýmmenom,právnouformou,sídlom,identifikačnýmčíslomadaňovýmidentifikačným
číslom, ako aj údaje o predmete kúpy a kúpnej cene. Súčasne niet sporu o tom, že písomná kúpna
zmluva je zmluvnými stranami podpísaná, s tým, že zo samotného podpisu nemožno vyvodiť meno a

priezviskofyzickejosoby,ktorátakurobila.ZtohoNajvyššísúdČRvyvodil,žejenepochybné,ženemôže
obstáť právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok písomnej formy (§
40 ods. 1 OZ). Je tomu tak už preto, že z ustanovenia § 40 a § 46 OZ nemožno z hľadiska naplnenia
písomnej formy právneho úkonu vyvodiť požiadavku, aby v zmluve bolo uvedené meno a priezvisko
osoby, ktorá koná v mene právnickej osoby (príp. za právnickú osobu). Potiaľ súdy nižších stupňov

evidentne zamenili náležitosť kúpnej zmluvy, ktorá spočíva v označení zmluvnej strany, s uvedením
mena a priezviska osoby, ktorá zmluvu menom zmluvnej strany (príp. za ňu) podpísala. Posúdenie,
či osoba, ktorá v mene právnickej osoby (príp. za ňu) písomný právny úkon urobila, bola k tomuto
oprávnená, potom nie je otázkou dodržania písomnej formy právneho úkonu, ale posúdením, či je
príslušná právnická osoba takýmto právnym úkonom viazaná alebo nie. Inými slovami, v pomeroch

tejto veci neuvedenie mena a priezviska osoby konajúcej v mene zmluvných strán (príp. za ne), resp.
nečitateľnosť podpisu tejto osoby nemá význam z hľadiska dodržania zákonom požadovanej písomnej
formy právneho úkonu."
„Skutočnosť, že v zmluve, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu, nie sú zvlášť uvedené mená a
priezviskáosôb,ktoréjuzaprávnickúosobupodpísali,niejedôvodomneplatnostizmluvyprenedostatok

písomnej formy (Rc 92/2008)."
[Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a
rozšírené vydanie. Strana 540. Bratislava: Eurokódex 2017].

115. Súd má za to, že posudzovaná zmluva o nájme obsahuje jednak všetky podstatné náležitosti, a

jednak je zo zmluvy zrejmé, medzi ktorými osobami bola zmluva uzatvorená, keďže zmluvné strany sú
v záhlaví zmluvy označené nezameniteľným spôsobom. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
zo zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára. Zákon
pre platnosť zmluvy nevyžaduje uvedenie mena a priezviska osoby, ktorá koná v mene právnickej osobya ani údaj o mene a priezvisku fyzickej osoby v podpisovej časti zmluvy, keď sú identifikačné údaje
fyzickej osoby v potrebnom rozsahu uvedené v záhlaví zmluvy, tým skôr, že sa jedná o stručnú zmluvu,
vyhotovenú na jednej strane, preto krátkym náhľadom na zmluvu je možné zistiť, že predmetná písomná

kúpna zmluva bola práve zmluvnými stranami, uvedenými v záhlaví zmluvy, aj podpísaná. Skutočnosť,
že sa zmluvné strany cítili týmto právnym úkonom viazané, sporná nebola.

116. Absencia údaja o mene osoby konajúcej za právnickú osobu, keď je nepochybný vznik záväzkovo-
právneho vzťahu založeného napadnutou zmluvou, tak nemôže mať za následok neplatnosť právneho

úkonu podľa § 40a ods. 1 a 3 OZ. Súd má za to, že takéto nazeranie na formu právneho úkonu a jeho
hodnotenie cez prizmu neplatnosti je založené na neprípustnom formalizme, je v rozpore so zásadou
uplatňovanou pri výklade právnych úkonov, a síce pravidlom priority výkladu, ktorý neplatnosť zmluvy
nezakladá, pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Súd musí smerovať výklad a aplikáciu práva k
spravodlivému výsledku a prihliadať na preukázateľne prejavenú vôľu strán zmluvu uzatvoriť. Právo
musí byť nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky

aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel konkrétneho záujmu chráneného príslušnou normou. Úlohou
súdu nie je prioritne vyhľadávať dôvody pre neplatnosť zmluvy, ale musí rešpektovať vôľu strán, pričom
v danom prípade bol prejav vôle strán nespochybniteľný a bol realizovaný spôsobom zaužívaným
obchodnou praxou.

117. Námietka žalovaného, že v zmluve o nájme nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia
náhradného motorového vozidla je úplne irelevantná, keďže, ako súd uvádza aj vyššie, žalovaný
nemohol mať pochybnosti o vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a poškodeným na
základe zmluvy o nájme č. 20/2019, pričom žalovaný ani netvrdil, aký vplyv by mal mať údaj o mieste

odovzdania a prevzatia motorového vozidla v zmluve na žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní.
118. Okrem toho odovzdanie motorového vozidla nájomcovi zo strany prenajímateľa a vrátenie vozidla
nájomcom prenajímateľovi nepochybne vyplýva z predloženého Protokolu o prenájme náhradného
vozidla č. 20/2019, podľa ktorého bolo náhradné vozidlo odovzdané nájomcovi dňa 25.09.2019 a zo
strany nájomcu vrátené prenajímateľovi dňa 07.10.2019.

119. Je tiež nedôvodná námietka žalovaného, že uvedenie presnej doby nájmu do zmluvy o nájme zo
dňa 25.09.2019, a to od 25.09.2019 do 07.10.2019, má vyvolať dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti
Zmluvy o nájme, a preto je potrebné podľa názoru žalovaného vyvodiť záver o tom, že Zmluva o

nájme nemohla byť uzatvorená dňa 25.09.2019 tak, ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 07.10.2019,
čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a
poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná zmluva a
súvisiaci preberací protokol, keďže pri uzavretí zmluvy nemohli mať zmluvné strany vedomosť, kedy
bude doručený krycí list žalovaného.

120. Uvedené tvrdenia žalovaného sú irelevantné, keďže súd mal nepochybne preukázané, že
záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a poškodeným na základe zmluvy o nájme č. 20/2019 vznikol.
Okrem toho súd má za to, že v momente uzatvorenia nájomnej zmluvy mohlo, ale nemuselo byť jej
účastníkom známe, ako dlho bude nájomný vzťah trvať. Je pravdou, že na trvanie doby nájmu má vplyv

dátum vydania opraveného vozidla poškodenému, ktorý dátum je zase závislý od doručenia krycieho
listu poisťovňou autoservisu. Tento dátum nemusí byť vopred s určitosťou známy, keďže má naň vplyv
viaceroobjektívnychfaktorovnezávislýchodvôlezmluvnýchstránzmluvyonájme.Pokiaľsialezmluvné
strany dohodli trvanie nájmu na dobu určitú, nemôže to vyvolávať pochybnosť o vierohodnosti zmluvy o
nájme a tým o vzniku a trvaní záväzkovo-právneho vzťahu titulom tejto zmluvy, keď základným rysom

nájomnej zmluvy je práve jej dočasnosť. Nič ani nebráni účastníkom tejto zmluvy, podľa aktuálnych
okolností súvisiacich s ukončením opravy motorového vozidla, si dobu nájmu upraviť - teda skrátiť alebo
predĺžiť, podľa toho, kedy poisťovňa autoservisu krycí list vystaví a následne autoservis motorové
vozidlo jeho vlastníkovi vydá.

121. Tvrdenie žalovaného, že jediným dôkazným prostriedkom o existencii záväzkovo-právneho vzťahu
založeného zmluvou o nájme č. 20/2019 je predmetná zmluva o nájme a súvisiaci preberací protokol,nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, nakoľko vznik tohto záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva aj z
ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom, a to:

- z faktúry č. 0182019 vyhotovenej dňa 07.10.2019, splatnej dňa 07.10.2019, ktorou vyúčtoval dodávateľ
Myrent s.r.o. odberateľovi O. V. sumu 680,- € za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme
č. 20/2019,
- z Čestného prehlásenia poškodeného O. V. zo dňa 07.10.2019, že mal od spoločnosti Myrent s.r.o.
zapožičané náhradné vozidlo Hyundai i30 od 25.09.2019 do 07.10.2019,

- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.10.2019 medzi O. V. ako postupcom a
spoločnosťou Myrent s.r.o. ako postupníkom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky na spol.
Myrents.r.o.zaodplatuvovýške680,-€,ktorásumazodpovedáfaktúreč.0182019vystavenejžalobcom
Myrent s.r.o. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla zn. Hyundai i30, EČV: J
- z oznámenia O. V., ako postupcu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.10.2019,
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group postúpenie pohľadávky na

spoločnosť Myrent s.r.o..

122. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať

aknámietke,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenovotázkepreukázaniaúčelnostinákladovnanájom
náhradného vozidla, súd uvádza:

123. Žalovaný spochybnil aj Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 07.10.2019, v ktorom poškodený
uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo od 25.09.2019 do 07.10.2019, t.j. v trvaní 13 dní

z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9851322316 zo dňa 31.08.2019 v autoservise až do
doručeniakrycieholistuanemalkdispozíciiinévhodnévozidlo,apretobolprenájomnáhradnéhovozidla
nevyhnutný. Tieto dôvody neboli podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom bližšie špecifikované, ani
preukázané, preto sú účelové.

124. V konaní bola sporná výška náhrady škody vzniknutá titulom nájmu náhradného vozidla, a to ako
z hľadiska účelnosti trvania nájmu, keď žalobcovi bola poisťovňou uhradená náhrada škody len za 10
dní nájmu, a nie za 13 dní, ako si žalobca u poisťovateľa uplatnil, tak aj z hľadiska výšky nájmu / 1 deň
nájmu náhradného vozidla. Konkrétne priznal žalovaný žalobcovi náhradu škody za 10 dní nájmu pri
nájomnom za 1 deň vo výške 40,80 €, t.j. v celkovej výške 408 €, namiesto žalobcom uplatnených 680

€, t.j. za 13 dní nájmu pri nájomnom 50 € za 1 deň (50 x 13 = 650 €), zahŕňajúcich aj poplatok 30 € za
pristavenie a prevzatie vozidla.

125. Čo sa týka doby nájmu, ktorá trvala v zmysle čestného prehlásenia poškodeného počas
umiestnenia vozidla v autoservise, a to do doručenia krycieho listu, až do vydania poškodenému

opraveného motorového vozidla autoservisom, a ktorá doba nájmu teda závisela od doručenia krycieho
listuzostranypoisťovneautoservisu,súdpoukazuje,žeužboloustálenésúdnoupraxou,vychádzajúcou
z postupu poisťovní pri likvidácii poistných udalostí a ich spolupráce s autoservismi, že opravené
motorové vozidlá sa vydávajú ich vlastníkom až po vystavení krycieho listu poisťovňami. Krycí list totiž
slúži autoservisom ako záruka uhradenia ceny za opravu. Doba nevyhnutná na nájom náhradného

vozidla končí vtedy, keď autoservis odovzdá opravené vozidlo jeho vlastníkovi, k čomu dôjde až po
doručení krycieho listu.
126. Súd má za to, že takýto postup autoservisov je oprávnený, keďže v prípade akejkoľvek každej inej
opravy motorového vozidla v autoservise je povinný objednávateľ opravy uhradiť autoservisu cenu za
opravu v čase, keď si opravené vozidlo od autoservisu preberá, pokiaľ sa s autoservisom nedohodne

inak. Vyhotoveniekrycieholistupoisťovňoujepreautoserviszárukou,ženímrealizovanáopravavozidla
mu bude uhradená, keďže z krycieho listu vyplýva vyúčtovanie poistného plnenia a tiež vyplýva, že
poisťovňa na základe svojho šetrenia poistnej udalosti uhradí cenu za opravu vo výške uvedenej v
krycom liste. Z krycieho listu je teda jednak známy subjekt, ktorému vznikol záväzok uhradiť cenu za
opravu a jednak je zrejmá výška sumy, ktorú tento subjekt autoservisu za opravu uhradí.

127. Pre dobu, počas ktorej zotrváva motorové vozidlo v autoservise, je tak rozhodujúci práve čas
vystavenia krycieho listu, pričom poškodený nie je schopný ovplyvniť určité objektívne skutočnostitýkajúce sa likvidácie poistnej udalosti, ktorými sú činnosť autoservisu, spolupráca autoservisu a
poisťovne, ako i samotné vystavenie krycieho listu.
128.Jevecoupoisťovne,akýmspôsobomsidostatočnevčaszabezpečídokladypotrebnénavystavenie

krycieho listu a nie je možné zaťažiť poškodeného zodpovednosťou za postup autoservisu a poisťovne.

129. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, čo sa týka účelnosti doby nájmu
náhradného motorového vozidla, že aj nájom trvajúci počas sporného nepriznaného obdobia 3 dní bol
účelný, keďže aj počas tejto doby bolo motorové vozidlo ešte umiestnené v autoservise, pričom ani z

vyjadrenia likvidátora a ani z výpočtu výšky plnenia, ktoré boli súčasťou Oznámenia o poistnom plnení
spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 17.10.2019, nevyplýva vysvetlenie
dôvodu, pre ktorý bola doba nájmu skrátená z 13 dní na 10 dní.

130. V konaní bola sporná aj výška ceny nájmu náhradného motorového vozidla.

131. Pokiaľ žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie, vychádzajúc z ceny nájmu 50 eur za 1 deň
nájmu (ako si ho žalobca u poisťovne uplatnil), a to z dôvodu vyjadrenia likvidátora k osobitostiam
likvidácie uvedeného v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.10.2019, z ktorého vyplýva, že denná
sadzba na náhradné vozidlo bola upravená likvidátorom, ako neprimerane účtovaná, na sumu 40,80

€ s DPH / 1 deň, tak súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov v konaní nevyplýva dôvod
zníženia likvidátorom sadzby nájomného dojednaného zmluvou vo výške 50 eur / 1 deň nájmu na sumu
40,80 eur / 1 deň nájmu, a tým zníženia výsledného poistného plnenia.
132. Naproti tomu žalobca preukázal primeranosť dojednanej ceny nájmu v danom čase a mieste vo
výške 50 eur za 1 deň, a to predložením cenníkov autopožičovní (č.l. 116, 117), z ktorých ale nevyplýva

cena nájmu 40,80 eur za 1 deň nájmu určená likvidátorom, ale cena 63,60 eur a 90 eur s DPH za 1 deň
nájmu motorového vozidla rovnakého typu, resp. porovnateľného vozidla.

133. Okrem toho súd poukazuje, že poškodený ani nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by
mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu, alebo podrobne skúmať a porovnávať iné

poistné podmienky, ktorými sa riadi posudzovanie požičiavania motorových vozidiel u jednotlivých
poisťovní. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav
poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaním a
výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
134.Skutočnouškodoujenájomnézaprenajatéporovnateľnémotorovévozidlo,nieindividuálnyvýpočet

nájomného poisťovňou.

135. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť
zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú
nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť.

136. Súd konštatuje, že žalovaný sa v odpore proti platobnému rozkazu nevyjadril k otázke výšky
uplatneného nároku na náhradu škody z hľadiska trvania nájmu a ani ceny nájmu náhradného vozidla, a
to ani na výzvu súdu zo dňa 28.07.2020, ktorú súd adresoval žalovanému po postúpení veci Okresným
súdom Banská Bystrica za účelom vyjadrenia sa žalovaného k žalobe a na predloženie, resp. označenie

dôkazov na preukázanie tvrdení žalovaného. Žalovaný teda uplatnenú výšku náhrady škody z hľadiska
ceny nájmu nepoprel, resp. sa k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadril.
137. Nesplnil si tak svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, t.j. úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia), teda
uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým je

možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili
a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani
odkazom na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), lebo by takýmto postupom
súdu bola porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si
povinnosťtvrdenianesplnila,kedybysúdnesplnenúpovinnosťtvrdenianahrádzalštúdiompredložených

dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne
až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal
možnosť v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže vyjadrenie žalobcu k odporužalovaného proti platobnému rozkazu mu bolo doručené (v zmysle doručenky č.l. 229). Bolo preto nutné
konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

138. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla
dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla
vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v
ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.

139. Súd tak mal tvrdenia žalobcu, týkajúce sa výšky náhrady škody ako z hľadiska trvania nájmu, tak
aj z hľadiska ceny nájmu a účelnosti takto vynaložených nákladov, za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

140. Čo sa týka žalovaným nepriznanej náhrady škody vo výške 30 € titulom poplatku za pristavenie a
prevzatie vozidla, tento poplatok bol účastníkmi Zmluvy o nájme č. 20/2019 dohodnutý v rámci nájmu.

Jedná o jednorazový poplatok predstavujúci náklady spojené s nájmom náhradného vozidla, vzniknutý v
súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta, z toho dôvodu
ho autopožičovne fakturujú spolu s nájmom. Predmetný poplatok je teda vynaložený v priamej príčinnej
súvislostispoistnouudalosťou,apretojepotrebnéajtútosumupovažovaťzaskutočnúškodu,vzniknutú
vo forme majetkovej ujmy, reprezentujúcu majetkovú hodnotu, ktorú bolo tiež nutné vynaložiť.

141. Nárok na náhradu škody vo výške 30 € bol teda tiež uplatnený dôvodne a nezodpovedá skutočnosti
tvrdenie žalovaného uvedené vo výpočte výšky plnenia (ktoré je súčasťou Oznámenia o poistnom plnení
spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 17.10.2019) na odôvodnenie
odpočítania tejto sumy, že v prípade poplatku 30 eur sa jedná o „nesúvisiacu položku".

142. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, súd poukazuje, že
poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového
vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento

inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Náhradné motorové
vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo, a to na zabezpečovanie svojich
súkromných i pracovných potrieb. Nie je možné od poškodenému spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho
zaužívaného spôsobu fungovania.

143. V konaní bolo definitívne ustálené a bolo nepochybné, že k vzniku škody - k poškodeniu
motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: C došlo pri škodovej udalosti dňa 31.08.2019 prevádzkou
motorového vozidla zn. KIA Sorento, EČV: K preto je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou
spôsobenou prevádzkou motorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou.

144. Výška škody 680 € vyplynula z faktúry č. č. 0182019 vyhotovenej dňa 07.10.2019, ktorou dodávateľ
Myrent s.r.o. vyfakturoval poškodenému O. V. sumu 680 € titulom nájmu náhradného motorového
vozidla, pričom žalovaný bezdôvodne nepriznal poškodenému náhradu škody v celom rozsahu, ale len
v časti, čo do sumy 408 €.
145. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody 272 €, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil.

146. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej istiny
272 € od 30.10.2019 do zaplatenia.

147. Čo sa týka námietky žalovaného voči uplatnenému nároku na úrok z omeškania, keď žalovaný

na svoju obranu uvádzal, že si splnil svoju povinnosť a poskytol žalobcovi plnenie vo výške 408 € a
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nebolo možné poskytnúť plnenie vo výške 272 €, teda žalovaný svoju
povinnosť neporušil, tak súd poukazuje, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Keďže žalovaný neposkytol
žalobcovi poistné plnenie po skončení prešetrovania poistnej udalosti, na ktoré žalobcovi vznikol nárok,v celom rozsahu, t.j. čo do sumy 680 eur, ale poskytol len 408 eur, so zvyškom poistného plnenia 272
eur sa žalovaný dostal do omeškania.

148. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 14.10.2019, nárok žalobcu bol preto splatný dňa
29.10.2019. S poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou
škody (plnením poistného plnenia) vo výške 272 € dňa 30.10.2019, t.j. v deň nasledujúci po dni

29.10.2019, do kedy plynula lehota 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti v zmysle § 11
ods. 7 cit. zákona na poskytnutie poistného plnenia.

149. Pre úplnosť súd uvádza, že výklad, v rámci ktorého by nebolo možné poškodenému, resp. jeho
právnemu nástupcovi v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 381/2001 Z.z..

Zmyslom vyššie označenej právnej úpravy nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie
rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Opačný výklad tohto ustanovenia by umožňoval oddialenie
plnenia poisťovne, často bez právne relevantného dôvodu a bez rizika pre poisťovňu takýto postup
kompenzovať sankciou v podobe úrokov z omeškania.

150. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy
dôvodne, a to aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s ust. § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 272 € od 30.10.2019
do zaplatenia.

151. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

152. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

153. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

154. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).