Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. október 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203367
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119203367.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom

U. XXXX/XX, 949 01 Nitra, zast. Y.. L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Lapáš XXX, XXX 04 Veľký Lapáš,
proti žalovanému: Ing. T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Dvorníky nad Váhom, zast. JUDr.
C. G., advokát, K.: 37 990 551, so sídlom Winterova 62, 921 01 Piešťany, o zaplatenie sumy 14 837
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.3.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 2. podlaží bytového domu súpisné
č. XXXX na U. ulici v W., o. č. XX, XX a XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2, parc.č. 746 zastavané plochy a nádvoria o výmere
228 m2, parc.č. 747 zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 a spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemkoch o veľkosti XXX/XXXXX, v
k.ú. Nitra, zapísaných na LV č. XXXX (ďalej aj len ako „byt č. 4“). Ďalej sa domáha, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie vo výške 14 837 eur titulom platieb za energie uhradených
žalobkyňou žalovanému v období od júna 2012 do marca 2019 ako aj titulom vrátenia depozitu.
2. Žalobkyňa tvrdila, že na základe zmluvy o prevode bytu zo dňa 5.9.2003 nadobudla byt č. 4, ktorý
od jeho nadobudnutia užívala. Žalovaný sa postupne stal vlastníkom viacerých bytov v bytovom dome.
Žalobkyňa sa s ním dostala do kontaktu v roku 2011, pretože žalovaný ju opakovane vytápal, čo

spôsobilo plesnivenie stien bytu. Žalobkyňa z dôvodu zlého stavu bytu č. 4 a nedostatku prostriedkov
na rekonštrukciu zvažovala predaj bytu č. 4 a kúpu menšieho bytu. Prijala návrh žalovaného, ktorý
mal odkúpiť jej byt za polovičnú cenu 30 000 eur pod podmienkou, že žalovaný zriadi v prospech
žalobkyne právo doživotného bývania v byte. Dňa 3.5.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Kúpnu
zmluvu a spolu s ňou Zmluvu o vecnom bremene. Návrh na vklad vlastníckeho práva ako aj práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe dohody zmluvných strán mal podať žalovaný, ktorý
však návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nepodal. Po nadobudnutí vlastníckeho

práva žalovaný požadoval od žalobkyne paušál za energie 158 eur mesačne, neskôr až 185 eur,
od júna 2016 žiadal paušál 205 eur, ktorý mu žalobkyňa platila až do decembra 2017, rovnako mu
zaplatila depozit 2 000 eur, ktorý si žalovaný započítal na kúpnu cenu. Žalobkyňa si vzhľadom na jej
dôchodok ďalej nemohla dovoliť platiť mesačný paušál na energie, požiadala žalovaného v januári2018 o vyúčtovanie, na čo jej tento oznámil, že v prípade neplatenia ju vysťahuje z bytu a že k bytu
nemá žiadne vecné bremeno. Žalobkyňa žiadala žalovaného o zapísanie vecného bremena do katastra
nehnuteľností, tento nereagoval. Žalobkyňa považuje kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu úžery, z

dôvodu rozporu s dobrými mravmi a z dôvodu uvedenia žalobkyne do omylu v otázke vzniku práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu v jej prospech. Titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa
voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 14 837 eur. Uvedená suma pozostáva z nároku
žalobkyne na vrátenie depozitu v sume 1 000 eur a platieb za energie v sume 13 837 eur, keď platby za
jún 2012 - december 2013 predstavujú 3 002 eur (19 x 158 eur = 3 002 eur), platby za január 2004 - máj

2016 predstavujú 5 365 eur (29 x 185 eur = 5 365 eur), platby za jún 2016 - december 2017 predstavujú
3 895 eur (19 x 205 eur = 3 895 eur) a platby za január 2018 - marec 2019 predstavujú 1 575 eur (15
x 105 eur = 1 575 eur).

3.Žalobkyňasavpodanejžalobedomáhalainariadenianeodkladnéhoopatrenia.Žiadala,abysúduložil
žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s bytom č. 4, najmä previesť vlastnícke právo k uvedenému

bytu, založiť alebo akokoľvek inak ho zaťažiť, zriadiť k nemu vecné bremeno alebo akokoľvek znížiť jeho
hodnotu a povinnosť bezodplatne strpieť v byte č. 4 prítomnosť žalobkyne.

4. O návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č. k.
14C/23/2019-64zodňa25.4.2019tak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol,pretože

zistil, že návrh nesmeroval voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým bol v čase vydania
uznesenia Ing. T. Y., nar. X..X.XXXX, bytom Dvorníky 153 a nie žalovaný.

5. Žalobkyňa následne podaním z 9.5.2019 žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k bytu č. 4 vzala
späť a naďalej sa domáha, aby súd rozhodol o jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume

14 837 eur.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania považujúc
žalobu za šikanóznu a v rozpore s dobrými mravmi. Potvrdil, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou a
žalovaným ako kupujúcim došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 4 zmluvou

uzavretou dňa 3.5.2012 za dohodnutú kúpnu cenu 30 000 eur, ktorá kúpna cena bola žalobkyni celá
zaplatená. Žalovaný a žalobkyňa mali skutočne úmysel uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena
k predmetnému bytu. Žalovaný považuje za sporné tvrdenia žalobkyne, že prevádzaný byt mal v čase
predaja hodnotu 60 000 eur. Prevádzaný byt č. 4 bol v dezolátnom stave, bol skoro neobývateľný
a vo vchode č. 4 žilo takmer 30 neprispôsobivých občanov rómskeho etnika. Hodnota bytu v čase

predaja nepredstavovala ani dohodnutú kúpnu cenu 30 000 eur. Žalovaný prevádzaný byt v roku
2012 a 2013 zrekonštruoval a len náklady na uvedenú prestavbu predstavovali 80 % dohodnutej
kúpnej ceny. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne, že žalovaný mal žalobkyňu v roku 2011 vytápať,
čo spôsobovalo vznik plesní. Žalobkyňa nebola v tiesni a nebola ani v núdzi pri uzatváraní predmetnej
kúpnejzmluvy.Vzhľadomnafyzickýstavprevádzanéhobytu,jehopraktickúneobývateľnosťsažalovaný

so žalobkyňou dohodli na tom, že žalobca žalobkyni poskytne na užívanie dvojizbový byt č. 3 na 1.p.
vchod 24 a to ako náhradu za užívanie bytu č. 4. Za týmto účelom uzavreli účastníci konania nájomnú
zmluvu, ktorá poukazovala na právo žalobkyne zo zmluvy o zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu, avšak sa týkala bytu č. 3 ako predmetu nájmu a to práve na samotnú žiadosť žalobkyne o
presťahovanie do iného, lepšieho bytu. Tento nájom vznikol 1.6.2012 a nájomné bolo dohodnuté vo

výške 0 eur mesačne. Žalobkyňa sa ako nájomníčka zaviazala žalovanému ako prenajímateľovi platiť
len poplatky a platby súvisiace s užívaním bytu vo výške aktuálnych zálohových predpisov a 2x ročne
mala zaplatiť cenu za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, čo predstavuje minimálne 200 eur
mesačne. Žalobkyňa i v súčasnosti žije v uvedenom prenajatom byte, už dlhšie obdobie neplatí ani
zálohové predpisy a cenu spotrebovanej elektrickej energie.

7. Žalobkyňa v replike uviedla, že skutočne býva v byte č. 3 a nie v byte č. 4, ktorý previedla
na žalovaného. Pri prevode bytu č. 4 sa so žalovaným dojednali, že žalobkyňa bude mať právo
doživotného bývania k bytu č. 3, pretože bol v lepšom stave. Skutočnosť, že žalovaný pripravil zmluvu
o zriadení vecného bremena k bytu č. 4 si žalobkyňa všimla až s odstupom času. Žalovaný napokon

nezapísal vecné bremeno ani k jednému z bytov. Tvrdenia žalovaného o uzavretí nájomnej zmluvy
považuje žalobkyňa za absurdné, žalovaný takúto zmluvu ani nepredložil. Žalobkyňa zotrvala na svojich
tvrdeniach o hodnote prevádzaného bytu č. 4 vo výške 50 000 - 60 000 eur. Tento byt vôbec nebol v
dezolátnom stave a nežili tam občania rómskeho etnika. Žalobkyňa považuje za neprimerané platby zaenergie vo výške 200 eur a tvrdí, že jedna osoba v malom 2-izbovom byte určite nespotrebuje energie
vo výške 200 eur mesačne. Žalobkyňa v replike navrhla spojenie tohto konania s konaním vedeným
tunajšímsúdompodsp.zn.18C/102/2019,vktoromsavočibratovižalovanéhoIng.T.Y.domáhaurčenia

vlastníckeho práva k bytu č. 4.

8. Uznesením č. k. 14C/23/2019 - 121 zo dňa 20.1.2020 súd návrh žalobkyne na spojenie vecí vedených
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/23/2019 a sp. zn. 18C/102/2019 zamietol, pretože tieto konania
síce skutkovo spolu súvisia, avšak týkajú sa iných osôb.

9. Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní za prítomnosti zástupcov strán sporu. V rámci
dokazovania sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu a vykonal výsluch žalobkyne a žalovaného.

10. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, ktorej žiadala vyhovieť v časti
nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 837 eur. Poukázala na skutočnosť, že

žalobkyňa a žalovaný uzavreli v roku 2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
právakbytuč.4,spolustoutokúpnouzmluvouuzavreliajzmluvuozriadenívecnéhobremenakbytuč.4
v prospech žalobkyne. Žalovaný však právo žalobkyne vyplývajúce z vecného bremena nikdy nezapísal
do katastra nehnuteľností, preto žalobkyni toto právo reálne nevzniklo. Žalobkyňa so žalovaným nikdy
neuzavrela nájomnú zmluvu, ide o tvrdenie žalovaného, ktoré v konaní nebolo preukázané. Žalobkyňa

od momentu predaja bytu č. 4 užívala susedný byt č. 3, ktorý užíva dodnes, pretože si myslela, že práve
k tomuto bytu má právo doživotného užívania. Žalobkyňa však v súčasnosti nemá právo doživotného
užívania ani k bytu č. 4, ktorý previedla na žalovaného ani k bytu č. 3, ktorý užíva. Žalovaný obidva byty
previedol na iné subjekty. Žalovaný byt č. 3, ktorý v súčasnosti obýva žalobkyňa, predal krátko po podaní
žaloby, čo iba potvrdzuje jeho účelové konanie voči žalobkyni. Žalobkyňa sa v inom konaní domáha

určenia vlastníckeho práva k bytu č. 4. Pre toto konanie je podstatné, že žalovaný nebol oprávnený od
žalobkyne mesačne požadovať platby vo výške 200 eur za užívanie bytu č. 3. Hoci žalobkyni nevzniklo
právo doživotného užívania ani jedného bytu, právny vzťah spojený s užívaním bytu č. 3 treba posúdiť
v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá predstavuje akúsi dohodu o podmienkach užívania
tohto bytu žalobkyňou. Podľa tejto zmluvy bola žalobkyňa povinná mesačne hradiť výlučne platby za

energie. V článku 4 zmluvy o vecnom bremene je výslovne uvedené, že žalobkyňa je povinná platiť
výlučne platby podľa aktuálneho zálohového predpisu energií. Žalovaný niekoľko rokov požadoval od
žalobkyne mesačné platby bez akéhokoľvek právneho titulu a najmä bez akýchkoľvek dokladov, ktoré
by preukazovali skutočnú spotrebu energií. Žalobkyňa počas celej doby užívania bytu č. 3 neobdržala
ani jeden doklad o spotrebe energií, napriek tomu že niekoľkokrát žiadala žalovaného, aby jej takýto

doklad predložil. Keďže žalobkyňa žalovanému dôverovala, doklady o platbách za obdobie od 2012
do 2016 si neodkladala, do konania preto doložili len doklady o platbách od roku 2016. Všetky platby
však žalobkyňa vkladala žalovanému na účet, preto ak by bola výška žalovanej sumy sporná, navrhuje
predložiť výpisy z účtu žalovaného od júna 2012 až do podania žaloby teda do marca 2019.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania. Skutočnosti uvedené v žalobe považuje za nepravdivé, resp. podané tak, že situáciu
skresľujú. Medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
bytu č. 4 v Nitre na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 30 000 eur. Riadne zaplatenie kúpnej ceny
za predmetný byt zo strany žalovaného žalobkyni žalobkyňa v žalobe nespochybňuje. Skutočnosť, že

sa jedná o polovičnú sumu z jej všeobecnej hodnoty, považuje právny zástupca žalovaného za ničím
nepodloženú domnienku žalobkyne a tvrdí, že kúpna cena bola stanovená riadne. Žalovaný skutočne
rokoval so žalobkyňou o zriadení vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného bývania a
užívania bytu č. 4. Právny zástupca žalovaného súdu predložil originál zmluvy o nájme bytu medzi
stranami sporu. V podmienkach zmluvy o vecnom bremene ako aj v zmluve o nájme bytu, ktoré sú

identické v časti nájomného, sa zmluvné strany dohodli, že nájomné je vo výške 0 eur mesačne, pričom
žalobkyňa bola pri oboch zmluvách povinná platiť iba platby aktuálneho zálohového predpisu a ceny
energií. Žalovaný udržiaval právny vzťah medzi ním a žalobkyňou aj za situácie, že žalobkyňa neplatila
riadne ceny energií. Ceny energií za byt č. 3 predstavovali v roku 2019 sumu 2 092,02 eur. Žalovaný
za žalobkyňu uhradil rozdiel medzi ňou poskytnutými platbami a skutočnými cenami energií v sume 2

092,02 eur. Žalobkyňa napriek tomu, že podľa dohody medzi ňou a žalovaným užíva byt č. 3 a napriek
tomu, že prijala dohodnutú kúpnu cenu, neplatí žalovanému ani mesačné dohodnuté aktuálne predpisy
zálohových platieb a ceny energií. Žalobkyňa uhrádza iba 20 eur mesačne, aj to nepravidelne. Právny
zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku z dôvodu uplynutiadvojročnej premlčacej doby. Zdôraznil, že žalovaný sa vo vzťahu k užívaniu bytu č. 3 na LV XXXX voči
žalobkyni žiadnym spôsobom neobohatil. Pokiaľ žalovaný prijal od žalobkyne akékoľvek plnenia, jednalo
sa o plnenia s užívaním bytu č. 3 podľa zmluvy o nájme bytu uzavretej v súvislosti so zmluvou o vecnom

bremene. Žalobkyňa nepreukázala tieseň ani uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok.
Potom ako žalovaný odkúpil byt č. 4 od žalobkyne a ako sa žalobkyňa presťahovala do bytu č. 3,
žalovaný predmetný byt č. 4 rekonštruoval. Rekonštrukcia stála takmer 20 000 eur a súčasnou činnosťou
žalovanéhodošloktomu,žečasťneprispôsobivýchobčanovsazbytovéhodomuvysťahovala.Uvedené
skutočnosti samozrejme viedli k zvýšeniu hodnoty bytu č. 4, avšak tento nikdy nedosiahol hodnotu

uvádzanúžalobkyňou60000eur.Niejepravdou,žežalovanýbolvlastníkombytuč.4aždopodaniatejto
žaloby. Až do momentu doručenia žaloby žalovanému žalovaný nemal vedomosť o tom, že toto konanie
prebieha a byt predal z dôvodu, že potreboval peniaze. Neexistuje žiadna spojitosť medzi predajom bytu
a týmto súdnym sporom.

12. Žalobkyňa vo výsluchu na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti žije v dvojizbovom byte na 1. podlaží

bytového domu na ulici Štúrova 24 v Nitre u žalovaného v podnájme. Žije tu od júna 2012. V tom čase
spoznala žalovaného, ktorý začal ku nej chodievať. Žalovaný zistil, že mala rodinné problémy, 3x ju
žalovaný vytopil. Prvýkrát vytopil kuchyňu, potom predsieň, ale to sa ešte dalo vydržať, ale keď vytopil
spálňu, to už bolo hrozné. Žalovaný mal byt nad ňou a v tom byte bývali študentky. Po vytopení volala
žalovaného, aby sa prišiel pozrieť, ako to vyzerá. Po týždni žalovaný zavolal maliarov, ktorí narýchlo

urobili opravy, ale na stenách boli plesne a tie opäť po čase vystúpili. V spálni bolo toľko plesní, že tam
nemohli spávať a spali v obývačke. Žalovanému spomenula, že chce byt predať a odsťahovať sa do
menšieho bytu. Odvtedy žalovaný začal ku nej chodievať aj niekoľkokrát do týždňa, začal byť ku nej
strašne dobrý, posielal jej ovocie, rozprával jej o rodine. Žalovaný je taký typ, že vie ľahko ohúriť ľudí, a
to nielen starších ale aj mladších. Žalobkyňa chcela byt predať a mala aj dvoch záujemcov, ale keď zistili,

ako vyzerá bytový dom, nemali o byt záujem. Bytový dom je v hroznom stave, je to dom hrôzy v Nitre,
bývali tam cigáni a študentky. Jej byt bol navyše znečistený, nemal vymenené okná. V strašnom stave je
aj výťah. Keď to záujemcovia o byt videli, obrátili sa a odišli. Potom jej len volali, že nech sa nehnevá. So
záujemcami ani nebola, o cene ani nejednali. So žalovaným sa dohodli, že žalobkyňa sa nasťahuje do
vedľajšieho bytu, ktorý bol menší a mal veľký balkón, čo jej veľmi vyhovovalo, pretože ťažšie chodí von a

takto mohla byť aspoň na balkóne. V júni 2012 sa žalobkyňa presťahovala. So žalovaným sa dohodli, že
jej vyplatí za jej byt 30 000 eur, bude bývať v druhom byte a bude platiť len to, čo spotrebuje, teda energie
a predpisy a nebude platiť nájom. Podpisovala vecné bremeno. Podľa žalobkyne to malo byť k tomu
druhému bytu, kde býva. Po čase zistila, že na účte má len 15 000 eur a nie 30 000 eur, tak si žalovaného
zavolala a povedal jej, že vložil 25 000 eur a 5 000 eur si berie od nej pôžičku a bude ju splácať 3 a pól

roka. Tých 5 000 eur splácal tak, že tri roky platil sumu 139 eur mesačne. Žalobkyňa posielala svojho
syna k žalovanému po vyúčtovanie, ale žiadne vyúčtovanie mu žalovaný nedal a povedal mu, že on
príde za žalobkyňou osobne a všetko jej vysvetlí. Žalobkyňa tvrdila, že od žalovaného nedostala žiadne
papiere, nič nepodpisovala, hovorila mu, aby jej dal nájomnú zmluvu, ale nič nedostala. Žalovanému
platila nájomné 156 eur, potom 176 až 205 eur mesačne, a keď sa ozvala, povedal jej, že ak sa jej to

nepáči, môže ísť na ulicu. Tak ju strašil, že potom radšej sumu 205 eur mesačne platila. Jej syn neskôr
zistil, že vecné bremeno nie je zriadené a vlastne žalovaný dlží žalobkyni peniaze a povedal jej, že
nemá platiť, dokiaľ sa to nevyrovná. Žalobkyňa spochybnila svoj podpis na nájomnej zmluve zo dňa
30.4.2012. Energie jej žalovaný neobmedzoval, pretože energie platila. Aj opatrovateľka jej hovorila, že
platí veľa a povedala jej, aby skontrolovala elektromer. Na to jej žalovaný povedal, že hádam si nemyslí,

že elektromer je na každom byte, veď to by bolo drahé. Elektromer má spoločný určite s dvomi bytmi,
ktoré sú pod ňou a nevie ešte, kto ďalší je napojený. O tom, že predáva byt za sumu 30 000 eur
vedela, na tejto sume sa dohodli, aj keď sa jej nezdala. Žalovaný jej povedal, že sú tam isté obmedzenia
vzhľadom na vecné bremeno.

13. Žalovaný sa na pojednávaní vypovedal, že žalobkyňu pozná veľmi dobre od roku 2004, kedy začal
realizovať kúpu bytu v bytovom dome na ul. Štúrova 24 v Nitre. Je aj predsedom Spoločenstva vlastníkov
bytov uvedeného bytového domu od roku 2006. Bytový dom prebral v dezolátnom stave, tiekla strecha,
terasa, stúpačky. Žilo tu asi 160 neprispôsobivých občanov. Tento dom mal prezývku „Dom cigáňov“.
Mesto tu vlastnilo cez 8 bytov, kde boli ubytovaní neprispôsobiví obyvatelia, ktorí sem boli vysťahovaní.

Boli tam nedoplatky, len mesto malo nedoplatky cez 750 000 Sk. Bytový dom má 3 vchody - č. 24, 26,
28. Vchod č. 24 bol najhorší, pretože nemal vchodové dvere, drevené vchodové dvere boli vyvrátené,
pohodené medzi odpadkami. V byte č. 1 býval Vendelín N. a 26 rodinných príslušníkov, v byte č. 2 býval
pán F. s 18 rodinnými príslušníkmi. Prvé poschodie - pani F. N.ová a 24 rodinných príslušníkov, byt č. 4žalobkyňa, byt č. 10 F. 2 a 18 rodinných príslušníkov, byt č. 17 pani V. a 4 rodinní príslušníci. Zvyšok boli
prevažne dôchodcovia vo vysokom veku. Stav bol taký, že ľuďom netiekla voda, boli časté poruchy a
vytápanie, po každej búrke bol vchod vytopený. Situáciu začal riešiť zmenou správy. Vymenili Službyt a

zriadili si Spoločenstvo vlastníkov bytov. Začali vymáhať dlhy od neplatičov. V rokoch 2006 - 2010 sa byty
v bytovom dome predávali za cenu 450 000 - 660 000 Sk. Bytový dom začali zhodnocovať. Žalobkyňa sa
snažila platiť načas, avšak občas jej vznikali nedoplatky. V roku 2008 - 2009 začali riešiť rekonštrukciu
stúpačiek. Vtedy sa so žalobkyňou stretávali časnejšie. Žalobkyňa sa zmienila, že si vie predstaviť, že
svoj byt predá a bývala by v slušnejšom štandarde. Bytový dom je z roku 1961 a v tomto pôvodnom stave

bol aj byt žalobkyne až na malé úpravy. Elektroinštalácia v byte žalobkyne bola prerobená, prerobili si
ju, lebo potrebovali viac zásuviek a toto nevyhovovalo technickým normám. Žalobkyňa najprv chcela
byt predať, ale keďže v bytovom dome bývali cigáni, kupca nenašla. V tom čase sa byty ako vlastnila
žalobkyňa predávali za 40 000 - 45 000 eur. Dohodli sa, že žalovaný byt kúpi od žalobkyne za sumu 30
000 eur a za 15 000 - 25 000 eur byt zrekonštruujú byt podľa jej požiadaviek. Žalobkyňa sa napokon
nasťahovala do bytu č. 3, ktorý mal dva balkóny. Pri prevode nehnuteľností na žalovaného žalobkyňa

obdŕžala zmluvy o zriadení vecného bremena k bytu č. 4, ktoré si mala zavkladovať na kataster. Dohoda
bola taká, že žalobkyňa mu nebude platiť žiadne komerčné nájomné, ale bude platiť iba zálohový predpis
bytovéhodomuaenergie.Tietoplatbyuhrádzalažalobkyňažalovanému,atonaúčetmatkyžalovaného.
Zálohový predpis sa určil z priemeru na 2-izobvý byt a vychádzal v sume 150-160 eur mečane. V
tejto sume bola platba do fondu opráv, platba pre správu bytového domu, k tomu sa prirátala suma

20-30 eur za elektrinu. Boli dohodnutí, že žalobkyňa nebude doplácať ani elektrinu ani plyn, a to bez
ohľadu na to, koľko spotrebuje. Ďalej sa platil plyn 5-7 eur mesačne. Suma vo výške do 10 eur bola
platba za 24-hodinový servis pre prípad, že sa niečo pokazí. Mesačne tak zálohové platby boli okolo
190 eur a postupne sa rokmi zvyšovali. Uvedené považuje za nadštandardné a korektné. Žalovaný
kompletne prerobil byt č. 3. V byte č. 3 žalobkyňa dostala káblovú TV, internet, čo už 10 rokov využíva

bezplatne. Keď byt č. 3 prerobil do diód, tak okolo roku 2013 si žalobkyňa svetlá prerobila opäť na
žiarovky, pretože tvrdila, že cez svetlá ju žalovaný odpočúva. Ich vzájomné vzťahy boli prvých 5 rokov v
poriadku, navštevovali sa. Má informácie, že peniaze, ktoré za predaj bytu žalobkyňa obdŕžala, rozdala
deťom, čo je jej osobná vec. Okolo roku 2016 - 2017 sa žalobkyňa rozhodla, že nebude platiť zálohové
predpisy. Žalovaný má informáciu, že posledné peniaze žalobkyňa požičala synovcovi, ktorý si zobral

auto na lízing a ten jej peniaze nevrátil. Keď mu žalobkyňa dlžila asi 800 eur, začal veci riešiť. Žalobkyňa
mala v tom čase opatrovateľku z mesta a vyjadrila sa, že peniaze mu poslala po opatrovateľke, ktorá
ich spreneverila. Ešte sa mala žalobkyňa vyjadriť, že žalovaný s touto opatrovateľkou spáva. Peniaze
od žalobkyne nedostal. Žalobkyňa následne vymenila na byte zámky, ale žalovaný to neriešil. Žalobu
považuje za nedôvodnú a je pre neho veľkým sklamaním zo strany žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že

Spoločenstvo vlastníkov spravuje všetkých 51 bytov. V rámci bytového domu majú niektorí vlastníci byty,
ktoré spravuje RMBYT s.r.o., ktorý dodáva predmetným bytom elektrinu a plyn. Ďalšie byty si elektrinu a
plyn riešia sami. Spoločnosť RMBYT s.r.o. dodáva elektrinu a plyn aj do bytu, kde býva žalobkyňa. Preto
sa žalovaný so žalobkyňou dohodol tak, že preplatky ani nedoplatky elektriny a plynu nebudú riešiť. Už v
roku 2010 žalobkyňa platila za elektrinu 22 eur mesačne. Žalobkyňa okrem spoločnosti RMBYT s.r.o. za

elektrinu a plyn inému subjektu neplatila. Spoločnosti RMBYT s.r.o. uhrádza elektrickú energiu a plyn za
dodávky do bytu č. 3 žalovaný. Pokiaľ ide o platby zálohových predpisov zo strany žalobkyne, od roku
2016 žalobkyňa platila sporadicky. Celkovo od roku 2016 zaplatila žalobkyňa okolo 5000 eur, pričom
v poslednom období rokov 2019 a 2020 platila len symbolické sumy vo výške 5, 10, 20 eur. Peniaze,
ktoré žalobkyňa uhrádzala, platila a platí stále na účet matky žalovaného. To, čo žalobkyňa na účet

matky žalovaného pošle, sa odosiela RMBYT-u, ktorý platí zálohové platby za byt. Predtým v minulosti
nedoplatky riešili tak, že žalovaný za žalobkyňou prišiel domov, avšak okolo roku 2015 - 2016 ho už
žalobkyňa do bytu nevpustila. Pri kúpe bytu a nasťahovaní sa žalobkyne, čo bolo v roku 2012, žalobkyňa
dala žalovanému v hotovosti ako zálohu 2 000 eur. Bolo to tak, že žalovaný jej priniesol peniaze za byt,
čo si presne už nepamätá, v akej bolo sume a z toho jej žalovaný strhol sumu 2000 eur. Tento depozit

mal slúžiť ako záloha na zariadenie a nábytok. Žalobkyňa žalovaného následne asi pred 3 - 4 rokmi
požiadala, aby jej depozit vrátil, pretože potrebovala peniaze. Peniaze jej preto vyplatil, a to v hotovosti.
Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za byt, časť bola zaplatená v hotovosti a časť na splátky, 15 000 eur
bolo na knižku, 5 000 eur v hotovosti, zvyšok bolo riešené ako splátky a žalovaný dal žalobkyni 10 %
ešte navrch ako úrok. Vie o tom aj jej syn Peter. Zmluvu o zriadení vecného bremena uzavreli k bytu č.

4, pretože žalobkyňa požadovala vecné bremeno k svojmu bytu. Podpis žalovaného nie je osvedčený
preto, že žalobkyňa mu povedala, že zmluvu nemusia zavkladovať, aby si žalovaný mohol na predmetný
byt vziať úver. Žalovaný tvrdil, že nemal problém si podpis osvedčiť. Platby za energie od žalobkyne
žalovaný žiada, hoci nie je vlastníkom bytu, pretože so žalobkyňou majú dohodu. Žalobkyňa niekomu byza užívanie bytu platiť mala. Žalovaný je správca bytového domu. Žalovaný sa s vlastníkom bytu pozná,
je to jeho priateľ, ktorý je v súčasnosti v zahraničí. Platby, ktoré mu žalobkyňa uhradila vlastníkovi bytu
nepoukázal, zálohové platby správcovi uhrádza stále žalovaný.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

15. Zmluvou č. 536/2003 o prevode vlastníctva bytu a zariadení záložného práva zo dňa 5.9.2003 Mesto
Nitra ako predávajúci previedlo na žalobkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo k bytu č. 4 na 1. poschodí II.

NP a s ním súvisiacej 1 pivnice nachádzajúcej sa v suteréne (I.PP) a na projekte označenej ako pivnica
k bytu č. 4, na ulici Štúrova, s.č. 1436, o.č. 24 a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach, spoločných priestoroch domu a príslušenstve a na pozemkoch, na ktorých je
bytový dom postavený.

16. Dňa 3.5.2012 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bol byt č. 4 na Štúrovej ulici č. 24 nachádzajúci sa na 2. podlaží (1. poschodie)
vo vchode č. 24 ako aj k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavaného bytovým domom. Kúpna cena bola
zmluvnými stranami dojednaná v sume 30 000 eur. Zmluvné strany sa dohodli, kupujúci uhradí
predávajúcej kúpnu cenu vo výške 25 000 eur prevodom na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s.

(vkladná knižka) do 3 dní od doručenia rozhodnutia z katastra o nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Žalobkyňa zároveň potvrdila prevzatie sumy vo výške 5 000 eur
v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy.

17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k bytu č. 4 na 2. p. bytového domu s. č. 1436, o.č. 24

nachádzajúcom sa v k.ú. Nitra, obec Nitra, okres Nitra mal súd preukázané, že vlastníkom tohto bytu
je K.. T. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je na
liste vlastníctva uvedené Kúpna zmluva V 10415/17 - 391/18.

18. Z prehľadu transakcií na vkladnej knižke č. SK84 0900 XXXX XXXX XXXX XXXX na meno F. V.

vyplýva,žedňa20.6.2012bolpripísanývkladvsume15000eurspopisomT.Y.,zapredajnehnuteľnosti.

19. Žalobkyňa súdu predložila Zmluvu o vecnom bremene uzavretú ňou ako oprávnenou z vecného
bremena a žalovaným ako povinným, ktorou sa zmluvné strany tejto zmluvy dojednali, že žalovaný ako
povinný z vecného bremena zriaďuje v prospech oprávnenej právo doživotného užívania sporného bytu

č.4.Podľačl.III.tejtozmluvyberújejúčastnícinavedomie,žeprávneúčinkyzmluvynastanújejvkladom
na Správe katastra Nitra. Do tej doby sú účastníci zmluvy svojimi prejavmi viazaní. V tejto zmluve je
uvedené, že oprávnená sa zaväzuje platiť nájomné za užívanie predmetu nájmu/časti bytu vo výške
0 eur mesačne a je povinná platiť iba platby aktuálneho zálohového predpisu a ceny energií. Platby
predpisu a energií je potrebné platiť do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za

ktorý je nájomné splatné. Na Zmluve o vecnom bremene je uvedené máj 2012 bez konkrétneho dátumu,
podpisy zmluvných strán overené nie sú.

20. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. predložených žalobkyňou vyplýva vykonávanie úhrad v
prospech účtu č. SK21 0900 XXXX XXXX XXXX XXXX nasledovne: dňa XX.X.XXXX v sume 105 eur,

dňa XX.X.XXXX v sume 105 eur, dňa 16.1.2019 v sume 105 eur, dňa 18.12.2018 v sume 105 eur,
dňa 20.11.2018 v sume 105 eur, dňa 22.10.2018 v sume 105 eur, dňa 20.9.2018 v sume 105 eur, dňa
22.8.2018 v sume 105 eur, dňa 24.7.2018 v sume 105 eur, dňa 20.6.2018 v sume 105 eur, dňa 22.5.2018
v sume 105 eur, dňa 7.5.2018 v sume 105 eur, dňa 23.3.2018 v sume 105 eur, dňa 22.2.2018 v sume
105 eur, dňa 30.1.2018 v sume 105 eur, dňa 21.12.2017 v sume 205 eur, dňa 1.12.2017 v sume 205

eur, dňa 26.10.2017 v sume 205 eur, dňa 28.9.2017 v sume 4 eurá, dňa 28.9.2017 v sume 816 eur, dňa
25.8.2017 v sume 205 eur, dňa 27.7.2017 v sume 205 eur, dňa 27.6.2017 v sume 205 eur, dňa 25.5.2017
v sume 206 eur, dňa 26.1.2017 v sume 246 eur, dňa 25.11.2016 v sume 205 eur, dňa 21.10.2016 v sume
205 eur, dňa 23.9.2016 v sume 205 eur, dňa 28.4.2016 v sume 705 eur. Tieto úhrady spolu predstavujú
sumu vo výške 5 397 eur.

21. Na pojednávaní dňa 10.8.2020 žalovaný súdu predložil Zmluvu o nájme bytu datovanú 30.4.2012
medzi ním ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, v ktorej sa konštatuje, že prenajímateľ je
vlastníkom bytu č. 3 na 1. poschodí nehnuteľnosti vo vchode č. 24, byt č. 3, W., stavba so súpisnýmč. 1436, zapísaná v LV č. XXXX vedenom Správou katastra Nitra a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach, zariadeniach bytu a pivnice. Predmetom zmluvy je prenechanie bytu č. 3 do
užívania žalobkyni a povinnosť žalobkyne platiť žalovanému dohodnutú odplatu (nájomné) počnúc

dňom 1.6.2012. Podľa čl. VII. bodu 2 zmluvy dňom začatia nájmu uhradí nájomca dohodnuté mesačné
nájomné a zálohové platby za prvý mesiac nájmu vopred, t. j. do 20. dňa kalendárneho mesiaca podľa
aktuálneho zálohového predpisu. Zároveň cenu za elektrinu zaplatí 2x ročne podľa reálnej spotreby.
Podľa čl. VIII. Zmluvy je nájomné stanovené dohodou vo výške 0 eur mesačne a nájomca je povinný
platiť iba platby aktuálneho zálohového predpisu a ceny energií. Platby predpisu a energií je potrebné

platiť do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý je nájomné splatné. Podľa
bodu 2, čl. VIII. Zmluvy nájomca zaplatí prenajímateľovi depozit vo výške 2 000 eur do 1.8.2012, ktorý
bude vrátený nájomcovi za podmienok podľa čl. XI. ods. 2 Zmluvy. V zmysle č. XI. bod 2. Zmluvy je
prenajímateľ oprávnený použiť depozit vo výške 2 000 eur výlučne v prípade poškodenia predmetu
nájmu, resp. na prípadné nedoplatky na nájomnom, energiách a ďalších dohodnutých poplatkoch
spojených s užívaním predmetu nájmu. V prípade použitia depozitu alebo jeho časti prenajímateľom

je prenajímateľ povinný oznámiť písomne nájomcovi výšku použitého depozitu. Po skončení nájmu je
prenajímateľ povinný do 14 dní vyúčtovať a vrátiť nájomcovi depozit, resp. jeho časť. Žalobkyňa vo
svojom výsluchu tvrdila, že podpis na tejto zmluve nie je jej podpis.

22. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 30.4.2012 žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi

pôžičku v sume 5 000 eur úročenú úrokom vo výške 0 %, ktorú jej mal žalovaný splatiť v 35. splátkach vo
výške 139 eur splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc 1. splátkou splatnou dňa 20.5.2012 a 35. splátkou
splatnou dňa 20.4.2015. Posledná 36. splátka v sume 135 eur bola splatná dňa 20.4.2015.

23. Z vyúčtovania nákladov na byt č. 3 v bytovom dome Štúrova 24 v Nitre vyhotoveného Spoločenstvom

vlastníkov bytov, Bytový dom Štúrova 24 - 28 Nitra vyplývajú celkové náklady na služby spojené s
užívaním bytu za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 v sume 2 092 eur, za obdobie od 1.1.2018 do
31.12.2018vsume1739,72eur,zaobdobieod1.1.2017do31.12.2017vsume2028,93eur,zaobdobie
od 1.1.2016 do 31.12.2016 v sume 2 042,12 eur, za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 v sume 1 836
eur, za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume 1 929,35 eur a za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013

v sume 2 139,26 eur. Podľa vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu č. 3 boli tieto
náklady za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 v sume 2 244,93 eur.

24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.31. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

33. V súdenej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
ako aj zaplatenia sumy vo výške 14 837 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Pretože žalobkyňa

pred doručením žaloby žalovanému žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva vzala späť, predmetom
konania bolo rozhodnúť o nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 14 837 eur.

34. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet jednotlivých

skutkových podstatát bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V súlade s ust. § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil aj
ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje

zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného.
Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky
musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom

obohateného a majetkovou ujmou poškodeného.

35. Prvým predpokladom pre úspech žalobkyne v tomto konaní bolo preukázať, že na strane žalovaného
došlokvznikubezdôvodnéhoobohatenianajejúkor.Žalobkyňavkonanítvrdila,žežalovanémuzaplatila
sumu vo výške 13 837 eur titulom platieb za energie a sumu vo výške 1 000 eur titulom depozitu, t. j.

spolu 14 837 eur. Vznik bezdôvodného obohatenia však žalobkyňa podľa názoru súdu nepreukázala. V
konaní nebolo sporným, že žalobkyňa sa po tom, ako žalovanému predala jej byt č. 4 v bytovom dome
na ulici Štúrova, vchod 24 v Nitre presťahovala do bytu č. 3 v tom istom bytovom dome. Byt č. 3 bol v tom
čase vlastníctvom žalovaného. Z výsluchu strán sporu, tak žalobkyne ako aj žalovaného ďalej vyplynulo,
že strany sporu sa dohodli, že žalobkyňa bude v byte č. 3 bývať a tento byt užívať a žalovanému za jeho

užívanie nebude uhrádzať žiadne nájomné, ale bude platiť len ceny energií a platby podľa aktuálneho
zálohového predpisu. Žalovaný v konaní predložil i nájomnú zmluvu zo dňa 30.4.2012, ktorá v čl. VIII.
toto dojednanie strán aj potvrdzuje. Žalobkyňa síce svoj podpis na nájomnej zmluve spochybnila, vo
svojomvýsluchuvšakzhodnesnájomnouzmluvoupotvrdila,žežalovanémumalaplatiťto,čospotrebuje
(energie) a zálohové predpisy. Povinnosť žalobkyne uhrádzať energie a zálohové predpisy vyplýva i

zo Zmluvy o zriadení vecného bremena k bytu č. 4 predloženej žalobkyňou. Hoci vecné bremeno v
konečnom dôsledku nevzniklo, pretože nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, súd mal z predloženej
Zmluvy o zriadení vecného bremena jednoznačne zrejmý úmysel strán sporu dojednať sa na tom, že
žalobkyňa bude bývať v byte žalovaného, ktorému nebude platiť nájom ani inú odplatu za užívanie
nehnuteľnosti, ale bude uhrádzať len ceny energií a zálohové predpisy. Z výsluchu strán mal súd ďalej

preukázané, že žalobkyňa sa napokon nasťahovala do bytu č. 3, ktorý užíva i naďalej, pretože tento byt
bol prerobený a mal aj väčší balkón, čo jej vyhovovalo. Zo žiadneho dôkazu a napokon ani z vyjadrenia
samotnej žalobkyne nevyplynulo, že žalobkyňa mala v byte žalovaného bývať bez toho, aby znášala
náklady za ceny energií a zálohových predpisov predložených správcom bytového domu. Nárok, ktorým
si žalobkyňa uplatňuje vrátenie sumy vo výške 13 837 eur, ktorú sumu už v podanej žalobe žalobkyňa

označuje ako zaplatené ceny energií, preto súd považoval za nelogický a postrádajúci akýkoľvek právny
základ. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobkyňa žalovanému neuhradila ani len to, čo
bola v zmysle ich vzájomnej dohody povinná, teda zálohové platby za služby spojené s prevádzkou
bytu, a preto je jej nárok na vrátenie tejto sumy celkom nedôvodný. V súvislosti s platbami žalobkyne
súd poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalobkyne o vykonaných úhradách a ňou predloženými listinnými

dôkazmi týkajúcimi sa realizovaných úhrad. Žalobkyňa totiž v žalobe tvrdila, že v mesiacoch január 2018
- marec 2019 uhradila žalovanému sumu 1 575 eur (105 eur x 15 mesiacov = 1 575 eur), v mesiacoch
jún 2016 - december 2017 sumu 3 895 eur (205 eur x 19 mesiacov = 3 895 eur), v mesiacoch január
2014 - máj 2016 sumu 5 365 eur (185 eur x 29 mesiacov = 5365 eur) a v mesiacoch jún 2012 - december2013 sumu 3002 eur (158 eur x 19 mesiacov = 3 002 eur). Žalobkyňa k žalobe priložila listinné dôkazy
(potvrdenia banky o hotovostných vkladoch), ktoré vykonávanie úhrad potvrdzujú, jednotlivé peňažné
čiastky však nekorešpondujú s tvrdeniami žalobkyne o realizovaných úhradách a je z nich zrejmé, že

niektoré z úhrad boli realizované vo vyššej sume, niektoré i v nižšej sume ako žalobkyňa uvádzala v
žalobe.

36. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na svoju obranu v tomto konaní vzniesol námietku premlčania,
ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa súd zaoberal len

platbami, ktoré žalobkyňa poukázala žalovanému v období pred uplynutím premlčacej doby. Premlčanie
je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje
zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. V prípade nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nárok premlčuje v subjektívnej (dvojročnej) a objektívnej
(trojročnej) premlčacej dobe. Počiatok ich plynutia je stanovený rozdielne. Uplynutie ktorejkoľvek z

nich znamená, že nárok nie je možné žalobcovi priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je rozhodujúca skutočná vedomosť oprávneného o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo a
o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V súdenej veci žalobkyňa uviedla, že jej syn zistil,
že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a povedal žalobkyni, že vlastne žalovaný

dlží žalobkyni peniaze a žalobkyňa mu preto nemá ďalej platiť. Pokiaľ by bezdôvodné obohatenie
žalovaného skutočne existovalo, možno počiatok subjektívnej premlčacej doby práve od okamihu,
kedy žalobkyňu jej syn upozornil na vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a týmto
okamihom by žalobkyni začala plynúť dvojročná premlčacia doba, v ktorej by si žalobkyňa mohla
voči žalovanému úspešne uplatňovať nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Z tvrdení žalobkyne ako aj z listinných dôkazov (potvrdení banky o realizovaní
hotovostných vkladov) súd zistil, že žalobkyňa naposledy uhradila žalovanému sumu vo výške 105
eur dňa 22.3.2019, ďalšie platby mu už nepoukazovala vzhľadom k tomu, že nadobudla vedomosť,
že žalovanému už zaplatila dosť. Žalobkyňa uviedla, že „si nájomné už predplatila“. Možno preto
konštatovať, že žalobkyňa sa o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela v marci

2019 a v uvedenom období jej začala plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Pretože žaloba bola podaná dňa
29.3.2019, pokiaľ by bezdôvodné obohatenie existovalo, bolo by možné konštatovať, že žaloba podaná
v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu trojročnú premlčaciu dobu,
táto začala plynúť dňom, kedy žalobkyňa žalovanému peňažné prostriedky, ktoré majú predstavovať

bezdôvodné obohatenie žalovaného, skutočne poskytla (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pretože
žalobkyňa peňažné čiastky žalovanému poukazovala v niekoľkých platbách, je potrebné počiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby posudzovať samostatne vo vzťahu ku každej jednotlivej platbe.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 107 ods. 2), z ktorého vyplýva,
že objektívna premlčacia doba je trojročná, je nárok žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia

poskytnutéhožalobkyňoužalovanémuplatbamivobdobí3rokypredpodanímžaloby,t.j.pred29.3.2016
premlčaný. S poukazom na zásadu hospodárnosti sa súd ďalej zaoberal len nárokom žalobkyne na
vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v platbách poskytnutých žalobkyňou žalovanému
po 29.3.2016. Z vyúčtovania nákladov na byt č. 3, v ktorom žalobkyňa býva je zrejmé, že celkové náklady
za služby spojené s prevádzkou bytu boli za rok 2016 v sume 2 042,12 eur, za rok 2017 v sume 2

028,93 eur, za rok 2018 v sume 1 739,72 eur a za rok 2019 v sume 2 092,02 eur, čo je ešte viac
ako žalobkyňa žalovanému za uvedené obdobie uhradila. Pokiaľ ide o jednotlivé položky vyúčtovania,
súd konštatuje, že zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov bytový dom Štúrova 24-28 Nitra mu boli
predložené jednotlivé podklady k vyúčtovaniu obsahujúce faktúry dodávateľov plynu, elektrickej energie
a vyúčtovacie faktúry vo vzťahu k bytom č. 3 a 4 v predmetnom bytovom dome (celá 2. časť spisu - č.l.

184 -557 spisu), ktoré strany sporu nenamietali a osobitne nepoukazovali na nesprávnosť vyúčtovania,
prípadne niektorej jeho časti. Doklady predložené žalobkyňou potvrdzujú vykonanie platieb v roku 2016
v sume 1 320 eur, v roku 2017 v sume 2 502 eur, v roku 2018 v sume 1 260 eur a v roku 2019 v
sume 315 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému neuhradila ani len to, čo mu uhradiť
mala, nieto ešte niečo navyše. Na strane žalovaného preto k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť.

Okrem uvedeného súd zdôrazňuje, že žalobkyňa po marci 2019 už iné úhrady nevykonávala, v byte č.
3 vo vlastníctve p. Martina Teréňa a predtým vo vlastníctve žalovaného naďalej býva, pričom neplatí ani
energie ani zálohové predpisy.37.Pokiaľideoargumentžalobkyne,žeodmarca2019energieazálohovépredpisyžalovanémuneplatí,
pretože žalovaný už nie je vlastníkom bytu, v ktorom žalobkyňa býva, tento argument súd považoval za
nedôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že hoci došlo k zmene vlastníctva bytu

č. 3, žalobkyni povinnosť platiť energie a poplatky za služby spojené s užívaním bytu nezanikla, avšak
žalobkyňa tieto platby neplatí ani novému vlastníkovi bytu. Z vyjadrení žalovaného naviac vyplynulo,
že aktuálny vlastník bytu je v súčasnosti v zahraničí, preto žalovaného poveril, aby ho vo vzťahu k
týmto platbám zastupoval. Vo vzťahu k prejednávanému sporu súd ešte konštatuje, že nárok, ktorý si
žalobkyňa podanou žalobou uplatnila, sa týkal obdobia, kedy bol vlastníkom bytu žalovaný.

38. Za nedôvodný považoval súd i nárok na vrátenie sumy vo výške 1 000 eur ako depozitu. Z výsluchu
žalovaného na pojednávaní mal súd preukázané, že žalovaný žalobkyni depozit vo výške 2000 eur
vrátil, keď ho o to žalobkyňa požiadala, pretože potrebovala peniaze. Tieto tvrdenia žalovaného neboli
žalobkyňou popreté, preto ich súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.

39. Pre úplnosť súd uvádza, že v tomto konaní sa nezaoberal skutočnosťami ohľadom vecného
bremena, ktoré malo byť pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu k bytu č. 3, resp. bytu č.
4 zriadené. Pokiaľ žalobkyňa mala na vzniku vecného bremena k niektorému z bytov záujem, mala
dôsledne trvať na uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena so všetkými zákonom požadovanými
náležitosťami a po uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena mala zabezpečiť, resp. aspoň

dohliadnuť, aby toto vecné bremeno v jej prospech bolo skutočne zapísané v katastri nehnuteľností.
Pokiaľ tak žalobkyňa neučinila, jej konanie nie je možné vyhodnotiť inak ako v rozpore so zásadou
„vigilantibus iura scripta sunt“, že právo patrí bdelým a ostražitým, ktorí o svoje práva dbajú. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu tieto práva strácať.

40. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

41. Podľa § 253 ods. 3 CSP ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz

nevykoná.

42. Súd záverom dopĺňa, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou spočívajúce vo výsluchu svedkov
X. F. a Romana F., pretože žalobkyňa ani po opakovanom doručovaní výzvy zo strany súdu nezložila
preddavok na pokrytie svedočného. Pokiaľ ide o výsluch svedka Martina Teréňa, ktorý je aktuálnym

vlastníkom bytu, v ktorom žalobkyňa býva, súdu nie je zrejmé, k čomu sa mal navrhovaný svedok vo
svojom výsluchu vyjadrovať. Tvrdenia zástupkyne žalobkyne o tom, že súčasný vlastník bytu č. 3 Martin
Teréň byt osobne nenavštívil a neoboznámil sa so stavom nehnuteľnosti, neboli v konaní žalovanou
stranou popreté, súd preto nesporné, avšak pre posúdenie merita prejednávanej veci sú bez ďalšieho
významu.Súdtuosobitnepoukazujenaskutočnosť,žezaplateniažalovanejsumysažalobkyňadomáha

voči žalovanému ako predchádzajúcemu vlastníkovi bytov č. 3 a č. 4., za obdobie, kedy bol žalovaný
predchádzajúcim vlastníkom bytov.

43. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak:
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

44. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

45. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.46. Súd týmto rozhodnutím v súlade s ustanovením § 162 ods. 3 CSP zároveň rozhodol o návrhu
žalobkyne na prerušenie konania, ktorý žalobkyňa navrhla vo vyjadrení zo dňa 18.11.2019. Žalobkyňa
žiadala toto konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Nitra pod

sp. zn. 18C/102/2019, v ktorom sa voči Ing. Pavlovi Múdremu, nar. 4.1.1979, ktorý je bratom žalovaného,
domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu č. 4, ktorý previedla na žalovaného. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobkyňa sa po predaji bytu č. 4 nasťahovala do bytu č. 3. Ani prípadný
úspech žalobkyne v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 18C/102/2019, ktorého predmetom je
určenie vlastníckeho práva k bytu č. 4, nijakým spôsobom neovplyvní právne vzťahy vo vzťahu k bytu č.

3, ktorého vlastníkom bol v čase, kedy sa doň žalobkyňa nasťahovala, práve žalovaný. Návrh žalobkyne
na prerušenie konania preto súd zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

49. V tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému súd v súlade s citovaným ust. § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni, ktorá žiadny úspech
nedosiahla. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili iné rozhodnutie o trovách konania

žalobkyňa neuvádzala a tieto súd ani nezistil.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.